Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

3.4.2014 o 15:57 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.4.2014 16:11 - 16:13 hod.

Viskupič Jozef Zobrazit prepis
Ja by som len voľne nadviazal na to, čo si hovoril, pretože to, že si naši europoslanci nevšimli európsky strom roka, už nechajme bokom a že sa tam žiadny neukázal, robilo to obrovskú mieru reklamy regiónu, krajine a možno aj nejakým historickým súvislostiam, ktoré sa spájajú či už so zechenterovským, s geografickým stredom Európy, ale aj s osudom tohoto stromu, ktorý tam bol, nechajme bokom. Mňa zaráža pri tejto debate obrovská miera ignorancie, a tu vystupuje človek, ktorý vtedy, keď bolo ťažko a kedy nebolo nič isté, spísal alebo spoluautoroval Bratislavu/nahlas a ja mám pocit, keď som ten dokument čítal, že vo voľnej analógii sa deje aj pri tejto rozprave nejaká obžaloba, ktorá tu teda pretrváva desaťročia.
Ako si pán poslanec Martvoň môže vôbec dovoliť hovoriť o cestách, viete vy, prečo je pri cestách, prečo sú stromy? To bol boj proti daňovým únikom, to je historický ráz krajiny. To, že pred mýtnicami sa sadili stromy, aby vozy neodchádzali z ciest, nám tvorilo historický ráz krajiny. Veď aspoň kúsok pokory a úcty voči tomu, že to Slovensko nejak vyzerá! Rozorávanie celín, robenie nejakých obrovských projektov, ktoré sa všetky vypomstili, či už životnému prostrediu a následnej kvalite života, sú veci, kde iné mozgy ako vy, pán poslanec, nad tým rozmýšľali a celé to pohnojili. Nekosme si stromy okolo ciest, to je historický ráz krajiny, ktorý má jasné historické predurčenie, a keď máte na mysli, že autá chodia a majú nehody pri stromoch, sa to rieši úplne iným opatrením ako rúbaním stromov popri cestách, preboha živého!
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 3.4.2014 16:04 - 16:11 hod.

Huba Mikuláš Zobrazit prepis
Aj, aj. Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Najskôr k pánovi kolegovi Martvoňovi. Spomínal Kolibu v súvislosti s náletovými drevinami. Iste, časť toho výrubu sa mohla týkať okrajovo aj náletových drevín, ale to, čo je podstata tej kauzy Koliba a toho nelegálneho výrubu, bol jeden krásny porast, niekoľko desaťročný lesný porast v podstate, takže v tomto ste na omyle, pán kolega. Škoda, že tu nemám nejaké fotky, mohol by som to dokumentovať. Dobre, môžme sa tam ísť spolu pozrieť. Dobre, tak možno som vás zle pochopil, ale...
Druhá vec je, že mohli by sme diskutovať aj o niektorých náletových drevinách, lebo v čase globálneho otepľovania aj tie už začínajú mať svoj veľký význam, v čase, keď nám tu nenáletové dreviny trpia možno viac ako práve tieto niekedy odolnejšie náletové, ale to je na dlhšiu odbornú diskusiu a do tej sa teraz zámerne nechcem púšťať.
Ja si dovolím na záver ako spravodajca len pár takých skôr možno vizionárskych konštatovaní. Pripomeniem skutočnosť, že pred 25 rokmi jedna z vecí, na ktorej padol komunistický režim, bol aj, alebo bola, bol teda, bol aj jeho barbarský vzťah k prírode, pamiatkam a životnému prostrediu a následne aj k zdraviu občanov. Dôkazom o pravdivosti tohto tvrdenia je napríklad známa iniciatíva a dokument Bratislava/nahlas. Ale nemusíme ísť tak ďaleko do histórie. Ja som presvedčený, aj keď je to ťažko nejako zmerať a exaktne vyjadriť, že aj niektorým ponovembrovým vládam, či už na centrálnej úrovni, alebo komunálnej úrovni, dobre pošramotilo povesť to, ako sa správali k prírode, pamiatkam, verejným priestorom a podobne, ako sa správali k Tatranskému národnému parku, ako aplikovali ono známe gottwaldovské "rozkážeme vetru, dažďu" a v tomto duchu pokračovali v tom smutne známom betónovaní tokov a potokov z päťdesiatych rokov, ako tolerovali likvidovanie aj hodnotnej zelene, nielen náletovej, ako tolerovali bezbrehé zaberanie tých najúrodnejších poľnohospodárskych pôd na nepoľnohospodárske účely, ako tolerovali likvidovanie krásnych vinohradov a podobne. Tuná ako príklad, aby sme nebúšili len do ľavej strany spektra, tak si pomôžeme Bratislavou ako mestom, ktoré, ako je všeobecne známe, baštou pravice na Slovensku, ale tie skúsenosti s minulým pravicovým vedením mesta vrátane toho, ako barbarsky sa správalo k siluete mesta, k prírode na území mesta, k pamiatkam industriálnym i ďalším, ako dopustilo privatizáciu verejných priestorov, ako dopustilo rozkrádanie verejných financií a verejného majetku a všetko toto nepochybne prispelo k tomu, že táto tradičná bašta pravice si v posledných komunálnych voľbách zvolila za primátora človeka, ktorý sa hlási k ľavici. Čiže opäť dôkaz, povedal by som, pravdivosti môjho tvrdenia, že je to aj životné prostredie, je to aj príroda, sú to aj stromy, na ktorých si jednotlivé mocenské garnitúry na Slovensku vylámali zuby. A asi tušíte, kde bude záver tohto môjho historického exkurzu, a ten záver bude v súčasnosti. Nechcem sa hrať na vizionára, prognostika alebo nejakého falošného proroka a tvrdiť, že ku koncu éry Smeru - SD prispeje aj jeho negatívny vzťah k prírode a životnému prostrediu, ktorého dôkazom je aj ten nedávno predložený a presadený zákon, alebo novela zákona o ochrane prírody a krajiny.
A som rád, že kolega Hlina sa aspoň trochu snaží tento lapsus, ktorý máme na svedomí, ale nie rovnakou mierou, lebo myslím si, že sú tu ľudia, ktorí urobili všetko preto, aby sa tomu prijatiu toho zákona a tých niektorých nešťastných paragrafov zabránilo, takže vieme veľmi dobre, kto ako hlasoval o tomto zákone, ale schválne nechcem rekriminovať, dokonca aj kolega Hlina, ktorý je oveľa radikálnejší ako ja, prijal v súvislosti s týmto svojím návrhom takú zmierlivú rétoriku, takže naozaj apelujem na vás, ktorí to máte v tejto snemovni v rukách, aby ste túto jednu parciálnu zmenu, na ktorú sa sťažuje doslova celé Slovensko, ktorá možno vyhovuje jednému promile ľudí, ktorí tu podnikajú so štiepkou a podobne, ale ostatnej verejnosti, ostatným 99,9 % obyvateľov Slovenska škodí.
Ešte možno aktualizačný dovetok. Sme, čelíme katastrofálnemu suchu. Ak v najbližšom čase nepríde nejaké obdobie dažďov, tak nám tu naozaj tento rok hrozí katastrofa, nemusím to vysvetľovať ľuďom z nášho výboru, ale pre istotu vám ostatným, ktorí možno menej chodíte po krajine, menej si všímate to, čo sa deje v poľnohospodárskej krajine, je to naozaj veľmi vážna situácia, ktorej tu čelíme. Voľne rastúca zeleň bola jedna z mála vecí, ktorá mohla deficit vlahy aspoň trochu zmierniť. My tu robíme, paradoxne práve v tomto suchom období a v tejto extrémne suchej jari, robíme to, čo robíme, že likvidujeme tie posledné zvyšky stromov a krov z našej krajiny. Čiže ako keby nás tak trošku osud dobehol, to, čo my tu zúfalo sa snažíme, o čom vás presvedčiť - a neúspešne zatiaľ - a je to také hádzanie hrachu o stenu, tak to nám matka príroda teraz vlastne veľmi flagrantne alebo veľmi jednoznačne a rukolapne ukazuje. Takže keď nie pre nič iné, tak preto, aby sme zmiernili vysušovanie našej krajiny, by sme mali zahlasovať za návrh tohto zákona. Verím, že sa tak stane.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.4.2014 16:01 - 16:03 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. No, ja sa nezapojím do nejakej osobnej debaty, ale ostaňme v tej odbornej. Čo sa týka európskeho stromu roka, to som rád, že ten náš dub z Kremnice, zo záhrady Gustáva Kazimíra Zechentera Laskomerského obstál tak čestne a je to ozaj pekný symbol.
Ale čo sa týka, pán poslanec Martvoň, v tej diskusii teda v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, vy ste mali pocit, že zákon pána ministra Žigu takéto niečo ozaj má na mysli? Lebo ak áno, ak by mal, to sa dalo veľmi pekne vyriešiť, lebo ozaj môžme pripustiť, že staré aleje, ktoré lemovali cesty v tých časoch, keď tadiaľ chodili povozy a ktoré pri niektorých cestách ostali, naozaj predstavujú bezpečnostné riziko pre motoristov a tam by sme možno mohli ísť tak voľajako na dohodu. Ale zákon nič také neponúkol. Ani záhrady som nespomínal, tam som vlastne uznal aj pánovi poslancovi Kuffovi, že tam naozaj môže aj tie neovocné dreviny rúbať bez problémov. My sa vráťme k tej hore, k tej hore, ktorá sa pod rúškom tohto zákona, aj keby som chcel pripustiť, že s dobrým úmyslom, ale myslím, že dobrý úmysel tam nebol, rúbe, tak to je obrovská chyba a na to sa zamerajme.
Vy ako ste celkom majstrovsky sa snažili nájsť akési poľahčujúce okolnosti pre pána ministra, ale nebolo by v tejto chvíli ozaj také sympatickejšie, aj viacej politických bodov by to možno prinieslo, keby niekto z tejto pravej strany snemovne povedal, ale veď ten Hlina má pravdu, nech to sem nenosí, veď to opravme, veď to vráťme aspoň do toho stavu, aký tu kedysi bol, k tej štyridsiatke a keď už nie ešte tvrdšie a prísnejšie. Veď zjavne vidno, že naša spoločnosť nedorástla na to, aby aj to, čo je dovolené, keď jej cit to neumožní, tak nerobila, my bežne aj to, čo je zakázané ešte prekračujeme. Takže v tomto ohľade by som veľmi prosil, keby sme videli tú podstatu a nesnažili sa nájsť také drobnosti, ktoré by mohli byť ospravedlnením.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.4.2014 15:57 - 15:59 hod.

Viskupič Jozef Zobrazit prepis
Rozmýšľal som, či sa zapojím do rozpravy a možnože bude stačiť faktická. Rozumiem téme, ktorú hovoríš, a visí vo vzduchu tá otázka, či si niekto zobral za rukojemníka kvôli nenažranosti a kvôli tomu, že niekto už naozaj nevie, čo od dobroty, ráz krajiny a možno, ako ste to tu hovorili, aj budúce generácie. 42 % našich, nášho územia tvoria lesy a ja aj celkom rozumiem, Janko, tvojmu rozhorčeniu, keďže sme boli na jednej akcii, ktorá sa volá alebo sú udeľované Biele vrany a zrovna tento, alebo za minulý rok to dostala pani, ktorá zasvätila posledné desaťročia tomu, aby chránila a bojovala s úradným šimľom, aby zachránila podstatné dedičstvá, ktoré sú vpísané do určitých niektorých významných stromov a niektorých aj menej významných, ktoré jednoznačne ten ráz krajiny tvoria. Bol som pred dvomi týždňami na jednej významnej akcii, ktorú usporiadali na pôde Európskeho parlamentu, ktorá má aj iný rozmer, a to je povedzme si že turistický alebo možno ten, ktorý robí reklamný rozmer pre našu krajinu, volá sa to súťaž o najkrajší strom Európy. Zúčastnili sa toho, náš strom postúpil medzi prvú desiatku a skončili sme nakoniec štvrtí. Celé sa to týkalo iba toho, že existujú v Európe miesta, ktoré sa viažu historicky a sú zapísané aj do histórie národov, práve spojené s nejakými symbolmi a tvorí aj v našej symbolike toto, stromy, my, bohužiaľ, som tam nestretol ani jedného slovenského europoslanca... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.4.2014 15:44 - 15:57 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán vytrvalý predkladateľ, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, možno práve tieto posledné sentencie z tejto výmeny názorov ma inšpirovali k tomu, aby som zaspomínal na jednu zaujímavú vec, možno na časy, kedy vo mne začalo klíčiť nejaké lesnícke semiačko. Moji rodičia boli skromní, jednoduchí, ale do divadla chodievali radi a keďže som bol malý, tak vždy ku mne zavolali suseda, ktorý bol starým horárom. A on mi veľmi často opakoval, bol to pán Slosiarik v blahej pamäti, zomrel vo vysokom veku, hodne cez deväťdesiatku, študoval ešte za Rakúsko-Uhorska a zdôrazňoval mi jednu vetu, že v škole ich učili, že strom, to je živý tvor a tak sa k nemu treba aj správať.
A možno ešte druhá pripomienka, zase pán predkladateľ spomenul ten tieň a ja naozaj nemám nejaké veľké svetácke a cestovateľské skúsenosti, ale raz som mal taký krásny zážitok, že keď som zliezol z Araratu dole po týždni, tak potom ma kolega prehovoril, že keď sme už boli na tom Ararate, tak teraz pôjdeme mesiac od sýrskych hraníc, od iránskych hraníc až do Ankary. A my sme ten mesiac išli a na tom bola pozoruhodná tá jedna vec, že za ten mesiac sme mali nie problém s tým, že bicykle boli ťažké a že to proste bol protivietor, to patrí k bicyklu, ale na rozdiel od bicyklovania po Slovensku bol tu ten problém, že my sme celé desiatky kilometrov nemali tieň. Normálne v tureckej krajine, v tej Anatólii, v tej časti, ktorú turisti obyčajne nepoznajú, nemajú tieň. A pritom ešte v stredoveku to boli územia zarastené lesom.
Takže tu by som možno len zdôraznil, že naozaj, aj keď treba uznať, že sú významnejšie veci, popripusťme, že v tejto dobe, keď sa nepozeráme veľmi do diaľky a nebudeme operovať nejakou históriou, tak určite že otázka zamestnanosti, zdravotníctva a tie ďalšie tak často opakované slová majú vyššiu prioritu. V tomto možno má Štefan pravdu, že to je iba strom, ale ak sa na to pozrieme, že sme tu nielen pre dnešok a nielen pre tie témy, ktoré sú ozaj tie, ktoré doslova napĺňajú hlavy starosťami našich občanov, ak sa pozrieme aj na tie naše deti, ak sa pozrieme na to, že po nás má zostať aspoň toľko, koľko sme si požičali od tých našich predkov, keď už nie viacej, tak potom tá vytrvalosť pána poslanca Hlinu je absolútne na mieste a je len nepochopením, že pán minister Žiga to nechce pochopiť, že toto je naozaj omyl.
Možno si spomeniete, ja som mal úprimné presvedčenie, že keď to pán minister predkladal, že to je taká udička, ktorú nám tu hodil len kvôli tomu, aby sme zabrali, on pochopiteľne ustúpi, lebo vie, že to je nezmysel, a bude si tak trocha za tieto naše debaty skrývať to, čo ho viacej zaujíma v zákone, tie rôzne zámeny, voči ktorým sme tiež mali veľa pripomienok. No a ukazuje sa, že nie, že to nebola udička, že to nebola diplomacia pána ministra, ale že to je naozaj čosi, čo z nejakého dôvodu na tom vytrvalo stojí. No otázka prečo? Ja tomu neviem porozumieť, možnože má pravdu pán poslanec Hlina, že sú na tom, za tým aj rôzne energozáujmy veľkých zoskupení, ale určite tá pravda bude košatejšia v tomto prípade a možno sú tam aj záujmy tých drobných, ale nie celkom legitímnych predstáv niektorých občanov.
A ja sa nemôžem nevrátiť do toho okatého prípadu, ktorý sa udial už tohto roku po prijatí zákona tak, ako bola novela prijatá v decembri. Je to naozaj tá obec Jasenie, je to naozaj obec, kde nie že, tu sa navodzuje taká atmosféra, že nejaké tie vŕbky pri potôčkoch, nejaká tá remízka, nejaká tá záhrada a dokonca si ešte povie občan, no naozaj ja si nemôžem vyrúbať?
Štefan, môže. Tam nie sú iba ovocné stromy, keď si prečítaš, tam sú dreviny rastúce v parkoch a záhradách. To znamená, netýka sa to len ovocných stromov, netreba súhlas. Ale ozaj sa bavíme o tom, čo je v chotári, čo je za hranicou obce, o tom, čo vytvára ten dôležitý mikrosvet, tie remízky, ten tieň a nielen pre cyklistov, tých môžeme zabudnúť, ale pre tú božiu prírodu, ako ty tak rád zdôrazňuješ, pre to množstvo tých rôznych tvorov a tvorčekov, ktorých ani často nevidíme, ale ktorí to potrebujú.
A ten človek potrebuje, aby tí tvorovia tam boli a je zvláštne, keď použijeme teraz zase naspäť príklad toho Jasenia, že sa môže stať taká strašidelná vec pod rúškom tohto zákona. Ono je to pod tým rúškom, pretože vznikla beztrestnosť. Akých 40? Už aj 80 a už keď je 80, no kto bude merať, či je 90? Pamätáte, ja som to tu premietol. Už dneska premietať nebudem. Dneska len budem stáť na stanovisku toho predkladateľa, ktorý to predkladá už tretíkrát, ak sa nemýlim, a hovorím, že má pravdu. Má absolútnu pravdu a v tomto ohľade treba jasne si povedať, že to, čo sa udialo v Jasení, nie je žiadna remízka, nie je žiadny stromček v záhrade, ale je to 7-tisíc kubíkov hory.
Viete, aký je tam priemerný strom, čo pod rúškom tohto zákona teraz sa v tisíckach rúbe? Má výšku priemerný strom 28 m, má 1,21 kubíka a ten priemer má tam okolo 30 centimetrov. Sú to teda statné stromy, ktoré naozaj nespĺňajú už ani tých 80 centimetrov. A keď by sme to zobrali z hľadiska nákladov a tržieb, lebo vieme, že to, čo sa dá zneužiť, tak sa zneužije, tak sú s tým spojené na tomto jednom jedinom mieste zisky vo výške 500-tisíc eur. Je to, je to úžasné a hovoríme teda o jednej lokalite, ktorá takýmto spôsobom, keď som aj zavolal pána ministra, ešte keď sme to riešili nieže písomne, ale telefonicky, preboha, zastavte tú hrôzu, ale že veď oni na to dostali aj súhlas, a to nie, ale nie je to ani porušením, tam tie stromy nie sú hrubšie.
No zoberte si, že do dnešného dňa, aj keď interpelácia išla, ja stále neviem, ako to v tom Jasení je, len ľudia, čo telefonujú, hovoria, že to je hrôza, že je to všetko vyrúbané. A viete, čo je ešte na tom hrôza? Že je to dupľované spojenie dvoch ziel, nie že len stromy, ktoré by mali byť v tomto lese, pretože to je les, to nie je žiadna remízka pri potoku, to je hora, uprostred hory. Má len tú smolu, že v katastri ju zapísali na pasienok. A ona napriek tomu si tam, lebo strom je neznalý čítania, čo je v katastri napísané, ona si tam vyrástla a má 80 - 90 rokov.
Len niekto zistil, a to je to dupľované zlo, že hop, veď to je pasienok, a roky na to bral dotáciu ako na pasienok. A teraz v snahe ukázať, že hop, veď niekto by nás mohol, ja neviem, zo satelitu alebo ako zamerať, že tu my berieme na pasienok dotácie 165 eur na hektár, rýchlo dajme zadosť tomu, čo sme deklarovali, čo nebola pravda, vykatujme ten les. Takže tu je otázka aj navyše a už ju dostal aj pán minister, že teda ako je možné, že takéto dotácie sa poberajú, a ako je možné, že keď sa vlastne na to príde, tak sa nerieši, že teda treba dotácie vrátiť, ale treba vyrúbať les, aby bola pravda to, že sme pár rokov brali dotácie na les, a pritom sa deklaroval pasienok.
Ja to Jasenie spomínam už asi tretíkrát od tohto pultu. Ja viem, je to možno iba kvapka v mori, nemám tu k dispozícii príklady, že by som mohol používať ďalšie katastre, ale keby nič iné neexistovalo, keby bol iba tento jeden jediný prípad v obci Jasenie, v dvoch dolinách, ktoré vystupujú až ku hrebeňu Nízkych Tatier, v území, ktoré je v chránenej časti, alebo teda je to ochranné územie Národného parku Nízke Tatry, územie, ktoré je zjavne biotopom množstva chránených živočíchov, dochádza k takejto obludnosti.
Áno, Štefan, nejde o životy, naozaj, v tejto chvíli neriešime nejaké ďaleko vážnejšie veci, čo sa dejú v nemocniciach alebo v domovoch dôchodcov, alebo v domovoch mládeže. Ale máme právo pozrieť sa na ten zákon, na tú novelu, že je v poriadku? Veď je to zjavne zlo, ktoré tu nemá čo robiť. A ja nemôžem zopakovať nič iné len to, že ak sa to bude tu dávať každý mesiac, no tak nič iné nezostáva, len každý mesiac do nemoty o tomto hovoriť, pretože je to naozaj čosi, čo nemôže v žiadnom prípade obstáť. Peniaze niekomu zaslepili oči? No áno, lebo viete, zarobiť 500-tisíc za pár týždňov alebo mesiacov, ja už neviem, ako to tam ďalej ešte beží, tak iste, v dnešnej dobe to nie je zlý peniaz. A dokonca, ak je to pravda, aj orgány životného prostredia sa k tomu vyjadrili, že môže.
Ak dokážu v našej krajine orgány životného prostredia alebo predstavitelia obce povedať, že toto sa môže, tak viete, koho nech sa spýtajú? Nie nás, ktorí možno o tom rozprávame niekedy aj s takým pláštikom, že máme tému, nech sa spýtajú tých občanov, čo tam žijú. Tých zhrozených občanov, ktorí hovoria, bola tu hora, nebude tu nič. Ani keby tam, myslíte, že bude tam pasienok? Kriačiny tam ostanú. To, čo je parádne, stadiaľ odíde, aj odchádza, a kríky, ktoré určite umožnia tak nanajvýš kozičkám sa tam pásť, to bude pasienok pre kozičky. V tom najlepšom prípade.
No nech, ak sa už neverí poslancom, nech sa ide pán minister Žiga aj s pánom ministrom Jahnátkom, no veď, však majú tú možnosť, tak nech sa tam zastavia, aby im to plasticky bolo zrejmé, že k čomu došlo pod pláštikom tohto zákona, že miesto toho, aby sme povedali, hop, tu sa stala chyba a musíme utiahnuť a urobiť stopku, my namiesto toho sme to uvoľnili.
Pán podpredseda vlády tu pred hodinou spomínal, že ako teda klesli nehody a chvalabohu, že klesli, a to je možnože ozaj zásluha aj jeho, ja to bez problémov pripustím a on to dal do korelačnej súvislosti s výškou pokút a že teda dokonca teraz dochádza k tomu, že možno sa už tie pokuty môžu zase zmierniť vzhľadom na to, že, aj keď to je teda, možno by som celkom s tým nesúhlasil, ale dobre, tak tá reakcia, pokuty sa zvýšili, lebo bolo zle. No ale tu bolo zle a my sme povedali, nech je to ešte horšie, sme povedali, už nielen štyridsiatky, už môžete rúbať osemdesiatky obvody.
No, použijúc argumentáciu ministra vnútra, tak potom sa, nech sa stretne pán minister vnútra, ktorý vyriešil takýmto spôsobom otázku korelácie medzi množstvom nehôd a výškou pokút, a s pánom ministrom Žigom nech si vysvetlia, že ako tu pôsobí korelácia medzi takými zákonmi, ako predkladal pán minister, a tým, čo sa deje v našej prírode. Práve pod týmto rúškom naozaj tie stromy tam, Štefan, raz vyrastú. Veď to je pravda. Príroda je silná a už nejednu chybu napravila nás ľudí. Nikto netvrdí, že stromy už na takomto mieste nevyrastú, ale nežijeme naozaj už v období, keď by aspoň v takej krajine, ako je Slovenská republika, keď už nerozprávame o nejakých banánových krajinách kdesi, kde ešte naozaj si rúbu to najcennejšie, pretože ešte sú negramotní, a mnoho takých krajín ešte existuje, že my, vysoko gramotná kultúrna krajina, ktorá sa hlási k tým najlepším tradíciám európskym, svetovým, že nám takéto niečo nevadí? Že my takýto zákon môžme považovať za správny? Veď s tým naozaj prišiel minister životného prostredia, ktorému sme neverili, že to myslí vážne.
Ja nepoznám odpoveď, prečo je taký dôsledný vo svojej tvrdohlavosti, ale je mi úplne jasné, že nie je to namieste tvrdohlavosť, že je to vec, ktorá poškodzuje Jasenie, kopu ďalších chotárov a obcí a ktorá, ak by sme sa predsa len stiahli, že aby sme nerozprávali o veciach, ktorých nepoznáme žiadne súvislosti, tak ešte jeden citát, ten pekný, ktorý sa často používa v iných súvislostiach, že ten, kto zachráni jedného človeka, zachráni celé ľudstvo. Ak sme povedali, že ten strom očami tých starých horárov, že je živý tvor, tak sa k nemu treba aj správať. Nestojí nám za to, aby sme možno len v tomto jednom prípade zlým zákonom zabránili tomu, aby ten jeden strom zahynul? Naozaj ide len o stromy, ale dám otázku: Ide len o stromy?
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.4.2014 15:40 - 15:42 hod.

Kuffa Štefan Zobrazit prepis
Dodo, ak raz vytneš, znova narastie, a to sú práve tie stromy, ktoré rastú okolo potokov, ktoré si spomínal a si plakal, že sú povytíňané všetky stromy okolo potokov. V našom regióne nie sú, ale vyčistili sa tie potoky a sú, nádherne sú vyčistené. Vŕbu keď ty vytneš, do dvoch rokov, do troch rokov ju máš naspäť narastenú. Nič nemusíš tam sadiť. A v priebehu jedného roka ti zarastie ten potok a je tam hotová džungľa z toho.
Ak sa do toho vstupuje hospodárne, áno, to súhlasím s tým, keď hovoríš, že ktosi sa správa veľmi chamtivo a všetko zaradom ako tne, môže to tak byť, ale vŕba, tá, ktorá rastie, a osika, okolo potoka, tam nič nemusíš sadiť. Kto ich tam sadil, tie vŕby? Ty si ich tam sadil? Kto ich sadil? Nikto. Ani ochranári nesadili. Tie vŕby tam spontánne rastú okolo tých potokov. Toto je drevina, ktorá úplne v pohode rastie.
A keď si ten úvod, tak ja chcem len povedať, blažení sú tí, ktorí nevideli, ale uverili. To bolo stretnutie Tomáša a Krista pri zjavení, hej? Tak si si nevedel spomenúť, tak ti len to hovorím.
A čo sa týka vytínania stromov v intraviláne, nie je to celkom tak, Dodo, lebo ten ovocný strom, áno, si mohol vyťať aj doposiaľ, ak to bol ovocný strom, ale ak to bola iná drevina, ak to nebol ovocný strom, ale okrasný strom, potreboval si ten súhlas životného prostredia a stále ho potrebuješ. Na ovocný strom nepotrebuješ. V záhrade a v sadoch nepotrebuješ mať tento súhlas, lebo sú to ovocné stromy, a v tom je podstatný rozdiel. A keď ti ten strom, teraz je to práve takto zmenené, ak ťa poškodzuje, alebo ohrozuje ťa na zdraví, tak môžeš tento strom vyťať, ale sú problémy. U nás v neďalekej obci starosta obce vyťal stromy na cintoríne, ktoré spôsobovali problémy, poškodzovali hroby, múry a tak ďalej, podnet na prokuratúre, na okresnej prokuratúre. Kvôli stromom sú šikanovaní ľudia, kvôli stromom mnohí ľudia doplatili vlastným životom. Strom nemôže byť nad ľudský život povýšený.
Skryt prepis
 

3.4.2014 14:25 - 14:40 hod.

Hraško Igor Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán minister. Napriek tomu teda, že zastupujete pána ministra školstva, ťažko je vám položiť doplňujúcu otázku. V každom prípade, keby tu bol pán minister Čaplovič, tak by som sa ho spýtal, či naše vysoké školy nemajú dostatočné kapacity a fundovaných ľudí na to, aby dokázali zriadiť povedzme či už detašované pracovisko, alebo akúkoľvek inú fakultu s podobným zameraním. Pokiaľ, samozrejme, pán minister naozaj tvrdil, že nepodpíše žiadnu ďalšiu novú súkromnú vysokú školu na Slovensku. Takže ono trošku si to odporuje. V každom prípade ďakujem aj za odpoveď, len trošku sa mi tam niektoré tie veci bijú v tej odpovedi, a teda nie, nie som dostatočne spokojný.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

3.4.2014 11:58 - 11:58 hod.

Huba Mikuláš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja len chcem konštatovať veľmi stručne, keďže podobný návrh zákona trošku širšie poňatý som tu predkladal pred necelým týždňom. Nechcem sa opakovať, tak som sa zameral na to, že som si vybral z internetu a z facebooku niekoľko desiatok citátov od rozhorčených občanov, ktorí podobne ako kolega Hlina, ja a niektorí ďalší v tejto sále s veľkým znepokojením vnímajú to, čo nastalo po prijatí novely zákona o ochrane prírody a krajiny v novembri minulého roku. A keďže som sľúbil, že budem stručný, nebudem dokonca ani citovať tieto rozhorčené stanoviská občanov, prípadným záujemcom ich môžem dodať. Majú spoločného menovateľa v tom, že konštatujú, že od 1. januára, kedy zákon nadobudol účinnosť, sa veľmi rapídne zvýšil rozsah a početnosť výrubov stromov vo voľnej krajine, a to, čo zaznieva z týchto ohlasov, ktorých sú naozaj desiatky, môžem nazvať ako doslova také verejné pohoršenie.
Takže obmedzím sa už len na záverečné konštatovanie a apel na vás, vážené kolegyne, vážení kolegovia, povedané metaforicky, máte druhý opravný termín na to, aby sme napravili spoločnými silami to nedopatrenie, ako to nakoniec nazval aj kolega Hlina, ku ktorému došlo v rámci novely zákona v novembri minulého roku. A nehnevajte sa, ale použijem možno trošku tvrdší výraz alebo slovné spojenie, že ak nevyužijeme ani tento druhý opravný termín, tak naozaj budem nútený konštatovať, že tam, kde stúpi noha SMER-u - SD, tam ani tráva 100 rokov neporastie.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 3.4.2014 11:54 - 11:58 hod.

Huba Mikuláš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 241 z 11. marca 2014 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. Máme ho ako tlač 942. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenom termíne, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie a je obsiahnutá i v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 3. marca 2014 č. 937 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu a zároveň oznamujem, že do rozpravy s veľmi stručným vstupom sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 3.4.2014 11:33 - 11:34 hod.

Kadúc Miroslav Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja som veľmi rád, že tá diskusia tu je aspoň aká-taká. Škoda, že len zo strany opozície. Ale zazneli tu niektoré veci a podľa mňa úvahy o tom, že neplatenie faktúr bude trestným činom, sú úplne scestné. Úplne scestné. Radšej možno zatlačme na pána ministra, čo inak sa už dávno malo spraviť, aby tá elektronizácia justície bola taká, že platí, ak je vydaný do 30 dní. Veď omnoho rýchlejšie bude fungovať justícia, vymožiteľnosť práva. Toto je cesta. A netreba zabúdať, viete, úpravami Zákonníka práce v poslednej dobe sa stalo práve to, že títo ľudia nie sú zamestnanci, ale sú živnostníci. Keby neboli také úpravy, ako ste, páni kolegovia z vládnej strany, spravili, tí ľudia by mohli byť zamestnanci. Nemuseli byť živnostníci. Táto novela by tu nemusela byť. Ja sa, opäť sa odosobním od toho včerajšieho vystúpenia, ktoré sme tu mali s pánom kolegom Hlinom, a trúfnem si povedať, že tento návrh je dobrý a bol by ešte lepší, keby prešiel aj ten, čo my sme dávali včera. Tieto dva návrhy, skrátenie lehoty splatnosti, zákonné skrátenie lehoty splatnosti spolu s vymožiteľnosťou, reálnou vymožiteľnosťou peňazí od konkrétnych subjektov je kľúčom, je kľúčom k posilneniu vymožiteľnosti práva a práve tým malým a stredným. Preto ja za tento návrh zahlasujem a budem presviedčať mojich kolegov, aby urobili tak isto.
Skryt prepis