Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

11.2.2014 o 14:28 hod.

Ing.

Igor Hraško

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.2.2014 16:50 - 16:52 hod.

Huba Mikuláš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo aj za vystúpenie pani profesorky, ktorá tu nám poskytla vlastne taký dosiaľ, myslím, bezprecedentný prehľad o situácii v oblasti rozvojovej pomoci. My sme pred niečo vyše rokom organizovali na pôde Národnej rady, myslím si, že pomerne kvalitne zastúpený odborný seminár na podobnú tému, kde vystúpila s podobne zásadným príspevkom aj trošku inak zameraným takisto pani poslankyňa Horváthová. A dovolím si zhrnúť pár odporúčaní, ktoré z toho seminára vzišli, pretože veľká väčšina z vás tam nebola, snáď vás to bude zaujímať: Do roku 2015 musíme podstatne zvýšiť podiel HDP, ktorý Slovenská republika poskytuje na rozvojovú pomoc, ak máme dodržať svoj medzinárodný záväzok. Žiaduce je meniť štruktúru poskytovanej rozvojovej pomoci v prospech bilaterálnej pomoci nízkopríjmovým krajinám. Snažiť sa o to, aby sa stratégia rozvojovej pomoci postupne nahrádzala stratégiou rozvojovej spolupráce. Nezamieňať si rozvojovú pomoc, resp. spoluprácu, s predvstupovou, čo je napríklad prípad Srbska. Pri optimalizácii počtu a štruktúry prioritných krajín prihliadať okrem iného na to, kde sa Slovensko už dlhšie angažuje, a okamžité ukončenie pomoci by mohlo ohroziť realizované projekty (napr. už spomínaná Etiópia). Hľadať dostupné formy pomoci, resp. spolupráce, kedy aj dobročinnosť nie práve solventných jednotlivcov môže reálne a adresne pomôcť odkázaných ľuďom v rozvojových krajinách. Hľadať dôveryhodných partnerov na strane príjemcov pomoci, ktorí sú najlepšou zárukou toho, že pomoc sa dostane naozaj tým, ktorým je určená.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.2.2014 16:21 - 16:50 hod.

Horváthová Eva Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne za slovo aj za umožnenie tejto malej výmeny, veľmi si to vážim. Vďaka teda nejakej súhre okolností tu môžem dnes vystúpiť, keď bol tento bod na programe, tak som bola chorá, nemohla som tu byť, čo ma dosť mrzelo, ale teda vďaka obštrukcii parlamentu pánom Hlinom paradoxne som teraz mohla vystúpiť, za čo som teda veľmi vďačná.
Ja nebudem kritizovať pána ministra, dopredu to hovorím, možno také malé odporúčania, o ktorých som si istá, že on vie o nich, aj si je vedomý, a teda ja ho budem poväčšine chváliť. Možno sa to nenosí, ale tak to cítim, budem hovoriť o rozvojovej pomoci, o našej oficiálnej rozvojovej pomoci, je to moja taká srdcovka, čiže budem sa to snažiť tak zhrnúť, lebo si myslím, že bolo o tom celkom málo povedané. V správe je tomu venovaná istá časť, je tam asi štvrť strany tomu venované alebo pol strany, nie som si celkom istá, a sú tam veci, ktoré ma zaujali. Zaujali ma veci, ktoré sú v strednodobej stratégii, ktorá bola 15. januára, tuším, schválená, tento rok, na ďalšie štyri roky.
Takže, ak dovolíte, pokúsim sa to pre vás, čo tu sedíte, možno, kto počúva doma, zhrnúť tú rozvojovú pomoc, pretože som na to, myslím si, že právom hrdá, ako Slovensko rozvojovú pomoc poskytuje a ako napriek tomu, s akými problémami sa boríme doma, vieme pomáhať takým ďalekým krajinám ako v subsaharskej Afrike alebo v Ázii, alebo v Latinskej Amerike.
Takže, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi teda sa krátko vyjadriť k tejto stati. O to viac som rada, že tu môžem stáť, že mali sme v podstate minulý rok desať rokov od oficiálnej rozvojovej pomoci, teda od začiatku oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorú Slovensko poskytuje. Počas tých desať rokov bolo takmer v 20 krajinách implementovaných viac ako 400 projektov v celkej hodnote asi 40 mil. euro. Pri tejto významnej príležitosti sa uskutočnila v októbri minulého roku aj medzinárodná konferencia, ktorú organizovala nadácia Pontis, bola na pôde ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí a pod jeho záštitou.
Cieľom bolo stimulovať odborný dialóg medzi štátnym, mimovládnym, akademickým, súkromným sektorom a médiami. Za tú chvíľočku, čo som tam mohla byť, som nadobudla veľmi taký dobrý dojem. Boli tam mnohí odborníci, významné osobnosti zo Slovenska aj zo zahraničia a spolu hľadali vlastne možnosti využitia inovatívnych myšlienok, nových vízií pre slovenskú rozvojovú agendu s dôrazom na formulovanie nových výziev a príležitostí pre predsedníctvo v Slovenskej republike v Rade Európskej únie v roku 2016.
Za všetkých zúčastnených spomeniem aspoň ministerku zahraničných vecí a medzinárodného obchodu Kenskej republiky Aminu C. Mohamed, ktorá prišla na Slovensko mesiac po tom, čo sa v Nairobi odohral krvavý teroristický útok v nákupnom centre Westgate, určite si na to všetci spomínate, pri ktorom zomrelo 64 civilistov a 6 vojakov. Osobne ocenila našu rozvojovú pomoc, pretože, ako viete, máme tam, teda táto pomoc tam má dlhú históriu. Spomenula množstvo projektov, ktoré tam máme. Spomenula, aké sú dôležité pre jej miestnych ľudí, pre ich myslenie, ako ich posúva vlastne táto pomoc ďalej. A spomenula napríklad aj susediaci Južný Sudán, ako sa snaží aj samotná Keňa pomôcť Južnému Sudánu. Takže bol to taký celkom emotívny zážitok.
Ďalej by som sa chcela v mojom príspevku venovať, trošku tak bližšie popísať vlastne, čo to tá oficiálna rozvojová pomoc je. Možno pre tých, ktorí sa nezaoberajú tak tou témou, mnohé veci som sa dozvedela pri štúdiu týchto faktov aj ja, čiže dovoľte mi čo-to povedať. Tá pomoc sa delí na mnohostrannú rozvojovú pomoc a bilaterálnu rozvojovú pomoc. Tá mnohostranná pomoc predstavuje spoluprácu s medzinárodnými organizáciami, príspevky medzinárodným organizáciám. Umožňuje, čo je výhodou teda, že umožňuje spájanie fondov darcov na realizáciu programov väčšieho rozsahu.
Slovensko má povinnosť prispieť určitým objemom financií, a vyplýva to z medzinárodných dohôd, ktoré sme uzavreli, a nemá veľkú možnosť ovplyvňovať smerovanie a opodstatnenosť tejto pomoci, čiže nemá možnosť sa ani nejako viac zviditeľniť. Však aj táto mnohostranná rozvojová pomoc je, samozrejme, dôležitá. Realizuje sa prakticky príspevkami do medzinárodných organizácií, do rozpočtov napríklad Európskej únie, do Európskeho rozvojového fondu, do Agentúry OSN, Svetovej banky a iných.
Multilaterálna starostlivosť predstavovala až 77 % z celkovej poskytnutej pomoci Slovenskom, pričom najväčší podiel tvorili príspevky do rozpočtu EÚ, bolo to až 36,3 mil. eur, a finančný príspevok do Európskeho rozvojového fondu 5,4 mil. eur a iné príspevky tvorili asi 9 % z celkových výdavkov.
Oveľa podľa mňa účinnejšia je dvojstranná rozvojová pomoc, to znamená to, že je nasmerovaná konkrétne určitým krajinám na základe realizácie určitých projektov. Predstavuje napríklad príspevky na humanitárnu pomoc, humanitárne projekty, vysielanie dobrovoľníkov do rozvojových krajín či financovanie konkrétnych projektov rozvojového vzdelávania na školách na Slovensku alebo aktivity verejnej informovanosti o rozvojovej spolupráci a tak ďalej. Veľkou výhodou teda je okrem tej základnej, a síce pomoci tým najbiednejším, ktorí to v podstate najviac potrebujú, je okrem iného v tom, že sa prehlbujú vzťahy Slovenska s inými krajinami a zviditeľňuje Slovensko vo svete.
Celková táto bilaterálna rozvojová pomoc teda vrátane humanitárnej pomoci, mikrograntov, štipendií, misií a iných tvorila v roku 2012 13,8 mil., čo bolo len 23 % z celkovej poskytnutej pomoci Slovenska. V roku 2012 ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí v rámci programu SlovakAid a prostredníctvom Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu podporilo rozvojové projekty realizované v rozvojových krajinách za viac ako 5 mil. euro. 44 % išlo do Afriky, 18 % do krajín Východného partnerstva, 15 % na západný Balkán a 10 % do iných krajín.
Z hľadiska sektorového zamerania sa naša krajina najviac venovala pomoci v oblasti vzdelávania (25 %) a zdravotníctva (18 %), čo si myslím, že sú naše priority a sú to oblasti, kde vieme veľmi dobre túto pomoc poskytovať s dlhoročnými skúsenosťami. Do spoločnosti sme venovali 13 %, nasledovalo budovanie demokratických inštitúcií 11 %, podpora pôdohospodárstva a potravinovej bezpečnosti 9 %, ochrana životného prostredia 6 %, sociálna infraštruktúra, služby, humanitárna pomoc, infraštruktúra, každá okolo 3 %, a vysielanie dobrovoľníkov do rozvojových krajín 2 %.
Čo je zaujímavé, že až 65, skoro 66 % prostriedkov určených na realizáciu rozvojových projektov získali mimovládne organizácie, výrazne poklesla podpora pre podnikateľské subjekty len na 6,4 % a takmer dvojnásobne stúpol podiel realizátorov z akademického sektora 18,14 %. To sa prejavilo nepochybne aj vo vedúcom postavení podpory vzdelávania.
V rámci rozvojovej spolupráce sme v roku 2012 podporili Keňu, Afganistan, Južný Sudán ako programové krajiny, t. j. krajiny s dlhodobejšími cieľmi a väčšími možnosťami pre podporu.
V rámci technickej pomoci, to znamená využívanie transformačnej skúsenosti Slovenska z reforiem a integračných procesov, bol podporený región západného Balkánu, krajiny Východného partnerstva Európskej únie (Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina) a krajiny južného susedstva (Tunisko a Egypt).
Veľmi oceňujem, že ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí sa zaviazalo aj v tejto správe na rok 2014, že bude pokračovať v poskytovaní praktickej pomoci partnerom, odovzdávanie vlastných skúseností s transformáciou, reformami a integráciou prostredníctvom inštrumentária tejto oficiálnej rozvojovej pomoci.
Možno si kladiete otázku, tak ako väčšina občanov, prečo by Slovensko malo poskytovať rozvojovú pomoc, keď sami máme dosť problémov, sú oblasti, kde ľudia možno žijú v podmienkach veľmi podobných podmienkam slumov v rozvojových krajinách. Tak je to okrem iného aj preto, že sme sa zaviazali k dodržiavaniu medzinárodných záväzkov pre poskytovanie rozvojovej pomoci, a preto, že až od roku 2000 sa Slovensko zaradilo k najvyspelejším štátom sveta.
Je veľmi dôležité si uvedomiť, že svet je vzájomne prepojený, nemôžte hovoriť o vzájomných vplyvoch spôsobu života, a teda činnosti v rozvojových krajinách a našej krajiny, a teda problémy vo vzdialenejších častiach sveta, napríklad následky klimatických zmien, bezpečnosti vo svete, migrácie, sa, samozrejme, týkajú nás všetkých, a teda záujem je nás všetkých, aby táto situácia bola lepšia aj tam, dotknem sa teda aj zdravotných problémov, ktoré môžu vplyvom teda šírenia sa rôznych ochorení z rozvojových krajín prísť aj ku nám.
Naším záujmom by mala byť, samozrejme, aj udržateľnosť stavu životného prostredia, ktorú spomínal môj kolega pán Huba, zároveň je aj siedmym miléniovým rozvojovým cieľom a spolu s ôsmym miléniovým rozvojovým cieľom, ktorým je budovanie svetového partnerstva pre rozvoj, zdôrazňuje dôležitosť vzájomnej spolupráce a podpory rozvojových a rozvinutých krajín. Možno niektorí vidíte, že miléniové rozvojové ciele boli stanovené do roku 2015 a už vieme, že ani zďaleka nebudú splnené. Priebežne sa robili prvé také hodnotenia po určitých obdobiach a nikdy teda nedosahovali tie ciele, ktoré si stanovili, ale budú stanovené nové stratégie a rok 2015 bude s vysokou pravdepodobnosťou európskym rokom rozvoja.
Prečo teda pomáhať? Veľmi krátko vám poviem len čísla, ktoré možno ste nevedeli. Viac ako miliarda ľudí v rozvojovom svete nemá stále prístup k zdravotnej starostlivosti, trpí hladom, na druhej strane zasiahla svet pandémia obezity a v rozvinutých krajinách je jedným z hlavných podstatných rizikových faktorov kardiovaskulárnych chorôb, onkologických chorôb, metabolických chorôb či ochorení pohybového aparátu. Čiže na jednej strane obrovské náklady vynakladané na liečbu týchto chorôb, na boj s následkami, ktoré sú vlastne aj následkom obezity, a na druhej strane pomerne vysoké finančné čiastky na boj s chudobou, najčastejšie napríklad u nás sa protestuje v súčasnosti, sú veľmi silné antivakcinačné aktivity, v treťom svete deti umierajú na očkovaním preventabilné ochorenie pre nízku zaočkovanosť.
Hlavnými zdravotnými problémami rozvojových krajín je podvýživa, malária, HIV, AIDS a tuberkulóza, ktorou dnes trpí až tretina svetovej populácie, čiže viac ako 3 mld. ľudí. Najviac ohrozené sú, samozrejme, ženy a deti a na základe týchto problémov boli zadefinované aj ďalšie miléniové rozvojové ciele, z ktorých má každý osobitné podciele a konkrétne plány ich plnenia.
Svet sa zaviazal, že odstráni extrémnu chudobu a hlad, bude sa snažiť o dosiahnutie základného vzdelania pre všetkých, presadzovať rovnosť pohlaví a posilniť úlohu žien v spoločnosti, bude sa snažiť znížiť detskú úmrtnosť, ktorá vlastne najlepšie odráža kvalitu zdravotnej starostlivosti, špeciálne teda úmrtnosť detí do jedného roka, zlepší zdravie matiek. A šiestym miléniovým rozvojovým cieľom je bojovať s HIV, AIDS, maláriou a ďalšími chorobami.
Máme veľkú morálnu povinnosť voči ľuďom v núdzi a slovenskí občania chcú, aj rôznym spôsobom rozvojovým krajinám pomáhajú. Bol taký výskum, ktorý robil Eurobarometer o rozvojovej pomoci z roku 2012, a tí sa pýtali ľudí, čo si myslia o rozvojovej pomoci. Až 8 z 10 opýtaných odpovedalo, že si myslí, že je veľmi dôležité pomáhať ľuďom v rozvojových krajinách. Napríklad vám poviem, vo verejných zbierkach darovali ľudia v rokoch 2012 až 2013 viac ako 860-tisíc euro, bol to 18. ročník verejnej zbierky Dobrá novina na projekty v Afrike, a viac 100-tisíc euro v 7. ročníku verejnej zbierky Tehlička pre Južný Sudán. Alebo viac ako 63-tisíc euro vo verejnej zbierke UNICEF Týždeň modrého gombíka 2013 pre Ugandu a, samozrejme, mnohé ďalšie zbierky. Sú to úžasné čísla konkrétnej finančnej pomoci bežných ľudí, ktorí cítia spolupatričnosť s tými najslabšími a s tými najzraniteľnejšími.
O ochote mnohých ľudí osobne sa vydať do krajín tretieho sveta a prispieť malou kvapkou v mori vážnych existenčných problémov sa treba zmieniť osobitne. V súčasnej dobe nájdete šikovných slovenských poľnohospodárov, učiteľov, sociálnych a komunitných pracovníkov či lekárov v každom chudobnom kúte sveta, myslím si, že im patrí veľká vďaka, obdiv, tak ako aj ich rodinám, ktoré ich doma čakajú a podporujú.
Vrátim sa teda k tým našim medzinárodným záväzkom v rámci štátov Európskej únie na poskytovanie rozvojovej pomoci. Staré členské štáty Európskej únie by mali do roku 2015 dosiahnuť úroveň pomoci rozvojovému svetu 0,7 % hrubého národného dôchodku, nové členské štáty, kam patrí aj Slovensko, 0,33 % hrubého národného dôchodku. Slovensko sa v roku 2012 umiestnilo v rámci nových členských štátov Európskej únie na 9. mieste z 12, t. j. na rovnakom mieste ako rok pred tým. Poľsko a Lotyšsko, ktoré sa umiestnili na 18. a 12., zvýšili svoju pomoc oproti roku 2011, 5 krajín ju udržalo na rovnakej percentuálnej úrovni, patria sem Litva, ktorá je na 2. mieste, Estónsko na 6. mieste, Čechy na 4. mieste, Slovensko teda, ktoré je na 9., Slovinsko na 3. mieste, čo sa týka percent z hrubého národného dôchodku.
Negatívnym trendom v roku 2012 bola poznamenaná adresná bilaterálna pomoc, ktorá je podľa môjho názoru tá dôležitejšia, ktorá poklesla o viac ako milión eur dokopy vo všetkých krajinách. Medzinárodná komunita však poukazuje na to, že rozvojové ciele nemôžme dosiahnuť len zvyšovaním rozpočtu rozvojovej pomoci, ale aj zvyšovaním samotnej efektívnosti spolupráce a na to by som chcela teda v ďalšej časti aj poukázať. Mnohé ďalšie politiky rozvojových krajín najmä Európskej únie majú závažné pozitívne i negatívne dopady na menej rozvinuté krajiny, tieto by mohli byť eliminované zosúladením tzv. koherenciou iných nerozvojových politík na národnej i medzinárodnej úrovni s cieľmi rozvojovej politiky.
Cieľom koherencie politík pre rozvoj, tzv. PCD (Policy Coherence for Development), je teda zabezpečiť to, aby ciele a výsledky rozvojových politík vlády neboli oslabované inými politikami tej istej vlády, ktoré majú dopad na rozvojové krajiny. Poviem príklady. Môže ísť napríklad o obchod, financie, poľnohospodárstvo, životné prostredie, migráciu či bezpečnosť. Také paradoxy, ktoré vznikajú, sú napríklad politiky Európskej únie podporujúce masívnu produkciu biopalív v rozvojových krajinách, často však zaberajú pôdu lokálnych roľníkov, klčujú pralesy, poškodzuje sa životné prostredie. Nekoherentná je napríklad v rámci rozvojovej pomoci podpora malých poľnohospodárov v rozvojových krajinách, ale na druhej strane ich vystavenie konkurencii privezených lacných produktov z Európy, čo máme skúsenosť, samozrejme, aj na Slovensku. Rovnako nekoherentné je podporovať stavbu studní a zároveň produkovať zvýšené emisie CO2, ktoré majú závažné dopady najmä na krajiny subsaharskej Afriky, pretože spôsobujú redukciu zrážok, ochudobňujú ich o vodné zdroje, naposledy boli vidieť devastujúce účinky sucha pred dvomi rokmi, kedy bol v subsaharskej Afrike vyhlásený hladomor.
Ďalšou takou nekoherenciou pri zahraničnej rozvojovej politike je napríklad štipendiá pre zahraničných študentov v rozvojových krajinách, ktorí dostanú štipendium vo vyspelej krajine. Títo študenti sa nikdy nevrátia do svojej krajiny a hľadajú šťastie uplatnením inde, čo je do istej miery aj pochopiteľné, pretože často ostávajú v rozvinutej krajine a starajú sa o ďalších, teda početné rodiny ďalších členov svojej rodiny z tohto jedného príjmu. Ale nie je to teda riešenie, skutočné riešenie ich problémov.
Ďalej sú akútne krízy a humanitárna pomoc, ktoré, pomoc v takýchto prípadoch je určite zaujímavejšia, ale hasenie príčin bez hľadania koreňov pôvodu nie je trvalo udržateľné. Zodpovedná, spravodlivá obchodná a poľnohospodárska politika, neplytvanie potravinami, ich lokálna produkcia, šetrné zaobchádzanie so životným prostredím, zodpovedná spotreba a konzumné návyky, ďalej regulácia medzinárodného finančného systému, vyváženejší systém prerozdelenia bohatstva, ťažba nerastných surovín zodpovednejším spôsobom, to sú niektoré, ktoré som vymenovala, a sú to všetko témy, ktorými by sa mala zaoberať koherencia politík pre rozvoj. Jej uvedenie do praxe si vyžaduje vytvorenie inštitucionálneho rámca na úrovni každého členského štátu Európskej únie, ktorý sa s ňou bude zaoberať. Prvé lastovičky tejto teórie, ktorú som teraz spomenula, sú aj u nás.
Na úrovni Európskej únie, OECD sú snahy o odstraňovanie nekoherentnosti pri uplatňovaní vlastných politík. Definujú sa teda odporúčania jednotlivým členským štátom pre ich národné politiky, realizuje sa ich horizontálny projekt Stratégia OECD pre rozvoj, ktorej hlavnú podstatu tvorí práve koherencia politík.
Európska konfederácia mimovládnych rozvojových a humanitárnych organizácií vydáva na dvojročnej báze správu ku koherencii politík a pre rozvoj ponúka konkrétne odporúčania pre zmenu politík, ktoré by túto koherenciu vylepšili. Samozrejme, benefit z toho budú mať najchudobnejší ľudia vo svete. V poslednej správe takejto boli rozpracované štúdie o živote konkrétnych ľudí a návrhoch na zlepšenie škodlivých opatrení, ktoré zasahujú do ich životov. Venuje sa napríklad aj stavu koherencie politík pre rozvoj v jednotlivých členských štátoch, z ktorých niektoré si vytvorili inštitucionálne systémy implementácie koherencie politík pre rozvoj, avšak ani jeden z nich nespája kombináciu politického záväzku na najvyššej politickej úrovni stratégie implementácie s jasnými politickými cieľmi, v rámci ktorých je možné merať pokrok, a ani vhodné mechanizmy koordinácie.
Ako som spomínala, už na Slovensku koherencia politík pre rozvoj existuje, je súčasťou zákona č. 617/2007 o oficiálnej rozvojovej pomoci, je u nás v začiatkoch na rozdiel od rozvojovej politiky, kde je hlavným gestorom ministerstvo zahraničných vecí. Koherencia politík pre rozvoj sa dotýka oveľa širšieho záberu aktérov, lebo aj politiky ďalších ministerstiev môžu mať dopady na rozvojové krajiny.
V rámci ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí u nás existuje koordinačný výbor pre oficiálnu rozvojovú pomoc, ktorý je aj bázou pre naštartovanie konkrétnych aktivít pre koherenciu politík pre rozvoj. Je poradným orgánom pána ministra a hlavnými úlohami sú hlavne vyššie uvedené výzvy, ktoré som spomínala. Jeho členmi sú predstavitelia ministerstiev a ústredných orgánov štátnej správy, ktoré sa výraznou mierou podieľajú na našej rozvojovej spolupráci. Ďalšími členmi sú aj zástupcovia zahraničného výboru, platformy mimovládnych rozvojových organizácií, Národnej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania, Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení, Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.
Táto koherencia politík je aj súčasťou novej Strednodobej stratégie ODA, ktorá bola vypracovaná na roky 2014 až 2018 a bola schválená vládou nedávno. Je pomerne dobre zadefinovaná po právnej stránke, a teda v nadchádzajúcom období sa musíme sústrediť na jej uplatňovanie v praxi čo možno v najväčšej miere. Existuje kontaktný bod pre koherenciu politík, avšak je zatiaľ na ministerstve zahraničných vecí a v ďalších rezortoch takéto kontaktné body nie sú a mali by byť a mali by sa venovať koherencii politík daného rezortu s rozvojovými cieľmi.
Nie sú zatiaľ vytvorené mechanizmy na konzultácie s aktérmi v rozvojových krajinách ohľadom teda nekoherentných politík, a keďže mechanizmus implementácie v Slovensku zatiaľ nie je vytvorený, nie sú doň zapojené ani veľvyslanectvá Slovenskej republiky v rozvojových krajinách, ani Národná rada Slovenskej republiky.
Ministerstvo zahraničných vecí má aj na základe odporúčaní, niektoré boli výsledkom tzv. Special Rewiev, realizovaného expertmi OECD a uskutočneného v roku 2011, v pláne je vlastne zintenzívniť diskusiu ohľadom tejto problematiky a ja sa tomu veľmi teším a je to teda aj na úrovni rôznych rezortov u nás. Zároveň deklaroval záujem o riešenie otázok spojených s touto témou v diskusiách na verejných odborných podujatiach.
Okrem inštitúcií verejnej správy na zosúladenie politík sa dotýka aj nás občanov, spotrebiteľov tovarov a služieb. Odhaduje sa, že v roku 2050 bude na svete žiť 9 mld. ľudí, v súčasnosti je nás 7 mld., niečo viac ako 7 mld. Z pozície konzumentov máme možnosť prispôsobiť náš životný štýl limitom tejto planéty. Dokážeme tiež ovplyvniť rozhodnutia týkajúce sa rôznych politík. Môžeme spotrebovať menej a kvalitnejšie uprednostňovať lokálne a sezónne produkty priamo od slovenských pestovateľov, môžeme znížiť svoju závislosť na premiestňovaní sa autami, využívať napríklad MHD, bicykel či chôdzu, môžeme nakupovať produkty spravodlivého obchodu, test je, ktorým producentom v rozvojových krajinách zabezpečia stálosť ich príjmov, bývajú tieto potraviny špeciálne označené. Každý z nás si určite nájde spôsob, ako aktívnym prístupom môže prispieť k férovejšiemu svetu a reagovať na výzvy a potreby dneška.
Pozitívom, ale aj veľkým záväzkom je nedávny vstup Slovenska do Výboru pre rozvojovú pomoc Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, tzv. Development Assistance Committee, v rámci OECD. Na jeho zasadnutí 17. septembra 2013 bolo v Paríži jednomyseľne schválené členstvo Slovenskej republike v tomto kľúčovom združení najvýznamnejších donorských krajín sveta. Išlo vlastne o také ocenenie Slovenska a jeho dosiahnutých výsledkov v oblasti rozvojovej spolupráce a o zavŕšenie dlhoročného úsilia o budovanie kvalitnej oficiálnej rozvojovej pomoci. Generálny tajomník OECD skonštatoval, že je obdivuhodné, že čo Slovensko dosiahlo pri tvorbe systému rozvojovej pomoci za necelých desať rokov a že môžme slúžiť ako inšpirácia pre ďalších členov OECD.
Členom sa stalo aj Česko pred nami a Poľsko po nás. Výbor OECD pre rozvojovú pomoc, ktorý bol založený v roku 1961, združuje tých najvplyvnejších svetových donorov vrátane Európskej únie, ktorí sa pravidelne stretávajú za účelom koordinácie a zlepšovania fungovania vlastných rozvojových politík.
Ministerstvo zahraničných vecí sa v svojej správe zameriava aj uvádza, že v krajinách subsaharskej Afriky na Slovensku bude sa usilovať o súčinnosť pri realizácii aktivít v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a klásť dôraz na bilaterálnu ekonomickú spoluprácu. Uvádza krajiny, ako je Etiópia, Juhoafrická republika, Keňa a Nigéria. A dôležitou súčasťou pri tejto pomoci by mala byť prítomnosť slovenského veľvyslanectva v týchto krajinách.
Som rada, že v predkladanej správe je aj zmienka o dôležitosti ďalšieho smerovania globálnej rozvojovej agendy po vyhodnotení plnenia miléniových rozvojových cieľov v roku 2015 a o tom, že Slovensko sa bude podieľať na formovaní efektívnej a aktívnej rozvojovej politiky EÚ.
V rámci strednodobej stratégie 2014 - 2018, ktorú som už niekoľkokrát spomínala, bola teda schválená v januári tohto roku, sa plánuje desať teritoriálnych priorít programovými krajinami, to znamená tými, ktoré majú dlhodobé strategické, s ktorými máme dlhodobé strategické partnerstvo, a ide do tých krajín vyšší objem financií, budú Afganistan, Keňa a Moldavsko. Pre každú krajinu by mal byť zároveň vypracovaný Strategický dokument, tzv. Country Strategy Paper, ktorý je zatiaľ vypracovaný pre Keňu, pokiaľ viem. Zvláštna pozornosť by mala byť pre zložitú situáciu v krajine venovaná aj naďalej Južnému Sudánu, ktorý bol programovo krajinou predtým a pán minister vo svojej správe to teda aj spomína.
Ďalej sa bude pokračovať vysielaním dobrovoľníkov, ktoré sa podľa hodnotiaceho dokumentu platformy ukázalo ako dobrý a fungujúci mechanizmus rozvoja pomoci. Sama môžem potvrdiť, že medzi mladými ľuďmi je veľmi veľký záujem prakticky zadarmo pracovať v týchto krajinách a využiť svoje skúsenosti a vedomosti, ktoré nadobudnú na vysokých, hlavne na vysokých školách.
Medzi také najdôležitejšie zmeny v rozvojovej spolupráci, ktoré sa chystajú na ďalšie obdobie, patrí zníženie počtu prioritných krajín, nastavenie programového prístupu definovaním programu bilaterálnej spolupráce a zapájaním nových aktérov, čo tiež veľmi oceňujem, vrátane podnikateľských subjektov, a počet prioritných krajín slovenskej rozvojovej spolupráce v porovnaní s predchádzajúcim päťročným obdobím znížený z 19 na 10, s čím ja osobne nemám problém, pretože si myslím, že tá pomoc pôjde cielenejšie a adresne, keď tých krajín bude menej a budeme poznať pozadie, kde pomoc ide, a budeme vedieť sa lepšie rozhodnúť, ako pomôcť. Čiže cieľom je eliminovať fragmentáciu rozvojových intervencií a zvýšiť ich účinnosť.
Nový programový prístup strednodobej stratégie je postavený na ôsmich nosných programoch, pre ktoré sú zadefinované ciele, partnerské krajiny, sektory a nástroje využívané na dosiahnutie týchto cieľov.
Zároveň by som chcela ešte spomenúť záverom, že Slovensko bude podľa stratégie otvorené novým formám spolupráce s inými donormi. Za veľmi pozitívnu aj dôležitú považujem spoluprácu s krajinami Vyšehradskej štvorky s cieľom dosiahnuť komplementaritu a synergiu. Slovensko bude podporovať aj koordináciu, deľbu práce medzi poskytovateľmi rozvojovej pomoci v partnerských krajinách, spoluprácu s partnermi V4 bude presadzovať aj počas predsedníctva V4 v roku 2014 - 2015, toto považujem za veľmi zaujímavú a potrebnú hlavne pre zdieľanie skúseností v pôsobení jednotlivých krajín.
A mala som možnosť v rámci svojho pôsobenia tu v Národnej rade sa zúčastniť takého desaťdňového pobytu v Etiópii, kde sme sa stretli práve predstavitelia parlamentov krajín V4 a už na tejto úrovni sme si vlastne vymieňali skúsenosti. Boli sme priamo v teréne, videli sme projekty poľnohospodárske, veľmi dobré rozvinuté v Etiópii, ktoré mali Česi, ktorí tam pôsobili minimálne dva roky a vedeli všetky chyby, ktorých sa dopustili. Boli ochotní, otvorení spolupráci, čiže myslím si, že tadiaľto vedie cesta. Takisto sme videli niektoré zdravotnícke a vzdelávacie projekty zo Slovenska. Trošku v menšej miere sú zastúpení konkrétne v Etiópii Maďari a Poliaci, ale tí zas majú projekty v iných častiach a každý sa špecializuje na ten svoj odbor.
Záverom by som chcela zdôrazniť, že si veľmi cením snahu ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí udržiavať množstvo celkových financií pre oficiálnu rozvojovú pomoc zhruba v rovnakých objemoch. Ako spomínal môj kolega pán prof. Huba, stále nedosahujeme medzinárodné záväzky, ktoré sme sa zaviazali do určitého roku dodržať, avšak celkový objem tých financií sa drží na istej úrovni, čo je v rámci toho, že bola, aj je teda celosvetová hospodárska kríza, veľmi pozitívnym signálom, ktorý vysielame do sveta. Napriek tomu, že sme tu mali, aj teda stále máme, množstvo konsolidačných opatrení, množstvo problémov, s ktorými sa boríme, stále udržiavame ten istý objem. Samozrejme, záväzok je záväzok, a pokiaľ raz dáme na papier, že sa budeme snažiť dotiahnuť sa k číslu 0,33 % hrubého národného dôchodku, mali by sme sa mu snažiť trošku približovať. Spomedzi 12 nových členských krajín EÚ podľa Rady EÚ sme sa zaradili opäť aj teraz, aj v 2011, aj v 2012, ako som už spomínala, na 9. miesto, predbehli nás Malta, Litva, Slovinsko, Česká republika, Cyprus, Estónsko, Maďarsko a Poľsko. Za nami sme nechali Rumunsko, Bulharsko a Lotyšsko.
Nakoniec by som sa chcela úprimne poďakovať všetkým, ktorým nie je život v rozvojovom svete ľahostajný a prispievajú k riešeniu tejto neutešenej situácie. Osobitne by som sa chcela poďakovať platforme mimovládnych rozvojových organizácií, ktorá združuje 33 organizácií, 25 má riadnych členov, 8 pozorovateľov. Tí pôsobia v oblasti zahraničnej rozvojovej spolupráce, humanitárnej pomoci a globálneho vzdelávania na Slovensku a aktívne sa podieľajú na realizovaní našej oficiálnej rozvojovej pomoci a zastupujú šírenie informácií a globálne vzdelávanie pre rozvoj.
Chcela by som spomenúť takú zaujímavú celonárodnú, ich celonárodnú, prvú celonárodnú zbierku na verejnoprospešný účel. Zaujal ma emblém tej zbierky. Táto zbierka sa volá Ži fér a má symbol žirafy a zapájaním do nej sa každý môže vyjadriť za lepší život vo férovejšom svete. Jedna žirafa na tom obrázku je taká rozvojová (pozn. red.: správne má byť "slovenská"), ktorá je taká skormútená, so sklonenou hlavou, a hovorí, že má toho dosť, a vedľa nej je taká slovenská (pozn. red.: správne má byť "rozvojová") žirafa, ktorá pozerá na ňu a hovorí: "Tak sa podeľ."
Takže toto je taká moja výzva záverom a ďakujem, že ste si ma vypočuli až do konca.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.2.2014 16:15 - 16:21 hod.

Kuffa Štefan Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dovoľte mi niekoľko slov.
V úvode chcem tak spomenúť, už pár mojich kolegov tuná to tak pertraktovalo, aj premiéra našej krajiny, rôznili sa tie názory, pretože si dovolil kritizovať Európsku úniu. Myslím si, že na tom nie je nič mimoriadne, ak premiér suverénnej krajiny sa vyjadrí kritickými slovami aj vo vzťahu k Európskej únii. Musím sa priznať, že aj ja som trebárs človek, ktorý sa dokáže aj kriticky pozerať na Európsku úniu, a to najmä vo vzťahu k tým etickým a kultúrnym rozmerom, kedy mi vadí, že Európska únia vstupuje do takej suverenity jednotlivých členských štátov. A to mi naozaj vadí. Lebo tie kultúrne a etické rozmery každá krajina má svoje, hej? Ten rozmer je, jednoducho, každej krajiny iný.
Dotknem sa čiastočne aj problematiky Ukrajiny, lebo to tu veľmi často ako zaznievalo, a pán minister tiež spomenul tuná tú Ukrajinu. A páčilo sa mi, keď pán minister hovoril tuná, že predovšetkým tuná treba viesť dialóg, zaviesť pravidlá, odmietnuť násilie. Určite áno. Na Ukrajine to, čo sa deje, aby naozaj sa nepoužíval taký ostrý jazyk, ako je občianska vojna a podobne, ale riešiť problémy, aby sme ich neriešili násilím, ale, naozaj, aby sme vyčerpali všetky možnosti dialógu. To je veľmi dôležité. Tam, kde zlyháva dialóg, kde prestaneme diskutovať, tak nastupuje násilie. A ja by som bol veľmi nerád, ak by násilie bolo to, ktoré by rozkvitalo či už len v susednej našej krajine, a už vôbec by som si to nevedel predstaviť u nás.
Musím povedať, že patrím k priateľom Ukrajiny, tak nie náhodou som aj v tom medziparlamentnom priateľstve Ukrajiny, ale zároveň aj Ruska. Áno, správne to tu bolo aj poznamenané, aj to, akoby tá Ukrajina bola tým mostom medzi Európskou úniou a Ruskom a, samozrejme, je tu ten zápas o ten mocenský vplyv, či už z jednej strany Európskej únie a, pochopiteľne, zase z druhej strany, Ruska.
Musím povedať, že zároveň som aj priateľom aj Ruska, hej. Ťažko je tuná sa mi vyjadrovať k tejto problematike teraz, že komu stranu ako prichytiť. No, naozaj, vstupovať do suverénnej krajiny a tak možno sa zúčastňovať na tých demonštráciách, ja osobne myslím si, že by som nešiel. Ale nedá mi, aby som nespomenul tuná jednu vec, ktorú som spomínal už pred dvomi rokmi, a to mi trošku tak chýbalo, keď Julia Tymošenková bola uväznená a doposiaľ je v tej väznici, tak ja by som sa aj pýtal zároveň pána ministra, že či je možné vyvíjať nejaké diplomatické úsilie vo vzťahu k tak suverénnej krajine, ako je Ukrajina, a možno sa pýtať na tú Juliu Tymošenkovú.
Keď tu bol v lete minister zahraničných vecí Ukrajiny a mali sme možnosť byť na stretnutí s ním, mne sa veľmi páčilo, a on to v lete už tak veľmi pekne a veľmi suverénne ako povedal vo vzťahu k Európskej únii. Povedal, Ukrajina nie je krajinou tou, ktorá by nadbiehala Európskej únii, teda neodmieta Európsku úniu, ale chce si zároveň zachovať svoju vlastnú dôstojnosť a, samozrejme, aj tú suverenitu. Mne sa to veľmi páči, lebo aj tie prístupové dohovory aby potom neboli také, že tá krajina nová, ktorá ako vstupuje a stáva sa novým členom Európskej únie, aby nebola nejakým príveskom alebo nebodaj nejakým vazalom. A ukrajinský premiér povedal, že ak teda budú vstupovať, tak ako dôstojný partner, čo veľakrát, musím povedať, že mnohé krajiny pri tých predvstupových dohovoroch akoby nadbiehali tej Európskej únii a dneska akoby sme sa čo len báli čokoľvek kriticky poznamenať na túto adresu Európskej únie.
Ja by som sa pána ministra, ak dovolíte, položil by som mu otázku, a ak by mi dokázal potom odpovedať, bol by som veľmi rád, a chcem sa opýtať, ako pokračujú, trošku tak sa dotknem takej inej oblasti, ktorá tuná neodznela, ale súvisí aj s našou krajinou a, samozrejme, aj s Európskou úniou. Chcem sa opýtať, ako pokračujú rokovania s americkou stranou, ktorá má záujem, aby geneticky modifikované osivá sa vo veľkej miere používali v štátoch Európskej únie. Samozrejme, má to dopad aj pre našu krajinu. Ja som to tuná už spomínal. Pán minister pôdohospodárstva sa vyjadroval k tejto téme. A ako je to ďaleko s tou smernicou o možnostiach zákazu používania GMO v štátoch Európskej únie?
Ja osobne, môj osobný názor a pohľad na tie geneticky modifikované osivá je skôr negatívny, ako pozitívny. Ja by som bol rád, aby tieto osivá podľa možnosti vôbec sa tuná nepoužívali. Samozrejme, vzniká polemika, čo potraviny a tie ďalšie produkty, ktoré sa tuná ako dovážajú. Ja by som bol aj za zákaz dovozu tých geneticky modifikovaných potravín, rovnako aj osív. Toto by som poprosil, ak by pán minister mi mohol na to zodpovedať.
Myslím, že z mojej strany asi len toľko. Tá téma už tu bola toľkokrát ohýnaná, tak dovolím si skončiť.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.2.2014 16:12 - 16:14 hod.

Huba Mikuláš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.
V prvom rade na kolegu Mičovského. Veľmi vítam všetky tieto jeho iniciatívy na pripomenutie si významných historických udalostí. On sám v tom veľmi veľa už urobil a verím, že aj urobí. Práve v týchto dňoch spustil taký nejaký seriál, dúfajme, že bude trvať dlho, o podobných významných lesníckych miestach v Krásach Slovenska, takže to bude trošku taký príspevok k tomu označovaniu významných miest a k ich popularizácii, propagácii.
K tomu, čo hovoril kolega Viskupič, tiež si myslím, že, nieže tiež si myslím, ďakujem, že pripomenul tie moje opakované iniciatívy, ale myslím si naozaj, že, a nakoniec aj vláda to v rôznych dokumentoch alebo v odpovediach, ktoré som dostal na interpelácie konkrétnych členov vlády vrátane pána premiéra, konštatuje, že tieto udalosti, ktoré sa pripravujú, a dokumenty na nasledujúcich sedem rokov sú nielen záležitosťou vlády, ale celej spoločnosti. Naozaj sa budú týkať nás všetkých. Ak sme my tuná volení reprezentanti slovenskej spoločnosti alebo občanov Slovenska, tak by sme v prvom rade mali o týchto témach diskutovať. Som presvedčený, že nestačí, keď o nich v limitovanom čase diskutuje len jeden parlamentný výbor, aj keď vecne príslušný, pretože často sú to témy aj v podstate rezortného charakteru, aj prierezového charakteru, ktoré nemajú len tú všeobecnú úroveň eurovýboru, pri všetkej úcte, ale idú, idú trošku hlbšie do detailov. A navyše verím, že nejaká poldenná parlamentná rozprava na túto tému by priniesla určite nové pohľady, ktoré by mohli inšpirovať aj vládu. Takže je mi naozaj ľúto, že tento môj návrh neprešiel.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.2.2014 16:10 - 16:12 hod.

Viskupič Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem. Ďakujem za príspevok do rozpravy a zdá sa mi tak trošku smiešne, že vyvoláva úsmevy na tvárach poslancov, ak si kolegovia medzi sebou robia poznámky, tak chcem priznať teda, že som si robil poznámky nielen v prípade tvojich predrečníkov, ale aj teraz, a to teda z rôznych dôvodov, pretože by som sa aj nerád vo svojom ďalšom vystúpení opakoval a aby som mohol teda na teba zareagovať, a to je možno v dvoch bodoch.
Rozumiem, neviem, či to nazvať priamo kritikou, alebo proste poznámkou k ambíciám, ako náš vládny kabinet je teraz zložený a kde z tejto symbolickej roviny aj s tým, že mali sme podpredsedu vlády pre jednu oblasť, a teda si si všimol, že teraz je to pre investície, alebo veľké investície, ale aj pod týmto podpredsedom vlády funguje jedna veľká európska téma, a to je príprava partnerskej dohody, resp. bola príprava partnerskej dohody a nejaké supervízorovanie celého tohto procesu a trošku sme sa, alebo doteraz sa nikto tejto témy veľmi nedotkol a podľa mňa je veľmi podstatná. A mám pocit, že dva- alebo trikrát si navrhoval, aby sa toto plénum práve procesom prípravy, a teraz možno už aj jej konkrétnej realizácie, zaoberalo. My sme mali možnosť na eurovýbore o tom hovoriť dvakrát v rozdelených časových dotáciách hodinu-dve a myslím si, že parlament by na to, akým spôsobom bude to obrovské množstvo finančných prostriedkov čerpané a rozdelené, či už v príprave, alebo v konkrétnej realizácii, by si zaslúžilo pozornosť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.2.2014 16:08 - 16:10 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Ďakujeme pánovi poslancovi Hubovi. Osobne oceňujem, že pripomenul ten rozmer, ktorý spomenul pán minister v úvode svojej správy, keď hovoril o 70. výročí Slovenského národného povstania, a mne tu naskočila súvislosť, že či by náhodou na tomto základe takého významného výročia a významnej udalosti nechcelo ministerstvo zahraničných vecí pre tento rok skúsiť urobiť krok, ktorý by bol istou analógiou kedysi pamätnej návštevy prezidenta Reagana na cintoríne v Bitburgu, ktorá vstúpila do dejín ako svojím spôsobom trocha konfrontačne, ale mne sa vidí, že práve 70. výročie je možno už ten správny dejinný okamih na to, aby ministerstvo zahraničných vecí skúsilo povýšiť toto výročie na nový princíp, nie odpustenia, ale porozumenia toho, aké dôležité je mierové spolunažívanie v Európe.
Ja som kedysi v tejto veci bývalého pána veľvyslanca Hartmanna navštívil tu v Bratislave a ocenil to ako myšlienku. A ja som na to malý pán, aby som to vedel presadiť, ale myslím, že pán minister by, vedúci teda zobrať si príklad od tej pamätnej návštevy prezidenta Reagana v Bitburgu, mohol byť tým inšpirovaný. Určite by to nebolo zlé.
A poznámka číslo dva tiež trocha z histórie. No ak už hovoríme o pamätníkoch a pamätných udalostiach, ktoré sú spojené aj s týmto rokom, tak možno to staré výročie začatia 1. svetovej vojny by nás mohlo inšpirovať k tomu, aby pán minister, keď tu bude mať veľké návštevy, mohol ukázať aj miesta severovýchodného Slovenska, ktoré sú jediné spojené na území Slovenska s bojmi v 1. svetovej vojne, tobôž keď sú to veľmi nedôstojne a slabo označené miesta. Pretože si myslím, že to, čo dokázali napríklad Taliani, Slovinci v oblasti pamätných bojov na rieke Soči, ale vôbec aj na iných bojiskách 1. svetovej vojny, ako dôstojne ich označiť, kostnice, cintoríny, pamätníky, je veľkou inšpiráciou pre slovenskú stranu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 11.2.2014 15:54 - 16:08 hod.

Huba Mikuláš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, zároveň podpredseda vlády, vážený pán spravodajca, na úvod jedno prehlásenie. Nie som, ako je známe, členom ani zahraničného výboru, ani európskeho výboru parlamentu a dokonca ani nekandidujem v blížiacich sa eurovoľbách, takže toto vystúpenie som si prihlásil len preto, že mi téma zahraničnej politiky, pozície Slovenska v medzinárodnom kontexte a najmä globálne problémy a výzvy nie sú cudzie. A keďže na tejto pôde na tieto témy sa pomerne málo hovorí, tak chcem využiť túto príležitosť k niekoľkým poznámkam.
Hneď úvodom by som rád povedal, že za pozitívum správy vnímam už samotný fakt, že vo svojom úvode pripomína odkaz takých kľúčových udalostí novodobých slovenských dejín, ako je nežná revolúcia alebo Slovenské národné povstanie. Zdalo by sa, že tieto udalosti nepatria do tejto správy, ale myslím si, že tam naozaj patria, a to najmä preto, že nie vždy v novodobých dejinách sme stáli na tej správnej strane barikády, a v prípade týchto dvoch udalostí rozhodne platí, že sme na tej lepšej strane barikády stáli a že to malo aj veľký medzinárodný ohlas. A aj vďaka tomu je Slovensko, ako súčasť bývalého Československa, vnímané v medzinárodnom kontexte oveľa pozitívnejšie, ako by bolo vnímané bez nich.
Vcelku pozitívne môžme hodnotiť aj deklarované zameranie bilaterálnej a multilaterálnej diplomacie. Je tu však namieste aj kritická poznámka týkajúca sa napríklad rozvojovej pomoci, lebo táto, čo sa týka objemu finančných prostriedkov, ale aj štruktúry, výrazne zaostáva za oficiálnymi záväzkami i za morálnymi povinnosťami členského štátu klubu hospodársky najrozvinutejších krajín sveta s názvom OECD. K tomu sa vrátim ešte o chvíľu neskôr.
Sympatická mi je aj deklarácia, že naša ekonomika potrebuje silné malé a stredné podniky, ktoré vytvárajú veľkú časť z celkového počtu pracovných miest, a že Slovenská republika potrebuje investície s pridanou hodnotou, nové technológie, inovácie, spoluprácu našich a zahraničných univerzít v oblasti aplikovaného výskumu. To všetko je iste veľmi pekné. Vieme však, aká je reálna podpora malého a stredného podnikania, a vieme, aký je u nás stav financovania vedy a výskumu. A blízka budúcnosť, žiaľ, ani nesľubuje citeľné zlepšenie v tejto sfére.
Viacročný finančný rámec na roky 2014 až 2020, citujem: "Slovenská republika nasmeruje európske finančné prostriedky do oblastí generujúcich čo najvyššiu pridanú hodnotu pre občana." Koniec citátu. Pričom sa spomínajú prioritné sféry tohto smerovania prostriedkov. Opäť tu však postrádam témy ako podpora udržateľnosti a kvality života vrátane zlepšovania kvality prostredia, v ktorom sa tento náš život odohráva.
A najmä nemôžem si odpustiť kritickú pripomienku v tom duchu, že napriek mojim opakovaným návrhom a žiadostiam poslanci a poslankyne za stranu SMER - SD opakovane odmietli o tejto zásadnej problematike na pôde Národnej rady diskutovať.
V správe sa tiež konštatuje, citujem: "Priemyselná politika Európskej únie musí rešpektovať princípy trvalej udržateľnosti, znižovanie energetickej a materiálovej náročnosti, ako aj národné tradície a potenciál." Koniec citátu.
Môj komentár: V ešte väčšej miere sa táto požiadavka týka samotného Slovenska, než Európskej únie ako celku, pretože v týchto ukazovateľoch Slovensko za priemerom Európskej únie zaostáva a slovenská prax tomuto poznaniu nie veľmi zodpovedá, a tak sa toto zaostávanie neustále skôr zväčšuje, ako by sa zmenšovalo.
Príprava predsedníctva Slovenskej republiky v Rade EÚ. Opäť téma, ktorá by mala zaujímať aj plénum Národnej rady. V krajinách, ako je Holandsko, ktoré už predsedali Európskej únii viackrát, by si mohli dovoliť čosi ako rutinný prístup k príprave svojho predsedníctva, ktoré, ako zrejme viete, Holandsko čaká hneď po nás. Ale napriek tomu skutočnosť je opačná. Keď diskutujem s kolegami z holandského parlamentu, zisťujem, že oni sa priamo na pôde parlamentu na toto svoje predsedníctvo už viac ako rok systematicky pripravujú, na rozdiel od nás, nováčikov.
S opatrným optimizmom preto beriem na vedomie záväzok ministerstva zahraničných a európskych záležitostí, že zabezpečí intenzívnejšiu spoluprácu s rezortmi, Národnou radou a predstaviteľmi mimovládneho a súkromného sektora s cieľom skvalitniť a zefektívniť proces tvorby národných pozičných dokumentov.
Pozitívne vnímam aj ambíciu Slovenska aktívnejšie pôsobiť v rámci V4. Opäť mi však medzi spomínanými prioritami tejto spolupráce s našimi najbližšími susedmi chýba zmienka o riešení spoločných environmentálnych problémov. Na strane 8 sa spomína podpora zelených technológií. S potešením beriem na vedomie. Otázka však je, čo si vláda a jednotlivé rezorty pod zelenými technológiami predstavujú a čo do tejto kategórie zaraďujú? Obávam sa, že aj jadrové elektrárne a veľké priehrady.
Na strane 8 sa zmieňuje aj budovanie vedomostnej spoločnosti. Nie tak dávno sme mali aj pre túto problematiku zriadený post podpredsedu vlády. Dnes máme namiesto toho podpredsedu vlády pre veľké investície. Dávam na zváženie, čo je viac potrebné v členskom štáte Európskej únie v druhej dekáde 21. storočia?
A napokon na tej istej strane sa spomína aj požiadavka environmentálnej udržateľnosti energetického mixu. Opäť jedna z tém, o ktorej som neúspešne navrhoval diskutovať tu, v Národnej rade, konkrétne v súvislosti s prípravou novej energetickej politiky Slovenskej republiky. Ak to myslíme vážne s environmentálnou udržateľnosťou energetického mixu, potom by naša priorita v tejto oblasti mala byť jednoznačná: energetické úspory a zvyšovanie energetickej efektívnosti vo všetkých sférach nášho života.
Zaujala ma aj časť správy s názvom Reakcia na globálne výzvy a hrozby, v ktorej sa okrem iného píše, citujem: "Slovenská republika bude na pôde OSN prostredníctvom členstva v ďalších medzinárodných organizáciách a prostredníctvom rozvojovej spolupráce prispievať k riešeniu globálnych výziev, najmä k zmierňovaniu dopadov klimatických zmien a zvyšovaniu adaptácie na klimatické zmeny, k zabezpečeniu potravinovej bezpečnosti, prístupu k vode, posilneniu postavenia žien a zlepšovaniu správy vecí verejných. Rok 2014 bude kľúčovým pre prípravu novej medzinárodnej dohody o zmene klímy. Slovenská republika bude v tomto smere aktívne pôsobiť v rámci environmentálnej diplomacie s cieľom, aby bola prijatá ambiciózna dohoda s čo najširšou účasťou." Koniec citátu.
Takúto pozíciu Slovenskej republiky vo vzťahu ku globálnym výzvam a hrozbám osobne vítam. Obávam sa však, že v praxi to nebude vyzerať ani zďaleka tak ružovo, ako to vyzerá na papieri.
V správe sa venuje osobitná pozornosť aj rozvojovej spolupráci a humanitárnej pomoci. Touto problematikou sa bude podrobnejšie zaoberať moja kolegyňa pani poslankyňa Eva Horváthová. A tak len celkom stručne. Len toľko, že keď porovnáme, koľko finančných prostriedkov by sme mali v rámci oficiálnej rozvojovej pomoci vynakladať a koľko v skutočnosti vynakladáme, je to naozaj len zlomok. Iste, peniaze nie sú všetko, ale ukazuje sa, že ani to relatívne malé množstvo prostriedkov nepoužívame vždy ideálne a nedostatočne využívame aj možnosti nefinančnej pomoci. Takže aj v tejto oblasti vidím značné rezervy.
V súvislosti s ochranou ľudských práv sa v správe uvádza, že princípy dodržiavania ľudských práv a základných slobôd sú základnými hodnotovými východiskami pri realizácii zahraničnej politiky Slovenskej republiky. Aj tu však vidíme veľké rezervy napríklad vo vystupovaní našich najvyšších ústavných činiteľov vo vzťahu k predstaviteľom režimov, ktoré ľudské práva zjavne nerešpektujú.
Na záver by som chcel povedať, že prácu rezortu zahraničia i samotnú správu, ktorú rezort predložil do Národnej rady, hodnotím prevažne pozitívne. Nespochybňujem ani skutočnosť, že v mnohých sférach medzinárodnej, resp. európskej politiky zohráva Slovensko skôr pozitívnu, než negatívnu úlohu. Máme vo svete v zahraničných službách, ako aj vo sfére rozvojovej pomoci viacero vynikajúcich osobností, ktoré nepochybne robia veľmi dobré meno Slovensku. Ale ako je známe, napríklad zastúpenie Slovenska v bruselských inštitúciách je naďalej nedostatočné. A keby sme sa porovnávali s veľkostne porovnateľnými krajinami, tak v mnohých ukazovateľoch medzinárodných aktivít výrazne zaostávame.
Ale čo mi v súvislosti so zahraničnou politikou vadí asi najviac, to je nedostatok proaktívneho prístupu k riešeniu aktuálnych problémov. Viem, o čom hovorím, pretože som mal to šťastie byť v politike v tom krátkom období na konci existencie Československa, teda medzi Nežnou revolúciou a jeho zánikom, kedy vrcholným predstaviteľom takejto proaktívnej politiky bol hlavne prezident Václav Havel, ale taktiež niektorí ďalší čelní predstavitelia vtedajšej federálnej a českej vlády, občas aj s našou pomocou a podporou, ako napríklad Jozef Vavroušek, iniciátor a hlavný organizátor prvej Paneurópskej konferencie ministrov životného prostredia v Dobříši pri Prahe, a všeobecne akceptovaný duchovný otec dodnes prebiehajúceho procesu Životné prostredie pre Európu, ktorý koordinuje Európska hospodárska komisia pri OSN, alebo profesor Bedřich Moldan, ktorý bol vďaka svojím medzinárodne uznávaným aktivitám a schopnostiam zvolený za viceprezidenta Samitu Zeme v Riu v roku ´92.
Apropo, keď už hovoríme o potrebe proaktívneho prístupu a o dobříšskej konferencii, pred necelými dvoma rokmi sme na pôde Národnej rady uskutočnili na tieto témy pomerne veľkú konferenciu. Jej účastníci a účastníčky prijali odporúčania, v ktorých najvyšším predstaviteľom nášho štátu okrem iného navrhujú, aby sa Slovensko, či už samo, alebo v spolupráci s Českou republikou, uchádzalo o usporiadanie nasledujúcej, už ôsmej, Paneurópskej konferencie ministrov životného prostredia. Bolo by to praktické i symbolické. Konferencia by sa totiž mala konať práve v roku 2016, teda v čase nášho predsedníctva Rade Európskej únie, a zároveň roku okrúhleho, 25. výročia pamätnej prvej takejto konferencie konanej práve na území bývalého Československa. Dodnes sme však na tento náš návrh nedostali ani len elementárnu odpoveď.
Takže za prvý a najdôležitejší predpoklad úspešnej realizácie pozitívnych zámerov a predsavzatí z predloženej správy považujem zosúladenie slov a činov, teórie a praxe a toho, aby ľavá ruka vedela, čo robí pravá.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.2.2014 15:43 - 15:45 hod.

Hraško Igor Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, naozaj je veľa rozporov v tom, čo hovoríte a aká je oficiálna politika vašej vlády a v podstate vašich poslancov pri schvaľovaní zákonov.
Hovorili ste o ochrane ľudských práv, o sociálnej ochrane. Mne to vyznelo tak, ako keby sme na Slovensku mali naozaj len hlúpych a lenivých ľudí, ktorí sa nevedia postarať sami o seba, a že musíme viacej využiť nástroje Európskej únie. No, to by som povedal, že ani veľmi nemusíme, pretože nám stačí vytvoriť naozaj pre tých ľudí vhodnejšie podmienky a oni sa už dokážu postarať sami o seba. Ale v tomto je naozaj trošku rozpor, lebo naozaj si pripadám, ako keby sme tých ľudí mali naozaj len lenivých a hlúpych, ktorí sa nevedia, a musíme ich nejakým spôsobom dohnať zo strany Európskej únie k tomu. Netuším síce ako, ale dobre, budiž.
Hovorili ste o Ukrajine. Predtým ste hovorili o pochode krajín ku dnu a k podobným záležitostiam, ktoré sa nechávajú ovládať korporáciami. Neoficiálne sa hovorí v súvislosti s Ukrajinou o mocenskom boji Spojených štátov, Číny a Ruska, kedy majú obchodné, obchodné, čisto obchodné, žiadne politické, obchodné záujmy Spojené štáty na odpojení Ruska od trhov v Európe, ale Čína im už tam vyfúkava poľnohospodársku pôdu. Takže by ma teda zaujímalo, že teraz ideme podporovať ten dialóg a kam ten dialóg má viesť. Teda koho ideme podporovať alebo koho sa bude podporovať.
Hovorili ste o podpore Latinskej Ameriky, s tým s vami tiež súhlasím, pretože, alebo teda o dialógu s týmito krajinami. Netreba ich zanedbávať. Áno, samozrejme. Ja by som povedal, že máme tam veľa Slovákov, najmä aj v tej Argentíne, ale doteraz sme ani im nedokázali pomôcť, takže ako ideme pomáhať teraz Slovensku v rozvoji slovensko-argentínskych vzťahov? Takže v prvom rade upracme si na svojom, pomôžme tým našim a potom môžme aj niečo viacej. Ale však súvisí to s tými obchodnými vzťahmi.
No a na záver by som už len v rámci tých vašich rozporov povedal, že už keď máte na prednáške pána profesora Kellera, tak si to pustíte ešte raz, ten záznam, a vypočujte si ešte raz tú časť, kedy hovoril, odpovedal na vašu otázku, a potom si pozrite, čo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.2.2014 15:33 - 15:35 hod.

Viskupič Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem. Je málo príležitostí, kedy je tak výrazne vidieť rozpor medzi predstavou národnej politiky a predstavou európskej politiky. Vy alebo ty, pán kolega, pán predseda, si vládnym poslancom takmer druhý rok, o pretekoch ku dnu, o zakladaní družstiev, o ďalších možných rozmeroch sociálnych Európskej únie tu počúvame dva roky. Ja som nevidel žiadny legislatívny návrh rezortných ministerstiev ani tvoj konkrétne, že by sa, žeby toto bolo naozaj to, čo by si chcel, aby či už na Slovensku, alebo a potom teda aj v širšom kontexte si sa snažil naozaj presadiť.
Ja by som chcel vedieť, či toto máš prekonzultované s kolegami z klubu poslaneckého alebo z tvojej strany, či naozaj oni súhlasia, že budú zo svojich podnikov a firiem budovať družstvá na kooperatívne alebo úverové družstvá, alebo sú prichystaní na výrobnú samosprávu, či už sa budeš pýtať Jasaňa, Malatinského, Kažimíra. Muňka, Počiatka alebo Kaliňáka. Keby raz tu zaznel nejaký takýto názor, tak by som vedel, že tie slová môžeš myslieť úprimne.
Zároveň sa pýtam teda, keď kritizuješ Úniu z rôznych rozmerov, či sme náhodou nevstupovali do Únie, ktorá nám mala ponúknuť prácu. A kde potom berieš tú Litvu? Nebolo o tom, o voľnom pohybe aj ľudí, aj pracovnej sily? Nebola tá náhodou, táto firma v rámci ponuky voľného trhu zabezpečila pre Litovcov, aby sa vyrovnávala ich životná úroveň v rámci Únie a išli pracovať do Švédska... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 11.2.2014 14:28 - 14:30 hod.

Hraško Igor Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán kolega Mikloško, aj mňa zaujala práve téma základného príjmu a predpokladal som, že presne ku tomuto sa ako vám ozve aj kolega Blaha. Sledoval som jeho niektoré vystúpenia na You Tube, len ako i myšlienka to je, samozrejme, veľmi dobrá, ja sa tiež ku nej prikladám, len škoda, že on to dokáže pomrviť tými odbornými výrazmi a zavádzaním tam vecí, ktorým ľudia, bežní ľudia nerozumejú. Ale naozaj je to téma, ktorá by mohla postúpiť aj ďalej. A ak je kolega Blaha zo SMER-u, mohol by to tam trošku viacej presadiť. Pomohlo by to naozaj viacerým ľuďom.
Samozrejme, s tou DPH-čkou je to otázne, že či by to mala byť práve DPH, ktorá by mala vykryť tie ostatné dane alebo nie. S tým možno nesúvisí moc ani tak európska politika, pokiaľ sa bude, samozrejme, jednať o základný príjem v rámci Európskej únie, tak s tým budem súhlasiť, len je otázne naozaj, či to je DPH-čka. Pretože dneska na DPH-čke sa robia, ešte pokiaľ viem, stále dobré kšefty pre určité skupiny a, žiaľ, je to ťažko dokázateľné, niektoré, pretože zrejme sú tam aj prepojenia na tých, ktorí to možno kontrolujú, ale to už necháme na iné orgány, či sa to vôbec bude dať vyšetriť.
V každom prípade otázka základného nepodmieneného príjmu by dokázala naštartovať určite niektoré procesy aj v Európskej únii. Teraz je otázne, že naozaj či postupovať podľa priemernej mzdy danej v štáte alebo v Európskej únii. Pretože opäť by som povedal, že by sme boli o niečo krátení a diskriminovaní na úkor Európskej únie, pretože priemerný plat niekde inde je iný ako u nás, ale pritom si myslím, že ruky, ktoré vyrábajú a produkujú veci na Slovensku, nie sú odlišné od tých v Európskej únii. Takže tuná sú zavedené určité porovnania, ktoré nie sú v súlade s tým, čo dokáže vyprodukovať jeden človek sám.
Takže ďakujem vám za to a kľudne sa môžme o tejto téme do budúcnosti porozprávať aj osobne.
Skryt prepis