Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

6.2.2014 o 11:59 hod.

prof. RNDr. CSc.

Mikuláš Huba

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 7.2.2014 9:37 - 9:39 hod.

Huba Mikuláš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Som veľmi rád, že kolega Mičovský spomenul neblahé následky nedávno prijatej novely zákona o ochrane prírody a krajiny. Ja som mal včera pripravené interpelácie na niektorých členov vlády v podobnej veci, vo veci rozsiahlych výrubov v lokalite Koliba. Teda nie kdesi na Horehroní, čiže ako sa hovorí "pánubohu za chrbtom", ale priamo na území hlavného mesta Slovenskej republiky na dohľad z Úradu vlády Slovenskej republiky.
A musím pripomenúť to, čo sa tu dialo v jeseni minulého roku, kedy sme opakovane spoločne s odbornou i laickou verejnosťou apelovali na predkladateľa inkriminovanej novely zákona, aby toto nešťastné ustanovenie o radikálnej liberalizácii možnosti výrubov stromov v takzvanej voľnej krajine z tej novely vypustil. Žiaľ, nestalo sa tak a jediný argument, ktorý si pamätám a ktorý pán minister a pán štátny tajomník Ilavský opakovali v tejto súvislosti, bolo, že ide vlastne len o uľahčenie údržby nelesnej krajiny, ktorá je atakovaná takzvanými náletovými drevinami. Žiaľ, o tom, že skutočný dôvod tohto uľahčenia výrubu drevín bol úplne iný, nás presviedča život a to hneď v prvých dňoch po prijatí tejto nešťastnej novely zákona o ochrane prírody a krajiny.
Som preto rád, že kolega Mičovský takto veľmi dôrazne upozornil na túto situáciu a na to, čo ako dôsledok tejto novely v reáli nastáva.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 7.2.2014 9:10 - 9:37 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vystúpim teda sám v tejto rozprave. Dúfam, že vyvolám v tomto komornom zhromaždení predsa len diskusiu aspoň vo forme faktických poznámok. Možnože nie. Ale chcem povedať, že nič neni náhoda a niektoré veci aj v tomto komornom zbore sú presne tak, ako majú byť. Totižto ideme rokovať o Trestnom poriadku, po-riad-ku. To znamená o niečom, čo my ľudia s dôverou, ktorá k nám prišla od občanov, máme vniesť do systému spravovania krajiny.
Ale ja sa spytujem v tejto chvíli, my ideme hovoriť o poriadku, my, ktorí sami nemáme vo svojej práci poriadok? Ako to vyhodnotí občan? Čo nám k tomu môže povedať, že aj keď s dobrým úmyslom, ja ho ozaj potvrdzujem. Táto jednoduchá zmena má veľmi dobrý úmysel. Ale ja dávam do príkladu včerajší deň. V dvoch zásadných veciach som potreboval vystúpiť v interpeláciách. Vo veciach, ktoré neznesú odklad a ktoré som považoval za mimoriadne dôležité na to, aby som sa písomne prihlásil medzi interpelácie. Nemohol som. Utekám hneď po tomto rokovaní za pánom ministrom životného prostredia Žigom. Lebo, dobre, keď nejde hora k Mohamedovi, musí Mohamed k hore. Veď my chodíme na tie ministerstvá. Ale máme jedenkrát za dva mesiace možnosť obrátiť sa na pánov ministrov priamo, požiadať o to, aby sa konali veci, ktoré považujeme za akútne v prospech správy krajiny a my tak vykonať nemôžeme. A ja tu idem hovoriť o Trestnom poriadku, o tom, aký je dôležitý takýto detail. Áno, z detailov všetko sa skladá a práve preto poukazujem na včerajší deň a teraz možno niekto povie, no však sa poďakuj tuná pánovi poslancovi Hlinovi, že tu stál dve hodiny a že si nemohol naplniť svoje poslanecké právo.
Ja vôbec nevytýkam poslancovi Hlinovi, že tu stál, pretože v rámci tých možností, ktoré tu máme, on možno je z tých, ktorý využíva z minima maximum, minimax, ako tie hasiace prístroje. Malý a zhasí veľa. Ja vytýkam tomu, ktorý spravuje vládu tejto krajiny, pánovi premiérovi Ficovi, že neurobil taký jednoduchý úkon s úsmevom tak, ako to mal urobiť a ako ho k tomu zaväzuje rokovací poriadok.
Ja naozaj to nehovorím kvôli tomu, aby som teraz sa rýpal vo včerajšom dni, ani nebudem hodnotiť, prečo to pán minister neurobil, možno by si mal zobrať, pán premiér neurobil. Možno by si mohol zobrať príklad zo svojich niektorých ministrov. Pán minister Glváč sa ma spýtal, že teda potrebuje odísť a vedel, že som ho interpeloval k jednej veci, čo sa týka vojenského obvodu Javorina a že teda, že aby som mu to nemal za zlé. No, pán minister Glváč nemá voči mne žiadne vysoké sympatie a určite sa nedomnieva, že ja by som mal byť človek, ktorý by mal mu nejak vstupovať do života, ale vie, čo je poslanecká kultúra. On tu nie je za Glváča, ja som tu nie za Mičovského a preto sa spýtal.
No, prečo pán premiér úplne s úsmevom nepovedal, poverujem tých a tých. Za seba poverujem pána podpredsedu. Pani podpredsedníčka musela tu v rýchlosti doniesť nejaké uznesenie, však tým sa len potvrdilo, pani podpredsedníčka Laššáková, že to nefunguje. Ale ja viem, prečo to chcem povedať, nie už nebudem teraz rozprávať o tom zbytočne, čo sa udialo včera. Ja len musím prehlásiť, že som nemohol voči občanovi urobiť to, k čomu ma napĺňa môj poslanecký sľub. A to mi vadí, to neni za Mičovského, ani za jeho ješitnosť, to neni ani za Hlinu, to neni ani za nelásku k pánovi premiérovi, to je za občana. My sme tu ozaj za seba, nie, my sme tu ozaj za toho občana, ktorý stojí za nami, ktorý nás volil. Možno sa pomýlil, to neviem.
Potrebujem upozorniť na to, že včera som chcel vystúpiť k dôležitej veci voči konaniu, ktoré sa deje a preto som povedal, je to možno nádhera, že v tomto komornom zhromaždení sedí pán poslanec Lebocký a pán poslanec Hlina. Pretože som potreboval upozorniť na to, že v týchto hodinách sa v katastrálnom území obce Jasenie dejú veci, ktoré sú dôsledkom zákona, ktorý sme prijali na decembrovom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky. Povedali sme, že na plochách, ktoré sú mimo les, je možné rúbať bez súhlasu stromy až do obvodu 80 cm vo výške meter 30 nad zemou. Viete, čo sa v týchto hodinách deje v obci Jasenie na základe tohto zákona? Práve kvôli tomu odchádzam rovno stadiaľto za pánom ministrom Žigom. Tisícky kubíkov dreva, takéto smreky, nevyznačené, stromy, ktoré, každý má hodnotu, keď ideme na koruny, tisíc korún. Tisíc stromov - milión, tisíce stromov milióny.
Neviem, aké sú tam súvislosti. Ja nie som vyšetrovací orgán. Len sa mi sťažujú ľudia, že čo sme to prijali tu za zákon, že s úsmevom môžu ísť aj s nejakými povoleniami, dokonca údajne o tom vie dačo aj ochrana prírody, čo by ma šokovalo, ale na to sa pána ministra idem spýtať, sa v obci Jasenie na tzv. bielej ploche storočné, stodvadsaťročné smreky, tisícové zásoby sekajú ako kombajnom. Včera, už teraz, v tejto chvíli tam behajú LKW-čka autá.
My sme prijali tento zákon a na to som chcel upozorniť pána ministra, aj pána premiéra. Nie preto, že Mičovský a lesník, ale preto, že občan a krajina. Takže nie Hlina je na vine. Na vine je pán premiér, že nám neumožní robiť to, k čomu nás zaväzuje náš poslanecký sľub. To mi vadí a vadí mi to, že som sa márne prihlásil, aby som o tomto mohol rozprávať. Dobre, sú tu iné možnosti, veď chodíme na tie ministerstvá, ale prečo by sme raz nemohli pánom ministrom v priamom prenose povedať to, čo považujeme za aktuálne, akútne, potrebné.
Pán minister Borec, tomu som chcel dokonca aj poďakovať vo včerajšej interpelácii, ale zároveň aj upozorniť, že treba byť dôsledný. Po pätnástich rokoch spor v Slánskych lesoch, kde boli občania potencionálne okrádaní o miliardy korún, sa podarilo po októbrovej interpelácii, veľmi si vážim prístup pána ministra Boreca, ktorý povedal, nemôžem síce svojím sudcom nič nariaďovať, pretože to nie sú moji podriadení, to sú nezávisle konajúci ľudia, ale sľubujem vám, pán poslanec, že sa idem na to pozrieť. Neviem, aká je príčinná súvislosť a vôbec nie som domýšľavý, že by som dačo zmenil, ale je fakt, že po pätnástich rokoch, po mesiaci o tom, od tejto debaty a o tejto diskusii s pánom ministrom sa urobil malý zázrak a Slánske lesy sa vrátili po pätnásťročnom vajataní a zneužívaní, podvodnom konaní niektorých ľudí, do rúk občanov tohto štátu. Miliardy korún, tisíce hektárov lesa.
Chcel som poďakovať a zároveň poprosiť, aby sme neboli smiešni a aby sme nepovedali ústami sudcov nezávislých, že síce pravda, pätnásť rokov tu bolo podvodné konanie, ale tí, ktorí ho konali, konali tak dlho, že už by bolo nedobré ich potrestať, pretože by sme im vstúpili do ľudských práv. Počuli ste to vyjadrenie, že tá výtečná trojica by bola poškodená na ich ľudských právach, lebo oni pätnásť rokov sa naťahovali o Slánske lesy, až napokon sa tak naťahovali, že síce Slánske lesy, chvalabohu, rozhodli nezávislé súdy, patria občanom, ale už týchto netreba sekírovať a traumatizovať nejakými súdnymi rozhodnutiami, lebo by to bolo proti ľudským právam.
Nuž chcel som poprosiť včera pána ministra a preto mi to teda vadí, že som tak nemohol, aby tej justícii povedal, aby ešte raz spravodlivo sekla mečom a aby nedopustil, aby si občania mohli myslieť, že tá pani justícia občas tú šatku dá z očí dole, aby sa pozrela nielen na argumenty na miskách váh, ale aby sa aj pozrela, koľko strieborných je v mešci. Lebo toto si občania myslia, že tá páska sa skladá kvôli tomu, aby sme zrátali tie strieborné. Alebo si mám myslieť to, že len vďaka veľkopanským poľovačkám, ktoré sa konali v Slánskych lesoch a na ktorých sa zúčastňovali aj orgány činné v trestných konaniach, ale nie ako pri výkone služby, ale pri výkone práva poľovníctva, že to bol dôvod na to, aby sme zrazu omilostili týchto troch výtečníkov? Nuž, preto upozorňujem v tejto chvíli, lebo všetko je tak, ako má byť.
Po včerajšom dni vystupujem s návrhom novely Trestného poriadku práve ako prvý. Takže povedal som si, a nie je nič náhoda. Takto to malo byť. Nevystúpil si včera, dneska to pripomenieš. Bol dôvod aj poďakovať, aj pokritizovať, ale hlavne je dôvod povedať, že ja som tu na to, aby som vykonával právo občana a pán premiér mi nemá v tom právo brániť. Toľko som chcel povedať na úvod a považujem to za potrebné zdôrazniť, že to, čo sa deje v Jaseni, idem o tom informovať rovno pána ministra Žigu, lebo to sa musí zastaviť.
Tu predsa nemôžeme sa tváriť, možnože poslanec Hlina spomínal, že niekto chce napĺňať nejaké štiepkovacie mašiny. Neviem, kto chce napĺňať, ale je tu lesník, pán poslanec Lebocký, ukážem mu fotografie, mám ich v počítači. Hora, storočná hora padá kvôli nášmu zákonu. Kvôli tomu, že nevieme prijať poriadny zákon, respektíve že si nevieme navzájom počúvať argumenty. Čo sme to za poslanci? Zato, že to povie niekto z opozície? Veď tým stromom je to jedno, kto ich katuje. Veď sú naše, veď všetci dýchame rovnaký vzduch.
Tak vás veľmi prosím, tak často sa to z tohto pulta zdôrazňuje, že pozerajme sa, nie na to, aké máme sympatie a nesympatie, na to máme právo si to myslieť. Ja viem, že mnohým sme nesympatickí a je to tak nielen v poslaneckej snemovni, ale tu nie sme za seba. Tu nie sme za to, aby sme mohli rozprávať o svojich pocitoch, nejakých sympatií, nesympatií. Tu sme naozaj povinní preglgnúť, prehltnúť a rokovať o tom, o čom rokovať treba a s tým najlepším úmyslom.
A teraz dovoľte, aby som teda prešiel k tej podstate, k Trestnému poriadku, ktorý tak ako som popísal, navrhujem zmeniť v tak jednoduchej veci, že niet o čom veľmi ani rozprávať v rozprave. Ja preto použijem ani nie zopakovane to, čo bolo povedané, ale použijem príklady konkrétne. Tak ďakujem aj, vážený pán spravodajca, nemali sme to dohodnuté, že si vystúpil a že si proste povedal aj čosi navyše, čo spravodajcovia obyčajne nehovoria a veľmi si to vážim, lebo tá zmena je naozaj potrebná. Zmena z troch kalendárnych dní, kalendárnych, to znamená, aj voľné, aj štátne sviatky, na päť pracovných, aby občan mal právo podať sťažnosť voči uzneseniu, ktoré sa ho bytostne týka a ktoré potrebuje si možno aj preštudovať, potrebuje možno aj zabehnúť na poštu, takže tie tri dni vrátane víkendov je žalostne málo.
A poďme na také príklady. Zoberme si občana, ktorý mal, a budem hovoriť bez mien, ale s vedomím toho, že mám pred sebou konkrétneho občana, ktorý podal v závažnej veci trestné oznámenie. To trestné oznámenie išlo svojím rytmom, po niekoľkých dňoch, po necelých desiatich dňoch prišlo potvrdenie od úradu vyšetrovania, od polície, že bolo prijaté. Uplynuli necelé dva mesiace, občan možno aj trocha zabudol už, čo poslal, ale dobre, no však podal trestné oznámenie a zrazu prichádza trestné oznámenie, teda uznesenie o tom, že vyšetrovateľ zastavuje týmto uznesením toto trestné oznámenie. Teda, že nenachádza dôvod na to, aby to kvalifikoval ako trestný čin.
Prichádza takéto uznesenie pána vyšetrovateľa v piatok. V piatok, príde to poštou, občan prišiel z práce, našiel list, respektíve musel ho niekto podpísať, obyčajne to chodí doručenkou. Takže to podpísal, ten, kto bol doma. Odosielateľ to doručil takýmto spôsobom, adresát si to prečítal. Víkend je aj na to, aby si aj ľudia oddýchli, odišiel, možno aj spolu s manželkou na chatu, na chalupu, ale ten list zobral so sebou, lebo však napokon videl, že je tam aj nejaká lehota troch dní, tak aj o tom trocha rozmýšľal, ale predsa len možno cez tie dva voľné dni mal aj iné úmysly, ako len úradovať. A povedal si, veď v pondelok to napíšem. V pondelok sa ešte poradil, lebo uznesenie malo desať strán, bolo to treba prečítať. Bolo treba nejakým spôsobom kvalifikovane zhodnotiť, že teda áno, chcem sa odvolať, chcem podať sťažnosť podľa § 187, ale musím teda aj voľáko napísať nejaké múdre slová a že prečo s tým nesúhlasím. To znamená, nemôžem len tak z "voleja" povedať, sťažujem sa. Tak to aj napísal, lebo tri dni sú tri dni. Už bol pondelok, večer to dopísal a ráno to nesie na poštu v utorok. Čo sa stalo? Pán vyšetrovateľ sa pozrie na takúto sťažnosť a povie, neprijímam, nedodržaná lehota na podanie, tri dni neboli dodržané, toto je štvrtý deň. Lebo prvý sa nepočíta, takže máme: sobota, nedeľa, pondelok. Utorok ráno je už pre to, aby občan, alebo aj organizácia, budem o chvíľu o tom rozprávať, uspela neskoro. Jednoducho fakt, ten zákon je v tomto tak nepochopiteľne prísny. To nie je prísnosť, málo empatický, nevie si predstaviť, že ten občan potrebuje ozaj zvážiť to, čo napíše.
Ja som konzultoval toto s prokuratúrou, lebo sa to týka aj prokurátorov, ich uznesení. Áno, pán poslanec, máte pravdu, je to naozaj málo. Viete, treba to tak urobiť, že hneď treba v ten deň napísať, že sťažujem sa a potom treba sa až zamýšľať nad tým, že ako to zdôvodníte. Treba tam napísať, že zdôvodním to neskôr. No musím povedať, čo to je za rada? Čo to je za návod? K čomu? Že aby som len urobil niečo bla-bla-bla, nepremyslené a potom budem rozmýšľať, že ako to zdôvodním? Však to je priame nahováranie na to, aby sme konali nekvalifikovane. Možno je to praktické, je to dobré. Áno, bola to dobrá rada, že sme si vedomí toho, že to je strašne málo, takže píšte rýchlo a rozmýšľajte potom, nemáte na to kedy. A čo keď náhodou viac, z tých desiatich strán, z toho uznesenia vyčítam, že, že asi som sa teda pomýlil a nemôžem sa veľmi ani sťažovať, takže potrebujeme poskytnúť čas. Ak orgány činné v trestnom konaní majú na to mesiac, dva, no tak použijeme to tak, ako to je napísané aj v dôvodovej správe, rovnosť zbraní a nechajme aj druhej strane nejaké tie dni. Nehovorím mesiac, dva, ale päť pracovných dní? Nič sa tým nestane, nespomalíme konania, nebudú žiadne problémy. Len akurát umožníme občanovi, ale aj organizácii, ktorá potrebuje podať sťažnosť proti rozhodnutiu orgánu činného v trestnom konaní, primeraný čas. Predpokladám, že vidieť na piatich pracovných dňoch niečo neprimerané sa nedá, aj keby sme chceli hľadať nejaké zádrhely a muchy v tomto návrhu.
Poďme na druhý príklad, tiež zo života, dokonca ešte ho nebudem ani menovať, pretože už som navštívil tú organizáciu a ešte ju navštívim. Ide o 300-tisíc eur, ktoré boli rozpráskané z eurofondov na niečo, čo sa vraj vykonalo, ale o čom každý vie, že sa neurobilo ani "ň", okrem jednej veci, že sa minulo 300-tisíc eur. Šéf organizácie, ktorá spravuje takéto fondy, naozaj videl, že je zle a podal trestné oznámenie. V obci, kde sa to všetko malo udiať, však existuje, lebo pánboh vysoko, Bratislava ďaleko, existujú väzby a policajt, ktorý mal tieto veci vyšetrovať, aj ich vyšetroval, má priamo s tou firmou, ktorá tých 300-tisíc eur tak účelne a šikovne vyfakturovala za nič, rodinné väzby. To sa stáva. Jednoducho tomu nezabránime, to nie je protizákonné.
To protizákonné je to, že pán policajt v rozpore so svojím poslaním a pracovnými povinnosťami rozmýšľal, ako pomôcť svojim rodinným príslušníkom, blízkym, nazvime ich. Rozhodol sa nájsť nejaké dôvody, dobre, právnici to vedia najlepšie, že vždy sa dá nájsť, keď hľadáme, keď máme svoj úmysel, tak nájdeme argumentáciu aj ako premaľovať čierne mierne do bieleho alebo aspoň do sivého, tak našiel a zastavil trestné konanie. Už ako to urobil, to neviem, ale fakt ho zastavil a poslal ho tomu sem do Bratislavy, kto sa na tento podvod sťažoval alebo na tento potencionálny podvod, lebo však vec ešte nie je ukončená. Bolo trestné konanie. Ale rozmýšľal policajt, ako to urobiť. A on poznal Trestný poriadok. Vedel, čo hovorí sto osemdesiat sedmička paragraf v zákone 301. Vedel o tých troch dňoch. Ťažko sa to dokazuje, vážené kolegyne, kolegovia, ale ťažko si myslieť aj to, že sa nezneužíva takéto znenie lehôt na podanie sťažností.
Viete, ako to urobil? Vo štvrtok bol štátny sviatok. Počkal si, kým bude taký týždeň. V piatok je pracovný deň a potom je víkend. On uznesenie o zastavení trestného konania poslal tak, aby bolo doručené na túto inštitúciu, ktorá bola okradnutá a s ňou teda my všetci o 300-tisíc eur v stredu. Čo sa deje v inštitúciách štátnych alebo proste v štátnych, keď je štátny sviatok vo štvrtok a potom je sobota a nedeľa víkend a piatok je pracovný deň? No väčšina ľudí si zoberie dovolenku. Dokonca sú to aj takí ľudia, ktorí, aj v tomto prípade šéf tej organizácie nesedí v Bratislave, tak sa dalo celkom odôvodnene, (zaznieva zvonenie mobilného telefónu) dúfam, že to nevyzváňa môj ten telefón, som si ho vypol. Štefan, poprosím ťa, ak náhodou môj, nože ho vypni, ja si to, zabudol som, ospravedlňujem sa, ak je to môj. (Reakcia z pléna.) Môj. Vypni ho, ďakujem pekne. Urobí to väčšina občanov, že si teda v takejto inštitúcii zoberie dovolenku a tak sa aj stalo. A pán policajt, pán vyšetrovateľ možno práve s týmto počítal.
Takže v stredu došlo uznesenie o zastavení konania, ešte ho prevzali, no ale však dobre vieme, aký je kolobeh dokladov, ide niekto na poštu, podateľňa, rozdelenie pošty, takže aj keď si splnil sekretariát tohto inštitútu všetko rutinným spôsobom, ťažko očakávať, že práve v ten deň to vedúci organizácie alebo ním poverený zástupca aj rozhodne. V piatok bola ozaj väčšina ľudí na dovolenke, no a keď v pondelok bol prvý pracovný deň, lebo to je tak, že aj tu by sme rátali, keď budete rátať so mnou, tak sú to vlastne štyri dni, ale tento zákon, Trestný poriadok hovorí, že ak teda pripadne posledný deň lehoty na deň pracovného pokoja alebo voľna, tak potom platí ten najbližší pracovný. Takže v tomto prípade ten pondelok bol ešte v hre. Áno? Ale práve vtedy sa ľudia len poschádzali, možno sa to aj všetko ešte rozhodlo, ale sa to už nedoručilo tak, aby bola poštová pečiatka z tohto pondelka.
No čo sa stalo? Stalo sa to, že policajt bol na koni a mohol povedať: "Neprijímam vaše podanie sťažnosti voči zastaveniu konania a konanie zastavujem." Nemôžem o tom hovoriť bližšie, lebo našťastie, ozaj to musím zase pripustiť aj k dobru, sú aj inštitúty, ktoré fungujú v tejto krajine možno nad policajtmi, viem, že to je teraz v rukách inštitúcií, ktoré nemôžem ani presne pomenovať, ale dobre. Berieme, že to bude mať dobrý koniec. Ale to je jeden príklad z mnohých, vážené kolegyne, kolegovia.
Týmto som chcel len dokumentovať to, že takáto zmena jednoduchá je naozaj v záujme spravovania tejto krajiny. Preto prosím, zvážte to, že ideme zmeniť tri kalendárne dni na päť pracovných. Nič viacej. Netreba štúdium, netreba asistentov, netreba poradcov, netreba analýzu, netreba Parlamentný inštitút, stačí si len uvedomiť túto vetu a povedať si, no preboha, no a prečo by sme to neodhlasovali?
Sa vrátim ku stromom. Zase chceme, aby to, čo sa deje teraz v Jaseni v týchto hodinách, aby sa robilo na úradoch, ktoré budú zneužívať takúto lehotu? Zase si neuvedomíme, že my sme tu na to, aby sme veci domýšľali, tobôž keď máme podnety od občanov? Tobôž keď vidíme, že to nefunguje tak, ako by mohlo a vďaka nám aj môže to sa zlepšiť. Tak je to jednoduché. Žiadne financie, nič, ani euro navyše. Žiadne politické náklady, ak teda za politický náklad nepovažujeme to, že by sme schválili návrh, ktorý vyšiel z opozičných radov. No veď dobre, tak keď sa udeje aj to, že teda sa k tomu pridá niekto a že to preformulujeme, veď sa to dá. Je to naozaj, aj keď to sú smiešne, hej, debaty o tom, že kto, naozaj by nám malo ísť o podstatu.
Koľkokrát ja tu hlasujem, a možno ani nie som v jednote so svojimi kolegami, za návrhy zo SMER-u. Však to sa dá všetko pozrieť. Niečo si človek naštuduje poctivejšie, niekedy musíte viac uveriť svojim kolegom, čo vám o tom povedia, veď nie všetko nikto z nás nie je schopný naštudovať, každé rokovanie desiatky zákonov, ale keď sa mi, a v prípade pochybností má možno v sebe ten syndróm, že hovorím si, no tak radšej budem za ten smerácky návrh, lebo prečo, ak by som bol proti, ako to zdôvodním, že to je dobrá myšlienka a ja len kvôli tomu, že to je zo SMER-u, tak som proti tomu? Preverte si to. Všetko je to pre večné veky, pokiaľ tie počítačové siete nezlyhajú, zaznamenané v tom, ako hlasujeme.
Tak vás pekne prosím, zvážte, jednoduché, bez politických nákladov, bez finančných nárokov, bez toho, aby sme otvárali iné zákony. A vidíte, že všetko je tak, ako má byť a že náhody neexistujú, že v tejto ctenej snemovni sedí niekoľko kolegýň a kolegov, čo si veľmi vážim, ale sedia tu títo dvaja, ktorí ešte rozumejú viac ako možno ostatní. Pán poslanec Lebocký a pán poslanec Hlina. Ľudia, ktorí sa zaoberajú hlboko a možnože podrobnejšie ako ostatní práve aj s otázkami lesa, stromov, životného prostredia a hovorím, schválili sme pred dvomi mesiacmi niečo, čo sa ukázalo ako zlé. A ja som včera o tom chcel rozprávať na tých interpeláciách a nedalo sa, lebo pán premiér. Ale náhoda chcela, aby som mal slovo dneska ako prvý. Nemohol som si to odpustiť, táto súvislosť je zjavná a ja vás prosím, ja neviem, bude treba dať aj návrh na, ja žiadam, aby sme my ako poslanci mali právo svoj poslanecký sľub naplniť aj v podobe interpelácií dovtedy, kým každý nepovie to, čo potrebuje v interpeláciách. Ako je to možné, že my odsekneme vo štvrtok raz za dva mesiace túto možnosť? Ja verím, že sa nezopakuje už včerajšok, že sme schopní v ten štvrtok naplniť svoje poslanecké povinnosti.
A verím, že pánovi premiérovi z tohto pultu nebude žiadny problém povedať áno, mám svoje povinnosti, poverujem svojho podpredsedu, hoci by poveril len troch, aj na to má právo, keď je zle. Však ministri sú ľudia, ktorí sú rozlietaní. Ani Hlina, ani Mičovský, ani Kuffa, nikto nebude môcť povedať ani slovo. Lebo litera rokovacieho poriadku bude naplnená. A ja budem môcť naplniť spolu s ostatnými, s vami všetkými svoju literu poslaneckého sľubu.
Takže veľmi pekne prosím, aby ste pozreli na túto náhodu, ktorá nie je náhodou, aj týmito očami, že sú veci medzi nebom a zemou, ktoré niekedy nevieme presne naplánovať, ale ktoré fungujú. A dokonca, ak sa nemýlim, ešte na tejto schôdzi budeme tu mať návrh zákona, ktorý hovorí o tej zmene aj z hľadiska obvodu stromov, ktoré je možné rúbať na nelesných plochách. Lesníci ich nazývajú biele plochy. To sú tie plochy, ktoré sú na pohľad plné lesa, ale z hľadiska katastrálneho je to nie lesná pôda. Možno aj tam sa bude treba zamyslieť nad poriadkom, ktorý chceme vniesť do tejto krajiny a keď hovoríme dnes o Trestnom poriadku, o niekoľko dní budeme hovoriť o zákone o ochrane prírody. No veru, dovtedy si zistím podrobnosti o Jaseni, tie fotografie vám možno premietnem a spýtam sa, či sme toto chceli, aby takéto stromy padali, ako stromy, ktoré rastú mimo les a ktoré je možné rúbať bez toho, aby lesný hospodár do toho mohol zasiahnuť. Má do toho zasahovať orgán správy štátu na úseku životného prostredia.
Takže toľko. Ďakujem veľmi pekne, vážené kolegyne a kolegovia, za pozornosť a veľmi spolieham na to, že keď už nie naši kluboví šéfovia, keď už nie naši kolegovia, ale naše svedomia nám dokážu v istých chvíľach povedať, ako to cítime. A veľmi by som si vážil, keby možno predsedovia poslaneckých klubov neboli takí príliš politicky rigorózni a keby dávali v prípade takýchto zákonov aj také pokyny, že hlasujte tak, vážení kolegovia, ako to cítite. Ja si myslím, že to môže urobiť ľavé krídlo, pravé krídlo, aj stred poslaneckej snemovne. Ja viem, že nie vo všetkých, lebo máme svoje záujmy a nemôžeme, musíme byť jednotní. Taká výnimka, ako je klub Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, že u nás sa fakt ctí to, že hlasujeme podľa toho svedomia a nijako inak, že to ostatní nerobíte možno. Ja som veľmi spokojný, že môžem pracovať v takomto klube, ale to nie je otázka tohto klubu, to je otázka tých možností, ktoré, myslím, v niektorých prípadoch by mali mať všetci poslanci a toto sú také krásne príklady, aby sa nedvíhali prsty, ale aby sa dvíhali hlasy svedomia.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 7.2.2014 9:07 - 9:10 hod.

Kadúc Miroslav Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie a spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda zároveň vo svojom rozhodnutí č. 839 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom návrhu zákona je predĺženie lehoty na podanie sťažnosti, ako opravného prostriedku voči uzneseniu, z troch dní na päť dní.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 839.
Zároveň by som si dovolil nielen ako spravodajca, ale aj ako člen tohto zákonodarného zboru sa pridať k tomuto návrhu, nie preto, že je to návrh z nášho klubu, ale pretože tento návrh spôsobuje v praxi naozaj skutočne veľké problémy a tá lehota troch dní je neodôvodnene prísna. Ak sa ktokoľvek z nás alebo ktokoľvek z občanov dostane do situácie, kedy bude voči nemu vydané rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní akékoľvek, či už je to, či budete možno obvinení, možno poškodení, to sa stáva najčastejšie, vtedy máte naozaj iba tri dni na to, aby ste zaujali stanovisko k tomuto rozhodnutiu. Po troch dňoch už orgán činný v trestnom konaní nemusí na vás prizerať. Môže povedať: "Ste po lehote a vaše práva zanikli.".
Čiže odporúčam tento návrh naozaj schváliť a dať do ulíc viacej istoty a viacej možno slobody v tom, ako sa brániť a ako dať právam, ktoré mi patria, za dosť. Takže ešte raz odporúčam, aby sme sa nad tým zamysleli, tí, ktorí sme tu, aj tí, ktorí tu nie sme a hlasovali za tento návrh.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 7.2.2014 9:04 - 9:06 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis
Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené komorné zhromaždenie zákonodarného zboru, dovoľte, aby som uviedol veľmi stručne návrh novely zákona, ktorý je známy pod č. 301/2005 ako Trestný poriadok. Môj návrh je mimoriadne stručný a dovolím si povedať, že napriek svojej stručnosti, alebo možno aj vďaka tomu, je pre občana Slovenskej republiky, aj pre organizácie, ktoré chcú pracovať efektívne, veľmi potrebný. Nemá žiadne politické súvislosti. Je úplne politicky neutrálny. Nie je tu vôbec dôvod špiritizovať, že s akým úmyslom sa predkladá, s nejakým politickým podtextom. Nezakladá žiadne nároky na financie, nevyvoláva žiadnu potrebu opravovať a vstupovať do iných zákonov. Tudiž, keď to takto jednoducho povieme, môžme vyjadriť presvedčenie, teda ja ho môžem vyjadriť, a verím, že nájde pochopenie v zmýšľaní poslaneckého zboru, že takýto zákon, ktorý má takéto atribúty, nie je vlastne možné neprijať.
Ja ho veľmi stručne popíšem a zvyšok si nechám do rozpravy. Mením v tomto Trestnom poriadku jednu jedinú vec. Je to § 187, ktorý hovorí o lehotách, ktoré má občan alebo organizácia na to, aby podala sťažnosť voči rozhodnutiu orgánu činného v trestnom konaní - policajtovi, prokurátorovi, sudcovi. Tá zmena sa dá popísať jednou vetou. Doteraz je to tak, že ak chce občan alebo organizácia podať sťažnosť na rozhodnutie, ktoré uznesením vydal orgán činný v trestnom konaní, má na to tri dni. Tri kalendárne dni. Je to extrémne málo. Zdôvodním neskôr. Moja zmena sa týka práve len tohto jediného bodu, tejto jedinej vety. Mením to z troch kalendárnych dní na päť pracovných dní. Toto je podstata, ktorú budem veľmi rád, keď po zdôvodnení bude možné takým jednoduchým spôsobom, ako som to popísal, v Trestnom poriadku prijať. Toto je všetko k uvedeniu zákona. Ďakujem pekne zatiaľ za slovo. A chcem poprosiť, aby som bol zaradený do rozpravy ako prvý.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.2.2014 17:09 - 17:09 hod.

Huba Mikuláš
Predrečníci už vyčerpali tému tak, že chcem oba návrhy podporiť. Tiež si myslím, že s tým procedurálnym by nemal byť žiadny problém, keďže ten predchádzajúci bod bol prerušený a naozaj to zdôvodnenie bolo logické. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 6.2.2014 17:08 - 17:09 hod.

Viskupič Jozef
Ja by som si dovolil navrhnúť, v tejto situácii by mohol prispieť k riešeniu toho aj pán premiér. A keby teda mu mohlo vedenie parlamentu odkázať, že je zablokovaný parlament kvôli jeho neprítomnosti, a keby sa medzi nami ukázal a mohli sme ďalej rozbehnúť rokovanie parlamentu. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Prednesenie interpelácie 6.2.2014 15:16 - 15:37 hod.

Huba Mikuláš Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážení členovia vlády, členka vlády, príjemné popoludnie, v uplynulom období som sa na členov vlády obrátil so siedmimi interpeláciami, zoznam odpovedí na ne v chronologickom poradí sa dá nájsť v tlači 817, ktorú máme na svojich laviciach.
Začnem, ak dovolíte, odpoveďou na moju interpeláciu z 11. novembra 2013, ktorú som adresoval predsedovi vlády a v ktorej sa písalo, citujem: „Vážený pán predseda vlády, v období, keď ste boli prvý raz predsedom vlády, došlo k nevýhodnému predaju emisných povoleniek firme Interblue Group. Z porovnania s cenami, za ktoré sa takéto povolenky predávali v tom istom čase v okolitých krajinách (napr. v Českej republike a v Maďarsku), vyplýva, že týmto predajom štát prišiel minimálne o 65 mil. eur. Občania od vašej vlády oprávnene očakávali, že v čase, keď vo verejných financiách je dobré každé euro, ktoré sa nám podarí získať, alebo ušetriť, vyviniete maximálne úsilie na to, aby sa vyšetrovanie tejto kauzy, za ktorú nesiete ako vtedajší predseda vlády nemalú časť politickej zodpovednosti, doviedlo do úspešného konca a prostriedky, o ktoré konkrétne osoby Slovensko pripravili, sa vrátili do štátneho rozpočtu.“
Keďže všetko nasvedčuje tomu, že to tak nie je, som nútený interpelovať vás s niekoľkými otázkami: 1. Súhlasíte s tým, že za „emisnú kauzu“ nesiete nemalú časť politickej zodpovednosti? 2. Súhlasíte s rozhodnutím policajných orgánov zastaviť vyšetrovanie tejto kauzy? 3. Súhlasíte s ministrom životného prostredia, ktorý sa proti zastaveniu vyšetrovania tejto kauzy odvolal? 4. Zaradili ste diskusiu o tomto probléme, v ktorom okrem iného stoja proti sebe stanoviská dvoch rezortov, na rokovanie vlády, ktorej ste predsedom?
A teraz k odpovediam premiéra na moje otázky.
Čo sa týka mojej otázky na politickú zodpovednosť z čias jeho prvej vlády, počas ktorej celá kauza vznikla, som sa z odpovede pána premiéra dozvedel, že politickú zodpovednosť v tom čase vyvodil voči dvom ministrom životného prostredia, ktorí boli na jeho návrh prezidentom Slovenskej republiky odvolaní.
Niekomu bude takéto vysvetlenie a takéto chápanie politickej zodpovednosti zo strany vtedajšieho i súčasného predsedu vlády možno stačiť, mne však nestačí, zvlášť v tomto prípade, a to hneď z viacerých dôvodov.
Po prvé. Robert Fico je predseda vlády, ktorý si zakladá na tom, aký má prehľad o všetkom, čo sa v tomto štáte deje. Podotýkam, že to konštatujem skôr s uznaním než s dešpektom. Ale pokračujem: Nie je preto mysliteľné, aby nevedel, čo sa deje na jednom z ministerstiev v štruktúre jeho vlády, najmä ak ide o desiatky miliónov eur.
Po druhé. Nie je možné – ak bol vedený skutočne dobrou vôľou a išlo mu o záujmy Slovenska, a nie niekoho iného –, aby zasiahol až niekoľko mesiacov po tom, ako sa o tejto kauze začalo podrobne písať a hovoriť v médiách.
Po tretie. Neverím, že ak by mu skutočne záležalo na dôslednom vyšetrení celej kauzy, že by to počas tých cca piatich rokov, počas ktorých mal v tomto štáte hlavné slovo, nedokázal dosiahnuť.
Po štvrté. Nemožno nevidieť to, že celú kauzu, od jej vzniku až doposiaľ, lemujú vzájomne si protirečiace výroky vtedajšieho i súčasného premiéra.
A po piate. Možnosť priamo na pôde Národnej rady rozptýliť všetky podozrenia, týkajúce sa tejto kauzy, páni poslanci a panie poslankyne zvolení za jeho stranu SMER – SD odmietli. Súdiac podľa vnútrostraníckej disciplíny v jeho strane i podľa nasledujúcich komentárov samotného predsedu vlády, určite tak neurobili proti jeho vôli.
V závere odpovede mi pán premiér pripomenul, že ani predseda vlády, ani jednotliví jej členovia nie sú oprávnení akýmkoľvek spôsobom vstupovať či zasahovať do činnosti orgánov činných v trestnom konaní. S tým možno len súhlasiť, až na to, že sme už boli svedkami toho, že túto zásadu niektorí členovia vlády dokážu aj porušiť – samozrejme, len vtedy, keď sa im to hodí.
Apropo, odpovedí na ďalšie dve otázky z mojej interpelácie som sa nedočkal. Už aj preto nemôžem byť s touto odpoveďou na moju interpeláciu spokojný.
V ten istý deň a v tej istej veci som sa obrátil aj na ministra vnútra, citujem: „Vážený pán podpredseda vlády a minister vnútra, pred niekoľkými týždňami slovenskú verejnosť prekvapila a znepokojila správa o tom, že polícia, spadajúca pod váš rezort, zastavila vyšetrovanie kauzy nevýhodného predaja emisných povoleniek, pri ktorej došlo k poškodeniu štátu minimálne o 65 mil. eur, podotýkam, že dnes sa tá kalkulácia upravila na 47 mil. eur, ale vtedy som vychádzal z tejto odhadovanej sumy, nepočítajúc náklady, ktoré štát vynaložil, vynakladá a zrejme ešte bude musieť vynaložiť na vyšetrenie a súdnu dohru celej kauzy. Dovoľte, aby som sa na vás formou interpelácie obrátil s otázkou, čo viedlo príslušné policajné orgány k takémuto – pre mňa i pre širokú verejnosť – nepochopiteľnému rozhodnutiu.
Zároveň si vás dovolím požiadať o objasnenie tvrdenia, že v tomto prípade nešlo o trestný čin. Neviem si totiž dosť dobre predstaviť, čo môže byť väčším ekonomickým trestným činom ako ochudobnenie štátu minimálne o 65 mil. eur.“
Vo svojej pomerne podrobnej odpovedi pán minister vnútra okrem iného cituje trestné oznámenie, na základe ktorého vyšetrovateľ Policajného zboru začal konať, vyhodnotil všetky zadovážené podklady a 16. decembra 2009 začal trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku.
Ďalej som sa dozvedel, že vykonaným rozsiahlym vyšetrovaním a vyhodnotením všetkých dosiaľ zadovážených dôkazov sa nepodarilo preukázať naplnenie zákonných znakov skutkových podstát uvedených trestných činov. Vyšetrovateľ národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru 18. septembra 2013 trestné stíhanie zastavil. Poškodený si voči predmetnému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorá bola spolu s vyšetrovacím spisom postúpená Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na rozhodnutie dozorujúcemu prokurátorovi, ktorý k dnešnému dňu o sťažnosti nerozhodol, a tým uznesenie o zastavení trestného stíhania nenadobudlo právoplatnosť.
Nepochybujem o tom, že odpoveď pána ministra je po vecnej stránke korektná. Nepresvedčila ma však o tom, že zámerné pripravenie Slovenskej republiky o niekoľko desiatok miliónov eur nie je trestným činom.
Keďže ide o pomerne veľké peniaze, obrátil som sa v ten istý deň a v tejto veci aj na ministra financií Slovenskej republiky. Citujem: „Vážený pán podpredseda vlády a minister financií, v súvislosti s nadchádzajúcim rokovaním o návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 v Národnej rade Slovenskej republiky si vás dovoľujem interpelovať s otázkou, či vám na príjmovej strane rozpočtu nechýba cca 65 miliónov eur, ktoré sú Slovensku dlžné osoby zodpovedné za nevýhodný predaj emisných povoleniek firme Interblue Group.
Keďže ide o evidentné ochudobnenie štátnych financií, chcel by som sa vás, ako člena vlády zodpovedného za rezort financií, zároveň opýtať, či ste sa proti zastaveniu vyšetrovania „emisnej kauzy“ zo strany polície odvolali podobne ako pán minister životného prostredia. Ak ste tak neurobili, rád by som poznal dôvod.“
Odpoveď pána ministra financií bola stručná a v istom zmysle aj prekvapujúca. Uvádza sa v nej okrem iného, citujem: „Predaj predmetných emisných kvót bol zrealizovaný v roku 2008, pričom uvedené emisné kvóty sú súčasťou prvého obchodovateľného obdobia a ich platnosť končí v roku 2013. Z uvedeného dôvodu Ministerstvo financií SR nemohlo tieto príjmy zahrnúť do rozpočtu verejnej správy na rok 2014 pri tvorbe rozpočtu na roky 2014 až 2016.“
Mám tomu rozumieť tak, že keby sa aj stal zázrak, a tie desiatky miliónov zmiznutých eur by sa podarilo objaviť a nasmerovať späť do slovenských verejných financií, vlastne by sa ani nemali kam vrátiť len preto, lebo príslušné obchodovateľné obdobie sa už skončilo?
A napokon som sa v tejto veci obrátil aj na ministra životného prostredia, citujem: „Vážený pán minister, prednedávnom sme sa mali možnosť z médií dozvedieť, že polícia zastavila vyšetrovanie kauzy nevýhodného predaja emisných povoleniek firme Interblue Group, ako aj to, že vy, respektíve vami vedený rezort životného prostredia ste sa proti takémuto rozhodnutiu policajných orgánov odvolali.“
Dovoľte, vážený pán minister, aby som vás formou interpelácie požiadal 1. o text vyššie uvedeného odvolania proti zastaveniu vyšetrovania emisnej kauzy, 2. o informáciu, ako príslušné orgány na vaše odvolanie reagovali, 3. o informáciu, či ste iniciovali rokovanie na túto tému na pôde vlády SR, napríklad v súvislosti so schvaľovaním návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014, 4. o informáciu, ako plánujete v tejto záležitosti ďalej pokračovať.
Z odpovede pána ministra životného prostredia vyplýva, že MŽP SR trvá na dôslednom zákonnom vyšetrení predaja emisných kvót. Vzhľadom na to, že v tejto veci prebieha trestné konanie vedené orgánmi činnými v trestnom konaní, neexistoval podľa názoru pána ministra osobitný dôvod na zaradenie tejto témy na rokovanie vlády Slovenskej republiky.
Toľko stručne k stanovisku ministerstva životného prostredia k tejto otázke, na ktoré sa nedá reagovať jednoznačne, lebo samotná odpoveď je podľa mňa vnútorne protirečivá. Na jednej strane nás môže tešiť konštatovanie, resp. prísľub, že rezort trvá na dôkladnom a zákonnom vyšetrení tejto kauzy. Na druhej strane nemožno súhlasiť s tým, že by nebol dôvod zaradiť tento bod na rokovanie vlády, už aj preto, lebo tesne pred mojou interpeláciou sa polícia dala počuť, že ukončuje šetrenie v tejto kauze s tým, že dospela k záveru, že žiadny trestný čin sa nestal. Čítam to tak, že jedna zložka výkonnej moci v rezorte vnútra (teda polícia) konštatovala niečo, kým iný orgán štátnej moci (ministerstvo životného prostredia) podal voči tomuto rozhodnutiu protest a adresoval ho Prezídiu Policajného zboru Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Došlo tým, podľa môjho názoru, k diametrálne odlišnému postoju dvoch ústredných orgánov štátnej správy k tomu istému problému, ktorý je navyše v centre záujmu médií i verejnosti, a tak predstavuje vec verejnú s vysokým stupňom závažnosti, ktorú by vláda, najmä ak v rámci nej samotnej existuje rozpor, rozhodne nemala ignorovať. Z toho dôvodu nemôžem hodnotiť postup ministerstva životného prostredia, ako aj odpoveď pána ministra na moju interpeláciu za uspokojivé.
Čo povedať na záver k týmto štyrom odpovediam na otázky, týkajúce sa jednej témy. O kauze emisie sa už popísali tony papiera. Kvôli nej sa menili ministri a aj keď to nikdy verejne neodznelo, možno dôvodne predpokladať, že táto kauza bola jedným z hlavných dôvodov inak vecne nezdôvodneného zrušenia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2010 na konci prvej vlády Roberta Fica. Takže by sa mohlo zdať, že o tejto kauze vie už každý všetko. Pri slovíčku každý sa však treba pristaviť a nahradiť ho slovným spojením takmer každý, respektíve každý, okrem polície a niektorých ďalších orgánov činných v trestnom konaní. A to je práve nepríjemné a malo by sa to zmeniť, lebo bez zásadného stanoviska práve týchto orgánov a bez podobne zásadného postoja, aký po dlhom váhaní zaujal premiér Fico počas svojej prvej vlády (Myslím tým konkrétne odňatie ministerstva životného prostredia nominantom Slovenskej národnej strany.), nám všetky naše poznatky o tejto kauze budú viac-menej zbytočné, lebo nám nevrátia do štátneho rozpočtu tých, teraz už upravených minimálne 47 miliónov eur, o ktoré Slovensko zásluhou tohto zjavného podvodu prišlo, a nebudeme s istotou poznať ani mená všetkých vinníkov. Navyše, nebudeme vedieť to, čo je pre nás – ako členov a členky parlamentu – vari najpodstatnejšie, či, ako a s kým boli vinníci prepojení.
Dlhé roky vyšetrovania tejto kauzy, pri ktorej sa dá vcelku presne odhadnúť spôsobená škoda, v rámci ktorej sú viac-menej známi aj jej aktéri, nápadne pripomína kocúrkovo, ktoré určite nevrhá dobré svetlo na prvú, ale ani na druhú vládu Roberta Fica.
V situácii pred prezidentskými a ďalšími voľbami, ktoré sa na nás tento rok chystajú, sa Robert Fico a jeho vláda veľmi snažia rozptýliť akékoľvek tiene podozrenia, ktoré by na nich mohli spočinúť. Z toho by malo logicky vyplývať, že urobia všetko pre to, aby tiene emisnej kauzy rozptýlili. Ak tomu tak nie je, vzniká dôvodné podozrenie, že súčasný stav, akokoľvek je pre nich kompromitujúci, je lepší, ako priznať celú pravdu. Dosiaľ posledný dôkaz o tom nám poskytli poslanci a poslankyne za vládnu stranu tým, že odmietli program 31. schôdze Národnej rady, na ktorej sa malo o tejto kauze diskutovať. Menej jednoznačne, ale aj tak dosť zreteľne to isté odmietavé posolstvo zaznieva aj z odpovedí na moje interpelácie, s ktorými som sa ešte v novembri minulého roku obrátil na predsedu vlády a ďalších relevantných členov vlády.
Dňa 11. novembra 2013 som sa obrátil na pána premiéra aj s nasledujúcou interpeláciou, citujem: „Vážený pán predseda vlády, v uplynulých mesiacoch som v Národnej rade Slovenskej republiky viackrát podal procedurálny návrh, aby Národná rada požiadala vládu predložiť do Národnej rady správu o stave prípravy Slovenskej republiky na predsedníctvo v Rade Európskej únie, ktorého sa Slovensko ujme v druhom polroku 2016. Poslanci a poslankyne za vami vedený SMER – SD túto moju iniciatívu nepodporili, a preto ju Národná rada odmietla.
Keďže informácie na túto tému potrebujem na svoju poslaneckú prácu, ako aj kompetentný výkon funkcie predsedu Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a s podobnými otázkami bývam priebežne konfrontovaný ako doma, tak aj v zahraničí, som nútený obrátiť sa priamo na vás, vážený pán predseda vlády, a formou interpelácie vás požiadať o komplexnú správu o stave príprav vlády na slovenské predsedníctvo v EÚ v roku 2016 s dôrazom na problematiku pôdohospodárstva a životného prostredia.“
Vo svojej odpovedi pán premiér cituje webové stránky, na ktorých je možné nájsť relevantné materiály. Vďaka, pán premiér, za túto informáciu. Ale mne išlo aj o niečo iné. Išlo mi aj o to, aby sme o príprave nášho predsedníctva diskutovali v pléne Národnej rady. Zodpovedalo by to konštatácii vo vašej odpovedi, podľa ktorej prípravu na predsedníctvo v Rade EÚ od začiatku vnímate ako celospoločenskú záležitosť, a teda nielen ako záležitosť vlády Slovenskej republiky.
A napokon, 25. novembra som sa s dvoma obdobnými interpeláciami obrátil na predsedu vlády a ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Obe sa týkali pripravovaného nového stavebného zákona. Odcitujem len to, čo sa uvádza v tej prvej zo spomínaných interpelácií. Citujem: „Vážený pán predseda vlády, na pôde Národnej rady Slovenskej republiky sa 17. októbra 2013 uskutočnil odborný seminár a panelová diskusia na tému pripravovaného vládneho návrhu nového stavebného zákona. O jeho záveroch a odporúčaniach jeho účastníkov a účastníčok sme vás nedávno informovali.
Napriek tematickej a názorovej rôznorodosti zo strany veľkého počtu prednášateľov i diskutujúcich sa minimálne dve skutočnosti dajú zovšeobecniť. Po prvé, je to výrazne prevažujúci kritický tón a množstvo pripomienok zo strany reprezentatívneho zoskupenia predstaviteľov príslušných stavovských organizácií, samosprávnych orgánov a ich strešných organizácií, expertov, akademickej obce, mimovládnych organizácií i podnikateľov vo sfére výstavby. Po druhé, je to konsenzuálny názor, že odborná i verejná diskusia predchádzajúca súčasnej podobe návrhu zákona, ktorý Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky chce predložiť do medzirezortného pripomienkového konania, sa skončila predčasne, bez prediskutovania a seriózneho posúdenia všetkých legitímnych názorov a návrhov. Z toho vyplýva požiadavka účastníkov a účastníčok podujatia v Národnej rade, aby sa diskusia o tomto vládnom návrhu zákona opäť otvorila a aby sa celý schvaľovací proces o potrebnú dobu predĺžil.
Ako jeden z organizátorov spomínaného podujatia, ako poslanec Národnej rady i ako občan sa na vás, vážený pán premiér, obraciam s interpeláciou v tom zmysle, aby ste sa zasadili za zohľadnenie oprávnených pripomienok reprezentatívnej skupiny ich autorov a autoriek a za zohľadnenie ich dobre mienených rád a odporúčaní v záujme čo najlepšej podoby nového stavebného zákona.
Keďže interpelácie by mali obsahovať aj otázku, dovoľte, vážený pán premiér, aby som sa vás opýtal, či je podľa vás dôležitejšie to, aby bol nový stavebný zákon schválený čo najskôr, alebo to, aby bol čo najlepší a čo najviac zodpovedal európskym štandardom a očakávaniam odbornej obce i širokej verejnosti.“
V závere svojej odpovede mi pán premiér píše, citujem: „Vážený pán poslanec, na rozdiel od vás som presvedčený, že ministerstvo predloží na rokovanie vlády Slovenskej republiky návrh stavebného zákona, ktorý bude zodpovedať európskym štandardom, ako aj očakávaniam odbornej obce a širokej verejnosti.“
Rád by som zdieľal optimizmus pána premiéra. Na základe pomerne podrobnej znalosti inkriminovaného návrhu zákona tento jeho optimizmus, žiaľ, zdieľať nemôžem. Avšak je tu aj niečo, čo je možné označiť za svetielko na konci tunela, a to je skutočnosť, že vláda netrvala na tom, aby sa návrh zákona objavil na jej rokovaní už v januári, ako pôvodne plánovala, čím sa vytvoril predsa len aký taký priestor na jeho prepracovanie v zmysle početných pripomienok odbornej obce, samospráv, stavovských a mimovládnych organizácii. Takže z tohto dôvodu „dočasne zakopávam vojnovú sekeru“ a v tejto chvíli nenavrhujem hlasovať za neprijatie týchto dvoch odpovedí. Dúfam, že tak nebudem nútený urobiť na najbližšej schôdzi.
Vzhľadom na vyššie uvedené musím však požiadať Národnú radu, aby hlasovala o mojej nespokojnosti s odpoveďami členov vlády na otázky uvedené pod bodmi 1, 2, 3, 4 a 5, čiže prvými piatimi bodmi, o ktorých som sa zmienil. Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.2.2014 12:01 - 12:03 hod.

Viskupič Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem. Chcel by som tak povedať dva dôležité pointy. Ja som práve v tomto prejave nevidel žiadnu čierno-bielu optiku, ale skôr presne ten popis tej situácie týkajúcej sa Ruska, keď ono nám je a musí byť geopolitickým partnerom a zároveň sú záujmy možnože ich samostatné ruské tuná označené možno aj dvomi prístavmi, sú to sevastopoľský a v Sýrii, kde pravdepodobne bude zlyhávať aj tá uniálna politika, zahraničná politika nejakým spôsobom, presne ten nie čierno-biely pohľad farebnosti toho, kde zahraničná politika Európskej únie zasadená môže byť, akým spôsobom by mohla pracovať alebo akým spôsobom by mohla presadzovať nejaké veci, a zároveň potom aj poznámka tam, kde po dvadsiatich či koľko tu zaznelo rokoch proste prichádza ten istý a ten istý výsledok, možno otvára otázku, možno aj pre parlamentnú debatu, ktorú tu naozaj máme veľmi v uzunkom meradle. Pre mňa je to šéf zahraničného výboru, ktorého slovami by malo byť definované krém á la krém všetkých parlamentných aktivít a ktorý by mohol za nás zastupovať. Ja by som chcel aspoň 1 massage tohto zahraničného výboru od ľudí z vládnej strany, pretože poznám pohľad Magdy Vášáryovej, Františka Šebeja, Mikuláša Dzurindu, ale žiadneho iného člena zahraničného výboru som, bohužiaľ, nepočul rozprávať. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.2.2014 11:59 - 12:01 hod.

Huba Mikuláš Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Globálna zmena klímy sa neprejavuje len nárastom teplôt. Keď mám správne informácie, tak posledných 15 rokov je najteplejším obdobím v dejinách od chvíle, ako sa so systematickým meraním teploty na Zemi začalo. Ale Fero má zrejme iné informácie, pripúšťam.
Ale podotýkam, že toto nie je jediný problém a možno ani najdôležitejší, ešte za dôležitejší sa považuje to striedanie sa extrémov, ten nárast nepravidelnosti, tie extrémne zrážky a následné povodne na jednej strane, extrémne suchá, ktoré ich vzápätí striedajú, na strane druhej. A to hovorím len o situáciách, ktoré máme možnosť sledovať u nás v našich zemepisných šírkach. V globálnom meradle (hurikány a podobne) sú tieto javy ešte oveľa dramatickejšie.
Ale keby sme aj pripustili, že globálna zmena klímy a najmä ten podiel ľudského zavinenia, ktorý asi mal na mysli Fero vo svojom vystúpení, sa nadmerne dramatizuje, tak modernizácia priemyslu, energetiky a všetkých výrobných, dopravných a ďalších odvetví, ktoré produkujú tie tzv. skleníkové plyny, je, myslím si žiaduca, alebo som o tom presvedčený, že je žiaduca, bez ohľadu na to, nakoľko vážna je hrozba globálnej zmeny klímy a následkov s ňou spojených. A to sa možno zhodneme aj s priateľom Ferom.
No a podobne ako on si uvedomujem, že nie 100 % ľudí a ani odborníkov na Zemi je presvedčených o tom, že tá hrozba je taká vážna. Je ich len možno 95 %. Ale na tento prípad prijal Summit Zeme v Riu de Janeiro pred 22 rokmi zásadu predbežnej opatrnosti, keď aj tých 95 % sa považuje za 100 % a je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.2.2014 9:52 - 9:54 hod.

Hraško Igor Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Dzurinda, som rád, že ste sa dotkli aj ekonomického pohľadu na zahraničnú politiku, lebo toto je dlhoročný bôľ našej krajiny. A hovorili ste hlavne o účasti Slovenska na rôznych veľtrhoch v zahraničí. Ja som nedávno písal aj interpeláciu na ministra Malatinského. A pýtal som sa ho, ako Slovenská republika zabezpečila svoje zastúpenie na najväčšom remeselníckom veľtrhu v Nemecku. No tak povedal mi alebo teda jeho odpoveď znela: „Však si to môžete každý prečítať na internete.“ Nikto ho neinformoval o tom, že by niekto tam chcel ísť vystavovať. Tak, prepáčte, takže my sa máme pýtať, alebo teda ľudia sa majú pýtať, že, prosím vás, nepodporí nás ministerstvo hospodárstva na nejakom veľtrhu v zahraničí? Prečo sa v tomto nerobí osveta medzi podnikateľmi s tým, že máte možnosť, sú tu veľtrhy, vyberte si, povedzte nám to, kde chcete ísť, akým spôsobom budeme sa prezentovať, budeme vás prezentovať, pretože treba nám hľadať nové odbytištia. A toto je ďalší problém aj našich zastupiteľských úradov, že sú tam síce politickí nominanti dosadení, ale nie sú tam ľudia, ktorí sú z ekonomického prostredia. Dobre, pán minister tu krúti hlavou, no nie sú všetci takí. (Reakcie z pléna.) To mi potom môžete potom povedať tam z toho pultu, ja teraz reaguje na pána Dzurindu, nie na vás. Takže sú tam ľudia, ktorí v mnohom nemajú nejaký ekonomický popud a nezvládajú tieto záležitosti, pretože som sa s niektorými rozprával, ktorí teda obchodne pôsobia v týchto krajinách, nie na zastupiteľstvách, a toto je problém. Nám chýbajú profesionálni ekonómovia, profesionálni obchodníci v zahraničí, ktorí by predávali naše slovenské produkty. A myslím si, že na toto by sa bolo treba vo väčšej miere zamerať.
Skryt prepis