Videokanál klubu

No, ja rovnako zdieľam obavy aj tvrdenia, ktoré predniesla pani poslankyňa Žitňanská. Napokon sú to obavy, s ktorými som sa stretla aj na rokovaní so zástupcami Združenia pre otvorenú justíciu, ale aj zástupcami Aliancie Fair-play, kde bolo jasne poukázané na to, že takto pripravená novela a návrh, ktorý sa tvári byť návrhom, ktorý má priniesť očistu justície, naozaj môže mať skôr kontraproduktívny účinok. Obe tieto združenia poukázali na to, že zastupujú a pomáhajú práve sudcom, ktorí sú diskriminovaní a šikanovaní za to, že riešia prípady, kde je podozrenie na to, že v mnohých prípadoch čelia či už politickým, alebo obchodným, dokonca mafiánskym tlakom.
Takže ja rovnako mám problém podporiť tento návrh. Tak ako je predložený, vôbec nepredznamenáva očistu a reformu súdnictva. A bola by som veľmi rada, ak by sa v úvahu vzali všetky pripomienky a návrhy týchto mimovládnych organizácií, ktorí z praxe poukazujú na to, ako sa môžu zneužiť informácie, s ktorými bude pracovať či už NBÚ, alebo Súdna rada, prípadne aj SIS.
Ďakujem.

Jeden ten moment, kedy, už si to tu spomínal niekoľkokrát, trošička toto slovko "trpáci", ja som počul ten prejav pána, pána ministra. Len teraz ma zarazí, vtedy som sa prihlásil do tej faktickej poznámky, že prstom ukazovať na poslanca Národnej rady, že vy ste pre mňa trpák. Ako, pán minister, trošička. Ako bavíme sa tu tisíckrát o nejakej dôstojnosti rokovania, neviem čo, a vy odtiaľ ako predkladateľ návrhu zákona poslancovi vy ste služný. Ste služník, minister, a toto je poslanec Národnej rady, zástupca ľudu a vy mu prstom ukážete, že vy osobne, vy osobne ste trpák. Veď to nerobme! (Reakcia ministra.) A keď si zvolený ako ja, tak sa tak aj správaj ako ja. Ja nehovorím druhým ľuďom tu, že sú trpáci a ešte na nich ukazujem z postu ministra prstom, že konkrétne na niekoho. Toto ako naozaj si myslím, že niekde máme voči sebe nejakú úctu a ja neviem ten, ten protest, tiež si vážim občiansky aktivizmus, ak to bolo tak, že celá skupina, ale veď aj tu navzájom ako ukázať prstom na kolegu poslanca, aj keď je zrovna z opozície, podľa mňa k nám ničomu dobrému nepridáva a nechajme si to úplne niekde mimo tuná rokovania.
Ďakujem.

Ďakujem, vážená pani predsedajúca, dovoľte mi podať interpeláciu pre pani ministerku zdravotníctva, keďže inštitút interpelácií má aj taký troška delay, že máme, nebola zaradená, ale ja už tú interpeláciu v ruke mám, tak ja by som si predsa len, nebola zaradená medzi tie písomné odpovede, ktoré pre túto schôdzu boli prichystané, ale ja mám už odpoveď, ktorá bude pravdepodobne do budúcej, ale pre ušetrenie času si dovolím podať aj túto ústnu a nasledovne ju v miere dopracovania otázok podám teda, aby som dodržal literu zákona aj písomne a bude sa jednať troch zásadných otázok k predaju pozemku Fakultnej nemocnice v Trnave.
V Trnave sa stala taká vec, že nemocnica sa rozhodla, že predá 23-tisíc metrov štvorcových zo svojho, ako keby prebytočného majetku a predá to pre developera, ktorý stavia hypercentrá, Tescá, Kauflandy, a rozhodli sa, že to predajú takejto firme a - čuduj sa svete - na tomto pozemku sa ale na základe platného územného plánu mesta nedá dodnes stavať. Po predaji tohto pozemku sa, po predaji, po schválení ministerstvom, po zaplatení peňazí z ministerstva financií sa riaditeľ nemocnice vybral na Mestské zastupiteľstvo v Trnave žiadať o zmenu územného plánu, čiže z pozemku, kde sa nedalo stavať a nedá, chce urobiť pozemok, na ktorom sa stavať dá. Dve, dve zásadné chyby podľa mňa boli, že v tom čase, keď to mestské zastupiteľstvo prebiehalo, riaditeľ nemocnice zastupoval developera. Nebol majiteľom tých pozemkov a už to nadobudol developer a dokonca kolegovia vaši na miestnej úrovni zo strany SMER zostali v šoku a pýtali sa pána riaditeľa, čo si to dovoľuje, kde je developer, kde je ten, čo chce v areáli nemocnice stavať hypercentrum, nákupné stredisko.
Ja som v pôvodnej interpelácii sa pýtal na niektoré skutočnosti, ktoré pravdepodobne na budúcej schôdzi sa budem snažiť rozobrať v tých siedmich bodoch, ale pre novú interpeláciu by som chcel vedieť odpoveď na tri zásadné veci; v tej interpelácii totižto sú absolútne protichodné údaje; a tá prvá je, či je možné, aby ste poskytli mne ako poslancovi audit alebo znalecký posudok, ktorý aj podľa vašich slov alebo slov z vášho ministerstva vychádzal z aktuálnych údajov a listu vlastníctva. Ja som sa nepýtal na to, či sú plochy, ktoré kúpil nový developer od fakultnej nemocnice, zastavané plochy, ja som sa pýtal na to, či sa aktuálne, podľa aktuálnych údajov, aktuálneho stavu dá na týchto pozemkoch niečo postaviť. Keďže územný plán s týmto neráta, tak predpokladám, že vaša odpoveď musí byť, že nie, nedá. Tým pádom, ako píšete, že vychádzate z aktuálnych údajov, tak cena pozemku, ktorá v tomto znaleckom posudku bola, musela vychádzať z aktuálnych údajov, že developer kupuje pozemok, na ktorom sa nedá stavať, a teda aj jeho cena musí byť rádovo nižšia ako pozemok, na ktorom sa nákupné stredisko postaviť dá. To znamená, že nemocnica prišla o reálne veľké peniaze a možno vás budem informovať, tak ako boli prekvapení volení zástupcovia mesta Trnavy cez celé politické spektrum vrátane poslancov, dvaja z nich sedia aj v Národnej rade, vrátane poslancov SMER-u, že riaditeľ nemocnice neprišiel ako vlastník požiadať o zmenu územného plánu pre použitie tohto vtedy ešte jeho areálu nemocnice pred predajom, ale až po. Čiže nemal tam čo robiť, pozemky vlastnil úplne niekto iný a žiadal o zmenu územného plánu v podstate v prospech developera, ktorý kúpil lacný pozemok, na ktorom sa nedá podľa súčasného územného plánu stavať.
Druhá otázka, čiže tá prvá otázka bude smerovať k tomu, že teda z akých aktuálnych údajov vychádzal ten znalecký posudok a či tento znalecký posudok mi môžete poslať, alebo vás budem musieť žiadať na základe zákona 211 o voľnom prístupe k informáciám, aby sme vedeli posúdiť a aby verejnosť vedela posúdiť, že z akých naozaj aktuálnych údajov vychádzal a či cena pozemku miesto 2 mil. eur nebude 6 alebo 10 mil. eur. Ak je to tak, že nemocnica prišla o 4 až 8 miliónov eur, tak potom ten krásny projekt, ktorý prezentoval pán riaditeľ miestnym poslancom v Trnave, nemocnice 21. storočia, prišiel reálne o veľké milióny a pravdepodobne priamo ohrozil pán riaditeľ nemocnice, váš politický nominant, realizovanie tohto zámeru. Zámeru vystavania modernej, funkčnej a krásnej nemocnice v Trnave pre účely 21. storočia.
Druhú vec, ktorú sa chcem opýtať v tomto, je, že či sa dá rozlíšiť, ak sa pýtam na to, že zastavaná, alebo plochy, ktoré sú síce zastavané, ale územný plán s nimi neráta ako na akúkoľvek inú výstavbu, tak či by ste mi mohli k tomuto odpovedať a nie k tomu, že tam sa nachádzajú nejaké budovy. Proste na to som sa ani nepýtal a odpoveď, ktorú som dostal, vôbec nekorešponduje s otázkou, ktorú som položil.
No a úplne na záver, tá tretia otázka bude smerovať k tomu, že ak naozaj robíme spôsobom, že sú pravidlá nastavené, zákonné pravidlá nastavené tak, že riaditeľ nemocnice musel postupovať tak, že najprv si vybral developera, ktorý vyšiel z OPK a až potom mohol ísť žiadať o nejaký, nejaký pohyb v územnom pláne mesta, tak sa obávam, že ste zle informovaná, a chcel by som vás informovať, že o zmenu územného plánu mohol žiadať dávno predtým. Mohol sa zmeniť územný plán v tých predmetných bodoch ZB03 a ZB04, čím by narástla jeho cena, čiže keby sme z nezastavateľnej plochy urobili zastavateľnú plochu, a až potom mohol vypísať konanie, kto ponúkne najvyššiu cenu.
Čiže podľa mňa, moja interpelácia aj pôvodná, aj táto nová smeruje, či ste o týchto skutočnostiach vedeli. Či vám nie je ľúto, že trnavská nemocnica prišla o reálne zdroje pri predaji pozemku, že riaditeľ nemocnice nemal čo robiť na zastupiteľstve, pretože konal len a len v mene a v prospech vlastníka už vtedy pozemkov a tie pozemky vlastnil aj na základe vášho rozhodnutia, aj na základe toho, že minister financií uhradil a boli zapísané do katastra, čiže konal v mene už nového vlastníka. A to, čo spomínate, a tu sa odvolám predsa len na tú interpeláciu, že ministerstvo zdravotníctva nemôže vylúčiť uskutočnenie kontroly na základe vonkajšieho, resp. vlastného podnetu. Čiže ak vylúčilo konanie na základe vlastného podnetu, ja vás si dovolím požiadať a poprosiť, že berte toto ako vonkajší podnet a prešetrite, či nemocnica na základe zmeneného územného plánu neprišla o reálne milióny eur na to, aby mohla realizovať plán výstavby nemocnice 21. storočia, a či by predsa len nemalo ministerstvo vyvodiť v tejto veci aj personálne dôsledky, pretože takýmto spôsobom ste možno boli zavedení vy, rovnako ako boli zavedení poslanci mestského zastupiteľstva a dokonca mnohí obyvatelia, ktorí v tesnej blízkosti tohto 23-tisíc metrov štvorcových, ktoré boli predané, bývajú. Čiže podľa mňa takýmto spôsobom nie je dobré nakladať so zverenými hodnotami, ktoré, ktorými disponovala fakultná nemocnica.
Dalo sa to urobiť inak, za vyššiu cenu a proces podľa mňa veľmi zaváňa tým, že niekto ušetril developerovi. To, či sa obohatil, pravdepodobne by sme mali nechať zodpovedným orgánom, ktoré aj týmto vyzývam, aby rozhodli, a prihováram sa za to, aby ministerstvo zdravotníctva aj na základe, a berte ho ako ten vonkajší podnet, uskutočnilo reálnu kontrolu, na základe čoho pán riaditeľ konal a či tam neprišlo k reálnemu obídeniu zákona, keď nechcem byť tvrdý, a či prostriedky, ktoré mohli byť dnes, nezastavateľnej plochy na základe územného plánu a aktuálnych údajov, ale na základe toho, že mesto zmení územný plán, násobne vyššie. Podľa mňa znalecký posudok, ktorý v tomto vychádzal, ako vy sama píšete, z aktuálnych údajov, nemohol predpokladať, že mestské zastupiteľstvo zmení územný plán a nemocnica, pardon, developer bude môcť na týchto pozemkoch vystavať hypercentrum alebo veľké nákupné stredisko.
Ďakujem za pozornosť a interpeláciu podám podľa zákona aj písomne.

Pekné popoludnie, ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, kolegyne, kolegovia, hostia, mám pripravené reakcie na tri odpovede pánov ministrov, týkajú sa troch oblastí, ktoré spája príroda alebo, poviem presnejšie, ktoré spájajú lesy.
V prvom prípade zareagujem na odpoveď pána ministra Boreca, ktorý bol interpelovaný v záležitosti Slanských lesov. Len pripomeniem, že už som prejavil z tohto miesta vďaku pánovi ministrovi pred časom. Bolo to v závere minulého roka, keď jedna z interpelácií, ktorá smerovala k Slanským vrchom a ktorá pripomínala, že 15 rokov starý veľmi divný čin, ktorý spôsobil, že majetok Slovenskej republiky bol znížený o miliardy, alebo mal byť znížený, spôsobila to, že pán minister sa o túto otázku podrobnejšie zaujímal, a chcem veriť, že práve aj jeho záujem rozhodol o tom, že po 15 rokoch beznádejného vyšetrovania a súdenia sa bol Slovenskej republike priznaný nárok na 6 600 ha lesov, ktoré sú známe ako kauza Slanské lesy. Jeden malý odstavček z tejto interpelácie si dovolím prečítať, lebo poviem tak úprimne, trocha sebastredne, že sa mi celkom pozdáva, a poviem potom prečo.
"Vážený pán minister, tomuto príbehu nechýba oproti románovým takmer nič. Máme tu grófa a jeho tajné vzplanutie k slúžke, máme tu kráľovský dar ešte nenarodenej dcérke, máme tu čarovné objavenie sa miliardového dedičstva po desaťročiach mlčania, máme tu, žiaľ, aj krv, pretože jeden z dôležitých svedkov zahynul na poľovačke za divných okolností, no máme tu aj odvážneho bojovníka, ktorý statočne bojuje za pravdu s nasadením oveľa väčším, ako by sa od radového štátneho zamestnanca čakalo; ide o lesníka Pavla Jakaba. Máme tu však aj svižného ministra, ktorý sa rozhodol do vecí vniesť dôležitý impulz, no a napokon tu máme aj prekvapivý záver súdu, ktorý už takmer usvedčeným vinníkom umožní beztrestne uniknúť."
Ja som to trocha ako vyšperkoval ten text, ale bol reakciou na druhý diel Slanských vrchov. Ak v prvom dieli bolo po 15 rokoch rozhodnuté, že štát nebude okradnutý, tak v druhom dieli bolo podivné rozhodnutie krajského súdu v Banskej Bystrici, že tí ľudia, čo sa 15 rokov pokúšali štát okradnúť, nebudú viacej súdení, lebo by im boli uprené akési práva. Divné, neuveriteľné a hlavne veľmi škodlivé, pretože morálne poučenie pre národ je z toho potom jednoznačné: fixľuj a naťahuj, nechoď, predkladaj potvrdenia o zdravotných problémoch, vyhýbaj sa štátnym orgánom a keď to vydržíš dostatočne dlho, tak potom tvoje zbojníctvo ti bude prepáčené aj súdom, pretože boli by upreté akési tvoje práva, že po 15 rokoch takéhoto šikanovania, v úvodzovkách, predsa ťa nebudem súdiť! Veď ty si chcel okradnúť štát iba o pár miliárd a keďže sa ti to nepodarilo, tak vlastne je to v poriadku!
No moje vyjadrenie k odpovedi pána ministra, ktorú nebudem čítať, bude veľmi stručné. Ja budem zatiaľ spokojný s jeho odpoveďou. Pretože jasne mi tam dal najavo to, čo som napokon aj predpokladal, že pokiaľ trvá ešte súdne konanie, minister nemá právo považovať súdy za svoje podriadené inštitúcie, teda minister spravodlivosti, a pritom mi úplne postačuje jeho vyjadrenie, kde sa konštatuje, že momentálne je táto záležitosť na Najvyššom súde Slovenskej republiky, to znamená, že odvolanie prokurátora, prokurátora nastalo a tým pádom môžeme sa oprávnene domnievať, že ak pán minister Borec vyriešil úspešne prvý diel po 15 rokoch kauzy Slanských lesov, tak verme mu, že bude v takomto sympatickom počínaní pokračovať a vyrieši aj tento druhý, verím, že jednoduchší a kratší príbeh, nebudeme čakať ďalších 15 rokov, lebo by sme z toho urobili potom nie kauzu Slanských vrchov, ale kauzu 30-ročnej vojny o Slanské vrchy. Tak som presvedčený, že táto odpoveď je prísľubom, tak ako to napokon pán minister, myslím, aj ukončil, že je to na Najvyššom súde. Ubezpečujem vás, že naďalej budem vybavenie tejto veci sledovať v rámci mojich dohľadových kompetencií, ktoré mi zo zákona prináležia.
Ďakujem z tohto miesta váženému pánovi ministrovi Borecovi, že bude dohliadať na tento prípad a chcem vyjadriť svoje osobné presvedčenie a vyjadrujem ho v množstve, v mene množstva nielen lesníkov, ale aj obyvateľov a občanov Slovenska, že tak okatý prípad porušenia zákonnosti, ako bola kauza Slanské lesy, bude mať dohru aj v tejto podobe, že jej vinníci sa nebudú môcť vyhnúť svojmu trestu pod pláštikom akéhosi porušenia ich práv, pretože oni dlhé roky porušovali práva Slovenskej republiky na bezproblémové užívanie a vlastnenie a spravovanie svojho majetku, majetku všetkých občanov Slovenskej republiky. Takže máme za sebou prvú interpeláciu.
Žiaľ, v druhej a tretej interpelácii už nebudem môcť byť natoľko ústretový voči odpovedajúcim, pretože nie je to možné. Tá druhá interpelácia sa týka prípadu, o ktorom som hovoril, keď som interpeláciu predkladal, pán minister pôdohospodárstva nie je prítomný, ale on je o tom dobre informovaný. Odpoveď sa týka prípadu obce Jasenie, kde - čuduj sa svete - rástol donedávna ostrov lesa, pár desiatok hektárov, na ktorom boli statné 80-ročné stromy. Mali len tú vinu tie stromy, že zabudli rásť na lesnej pôde a vyrástli na poľnohospodárskej. Ale o tom vedeli iba tí na katastri, pretože nebavíme sa o nejakých podhorských lúčkach a nejakých pasienkoch, ale bavíme sa priamo o enkláve lesa uprostred lesa, akurát tá enkláva má druh pozemku pasienok. No a ktosi to zistil a pustil sa do rúbania. A pár tisíc kubíkov, ktoré tam sú, pošli.
A odpoveď, ktorú som dostal v tejto veci, ma nemôže uspokojiť, pretože naozaj nereaguje na tú podstatu. A podstata je tá, že ak vôbec máme takúto možnosť - mať takéto divne zaradené lesy, tak musíme urobiť veľmi akútne a veľmi rýchle opatrenia, aby sa takéto prípady nemohli opakovať. A ak už niekto sa do toho pustil, tak potom musíme asi aj vedieť primerane takýchto lapajov zastaviť a potrestať. Zatiaľ sa zdá, že pre takéto riešenie sa ministerstvá nerozhodli. Odpovedali mi dvaja páni oslovení ministri, nielen pán minister pôdohospodárstva, ale aj pán minister životného prostredia.
A najprv sa povenujem odpovedi pána ministra Jahnátka. Jeden odstavec je pozoruhodný. "Predmetný pozemok je zahrnutý do projektu pozemkových úprav, ktoré v danom území prebiehajú a ktoré už rešpektujú aktuálny stav pozemkov. Z toho dôvodu sa k jeho vyňatiu z poľnohospodárskeho pôdneho fondu a zaradeniu do lesných pozemkov nepristúpilo." Vlastne nádherná záležitosť, zacyklenie prípadu, keďže niekto už zasiahol do toho lesa a vyrúbal ho, takže vlastne potvrdil, že ten les už je pasienkom, a potvrdil, že ten druh pozemku teda je v súlade s tým, čo na ňom už je, resp. nie je, lebo je na ňom už naozaj podivný pasienok zarastený krami a nie je na ňom už drevo, ktoré na ňom rástlo. Takže vlastne len veľmi správne sa tu zosúladilo tento pochybný a doslova trestný stav so skutočnosťou. Už ho netreba prijať a zaraďovať, pretože, veď napokon ten les tam už nie je, tak už je to pasienok. Mali by sme vystaviť ďakovný list tým, čo sa o to pričinili, a poďakovať im, že teda ďakujeme, podarilo sa vám vyrúbať pár tisícov kubíkov stromov a máme z toho to, čo sme chceli mať, máme z toho pasienok. Že je to ostrov uprostred lesa v ochrannom pásme Národného parku Nízke Tatry, že je to naozaj hora, pri ktorej by vám oči zaplakali, aj starým chlapom. Hora, ktorá tam fakt mala rásť. Nie, my sme sa rozhodli povedať, že už nemáme k čomu pristupovať, k akému zaraďovaniu. Nech tam teda ten pasienok naďalej udržiavajú. Povedzme, počkajme zase osemdesiat rokov, vyrastie tam hora a zase nejakí lapaji prídu a výrubu. Načo by sme to my preraďovali do lesa?!
A druhá vec, s ktorou nemožno súhlasiť, že pán minister nemal zrejme dostatočné informácie, lebo ja verím, že jeho aparát je schopný získať prinajmenšom dvakrát toľko ako ja so svojimi možnosťami. Tu tvrdí, že na pozemok nebol vypracovaný program starostlivosti o lesy, to aj ten LHP, to je ten plán, na ktorý sme hrdí, že v rámci Európy máme najlepšie naplánované opatrenia v lesoch, nakoľko sa tento vyhotovuje len na lesné pozemky. No musím povedať, že na tento lesný hospodársky plán alebo po novom program starostlivosti o lesy vypracovaný je, takže bolo by veľmi dobre, keby ho pán minister mal v rukách, prípadne ja mu ho poskytnem, aby videl, že naozaj ten les bol lesom a to, čo sa s ním udialo, je zločinom proti lesu a nemožno sa s takouto odpoveďou uspokojiť. Aj keď pripúšťam, že je tu akási nádej do budúcnosti.
Pán minister mi píše, že má záujem už v budúcnosti takéto poľnohospodárske pozemky porastené drevinami riešiť a chce upraviť v tomto zmysle dohodu medzi Lesmi Slovenskej republiky a slovenským pôdnym fondom; asi malo byť napísané Slovenským pozemkovým fondom v odpovedi, to je asi detail; v záujme toho, aby takéto pozemky naozaj boli spravované v súlade s ich skutočnou hodnotou a nie v súlade s tým, čo niektorí beťári z nich dokážu urobiť. A povedzme si úprimne, nie kvôli tomu, že by chceli prerábať druhy pozemkov, ale z obyčajnej zištnosti. No a že sme im to umožnili aj zákonom, ktorý sme tu už párkrát spomínali. Zákonom, ktorý rozšíril rozšafnosť takýchto lapajov vyrúbať stromy rastúce mimo les. Lebo aj tento prípad sú stromami rastúcimi mimo les, tak to je už len tá čerešnička na torte, že sme sa tu už pokúšali niekoľkokrát zmeniť takýto zákon. Je to tá časť zákona o životnom prostredí, ktorá hovorí o tom známom prsnom obvode vo výške meter tridsať stromov, kde sme rozšírili nekontrolovanú, kontrole nepodliehajúcu možnosť vyrúbať také stromy zo 40 na 80 cm obvodu.
O niečo nádejnejšia alebo aspoň vecnejšia je odpoveď pána ministra Žigu, ktorý predsa len musel reagovať trocha ostrejšie. Pán Jahnátek to mohol zobrať tak, že dobre, nie je to les de iure, takže čo on už s tým, keď lesy sú tam na starosti a toto je vec, ktorá by mala podliehať zrejme inému režimu, režimu orgánov štátnej správy na úseku životného prostredia. A preto práve aj tá odpoveď je nádejnejšia, lebo pán minister pripúšťa a teda potvrdzuje, že bolo začaté Policajným zborom Slovenskej republiky vyšetrovanie, kde stále prebieha, a teda nie je možné v tomto štádiu poskytnúť odpovede. Takže ja teda zatiaľ zverejňujem túto časť, že nie je možné ani z mojej strany zareagovať úplne komplexne na to, čo sa očakáva od poslanca aj od ministra, a že určite budem informovať, akým spôsobom bude naložené s týmto prípadom orgánmi činnými v trestnom konaní. Bolo by to neuveriteľné, keby tieto orgány považovali tento prípad za akúsi banalitu, ktorú nedokážu vyšetriť. Svedkov v obci Jasenie, toho, čo sa tam udialo, je habadej.
(Obzretie sa rečníka smerom k ministrom.) Idete vyznamenať, pán minister, niekoho? Pripomínam, že naposledy ste mi spomenuli, že dáte vyznamenanie pánovi učiteľovi Žarnayovi, tak len ste na to zabudli. Ale nikdy nie je neskoro. Deň učiteľov sme mali, zas už, stretli sme sa predtým. To len zato, že ste mi nahodili to, že vyznamenanie. Keby ste rozprávali tichšie, tak by som to nezačul. Ja až tak dobre nepočujem.
Je tu jedna časť, ktorá sa mi nepozdáva. A to je časť, ktorá sa týka takejto textácie: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky pri preverovaní možnosti zmeny druhu pozemku z trvalých trávnych porastov na lesné pozemky získala zo Slovenského pozemkového fondu zamietavé stanovisko, nakoľko by išlo o cenovo nevýhodné riešenie. Zdôraznime, ak teda niekto chce urobiť ten krok, aby les ostal lesom, aby sa teda potvrdilo, že nie reč úradníka, ktorý napísal, že je to pasienok alebo trvalá trávnatá plocha, ale aby sa reč reality prejavila pri takýchto rozhodnutiach, že potrebujeme sa dohodnúť, že je to potrebné previesť do lesa, tak dostaneme tu odpoveď od pána ministra životného prostredia, že by išlo o cenovo nevýhodné riešenie. Ak by som to premenil na detail, tak potom môžme povedať asi nasledovné: Že ak je to cenovo nevýhodné, tak potom treba vždy v takomto prípade zobrať sekeru a stromy vyrúbať, aby sa pasienok stal pasienkom a trvalá trávnatá plocha trvalou trávnatou plochou. Nerobme cenovo nevýhodné riešenia. Len viete, je to otázka. Cenovo nevýhodné riešenie možno niekto napočítal, neviem, z nejakého administratívneho postupu, ale môže byť nevýhodné riešenie, keď zachránime les pre túto krajinu? Nemôže. Takže počkám na ten priebeh vyšetrovania a na tú cenovú nevýhodnosť sa spýtam v osobitnom dotaze, otázke.
Tretia interpelácia, ku ktorej by som chcel zaujať stanovisko a ktorá tiež bude navrhnutá mnou, a už v tejto chvíli navrhujem, aby bolo vyjadrené, vyjadrená moja nespokojnosť s odpoveďou, aby bolo hlasované o takejto nespokojnosti, sa týka čohosi, čo sme tu už mali: Karpatských bukových pralesov. Pralesy, ktoré sú zaradené v svetovom prírodnom dedičstve a ktoré by mali byť predmetom našej celonárodnej hrdosti. To, že predmetom tej celonárodnej hrdosti v plnom rozsahu nemôžu byť už niekoľko rokov, je fakt taký rukolapný, že my presne nevieme, kde tie pralesy máme. Svetové prírodné dedičstvo je absolútne svetová, najvyššia úroveň ochrany, zviditeľňovania a poznávania tých najhodnotnejších častí našej zeme, zemegule. S veľkou slávou sme, by som povedal aj oprávnene, s veľkou slávou zaradili už pred niekoľkými rokmi, bolo to na Novom Zélande, Karpatské bukové pralesy, to sú tie, ktoré nájdete v Bukovských vrchoch a na Vihorlate, do tejto vysoko hodnotenej kategórie, ktorá je svetom uznávaná. Len problém je v tom, že máme tam rozdiel niekoľko tisíc hektárov. To znamená, my nevieme povedať, kde ich presne máme. Miesto zhruba dvetisíc sme deklarovali až päťtisíc. Deklarovali sme ich bez toho, aby o tom boli majitelia týchto pozemkov informovaní. A dôsledkom toho je neuveriteľná vec. Máme kategóriu najvyššieho rangu ochrany týchto pralesov a máme hospodárov, ktorí na tých istých pralesoch hospodária, ako keby sa nechumelilo, pretože oni nestihli ani byť informovaní, že takéto pralesy tam sú.
Prvá sada odpovedí spred dvoch rokov bola taká nádejná. Aj pán premiér, aj päť ministrov, lebo je to širokorezortný problém, ktorý musí zastrešiť pán premiér, týka sa to nielen ministra pôdohospodárstva, ale aj ministra životného prostredia, obrany, kultúry a zahraničných vecí. Takže máme prípad, kde dostávam zakaždým odpovede jedna plus päť, premiér a päť ministrov. No pred tými dvomi rokmi to bolo také nádejné, že naozaj chybu nebudeme naprávať chybou a vysporiadame to tak, aby sme sa nestali predmetom medzinárodnej hanby. Problém je v tom, že takáto istá odpoveď od takýchto istých šiestich predstaviteľov vlády Slovenskej republiky, teda jedného pána premiéra a piatich pánov ministrov, prišla opäť. Ja som nenašiel, nechcem povedať, že je to rovnaké, možnože pánovi ministrovi Glváčovi by som krivdil, ten napokon s tým má najmenej, pretože jedná sa o jednu časť, ktorá je vo vojenských lesoch, kde, chvalabohu, Kyjovský prales je zaradený do rezervácií národných, ale zabudli ho dať akosi - naopak, opačné garde - do svetového prírodného dedičstva. Takže pána ministra Glváča by som z toho vynechal. Možno aj pána ministra zahraničných vecí Lajčáka tiež. Nie je to celkom jeho káva, ale predsi len minister zahraničných vecí vie, čo predáva krajinu, a toto je vec, ktorá predáva krajinu, lebo ak niekto sa chystá do Thajska, tak si pozrie, ktorých pár lokalít je zaradených vo svetovom kultúrnom dedičstve alebo v svetovom prírodnom dedičstve. A takisto to robia aj ľudia, ktorí sa prvýkrát vyberajú k nám na Slovensko, sa pozrú, čo dostalo tento najvyšší status svetovej ochrany a propagácie. Takže určite pán minister zahraničných vecí by bol rád, keby boli tieto veci v poriadku, ale chápem, že nie je priamo v jeho kompetencii túto vec opraviť.
Ale aj pán premiér si môže povedať, veď má na to ministrov. On mi zase tak píše, že stotožňuje sa s mojimi výhradami a verí, že to rezortní ministri vyriešia. Ale, prosím, plynú roky. My roky pracujeme na tom území spôsobom, ktorý vôbec nezodpovedá skutočnosti, že sa nachádzame na území svetového prírodného dedičstva. Preto nemôžem na to zareagovať inakšie ako len prosbou. Ja viem, treba poprosiť, keď nestačia behom dvoch rokov dve interpelácie a dostávate rovnaké množstvo takých nekonkrétnych balastov, proste slov, ktoré potvrdzujú, že máte síce pravdu, ale treba to riešiť, je to zložité.
Viete, došlo až vôbec, myslím, to bolo vlani v decembri, bola taká pracovná skupina, veľká pracovná skupina, sa to v Stakčíne uskutočnilo, ktorá bola poverená hľadaním riešenia, a oni sa dopracovali k niečomu takému až nedôstojne smiešnemu, že ten obrovský rozdiel v tých hektároch hľadali v nejakých drobných mapových chybách a v rozdielnom pohľade na mapový priemet. Keď je dačo našikmo, tak na tom priemete vodorovnom to má inú plochu. Proste úsmevné. Snaha riešiť to spôsobom, ktorý možno by mohol niekoho na chvíľočku zmiasť, ale kde, určite príčina v tom nie je, nemôže sa v takomto zdôvodnení nachádzať. Takže nič iné neostáva, len poprosiť, aby som nemusel písať tretiu sadu otázok a interpelácií v tejto veci, ale aby naozaj sa nalialo čistého vína, veď tých možností tam veľa nie je. Alebo povieme, že sme sa pomýlili a do Paríža odošleme informáciu: Vážení, prepáčte, vážime si, že ste zaradili našich 5-tisíc hektárov pralesov do svetového prírodného dedičstva, ale viete, je ich len 2 500 hektárov. Takže pripusťte nám tento omyl, už vás nebudeme zavádzať, ani obyvateľov, ani občanov, ani svetových návštevníkov, vyznačíme, kde to máme, aby sme vedeli sami povedať, že tu začínajú a tam končia. Povieme to aj majiteľom, aby vedeli, že tu môžete ešte pracovať a ťažiť a tam už nemôžete, a vysporiadané. Priznať chybu, hoc aj neskoro, je lepšie, ako zotrvávať v omyle.
No alebo je tu aj druhá možnosť, povedať si áno, nie sú to všetko tie najvzácnejšie územia, ale už sme ich tam raz zaradili, tak ich tam aj zaraďujeme naďalej, ale v tom prípade musíme povedať majiteľom - aj štátnym, aj súkromným, aj Ulickému LPM, aj kopu súkromníkom, aj Lesom Slovenskej republiky -, bude to zaradené so všetkou parádou do svetového prírodného dedičstva, nebudete tam už postupovať doterajšími pracovnými postupmi, uhradíme vám z toho vzniknutú ujmu a ideme ďalej.
Ani jedno z tých riešení nie je ľahké. To sme vedeli aj pred dvomi rokmi, vieme to aj teraz a ľahším sa nestane ani od zajtra. No ale byť šéfom čohosi, závodu, podniku alebo aj štátu, vláda je šéfom štátu, šéfuje nám, to sú nielen bavoráky, to nie sú len sekretariáty, to nie sú len vysoké platy, to je aj zodpovednosť, čože zodpovednosť, to je klišé, ale povinnosť rozhodnúť aj vážnu vec.
Takže ja by som poprosil pána premiéra, aby dal úlohu spomenutým svojim piatim pánom ministrom, aby túto záležitosť už rozlúskli. Ak budeme zotrvávať v takýchto odpovediach, tak sa dočkáme iba toho, že si spôsobíme hanbu na svetovej scéne a že to vyriešia v tom Paríži v ústredí UNESCO, ktoré spravuje svetové prírodné dedičstvo za nás. Bude to určite riešenie oveľa nepríjemnejšie, ako keď si to vyriešime sami. Takže o to riešenie prosím a s touto sadou odpovedí vyjadrujem nespokojnosť s výnimkou pána ministra Lajčáka a pána ministra Glváča.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážení členovia, členka vlády Slovenskej republiky, dámy a páni, ja som tých interpelácií podal v uplynulom období pomerne veľa. Budem sa venovať len takej jednej skupinke, ktorou som oslovil členov vlády v súvislosti s plnením programového vyhlásenia vlády. Bolo to tak ešte na marcovej schôdzi Národnej rady, čiže približne dva roky po parlamentných voľbách, keď sa blížil "polčas rozpadu" tejto vlády, a ako som povedal, z tohto miesta som sa obrátil na viacerých členov vlády s takou žiadosťou o odpočet toho, ako sa plní to, čo sa v programovom vyhlásení v jednotlivých kapitolách sľúbilo. Medzičasom mi prišli odpovede v celkovom rozsahu asi 150 normostrán, čiže čo sa týka kvantity, môžem byť absolútne spokojný. No ale keďže kvantita nie je všetko, samozrejme, tak mi teraz dovoľte, aby som vás čo najstručnejšie oboznámil s obsahom tých odpovedí a s tým, čo si o tom, čo je v nich napísané, myslím.
Začnem odhora, teda od pána premiéra. Hneď v druhom odseku svojej stručnej odpovede mi namiesto odpovede, namiesto odpovede si našiel čas ma poučiť, citujem, v tom zmysle, že nemôže súhlasiť s mojou snahou "spochybňovať a neustále podsúvať verejnosti niektoré environmentálne projekty a aktivity ako problematické, aj keď nie sú". Koniec citátu. Keďže nekonkretizuje, aké mnou spochybňované environmentálne projekty a aktivity má na mysli, potom vychádzajúc z toho, k čomu som sa v poslednom čase kriticky vyjadroval, môžem len dedukovať, že mu išlo o tieto, v úvodzovkách, environmentálne projekty a aktivity:
- snaha organizovať najproblematickejšiu časť zimnej olympiády v národnom parku,
- rozporuplný postoj vlády k ťažbe uránu pri Košiciach,
- tolerancia voči veľkoproducentom emisií a nevyriešenie kauzy emisie z čias prvej vlády Roberta Fica,
- podpora takého zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý umožňuje likvidáciu stromov po celom Slovensku,
- zrušenie špecializovanej štátnej správy pre životné prostredie,
- koketovanie so spaľovňou talianskych odpadov v Zlatých Moravciach,
- presadzovanie povrchového vedenia diaľnice na úseku Turany – Hubová cez chránené územia,
- prieťahy pri definitívnom ukončení prevádzky skládky odpadov v Považskom Chlmci či zlepšení kvality ovzdušia pri Ružomberku,
- alebo sústavná kritika Bruselu za údajne príliš prísne environmentálne normy.
Toľko asi ma napadlo, že by mohol považovať za tie mnou kritizované aktivity, ale keďže ďalej nekonkretizuje vo svojej odpovedi, ako vláda plní program v tejto oblasti, tak, žiaľ, nemôžem na to ani reagovať.
V ďalšej časti odpovede pána premiéra som sa dozvedel, že moje obavy o slovenskú prírodu nie sú namieste. Inými slovami, nemám sa obávať o prírodu NAPANT-u ani o zdravie Košičanov, ani o stromy rastúce vo voľnej krajine, lebo ide hlavne o zjednodušenie odstraňovania časti náletových drevín z poľnohospodárskej pôdy.
Chcel by som mať váš optimizmus, pán premiér. Žiaľ, fakty, poznatky a skúsenosť mi to nedovolia, a preto, ak dovolíte, obavu o slovenskú prírodu budem mať naďalej. Už aj preto, lebo na rozdiel od vás som absolventom Prírodovedeckej fakulty UK a životným prostredím sa zaoberám takmer od tých čias, keď ste sa vy narodili.
A napokon - nie po prvý raz - som sa od predsedu vlády dozvedel, že poslanec môže interpelovať vládu, člena vlády alebo vedúceho iného ústredného orgánu štátnej správy vo veciach ich pôsobnosti. Ale veď interpeláciou vašej osoby som presne to urobil, pán premiér! Pýtal som sa vás na veci, pod ktorými je váš podpis. Na rozdiel od vás nemám v pláne poúčať a moralizovať, takže radšej nebudem pokračovať v tom, čo si o vašej odpovedi na moju interpeláciu myslím.
S deviatimi otázkami, reagujúcimi na programové vyhlásenie vlády a jeho plnenie dva roky po..., som sa obrátil na podpredsedu vlády a ministra financií pána Kažimíra. Prekvapila ma jeho odpoveď na moju otázku, akými konkrétnymi opatreniami podporuje rezort financií orientáciu na tzv. zelenú ekonomiku, čo je záväzok uvedený na strane 6 vládneho programu. Pán minister tvrdí, že priama orientácia na zelenú ekonomiku nie je v kompetencii Ministerstva financií Slovenskej republiky. Ja si myslím niečo iné. Ak ministerstvo financií nepripraví a nepresadí vo vláde a parlamente systémové opatrenia na podporu zelenej ekonomiky, potom citovaný záväzok vlády zostane jedným z prázdnych, na pohľad pekných, ale nesplnených sľubov.
Očakávané zlepšenie energetickej efektívnosti cirka 1 000 bytových jednotiek v rámci iniciatívy JESSICA je síce fajn, ale ide skôr o ad hoc, než o systémové opatrenie. Príliš ambiciózne nepôsobí v treťom roku vládnutia ani konštatovanie, že ministerstvo financií pripravuje nový systém výberu a prerozdeľovania dane z vozidiel v závislosti od veku vozidla. Niežeby išlo o nesprávny zámer, len sa z roka na rok odkladá a ak sa ho aj podarí uviesť do praxe, nebude ani zďaleka predstavovať také účinné systémové opatrenie na zníženie stále rastúceho množstva emisií z motorovej dopravy ako napr. zavedenie environmentálnej dane na pohonné hmoty alebo nejaké iné systémové opatrenie tohto druhu.
V súvislosti s pripravovanou revíziou smernice 2003/96/ES o reštrukturalizácii právneho rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických výrobkov a elektriny by ma zaujímalo, aký je postoj slovenskej vlády k navrhovanému novému systému zdaňovania energetických produktov. Zároveň však treba pripomenúť, že tzv. zelené dane sa netýkajú len energetiky a - ako naznačuje aj odpoveď pána ministra Kažimíra - Slovensko sa problematikou zelených daní a podobných proenvironmentálnych ekonomických nástrojov, mierne povedané, príliš nezaoberá.
Z odpovede na moju otázku, aké kroky podnikla vláda a najmä rezort financií smerom k avizovanému rovnomernejšiemu daňovo-odvodovému zaťaženiu kapitálu a práce, som vyrozumel, že sme si asi s pánom ministrom nerozumeli. Ja som mal na mysli rozpočtovo neutrálnu daňovo-odvodovú reformu, niekedy nie príliš výstižne nazývanú aj ekologickou daňovou reformou, pri ktorej sa zvýši zaťaženie spotreby surovín a energie na jednej strane a zníži zaťaženie práce na strane druhej. Vláda v tejto sfére v tomto volebnom období vykročila skôr opačným smerom, čím nechcem spochybniť niektoré pozitívne opatrenia, napríklad vo sfére výberu daní, ale to je úplne iná problematika než tá, na ktorú som sa pýtal.
Pána Miroslava Lajčáka, podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky som sa okrem iného pýtal na to, či je podľa neho slovenská environmentálna politika na diplomatickom poli dostatočne proenvironmentálna a proaktívna. Pán minister síce uvádza niektoré pozitívne príklady v rámci jeho rezortu, ale priamej odpovede na túto otázku som sa od neho nedočkal. Z vlastnej skúsenosti človeka, ktorý v r. 1990 – 2011 aktívne absolvoval väčšinu kľúčových európskych a globálnych podujatí na tému životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja, môžem konštatovať, že v porovnaní s porevolučným Česko-Slovenskom, ktoré bolo v tejto oblasti minimálne regionálnym lídrom, prepadli sme sa vo sfére proaktívneho pôsobenia na medzinárodnej environmentálnej scéne do podpriemeru. Len z času na čas to zachraňujú niektoré osobnosti, žiaľ, viac na akademickej či mimovládnej než na vládnej úrovni.
S tým súvisí aj odpoveď na moju otázku týkajúcu sa možných ambícií Slovenska usporiadať v prípadnej spolupráci s Českou republikou 8. paneurópsku konferenciu ministrov životného prostredia v čase 25. výročia prvej podobnej konferencie, ktorá sa konala na zámku Dobříš v bývalom Česko-Slovensku. Pán minister síce túto ideu ocenil ako zaujímavú a inšpiratívnu, ale jedným dychom dodal, že by bola nad sily nášho rezortu životného prostredia. Ja si skôr myslím, že problém je skôr v tom, že za čias pamätnej dobříšskej konferencie, ktorú mimochodom organizovala hŕstka ľudí, stál na čele štátu prezident Václav Havel a životné prostredie vo federálnej vláde reprezentoval Josef Vavroušek a nikoho ani trochu podobného v analogických pozíciách na Slovensku zatiaľ nevidím.
Moja posledná otázka sa týkala názoru pána podpredsedu vlády a ministra zahraničia na publikované výroky predsedu vlády Roberta Fica v kauze U. S. Steel verzus Brusel, týkajúcej sa odmietnutia zámeru Európskej komisie na 40-percentné zníženie emisií skleníkových plynov. Pán Lajčák reaguje v štandardnom duchu, používajúc kľúčové slová ako 25-percentný podiel priemyslu, ohrozená konkurencieschopnosť a podobne. Spomína aj problém nášho energeticky náročného priemyslu a vysokých cien energií. Ale ak vychádzame z premisy, že nezníženie množstva skleníkových plynov bude mať na nás všetkých oveľa fatálnejšie dôsledky ako ich zníženie navrhované Bruselom, prečo potom nezačneme konečne orientovať našu energetiku, ekonomiku i celý život v duchu tohto poznania od energeticky menej, na energeticky, pardon, menej náročnú a environmentálne menej škodlivú cestu? A netýka sa to len sféry výroby, ale aj spotreby od zatepľovania budov až po hľadanie účinných alternatív voči osobným automobilom. A prečo namiesto toho vystupujeme v rámci EÚ ako lídri medzi spiatočníkmi?
Musím uznať, že pán Lajčák sformuloval svoju odpoveď veľmi sofistikovane, len je škoda, že nedokázal prekročiť svoj tieň, resp. tieň kabinetu, ktorého je členom.
V odpovedi ministra hospodárstva pána Malatinského ma zaujala, zaujalo jeho vydávanie našej pretrvávajúcej "orientácie na priemysel a silnú základňu“, ak mám citovať terminus technicus z jeho odpovede, za výhodu či dokonca tromf Slovenska. Valtr Komárek už pred viac ako štvrťstoročím, vtedy v pozícii hlavného autora súhrnnej prognózy Československej socialistickej republiky, jasne dokumentoval opak tohto tvrdenia, najmä v prípade krajín, ako je Slovensko, ktoré nemajú pre ťažký priemysel v podstate žiadne komparatívne výhody: či už ide o dostatočný odbyt, lacné domáce zdroje surovín a energie, dostatok vody, rozptylové podmienky pri znečistenom ovzduší a pod., snáď s výnimkou relatívne lacnej pracovnej sily. Už vtedy upozorňoval, že takáto priemyselná orientácia energetiky je charakteristická pre krajiny tretieho sveta a čím skôr sa od nej Slovensko odpúta, tým lepšie.
Minister Malatinský tiež uvádza, že prioritou vlády Slovenskej republiky je predovšetkým skvalitnenie vzdelávania, vedy, výskumu a inovácií. V súvislosti s legislatívnym procesom a prípravou strategických dokumentov medzi hlavnými požiadavkami uvádza systematické uplatňovanie princípu otvorenosti, zrozumiteľnosti a dôsledného hodnotenia dopadov. V súvislosti s energetickou náročnosťou minister hospodárstva na jednej strane priznáva, že Slovensko má piatu najvyššiu energetickú náročnosť v rámci EÚ 27, na druhej strane chváli rýchle tempo jej znižovania. To mi však akosi nesedí: Ak je dlhodobo také rýchle tempo zlepšovania, prečo sme potom naďalej 5. najhorší v EÚ 27 a z čoho pramení optimizmus, v rámci ktorého sa v r. 2020 údajne priblížime k priemeru EÚ, najmä ak znižovanie energetickej náročnosti naďalej nie je top prioritou slovenskej energetickej politiky?
Predstaviteľ rezortu, ktorý pred časom poskytol štátnu pomoc napr. prosperujúcemu SCP Mondi Ružomberok, ktorý na to naozaj nebol odkázaný, v odpovedi uvádza, že štátna pomoc bude, že "štátnu pomoc bude nevyhnutné smerovať do potrebných oblastí, odvetví a regiónov postihnutých negatívnymi globalizačnými a inými vplyvmi". Kiežby, len donedávna to bolo skôr naopak, aj keď nepopieram skutočnosť, že niektoré systémové opatrenia prijaté ministerstvom hospodárstva, resp. vládou by mohli prispieť k znižovaniu nežiaducich regionálnych rozdielov, čo bolo predmetom mojej ďalšej otázky. Podľa výsledkov všetkých mne dostupných výskumov sa tieto regionálne disparity ďalej zväčšujú, z čoho vyplýva, že prijaté opatrenia stále nie sú dostatočne účinné.
Podpora zelenej ekonomiky je na Slovensku úplne nedostatočná a to, čo si pod ňou rezort a vláda predstavujú a ako to realizujú, prináša miestami viac škody ako úžitku. Napríklad výstavba malých vodných elektrární prehradením tokov, nekritické spaľovanie biomasy na úkor aj hodnotnej zelene, to je známe pod slovným spojením biomasaker alebo podobnými epiteton ornans. Všetky zmysluplné opatrenia na zvyšovanie energetickej efektívnosti, samozrejme, vítam, len mi v odpovedi takmer úplne chýbajú konkrétne hodnoty, indikátory, čísla, čo bolo napokon predmetom mojej otázky. Kombinovaná výroba elektrickej energie a tepla je okej, menej okej sú už škandály, s ktorými bola spojená snaha o predloženie novely zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby v decembri 2012, dokonca v skrátenom legislatívnom konaní. Posledná novela toho istého zákona kombinuje pozitívnejšie stránky, napríklad podpora decentralizácie výroby energie, s negatívnejšími, napríklad už spomínaná podpora kontroverzných investičných projektov, ako sú spomínané nešťastne realizované viaceré vodné elektrárne. S opatrným optimizmom vítam aj koncepciu rozvoja výroby elektriny z malých obnoviteľných zdrojov energie, schválenú vládou v minulom roku.
Podobne ako minister životného prostredia aj minister hospodárstva si pripisuje k dobru údajnú podporu zeleného obstarávania. To ma úprimne prekvapuje vzhľadom na to, že vždy, keď som niečo podobné navrhoval z tohto miesta ja, bol som odmietnutý s tým, že to údajne nie je treba. Obávam sa, že pokiaľ sa zelený pilier nestane skutočne dôležitou a neobíditeľnou súčasťou zeleného obstarávania, dovtedy pôjde skôr o marketingovú aktivitu než o reálny nástroj na ozelenenie ekonomiky a zlepšenie nášho životného prostredia.
V názore na jadrovú energetiku sa s rezortom hospodárstva - podľa očakávania - rozchádzame. Tvrdenie, že záverečné stanovisko k procesu EIA na výstavbu zamýšľaného nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice bude garanciou toho, že výstavba bude v súlade s politikou udržateľného rozvoja, patrí do kategórie kuriozít. A navyše, keďže táto cesta získavania energie je dlhodobo nerozlučne spätá s Ruskou federáciou, potom vzhľadom na vývoj za našimi východnými hranicami sa asi zhodneme na tom, že posilňovanie tejto závislosti zrejme nebude národno-štátnym záujmom Slovenska. Česi sú ďalej na západ, čiže aj ďalej od východu, ale pochopili to skôr ako my.
Ďalšia moja otázka na pána ministra Malatinského znela, ako korešponduje so sľubovanou cestou trvalo udržateľného rozvoja obsah Memoranda o porozumení a spolupráci v energetickom sektore medzi ministerstvom hospodárstva a European Uranium Resources, týkajúceho sa ťažby uránu pri Košiciach. Aj keď sa tento postup minister hospodárstva snaží obhájiť ako štandardný, ja ho považujem za neobhájiteľný a za pravdu mi dáva, paradoxne, aj samotná vláda Slovenskej republiky, ktorá v týchto dňoch predložila do Národnej rady v skrátenom legislatívnom konaní návrh novely geologického zákona, ktorý práve prerokúvame. Zdá sa mi, že ani v tomto prípade ľavá ruka nevie, čo robí pravá. Alebo že by to bol zámer?
Som rád, že idea výstavby ďalšieho vodného diela na Dunaji, tentoraz priamo v Bratislave kúsok nad centrom mesta, je natoľko absurdná, že okamžite narazila na odpor nielen ochranárov, ale aj vodákov, vodárov, vedcov, lesníkov i širokej verejnosti. Tvrdenie, že takýto zámer je bezproblémový, lebo musí prejsť procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie a jeho výsledky sa budú rešpektovať, ignoruje okrem iných aj taký, v úvodzovkách, detail, že proces EIA a jeho výsledky nie sú na Slovensku právne záväzné.
Čo sa týka odpovede na moju otázku, ako korešponduje so sľubovanou cestou trvalo udržateľného rozvoja obsah memoranda o porozumení Slovenskej republiky s U. S. Steel Košice, ma odpoveď pána ministra taktiež neuspokojila. Robiť ďalšie environmentálne ústupky najväčším znečisťovateľom ovzdušia je priamym popretím princípov udržateľného rozvoja a nadraďovaním ekonomických záujmov nad environmentálne a zdravotno-sociálne. Ak by som mal byť ironický, tak by som povedal, že sa riadime heslom: Svoje milované emisie si nedáme vziať do tretích krajín! Z čoho by potom žili naše nemocnice a lekárne?
To, ako sa v praxi memorandum s U. S. Steel realizovalo, že išlo vlastne o diktát vlády voči parlamentu, je už kapitola sama pre seba.
Z odpovedí pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomíra Jahnátka som sa napríklad dozvedel, že prostriedky z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka čerpáme priam vzorne. Nepochybne sa z týchto peňazí podporilo veľa pozitívneho, žiaľ, aj veľa diskutabilného a neraz dokonca negatívneho. Lebo jedna vec je pekný názov a iná realita, iné realita. Dozvedel som sa aj to, že v rámci štátnej pomoci do mechanizmu podpôr zaradili systémovú podporu zamestnávania znevýhodnených osôb. Horšie už je, že počet takto podporených osôb je skôr symbolický ako významný. V r. 2013 išlo o 297 osôb a ani v nasledujúcich rokoch sa nepredpokladá ich výraznejší nárast.
Zlepšovanie životného prostredia a vidieka podporovaním manažmentu krajiny je jeden z troch hlavných cieľov Programu rozvoja vidieka na roky 2007 – 2013. Explicitne sa ochrany prírody a krajiny z uvedených konkrétnych opatrení týkajú najmä platba v rámci Natury 2000 a lesnícko-environmentálne platby, aj keď životné prostredie ovplyvňujú aj ďalšie platby. Keď si zrátame výšku prvých dvoch platieb, dostaneme sumu 2 187 000 eur, pričom na príslušnú os bolo alokovaných 2 milióny, zdôrazňujem, a alokovaných bolo 1 mld. 273 mil. eur. Čiže platby v prospech ochrany prírody a krajiny, ak ich tak vôbec môžeme nazvať, keďže nevieme, čo sa pod nimi konkrétne skrýva, predstavujú menej ako dve promile z celkovej sumy, čo nám však nebráni roniť slzy nad tým, ako je tá Natura 2000 pre nás údajne finančne neúnosná. A keď nám však na ňu ponúkajú prostriedky, tak ich veľkoryso ohrdneme?
Diverzifikáciu smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam vnímam tiež ako dvojsečnú zbraň. Iste, nielen poľnohospodárstvom je náš vidiek živý. A nielen, a kvalita života je určite kategória, ktorá nezahŕňa iba prácu na poli či v kravíne. Len sa mi zdá vhodnejšie hovoriť o podpore win-win stratégií, aby sa udržalo aj poľnohospodárstvo, aj zdravé životné prostredie, aj príroda a harmonická vidiecka krajina a zároveň vzrástla celková kvalita života obyvateľov vidieka. Že sa to dá, môžeme vidieť hneď v prvej rakúskej dedine za Bratislavou.
Veľmi perspektívny je projekt LEADER. Žiaľ, aj do neho bola alokácia zdrojov v hodnotenom období skôr symbolická, keď predstavovala menej ako 2,5 mil. eur. Napríklad na agroenvironmentálne poplatky, do ktorých patrí aj podpora biotopov vzácnych trávnych porastov a biotopov vtákov, ekologické poľnohospodárstvo, protierózne činnosti a pod. išlo púhych 390-tisíc eur, čo je na porovnanie menej, ak dobre počítam, ako plat jedného europoslanca za jedno funkčné obdobie.
Oceňujem, oceňujem spomínané ústretové kroky voči producentom hospodáriacim vo sfére integrovaného a ekologického poľnohospodárstva, ale podpora tomuto sektoru zostáva naďalej skôr marginálna ako reálna. Vzhľadom na vyššie uvedenú realitu, ktorú poznáme takpovediac z terénu, vyznieva súhrnné konštatovanie pána ministra Jahnátka v tejto časti odpovede na moju interpeláciu, citujem, „udržiavaniu kultúrneho charakteru krajiny a ochrane životného prostredia je teda venovaná primeraná a vyvážená starostlivosť“, koniec citátu, skôr ako zbožné prianie, než adekvátny obraz reality na slovenskom vidieku. Potešilo ma, že v r. 2014 – 2020 by sa mala výrazne finančne posilniť produkcia oviec a kôz, ako aj prísľub väčšej podpory integrovanej a ekologickej produkcie v sektore ovocia, zeleniny a viniča. Chýba mi tam však explicitná zmienka o podpore napríklad včelárstva.
Odpoveď na moju otázku, aký pokrok nastal v rámci sľubovanej finalizácie domáceho spracovania dreva, som síce dostal optimistickú odpoveď asi v tom duchu, že sa na tom pracuje, ale nič konkrétne o tom, ako to dosiahnuť a prestať byť aj v tejto sfére rozvojovou krajinou tretieho sveta, ktorá za babku vyváža svoje vzácne prírodné zdroje a draho dováža výrobky z nich. Účinné opatrenia prijmeme asi až vtedy, keď už nebude čo v našich lesoch ťažiť.
Spomínané podporné opatrenie s názvom "dotácia na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch" môže v sebe zahŕňať všeličo. V súvislosti s oživením trhu s drevom sa spomína, že mu napomohol aj nástup nových technológií spracovania dreva ako energetickej suroviny, známy ako štiepkovanie, pričom sa využijú menej kvalitné sortimenty dreva. K tomu však treba povedať, že na Slovensku padá za obeť aj drevná hmota zo stromov, ktoré mali rásť naďalej, a deje sa tak podľa všetkého v stále hrozivejšom rozsahu.
Posledná problematická podpora ide na zalesňovanie poľnohospodárskej pôdy práve v čase, keď liberalizáciu výrubov stromov v tzv. voľnej krajine pán minister Žiga a kolektív zdôvodňujú práve obavami, aby nám poľnohospodárska pôda nezarastala lesom. Žeby opäť pravá ruka vo vláde nevedela, čo robí ľavá?
Čo sa týka otázok adresovaných ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu pánovi Čaplovičovi, sa zmienim len o jeho odpovedi na posledné dve z mojich otázok. Tá prvá z nich znela: "Považujete, pán minister, systém podpory environmentálnej výchovy a vzdelávania zo strany Vášho rezortu za dostatočný, cieľavedomý a koncepčný?"
Zdá sa, že posledný významnejší počin na tomto poli sa odohral v roku 2006, kedy prierezová komisia pripravila integrovanú koncepciu environmentálnej výchovy a vzdelávania. Jedno je isté, a to to, že prierezová téma Environmentálna výchova, ktorú spomína aj pán minister, nie je ani tak prierezová, ako skôr v našom školstve chaotická. Významnejšie aktivity, ako je napr. program Zelená škola, Ekologická stopa, Na túru s Naturou a pod., sa realizujú zväčša v prostredí a zásluhou mimovládok. Nezdieľam a nemôžem zdieľať optimizmus pána ministra, ktorý tvrdí, že jeho rezort venuje primeranú pozornosť výchove a vzdelávaniu v tejto oblasti.
Na moju poslednú otázku, týkajúcu sa prípravy kandidatúry na zimnú olympiádu, ktorú má jeho rezort na starosti a ktorá sa medzičasom stala alebo je už pasé, som dostal štandardnú odpoveď, že všetky významnejšie investície budú posúdené v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie. Odhliadnuc od toho, že závery z tohto posudzovania majú v zmysle zákona iba odporúčací charakter, nedokážem si predstaviť, že by sa v prípade schválenej kandidatúry mohlo stať, že navrhované projekty, zásahy a pod. nebudú schválené len preto, lebo nebudú odporúčané v rámci procesu EIA. Našťastie, v tejto veci za nás rozhodli oveľa osvietenejší obyvatelia Krakova v nedeľňajšom referende, ale to nikoho z kompetentných na Slovensku neospravedlňuje, keďže to nebolo rozhodnutie našej strany.
A na záver som si nechal ministra životného prostredia pána Petra Žigu. Nielen preto, lebo to zodpovedá abecednému poradiu.
Hneď prvá veta jeho odpovede znie, citujem: "Moje dvojročné pôsobenie na poste ministra životného prostredia Slovenskej republiky vnímam ako úspešné", koniec citátu. Vzápätí pán minister spomína niektoré právne normy, ktoré sa podarilo ministerstvu pod jeho vedením vypracovať a presadiť. Menovite uvádza oblasť ochrany prírody, odpadového hospodárstva, zmeny klímy a pod. V prípade posledných dvoch menovaných právnych noriem ide o transpozíciu európskych smerníc, v prípade prvej ide o pravdepodobne najkontroverznejšiu právnu normu, akú sa ministerstvu podarilo za posledné roky pripraviť.
Z konkrétnych výsledkov v oblasti environmentálnej politiky sa tak trochu paradoxne hneď na prvom mieste spomína Akčný plán trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky na roky 2013 – 2020, na ktorom však ešte len pracuje Úrad vlády, avšak ministerstvo životného prostredia dosiaľ ani len neprizval k spolupráci. Škoda, že sa pán minister nezmienil aj o tom, prečo vláda Slovenskej republiky opakovane nerešpektuje platné uznesenie Národnej rady a nepredkladá k 31. marcu do parlamentu odpočet plnenia Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja.
Veľa optimizmu vo mne nevzbudzuje ani zmienka o príprave predsedníctva Slovenskej republiky v Rade EÚ v roku 2016 a účasti ministerstva na tomto procese. Na to, že na prípravu má Slovensko už len púhe dva roky a je v tejto oblasti úplným nováčikom, veľa konkrétneho v súvislosti s našou prípravou na tento kľúčový post, obávam sa, aspoň z môjho pohľadu nevidno. Spomína sa materiál s názvom Plán prípravy ministerstva životného prostredia z 28. 2. 2013, ktorý indikuje predpokladané personálne i finančné posilnenie z tohto dôvodu prípravy. Avšak v rozpočtovej kapitole životné prostredie som si toto indikované navýšenie nejako nevšimol, ak je to moja chyba, tak sa ospravedlňujem. Rád by som sa mýlil, ale neviem sa zbaviť dojmu, že príprava na predsedníctvo v Rade EÚ sa zo strany vlády vo všeobecnosti dosť podceňuje a týka sa to, obávam sa, aj ministerstva životného prostredia.
Čo sa týka zmeny klímy, nájdeme v odpovedi konštatáciu, že za roky 2012 a 2013 si rezort všetky reportingové povinnosti splnil v požadovanom rozsahu a stanovených termínoch. To, že vieme písať správy a vypĺňať tabuľky, však ešte neznamená, že je všetko v poriadku, čím sa nechcem nikoho, samozrejme, dotknúť.
Asi nikoho neprekvapí, keď poviem, že nemôžem súhlasiť s tvrdením, že najdôležitejším úspechom v oblasti ochrany prírody bolo schválenie novely zákona o ochrane prírody a krajiny z 29. novembra 2013. Napriek niektorým pozitívam, ktoré táto novela so sebou priniesla, v mnohom ide o krok späť, resp. o krok úplne zlým smerom.
Ďalšia problematická oblasť je stratégia protipovodňovej ochrany, ktorá bude predmetom mojej interpelácie, ktorou vás budem zaťažovať možno v budúcom bode, ale možno vás od toho ušetrím a odošlem ju len písomne. Plánované náklady na výstavbu v tejto oblasti majú predstavovať 1,154 mld. eur, čiže hodne viac ako jednu miliardu eur, a ak mám byť úprimný, z tejto predstavy mi naskakuje husia koža, lebo tuším, koľko betónu vyliateho do slovenskej prírody sa za touto sumou skrýva.
Zaujímavá je informácia o príprave operačného programu kvalita životného prostredia, ale o tom by sme mali podrobnejšie hovoriť na seminári na pôde Národnej rady na budúcu stredu, na ktorý vás srdečne pozývam, ešte to zopakujem. Žiaľ, bude sa konať len v kinosále, keďže opakovane neprešiel môj procedurálny návrh, aby sme o tejto dôležitej záležitosti hovorili aj tu v pléne.
Spomedzi ďalších významných opatrení a aktivít pán minister uvádza o. i. implementáciu Národného akčného plánu pre zelené verejné obstarávanie na roky 2011 až 2015. To ma prekvapuje nielen preto, lebo som sa s tým nikde v praxi dosiaľ nestretol, ale aj preto, lebo kedykoľvek som niečo podobné z tohto miesta navrhoval, bol som rezolútne odmietnutý.
Ministerstvo životného prostredia vraj iniciovalo posilnenie a zefektívnenie sledovania a vyhodnocovania indikátorov zeleného rastu. To je, tiež je to pre mňa novinka, ale rád sa dám poinformovať.
Prekvapujúce je aj pozitívne (seba)hodnotenie novej koncepcie environmentálnej výchovy a osvety, keďže realita, ako sme už hovorili, je v tejto oblasti absolútne neuspokojivá.
Nechcem tvrdiť, že rezort životného prostredia za uplynulé dva roky nič neurobil. Božechráň! Ani to, že neurobil nič pozitívne. Robia v ňom napokon stovky ľudí, z ktorých mnohí sú schopní, šikovní a niektorí z nich dokonca napriek všetkému ešte v kútiku duše veria, že to celé má zmysel.
Nechcem tvrdiť ani to, že vedenie ministerstva je to najhoršie, aké sme tu kedy mali. Za éry ministrov za SNS v časoch prvej vlády Roberta Fica to bolo zrejme ešte horšie.
Podstatný problém je však v tom, že ministerstvo životného prostredia životné prostredie podľa môjho presvedčenia účinne nechráni, pričom prírodu a krajinu v niektorých smeroch priamo ohrozuje. Ako dôkaz môjho tvrdenia spomeňme aspoň podporu kandidatúry na zimnú olympiádu na území národného parku, liberalizáciu výrubu stromov, snahy o zníženie výmery chránených území, rezignáciu na ochranu iných ako rýdzo prírodných biotopov, presadzovanie vodárenskej nádrže Slatinka, vypustenie krajiny z predmetu ochrany zákona o ochrane prírody a krajiny a podobne.
Čo povedať celkom na záver? Ak sme tu pred dvoma rokmi v rozprave o programovom vyhlásení vlády hovorili, že program vlády je determinovaný snahou o čo najväčšiu centralizáciu moci a etatizmus, tak sa to, žiaľ, potvrdilo. Ak sme hovorili, že paradigmaticky pôjde o akýsi pokus o návrat do éry industrializmu, tak sa to, žiaľ, potvrdilo tiež. A ak sme sa obávali, že nepôjde o vládu naklonenú ochrane prírody, krajiny a životného prostredia ani smerovaniu k udržateľnejšej budúcnosti, tak sme sa obávali oprávnene. Ešteže máme nejaký ten rok a pol pred sebou na nápravu, všakáno?
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Ťažba uránu naozaj je veľmi citlivou témou, aj dobývania teda tých rádioaktívnych nerastov aj týmto zákonom, že je zakázané. Myslím si, že aj opozícia tiež nebude mať problém tento návrh zákona podporiť. Spomínaný marketing a lobizmus, ktorý tuná tak je ohýňaný, a skupina možno Košičanov. Veľmi často sa tuná to prejavuje. Myslím si, že si to vyčítame jedným, druhým. Patrí to aj, by som povedal, k tej takej politickej práci alebo činnosti. Áno, bližšia košeľa ako kabát. No ak Košičania presadzujú ako túto vec, tak ja by som ich chcel len vyzvať v tom slova zmysle, že by teda tak rovnako zalobovali aj v prospech tých Kremničanov a Detvancov, ktorí majú tiež obdobný problém. A, pán minister, možno aj vy, aby ste sa nad tým zamysleli.
Ale prepáčte, keď budem trošku takto osobný, keď ste nazvali tých rozdávateľov tých jódových tabletiek trpákmi a myslím si, že keď boli deti medzi nimi, ak by sa to dozvedeli, tak ako to chce Dodo prezentovať, že to povie tej svojej dcére. Myslím si, že bolo by tiež namieste možno sa tak ospravedlniť, keď nám niekedy to slovíčko také vyletí. Nemali by sme. Možno tie decká, ktoré to myslia úprimne a zapojení sú aktívne, to ako keď rozdávajú možno tie narcisy žlté a robia záslužnú činnosť, oni sú o tom vnútorne presvedčení. Rovnako veľakrát tí aktivisti aj tie decká sú presvedčení o dobrej, záslužnej práci, tak aby sme ich takýmto spôsobom nedehonestovali a neurážali.
Ďakujem.

Ďakujem. Sledujem tu debatu dlhšie a keďže mám k regiónu Kremnice vzťah, tak som čakal, že sa pohneme v tej debate. A ľudia, ktorí tomu rozumejú aj odborne, sa snažili pripraviť pozmeňovák, ten proces opísal predo mnou Janko Mičovský. A podľa mňa to, čo ste, pán minister, povedali, to, čo si, pán minister, povedal v rozprave, je presne kameňom úrazu. Tu sa ideme ako keby biť o to, kto je lepší marketér a kto lepšie marketingovo uchopí tému, a ja sa obávam jednej veci, že nie je dôležité, či ochránime Košičanov, Kremničanov alebo Detvancov, ale to, že kto si k tomu, za to pripíše politické body. Ako príklad môže slúžiť to, čo pán primátor Košíc píše na svojom facebooku, kde normálne zaviedol, tí ľudia si myslia, z tej Kremnice, že ochránili aj ich. Napísal že ako Košičan a primátor Košíc je veľmi rád, že sa mu pred chvíľou podarilo v Národnej rade vďaka pochopeniu a podpore poslancov strany SMER - SD a napriek absolútnemu nesúhlasu opozície dosiahnuť veľký úspech. Toto chcete predávať ľuďom, a pritom podľa mňa sú rukojemníci ľudia aj z tej Kremnice, aj z tej Detvy. Takže to skrátené legislatívne konanie a rýchlosť konania, že ani tri minúty sa nedá počkať na výbore, aby sa mohol pripraviť pozmeňujúci návrh, je debatou falošnou, a preto si myslím, nie, že niekto tu ide pred kamery, nech si chodí, ale to, že marketingovo uchopiť možno aj z dôvodu komunálnych volieb. Ale nezavádzajme ľudí, pretože si myslím, že tak ako je v Kremnici rozdelená spoločnosť, sme to mohli tu a teraz vyriešiť aj pre Detvu, aj pre Kremnicu, aj pre Košice, a to sa vám nedarí. Navyše si chcete pripísať politické body a podľa mňa to ľudia veľmi rýchlo odha... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán minister, takto, keď sme sa neporozumeli, tak ja som sa pýtal, či nemalo byť iné kritérium na to, ako určiť to územie, ktoré sa má vyjadrovať k tejto ťažbe. Či to má byť iba to, kde je ten dobývací priestor. Čo keď sa bude to rádioaktívne žiarenie na nejakom odkladisku šíriť takisto a tí občania, chvalabohu, nemajú dobývací priestor, majú tam iba odkladisko rádioaktívneho odpadu, tak oni žiadne referendum, nič. My sme vám to, len vyvezieme a vybavené. To znamená, to som sa pýtal, že čo to znamená, že iba v tom území, kde je dobývací priestor, ak ten element ohrozujúci má byť jasne v zákone daný, že by aj iní občania, na inú vzdialenosť možnože zasiahnutí, mohli sa v tom referende vyjadriť. Toľko z mojej strany.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, za slovo. Pán minister, aj majster politik, akým zrejme ste, sa môže uťať a unikla podstata. Nahradili ste argumenty vo vašej reakcii aspoň na tú časť, keď ste reagovali na mňa, takou kadenciou, takou akože vyčítavosťou a takou politickou akousi spočítateľnosťou, že, "ej, a teraz mu to poviem". Len nebola moja podstata aj včera na výbore, aj dnes tu v pléne v tom, že oceňujeme, že Košičanom sa pomôže, ale že nerozumieme a ozaj prosíme o vysvetlenie, prečo sa nemôže pomôcť na rovnakej báze a rovnakým zákonom aj tým obyvateľom, ktorých tu spomíname donekonečna ako perpetuum mobile, Kremničanom a Detvancom? Ak sme včera boli trocha zaskočení vašou reakciou, lebo tiež ste zvolili skôr takú tvrdšiu rétoriku ako vnímavosť na to, čo hovoríme, tak dneska som sa to pokúšal zopakovať už s tým, že právnici vyriešili vaše výhrady a dnešný pozmeňovák bol pozmeňovákom, ktorý už akceptoval aj vaše pripomienky. A preto som vás prosil: Vysvetlite mi to. A sledujem cieľ. My chceme naozaj oceniť váš prístup ku Košiciam, ale rozšíriť ho aj na tie ostatné oblasti. Nepodarilo sa vám to zodpovedať. Ešte stále máte šancu. Ďakujem, že ste vystúpili v rozprave. Verím, že teda ďalšie vystúpenie umožní sa posunúť, že si to premyslíte, lebo treba hľadať tú podstatu, nie to.
A viete, to hlasovanie, to je tiež. Ja dnes budem hlasovať alebo keď budeme tento zákon v konečnom, v konečnej podobe prijímať, ja, samozrejme, som za to, aby sme pomohli Košičanom. Len včera, boli ste toho svedkom, nášmu výboru, aspoň tej časti, ktorú reprezentujú poslanci SMER-u, nestálo za to, aby počkali tri minúty na to, aby pozmeňovák, ktorý sme mali horúco pripravený na to, aby sme reagovali na toto horúce konanie, mali možnosť nakopírovať. Nie, bolo to všetko jasné dopredu. Pán minister, toto už odporuje aj istej takej politickej kultúre... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán minister, hovorili ste o účasti poslancov na výboroch. Aj my sme mali výbor kvôli tomuto zákonu a ja som prišiel hneď na začiatku, ale chýbali ste tam vy. A keďže som bol prihlásený v rozprave, ktorá bežala paralelne, ktorá by nemala, pretože výbor by nemal bežať počas pléna, tak som sa musel vrátiť do rokovacej sály. Tým pádom som náš výbor nestihol, takže aj toto je ten problém, že sa výbory zvolali narýchlo, tak ako v podstate sa zbúchal rýchlo celý tento zákon. Ja vo svojej prvej rozprave ku tomu procesu skráteného legislatívneho konania som povedal, že nie je dôvod tento zákon predkladať v skrátenom legislatívnom konaní, a naozaj ten dôvod tuná nie je. K tomu ste sa ale vy nevyjadrili, pretože ste sa vyjadrovali len k tomu uránu. Stále len urán, urán, potom sa tu hovorilo o kyanidovej metóde ťažby zlata a tak ďalej, ale zasa nie k celému procesu. Vy ste v tomto zákone povedali - a to je také ľúbivé, to už tuná povedali viacerí -, že áno, ideme dať možnosť, ja som to tiež včera povedal, že áno, dáva sa možnosť občanom rozhodnúť o tom, je to prístup k priamej demokracii, je to super vec, ale vy ste povedali á, ale nepovedali ste bé. Ani som to tuná nepočul ani počas rozpravy, ani od vás, pretože pokiaľ by sa také referendum schválilo alebo teda schválila by sa referendom ťažba, čo bude nasledovať potom? A to je to dôležité, pretože ak sa schváli ťažba, tak väčšinou firmy obchádzajú zákony, obchádzajú veci a skúste si zistiť na okresných úradoch životného prostredia, aké podnety a podania majú práve na ťažbu na východnom Slovensku, kde a ako sa ťaží, kde a ako im chodia kamióny, v ktorých hodinách, ako preťažené a podobne. A nikto nič proti týmto podnetom nerieši, toto je problém, ktorý by mal nastať po riešení toho, či sa schváli tento zákon. Ja som povedal, že tento zákon je dobrý, pretože rieši prístup k priamej demokracii a nerieši sa ten zvyšok. To je problém tohto celého procesu.