Vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne, kolegovia, predkladateľ, spravodajca. Dovolím si vyjadriť tuná názor k tomuto návrhu zákona. Ja ho považujem za veľmi dobrý a spravodlivý a možno aj pani podpredsedníčka to uzná a odporučí aj hlasovať, tak ako to bolo pred chvíľočkou, pani podpredsedníčka, kolegynka, odporúčala tuná mosťákom, že podporia návrh zákona. Vnímam ho ako spravodlivý. Aj počúval som aj v rámci rozpravy, čo tu odznievalo aj v tých faktických ako poznámkach. Aj kolega Július Brocka ako tu hovorí, ty keď máš jedno dieťa, dve deti, to je ten tvoj Range Rover, do ktorého ty potrebuješ investovať, nie je nespravodlivý. Ak ty nemáš deti, máš väčší komfort, máš väčší príjem, lebo keď si aj sám člen, alebo sú sami dvaja členovia, hej, manžel, manželka a sú len dvaja, tak predsa len im väčší balík peňazí zostáva, hej, na to živobytie a majú myslieť potom aj na ten dôchodok, hej, keď tie deti nemajú.
Ja som otcom siedmich detí, ja som si to tak vyrátal, ôsmich a sedem žijúcich, áno, všeličo sa stáva v živote, deti môžu aj zomrieť, aj všeličo môže byť, ale však samozrejme tento zákon to neprechádza do tých nuánsov a tých paradoxov, ktorých život je plný, tých paradoxov, ale tam, kde tie deti sú, a spravodlivý ten návrh zákona je v tom, aby to boli pracujúce deti a teda ja keď mám to dieťa jedno, či dve, alebo sedem, no tak ja ich vychovávam, vediem, ale aj investujem do ich vzdelania. Do ich vzdelania, aby boli uplatniteľní na trhu práce. To znamená, že keď raz ja budem či už invalidný dôchodca alebo starobný dôchodca a moje deti budú osožné a prospešné pre túto spoločnosť, teda budú zamestnané, budú v tom pracovnom vzťahu alebo či už budú vykonávať podnikateľskú činnosť, jednoducho budú tvorivé a užitočné pre túto spoločnosť, prečo by nemohli prispieť svojmu otcovi alebo svojej matke, svojim rodičom takto raz do roka zaplatením tejto dane?
No a kolega Mihál, mi to prepáčte, tak dovolím si to tak ako reagovať, lebo aj v tej dôvodovej správe tuná predkladaný návrh novely zákona o dani z príjmov navrhuje rozšíriť jestvujúcu možnosť daňovej asignácie, t. j. poukázanie časti zaplatenej dane daňovníkom inej osobe, v tom prípade svojmu rodičovi. Teda tu je o možnosti, to nie je povinnosť, ale možnosť a ďalej sa to píše, no naozaj dočítať aj do konca, ktorý je poberateľom starobného alebo invalidného dôchodku. Výška takto poukázanej dane sa určuje pre daňovníka sumou maximálne 50 eur za zdaňovacie obdobie. Rodič - poberateľ dôchodku môže byť príjemcom poukázanej dani aj od viacerých detí, teda jedno dieťa 50 eur, dve deti 100 eur atď. Teda poberateľ dôchodku môže byť príjemcom. Tu neni zákonom stanovené, že to musí tak byť. Ak by to dieťa sa rozhodlo, že teda nepoukáže tú sumu svojim rodičom, asi teoreticky, tak aj táto voľba je ako možná.
A navyše ja aj podporujem tento, aj podporím tento návrh zákona. Vyzývam aj kolegov, priateľov, aby to urobili tiež tak. Ten negatívny dopad na ten rozpočet pri tých 300 daňovníkoch, pán kolega to vyrátal, že je to 300-tisíc, pardon, 300-tisíc, je to 15 miliónov eur a že to má negatívny dopad na rozpočet. Ja si dovolím povedať, že on je pozitívny a hlavne ten sociálny rozmer, ktorý sa tuná ako napĺňa a vytvára sa solidarita a utužujú sa aj väzby, aj zväzky, aj v rámci rodiny deti, detí a rodičov. Ten príbeh tých troch grošov je naozaj veľmi, veľmi pekný, zároveň krásny a keď sa takáto jednoduchá vec dokáže premietnuť do návrhu zákona, tak je to naozaj dobre. Jeden groš dávam svojim deťom, jeden si nechávam pre seba a jeden dávam starým rodičom alebo svojim vlastným ako rodičom, ktorí sú ako v starobe.
Je veľmi častým zjavom aj v dnešnej dobe, kolega Mikloško to tu tak aj spomínal, že naozaj mnohí dôchodcovia a starší ľudia takmer, by som povedal, len živoria alebo viete, dôchodky, no už hej, aké sú, no a ten rozmer tej dôstojnosti, aj na to, ako treba hľadieť a keď rodičia alebo manželia boli ochotní, alebo ľudia boli ochotní prijať viac detí počas svojho ako života, myslím si, že takto tie deti by mali mať tú možnosť, ako sa odvďačiť svojim vlastným rodičom. V podstate dotýka sa to len tých detí, ktorí vlastne ten príjem majú, teda buď z podnikateľskej činnosti, alebo sú niekde zamestnaní. Tí, ktorí sú evidovaní nezamestnaní a podobne možno rodičia počas výchovy málo sa venovali svojim deťom, možno málo investovali do ich vzdelania, alebo zanedbali kdesi ako tú svoju výchovu. Lebo a niekedy je to aj, že sa veľmi ako venujeme tej výchove, aj tak sa nám nepodarí vychovať tie deti, to nechcem nikoho ani tuná nejak obviňovať, ani nič podobné, lebo tá doba je dnes veľmi ťažká, veľmi zložitá. Chcete vychovať čo najlepšie tie svoje deti, aj tak vám to nevyjde, vychováte narkomana, alkoholika a podobne, hej, stáva sa to. No a tak, taký, keď ktorý bude závislý a bude možno, prepadne v tom sociálnom systéme, ten ti asi veľmi ťažko ako prispeje v tvojom dôchodku. Nevnímam to ako nespravodlivú vec.
Možno jedna vec, ktorá tuná odznela, že možnože aj nebáť sa aj toho a zároveň možno aj navrhnúť, ja ten vianočný príspevok tiež považujem za nespravodlivý. Ten je nespravodlivý, ale tuná keď deti podporia svojich rodičov v starobe, ten naozaj vnímam ako spravodlivý a nie je diskriminujúci, keď ty nemáš deti. Ty nemáš deti, viac ti zostáva. Keď 1 000 eur zarábaš, tak máš 1 000 eur na seba. Hej, alebo, keď sú to dvaja, no tak 2 000, tak 2 000, ale akonáhle už je ďalší člen rodiny a ďalší člen rodiny, tak jasné, že sa to prerozdeľuje ako na týchto jednotlivých členov. Teda títo ľudia, by sme mohli povedať, teda tí, ktorí máme ako deti, tak my sme diskriminovaní, lebo my sa musíme deliť teraz, hej, o tie svoje príjmy, tak to v úvodzovkách ako hovorím, so svojimi deťmi. Však rodičia, samozrejme, s radosťou to urobia a kto by neprial svojim deťom? Ale umožnime aj našim deťom raz, keď budeme starí, aby aj oni mali tú možnosť dopriať aj nám. Veď je to slobodné, je to voľba, nie je to príkaz, nie je to zo zákona.
A kolega ešte tak, som sa tiež tak nad tým pozastavil, lebo ten trend je už aj v tejto našej krajine a ten demografický vývoj je veľmi, veľmi zlý, veľmi nepriaznivý. Kolega Číž pred dvoma alebo troma dňami k tomu zákonu k tej ústave tuná spomenul, že vymierame. Áno, ten index vitality je veľmi nízky, neviem, kdesi na úrovni 2,1. Podľa toho, že kto a ako to tak vykazuje, ale posledné dva roky je to tak, že táto krajina naozaj vymiera. Teda všetko, čo by podporilo rodinu a aj ochotu prijať deti, lebo je rozdiel medzi tými manželskými pármi, ktorí nemôžu mať deti a tí, ktorí odmietajú a nechcú mať tie deti.
A ten príklad toho Nemecka, že 40 % mladých manželstiev alebo mladých párov v Nemecku nemá deti, no tak to je veľakrát, nechcem povedať, že sú to všetky tieto mladé páry, ale veľakrát je to z egoistických dôvodov. A teraz ty sa správaš takto egoisticky, ty nechceš a nie si ochotný prijať deti, no a keď budeš raz v dôchodku, tak by si sa mal cítiť diskriminovaný, lebo nemá kto prispieť ako na ten tvoj dôchodok nejakých 50, ak sú to dve deti 100 eur? Jaká diskriminácia? Tak ty, keď počas svojho života aktívneho a produktívneho diskriminuješ v podstate ako túto spoločnosť, ako hej, v úvodzovkách, hej, no tak potom jaké, by sme sa tu mali urážať? Neprekrúcajme tuná naozaj pojmy, ja som o tom presvedčený, že jednak aj úmysel je dobrý, ale aj návrh zákona je dobrý.
Ja ho preto podporím tento návrh zákona a poprosím aj kolegov, aj zo SMER-u, ak teda naozaj to zvážia, že je dobrý tento návrh zákona, aby sme ho podporili, to je prvé čítanie. Tak aby sme ho podporili do toho druhého čítania. Ak by niekto možno mal nejaké výhrady v rámci druhého čítania, je tu možnosť ešte vylepšovať tie veci. Na záver len tak poviem, ja som rád, že sme aj prijali pár dní dozadu ústavný zákon na ochranu manželstva a rodiny a to je ten fundament, to je ten základ, na ktorom treba stavať a k tomuto zákonu, ktorý sme ako prijali, treba prijímať ďalšie zákony, ktoré podporujú mladé rodiny, rodiny a manželstvo na Slovensku tak, aby naša krajina nevymrela.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
