Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovolil som si na túto schôdzu zaradiť dva návrhy zákonov, ktoré spolu úzko súvisia. A chcel som aj povedať, že nebýva často, že má niekto ambíciu otvárať ústavu, čo ale na túto schôdzu celkom neplatí, pretože ústava bola otvorená niekoľkokrát, a chcel by som na začiatku stručne zdôvodniť to, prečo som sa rozhodol navrhnúť zmenu ústavy a následne aj rokovacieho poriadku. Pretože,...
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovolil som si na túto schôdzu zaradiť dva návrhy zákonov, ktoré spolu úzko súvisia. A chcel som aj povedať, že nebýva často, že má niekto ambíciu otvárať ústavu, čo ale na túto schôdzu celkom neplatí, pretože ústava bola otvorená niekoľkokrát, a chcel by som na začiatku stručne zdôvodniť to, prečo som sa rozhodol navrhnúť zmenu ústavy a následne aj rokovacieho poriadku. Pretože, pretože, tak ako volá toto plénum Janko Mičovský sieň zákonnosti, majú poslanci Národnej rady zákonodarnú aj ústavodarnú iniciatívu a rozhodujú o tom, aké pravidlá pre túto krajinu budú platiť.
Myslím si, že jednou zo základných právomocí a úloh parlamentu je aj kontrola vlády Slovenskej republiky, a to aj v oblasti európskych záležitostí, čo zahŕňa aj kontrolu inštitúcie a orgánov Európskej únie, najmä Európskej komisie, v súvislosti a zásahmi do našej národnej suverenity. Slovenský parlament túto kontrolu vykonáva najmä tak, že po prvé by mal schvaľovať stanoviská Slovenskej republiky vypracované vládou a jej členmi k návrhom legislatívnych aktov Európskej únie, ktoré členovia vlády prezentujú na rokovaní Rady EÚ, ako aj predbežné stanoviská Slovenskej republiky, ktoré národní experti prezentujú na rokovaniach pracovných výborov a príslušných orgánov EÚ. Mali by sme udeľovať takzvané žlté a oranžové karty Európskej komisii, ak jej návrhy právnych aktov zasahujú do suverenity Slovenska, respektíve sa používa taký odborný termín: porušujú princíp subsidiarity. Zároveň sa udeľuje a má možnosť udeliť aj červenú kartu Európskej komisii formou žaloby na Súdnom dvore EÚ, ak jej návrhy právnych aktov zasahujú do suverenity Slovenska a porušujú tento princíp subsidiarity.
Podľa štatistík Výboru Národnej rady pre európske záležitosti si vláda neplní riadne a včas svoje povinnosti vyplývajúce z toho ústavného zákona, ktorý chce meniť, č. 379/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády v záležitostiach Európskej únie, pričom za koordináciu vlády v európskych záležitostiach je zodpovedné ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktoré to má aj uvedené, po novom, v názve. Dokonca toto ministerstvo patrí k vládnym subjektom, ktoré si včas a riadne tieto povinnosti neplnia. Výsledkom tohto zlyhania je, že na rokovanie Národnej rady sa predkladá iba zlomok a úplne malinké percento predbežných stanovísk, ktoré požaduje uvedený, predbežných stanovísk a toho, čo vláda myslí, a tým pádom sa snažím do ústavného zákona zaviesť povinnosť, aby minister, ak s takýmto stanoviskom nedisponuje a neprerokoval ho eurovýbor, musí odchádzať na formácie Rady EÚ s negatívnym stanoviskom. Následne vysvetlím, prečo je to dôležité.
Zo štatistiky: napríklad rokovanie výboru pre európske záležitosti 29. 1. 2014, bolo namiesto 72 takýchto stanovísk predložených iba 12. Čiže tí poslanci, ktorí sú členmi výborov, a je to, pracovne sa eurovýbor volá, výbor, malá Národná rada v Národnej rade, je to jediný výbor, ktorý kreuje aj náhradníkov, pretože jeho rozhodnutia vedia reálne ovplyvniť legislatívny proces.
Myslím si, že situácia je rovnako zlá, pokiaľ ide aj o udeľovanie tzv. žltých a oranžových kariet zo strany slovenského parlamentu, resp. vyjadrovania iných stanovísk, keď podľa najnovšej správy Európskej komisie za rok 2012 sa slovenský parlament ohradil voči zásahom do národnej suverenity v celkovom počte 1-krát, zatiaľ čo ostatné členské štáty EÚ tak urobili 663-krát. Pre porovnanie, Česká republika 46. Táto otázka však nie je absolútnym predpokladom, že táto iniciatíva nastane, ale môže prispieť k tomu, aby minister, ktorý si nesplní povinnosť a do tejto obrovskej, súboru právnych legislatívnych aktov únie sa ani neunúva poslať stanovisko vlády, a tým pádom ani jeden národný poslanec nevie, s akým odchádza do Európskej únie, a k 72 legislatívnym aktom, koľko má schôdza vládnych návrhov, priemer môže byť niekto okolo 35, tu preberáme približne v rovnakej perióde 79. A vláda ani nepredloží stanovisko, s ktorým odchádza na jednotlivé formácie Rady EÚ, a tým pádom si myslím, že by sme to vedeli prirovnať k tomu, keby tu prišiel predkladateľ návrhu zákona a iba povie jeho názov. Toto sa nám deje a deje sa to dlhodobo. Ťahá sa to v podstate od vstupu do Európskej únie a je s tým treba niečo robiť.
Môj návrh v zásade spočíva v tom, že ak si túto povinnosť predmetné ministerstvo nesplní, nemôže odísť minister na formáciu Rady EÚ s kladným stanoviskom, odchádza automaticky so záporným. Ak si túto povinnosť splní a eurovýbor prerokuje aj na základe jeho stanoviska jednotlivé akty, tak môže odísť so stanoviskom, ktoré predpokladá ústava, predpokladá rokovací poriadok. Chcem povedať jednu vec, že dá sa porovnávať z môjho pohľadu fungovanie prijímania zákonov pre túto krajinu, kde na pôde ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí sa častokrát preberá, že náš právny systém je atakovaný legislatívnymi normami z Únie, ktoré prichádzajú v pomere 70 ku 30.
Myslím si, že by bolo vhodné, aby sme sa témam prijímania európskej legislatívy venovali naozaj do hĺbky a niekde tu je zapnutý zlý, zle gombík. Často nás verejnosť obviňuje z toho, že nevie o Európskej únii nič, že nie je informovaná, nemáme dobré mediálne pokrytie týchto tém, a potom sa stretávame s občanmi na základe nejakej obžaloby, že kto, preboha, plodí nezmysly, na základe ktorých oni musia potom žiť a ich dodržiavať. Niekde tu sa skrýva, v hĺbke tohto sa skrýva to, že by sme mali konečne sa zamerať na to, akým spôsobom aj Národná rada vie v tomto procese pomôcť, a to je napríklad to, že minimálne občania Slovenskej republiky prostredníctvom aj svojich zástupcov tu na národnej úrovni budú informovaní o tom, čo sa na nich z Európskej únie hrnie.
Dúfam, že tento relatívne jednoduchý návrh, ktorý síce môže skomplikovať život vláde a život v tej miere, že bude musieť plniť svoje povinnosti, ktoré má definované jednak v ústave a jednak v rokovacom poriadku, a chcem iba, aby ich napĺňala a aby povinnosti, ktoré jej z tohto vyplývajú, boli naplnené. Dúfam, že tento návrh zákona nemá žiadny iný podtext, neexistuje žiadna politika v tomto. Chceme, aby Národná rada a predmetný výbor boli informovaní o tom, aké zákony sa na európskej úrovni prijímajú a aké je stanovisko Slovenskej republiky v týchto veciach. A tí, ktorí o tom informovaní majú byť, túto informáciu dostanú. Na základe toho podľa mňa môže vzniknúť aj spôsob, akým, že budú vznikať odôvodnené stanoviská a nebudeme na konci toho, že niektoré štáty, myslím, že si spomínam, aj Portugalsko dokáže za rovnaké obdobie poslať zásadné stanovisko, odôvodnené alebo reasoned opinion, ako sa to volá, nie iba jedno za celé obdobie, ale Portugalsko ich malo 225. Ako som spomínal, Česká republika 46.
Chcem a pýtam sa, či naozaj všetka legislatíva, ktorá tu za posledné dva roky bola, bola tak strašne v poriadku, čo sa týka Európskej únie, že sme poslali jedno zásadné stanovisko.
Ďakujem.
Skryt prepis
