Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, predkladateľ, kolegovia a kolegyne, dovoľte mi niekoľko slov, no naozaj tie názory - či z ľavice, alebo z pravice - tak sú veľmi pestré dneska pri tomto návrhu zákona. Je vidieť, že naozaj aj nám ako poslancom záleží na tom a trápi nás to, ale máme rôzne uhly pohľadu, myslím si, že aj to treba rešpektovať.
Ja s návrhom zákona nesúhlasím a nemôžem s ním súhlasiť, lebo presne toto,...
Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, predkladateľ, kolegovia a kolegyne, dovoľte mi niekoľko slov, no naozaj tie názory - či z ľavice, alebo z pravice - tak sú veľmi pestré dneska pri tomto návrhu zákona. Je vidieť, že naozaj aj nám ako poslancom záleží na tom a trápi nás to, ale máme rôzne uhly pohľadu, myslím si, že aj to treba rešpektovať.
Ja s návrhom zákona nesúhlasím a nemôžem s ním súhlasiť, lebo presne toto, toho sa aj ja obávam, že tí latifundisti a tí veľkostatkári, že to sú tí, ktorí budú podporovaní, a to nejde potom možno s tou našou predstavou a tou ideou, alebo tým ideálom, aby naozaj tí drobní hospodáriaci roľníci a ten vidiek a tie rodinné farmy tu mohli ako prekvitať. Ak sa to dostane raz do týchto rúk, aj oni, keď to predajú ako ďalej, Martin Chren to naozaj tu aj dobre povedal, predajú to ďalej a vlastní ľudia stanú sa nevoľníkmi alebo otrokmi na vlastnej pôde, a to už nebude tá stará babka, ktorú ste tu spomínali, ale to budú jej vnuci. A potom ďalej ja vnímam tiež ten zákon, potom však, samozrejme, sú to aj mladí ľudia. Ale ja keď raz budem v dôchodku a chcel by som si kúpiť pôdu a role a chcel by som poľnohospodáriť, prečo by som nemohol? Prečo by som nemohol? A tento zákon to neumožňuje. Ja dúfam, že tento zákon, keď ja budem v dôchodku, už nebude platný, keď sa aj teraz prijme, tak to hovorím tak ako s humorom.
A jedna zásadná vec je taká, tak stretávam sa aj na Slovensku so súkromne hospodáriacimi roľníkmi, ktorí naozaj majú aj skúsenosti a majú skúsenosti a porovnávajú to aj s tým zahraničím. Bol som aj na nejakých konferenciách, nechcem povedať, že som odborníkom v poľnohospodárstve, to ani zďaleka nie, ale väčšina Slovákov naozaj, ja sa tiež hlásim k tomu, že mám pôvod roľnícky, starý otec bol roľníkom, hej, takže čosi človek len predsa len nejakú tú skúsenosť mal, aj keď nemôžem povedať, že som nejaký odborník, vzdelanie tiež na to nemám. A keď si tak spomínam na pána inžiniera Šlinského, ktorý vymyslel aj ten tzv. agrokruh, bol som na tej konferencii a jeho prednáške, on pekne to povedal a ja sa stotožňujem s tým: Ty ak chceš hospodáriť, ty predovšetkým musíš byť vlastníkom pôdy. Prečo? Lebo ju nezhumpľuješ.
A toto je práve, ja si tiež, práve sa obávam, že tento návrh zákona je ten, ktorý podporuje nie vlastníkov, ale nájomcov. A tí nájomcovia diktujú podmienky samotným vlastníkom. Áno. Sú regióny na Slovensku a u nás na východe sú regióny také, kde ti nájomca nezaplatí nič. Ten Martin mal pravdu, keď povedal, že je to nula a nula celá nič. Naozaj je to tak. Je to tak. Reálne to tak je. Žiaľ, to tak je. Áno, na Dolniakoch možno, kde je úrodnejšia zem, tak vám zaplatia štyridsať eur na rok za hektár alebo šesťdesiat eur až sto eur, podľa toho kde, aký to je región a aký, aký je ten prenajímateľ. Ale zásadná vec, ktorá tuná je - a ja sa s tým stotožňujem -, ak ty chceš hospodáriť na pôde, ty ju musíš vlastniť. Ale to nemôže byť tak a myslím si, že strana SMER - sociálna demokracia nemala by ísť touto cestou a podporovať v podstate to, aby tu boli vlastníci, ktorí budú mať päť-, sedem-, desaťtisícové lány, hektáre pôdy a budú ich vlastniť. A to je veľké riziko aj zo strategického hľadiska. Je to veľké riziko, lebo ak to predá ďalej, ono sa to bude diať, ja sa obávam toho, že ani tento zákon sa tomu neubráni.
Dovolím si spomenúť a porovnať susednú našu krajinu, aj keď je trošku málinko ďalej, ale je to Švajčiarsko. Ja keď tuná kolega Martin Chren, keď tu spomínal, že pán minister vnútra nesúhlasil s návrhom zákona a mal tuná pripomienky podpredseda vlády, je to veľmi ako také zaujímavé a ja sa s tým stotožňujem. Ale úsmevne som sa zamyslel nad tým, chýba mi stanovisko ešte aj ministra národnej obrany. Čo ty na to hovoríš, Martin? Chýba mi tuná, hej, stanovisko a je to možno také, humorne to tak rozprávam a tak, ale ja to vnímam už aj v duchu tých udalostí, ktoré sa dejú tuná v susednej Ukrajine. Zo strategického hľadiska si myslím, veľké lány a veľké poľnohospodárske tie družstvá, ktoré sú tuná, strategicky sú veľmi rizikové, vysoko rizikové sú. Vysoko rizikové. Ak to bude rozdelené medzi drobných roľníkov, jednak aj zamestnanosť stúpne, kvalitnejšie sa pôda bude obrábať, ale jednoducho aj zo strategického hľadiska v prípade, poviem to takto, prepáčte, hej, v prípade vojny, Pán Boh nech nás ochraňuje od toho, tak je to oveľa, oveľa lepšie zvládnuteľné.
Keď sme prechádzali, však môžem povedať, že časť nejakú toho Švajčiarska človek má schodenú, tak nebol som tam prvýkrát, ale opakovane a vnímal som túto krajinu naozaj trošku aj ináč. A pod vplyvom toho napätia, ktoré tuná je v tej Európe, a naozaj tu treba vyzývať nie do zbrane, ale k dialógu a ku pokoju, aby sa to, aj táto vec aby sa upokojila. Ja si to neviem ani predstaviť, že by tuná bola vojna, ale to naozaj, to je taká malá iskierka, aby to tu bolo. A túto krajinu som vnímal jednak z toho hľadiska poľnohospodárskeho a keď ste medzi končiarami hôr vysokých Álp a strmé brehy, ktoré sú, ale to sú vykosené, vypasené, ale tam dorábajú jednak hovädzí dobytok, to sú, pán minister, ovce, ale to sú aj výrobky. My sme si znova kúpili švajčiarsky syr, to tak úsmevne povedali, u baču, u baču vo vysokohorských podmienkach. Nemal chladničku. Bol to ročný syr. A vedia to robiť.
Ja som ochotný podporiť dobrý návrh zákona, ktorý bude podporovať tuná týchto poľnohospodárov a nie tuná, áno, myslím si, že aj Martin ako to povedal, aby sme až tak extrémisticky sa nebáli tuná, až do nejakých nacionalistických týchto aby sme nešli, alebo aj kolega Vilo Novotný, keď povedal, keď si Američan kúpi ten dom z U. S. Steelu aj s tou záhradou, tak čo to už je Amerika? A to neni veľvyslanectvo. Hej? To neni Amerika. A nemusíme sa tak báť, aby to sme takou xenofóbiou netrpeli a možno neživili aj tuná našich občanov a túto krajinu a teraz sa veľmi toho obávali. Ja chcem, aby tá pôda bola v rukách poľnohospodárov. Našich poľnohospodárov. Ale treba predložiť tu naozaj dobrý zákon, ktorý by som tu s veľkou radosťou chcel ho podporiť.
Ja nie som ministrom poľnohospodárstva. Možno kolega Dodo, ktorý tuná spomínal, že predložte ten zákon. Ja nemám celý ten ansámbel, tých ľudí okolo seba, aby som ja pripravil naozaj taký možno rozsiahly návrh zákona a koniec koncov nie som ani vo vláde. Ale ja si viem predstaviť taký zákon, ktorý by tuná podporil ako týchto poľnohospodárov a túto krajinu. A malo by to dopad aj na sociálne otázky, aj sociálne väzby. Aj na manželstvá, aj na rodiny, pretože by tá práca bola doma.
Ja keď sa pozerám na tú poľnohospodársku pôdu na východe Slovenska a je z veľkej časti naozaj zarastená kriakmi a nevyužitá a ladom to stojí a to len mulčujú a dotácie berú z fondov Európskej únie. No neviem, ako budú konkurovať alebo ako budú schopní konkurovať drobní roľníci alebo bežní občania, ktorí trebárs budú uvažovať o tom, že by aj v malom ako poľnohospodárčili. Veď tí veľkostatkári alebo tie družstvá jednoducho ich prebijú silou peňazí. Silou peňazí, ponúkne vyššiu cenu a hotovo.
A ono keď by, tak ja sa zhodujem napríklad s Martinom Chrenom, ktorý povedal, že ak prídu, keby prišli aj zahraniční, donesú nové technológie a nové spôsoby. Áno. A ja to viem aj odôvodniť, aj povedať. Ono by sme sa čudovali, ale sú nové technológie. Jak v rastlinnej výrobe, tak v živočíšnej výrobe. Ak budeš chcieť, Dodo, ja to môžem aj povedať. Ak budeš reagovať, ja ti faktickou na to odpoviem. Z fleku, neni ako problém. Ale sú nové a sú lepšie. Si predstav, že sú veľakrát lepšie. A to nie preto, že možno nejak špekulujú a podvádzajú, ako na tom trhu, ale úplne seriózne ako podnikajú. Ale zásadná vec je taká, že roľník, poľnohospodár, aby hospodáril na vlastnej pôde. A tuná treba vytvárať tie podmienky. Prečo jedným sa to bude umožňovať? My naozaj delíme tých občanov na tých, ktorí si budú môcť kúpiť tú poľnohospodársku pôdu, a budú takí, ktorí si ju vlastne nebudú môcť kúpiť. Ale budú takí, ktorí budú špekulanti - a naozaj sa vytvára tuná priestor pre korupciu -, ktorí si cez to všetko obídu tie zákony, a vidíme, jak to tuná je. A to jak keby sme takou, takou schizofréniou trpeli, lebo tak nedávno, keď ešte pár rokov dozadu stačilo, nebudem však spomínať tuná vlády, ale "hurá, zahraničný kapitál". To bolo čosi také veľkolepé, to bola taká etiketa, lebo príde k nám zahraničný kapitál, zahraničný investor. A odrazu sa toho zahraničia a zahraničného kapitálu bojíme.
Nemusíme sa báť jednej veci, a to je jedno veľké šťastie, že jednoducho poľnohospodársku pôdu nám nikto odtiaľ nezoberie. Nedá sa naozaj, že vyniesť v ruksakoch alebo proste nejak takto. Ale, samozrejme, treba ju chrániť a vážiť si aj tú našu krajinu, aj tú poľnohospodársku pôdu. V zahraničí poľnohospodári dokážu pracovať a uživiť rodinu aj na menšej rozlohe hektárov, je to možno okolo dvoch až piatich, ale špecializujú sa na špeciálne poľnohospodárske produkty a plodiny. Konkrétne inžinier Šlinský, ktorý má ten agrokruh, ktorý to vymyslel, živí svoju vlastnú rodinu, on to hovoril, osobne som s ním mal možnosť rozprávať, aj ho počuť, tak som sa ho pýtal, že koľko má tej pôdy. Povedal, že dva hektáre. Dorába tam len špeciálne zeleninu. Špecializuje sa len na túto oblasť. Samozrejme, pestovateľ pšenice alebo kukurice a podobných týchto plodín musí mať tú rozlohu a výmeru väčšiu. Ale keď sa to rozdrobí medzi viac ako tých vlastníkov, tak viac sa aj dize, di..., rozdelí aj to riziko. Di-ver-zi-fi-kácia, pardon, hej. Aj z toho strategického hľadiska, tak ako som to spomenul, tak je to oveľa lepšie.
Zlým, by som povedal, takým signálom je to alebo, alebo realitou a skutočnosťou, že 90 % poľnohospodárskej pôdy, ktorá sa obrába, je len v prenájme. To je tiež zlá vizitka. Nech to majú naši ľudia a vytvoriť ten zákon taký, aby tí ľudia sa k tej pôde mohli naozaj dostať. Áno, poľnohospodárstvo, zatiaľ tá konkurencia u nás na Slovensku je pomerne slabá, je nízka a ono aj začínajúci hospodáriaci roľník, ak by mal konkurovať tým bývalým ako družstvám, no tak tá konkurencia sa naozaj ťažko ako stáva. Ale to, čo sme tu možno spomínali, aj ten problém hypermarketu a toho podobného, tak si myslím, že práve sú to drobní poľnohospodári, ktorí dokážu vytvoriť svoju vlastnú sieť a dokážu konkurovať aj tým reťazcom obchodným a jednoducho vyrábať kvalitné produkty a aj predávať to vo vlastnej sieti. Ja verím, že to ide. Keď to porovnávam so susedným Švajčiarskom, kládol som si otázku: Ako je to možné, že porovnateľná krajina, tu to ide a u nás to nejde? Ale ono tam je to prepojené, že v každej tej obci je aj malý podnik. Či už strojárenský, alebo, ja už neviem, potravinársky. Jedni sú poľnohospodári a ďalší sú remeselníci. Aj toto na Slovensku, si myslím, že bolo by to možné, no ale treba, aj legislatíva je tá, aj my poslanci, aby sme vytvárali podmienky pre tých, pre tých ľudí vhodné.
Potom ďalšia vec, ja už som to spomínal, ale to pripomeniem. Pre mňa je súkromné vlastníctvo posvätné a takisto aj aby sme rešpektovali to, ak sa rozhodne vlastník pozemku alebo pôdy, alebo role už akokoľvek, aby sme, aby štát tuná nezasahoval a nehovoril, že tomu môžeš predať alebo hentomu nemôžeš predať. Kolega Mičovský keď tu spomenul tých 955-tisíc hektárov lesa a potom aj tá spätná väzba taká, že už vlastne ten voľný trh tuná je, že tie lesné pozemky by sa mohli kupovať a tá hrozba, ktorá, ktorej sme sa možno obávali, že to vykúpia zahraniční investori, sa nenaplnila. Však, chvalabohu, že sa nenaplnila. Áno, jedna z vecí môže byť aj to, ako tu kolega spomenul, že je tam hospodár, odborník, ktorý musí spĺňať tri roky praxe a tak ďalej a veľkú časť spravujú aj samotné urbáre a urbariáty.
K tým dvom miliónom vlastníkom a že sa zdevalvuje ako tá pôda. Ja by som sa veľmi z toho nesmial, lebo na Slovensku je to tak, že naozaj malá rola a tým, že v podstate aj tie dedičské konania v minulosti boli problematické, dneska sú to tam už vnuci, pravnuci a pranetere, tak ja si myslím, že naozaj sa to môže približovať k takémuto vysokému počtu dvoch miliónov vlastníkov, aj keď to prednostné právo alebo predkupné právo majú tí spolupodielnici, ktorí majú podiel ako v tej poľnohospodárskej pôde.
Ďalšia vec, ktorú som spomenul, ale tak ešte raz ju pripomeniem. Tiež mám obavu z toho, že cena tej poľnohospodárskej pôdy v skutočnosti klesne. Tak jak, tak jak to bolo tuná to nájomné, ktoré tuná je veľmi nízke. Však aj tá cena pôdy je takisto, hej, momentálne je taká primeraná, ale keď má ešte klesnúť, tak v podstate tí ľudia, ktorí majú ešte akú tú pôdu, aby ju mohli predať regulérne, tak v podstate nebudú mať túto možnosť, lebo tie obmedzenia sa mi zdajú, že sú veľmi silné a vážne. Myslím si, že potenciál našej krajiny aj našich ľudí je rovnako dobrý a porovnateľný či už so susedným Rakúskom alebo Švajčiarskom, možno aj s Českou republikou. Máme všetok predpoklad na to, aby aj naša krajina bola nádherná, aby sme si dorábali vlastné kvalitné potraviny, aby tá sebestačnosť potravín nebola na úrovni, pán Záhumenský, 40 %, tak jak je, ale aby sa zdvihla na úroveň 80 až 90 % a len ten zvyšok, že by sme boli odkázaní. Lebo naše deti a naši vnuci si myslia, že paradajky rastú v Tescu.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
