Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Štefan, ako sa vravieva, ja o koze, ty o voze. Nerobím si ilúzie, že ťa presvedčím. Zareagujem len na pár faktických konštatovaní, ktoré odzneli v tvojom príspevku. Keď si predstavíme, že niekoľko desaťročí zarastalo políčko, lúka, pasienok postupne lesom, dnes tam máme v podstate dospelý les, tak pýtam sa, čo je logickejšie, prekategorizovať túto tzv. bielu plochu do lesného fondu, alebo sa zúfalo pokúšať, tak ako to robili kolonisti niekedy počas valašskej kolonizácie, vyrobiť znova z tohto lesa políčko? Keď na druhej strane nám tu zarastajú aktuálne tisíce hektárov pustnúcich plôch poľnohospodárskeho pôdneho fondu naozaj mladými náletovými drevinami, kde je pomerne malý problém vrátiť, ak sa teda zhodneme na tom, že to chceme, že na to máme prostriedky, že je to náš strategický cieľ, za čo sa inak ja prihováram opakovane, pretože som presvedčený, že kultúrna krajina Slovenska obsahuje a má aj v budúcnosti obsahovať, samozrejme, nielen les a nielen obrovské scelené lány polí a rôzne urbárne a technické štruktúry, ale aj tieto tradičné políčka, pasienky, lúky, tak ako je to povedzme v susednom Rakúsku, čiže vráťme tam ovce, kozy. Podporme rozumne, poučme sa zo zahraničia, podporme rozumne ľudí, ktorí by tam ešte chceli hospodáriť a nespoliehajme sa na túto nešťastnú novelu zákona, že tá to zachráni. Tá to určite nezachráni.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážený pán predkladateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov, no tak zaznie trošku aj iný zase hlas, ako to tu doposiaľ bolo, a nedá mi pri tejto príležitosti, nakoľko mám tu aj predkladateľa Doda Hlinu a jeho som tak viackrát, naozaj častejšie mal to šťastie, že som ho upozornil na dodržiavanie rokovacieho poriadku, teraz zrobím v prípade tuná svojho kolegu, lebo nie je tak celkom v súlade s rokovacím poriadkom, aby sme tu premietali obrazy, filmy. Zmeňme to v rokovacom poriadku, prosím, potom to bude v súlade, by som si rád pozrel tú dvojmetrovicu, to nebola metrovica, ale dvojmetrovica, bol to pekný záber, ale spravidla rečník má hovoriť vo voľnom prejave, pričom má možnosť nahliadať do svojich poznámok. To hovorí rokovací poriadok § 27 ods. 7. Tak ja len toľko na pripomenutie, aby Dodo nemal ten pocit, že len jeho na to upozorňujem. Môže sa tu kľudne stať situácia taká, kedy jednoducho dakto si tu postaví a bude premietať trojhodinový film večerný. A teraz čo, my budeme ticho? To má byť rozprava, teda aby tie podnety boli k tomu, čo sa tu hovorí.
K návrhu zákona chcem povedať to, ja som ten predchádzajúci zákon, ktorý tu sme ešte mali minulého roku, na ochranu prírody a krajiny, s ktorým tu prišiel pán minister, ja som ho jednak podporil aj verbálne, ale aj tým hlasovaním. Ja to zase nevidím čosi také negatívne a môžeme sa naozaj rozchádzať ako v týchto názoroch. Tak paradoxne, on ten zákon naozaj je na ochranu tej krajiny. Ono tie plochy, ktoré sú vykázané na katastri, áno, sú to biele plochy, ale tie biele plochy, tie pôvodne boli - a u nás v našom podtatranskom regióne je veľmi veľa takých plôch, ale myslím si, že aj na celom Slovensku, tak, ako to kolega Mičovský tu spomínal, že sú to tisíce hektárov pôdy -, ale sú to v podstate lúky. Veľakrát sú to horské lúky, sú to pasienky a je to veľakrát aj orná pôda. A dáva sa to do súladu s tým, čo je to zapísané ako v tom katastri. Ak sa to nepretransformovalo na ten les, tak je to v podstate, je to lúka, je to pasienok, je to orná pôda. A ja si myslím, že je to v poriadku.
Tu keď som mal možnosť pozerať tie stromy, no tak v jednej chvíli som sa zamyslel snáď nad takou vecou, ktorá by celkom nekorešpondovala s tým, čo je zákon, ktorý sme schválili, lebo môj odhad taký len, keď si to trúfnem odhadnúť, nie som lesník, ale chcel som ním byť, tak myslím si, že tie stromy, ktoré tam boli, tak mali ten obvod oveľa väčší, ako je 80 cm, a myslím si, že toto na to pán minister dokáže dať tú odpoveď, lebo to by nebolo celkom v súlade so zákonom, tá konkrétna ťažba, ktorá tam bola. Ono sa to dá síce také tie stromy odfotiť, tú metrovicu alebo dvojmetrovicu, hocikde a pripísať k čomukoľvek kdesi inde, to len tak žartom ako spomínam. Ale ten obvod tých stromov bol naozaj, dovolím si povedať, väčší, ako je 80 cm.
No ale tie biele plochy pôvodne ten charakter alebo ráz tej krajiny aj v našej oblasti, aj v našom regióne bol naozaj pôvodne iný. Dovolím si to povedať, keď len posuniem sa tých dvadsať, tridsať rokov dozadu, ešte pred toľkými rokmi a štyridsiatimi rokmi, tak to boli políčka, boli to role, ktoré sa obrábali. Boli tam gazdovia, mali toho svojho koníka, obrábali tieto plochy, dneska sú tam invazívne rastliny a trebárs taká oblasť Zamaguria, nepáči sa mi, tie role, ktoré tam kedysi boli a dneska sú zarastené naozaj takými, by som povedal, ak mi dovolíte terminus technicus, tak plevelnými rastlinami. Sú to kriaky, ktoré nemajú nejakú významnú ako hodnotu. Áno, z hľadiska krajinotvorby, jednému sa páči les, ďalšiemu kriaky, ďalšiemu krovinaté porasty, ale ja obdivujem aj horské lúky a polia, tak máme na to ako rôzny pohľad.
Samozrejme, ako tuná spomínal aj pán profesor Huba, že tie klimatické, estetické a krajinotvorné, hej, tak áno, má to, má to zmysel a má to aj význam, a ten strom produkuje ten kyslík, z hľadiska životného prostredia je to čosi, čo je ako dobré a je žiaduce, ale máme vyhranené plochy lesa v rámci našej krajiny a sú zase plochy, ktoré nepatria k lesu, takže vlastne ten charakter krajiny je tým pekný, že je rozmanitý. Predsa nechceme, aby celá naša krajina zarástla lesom. Za posledných 20, resp. 25 rokov mnohé plochy naozaj zarástli práve takýmito húštinami. Je to veľakrát bez ladu a bez skladu a rastú takto tie stromy. Nemyslím si, ja sa tak neobávam, že tie mamičky nebudú mať kde sa prechádzať. Možnože tuná v hlavnom meste, v Bratislave to môže byť taký problém, ale vnímam, že aj tu je dosť tejto zelene, kde majú príležitosť tie mamičky ísť.
Veľakrát si myslím, keď tak prechádzam aj peši týmto mestom, Bratislavou, nechcem tuná nejak do toho kibicovať, ale je to rovnako moje mesto ako aj hocikoho iného, žijem síce v inom meste, ale hlavné mesto je to moje. Myslím si, na môj vkus niektoré tie parky sú až príliš veľmi husto zarastené, by som povedal, tou zeleňou, tie stromy sú také nevýrazné. Ja by som si vedel predstaviť, že by tam boli tie stromy ďalej od seba nasadené, aj tu pred tými rokmi, keď sa to nasadilo, tak to v podstate teraz je tu veľakrát až taká džungľa parková, ale prosím, každému sa páči niečo iné.
Áno, ono je to tak, že v podstate veľakrát je problém v nás ako ľuďoch, pán kolega Mičovský, ktorý tuná spomínal tuná pri tej údajnej ťažbe, že je to 8-tisíc metrov kubických drevnej hmoty na 33 ha a prerátané je to na tých 500-tisíc eur, no ale keď som pozorne dával pozor a počúval, tak ja mám taký pocit, ako by na tej ťažbe tam participoval, z toho kontextu som to pochopil, akoby to bol štát, ktorý hospodári na ploche Slovenského pozemkového fondu. Ja som to tak ako pochopil, neviem, že či som to správne pochopil, nemal som taký pocit, že tam zasahuje ktosi iný do cudzích vlastníckych práv. Vlastnícke práva majú byť predovšetkým rešpektované a ak ten vlastník sa rozhodne vyťať ten strom, tak jednoducho, aby mal to právo, je to ten strom jeho, samozrejme, v lese sa hospodári ináč, a tam tie stromy musia byť označené, musí tam byť lesný hospodár, ktorý má kvalifikáciu na to a tú ťažbu tam reguluje a aby spĺňal tieto parametre.
Ja chcem povedať toľko, aby tu zaznel teda aj iný hlas, ako tu to doposiaľ bolo. Ja viem, že sú tu kolegovia, ktorí so mnou nebudú súhlasiť, ja tento návrh zákona nepodporím, nakoľko nie je tak dávno, som podporil ten iný, bolo by nelogické, že by som teraz vzápätí, v priebehu nejakých dvoch mesiacov alebo troch, podporoval zákon, ktorý je diametrálne odlišný. Ja sa stotožňujem s tým zákonom, ktorý sme tuná pred nejakým časom prijali, a aby tie stromy naozaj tak zostal ten objem tých 80 centimetrov. Ja si dokonca viem predstaviť, že by to bol objem aj väčší, a v intravilánoch, tak to poznáte môj názor, aby vlastník pozemku, ten, kto vlastní záhradu, ten, kto vlastní svoj pozemok a má strom tam taký, ktorý mu jednoducho špatí, robí mu problémy, aby bolo to jeho vlastnícke právo, aby ten strom vyťal bez toho, aby sa vyjadrovali k tomu úrady životného prostredia alebo ktosi iný. Samozrejme, okrem stromov, ktoré majú významnú kultúrno-historickú a pod., historický význam, tak tieto stromy, samozrejme, že nie, ale proste ak ten vlastník by nemal právo, čo vlastne teraz tak je a nemá právo vyťať ten strom, tak ja si myslím, že ho obmedzujeme v tých jeho vlastníckych právach.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Ja nebudem vás zaťažovať nejakým veľkým premietaním, ale mám tu jeden zaujímavý obrázok, ale skôr, než ho pustím, tak predsi len základné vyjadrenie by malo byť asi nasledovné.
Keď sme tu vlani v decembri mali novelu zákona o ochrane prírody a krajiny a keď tu na mieste pána poslanca Hlinu sedel pán minister Žiga, tak som vyslovil taký odhad a ozaj som to myslel úprimne, že predpokladám, že je to zo strany pána ministra len taká politická lesť. V politike sú huncútstva bežné vraj, tí starší harcovníci to tak tvrdia, že to patrí k politike, a tak som tak odhadoval, že pán minister potrebuje, aby mu zákon prešiel, vie dobre, že opoziční poslanci sa potrebujú niekedy realizovať a aby sa mali na čom, tak dá im taký magnet, takú dobrú návnadu a to podstatné na tom zákone ujde.
To podstatné som videl v tom, že ten zákon vôbec nepriniesol to, čo vyše roka sľuboval, a to kompatibilitu medzi zákonom o lesoch a zákonom o ochrane prírody a krajiny tak dlho avizovanú, tak prepotrebnú, pretože tento nesúlad vytvoril za posledné roky spústu veľmi vážnych dôsledkov, ktoré nás stoja nieže milióny za nejaké hodnoty materiálne, ktoré vždy sa dajú nahradiť, ale stoja nás nevyčísliteľné hodnoty z hľadiska kvality krajiny, prostredia, v ktorom žijeme, v ktorom musíme žiť a v ktorom, si myslím, dokonca aj chceme žiť. Ale mýlil som sa. Zdá sa, že to nebola politická lesť, ale že to bola istá, nazvime to, politická tvrdohlavosť, na ktorú aj dnes poukazuje pán poslanec Hlina, na ktorú sme poukazovali tak, ako to spomínal pán poslanec Huba vzápätí, ako také niečo malo prísť.
No prečo som to považoval za lesť? Pretože v tom zákone napríklad mi ohromne vadilo nielen to, že nebol kompatibilný so zákonom o lesoch, ale aj tie náhrady, ktoré sa prelínajú ako taká nie zlatá, lebo to je pekný výraz, ale ako taká, taká temná niť s množstvom zákonov, s množstvom konkrétnych konaní, keď sa dopúšťame toho, že výmeny, zámeny pozemkov sú ako keby zákonite; pekné slovo do tejto debaty; ako keby zákonite spojené s tým, že vždy ide o nejaký podraz voči majetku štátu, voči občanom, ktorým to má slúžiť, a tie náhrady sú tam riešené tak veľkoryso, že Lesy Slovenskej republiky ako hlavný majiteľ štátnych lesných pozemkov sú povinné zameniť pozemok bez toho, aby to bolo presne obmedzené. Totiž keď to nie je presne vymedzené, tak sa to zamení za taký pozemok, ako to niekomu bude pasovať, a štát bude ťahať za kratší koniec povrazu.
Tá Koliba, ktorá teraz je takým lajtmotívom a ktorá, žiaľbohu, nie je jediná, tá je toho ukážkou. Veď vidíte, aké bolo oficiálne vyjadrenie. A, vážení občania, čo vy vlastne nariekate, aká výmena, aká nevýhodná? No však sme dali štyri a pol hektára za tie tri. Maličkosť je v tom, že štyri a pol kdesi na strednom Ponitrí je určite inej hodnoty ako tri na bratislavskej Kolibe. Ale to sú známe fakty.
Ja som odhadoval, že tá lesť bude založená teda na tom, že pán minister túto časť, ktorá hovorí o rozšírení možnosti vyrúbať dreviny až do obvodu vo výške meter tridsať 80 centimetrov, teda ten obvod by bol zvýšený zo 40 na 80, sa stiahne a že ako keby mohol v tej chvíli povedať minister, predkladateľ, veď pozrite sa, ustúpili sme, tak čo by ste ešte chceli. Neustúpili! Je mi to divné, neustúpili a možno tie dôsledky sú ešte oveľa horšie, ako si môžeme myslieť, pretože my naozaj nevytvárame tu zákon pre krátke obdobie, ale zákon, ktorý by mal byť, pokiaľ nenastanú zákonité nejaké veľké zmeny, celé mesiace, roky, desaťročia, no tento zákon, ktorý bol vlani novelizovaný spôsobom, ktorý je dnes kritizovaný, podľa všetkého neprežil v poriadku ani mesiac. A prečo neprežil? Preto, lebo ako keby odblokoval teraz rôzne záujmy ľudí, ktorí čakali len práve na túto zmenu. No a tu si dovolím premietnuť ten obrázok jeden jediný, ktorý, ak som správne pochopil spájanie káblikov, tak by sa mal zjaviť vzápätí. Tak. (Manipulácia poslanca s notebookom, premietnutie fotografie na obrazovkách.)
No a čo vidíme? Obyčajnú, ako to hovoria lesníci, gelbu, kopu guľatiny, ktorá je vyťažená z lesa. No zrejme tušíte, že to nebude celkom s kostolným poriadkom, pretože tú hmotu, čo vidíme teraz na obidvoch obrazovkách, tá hmota bola vyťažená práve v januári tohto roku. Ja tu vôbec nemusím ani menovať, aby sme sa tu netvárili ako vyšetrovatelia, ktorí idú po konkrétnych stopách, lebo to je len príklad. To je konkrétny rukolapný príklad toho, ako sme naším zákonom schváleným v decembri 2013 pomohli, v hrubých úvodzovkách, komusi, kto sa možno nevedel dočkať. Možnože mu to len prihralo, možnože si povedal, aha, hop, veď my tu máme takú možnosť. Nepoznám motívy, k akému dospel správca tohto pozemku, ale viem, že ľudia z danej lokality s hrôzou píšu. Píšu nám: Čo ste to tam, vážení páni poslanci, dopustili? Veď tu storočný les, o ktorom sme možno ani poriadne nevedeli, že nie je lesom, ale bielou plochou; to je tá plocha, ktorá je teda v skutočnosti zarastená lesom, ale v katastri právne je to vedené ako pasienok. Veď ten les nám tu sto rokov rástol, veď nikomu nevadil, veď jednoducho plnil svoje funkcie. Bol plnohodnotným a to, že to rastie na pozemku, ktorý je zaradený v katastri ako pozemok nelesný, to je úplne nepodstatné. Myslíte si, že strom, ktorý rastie na nelesnom pozemku, neprodukuje tie funkcie, ktoré sú pre nás tak dôležité? Že má menej kyslíka pre nás? Že menej viaže vody? Že menej je vyučivým nástrojom voči erózii? Že menej zachytáva radiácie? Že poskytuje menej tieňa a lesným živočíchom menej životného prostredia? No je úplne jasné, že z pohľadu funkcií lesa je to úplne jedno. Ale nie je to zrejme jedno z pohľadu toho, kto číta zákony, ktoré tu v sieni zákonitosti, zákonnosti schválime. Podľa všetkého sme sa teda dopustili ozaj chyby, lebo keď sa pozrieme na to drevo, ktoré bolo vyťažené na pozemku, ktorý je nelesným, tak zjavne vidno bez toho, aby sme išli tam priamo na miesto merať, že sa jedná o veľmi kvalitné drevo, ktoré jednoznačne, tu nemusíme použiť ani tú maketu, schému, ktorú mal tu k dispozícii pán poslanec Huba, dá sa odhadovať, že to sú priemery, ktoré možno, nie možno, ale vo veľkom počte prípadov presahujú aj tých povolených 80 cm. Lebo keď sa rúbe les, tak lietajú triesky a kto to tam už bude merať?
Ale pozor, pred chvíľočkou tu zaznelo z úst poslanca pána Simona, že majiteľ nevyčíslil škodu, takže vlastne žiadna neexistuje, aj keď vieme, že na prírodnom prostredí existuje. Pozemok, na ktorý sa pozeráme, nie je súkromný. Spravuje ho, alebo teda je súkromný, ale vlastníci sú neznámi a spravuje ho Slovenský pozemkový fond. Predstavte si, že ten pozemkový fond, ktorý je tu na to, aby ten pozemok zachoval a raz ho možno dal jeho vlastníkom, keď sa podarí vlastníctvo objasniť a zistiť, kto je skutočným vlastníkom, tak ten už nemohol počkať, pretože mal zrejme nejakú naliehavú žiadosť od kohosi, kto si, nepoznám súvislosti, prenajal ten pozemok alebo požiadal o jeho spravovanie, pozemkový fond takéto veci môže robiť, a došlo k tomu, že takýto pozemok sa jednoznačne začal hneď po tom, ako zákon začal platiť od 1. januára tohto roku, lesy teda na tomto pozemku ťažiť. Sto rokov ten pozemok a tie stromy nevadili nikomu. Rástlo to tam, chodili tam občania rekreovať sa, možno na huby, jednoducho bol tam les a nikto sa nezaoberal tým, že nerastie na lesnej pôde. Stačila naša zákonná úprava; vidíte, akí sú pozorní občania, sledujú, čo robíme; a rozbehla sa ťažba, ktorá sto rokov čakala. Je to náhoda? No nemôže to byť náhoda. Je to podľa všetkého úmysel a ak sa zhodneme na tom, že to je úmysel, ťažko mu môžeme pripísať slovíčko dobrý. Podľa môjho názoru to nie je dobrý, aj preto dobrý úmysel, lebo; a opäť nebudem konkrétny, pretože viete, niektoré tie materiály dôjdu do ruky tak, že tí, čo vám ich dajú, tak sa oprávnene obávajú, že aby to nebolo príliš zverejnené, a táto tribúna je príliš vysoko na to, aby sme sa mohli tváriť, že ľudia nevnímajú, čo sa tu povie.
Tieto porasty už boli lesnými taxátormi posúdené ako porasty, ktoré po každej stránke spĺňajú požiadavky na les. To znamená, už ostávalo len urobiť posledný krok, môžme sa spýtať, prečo nebol urobený, no tieto pozemky naozaj preradiť z nelesnej pôdy na lesnú, nech si ten les plní funkciu a nech sa na ňom hospodári, veď nie že by sa pri ňom vôbec nesmelo ťažiť. Veď to je jasná vec, že sa postupuje správnym, stáročiami overeným spôsobom, že takéto pozemky je možné spravovať, a taxátori zistili, že sa tam nachádza takmer 8-tisíc kubíkov hmoty na 33 hektároch. A hovoríme o jednom maličkom príklade. Ja si tu vôbec nenárokujem na to, že mám informácie z celého Slovenska, ale to môžeme smelo použiť ako jeden príklad z mnohých.
Pán poslanec Hlina tu spomínal energetickú loby. Nebude to jediná záujmová organizácia, ktorá sa potešila z nášho novelizovaného zákona o ochrane prírody a krajiny. Určite budú to nielen energetické loby, ale možnože len obyčajný, malý, ľudsky pochopiteľný, ale zákonom netolerovaný prečin, trestný čin, neviem, ako by to kvalifikovali orgány činné v trestnom konaní. Proste chuť zarobiť. A verte, že ten zárobok je slušný. Nie že by sme mali závidieť podnikavosť občanom, ktorí takto dokážu sa pohybovať v medziach zákona, ak je to v medziach zákona. Ale tých 8-tisíc kubíkov pri rýchlom prepočte, aký mi vlastne došiel, ja som si ho ani nepočítal, tiež si nenárokujem na to, že či je to presný výpočet, ale ak by sme odpočítali náklady, ktoré, samozrejme, sú s ťažbou toho dreva, tak sa pozeráme, alebo sme sa pozerali na to, čo súvisí s touto 33-hektárovou plochou, pozeráme sa na zisk v hodnote 500-tisíc eur. 15 miliónov korún. Jedno rozhodnutie, jeden súhlas, dokonca je tam úvaha, alebo, neviem to potvrdiť, že je to aj s požehnaním orgánov ochrany prírody, netvrdím, že je to tak, ale je tam údajne, že vraj na to dali súhlas. Potom sa občania spytujú, no, preboha, ak dali na to súhlas, tak ako sa pozerajú na to, že sme v ochrannom pásme alebo v záujmovej oblasti národného parku? Ako to, že nevidia, že to je biotop medveďa, vlka, že sú to vzácne územia? No je to nepochopiteľné, že takéto niečo je možné urobiť v oblasti, ktorá je v kontakte s národným parkom, kde rastú storočné stromy, povedzme kde je významný biotop viacerých nezanedbateľných rastlinných a živočíšnych druhov.
A ešte keby sme chceli byť úplne presní, tak si povieme, no dobre, ak je to všetko tak v poriadku, že naozaj ten storočný porast má padnúť, lebo, no tak aspoň potom zákonná povinnosť hovorí, že takéto stromy sa musia vyznačiť. Ja tam budem až budúci týždeň pravdepodobne, takže sa na to pozriem, ale tie stromy neboli podľa všetkého vôbec vyznačené. Pobúrení ľudia o tom hovoria. Nenazvime to ani neprajnosťou, ani zlomyseľnosťou, ba dokonca to nenazvime ani udavačstvom, výrazom, ktorý sa tu už dvakrát v tejto sieni zjavil. Že ľudia, ktorí si všímajú spoločné veci, verejný záujem a nielen všímajú, ktorí dokážu naň poukázať, sú udavači. Sú z úst dvoch poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, v kalendárnom roku 2013 takéto slová zazneli. Sú to občania, ktorým vadí, že sa koná takýmto spôsobom, pretože naozaj má im čo vadiť. Je to nepochopenie základnej podstaty fungovania lesa a občianskej odvahy. Tieto dva princípy sa tu prelínajú. Fungovanie lesa je tu na to, aby sme žili v krajine, ktorá je kvalitná. Nebudem sa rozhovárať na detaily. Vieme dobre, aké sú tie funkcie, a občianska statočnosť je tu na to, aby tí, čo vybočia z koridorov, ktoré sú dané pravidlami slušnosti a zákonov, aby nemuseli mať za chrbtom vždy policajta, kontrolóra, inšpektora, pretože taká spoločnosť neexistuje, čo by dokázala položiť za chrbát každému potencionálnemu porušovateľovi slušnosti a zákonov za chrbát kontrolóra. Ale je veľmi dobré, ak sa žije v spoločnosti, kde tí, ktorí by mali chuť porušovať princípy slušnosti a zákonnosti, musia počítať s tým, že nie že im zaklope na dvere vyšetrovateľ, ale občan, sused, kolega, ktorý povie, ale veď vážený priateľ, tak to sa predsi nerobí! Toto je dôsledok alebo teda to, čo bolo zjavené tam na tabuliach, to je dôsledok toho, že ktosi rátal s tým, že takí občania sa nenájdu a budú bez problémov mlčať a tým pádom sa dokoná dielo.
Nenárokujem si na to, že som povedal v tomto absolútnu pravdu, pretože áno, nech je vypočutá aj druhá strana, možno pán minister mi odpovie niečo iné. V piatok ma uistil, keď som ho informoval o tomto prípade, že budem mať priamo informácie, to, čo zistil. Zatiaľ máme dnes stredu, možno to nie je jednoduché, možno pán minister na to aj prizabudol, informáciu o tomto prípade nemám. Ale keby aj, aby sme zase neboli až takí príliš konkrétni, keby aj sa ukázalo, že toto je všetko úplne v poriadku, čo podľa mňa nemôže byť, ani nie je, ale keby aj, tak sme tu zase pri tej podstate. Prečo chceme bez súhlasu umožniť takéto konanie? Veď ak je v tom kus oprávnenosti, ak je v tom kus potreby, ak to jednoducho takto vyhovuje nielen zákonu, ale aj potrebám občanov, no tak na to nech sa ten súhlas jednoducho dá, veď o nič iné tu nejde, aby sa na to dal súhlas. Považujeme to za nejakú byrokraciu? Ja si myslím, že to vôbec nie je žiadna byrokracia, ale, naopak, podmienka toho, aby sme fungovali v krajine, kde sa dá spoľahnúť na korektné a zákonné postupy.
Mám tu aj mapu. Je to územie, ktoré je obklopené lesmi, takže aj z hľadiska tej lokalizácie je možné sa domnievať celkom oprávnene, že je to určite územie, ktoré malo byť dávno v lese a je to len chyba, ktorá sa stala možnože tým, že nebolo preradené, ale v tomto prípade možnože takéto chyby, keď to odhadnem, ak ich začneme takto riešiť rúbaním, tak pôjde o tisícky hektárov lesa. Lebo bielych plôch, to sú tie plochy, ktoré som spomínal, že sú porastené v skutočnosti lesom a de iure sú nelesnými, takých máme tisíce hektárov a ak použijeme tento princíp, tak hovoríme nie o 33 ha v jednej dneska nemenovanej obci, ale hovoríme o tisícoch hektárov bielych plôch na Slovensku a o možnosti postupovať voči týmto plochám takýmto koristníckym prístupom.
A možnože len posledná poznámka, ktorá ma napadla, keď vystúpil pán minister, no, bývalý minister, pán poslanec Simon, keď spomínal - a to ma tak celkom potešilo -, že to by mal riešiť zákon o Lesoch Slovenskej republiky, že to je nesúlad s týmto zákonom. No tu chcem len pripomenúť, že čaro nechceného, pán exminister to povedal, akože je tu nesúlad s týmto zákonom; nemôže to byť nesúlad s týmto zákonom, pretože zákon o Lesoch Slovenskej republiky sme neprijali napriek tomu, že už dvakrát bol na rokovaní tejto snemovne. A sám pán exminister bol práve ten, ktorý mi vždy hovoril, že nemôže podporiť takýto zákon, pretože jednoznačne nie je to kompatibilné s tým, ako on vníma fungovanie tohto veľkého, najväčšieho podniku na Slovensku, ktorý je aj najbohatším podnikom a ktorému on kedysi ako vrcholný predstaviteľ štátnej správy na tomto úseku vlastne šéfoval, alebo ktorý teda spravoval v rámci svojho rezortu, nešéfoval mu. No takže tu tiež sa dovolávam toho, možnože treba to pripomenúť, keď tu pán exminister bude, alebo ja mu to spomeniem, bolo by veľmi dobré, keby sme ten zákon prijali, pretože ten by naozaj mal byť kompatibilný aj so zákonom o ochrane prírody, a najmä by mal zabrániť tomu, aby to, čo sme tu spomínali minulý týždeň v súvislosti s iným zákonom, aby otázka zodpovednosti za riadenie takéhoto podniku bola prioritou aj v legislatívnej úprave; ale to už je iná pesnička.
Ďakujem pekne, asi toľko.

Áno, ďakujem pekne, pán poslanec Simon. Čiastočne súhlasím. Bohužiaľ, prax nás učí, že je to približne tak, ako hovoríte, a preto som sa obrátil na ďalších dvoch členov vlády, ktorí sú kompetentní v tejto kauze, a to na pána podpredsedu vlády a ministra vnútra a takisto na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Tých sa zase pýtam na niektoré iné skutočnosti a na príčiny ich konania, respektíve nekonania teda nimi vedených zložiek, polície a podobne v tejto kauze. Takže myslím si, že tie moje otázky majú pomerne komplexný charakter, a verím, že postihnú všetko podstatné, čo s tou kauzou súvisí.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, pán spravodajca, dámy a páni, možno si niektorí z vás spomenú, že prednedávnom, konkrétne v druhom čítaní k vládnemu návrhu zákona o ochrane prírody a krajiny, bolo to koncom novembra, na pripomenutie, minulého roka, sme spolu s kolegami Feckom a Mičovským predložili pozmeňujúci a doplňujúci návrh, v podstate s tým istým znením, aké má práve prerokúvaný návrh novely inkriminovaného zákona. Ja si dovolím krátko odcitovať z toho nášho návrhu, citujem:
"V čl. 1, v bode 59 v § 47 ods. 4 písm. a) sa slová "80 cm" nahrádzajú slovami "40 cm".
Odôvodnenie: Cieľom predloženého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je zachovať súčasný stav. V porovnaní so súčasným znením zákona o ochrane prírody a krajiny sa vo vládnom návrhu zákona zvyšuje obvod kmeňa drevín rastúcich za hranicami zastavaného územia obce a mimo lesa, kde nie je potrebný súhlas orgánu ochrany prírody (teda pri ich výrube) z obvodu 40 cm na 80 cm. Toto považujeme za veľký zásah do podstaty ochrany prírody a krajiny, ktorý v praxi bude smerovať k živelnému výrubu drevín a zníženiu disponibilných prostriedkov za náhradnú výsadbu. Už v súčasnosti sa k voľne rastúcej zeleni mimo intravilánu pristupuje veľmi benevolentne, čo by sa predloženou novelou ešte výrazne zhoršilo. Treba zdôrazniť, že táto zeleň plní celý rad dôležitých funkcií, ako napríklad ekologické, mikroklimatické, pôdoochranné, ale aj krajinotvorné a estetické. Aj z tohto dôvodu sme zásadne proti liberalizácii nových podmienok výrubu, ktoré by mohli situáciu ešte viac zhoršiť."
Ak by bola väčšina z vás prítomných pri vtedajšom hlasovaní v tejto snemovni tento náš návrh schválila, nemuseli sme tu dnes k tomuto bodu sedieť. No a odvtedy uplynuli necelé tri mesiace, medzitým novela vyšla v Zbierke zákonov, konkrétne 31. decembra, teda na Silvestra, ak by to celé nebolo také smutné, tak by sme sa mohli na tom aj zasmiať, na tomto symbolickom dátume zverejnenia, a vzápätí nadobudla účinnosť vrátane tohto spomínaného nešťastného § 47, ktorý rozväzuje ruky tým, ktorí chcú z rôznych príčin rúbať aj hodnotné stromy v tzv. voľnej krajine, teda mimo lesný pôdny fond a v extraviláne obcí.
V našej krajine sa táto novela začína už aj prejavovať. Už sme o tom tu pred týždňom aj začali diskutovať a informovať. Nezaregistroval som jediný prípad, že by sa výruby v intenciách takto novelizovaného zákona realizovali skutočne s primárnym cieľom zabrániť, ja neviem, postupu náletových drevín na zarastajúcich políčkach, lúkach a pasienkoch, ako sa zvyklo argumentovať a ako to spomínal aj kolega Hlina. Ono je to v podstate aj celkom nelogické zdôvodnenie alebo absurdný predpoklad, že by sme teraz tie tisíce hektárov zarastajúcich plôch poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ktorých mi je úprimne ľúto, a málokto v tejto snemovni sa tak zasadzuje dlhodobo za to, aby sme zlepšili údržbu týchto zarastajúcich polí, lúk a pasienkov, že aby sme už začali tým, že budeme rúbať stromy s priemerom, s priemerom 27 cm a obvodom 80 cm. Ak si to predstavíte, aké obrovské investície by vyžadovala rekultivácia plôch, kde by sme vyrúbali porasty s takto starými stromami, a pritom by sme nebrali na zreteľ to, že nám tu naozaj z roka na rok zarastá náletovými drevinami, krovmi a malinkými stromčekmi poľnohospodárska pôda, aby sme ale, naopak, aby sme sa prioritne venovali takejto absurdnej ceste návratu tejto zarastajúcej pôdy na poľnohospodárske účely, že by sme išli cestou rúbania veľkých stromov, tak sama osebe táto predstava je, myslím, každému jasné, že je teda absurdná.
Takže je aj z toho jasné, ten, to zdôvodnenie bolo absolútne účelové a že nemá nič spoločné s tým, aký bol reálny dôvod tejto liberalizácie. Ja som si vyhotovil aj takú neumelú maketu toho, ako vyzerá hrúbka toho stromu, pretože v nejakej rozhlasovej diskusii som začul názor pána ministra životného prostredia, že ide v podstate o malé stromčeky, že tých 80 cm obvodu to nič neznamená, že to je div nie, div nie nejaký krovinný porast, takže chcel som vám tak trošku aj dokumentovať, pôvodne som chcel aj doniesť taký autentický výrez zo stromu, ale toto daždivé počasie a riziko, že ma niekto obviní, že kradnem drevo z lesa, ma od toho odradili. Tak som len vystrihol čosi z kartónu, čo mám tam hore v lavici a potom vám to môžem predviesť, že ako asi vyzerá taký výrez. (Reakcia z pléna.) Ak by si bol taký dobrý, ďakujem.
No dnes som sa zhodou okolností na pána ministra aj v iných súvislostiach obrátil listom, z ktorého zase si dovolím odcitovať, lebo sa týka vyslovene tejto témy: "Vážený pán minister, v krátkom čase po schválení novely zákona o ochrane prírody a krajiny je slovenská verejnosť konfrontovaná s početnými výrubmi stromov," (spravodajca podal rečníkovi materiál) ďakujem pekne, "na rôznych miestach Slovenska. Následkom sú kritické reakcie nielen ochrancov prírody, ale aj mnohých radových občanov, najmä obyvateľov a obyvateliek dotknutých lokalít. Ako ste zrejme informovaný, na bratislavskej Kolibe, konkrétne v lokalite vymedzenej ulicami Sovia a Krahulčia, došlo v uplynulých týždňoch k výrubu súvislého lesného porastu. V tejto súvislosti podotýkam, že obvod mnohých vyrúbaných stromov vo výške 150 cm nad zemou bol väčší nielen ako 40 cm, teda ako hovorilo pôvodné znenie zákona, ale aj ako spomínaných 80 cm."
Čiže 80 cm, keďže som vám sľúbil, je neumelý, neumelá ukážka vyzerá takto. (Rečník ukázal model z papiera.) Žiadny tenučký stromček.
"Stalo sa tak tesne po schválení vami predloženej novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá okrem iného liberalizuje výruby stromov, vo vláde Slovenskej republiky.
K druhému, ešte masívnejšiemu výrubu došlo potom po schválení novely v Národnej rade, čiže začiatkom decembra minulého roku. Podotýkam, v obidvoch prípadoch ešte pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ale napriek tomu som presvedčený, že aj pod dojmom toho, že sa tento režim liberalizoval, že aj preto si dovolili tí, ktorí toto spôsobili, takýto, takýto nehorázny prístup ku kvalitnej zeleni."
No a teraz vyberiem len pár z tých otázok, nie všetky. Sú celkom relevantné vo vzťahu k tomu, o čom tu teraz hovoríme, takže zredukujem to na niekoľko. Pýtam sa pána ministra, či vedenie ministerstva životného prostredia vedie evidenciu nelegálnych, respektíve sporných výrubov stromov na nelesnom pôdnom fonde na území Slovenskej republiky. Potom sa ho pýtam, k akým výsledkom dospela pri prešetrovaní nelegálnych výrubov na Kolibe z 18. 10. a 6. 12. minulého roku inšpekcia ochrany prírody, ktorá tieto výruby prešetrovala. Pýtam sa ho, na akú výšku ohodnotila spôsobené škody nelegálnym výrubom na Kolibe štátna ochrana prírody, ktorá síce mala za úlohu sa zamerať na tie vyrúbané stromy a vyhodnotiť teda ich spoločenskú hodnotu. Aký veľký sankčný postih hrozí páchateľovi za túto spôsobenú škodu? A napokon, prečo štátna ochrana prírody, teda organizácia Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v tomto prípade nefiguruje ako poškodená strana, hoci došlo k znehodnoteniu prírodných hodnôt značného rozsahu? No a na záver sa ho pýtam na to, o čom je tu dnes doslova reč, či neuvažuje o vypracovaní návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý by opätovne sprísnil režim ochrany hodnotnej zelene, ako aj sankcie za jej nelegálny výrub. Čiže inými slovami, či neuvažuje o vrátení toho znenia § 47 do tej pôvodnej podoby.
Záverom chcem zdôrazniť, že nie všetky pochybné a škodlivé výruby stromov sa konajú a budú konať vďaka tejto nešťastnej novembrovej novele zákona o ochrane prírody a krajiny. Ale myslím si a som o tom presvedčený, že aj v iných prípadoch, na ktoré sa režim tejto novely nevzťahuje bezprostredne, došlo tu k jednoznačnému signálu, že ministerstvu životného prostredia, vláde a väčšine prítomnej v tomto parlamente na stromoch v podstate nezáleží a že mocní tohto štátu nebudú sankcionovať ich pochybné výruby.
Uvedomujem si zároveň, že tých, ktorým je to jasné, v podstate nemá význam presviedčať a naopak, tých, ktorým to z rôznych príčin nie je jasné, alebo nechce byť jasné, by sme nepresvedčili, ani keby sme tu rozprávali dva dni. Ale napriek tomu si myslím, že nebolo by správne nevystúpiť v rozprave k tomuto bodu, a inak som vďačný kolegovi Hlinovi, že s touto novelou prišiel. Nerád používam expresívne výrazy, ale som presvedčený, že v tomto prípade sme svedkami podobného kultúrneho barbarstva, ako keď sme venovali istej finančnej skupine Tatranský národný park, alebo keď sme sa začali pohrávať s myšlienkou, že zničíme prírodu a životné prostredie pri Košiciach ťažbou uránu a okolie Kremnice a Detvy ťažbou zlata, alebo že zaplavíme krásnu obec Slatinku a jej okolie novou priehradou, alebo dokonca že vybudujeme priehradu priamo na území Bratislavy a zničíme Karloveské rameno a ďalšie lužné lesy, ktoré by mali slúžiť Bratislavčanom a ktoré sú zároveň územím významného vodného zdroja.
Takže dovolím si navrhnúť taký malý obchod politický na záver. Ja by som navrhol, aby sme túto novelu prijali a ako protihodnotu sľubujem, že nebudeme ten lapsus, ku ktorému došlo v novembri minulého roku, nejako zvlášť verejne pranierovať. Takže dúfam, že prijmete túto moju ponuku a teším sa, že hlasovanie dopadne (povedané so smiechom) v prospech tohto návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 232 z 20. januára 2014 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ako tlač č. 856. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenom termíne, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 na rokovanie dnešnej 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie a je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 13. januára 2014, dané pod č. 855, a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ten návrh je dobrý úmysel, to sa zhodneme. Pripomeniem to, čo som už hovoril viackrát, prvé čítanie máme na posúdenie toho, či ten návrh zákona je dobrý, alebo zlý. Ak je dobrý, posunieme ho ďalej, keď je zlý, vytkneme mu to a neposunieme ho ďalej. Tak by to malo fungovať štandardne, ja viem, že je tu iná politická kultúra, že tu nejako fungovalo, ale dovolím si povedať, že Slovensko nie je v stave, kedy my si môžeme teraz dodržiavať nejakú zaužívanú politickú kultúru. Mali by sme naozaj sa veci pokúšať meniť a riešiť. Čiže v druhom čítaní ten návrh, ktorý tu je, pána Hlinu, vy ho môžete kľudne vylepšiť, na to to druhé čítanie je. Presne na toto. Na vylepšenie návrhu zákona, ktorý je predložený.
Vy ste, pán kolega Martvoň, bolo povedané, že ten návrh mal nejaké legislatívne chyby. No gramatické som nepovedal, gramatické chyby tam neboli, boli tam chyby v číslovaní, ale tie vaše nejaké chyby, ja som mal zoznam tých chýb, vy ste povedali, že ten zákon má desať strán, ja som mal zoznam tých chýb - dvanástkou písmo, keď to mám odľahčiť - na dvanástich stranách. Na veľa chybách sme sa zhodli, že treba to upraviť. Sme sa dohodli, že spravíme na tom, čo je treba. Čiže to neboli nejaké chyby, tých chýb bolo pomerne veľa. Pomerne veľa. Vy sa v dôvodovej správe odvolávate na nejakú judikatúru zo Švajčiarska, ak si dobre pamätám, ktorá hovorí o tom, že RPMN sa má vzťahovať iba na úvery, ktoré sú nad určitú hranicu, myslím 350. To je judikatúra švajčiarskeho súdu a, čuduj sa svete, kolegyňa Žitňanská s kolegom Beblavým mali presne tento istý návrh, na ktorý vy sa odvolávate v dôvodovej správe, vy ste ho neposunuli ďalej. To isté oni dali, vy ste ho neposunuli ďalej. Presne to isté, ešte raz, na čo vy sa v dôvodovej správe odvolávate, ste neposunuli ďalej. Mali ste to tu a vy to neriešite!
Prečo ja som neprišiel s úžerou? No ja som to nechcel, aby to bolo na vás osobné, ale okej, ja si uvedomujem, že vy ste tu dva roky, ale ste členom strany, ktorá tu je niekoľko rokov. Pomaly už desať a s týmto namiesto, aby sme sa hýbali vpred, sme sa pohli dozadu. Čiže na toto nezabúdajme, ja som aj, ja som vás aj pochválil, vám to asi nestačilo, že chce, ja som rád, že vy s pánom Brixim ako nejaká omladina sa pokúšate veci posúvať dopredu. Ale je to málo. A prečo ja som s tým neprišiel? No z jednoduchého dôvodu. Ak ku aktuálnemu dátumu evidujem z mojej strany tridsaťšesť podaných legislatívnych iniciatív, 36 nie pozmeňovákov, 36 návrhov zákonov, na ktorých sa myslím, že zhodneme v zákulisí v salóniku, že sú dobré, niektoré z nich určite, ani jeden ste neposunuli ďalej. Ani jeden ste neposunuli ďalej! Takže asi pre toto som nešiel s úžerou, žiaľ, využil som svoje kapacity na tých 36 návrhov. Fakt som sa a fakt sa pokúšam tu robiť, koľko vládzem. Ale z vašej strany tá odozva je, ak nie negatívna, tak žiadna.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja dneska asi tomu nerozumiem už druhýkrát, ale však dobre. Hovoríte, že to, čo navrhujete, je opravená judikatúra. No jasné, že je, ale veď od toho je tu tzv. druhé čítanie, kde sa dá upraviť to, čo navrhuje Alojz Hlina, doplňte tam to, čo vy navrhujete. To sme tu už dávno mali mať. To, že je to v Trestnom zákone, no prosím, tá úžera tu neni tento rok, tá úžera je tu posledných 10 rokov. Doteraz ste mlčali, keby nebolo niektorých ľudí tu, mlčíte naďalej. A s tým vykrádaním, no to, že vy sa ohradzujete, no prosím, ale prosím, spomeňme si pri, nehovorím, že konkrétne vy, ale mám tu aj taký príklad. Spomeňme si na návrhy pána Mihála v sociálnej sfére, ktoré ste mu zamietli jedna radosť, ale na ďalší mesiac to bolo v medzirezorte. Tých návrhov bolo niekoľko. Tie isté, od slova do slova, ste zobrali a prebrali, keby ste zahlasovali tu za to, čo dával pán Mihál, už dávno sa mohli mať ľudia lepšie. Len kvôli politike ste to neurobili. Zobrali ste poklopy, ktoré sme navrhovali s pánom Hlinom, to bola takmer kópia, poklopy, keď dieťa padlo do kanála, netvárme sa, že nie, tak to proste bolo. A čo tak zákon o elektronických komunikáciách? Ctrl C, Ctrl V, čo sme navrhli, čo som ja ešte ako asistent robil, ste dali Ctrl C, Ctrl V, úplne v pohode. A nehovorte, že ste nevykrádali, ako čo to potom je? Prekopírovanie, o. k., takto to povedzte.
A ten váš komplexný návrh, ja som k tomu vystupoval dvakrát a niekedy som sa ešte zdržal niektorých komentárov, tam boli chyby aj v číslovaní, tam bolo neuveriteľne veľa legislatívnych chýb. Som to povedal, že keby ja som prišiel s takým návrhom, tak ma pošikujete kade ľahšie okamžite. My chceme to vyriešiť a ten váš návrh spôsobí akurát to, ak by prešiel v takej podobe, ako spôsobí šedú ekonomiku, výpalníctvo normálne tvrdé výpalníctvo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní k predloženému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 853 z 13. januára 2014 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby gestorský výbor uvedený návrh zákona prerokoval v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom návrhu zákona je zaviesť do civilného práva inštitút úžery, ktorý sa navrhuje doplniť do Občianskeho zákonníka.
V priestore pre vlastnú úvahu. Ja som sa vyjadril ešte pred Vianocami, že za tento návrh zahlasujem, aj keď s ním mám trošku technické problémy, ktoré sú, samozrejme, vylepšiteľné, hlavne čo sa týka koncepcie, pretože máme tu ešte paragraf 49a, ktorý rieši voľačo podobné, treba sa s tým, treba to proste upraviť. Nesúhlasím s tým, aby návrhy, ktoré sem prídu z opozície, boli prebrané vládnou stranou ako ich vlastné. Pretože to, čo sa deje v návrhu pána kolegu Martvoňa a pána kolegu Brixiho, je práve to, čo navrhoval pán Hlina aj keď mierne rozšírené, ale v podstate je to to isté. Principiálne podľa mňa toto by sa diať nemalo, ale s jednou výnimkou, a to je, že pri takto dôležitom inštitúte, ako je definovanie úžery, si to viem predstaviť a budem rád, ak to zadefinujeme tak, aby bolo vždy jasné a nepochybné, čo tá úžera je. Preto tento návrh vítam tak pri pánovi Hlinovi, ako aj pri pánovi Martvoňovi. Je to dobrý nápad, verím, že sa ním budeme zaoberať tak, že v druhom čítaní prejde, bude schválený a prejde so zmenami, ktoré nespôsobia nesystémovosť Občianskeho zákonníka, ktorý tu máme viac ako 50 rokov. Takže aj v tomto duchu ja budem odporúčať nášmu klubu, aby sme hlasovali za tento návrh.
Ďakujem.

Iba k tomuto návrhu, ako niektorí ste tu neboli, takže za chvíľku budeme o tom hlasovať. Bol by som rád, ak by ste to podporili, lebo myslím si, že naozaj je spravodlivé, aby premiér, ktorý má výrazne vyššiu zodpovednosť, zarábal toľko, čo dnes prezident, a prezident, ktorý má výrazne menšiu zodpovednosť, zarábal toľko, čo dnes premiér. Dopredu ale chcem povedať, že bez ohľadu na to, kto sa stane prezidentom, a ak raz budem mať možnosť takýto návrh presadiť do nejakého programového vyhlásenia vlády alebo byť súčasťou koaličnej väčšiny, tak tento návrh bez ohľadu na to, kto sa stane prezidentom, predložím opäť a budem sa snažiť ho presadiť, lebo je podľa mňa správny. Možno z pohľadu ľudí maličkosť, podľa mňa správna vec, lebo zmenšovať korupčné prostredie na takto dôležitej pozícii, si myslím, že je správne.