Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Rád by som pripomenul členom a členkám výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, že schôdza výboru sa koná dnes o 12.00 hod. v zasadačke výboru. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som aj ja za náš klub vystúpil k volebným kódexom ako celku.
Keď som uvažoval nad tým, ako to uchopiť, nezdalo sa mi efektívne hovoriť úplne o všetkom, preto som to poňal trošičku inak. Takže dovoľte mi najprv krátku filozofickú vsuvku, o ktorej som presvedčený, že by mala zaznieť.
Príhodným sa javí začať latinským "panem et circenses", po slovensky "chleba a hry". Z pohľadu dobových dôsledkov celkom perverzná politika čias minulých aspoň čiastočne odrážala vzájomnú závislosť spôsobilostí realizovať politické ciele a atrakcie záujmu mandátu prostredníctvom saturácie alebo, ak chcete, napĺňania ich potrieb. Podľa môjho názoru sa práve v tomto rozmere chápania verejnej služby vládnou stranou fatálne spreneveruje materiálnemu rozmeru demokratického zastupiteľstva. Demokracia totiž nie je len formálna vláda ľudom, ale aj vláda pre ľud. Nielen procedurálne odvodenie moci od zdroja, ale aj výkon v jeho prospech nám je doma spôsobilé vytvoriť konsenzus. Na to by sme tu mali byť.
Obe tieto slovné spojenia teda nie sú samoúčelným uchopením významu demokracie, ony sú prakticky vzájomne previazané. A to aj tak, že dlhodobé podceňovanie ktorejkoľvek z uvedených významových vrstiev demokracie má za následok zmenu preferenčnej klímy demokratického spoločenstva. A tá je u nás už dnes hmatateľná. Cez prizmu výsledkov župných volieb, ako aj možno najmä prezidentských, prípadne naposledy eurovolieb, sa javí že SMER svoju dejinnú rolu odohral. Mohlo byť povedané, že ľudia už klanovej, pseudofeudálnej politike neveria. Nemyslím si však, že je to len o tom.
Argumentovať tým, že nízka volebná účasť nič nedokazuje, sa mi zdá paradoxné. Presne tak ako tvrdenie jedného z predsedov štandardných a hodnotových strán, ako sami seba zvyknú nazývať, že umelá motivácia voličov je hlúposť, že treba ísť pozitívnym príkladom. Tak povedal predseda jednej politickej strany, ktorá je pri moci viac ako 10 rokov.
Toto však nie je o sile reflexie a povahy politických prejavov vládnucej strany či stranách smerujúcich do minulosti. Je to súčasne obraz v ľudských mysliach o tých, ktorí na politiku vládnej strany v kŕčovitom boji o vládne prežitie výslovne alebo mlčky pristúpili a spreneverili sa tak vlastným voličom. Inak a polopatisticky povedané, obraz o tých, ktorí sa občas snažili a snažia tváriť, že by mala demokratická politika prinášať benefity primárne ľuďom, no ich reálne skutky sa so situačnými pózami míňajú. Ľudia už jednoducho nie sú ochotní tolerovať stav, v ktorom sú ťahaní za kamuflážnymi pracovnými skupinami hrajúcimi sa na prácu pre občana-voliča. A už len preto je treba systém prenastaviť a zúderniť. Nedostáva sa nám však toho od vás, pán minister.
Aby moje vystúpenie nebol iba filozofický exkurz s občasnými dejinnými paralelami, pokúsim sa povedané demonštrovať na recentnom, teda aktuálnom, ak chcete, príklade z predloženej volebnej legislatívy, od ktorej si mnohí nielen tu, ale aj mimo túto budovu sľubovali progres a priblíženie k ľuďom, pričom dostali len studenú sprchu našampónovaných vlasov.
Obsahom môjho vystúpenia ďalej bude proces, akým pracovala pracovná skupina, ako aj pozmeňujúce návrhy, ktoré sme za náš klub predložili, ktoré sme opakovane pretláčali, pokúšali sme sa naozaj vyjsť v ústrety občanom. Pracovná skupina čoho dôsledkom mala podľa môjho názoru iba kozmetické výsledky. Mohli sme dosiahnuť omnoho viac. Pracovná skupina pre zmenu volebných zákonov bola len naoko pracovná a v zásade sa ničím neodlišovala od politickej "pracovnej" skupiny majúcej za cieľ neurobiť nič iné, iba sledovať tému rezonujúcu v spoločnosti a zanechať pozitívny dojem. Takto to vidím ja po tom takmer trištvrte roku.
V podstate podobne ako, išlo v podstate o podobnú pracovnú skupinu, ako bola pracovná skupina zákona o, ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, inak povedaného, transparentnejšie majetkové priznanie politikov alebo pracovná skupina pre reformy justície, ktorých výsledok nie je absolútne pozitívny. Dokonca pri tej druhej pracovnej skupine sa javí, že je spôsobilý ohroziť existenciu aj slušných sudcov justície. Ale to nie je témou tohto vystúpenia.
Prečo to tvrdím, toto všetko? Počas deviatich stretnutí, ktoré sme absolvovali s pánom ministrom, z ktorých reálne pracujúce boli tri, to treba naozaj povedať, že tam sa skutočne robilo, sa mohlo dosiahnuť omnoho viac. No nedošlo k výrazným zmenám v prospech občana. A to nám môže byť všetkým ľúto.
Ďalším dôvodom je skutočnosť medializovaných informácií z minulosti, a to konkrétne, keď začiatkom roka 2012 pán minister terajší odpovedal na otázku: "Ako sa vaša politická strana stavia k možným zmenám volebného systému, k celkom zásadnej zmene, ktorá by mala pomôcť k demokratizácii a občanom?" Odpoveď pána ministra: "Ak sa bavíme, že súčasný systém pomerného zastúpenia v parlamente je nevyhovujúci, a zároveň prijmeme teóriu, že vytvorenie druhej komory je v súčasnej ekonomickej situácii a vzhľadom na veľkosť našej krajiny nemožné, mohlo by prísť k nejakému prieniku a rozdeleniu súčasnej snemovne na dve časti." Citácie pána ministra.
Pokračujeme ďalej: "Prvá by rešpektovala pomerné zastúpenie politických strán tak, ako to má v demokracii byť, a druhá by znamenala 75 jednomandátových volebných obvodov v rámci Slovenska, čo by sa dalo urobiť, keďže to takmer kopíruje počet okresov. V rámci týchto obvodov by kandidovali osobnosti proti sebe či už v jedno-, alebo v dvojkolovej voľbe. Mali by sme tak senát s poslaneckou snemovňou v jednom."
Je to istá modifikácia, teda nie kópia toho, čo majú v Čechách.
Pokračujem ďalej v citácii: "Ušetrili by sme tak finančné prostriedky a občania by mali zároveň pocit, že majú priamo voleného svojho poslanca z regiónu. Súčasťou týchto zmien by mali byť aj niektoré protikorupčné opatrenia. Musíme zadefinovať napríklad, aby všetka reklama, ktorá sa vyskytuje na trhu, bola pripisovaná politickej strane. Tam by sme sa napríklad vyhli rôznym podnikateľských projektom." Toľko slová súčasného pána ministra z roku, začiatku roku 2012.
SMER, ako aj súčasný pán minister, teda aspoň zdanlivo v čase, kedy to bolo ľubozvučné, o výrazných zmenách nahlas uvažovali. O chvíľu nato už bolo všetko inak. V relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy v septembri 2013 pán minister vysvetlil, že "SMER nejde do zásadnejších zmien týkajúcich sa volieb, lebo by opozícia tvrdila, že si nadstavuje podmienky pre seba".
Treba povedať, opäť celkom korektne, že v takomto duchu sa niesla, niesli aj tie pracovné skupiny. Bolo to takto prezentované a tak sme aj rokovali.
Pán minister pri tej citácii alebo pri tom, čo povedal ohľadne toho, že bude strach z toho, že si SMER nadstavuje podmienky pre seba, povedal: "Pre opozíciu je všetko, čo urobíme, zlé. Ak by sme menili volebný systém, obvinili by nás, že to robíme pre seba, tak ako to tvrdia teraz. Navyše, ľubovoľná zmena volebného systému nahráva veľkým stranám. Ako hlavným argumentom sa teda javilo to, že k zásadnej zmene nášho volebného systému nemôže dôjsť preto, že by to nahrávalo veľkým stranám, akou SMER nepochybne je, a teda bol by legitímny dôvod na kritiku zo strán malých."
Verím, že mi pán minister dá za pravdu, keď poviem, že stal sa opak. A to, že zásadné zmeny, že na zásadné zmeny sme boli prístupní práve my, tí malí, tí netradiční, menovite Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, SaS a NOVA. Chceli sme zásadné zmeny, chceli sme o nich rokovať, avšak to sa nestalo. My sme mali úprimnú snahu na zmene pravidiel, na nastavení systému nie v prospech či v neprospech politického subjektu, ale na pevnom ukotvení funkčných pravidiel a efektívnych zásad demokracie do budúcna pre budúce generácie, pre mladých, ktorí majú záujem na Slovensku žiť, ale aj pre tých, ktorí sú zhnusení z politického systému a vyjadrili sa, že by radšej zo Slovenska odišli.
Späť ku konkrétnostiam. Tá lacná kozmetika alebo tie drobné úpravy, o ktorých hovorím, sa týkali hlavne zjednotenia úpravy šiestich volebných zákonov, zriadení stálej štátnej volebnej komisie a sprísnenie kontroly financovania volebnej kampane. Netvrdím, že to nie je pozitívne. No v porovnaní s tým, čo bolo v pláne, sú to len drobné úpravy, ktoré boli navyše podľa môjho názoru predpripravené už omnoho skôr.
Teraz krátko k niektorým konkrétnostiam.
Zjednotenie úpravy. Ako som povedal, som toho názoru, že na to, že sme sa stretli deväťkrát, sme mohli vyriešiť omnoho viac, teda vyriešili sme málo. A namiesto toho, aby sme tvorbu volebných kódexov ponechali na odborníkov, riešili sme to v rámci, v rámci politických stretnutí, čo nepovažujem za správne. Mohli sme byť dnes omnoho ďalej. Dokonca aj s týmito úplne nepresvedčivými a nedostačujúcimi výsledkami, ktoré majú byť plodom niekoľkomesačného tvrdého úsilia, je jednoducho spojené riziko nastúpenia závažných politických a demokratickopraktických problémov.
K štátnej komisii, k veľmi dôležitému orgánu, pretože ÚVK v podobe, v akej je dnes, bohužiaľ, nie je funkčných orgánom, ak vôbec sa bavíme o orgáne v tomto prípade, pretože tento orgán nemá alebo táto entita nemá v zásade žiadne právomoci. Namiesto dôrazných požiadaviek, aby kontrolu financovania straníckych aktivít a pôsobnosť štátnej komisie vykonával nestranný a dôveryhodný kontrolný orgán, aby voľba jeho členov bola rozdelená medzi viacero voliteľov, ako napríklad parlament, verejných ochranca práv, Ústavný súd či mimovládne organizácie, teda tretí sektor, a zároveň voľba by bola založená na napríklad rotačnom princípe v záujme spravodlivosti a transparentnosti, tak ako to navrhovala Únia miest alebo Aliancia Fair-play, ktorá všetkým poslancom poslala maily so svojimi návrhmi, ktoré boli racionálne a veľmi zrozumiteľne odôvodnené. Ostalo zo strany SMER-u pri prázdnych gestách. Totižto personálny substrát komisie tvoria v rozsahu desiatich členov delegáti politických strán. Nedostalo sa ani na účasť mimoparlamentných strán, čo som navrhoval, čo mi je osobitne veľmi ľúto. A v súhrne sa ďalší členovia delegovaní Ústavným súdom, Najvyšším súdom, generálnym prokurátorom, Najvyšším kontrolným úradom, žiaľ, javia iba ako štatisti.
Práve z označeného dôvodu sa volebný kódex jednoducho nedá vnímať ako požadovaný skok k zníženiu rizika korupcie a zefektívneniu kontroly financovania politických strán.
K sprísneniu kontroly financovania kampane a jej zjednotenia. Treba uviesť, že pri sprísnení financovaní kampaní sme sa pohli o krok vpred. Aj keď o malý, je to posun a je to pozitívne. Opäť však pripomínam, že naše niekoľkomesačné snaženie mohlo mať ďaleko pozitívnejšie výsledky, pričom financovanie mohlo byť vykonané aj jednoduchými, v podstate efektívnejšími zásahmi.
Naviac treba povedať, že existujú pochybnosti o kompatibilite toho § 2, ktorý zakazuje antikampaň s ústavne garantovanou slobodou prejavu, a to prinajmenšom v dvoch rovinách. Po prvé v § 2 sa zakazuje vedenie antikampane, čo je v relevantnom čase spôsobilé neprimerane zasiahnuť do slobody prejavu súkromných osôb garantované tak ústavou, ako aj medzinárodnými zmluvami. A spojiť to môže právna úprava správnych deliktov pri právnických osobách a priestupkoch, pri fyzických osobách spôsobí nielen ústavné problémy na strane právnických osôb a fyzických osôb, ale je nápadové, teda počet podaní, a organizačno-technické problémy na strane správnych orgánov. Toto je však len technický detail, ktorý sme mohli rokovaním s odborníkmi pokojne odstrániť.
V tej druhej časti, a to sú pozmeňujúce návrhy, ktoré sme na pracovnej skupine predložili. Keďže nebolo možné dôjsť k dohode s pánom ministrom a je naozaj pravdou, že aj s niektorými opozičnými stranami, rozhodli sme sa tieto alebo tieto návrhy predložíme aj tomuto plénu na rokovanie. Čo urobia moji kolegovia v ďalšom, v ďalšej rozprave, prípadne ja ešte v rozprave ústnej. Sľubovali sme si a očakávali sme zmeny vo vzťahu k oslabeniu partokracie, k demokratizácii a posilneniu transparentnosti volieb či posilneniu moci občana, a teda k celkovému priblíženiu štátu ľuďom. To sa nestalo.
Ako sme si predstavovali posilnenie moci občana? Napríklad voľbou v zahraničí. Dnes v zahraničí žije, ak mám správne čísla, približne 200-tisíc Slovákov, ktorí majú de facto obmedzené volebné právo, resp. sťažené volebné právo, a teda de facto obmedzené, takže ho vykonávať môžu len nepomernými ťažkosťami. Preto dlhodobo žiadanou je komplexná úprava možnosti voľby v zahraničí na zastupiteľských úradoch. Preto hlavným účelom tohto alebo návrhu, pozmeňujúceho návrhu predloženého na pracovnej skupine, ako aj na ústavnoprávnom výbore bolo umožniť občanom žijúcim v zahraničí alebo sa zdržiavajúcim toho času v zahraničí voliť zo zastupiteľného úradu.
Ako som povedal, súčasná úprava reálne neumožňuje voličom v zahraničí uplatniť si svoje práva. Zmena k lepšiemu v podobe podpory Slovákov žijúcich v zahraničí by mala nastať už prijatím tohto pozmeňujúceho návrhu najmä s ohľadom na tie mestá v zahraničí, kde žije väčší počet Slovákov, ako napríklad Londýn, New York, Dublin. Aj keď ideálne by bolo zavedenie možnosti voliť prostredníctvom internetu. Aktuálne sa to deje v Estónsku.
Pán minister argumentoval zvýšenými nákladmi, ja len si dovolím pripomenúť, že minimálne na Slovensku existuje jedna nezisková organizácia, ktorá zaviedla voľby cez internet, ktoré sú podľa môjho názoru transparentné a sú aj hodnoverné. Predpokladám, že pán minister povie, koľko percent to využilo. Ale dobre, okej. Tých percent, to percento, bavíme sa, ak sa nemýlim, okolo 16 až 17, nie som si istý tým percentom 12, ale stále je to, je to prístup k občanovi. Uľahčenie mu možnosti voliť, pretože vidíme, že občania nemajú záujem chodiť voliť. Akékoľvek prekážky im spôsobujú skôr to, že voliť nepôjdu.
Ďalší pozmeňovák sa týka demokratizácie a zvýšenia transparentnosti volieb, a to konkrétne úpravy váhy prednostných hlasov smerom dole, t. j. možnosť prekrúžkovania sa a oslabenie moci straníckych centrál. Podľa súčasnej právnej úpravy môžu len politické strany a politické hnutia, prípadne ich koalície vytvárať kandidátne listiny, z ktorých si občania vyberajú maximálne štyroch, prípadne dvoch kandidátov, ktorým dajú prednostný hlas. Ak hovoríme teraz o parlamentných voľbách a voľbách do Európskeho parlamentu.
Právo prednostného hlasu od voliča sa uplatní len v prípade, ak kandidát získal aspoň 3 % prednostných hlasov celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu, politické hnutie alebo koalíciu. To znamená, že podľa súčasnej právnej úpravy v závislosti od volebnej účasti, kde pevne verím, že máme všetci záujem na tom, aby k voľbám chodilo čo najviac ľudí, môžu občania len v malej miere ovplyvniť rozhodnutie politických strán o tom, kto bude občanov zastupovať. Inými slovami, občan, aj keď má dobrého kandidáta, nemôže si, nemôže urobiť takmer žiadny úkon k tomu, aby tento kandidát sa dostal do parlamentu, iba "zohnať" viac ako 3 % z celkového počtu hlasov odovzdaných strane. Napríklad pri počte milión sa bavíme o závratnom čísle.
Tým pozmeňujúcim návrhom sa teda zvyšuje možnosť občanov ovplyvňovať rozhodnutie politických strán o umiestnení jednotlivých kandidátov na kandidačných listinách, a to tým, že sa buď zruší, alebo zníži percento prednostných hlasov.
V ústavnoprávnom výbore som navrhol dve zmeny, a to zníženie z hranice tri na dva, ak by toto nebolo prijateľné, z dva na jedna, čo je omnoho bližší krok k občanovi. A kolegovia prídu aj s návrhom na úplne zrušenie preferenčného krúžku. Inými slovami, komu dáte svoj hlas, ak vás bude dosť a bude to rovnako ako všetci ostatní, dostanete sa do parlamentu. Toto si myslím, že je spravodlivé, férové a dáva to zadosť volebnému právu uvedenému v čl. 30 ústavy, kde volebné právo je všeobecné a rovné, najmä v tej kategórii, že je rovné, pretože sa naozaj znevýhodňujú podmienky pre volených zástupcov.
Dovolím si vyjadriť sa ešte k motivácii ľudí chodiť voliť. Pri niektorých témach, ktorá je tabu a je neprijateľná v štandardných demokraciách, povedal by som, že fungujúcich demokraciách. Ak by som ja pôsobil v demokracii, ktorá je naozaj, ktorá funguje tak, ako má, nedovolil by som si predložiť tento návrh a bol by som veľmi zdržanlivý k tomu, aby sme akokoľvek motivovali ľudí voliť. Treba si ale uvedomiť, že sú krajiny ako Belgicko, Čile, ak sa nemýlim, aj Francúzsko, kde sú voľby dokonca povinné, kde musíte vysvetľovať, prečo ste neboli chodiť voliť. Toto nie je úmyslom urobiť aj tu, ale minimálne, ak neodstránime prekážky ľudí chodiť voliť, mali by sme im, mali by sme ich nejako motivovať.
Jednou z tých motivácií je nepochybne aj, alebo takto, keď sme o tom začali prvýkrát hovoriť, mne prišlo celkom vhodné baviť sa o tom, že voľby budú dvojdňové. Uvedomujem si ale nákladnosť týchto volieb, že z jedného dňa na dva by sa ako keby zvýšili náklady, aj keď ten druhý deň je iba, je iba, nie je celý deň, tak sme uvažovali nad možnosťou, ten, kto pôjde voliť, dostane pracovné voľno v práci. Alebo s tým návrhom prídem, ten, kto príde odvoliť, dostane potvrdenie o tom, že bol voliť a pri najbližšej daňovej povinnosti, myslím pri platení dane z príjmu, mu bude prirátaná ďalšia nezdaniteľná časť základu dane. Jeho daňová povinnosť sa teda zníži nie o veľkú sumu, ale zníži sa. Ľudia dostanú motiváciu voliť.
Bohužiaľ, v čase, kedy účasť na voľbách je 13 % pri eurovoľbách, je naivné si myslieť, že toto je hlúposť, ako povedal pán predseda štandardnej a hodnotovej strany, ako sa nazvali. Čiže 13 %, ak vám to stačí, mne to nestačí. Aj keď idem cez možno princípy toho, čomu verím, bohužiaľ, je to potrebné. Objavili sa aj postoje k tomu, aby napríklad, ak sa nemýlim, je to v Južnej Amerike, občan, ktorý nebol voliť a dostane pokutu, táto pokuta bude dvojnásobná. Ja prídem v ústnej rozprave s pozmeňovákom, ktorý zavádza, a teraz nejak musím úprimne priznať, že v zmysle zákona o ochrane verejného záujmu mám na tomto pozmeňovacom návrhu osobný záujem, keďže teda občas chodím rýchlejšie, ako by sa malo. Ak občan, ktorý bol voliť, dostane v kalendárnom roku pokutu za rýchlosť, táto pokuta sa mu zníži na polovicu, avšak len do výšky 33 euro. Téma, ktorá možno je úsmevná, ja priznávam, ale my musíme nachádzať spôsoby, ako primäť ľudí chodiť voliť, pretože pozitívne signály alebo pozitívne príklady, o ktorých niektorí hovoria, sa neukazujú. Stále sa potýkame s nižšou a nižšou volebnou účasťou.
Aktuálnou sa stala ešte, sa stali okrskové komisie, kedy som zachytil, priznám sa, že nepamätám si tú obec, ale v obci, kde je 200 obyvateľov a okrsková komisia má 29 členov, to znamená, každý ôsmy obyvateľ je v okrskovej komisii, sa mi to zdá naozaj neefektívne vynaloženie nákladov na organizáciu volieb.
Takže príkladom z Európskeho parlamentu, tu sa ukazuje, že počet okrskových volebných komisií sa výrazne z roka na rok zvyšuje. Aktuálne pre porovnanie, posledné voľby 46-tisíc členov okrskových volebných komisií, teraz 71 600. Avšak súčasne s týmto fenoménom sa stretávame so znižujúcou sa účasťou voličov vo voľbách, ktorí majú byť kontrolovaní. Počet členov v okrskových komisiách väčších ako 5 nemá žiadny výrazný vplyv na spôsob kontroly volieb, no na druhej strane, ak by voľby malo kontrolovať v jednej volebnej miestnosti 29 členov, predstavovalo by to výrazne negatívny dopad na štátny rozpočet bez garantovania transparentnosti priebehu volieb.
Teda hlavným účelom navrhovanej zmeny je priamo v zákone stanoviť maximálny počet členov okrskových komisií na úrovni 5 členov, teda nie viac. A zákon podľa súčasnej úpravy neumožňuje, aby to bolo aj menej, čo bude mať za následok výrazné šetrenie verejných prostriedkov, no na druhej strane to nespôsobí zníženie kontroly spôsobu hlasovania a transparentnosti vo voľbách. Ak sa do okrskových volebných komisií prihlási viac ako 5 členov, títo budú vybraní žrebom. Bude vytvorená asi najspravodlivejšia konkurencia medzi týmito ľuďmi, kedy nebudú vyberaní nominanti politických strán, ale budú tam ľudia, ktorí sú, ten žreb naozaj umožňuje transparentnosť, uzavriem to tak.
Ale k tým číslam. Keď si zoberieme porovnanie tých posledných volieb s týmito, posledných volieb s tými, čo boli predtým, pri počte 5 946 volebných okrskov a odmeny jedného okrskára 42,92 eur s 2 eurami dotácie na stravu počas volebného dňa, sa po prijatí nášho návrhu dalo ušetriť 1,8 mil. eur za každé voľby, čo je podľa mňa nezanedbateľná položka a mali by sme sa nad ňou zamyslieť. Ešte raz, 5 členov, nie viac. Všetci naviac, ak bude viacej nominantov, budú sa žrebovať tak, aby bol počet práve 5.
V súhrnnej skratke k povedanému by som si dovolil uviesť, že to, čo vo svojej vypočítavosti pod chlebom a hrami pochopili rímski politici, niektorí aktuálni povereníci vo svojej opitosti samopašnosťou zjavne odignorovali. A k tomuto v pachtení po moci ešte aj pribalí pseudofeudálny vernostný systém a systém benefitov pre úzku skupinu ľudí - stabilných zákazníkov. Či už pre domnelý nezáujem, predpokladanú momentálnu nespôsobilosť ľudí alebo len jednoducho z dôvodu, že sa tu k ľuďom pristupuje ako k ťuťmákom, sme v ostatných rokoch svedkami stavu, v ktorom sa chlieb a hry len sľubujú a následne iba a len vlastným súkmeňovcom prerozdeľujú. Ale takto to prakticky zjavne už nefunguje. Rituálne tanečky okolo kmeňového ohňa a šamanské zaklínadlá dážď neprivolávajú, aj keď vo vzťahu k búrke som si nie istý. Isteže, isteže sa všetkým vyjsť v ústrety nedá. Dá sa však široký konsenzus vyvažovať. No nie systémom s marketingovým modelom dekadentného získavania priazne ľudí za sľuby chleba a hier. Práve ten starú politickú komunikáciu katapultoval do mentálneho podpalubia rozpoznanej klamlivosti jej reálnych prejavov, a to zjavne nielen v mojom subjektívnom pohľade. Preto tá dnes markantne politicky stráca.
A tak si z dôvodu aspoň čiastočného a v mantineloch možného prodemokratického vyváženia dovolím navrhnúť označené pozmenenia predložených úprav, avšak to všetko len pre istotu, ak nebude vyhovené môjmu návrhu na vrátenie návrhu zákona na dopracovanie, čo aj robím, alebo odloženiu hlasovania až do ďalšieho stretnutia pracovnej skupiny k zmene volebných kódexov, ktorá verím, že s úprimnou, že sa s úprimnou snahou niečo vylepšiť opäť zíde.

81.
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, milí prítomní, pozorne som si vypočula úvodné slovo pani ministerky aj slová pána poslanca Mihála. Keďže som nevystupovala predtým k tomuto zákonu a možno môj postoj ešte nepoznáte k problematike pracovnej zdravotnej služby, pokúsim sa vám podať iný pohľad. Sčasti sa zastať tohto návrhu, sčasti možno ho poopraviť, ale z pohľadu lekára, z pohľadu verejného zdravotníka, teda človeka, ktorý sa pozerá na tú odbornú stránku.
Aj keď v úvode chcem povedať, že plne chápem také spravodlivé rozhorčenie pána poslanca Mihála, pretože na to pozerá svojimi očami podnikateľskými, a pokúsim sa, bude to neľahká úloha, možno to nestihnem za tých 10 minút, ale pokúsim sa ukázať mu aj trošku inú stránku, možno iné typy zamestnaní, ktorých sa táto pracovná zdravotná služba týka, a čo to je vlastne tá pracovná zdravotná služba v definíciách, v ponímaní tak, ako to zadefinovalo ministerstvo, hej, že to nie je len tím pracovnej zdravotnej služby, ale sú to aj iní zamestnanci, ktorí to môžu vykonávať s inými špecializáciami. No a v neposlednej rade sa pokúsim poukázať na tú finančnú náročnosť, ktorú ste spomínali, a čo to v praxi môže znamenať napríklad pre podnik, ktorý má deväť zamestnancov. Koľko zhruba máme tímov pracovných zdravotných služieb na Slovensku, ako pracujú, poukážem aj na ich nedostatky, ktoré boli v minulosti, keďže tieto povinnosti máme od roku 2006. A keď sa mi podarí len trošku nalomiť možno ten názor alebo pozmeniť názor pána poslanca Mihála, budem to považovať za úspech.
Takže dovoľte mi zhrnúť niektoré fakty, ktoré si myslím ja, že sú dobré, a ktoré si myslím, že by sme mohli pozmeniť. Ako spomínala pani ministerka, tak účelom je upraviť podmienky činnosti pracovnej zdravotnej služby, ktorá má za úlohu dohľad nad pracovnými podmienkami, posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu vrátane výkonu lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. Ako spomínala, tak zamestnávateľom spôsobuje problémy v aplikačnej praxi doterajšia právna úprava pracovnej zdravotnej služby, ktorá je rozdelená v dvoch rozličných zákonoch, a to v zákone 124/2006 a v spomínanom zákone 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Spomínala aj, teda pokutu nespomínala, spomínala nesúlad, ktorý máme vlastne s nariadením Európskej komisie, ku ktorému sme sa zaviazali po vstupe do Európskej únie, a tým za vlády Ivety Radičovej bolo toto zrušené, a teda nám hrozí pokuta. Ten podnet, ktorý išiel na Európsku komisiu, išiel zo strany pracovných zdravotných služieb a bol prijatý. To znamená, že pokiaľ takýto zákon nepríjmeme a nejakým spôsobom sa nepostaráme o všetkých zamestnancov, bude nám hroziť tá pokuta a bude ju musieť Slovensko znášať. Čiže toto je vlastne reakcia aj na túto vec.
To, že je problém ochrany zdravia alebo nejakých zdravotných problémov zamestnancov v práci, o tom svedčí aj štatistika, ktorú som našla, že až 8,7 % ľudí v Európe má nejaké zdravotné problémy v súvislosti s prácou. To znamená, že je to približne 20 miliónov ľudí na svete. Na Slovensku je predpoklad, že až 14 700 ľudí má nejaký problém s prácou. Tu ma napadá, pán Mihál, ste spomínali, že koľko je tých chorôb z povolania. Na margo toho, koľko sa diagnostikuje, z ktorej skupiny, vám poviem toľko, nie je veľa, je pravdou, že nie je veľa chorôb z povolania, ktoré sú diagnostikované. Ale je na to viacero dôvodov. Sú určite poddiagnostikované. Je to spôsobené tým, že jednak je veľmi ťažko zistiť súvislosť daného ochorenia s prácou, dokázať závislosť len na teda práci a pracovných podmienkach, a zároveň mnohí zamestnanci nechcú byť diagnostikovaní že majú chorobu z povolania, pretože sú potom určitým spôsobom hendikepovaní, nemôžu sa ďalej uplatniť, čiže ani nechcú, aby boli diagnostikovaní. To, že 66 % vlastne chorôb z povolania je v druhej kategórii prác, ktorých, ako ste dobre spomenuli, je najviac na Slovensku, tie počty ste hovorili približne dobre, tak to je fakt. To, že ich je naviac v druhej kategórii, možno je spôsobené tým, že nie je taký dohľad, hej. To, že to číslo je malé, to som vysvetlila pred chvíľočkou.
Pre tých, čo nevedia, tie práce sú rozdelené do štyroch kategórií, pričom len tretia a štvrtá sú rizikové. Hej, čiže natíska sa teda úvaha, prečo teda nemať zdravotný dohľad len v tretej a štvrtej kategórii? Budem sa snažiť vám to vysvetliť. To, že tá úprava pracovnej zdravotnej služby a možnosti, že dohľad nad prvou a druhou kategóriou prác budú možné byť až, teda budú môcť byť realizované bezpečnostným technikom, v medzirezortnom pripomienkovom konaní nebolo. Bola akceptovaná pripomienka zamestnávateľov, čiže rokovala tripartita, a tam sa akceptovala požiadavka, chceli zúžiť povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby len pre zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce v tretej a štvrtej kategórii, čo je súčasný stav. A odôvodňovali to aj teda tými 66 %, ktoré, teda protiargument bol tých 66 % prác, ktorých je v druhej kategórii. Ministerstvo teda prišlo s týmto návrhom, kde sa upravuje diferencovanie tento dohľad. No a ja som si zase dala tú námahu a stretla som sa aj s pár podnikateľmi, ktorých sa to dotýka, ktorí majú okolo desať - dvadsať zamestnancov, ale aj s pracovníkmi pracovnej zdravotnej služby a samozrejme s verejnými zdravotníkmi, pretože to odbor, ktorému sa profesionálne venujem od začiatku svoje kariéry, od ukončenia medicíny, avšak treba poznamenať, že nie som odborníkom na pracovné lekárstvo, ani ochranu zdravia pri práci, takže takisto sú to informácie, ktoré sú sprostredkované, ale plne si za nimi stojím.
Dovolím si teraz zacitovať zo samotného znenia zákona, aby ste videli vlastne, chcem poukázať na to, čo v podstate sa bude robiť pri jednotlivých kategóriách práce. V § 30 sa hovorí o povinnostiach pri ochrane zdravia pri práci, a síce zamestnávateľ je povinný "zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným faktorom práce a pracovného prostredia na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň, najmenej však na úroveň limitov stanovených osobitnými predpismi". Potom sa tam hovorí, že je povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov zdravotný dohľad podľa § 30a, 30d, zabezpečiť posudzovanie, zdôrazňujem, "zdravotnej spôsobilosti na prácu, zabezpečiť hodnotenie zdravotného rizika, vypracovanie kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizík a posudku o riziku, vypracovať prevádzkový poriadok z hľadiska ochrany a podpory zdravia, zabezpečiť hodnotenie rizika raz za rok pre každého zamestnanca, pri každej podstatnej pracovnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika".
Prečo to čítam? Aby ste si vedeli aj tí, ktorí nepracujete s tým a neviete si predstaviť, čo asi všetko musí robiť ten dohľad nad prácou, aby ste vedeli, čo všetko bude môcť napríklad robiť aj bezpečnostný technik, ktorého zadefinujem neskôr.
Hodnotenie zdravotných rizík. Aj pre prvú, aj druhú kategóriu musíte zadefinovať, ako vplýva na zamestnanca hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie, elektromagnetické žiarenie, ultrafialové žiarenie, infračervené žiarenie, laserové žiarenie, akú má tepelnú vlhkosť tá mikroklíma, ako to môže vplývať na zamestnanca, chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, fyzická záťaž, psychická pracovná záťaž, zvýšený tlak vzduchu. Toto všetko sa môže dokopy nakombinovať a verte mi, že aj v druhej kategórii prác, ktoré máme, a nedá sa povedať presne, ktoré práce sú v tej dvojke, sa môže toto nakombinovať a pôsobiť negatívne na zdravie tých zamestnancov.
Ďalej v § 30a je zadefinovaná pracovná zdravotná služba, že "poskytuje zamestnávateľovi odborné a poradenské služby v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci výkonom zdravotného dohľadu, ktorý tvorí dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu". Zas je tu zadefinované, čo sú to pracovné podmienky, čo všetko treba brať do úvahy.
Teraz vám poviem, že ktoré činnosti sa musia robiť v prvej a druhej kategórii a ktoré v tretej a štvrtej, ktoré som vyčítala vlastne zo znenia tohto zákona. Pre tretiu a štvrtú kategóriu prác, ktorú teda môže robiť pracovná zdravotná služba v zmysle, že to musí byť zdravotnícky pracovník s potrebným vzdelaním pre teda ochranu zdravia pri práci. Robí vypracovanie návrhov na zmenu alebo vyradenie prác tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, rozbor pracovnej neschopnosti, chorôb z povolania, ochorení súvisiacich s prácou, a tak ďalej, sú to ďalšie, celý rad špecializovaných funkcií a činností, ktoré, teda činnosti, ktoré musí vykonať.
Podľa tohto návrhu zákona, a aj s tým je vlastne nespokojný aj napríklad pán poslanec Mihál, je, že tie prvé, druhé vôbec musia mať nejaké zastrešenie, nejakú kontrolu. Čo mne vadí, je, že to môže byť bezpečnostný technik. Bezpečnostný technik je, aby ste mali prehľad, to je ten, ktorý nám robí školenia o bezpečnosti a ochrane, bezpečnosť a ochrana pri práci, čiže BOZP. Ak ste takéto školenia absolvovali, tak poväčšine, nechcem sa dotknúť bezpečnostných technikov, je to čistá formalista, kedy prednesie nejakú prednášku, hej, povinne sa na nej všetci zúčastnime, odfajkne si, ide preč. Je to človek, ktorému prakticky stačí stredoškolské vzdelanie s maturitou a má 176-hodinový kurz BOZP, a tento by mal vlastne robiť činnosti, a teraz vám poviem ktoré: podľa § 30 písm. d) ods. 1 a podľa § 30 ods. 4 písm. b) až d) teda v rámci tohto bezpečnostného technika bude hodnotiť faktory práce a pracovného prostredia a spôsob vykonávania práce z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie zamestnancov. Bezpečnostný technik bude zisťovať expozície zamestnancov faktorom práce a pracovného prostredia, hodnotiť zdravotné riziká, bude vypracovávať návrhy na zaradenie prác do kategórie z hľadiska rizík, bude sa zúčastňovať na vypracovaní programu ochrany a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológii zo zdravotného hľadiska. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pani kolegyňa, prepáčte, tak ako ste predpokladali, asi nestihnete. Alebo teda? Je štrnásta hodina.

Horváthová, Eva, poslankyňa NR SR
Ešte by som chcela toho trošku dosť povedať, tak na desať minút. Takže necháme to potom o týždeň.

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, no už len na konto tej debaty. Treba vždycky asi ctiť fakty. No je pravda, v tejto chvíli musím potvrdiť, že tie prerezávky jednoznačne sú. Prerezávka je čosi, čo nespôsobuje žiadnu produkciu hmoty, ktorá by mohla byť predmetom nejakých komerčných záujmov. Naopak, skôr lesníci to ponúkajú, že je to možné vyťahať ako haluzinu a spotrebovať ako palivo. Väčšinou o to nie je záujem. Takže v tomto prípade to ustúpenie od súhlasu na ťažbu má logiku a musím podporiť v tomto ohľade kolegu Cicoňa, ktorý to predniesol.
Chcem ešte doplniť tie pozmeňujúce návrhy, dva, iba o to, že prosím pána spravodajcu, aby v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý som predniesol ja ako prvý, bol na osobitné hlasovanie vyňatý bod 2 a bod 19. A druhá prosba je k tomu pozmeňujúcemu návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Fecko. Už povedal, takže teda oficiálne bod č. 6, šestka na osobitné hlasovanie.
A ja by som na konto diskusie, ktorá tu bola ohľadom lesov, už si nevyberal nič iné, len sa vrátim k tomu, čo bolo predmetom kritiky zo strany kolegu Kuffu a kolegu Muránskeho. Nie sú tu prítomní, ale zareagujem. Nevenovali sa tej veci, ktorú som považoval za dôležitú, ale samozrejme každý má právo si vybrať. Venovali sa tým konfiškáciám štvorkoliek, ako taký zásah do vlastníckych práv a s istým pobúrením tu vyjadrili svoj nesúhlas, že by s niečím takým bolo možné uvažovať. Považujú to za absurdné. No ja chcem povedať príklad lesníkov, ktorí sú na tom samom spodku v riadiacej hierarchii. Pán minister je na vrchole pyramídy a postupne to klesá cez tých všetkých správcov, riaditeľov, technikov a na spodku je ten lesník, ktorý má tisíc povinností a ktorý neraz, a verte, že hovorím z praxe, chytil tých ľudí, ktorí porušujú predpisy a behajú na tých štvorkolkách po lesoch a ktorí potom, keď sa snažili zasiahnuť a zjednať poriadok, aby zákon platil, aby takýto priestupok bol potrestaný, tak sa im dostane takej informácie: daj pokoj, veď vieš koho sú to deti. A potom, keď nedá pokoj, stane sa, že okná na jeho horárni sú rozbité a pneumatiky porezané. A ten lesník sa spytuje: tak vlastne mne sa oplatí pracovať podľa zákona a slúžiť tak, ako mi to ukladá povinnosť? Verte tomu, že to nie je otázka siahnutia na vlastnícke práva kohosi s tou štvorkolkou. To by bola len dôležitá vec, aby sme mu pomohli ujať sa a vykonávať svoje práva tak, aby vedel že má v rukách istú kompetenciu a že za ním stoja jeho nadriadení a že za ním stojí aj zákon.
Vôbec by to nebolo porušenie vlastníckych práv. Bolo by to posilnenie poriadku v tejto krajine. A keď právnici povedali, že niečo také je možné, prečo toľko ľútosti? Azda jazdíte na štvorkolkách, na motorkách po lese? To komu vlastne vadí?
Alebo otázka Štefana, že: a čo s tým? No nedali by sme to pánovi ministrovi pred ministerstvo. Možno by to využili tí pracovníci, ktorí to využiť môžu na prevádzku v lese. Ak tie peniaze nemáme, možno by ten lesník ochrannú službu mohol vykonávať na tej štvorkolke, ktorý by mal na to právo. Takže nebol by to problém. Samozrejme viem, že je to len akademická úvaha. A len mi vadí práve to, že toho lesníka, ktorý sa snaží a ktorého treba podporiť, tak hneď v tejto chvíli povieme: ale veď to by bolo zasiahnutie do jeho práv. Verte tomu, že tých rozbitých okien na obydliach našich horárov, ktorí chceli a chcú vykonávať poriadne svoju robotu, tých hrozieb, ktoré musia vypočuť, spomeniem len jeden príklad. Už je roky dozadu, už ani neviem, za ktorého generálneho riaditeľa to bolo. Pracovníka z útvaru na ochranu ústavných činiteľov prichytil v lese, aj to nahlásil, aj všetko urobil. Generálny riaditeľ to, vtedajší, riešil, aby bolo ticho, aby bol pokoj. No povedzte mi, čo si má potom ten lesník myslieť o tejto krajine? Alebo si myslíte, že ešte niekedy vystúpi a bude rozprávať o tom, že ide konať poriadne svoju službu. Nie, aj on chce mať pokoj. Má rodinu, deti, bojí sa o nich a okná nemieni stále zasklievať na svojej horárni. Takže myslíme na tom aj pri týchto opatreniach. Neľutujme tých, ktorých ľutovať nie je treba, a pomôžme tam, kde práve v našich rukách táto pomoc je možná.
Takže len na to som chcel zareagovať. Všetko ostatné, som rád, že sme diskutovali o tom relatívne podrobne a že sme sa dopracovali k zneniu, ktoré môžem na záver povedať, mne sa páči. To, čo sa dá riešiť v budúcnosti lepšie, sa určite lepšie bude riešiť, ale ten veľký krok, tá malá veta v tomto zákone je veľkým krokom pre budúcnosť nielen lesníctva, ale aj ekologickej čistoty a úspešného spravovanie v tejto krajine. Takže nielen Armstrong, ale aj pán minister sa so svojím štábom pričinil o to, že ten malý krok s veľkým významom sa v tomto zákone urobil, a za to ďakujem.

Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Ja som to neriešil kvôli tomu, že tam to bolo aj v pôvodnom znení. To znamená, že stále zdroj sanácie týchto nákladov je na envirofonde. Takže dobre, ak si to to upresnil, o to lepšie. Tá podstata, že túto náhradu má v rukách lesný hospodár a nie pracovník životného prostredia, je zachovaná a v tom prípade sme teda úplne v zhode.
A čo sa týka toho vystúpenia pána poslanca Hubu a toho, Peter, ja si myslím, že aj my lesníci by sme mali mať trocha viacej pokory. Vieme, že keď by sme boli úplne presní, tak sa nájdu chyby tu i tam. Možno to vyžaduje pokročiť dopredu a nespomínať stále, kto čo spôsobil, lebo aj my sme nespôsobili len dobré veci. A možno vidieť pokrok v tom, že táto rétorika ochranársko-lesníckeho boja je škodlivá predovšetkým pre lesy a skúsiť sa teda od toho odosobniť a pozrieť sa na to, že mnoho vecí, na ktoré nás aj ochranári upozornili, sa ukázali ako pravdivé. Takže mne sa veľmi žiada opustiť túto pôdu akéhosi bojiska, žabomyšacieho, a najmä poškodzujúceho lesy.
A k tomuto tak ako, že úprimne vyzývam možno aj stadiaľto, z tohto pomerne vysokého postu Národnej rady, aby sme to tak riešili nielen tu, ale hlavne v praxi, v prevádzke. Lebo vďaka tomu tie lesy budú fungovať viac a lepšie. Les nevie naozaj, či ide okolo neho ochranár, lesník alebo občan. Potrebné je, aby sme dokázali urobiť kroky, ktoré budú kroky pre budúcnosť. A toto sú kroky pre minulosť, v ktorej sa už asi toľko nehrabme.
Ďakujem.

Pardon. Pán predseda, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby aj ja som sa vyjadril k predmetnému návrhu vládneho zákona. Nie som lesník, som poľnohospodár. Myslím, že kolega Mičovský je najkompetentnejší, povedal si už veci, ktoré mám na srdci ja. Keď som si prehliadal tento zákon, tak iba tak v kocke, mňa zaujalo, že tak ako bolo spomenuté predkladateľom, chceme to, čo sa v praxi vyprecizovalo, že máme problémy, chceme to samozrejme odstraňovať. Tak by sa mala tvoriť legislatíva podľa mňa, že vychytať tie muchy a tie nedostatky, ktoré prax ukáže. Mne sa tam napríklad páči, že akým spôsobom meníme druh pozemku, že sa tam ujasnilo, konečne tam príde nejaký ten odborník. Hoci ja doteraz tvrdím, že to malo byť, ale asi, neviem, jak si to vysvetľovali. Predsa niekto môže povedať, keď idem zmeniť druh pozemku z poľnohospodárskej na lesnú, ak nie je lesák, hej? Kto iný, ak nie on? To znamená, myslím si, že takto lesáci mali konať. Či konali, to už nech si spytujú svedomie, ale pokiaľ dobre sme to dali do paragrafového znenia, až tak úplne, super, beriem, to sa mi po tejto stránke páči.
Ďalej prípadne tam s tými cestami lesnými, tam je veľký problém, kto ich môže využívať, ako ich môže využívať. Sanácia, údržba, tiež je tam určitá pasáž, v ktorej sa hovorí, aký je ďalší sled udalostí, ak takúto cestu chceš využívať na svoje účely a chceš prípadne približovať alebo nejak ju využívať. Dobre, beriem. Aká je sanácia územia, ak si to nejakým spôsobom znehodnotil. Aj to, pokiaľ to nechceme do vykonávacej vyhlášky, nech je v zákone. Dobre beriem, super, není problém.
Mňa skôr, tak by som povedal, že z tejto stránky k lesníckej knihe sa vyjadrovať nebudem, pretože hovorím, sú tu kompetentnejší, ale mňa skôr vyrušilo to, že otvárame tu nepriamou novelou aj zákon o pozemkových spoločenstvách. Tak to je v spoločnej správe pod bodom 19, tým pádom my sa hráme aj s ďalším zákonom, hráme v úvodzovkách teda, otvárame ho. Ja viem, že tento zákon už bol predtým, kde sme mali také stresujúce situácie, akým spôsobom ten zlý pozemkový, zákon o pozemkových spoločenstvách, v úvodzovkách, teda zlý, nebol samozrejme celý zlý, ale určité pasáže boli, ako to opraviť. Bolo to už opravené sčasti, keď sme tu mali zákon o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Ale v tomto zákone o lesoch ostáva tiež v spoločnej správe, ktorá už sa nemení a je taká, aká je, tiež otvárame tento zákon o pozemkových spoločenstvách.
Preto nakoľko aj my s mojimi kolegami z nášho hnutia máme problém s mnohými pasážami v tomto zákone, tak samozrejme, že nemôžem nereagovať a nedať pozmeňovací návrh, ktorý sa bude týkať tohto zákona, keď ho teda otvárame aj pri zákone o lesoch. Myslím, že urbárnici a iní vlastníci si to zaslúžia, aby, keď už to otvárame aj v jednom, aj v druhom nejakom poli pôsobností, aby to mali vyprecizované čo najlepšie.
Takže dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka, Jána Mičovského, Heleny Mezenskej a Mikuláša Hubu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 724).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
Za čl. V sa vkladá nový čl. A, ktorý znie:
"Čl. A
Zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 2 ods. 2 znie:
"(2) Na práva a povinnosti vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti a vlastníkov spoločne obhospodarovaných nehnuteľností sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak § 8 ods. 1, § 9 ods. 1 až 3 a 8 až 10, § 10 ods. 4, § 11 ods. 6 a § 15 ods. 2 až 4 neustanovujú inak.".
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s bodom 6 (§ 9 ods. 7) tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu a § 11 ods. 8 účinného zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej len "zákon o pozemkových spoločenstvách"), ktorý sa s prihliadnutím na body 10 a 12 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu prečíslovať, je potrebné prečíslovať na § 11 ods. 6 zákona o pozemkových spoločenstvách a mal by byť tam vzhľadom na svoje znenie tiež uvedený v § 2 ods. 2 zákona o pozemkových spoločenstvách.
2. V § 2 ods. 3 sa za slovo "prevode" vkladajú slová "alebo prechode".
3. V § 2 ods. 3 sa na konci dáva, bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak ide o poľnohospodársky pozemok, alebo výmera menšia ako 5000 metrov štvorcových, ak ide o lesný pozemok.".
Odôvodnenie k bodom 2 a 3: Napriek tomu, že § 21 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov umožňuje, aby osobitný zákon, to jest zákon o pozemkových spoločenstvách v tomto prípade, upravil podmienky drobenia poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov vo vlastníctve členov pozemkových spoločenstiev, je možné sa nazdávať, že nielen z praktického hľadiska s cieľom zabrániť drobeniu pozemkov nad únosnú mieru, ale aj z hľadiska určitej vnútornej konzistencie slovenského právneho poriadku, by bolo žiaduce, aby obmedzenia týkajúce sa drobenia pozemkov, pokiaľ ide o ich výmeru, stanovili sa rovnako, ako je tomu podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. To jest, aby nesmel pri prevode podielu spoločnej nehnuteľnosti vzniknúť spoluvlastnícky podiel na spoločnej nehnuteľnosti, ktorého výmera je v prípade poľnohospodárskej pôdy menšia ako 2000 a v prípade lesnej pôdy menšia ako 5000. Tento zákon, ktorý bol prijatý, hovoril o 2000 metroch štvorcových tiež pri lesnom pozemku u pozemkových spoločenstvách. Chcem to vrátiť naspäť na 5000 metroch štvorcových.
4. V § 5 ods. 1 písm. j) sa slová "§ 13 ods. 3 a 4" nahrádzajú slovami "§ 13 ods. 3 a 5".
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s bodom 13 § 13 ods. 4 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
5. V § 8 ods. 1 prvej vete sa slovo "pozostáva" nahrádza slovami "môže pozostávať".
Odôvodnenie: Ide o terminologické ustanovenia, keďže nemožno vylúčiť, že spoločnú nehnuteľnosť môže tvoriť len jeden pozemok, ktorý bude mať viacero spoluvlastníkov - podielnikov. Takže myslím, že tu tiež musí byť jednoznačne povedané, ako ten výklad má byť daný.
6. V § 9 ods. 7 prvá veta znie: "Na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti sa vzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve15).", v druhej vete sa bodkočiarka nahrádza bodkou a vypúšťajú sa slová "ak o podiel neprejavia záujem ostatní vlastníci podielov, môže ho predať tretej osobe" a na konci sa pripája táto veta: "Pri prevode spoluvlastníckeho podielu iným spôsobom ako predajom je vlastník podielu spoločnej nehnuteľnosti povinný túto skutočnosť písomne oznámiť výboru vopred.".
Odôvodnenie: Už pri vzniku urbárskych a iných spoločenstiev bolo definované predkupné právo členov spoločenstva ako jeden zo základných pilierov systému pozemkových spoločenstiev. Predkupné právo je takýmto spôsobom zakotvené v slovenskom právnom poriadku všeobecne, teda nielen v prípade spoluvlastníckych podielov na spoločnej nehnuteľnosti, ale aj v prípade spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré nie sú spoločnou nehnuteľnosťou, a to v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka. Vypustením možnosti uplatniť si predkupné právo v prípade prevodu podielu spoločnej nehnuteľnosti medzi členmi spoločenstva a jeho predajom sa môže javiť ako účelové a zmysel pozemkového spoločenstva ako takého sa ako keby rušil. V praxi tak môže dochádzať k účelovému preskupovaniu podielov a vytváraniu väčšiny, ktorá má s pozemkovým spoločenstvom nekorektné úmysly.
S cieľom zabrániť možnosti vzniku takýchto situácií považujeme za dôležité zachovanie predkupného práva vo všetkých prípadoch tak, ako to ustanovuje § 140 Občianskeho zákonníka. Na prevod podielu spoločnej nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 7 sa bude predkupné právo vzťahovať či už v prípadoch prevodu podielu medzi členmi spoločenstva alebo prevodu na tretie osoby. Zavádza sa tiež povinnosť vlastníka spoluvlastníckeho podielu, aby v prípade prevodu spoluvlastníckeho podielu spoločnej nehnuteľnosti iným spôsobom ako predajom (napr. darovaním alebo zámenou) informoval o tejto skutočnosti písomne vopred výbor spoločenstva. To už sčasti je, ale my to trošku precizujeme ešte v lepšej podobe, tak ako sme to pôvodne uvažovali. Takže myslím, že toto znenie je ešte lepšie, ako je súčasné, ktoré je platné.
7. V § 9 ods. 9 sa vypúšťajú slová "k podielu na spoločnej nehnuteľnosti alebo".
Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa zabraňuje diskriminovaniu pozemkového spoločenstva ako právnickej osoby pri prevode alebo prechode vlastníckeho práva k podielu od člena spoločenstva. V súčasnej dobe existuje niekoľko pozemkových spoločenstiev, kde jedným z podielových spoluvlastníkov spoločnej nehnuteľnosti je samotné pozemkové spoločenstvo. Pri určovaní podielov spoluvlastníkov vrátane pozemkových spoločenstiev sa pritom vychádzalo z evidencie pozemkových kníh, ako i z urbárskych kníh. Na rozdiel od toho, nie je žiaduce, aby sa umožnil prevod alebo prechod vlastníckeho práva k spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti na spoločenstvo, pretože to popiera samotnú podstatu tohto typu spoločného hospodárenia na pôde. To znamená, tam to chceme negovať, aby viac-menej tie, ak máme spoločne obhospodarované, aby neboli do tých spoločných dávané. Takže myslím, že tiež logická úprava v tomto paragrafe.
8. V § 9 ods. 11 prvá veta znie: "Výnos z predaja oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti je príjmom vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti.".
Odôvodnenie: Navrhovaná úprava umožňuje, aby výnos z predaja bol príjmom všetkých vlastníkov, nielen tých, ktorí pristúpili k zmluve o prevode vlastníctva k oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti. Rovnako ako sú rozhodnutia väčšiny záväzné pre všetkých členov pozemkového spoločenstva, teda aj pre tých, ktorí boli prehlasovaní, mal by sa výnos získaný z predaja oddelenej časti spoločnej nehnuteľnosti stať príjmom všetkých vlastníkov. Nie je dôvodné na jednej strane zisk z predaja považovať za príjem len pre tých členov, ktorí pristúpili k zmluve o prevode, a tých, ktorí nepristúpili, odkázať na náhradu. V zmysle tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa tak v plnej miere rešpektuje ústavné právo všetkých vlastníkov na ochranu vlastníctva čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky. Myslím, že je to tiež logické, keď sa nad tým zamyslíme, tak ste v jednej, v jednom spoločenstve, kde prakticky by to malo byť.
9. V § 11 ods. 1 prvej vete sa slová "iných osôb" nahrádzajú slovami "vlastníka podielu spoločnej nehnuteľnosti alebo do vlastníctva spoločenstva".
10. V § 11 sa vypúšťa odsek 2.
Doterajšie odseky 3 až 8 sa označujú ako odseky 2 až 7.
11. V § 11 odsek 2 znie, v § 11 odsek 2 znie, odsek 3, ale to je odsek 2, pardon, takže: "(2) Fond uzavrie s vlastníkom podielu spoločnej nehnuteľnosti alebo so spoločenstvom zmluvu o prevode podielov spoločnej nehnuteľnosti.".
12. V § 11 sa vypúšťa odsek 4.
Doterajšie odseky 5 až 7 sa označujú ako odseky 4 až 6.
Odôvodnenie k bodom 9 až 12: Znenie zákona o pozemkom)ch spoločenstvách odporuje základnému princípu vzniku a fungovaniu pozemkových spoločenstiev, ktorých členovia vlastnia ideálne podiely a nie konkrétne reálne podiely výmerou. Podiely štátu na spoločnej nehnuteľnosti sú súčasťou týchto pozemkových spoločenstiev, majú rovnako ideálny charakter a ich premena na konkrétne pozemky s možnosťou následného predaja tretím osobám mimo spoločenstva je z podstaty veci ako takej neprípustná.
Z tohto dôvodu sa navrhuje zmena týkajúca sa okruhu osôb, ktoré sa môžu stať vlastníkmi podielov spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, ktoré určil fond. Vlastníkmi nemôžu byť akékoľvek tretie osoby, ale len vlastník alebo vlastníci podielov spoločnej nehnuteľnosti alebo spoločenstvo. Navrhované znenie zaistí, aby sa k prevádzaným štátnym podielom nedostali tretie osoby, ktoré by mohli účelovo zvrátiť pomer hlasov pri výkone hlasovacích práv. Navyše, takýto úmysel možno považovať za účelový, lebo má za cieľ odpredaj konkrétnych podielov tretím osobám. V extrémnych prípadoch by mohlo ísť dokonca o skrytú privatizáciu štátneho majetku. To dúfam, že nechceme.
Na rozdiel od účinného zákona o pozemkových spoločenstvách, ktorý neumožňuje skupovanie podielov spoločenstva samotným spoločenstvom, tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh to umožňuje aj v prípade prevodu podielu zo strany fondu, a to s prihliadnutím na bod 7 § 9 ods. 9 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
13. V § 13 sa za ods. 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:
"(4) Člen orgánu spoločenstva zodpovedá za hospodárnosť pri nakladaní s majetkom spoločenstva. Je povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločenstva, najmä je povinný zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločenstvu spôsobiť škodu alebo ohroziť jeho záujmy, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmie uprednostňovať záujmy svoje, záujmy len niektorých členov spoločenstva alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločenstva. Porušením svojich povinností pri výkone funkcie je člen orgánu spoločenstva povinný nahradiť škodu, ktorú spoločenstvu spôsobil. Najmä je povinný nahradiť škodu, ktorá spoločenstvu vznikne tým, že poskytne plnenie alebo on sám nadobudne majetok v rozpore s týmto zákonom. Ak sa porušenia povinností pri výkone svojej pôsobnosti dopustili členovia kolektívneho orgánu spoločenstva, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú spoločenstvu spôsobili. Ďalšie práva a povinnosti a spôsob odmeňovania dohodne spoločenstvo s členom orgánu spoločenstva v zmluve o výkone funkcie, ktorá musí byť uzavretá v písomnej forme, inak je neplatná. Zmluvu o výkone funkcie schvaľuje zhromaždenie alebo, ak to vyplýva zo zmluvy o spoločenstve alebo zo stanov, dozorná rada; na zmluvu o výkone funkcie sa primerane vzťahujú všeobecné ustanovenia o mandátnej zmluve 29a), ak zo zmluvy o výkone funkcie nevyplývajú iné práva a povinnosti.".
Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.
Poznámka pod čiarou k odkazu 29a) znie:
"29a) § 566 až 576 Obchodného zákonníka.".
Odôvodnenie: Je žiaduce priamo v zákone o pozemkových spoločenstvách upraviť aspoň základné práva a povinnosti člena orgánu spoločenstva, a to najmä s cieľom dosiahnuť minimálny štandard pri zodpovednom fungovaní pozemkových spoločenstiev, ako i znovu zaviesť úpravu týkajúcu sa povinnosti uzatvoriť s členom orgánu zmluvu o výkone funkcie.
Na uzavretie zmluvy o výkone funkcie sa primerane vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve a musí byť schválená buď zhromaždením alebo dozornou radou pozemkového spoločenstva. Medzi základné štandardy výkonu funkcie člena orgánu spoločenstva zakotvené priamo zákonom patrí hospodárnosť, odborná spôsobilosť, odborná starostlivosť, mlčanlivosť o dôverných informáciách, profesionalita, kvalifikovanosť, zákaz klientelizmu a zodpovednosť za škodu. Ide o štandardné ustanovenia, ktoré sú upravené aj v iných zákonoch, napríklad v zákone o štátnom podniku č. 111/1990 Zb. alebo v Obchodnom zákonníku, ktoré upravujú štandardy výkonu funkcie štatutárneho orgánu spoločnosti s ručením obmedzeným, akciovej spoločnosti a družstva napríklad.
V zmysle § 71 ods. 7 Obchodného zákonníka zodpovedá likvidátor za výkon svojej pôsobnosti tým istým spôsobom ako členovia štatutárnych orgánov. Keďže toto ustanovenie Obchodného zákonníka sa na likvidátora pozemkového spoločenstva vzťahuje v zmysle § 7 ods. 1 zákona o pozemkových spoločenstvách, a to primerane, štatutárnym orgánom sa v tomto prípade rozumie príslušný člen orgánu spoločenstva, ktorého zodpovednosť je okrem zmluvy o výkone funkcie upravená v základných otázkach aj navrhovaným znením § 13 ods. 4. Navrhované ustanovenie teda neupravuje len zodpovednosť člena orgánu spoločenstva, ale zároveň aj zodpovednosť likvidátora takéhoto spoločenstva.
14. V § 14 ods. 1 siedmej vete sa slová "podľa § 11 ods. 2" nahrádzajú slovami "podľa § 11".
Odôvodnenie: Nahradenie slov je legislatívno-technickou úpravou a súvisí s bodmi 9 až 12 tohto pozmeňujúceho návrhu.
15. V § 15 ods. 2 znie:
"(2) Zhromaždenie rozhoduje podľa § 14 ods. 4 písm. a), b) a d) nadpolovičnou väčšinou všetkých hlasov členov spoločenstva; na rozhodnutie podľa § 14 ods. 4 písm. h) a i) je potrebná dvojtretinová väčšina všetkých hlasov členov spoločenstva. V ostatných prípadoch zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou hlasov členov spoločenstva, ktorých podiely na spoločnej nehnuteľnosti nespravuje alebo s ktorými nenakladá fond podľa § 10 ods. 1 a 2. Prehlasovaní členovia spoločenstva majú právo obrátiť sa na súd, aby rozhodol o neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia.".
Odôvodnenie: Zvýšenie kvóra pri rozhodovaní o pôvodnej nadpolovičnej väčšine na dvojtretinovú väčšinu všetkých hlasov možno považovať za vhodné, najmä z dôvodu značnej závažnosti prijať rozhodnutia, akým je napríklad vstup spoločenstva do obchodnej spoločnosti alebo do družstva, respektíve aj zrušenie spoločenstva. Myslím si a myslíme si predkladatelia, že nadpolovičná väčšina v takýchto prípadoch je nepostačujúca. Mala by tam byť minimálne dvojtretinová väčšina, ako to bolo doteraz. V ostatných vlastne otázkach sa zachováva pôvodné znenie zákona.
16. V § 16 ods. 3 sa slovo "päť" nahrádza slovom "troch".
Odôvodnenie: Navrhovaná úprava reflektuje vznik možného problému, ktorým je zabezpečenie personálneho obsadenia výboru vhodnými piatimi osobami. Takýto problém môže vyvstať najmä v prípadoch malých pozemkových spoločenstiev. Navrhujeme preto znížiť počet členov výboru na najmenej troch.
17. V § 16 sa za ods. 4 vkladá nový ods. 5, ktorý znie:
"(5) Predseda spoločenstva zodpovedá za škodu spôsobenú spoločenstvu a členom spoločenstva porušením svojich povinností a prekročením svojich oprávnení do výšky hodnoty jeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti alebo na spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti v čase vzniku škody.".
Doterajšie odseky 5 a 6 sa označujú ako odseky 6 a 7.
Odôvodnenie: V § 16 sa vkladá nový odsek 5, ktorým sa z dôvodu jasnosti vzťahov v spoločenstve a jednoznačnej zodpovednosti za vedenie a konanie spoločenstva ustanovuje majetková zodpovednosť predsedu za škodu a prekročenie svojich právomocí. Myslím, že niet o čom diskutovať.
18. V § 16 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: "Odsek 5 sa na takto povereného člena vzťahuje rovnako.".
Odôvodnenie: Ide o ustanovenie súvisiace s bodom 17 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ktoré stanovuje zodpovednosť predsedu spoločenstva za škodu. Takúto úpravu je vhodné zaviesť i vo vzťahu k poverenému členovi výboru, ktorý predsedu spoločenstva zastupuje v čase jeho neprítomnosti.
19. V § 16 ods. 7 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "na základe návrhu dozornej rady".
Odôvodnenie: Predmetné ustanovenie zákona o pozemkových spoločenstvách môže byť v praxi obtiažne realizovateľné. O výške odmeny člena výboru má rozhodovať zhromaždenie. V mnohých prípadoch však podielnici nevedia posúdiť mieru zásluh jednotlivých členov výboru a ani im nie je známa skutočnosť, akou čiastkou vyčlenenou na odmeny môžu z rozpočtu pozemkového spoločenstva disponovať. Preto sa navrhuje, aby zhromaždenie o výške odmeny pre člena výboru síce rozhodovalo aj na základe návrhu dozornej rady. Takýmto návrhom však nie je rozhodnutie, teda zhromaždenie viazané. Myslím, že je logické, aby všetci aj tí, ktorí sú mimo obce a nežijú s tým spoločenstvom tak, nie sú tak prepojení, aby vedeli, za čo tie odmeny dávajú.
20. Je to už posledný bod, kolegovia, takže ešte trošku vydržte. V § 17 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: "na základe návrhu výboru".".
Odôvodnenie: Predmetné ustanovenie zákona o pozemkových spoločenstvách môže byť v praxi obtiažne realizovateľné. O výške odmeny člena dozornej má rozhodovať zhromaždenie. V mnohých prípadoch však nevedia, vlastne je toto to isté, čo bolo odôvodnenie v predchádzajúcom bode.
Doterajší článok sa následne prečísluje.
Odôvodnenie: Článok A tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa zvolil z dôvodu, že nielen spoločná správa, ale aj niektoré ďalšie poslanecké pozmeňujúce a doplňujúce návrhy obsahujú rozšírenie vládneho návrhu zákona a ďalšie nové novelizačné články. A keďže nie je zrejmé, ktoré návrhy budú podporené, konkrétne označenie dostane tento nový čl. A až pri následnej legislatívno-technickej úprave zo strany príslušných útvarov Národnej rady Slovenskej republiky.
Toľko k pozmeňujúcemu návrhu. Pán spravodajca, takže vám ho odovzdávam, máte ho, dobre. Takže ďakujem. Myslím, že hlasovanie nemám pripravené, môžme dať hlasovať ako celok.
Musím povedať, že tie nedostatky, ktoré sme teda vytkli v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý už teda existujúci zákon má, sú dôvodné, tak ako som to v rozprave a v odôvodnení hlavne uvádzal. Je to aj odozva praxe. To isté čo pri zákone o lesoch, to isté aj v pozemkových spoločenstvách.
Takže, vážení kolegovia, bol by som rád, keby ste sa k tomu postavili tiež korektne a zvážili, že či pozmeňujúce návrhy, ktoré sú tu predkladané, by nemohli zlepšiť, a mne sa zdá, že idú zlepšiť, kvalitu života tohto zákona v praxi. A dúfam, že naprieč politickým spektrom bude mať podporu, o ktorú vás chcem týmto aj požiadať.
Ďakujem pekne za vaše vypočutie

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni. Ja na rozdiel od kolegu Mičovského nebudem tak dlho rečniť. Obmedzím sa takmer výlučne len na znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ale predsa len, aby som tak trošku premostil tú doterajšiu rozpravu s tým, čo poviem.
Náhodou, robiac si poriadky v starších dokumentoch, narazil som na text, ktorý vznikol naozaj dosť bezprostredne po pamätnej kalamite v Tatrách a ktorý tak, myslím, celkom zaujímavo dáva za pravdu tomu volaniu po tej väčšej spolupráci medzi lesníkmi a ochranármi, ktorú tu opakovane, túto tézu, teda prezentuje kolega Mičovský. Volá sa to Memorandum na tému spolupráce pri záchrane a ochrane slovenských lesov alebo Slovo lesníkom na slovo súcim. Ja odcitujem len úvod. "Vážení kolegovia lesníci, dovoľte, aby sme vás srdečne pozdravili a obrátili sa na vás s naliehavou prosbou a návrhom vytvoriť spoločný zelený front na záchranu tatranských a nielen tatranských lesov.
So znepokojením sledujeme snahy postaviť nás proti sebe. Áno, naše názory na riešenie následkov veternej smršte v Tatrách i na otázky ochrany a spravovania tatranských i mimotatranských lesov sú v mnohom odlišné. Nerobíme si ilúzie, že tieto názorové rozdiely bude ľahké prekonať a možno sa to ani celkom nepodarí. Sme však presvedčení, že v podstatných otázkach máme názor podobný, ba zhodný, a to je požiadavka, aby príroda zostala prírodou, aby sa rozsah lesnej pôdy nezmenšoval, aby tam, kde bol les, zostal les aj v budúcnosti. Máme obavy, aby z nášho čiastkového konfliktu názorov na takpovediac technickú stránku riešenia problému neťažil niekto tretí, komu ide o niečo celkom iné: o premenu lesnej pôdy na nelesnú a o jej tzv. ekonomické "zhodnotenie" vo svoj prospech.
Heslo, kde sa dvaja bijú, tretí víťazí, sa môže naplniť, ak sa my vyčerpáme vzájomným, neraz žabomyším bojom. Diskutujme, argumentujme, sporme sa, ale nezabúdajme na to, že ak nechceme prísť o naše lesy a našu prírodu, sme "odsúdení" na spoluprácu a strategické spojenectvo."
Myslím si, že ten vývoj v Tatrách a nielen v Tatrách za tých desať rokov od tejto výzvy, ktorá potom ešte pokračuje, ale nechcem vás s tým zdržiavať, žiaľ, dal za pravdu tejto tak trošku prorockej vízii.
A teraz dovoľte predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu, Martina Fecka a Jána Mičovského k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 724). Prejdem rovno k tým návrhom.
1. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 1 ods. 2 písm. a) sa na konci vkladá čiarka a pripájajú sa tieto slová: "ktoré sú vyjadrené komplexnou hodnotou funkcií lesa".".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Považujeme za účelné rozšíriť účel zákona o lesoch aj o fenomén komplexnej hodnoty funkcií lesa. Pojem komplexná hodnota lesa sa taktiež dopĺňa medzi základné pojmy zákona.
2. V čl. I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie:
"3. V § 2 sa za písm. g) vkladá nové písm. h), ktoré znie:
"h) komplexnou hodnotou funkcií lesa je súhrn všetkých funkcií, ktoré sú v zákone definované ako mimoprodukčné funkcie podľa písm. f) a produkčné funkcie podľa písm. g),".
Doterajšie písm. h) až u) sa označujú ako písm. i) až v).
Doterajšie body sa následne prečíslujú."
Odôvodnenie: Ide o najstručnejšiu možnú definíciu komplexnej hodnoty funkcií lesa, ktorú spomíname v prechádzajúcom bode. Legálna definícia tohto pojmu by tak bola výsledkom syntézy definície dvoch existujúcich základných pojmov, keďže komplexná hodnota lesa je skutočne obsahovo a rozsahom súhrnom produkčných i mimoprodukčných funkcií lesa.
3. V čl. I sa za bod 44 vkladá nový bod 45, ktorý znie:
"45. V § 24 v ods. 4 sa na konci pripája táto veta (citujem):
"V chránených územiach s tretím až piatym stupňom ochrany platí táto povinnosť aj pri vyzvaní orgánom štátnej správy ochrany prírody a krajiny, oprávneným pracovníkom správy chráneného územia alebo členom stráže prírody.".".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Vzhľadom na to, že v chránených územiach s tretím až piatym stupňom ochrany, ktoré sa vyskytujú najmä na území národných parkov, je žiaduce poskytnutie príslušných právomocí aj pracovníkom štátnej ochrany prírody, ako aj členom stráže prírody a súčinnosť s nimi.
4. V čl. I sa za bod 51 vkladá nový bod 52, ktorý znie:
"52. V § 28 ods. 5 sa na konci pripájajú tieto slová (citujem): "na základe odborných podkladov vyhotovených príslušnou organizáciou v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky." Koniec citátu.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Ochrana ovzdušia kompetenčne patrí pod rezort životného prostredia, preto považujeme za logické a účelné, aby vecne príslušná organizácia v rámci rezortu životného prostredia, čiže Slovenský hydrometeorologický ústav, poskytovala súčinnosť pri stanovovaní stupňa znečistenia ovzdušia.
5. V čl. I bod 70 znie (citujem):
"70. V § 41 ods. 8 v prvej vete sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová (citujem): "na pripomienky a požiadavky, ktoré neboli predložené v určenej lehote sa neprihliada" a slová "do 15 dní" sa nahrádzajú slovami "do 30 dní".".
6. V čl. I bode 72 v § 41 ods. 16 sa slová "do 15 dní" nahrádzajú slovami "do 30 dní".
Odôvodnenie: Keďže program starostlivosti je zásadným dokumentom pri plnení účelu lesa, pardon, zákona o lesoch, ktorý sa spravidla vyhodnocuje na obdobie desiatich rokov, považujeme 15-dňovú lehotu na vyjadrenie sa dotknutých subjektov k tomuto programu za nedostatočnú. Z tohto dôvodu navrhujeme dvojnásobné predĺženie tejto lehoty.
7. V čl. I za bod 126 sa vkladá nový bod 127, ktorý znie (citujem):
"127. § 67 (pozn. red.: v písomnom texte pozmeňujúceho návrhu - "§ 66") sa dopĺňa písmeno m), ktoré znie:
"m) kritériách trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch.".".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Pojem trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch uvedený v § 2 písm. i) je v úvode zákona, už budem končiť, vydržte, v úvode zákona koncipovaný ako všeobecný pojem, ktorého akceptácia dopomáha k zachovaniu biologickej diverzity, odolnosti, produkčnej a obnovnej schopnosti, životnosti a schopnosti plniť funkciu lesov v celej ich komplexnosti. V návrhu zákona v § 64 písm. f), respektíve v § 66 písm. e) dochádza k zavedeniu nového prvku, ktorým sú, citujem, "kritériá trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch". V súčasnosti sú však tieto kritériá nejednoznačne formulované, a to najmä v dokumentoch odborného charakteru. Keďže s dodržiavaním, respektíve nedodržiavaním týchto kritérií je spojené riziko sankčného postihu, považujeme za nutné jednoznačne a právne záväzne určiť tieto kritériá vo forme všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ja ďakujem za všetky príspevky. Keďže som už rozprával veľa, takže nebudem to už veľmi podrobne komentovať. Jednoznačne si myslím, že to, čo som povedal, si viem obhájiť a môžme o tom rozprávať v kuloároch.
Ten výberkový spôsob je ozaj dôležitý. Súhlasím s pánom poslancom Lebockým, že aj doteraz to bolo možné, ale práve to, že ukazujeme istý vyšší stupeň naliehavosti touto zákonnou normou, to si osobitne cením. A preto tento zákon podporím. To sa mi zdá hodné všetkých tých vecí, ktoré povedzme pani poslankyňa Košútová zmietla ako niečo, čo bolo školenie o pozemkových úpravách. Škoda, pani kolegyňa, ja si myslím, že to nesmerovalo k tomu, že by to bolo školenie o pozemkových úpravách, ale k tomu, že sú tu dôležité momenty v tom zákone, ktoré sú hodné podpory, a sú možno momenty, ktoré budeme riešiť na niektorých ďalších stretnutiach.
Takže ďakujem pekne. Verím, že dnešné rokovanie o tomto zákone a jeho úprava bude na prospech lesníctvu, a to je podstatné. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja som pozorne počúval tento príspevok a musím byť veľmi otvorený a úprimný: s mnohými vecami som nesúhlasil.
Ja som za to, aby štát čo najmenej zasahoval do vlastníckych práv. A keď sme to trošku tak, aj v tej rozprave to bolo spomenuté s predchádzajúcim zákonom, a poľnohospodár musí ísť s cenou na bubon, aby išiel aj lesný hospodár s cenou na bubon, nesúhlasím s tým. Ja nesúhlasím s tým ani pri tom predchádzajúcom zákone. A aj keby sme to zviedli ešte tuná do zákona o lesoch, hlasoval by som proti, aj vystúpil by som proti. S tým hlboko nesúhlasím.
Ďalšia vec je odvod z každého kubíka dreva a štát, aby tu to zase reguloval, ani s tým nesúhlasím. Keď sú menší vlastníci, nech sa oni združia, nech si platia jedného lesného hospodára, ale nie tuná, že by štát teraz tuná platil a akosi reguloval ako tieto veci.
Ďalšia vec je aj tá výmena a zámena len so súhlasom vlády. No ten život, nestihnem to všetko rozobrať, ale ten život je plný paradoxov a prináša všeličo. Samozrejme, ak sú tie výmeny také špekulatívne, je to zlé.
A čo sa týka jazdenia po lese motorkami. Tie motorky treba spresniť. To sú tie terénne motorky, ktoré spôsobuje jednak ten rachot, ale aj eróziu pôdy, aj v lese a podobne. Toto tam naozaj nepatrí. Ale konfiškovať to? Ja sa teraz, pán minister, vás opýtam: čo budete robiť s tými rárohami? Budete jazdiť na švorkolkách? Komu to dáte? To sú rárohy. To je úplne totálny nezmysel a tu by sme sa vracali pred rok ´89 a konfiškovali ako majetky. A navyše to by bola veľká záťaž pre samotný štát, čo s tým robiť.
Čo sa týka hospodárenia výberkovým spôsobom, áno, ale len na určitých... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som podčiarknuť niektoré takpovediac kľúčové slová z vystúpenia kolegu Mičovského, najmä pre tých, ktorí tu neboli.
Po prvé, je to pripomenutie chyby minulosti, tej smutne známej orientácie na rovnoveké monokultúry, najmä smrekové, na ktorú dodnes doplácame.
Chcel by som tiež podčiarknuť snahy eliminovať možnosti zneužívať kalamitu na nadmernú ťažbu a taktiež pred chvíľou spomínané zabránenie vstupu štvorkoliek, motocyklov, skútrov a podobných zariadení do našich lesov. Chcel by som sa prihlásiť k jeho volaniu po lepšom chápaní ekosystémových funkcií lesa v koncepte komplexnej hodnoty funkcií lesa, ako aj k jeho volaniu po účinnejšej ochrane lesníckych pamiatok.
A napokon, chcel by som sa ideovo prihlásiť aj k jeho návrhom na lepšiu deľbu kompetencií medzi lesníkmi a štátnymi ochrancami prírody, aj keď na realizáciu tohto návrhu nemáme dosiaľ celkom identický názor.
A napokon chcem veľmi oceniť jeho metaforu alebo bonmot, že lesy nie sú bankou, ale poisťovňou.
Ďakujem.