Videokanál klubu

Ďakujem, vážený pán kolega, ja som rovnako presvedčený, a preto aj budem podporovať váš zákon, že vytvoríme priestor, ktorý bude prajnejší trocha v tom, aby ten strach až tak často nevíťazil nad pravdou v tejto krajine a v mysli ľudí. No len sa spytujem, asi je to taká politická otázka, máte to prediskutované s vedúcou, vládnou stranou? (Reakcia z pléna.) Áno? Je tu garancia, že to teda tentokrát prejde? No, ja mám všetky dôvody teraz sa nesmiať, pretože ak sme boli svedkami minulý týždeň, že sa viete dohodnúť v zásadných veciach, ktoré teda považujete za zásadné, ja by som bol nesmierne vďačný, keby dnes alebo zajtra vyšla z tejto snemovne odpoveď, že áno. Koľkokrát som počul minulý týždeň, keď ide o vážne veci, tak predsi to patrí k politike. Toto nie je vážna vec? Toto je menej vážne ako manželstvo, 500 mil. rozkradnutých ročne nikoho netrápi? Budeme dávať zákony tak, aby sme sa pobavili, nejako strávime ten čas tu v snemovni a potom zase dáme niekedy ďalší a možno nám pán podpredseda vlády odkáže, že dá ešte lepší zákon?
Preboha, prestaňme, veď toto sú ozaj vážne veci, zákon nie je spasiteľný a my ani spásu dorobiť nevieme, ale ten odkaz, ktorý potrebujeme dať občanovi práve tým, že mu povieme, že sme na jeho strane, je nesmierne potrebný. Ja naozaj potrebujem všetkým Žarnayom odkázať z tejto snemovne, že končí sa doba, keď sme sa iba prizerali, ako ich vyhadzujú z práce. Ja viem, ani im hlavy nestínajú, ani ich do väzenia nedávajú, to patrí do stredoveku alebo do starého režimu, už ich teraz vyhadzujú iba z práce. Odkážme Žarnayovi, že si ho vážime.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, ako keby sme robili nejaké preteky, preteky v tom, kto dá zákon rýchlejšie, komplexnejšie. Neviem, možno v princípe to nie je, nie je zlé, keď sa snažíme byť najrýchlejší a najkomplexnejší, ale v zásade ma tu stále máta tá myšlienka, či preteky v takejto oblasti, ako je boj s korupciou, sú práve tou najlepšou odpoveďou na spoločenský dopyt. Už strácam niekedy prehľad, kedy kto s ktorým zákonom v oblasti boja s korupciou, v oblasti ochrany bojovníkov proti korupcii prišiel. Ja som povedal vždy pri týchto príležitostiach, že bez váhania a bez nejakého hlbokého zamýšľania podporím tak zákon pána poslanca Lipšica, tak zákon pána poslanca Figeľa. Minule sa zjavila zaujímavá téza z úst pána podpredsedu vlády Slovenskej republiky Kaliňáka, taká prekvapivá, že príde aj on s takýmto zákonom. Známy je zákon z klubu OĽaNO, o ktorom môžme smelo povedať, že je najpodrobnejší, nevravím, že najlepší, aj keď je doňho vložené obrovské množstvo práce.
No čo my to vlastne chceme? My chceme zabojovať s korupciou alebo potrebujeme tak raz za čas vytiahnuť na svetlo božie a povedať, hej, tu sa bojuje, veď my sa snažíme, len viete, ten SMER to nejak nechce, no tak budem musieť počkať. Nech ďalšie stovky miliónov idú do čerta, nech úplatnosť a úplatkárstvo víťazí, a to by aj mohlo. Peniaze sú vždy len peniazmi mizernými, ale hlavne nech víťazí strach v tejto krajine. Nech víťazí, nech sa boja otvoriť pusu všetci, ktorí by ju mali chuť otvoriť, pretože sa už na niektoré veci nemôžu pozerať. Ale odkaz prichádza jasný. Dokonca aj od nás z tejto nejednotnosti: Buď ticho občan, neotváraj si ústa, keď vidíš úplatky, korupciu, svinstvá, pretože dopadneš ako Žarnay!
Hľa, včera sme mali súd skoro po roku. Prvýkrát vytýčené pojednávanie, malý učiteľ Žarnay z Košíc. 17 rokov sa tam mrvil nad svojou literatúrou a slovenčinou, pripravoval maturantov a potom ho raz urobili šéfom rady školy. A urobil to, čo robia ľudia, ktorí majú v sebe statočnosť a ctia funkciu, ktorú dostali. Videl divné zmluvy, videl, že verejné zdroje unikajú, tak prehovoril. Bez zákona, nepotreboval ani od Lipšica, ani od Figeľa, ani od Mičovského, ani od Kaliňáka nepotreboval žiadny zákon, možno ten v sebe - zákon svedomia a cti. Čo včera odkázali Žarnayovi páni sudcovia z Košíc? Že sa konať nemôže, lebo Obchodná akadémia na Polárnej ulici v Košiciach nemala za toho trištvrte roka času si nájsť právnika. Takže sa bude pojednávať niekedy zase na jeseň, nech Žarnay zo svojich 117 eur ďalej kŕka, však otvoril hubu iba za 6-tisíc učiteľov či 6-tisíc učiteľov. Načo mu zákon, nech kľudne čaká, s akou výhovorkou idiotskou prídu zase v septembri.
Lebo viete, bude to len výhovorka, pretože je tam tak dopletený chuchvalec priateľských vzťahov, kto je s kým v akom pomere, kto je koho manželka, kto má svojho okresného prokurátora za zaťa, za švagra, za manžela, že vlastne diviť sa tomu, že dopadol Žarnay včera bez nášho zákona tak, ako dopadol, by bolo smiešne. Naopak, by sme sa museli diviť, keby sa niečo udialo. Viete, čo by sa stalo v kultúrnej krajine, keď po trištvrte roku pri takomto jasnom príklade poukázania na korupciu si dovolí stránka, ktorá má byť povinne na súde zúčastnená, neprísť s idiotskou výhovorkou, že nenašla právnika? Tak sudca v kultúrnej krajine povie: Rozhodnem. Keď už nič iné, tak by mu priznal aspoň nejakú zálohu na to, aby mal občan Žarnay z čoho žiť. Kašleme na Žarnayov, my sa tu budeme predbiehať s našimi zákonmi! Údajne ich ani nepotrebujeme, lebo tu dvakrát v tomto pléne zaznela veta: Zákon pre udavačov? My potrebujeme zákon pre udavačov? Úplne jasne bolo povedané, že my udavačov podporovať nebudeme.
Ja sa vlastne divím, prečo pán podpredseda vlády sa obťažuje po Lipšicovi, Figeľovi a OľaNO hovoriť o nejakom svojom zákone, keď udavači nie sú predsi tými, čo chceme ich podporovať, s tým teda súhlasím.
Slovo udavač je hnusné, ale nemá nič spoločné so statočnými ľuďmi, ktorí sa nemôžu pozerať na svinstvá, ktoré sa dejú. A nie je to otázka ich osobného prístupu k osobnému majetku, oni sa pozerajú na náš spoločný majetok, a tak sa teraz spytujem, čo chceme vlastne občanom týmto nekonečným predkladaním a neschvaľovaním zákona, ktorý má slúžiť ľuďom, ktorí bojujú s korupciou, odkázať. Asi len jedno - niet záujem.
Pán Kaliňák síce prekvapivo povedal, to bolo ozaj dosť zvláštne, že jeho prvé vyjadrenia boli o tom, že predsi každý u nás je povinný, keď sa stretne s niečím nečestným a trestným, to ohlásiť, takže takýto zákon nepotrebujeme. Ale potom, chvalabohu, dospel aj on nejakým myšlienkovým pochodom k záveru, keď v máji či apríli tohto roku oznámil, že takýto zákon aj jeho ministerstvo pripraví. Pán podpredseda vlády, kiež by sa tak stalo, mne je to v zásade jedno, či dnes schválime zákon, ktorý tu predkladá pán poslanec Figeľ, alebo to bude ten váš. Ja viem, že ten asi z OĽaNA má najmenšiu šancu, aj keď je najpodrobnejší, ale tu by naozaj nám bolo treba povedať občanovi, že mu chceme takouto zásadnou právnou úpravou pomôcť zmierniť jeho obavy a strach, pretože v tomto je najväčšia bieda dneska, ktorí tu žijeme, že korupcie je všade naozaj dosť. Len odvážnych ľudí, ktorí by sa dokázali na korupciu pozrieť pohľadom, ako by sa mal statočný človek vždy pozrieť, takých je málo a bude ich ešte menej.
Ten vývoj je úplne jasný. My sme sa nepustili k tomu, aby sme týchto ľudí uistili, že máme záujem vyriešiť jeden z najväčších problémov, ktorý tlačí táto krajina pred sebou, my, naopak, my odkazujeme aj takýmto vajataním pri týchto zákonoch úplne jasne: Vážený občan, buď ticho, drž pusu, pretože my nemáme záujem, aby si ty hovoril o tom, čo vidíš ako zlé.
Na margo zákona, ktorý je dnes na stole, naozaj len veľmi úprimná a taká naivná prosba, prestaňme vajatať. Minule sa dostal až do druhého, do tretieho čítania, potom neprešiel. No skúsme už konečne občanom dať trocha viacej nádeje a potom to možno vylepšujme. Čas, ktorý sme minuli na takéto neplodné predkladanie a neschvaľovanie zákona o podpore, pomoci, ochrane a odmeňovaní bojovníkov voči korupcii, už sme ho minuli obrovské množstvo, nemá najmenší význam, aby sme sa ešte ďalej stále točili v bludnom kruhu. Som presvedčený, že tento zákon je hodný podpory napriek tomu, že budem to hovoriť, keď budem predkladať ten náš, ak sa na to vôbec podujmeme, pokiaľ tento bude prijatý. Ten náš naozaj obsahuje komplexné riešenie veci, ktoré dokonca aj pán Kaliňák, keď spomínal, že on si predstavuje, že to bude zákon, ktorý bude natoľko dobrý, že v ňom bude aj riešené prostredie zamestnávateľa, ktorý bude mať povinnosť vytvoriť takú atmosféru a tak ju technicky zabezpečiť, aby občania zamestnanci mali možnosť bezpečne dávať svoje oznámenia. Nuž v tomto zákone napríklad to nie je, ale v tom našom je. Otázka výchovy. Tiež by som mohol povedať, že prečo to tu nie je v zákone, ktorý tu je dnes predložený.
V tom našom výchova voči korupcii je zahrnutá. Koľko sme sa tu krásnych rečí minulý týždeň narozprávali o morálke, etike, o tom, že rodina. Ja som za. Ja budem za, aby v našich rodinách bolo úplne prirodzené, že otcovia a mamy sa zhrozia, keď si predstavia, že by ich deti niekedy v živote mali dať úplatok. Ja sa vážne obávam, že výchova v tých našich všetkými zákonmi a dneska už aj ústavou chránených rodinách je taká, že preži, pomôž si, taký je svet, daj pokoj, máš pokoj, čo ťa nehasí, nepáli, nehas. Páni boli aj budú.
Bol by som veľmi rád, keby sme v tejto súvislosti; a ten náš návrh na to myslí, aj keď teraz nie je čas, aby som o ňom rozprával, ale možno tam sú tie pramene toho, čo by nám bolo potrebné zdôrazňovať. Absolútne súhlasím s tým, čo hovoril pán poslanec Lipšic o odmeňovaní. To nie je nejaká lúpežná čiastka, ktorú si chce niekto privlastniť tým, že bude hľadať a udávať okolo seba krížom-krážom. To je odmena za statočnosť tým, že ak niekto pre tento štát zachráni milión, reálne zachráni, prečo by nemohol dostať tých 300-tisíc, obidve strany budú spokojné. A potenciálni korupčníci budú mať o dôvod viacej sa báť, keď ľudia budú motivovaní aj takto. Ale možno to nie je v peniazoch.
Opäť poďme aj k tým hodnotám, ktoré sú iste nad tými síce potrebnými, ale predsi len nie sympatickými peniazmi. Poďakovanie, odmena vo forme vyznamenania, aj s tým treba uvažovať. Prečo by ľudia tohto kalibru, tejto odvahy, tejto statočnosti nemohli stáť 1. januára v sieni, kde prezident republiky odovzdáva štátne vyznamenania? Množstvo ctených ľudí tieto vyznamenania dostáva, o čo sú menej ctení tí, ktorí dokážu zabojovať so svojím strachom a poukážu na korupciu? Ja verím, že k takémuto záveru sa blížime, ale nie tu v tejto poslaneckej snemovni, kde sa točíme dookola, ale sa blížime v spoločenskom povedomí. Otázka len je, či by sme mali pozornejšie počúvať, čo si ľudia myslia o našom prístupe k zákonom, alebo sa naďalej tváriť, že také to marketingové sem-tam poukázanie na niečo, čo by sme chceli, a potom nám to neprejde, je dostatočnou odpoveďou na objednávku občanov. Objednávku ustráchaných občanov, ktorí vedia najlepšie, kde všade sú diery v štátnom a verejnom mešci a ktorí by ju vedeli aj veľmi efektívne zaplátať. Oveľa efektívnejšie ako všetky silové zložky, pretože ak si myslíme, že dokážeme nájsť systém, ktorý zabezpečí, aby za každým zlodejom, za každým korupčníkom bol nejaký kontrolór, policajt, inšpektor, to je dopredu vylúčené. Ale ak dokážeme dať občanovi nádej, že sa mu oplatí vidieť a povedať, môžme pomôcť nesmierne veľa verejným prostriedkom.
V tých Košiciach išlo len o 80-tisíc eur. Čože už 80-tisíc má ohroziť nejakú školu, nejaké školstvo, a dokonca v tých Košiciach tomu Žarnayovi ešte aj kontrolór VÚC-ky potvrdil, že mal absolútne pravdu, nepotreboval ani náš zákon. Čo sa stane? Že kontrolór tohto mesiaca prestane byť kontrolórom, pretože VÚC-ka takýchto kontrolórov nepotrebuje. Dokonca zmenili aj spôsob hlasovania, už sa tam nebude hlasovať tajne, aby náhodou si plénum košickej VÚC-ky nerozmyslelo a neurobili nejaké beťárske rozhodnutie v tajných voľbách, bude sa hlasovať verejne. A nemôžem, samozrejme, predpovedať výsledok týchto volieb, ale údajne to veľmi úzko súvisí, presvedčíme sa zanedlho, že kontrolór, ktorý si dovolil potvrdiť, že občan a učiteľ Žarnay má pravdu, a že tých 80-tisíc bolo rozpráskané nehospodárne, že takéhoto kontrolóra táto krajina, takéto VÚC-ky, takéto mestá nepotrebujú. Neviem, naozaj neviem, dokedy budeme sa krútiť v tomto bludnom kruhu.
Veľmi ma to mrzí, že o týchto zákonoch sa rokuje, ale to už je tradícia, v takto preplnených, v úvodzovkách, snemovniach. Poslanec Hlina, zopár verných, predkladateľ, spravodajca. Korupcia 500 miliónov eur do roka, máme iné starosti. A nejaký Žarnay a jemu podobní, že žijú druhý rok za 117 euro mesačne? Mali držať pusu. Keby sa nebol zbytočne ozýval, keby bol poslúchal múdrejších, mohol naďalej pracovať ako učiteľ a mať svoj 500-eurový plat. Takéto odkazy my dávame tým pár odvážnym, ktorí sú ochotní zabojovať za naše spoločné verejné prostriedky. Je najvyšší čas, vážení kolegovia, vážené kolegyne, aby sme už konečne jeden z týchto zákonov schválili, on nebude tým zázračným prútikom, ktorý to všetko zmení, ale bude dôležitým signálom, ktorým povieme občanovi, ktorý tak často dáva prednosť strachu pred pravdou, že sme na jeho strane. Zatiaľ to vypadá tak, je mi to veľmi ľúto, ako keby sme boli na strane tých druhých. A to je žalostné poznanie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážení, vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Nebudem teda o mnohých veciach pani ombudsmanke hovoriť, v podstate v rozprave, keď sa prihlásim v ústnej.
A k pani poslankyni Nicholsonovej, ja som veľmi rád, že hovorí o tom, že mimovládne organizácie nám tu už 10 rokov alebo možno aj viacej a dlhšie pripomínajú, že v čom máme problémy. Som veľmi rád, že sa nám podarilo síce naštartovať nejaké pilotné národné projekty, avšak to nie je riešenie. My musíme teda nájsť systémové riešenie tak, aby sme naozaj potenciál, ktorý máme dnes v osadách, sme využili maximálne pre Slovensko tak, aby sme dostatočne pripravili rómske deti na vstup do základnej školy a potom eliminovali neoprávnené zaraďovanie rómskych detí do špeciálnych základných škôl. To stále hovorím, do drahých špeciálnych škôl, špeciálna škola stojí dvakrát viac peňazí ako základná škola a špeciálna škola nám vychová, dá sa povedať, profesionálneho poberateľa sociálnych dávok, to si nemôžme dovoliť.
Ďalej, ja teda v rozprave poviem, že sme naštartovali dva projekty, národné projekty, ktoré túto situáciu v podstate riešia, a je to teda projekt, ktorý sa orientuje na predškolské vzdelávanie, do ktorého sme zapojili v podstate takmer 3 000 rómskych detí, a druhý projekt, ktorý momentálne spúšťame, už teda pár týždňov funguje, a to je vlastne projekt, ktorý je zameraný práve na elimináciu neoprávneného zaraďovania rómskych detí do špeciálnych základných škôl.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, navrhovateľka, predkladateľ, dovoľte mi niekoľko slov, že je to nejaký ten čas, asi druhý týždeň, čo sme to tu mali v pléne Národnej rady. Ja som len toľko chcel podotknúť, že v podstate pri tej výchove a formovaní mladého človeka a zvlášť detí sú potrební rodičia a potrebná je rodina. Koľkokrát sa tuná tak zamýšľam nad tým, možno kolegovia liberáli sa budú na mňa hnevať, ale veľakrát možno predkladajú tuná také návrhy zákonov, s ktorými ja vnútorne nesúhlasím, a na druhej strane tiež sa čudujem veľakrát, že ako liberáli predkladajú tuná zákony, akoby chceli uberať možno práva tým prvotným, primárnym vychovávateľom, ako sú rodičia.
Tú predškolskú výchovu, ja len veľmi krátko by som na to reagoval. Myslím si, že mala by byť predovšetkým na báze dobrovoľnosti, nie na báze povinnosti a jednoducho zavádzať tuná od veku 3 rokov tú predškolskú výchovu ako povinnú dochádzku kvázi akoby školskú alebo predškolskú, ako to nazveme, nemyslím si, že to je tá najlepšia forma do 3 rokov veku dieťaťa, vtedy sa vštepujú už aj vrátane prenatálneho obdobia v podstate zvyky a návyky správania, formuje sa osobnosť človeka.
Samozrejme, aj ten vek po, potom po tých troch rokoch do šiestich, do siedmich rokov a v podstate aj celý zvyšok života, aj celý čas, tak ten človek je formovateľný. Myslím si, že predovšetkým rodina je tou najlepšou. Áno, nie všetci vo svojom živote máme práve to šťastie, aby sme vyrastali v normálnej harmonickej rodine. Áno, chápem aj túto vec. Ale niekoho vytrhávať, by som povedal, pod tlakom zákona z kontextu rodinnej výchovy, ja s tým nejako sa nestotožňujem, aj keď viem, že veľakrát to prostredie môže byť veľmi problematické v týchto rodinách.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Keďže nás tu vyrušujú nejakí europoslanci, tak zase eurotéma. V rámci prípravy možno, keďže tie body vyšli tak za sebou, ja sa ešte trošička pri tom zhrnutí zastavím, pretože to možno aj priamo súvisí s predkladaným návrhom zákona a to je, že jeden jediný bod, že áno, v Holandsku vypracovávali 50-stranový ako keby audit, keď to tak mám ľudovo nazvať. Ale aj u nás máme mechanizmus. Ja som to predkladal na minulej schôdzi, že pri normotvorbe a možno tu mi bude svedkom kolegyňa z eurovýboru, v rámci toho "pappet plays", alebo v rámci toho, ako ten náš eurovýbor naozaj funguje, my ako keby sme čiastočne mali byť vtiahnutí pri prijímaní legislatívnych aktov Európskej únie a to tým, že pri tých pol hodinových alebo hodinových rokovaniach výboru v obedných pauzách nám v päť, šesť týždňovom cykle pristane na stoloch taký dosť hrubý materiál, ktorý sa nazýva, že Legislatívne akty Európskej únie. My máme tvrdo vymedzené, čo má s týmto eurovýbor robiť. Kolegyňa Mezenská to drží v ruke. Ak by som mohol pána spravodajcu požiadať, možno pre záznam by bolo pekné ukázať, čo sú Legislatívne akty Európskej únie na jeden výbor. Čiže A4-ková takáto.
Čo znamená, aby som to len osvetlil, čo znamená, že prichádza, a ja som to viackrát kritizoval na, do eurovýboru takzvaný materiál definovaný tým, že majú byť k nemu zaslané takzvané ministerské stanoviská alebo stanoviská a zároveň anotácie. Výbor pri prijímaní uznesenia tieto legislatívne akty, a teraz sa podržte, ich schvaľuje. Ako my máme tvrdo vymedzené, ako v tejto miere má eurovýbor pracovať. A ak to teda, a keďže som sa tomu venoval na minulej schôdzi, tak to iba zhrniem.
Čiže deje sa to tak, že výbor berie na vedomie tieto legislatívne akty, čím ich vlastne schvaľuje. A mne sa stalo niekoľkokrát, že z osemdesiatich siedmich sto dva legislatívnych aktov v rámci päť, šesťtýždňového procesu poslanci eurovýboru, vždy zo strany, vládnej strany berú na vedomie stanoviská jednotlivých ministerstiev, ktoré neexistujú. Tam je 102 legislatívnych aktov a stanoviská sú možno k siedmim až dvanástim v priemere. Čiže náš eurovýbor a to, čo kritizovala pani Zvolenská, bolo presne toto, že akým spôsobom my sa staviame k tomu prípravnému konaniu, k tomu kedy tomu úradníkovi, ktorý drží to pero a píše tú legislatívnu normu, kde odchádza na formácie Rady EÚ, alebo má existovať nejaké ministerské stanovisko, ktoré neexistuje. Poslanci výboru pre európske záležitosti berú na vedomie niečo, čo neexistuje, lebo sú tam.
Čiže keby som to pripodobnil k tomuto nášmu legislatívnemu procesu, tak sem by prišiel predkladateľ návrhu zákona, postavil by sa do tohoto kec pultu a povedal by, ako sa legislatívna norma volá, ale nepovedal by, čo v nej je. A tuná poslanci by schválili zákon, ktorý by sa volal tak, ako jednotliví ministri povedia, o nadobúdaní majetku alebo o hocičom, len by sme to paragrafové znenie, čiže to stanovisko našich vládnych predstaviteľov a keďže, a to bolo správne pomenované, u nás tá normotvorba je len a len v rukách exekutívy a zákonodarný zbor je takýmto, týmto spôsobom vyautovaný absolútne z procesu.
Ďalej by som, mne sa podarilo možno tri, štyrikrát presvedčiť výbor, že by sme potrebovali stanoviská, a to som si dovolil párkrát teda do toho zahrnúť ministerstvo, ale je obrovským problémom zahrnúť vôbec vecný výbor. Pri, spomínam si, pri autorskom zákone, aby som si vyžiadal stanovisko vecného výboru pre média a kultúru, tak je to, toto musí schváliť výbor. Čiže zase je to pod väčšinovou. Čiže ten mechanizmus nie je dobrý a myslím si, že mali by sme ho naozaj upraviť.
To, čo predkladám, ide v príkrej, v priamej logike tohoto a chcel by som predostrieť ctenému plénu to, že čakám na stanovisko Európskej centrálnej banky a keďže by som chcel aj vedenie parlamentu požiadať, chcel by som, pravdepodobne by mohlo v najbližších dňoch prísť - pondelok, utorok - tak asi v rozprave už potom to stanovisko Európskej centrálnej banky k tomuto konkrétnemu návrhu zákona budem mať k dispozícii a verím, že v utorok, ak budeme pokračovať, by som ho vedel aj predostrieť plénu. Mám ale, disponujem stanoviskom Slovenskej národnej banky, a poviem to úvodom, predkladanie tohoto návrhu zákona. Národná banka a jej predstavitelia po rokovaní, kde sme sa zúčastnili, náš právny expert pán Vetrák a ktorý pracoval na tomto návrhu zákona a spolu s mojím spolupredkladateľom Jozefom Kollárom aj rokovania na pôde Národnej banky Slovenska. Zároveň presne s touto istou normou som išiel aj za predsedom parlamentu poprosiť o podporu. A chcem len predostrieť, že nie je veľmi politický a opravuje rokovací poriadok v oblasti, kde poslanecké návrhy a je to naozaj diera v rokovacom poriadku, poslanecké návrhy, ktoré sa venujú menovej problematike, čiže problematike eura, vynechávajú z procesu Národnú banku Slovenskej republiky. A toto sa nepáči Európskej centrálnej banke.
Ak by som zacitoval teda z dôvodovej správy, keďže tam sa mi to podarilo spolu s kolegami zhrnúť, tak cieľom návrhu zákona je naozaj odstrániť nedostatky z rokovacieho poriadku Národnej rady, na ktoré aj terajšieho predsedu Národnej rady už v minulosti upozornil prezident Európskej centrálnej banky. Tieto nedostatky spočívajú v absencii úpravy záležitostí súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii pri prijímaní dôležitých návrhov zákonov predkladaných poslancom Národnej rady alebo výbormi, čiže samostatnými poslancami, ale aj výbormi Národnej rady. Totižto podľa primárneho práva Európskej únie, ktoré je pre Slovenskú republiku záväzné, podliehajú niektoré návrhy zákonov takzvaným povinným konzultáciám. Povinným konzultáciám aj pri tak dôležitej otázke, ako je menová politika. Čiže v tomto prípade sa dotýkame eura, kde podľa prieskumu, ktorý sme urobili, sme jedinou krajinou eurozóny, ktorá tento mechanizmus v rokovacom poriadku alebo v ďalších iných, možno kompetenčných zákonoch upravený nemá. Čiže tieto konzultácie, ktoré sa, kde musí byť Národná banka vtiahnutá, ak sa týkajú návrhov zákonov poslancov a tieto návrhy sa dotýkajú menovej politiky alebo eurovýborov. V tomto prípade hlavne eurovýboru pre rozpočet, financie, menu, nemáme upravený mechanizmus a vynechávame, podľa mňa, najdôležitejší orgán z legislatívneho procesu v tejto oblasti a to je Národná banka Slovenskej republiky. Ako spomínam ECB, myslím, že šesťkrát upozorňovala vedenie Národnej rady, aby sme toto upravili. Dokonca existuje priamo list aj súčasnému, ale je to z predchádzajúceho volebného obdobia, súčasnému predsedovi parlamentu, aby dohliadol na to, že táto úprava bude čím skôr. A to bolo, myslím, že z roku 2009 upravené, čo znamená, že päť rokov sa nedeje nič a preto sme si dovolili konzultácie s Národnou bankou, konzultácie s predsedom parlamentu a pripravili sme tento návrh zákona.
Čiže tieto konzultácie v závislosti od problematiky, ktorý daný návrh zákona rieši, by sa mali konzultovať a uskutočňovať s príslušnou inštitúciou a s príslušnou inštitúciou aj Európskej únie, v tomto prípade Národnou bankou a Európskou centrálnou bankou, čo súčasný rokovací poriadok neumožňuje. Povinné, a tu sme neni v oblasti, že poslanec alebo výbor by sa ako keby vybral na dobrovoľnú konzultáciu. Táto konzultácia z hľadiska primárneho práva je povinná. Čiže povinným konzultáciám s Európskou centrálnou bankou podľa článku 127 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ústavy, podliehajú návrhy právnych predpisov členských štátov EÚ v oblastiach pôsobnosti Európskej centrálnej banky. Čiže to definuje naozaj to primárne právo, teda pre predovšetkých oblasti, a tam je prvé uvedené: mena, platobný prostriedok národných centrálnych bánk, vybraných druhov štatistiky v oblasti platobného styku, vrátane platobných zúčtovacích systémov a v oblasti platných pravidiel pre banky a iné inštitúcie, pokiaľ podstatne ovplyvňujú stabilitu finančných inštitúcií a trhov. Čiže povinným konzultáciám s Európskou komisiou podliehajú návrhy zákonov, ktoré sú aj technickými predpismi podľa zákona č. 264/1992 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky o posudzovaní zhody, patenty, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a to v zmysle čl. 7 až 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/34//ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti. Inak tie smernice by sa mohli volať aj trošička jednoduchšie.
Čiže, aby nedošlo k prijatiu vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré by boli nezlučiteľné alebo nezosúladené s cieľmi a právnymi predpismi Európskej únie a jej inštitúcií, povinné konzultácie sa musia uskutočniť v takom štádiu legislatívneho procesu, nazvime ho prípravným, aby bolo možné ich stanovisko zohľadniť. Čiže, ak tu niekto príde s pozmeňovacím návrhom a dotýka sa oblasti meny, platobných prostriedkov, národných centrálnych bánk a šesťkrát sa to počas našej pôsobnosti v Európskej únii alebo v eurozóne už stalo, tak by sme mali mať reálny a povinný inštitút oslovovať Národnú banku alebo prostredníctvom nej aj Európsku centrálnu banku. Čiže, aby nedošlo k prijatiu vnútroštátnych predpisov, ktoré sú nezlučiteľné alebo nezosúladené s cieľmi a právnymi predpismi Únie, tieto povinné konzultácie by sme mali čím skôr zapracovať do nášho rokovacieho poriadku a prijatím tohto návrhu zákona, touto novelou rokovacieho poriadku by sa tak stalo.
Čo sa tým udeje? Umožní sa konzultačný postup o takýchto návrhoch zákonov, ktoré podľa práva Európskej únie podliehajú povinnej konzultácii s inštitútmi vrátane podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov poslancov alebo jednotlivých výborov. Zabezpečil by, aby Národná rada, resp. poslanci a výbory Národnej rady dostali stanovisko príslušnej inštitúcie Únie priamo v procese k nimi predkladaným návrhom zákonov. Teraz sa tak nedeje.
Toto sú ako keby dva najdôležitejšie inštitúty, že ak sa, teraz nevychádzame z nejakých východísk do budúcnosti, ale to sa niekoľkokrát už v tejto Národnej rade stalo, kde Európska centrálna banka zaslala priamo list predsedovi. Našťastie pri tých "sajt" konzultáciách, resp. tých nepovinných sa ako keby podarilo vyhnúť negatívnym dopadom toho, že tá normotvorba, ktorá prichádzala od poslancov alebo jednotlivých výborov, priamo nenarúšala normotvorbu Európskej únie a nebola v jej rozpore. Aby sme sa teda tomu vyhli, chcel by som predostrieť a počkať na, a v rozprave sa prihlásiť, počkať na to stanovisko Európskej centrálnej banky, čo si ten najvyšší orgán o tejto téme myslí. Zároveň aj stanovisko Národnej banky Slovenska, pretože by priamo táto téma nemusela chytiť, ako sa hovorí, vo futbalovej terminológii "falš", a do nejakej tvrdej politiky a dúfam, že aj po konzultácii s vedením parlamentu, Národnej banky a možnože aj ministerstvo financií by k tomu pristúpilo takým spôsobom, že toto je reálne presaditeľná oprava nášho rokovacieho poriadku priamo v úprave, že povinnosť konzultovať tieto veľmi a tvrdo odborné veci, ktoré sa dotýkajú fungovania eurozóny, a ak teda sa niektorý poslanec alebo výbor rozhodne prijímať, podať pozmeňovací alebo doplňujúci návrh, tak bude presne vedieť, že nielen exekutívna zložka štátu má povinnosť oslovovať niektoré zainteresované orgány, ale samotný poslanec tú povinnosť má, ale zároveň získava tým aj právo alebo tú povinnosť, aby mu ten dotknutý orgán priamo odpovedal.
Čiže prihováram sa v tomto úvodnom slove k zamysleniu sa nad tým, že máme časovú kapacitu do utorka, tak som otvorený poskytnúť konzultácie, resp. zaslať aj nejaké písomné materiály, ako sme sa k tomuto návrhu zákona, tejto novele rokovacieho poriadku dopracovali a či je naozaj vhodné, aby sme mali upravené tak dôležité otázky, ako sú otázky meny.
Ďakujem za pozornosť.

Nerobil som si veľké ambície, že zaplním plénum pri tejto téme, keďže aj pri tak dôležitej téme, ako bola ochrana rodiny a zmeny v justícii, sme si často prečítali, alebo videli obrázky rokovania tohoto pléna pri minimálnej účasti a na tom som celkom netrval. Ale myslím si, že sú ľudia cez všetky poslanecké kluby, ktorí sa európskym záležitostiam chcú a venujú, a preto podľa mňa bude dôležité možno trpezlivo vysvetľovať to, že použiť zásadu alebo cez inštitút odôvodneného stanoviska prispieť k tomu, aby cez zásadu subsidiarity a proporcionality sme mali na srdci suverenitu Slovenskej republiky omnoho viacej, je témou, ktorá podľa mňa a v dobrej viere to hovorím, zaujíma každého jedného, dúfam, člena a členku tejto poslaneckej snemovne. Dúfam, že pri hlbšom vysvetlení, pretože mnohé termíny jednak metú verejnosť a aj to sa stalo ako keby kritikou Európskej únie, že používa jazyk a samotná Únia to hovorí, že treba jej proces rozhodovania a pôsobenie v európskej verejnosti vysvetľovať a robiť jednoduchšie. Nazývajú to proces simplifikácie. Čiže v rámci tohoto jediné, čo sa v zásade robí, aby žltú a oranžovú kartu v niektorých špecifických prípadoch mohla uplatňovať aj táto snemovňa, nielen výbor pre európske záležitosti. A my dvaja, ktorí v ňom sedíme, vieme, že cez ovládnutie výboru cez... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Tak mňa naozaj mrzí, že k takémuto veľmi dôležitému zákonu, ktorý je predkladaný, je venovaná minimálna pozornosť. Svedčí o tom aj nízky počet poslancov, ktorí sa nachádzajú v miestnosti, pretože práve tento zákon ja považujem za veľmi vážny a dôležitý prostriedok práve na to, ako ochraňovať národné, politické, hospodárske a finančné záujmy našej krajiny. Faktom je, že v tomto smere má Slovensko veľký deficit a aj samotný, samotná účasť ľudí vo voľbách bola prejavom toho, ako je tomu venovaná minimálna pozornosť, ako zo strany našich reprezentantov v Európskom parlamente, tak aj je to dôkaz, priamy dôkaz o tom, že na národnej úrovni, na národnej pôde témy, ktoré sú úzko spojené s ochranou našej či už energetickej, ekonomickej, potravinovej nezávislosti a suverenity nie sú dostatočne pokrývané.
Preto si vážim túto iniciatívu poslanca Viskupiča, že ju takto predniesol a verím, že aj toto bude takým prvým prvkom a snahou o to, aby sa takéto vážne témy na pôde Národnej rady otvárali, aby im bola v čoraz väčšej miere venovaná veľká pozornosť. Nech sa tento zákon, tento návrh zákona stane aj výzvou pre novozvolených európskych poslancov, ktorí budú naše záujmy, verím, že v dobrej viere a v úprimnej snahe prezentovať aj na európskej pôde. Zatiaľ sa ich činnosť takou nejaví byť naplno.
Ďakujem.

Vážený kolega z Trnavy, vážení kolegovia z Klubu KDH a OĽaNO a nezaradený pán poslanec Hlina a pán Herda na balkóne, ja si nedovolím dehonestovať túto tému, pretože si myslím, že je zásadná z hľadiska suverenity Slovenskej republiky, a to tým, že by som sa nevenoval do podrobna tomu, i keď je piatok, i keď je jedna hodina poobede a dovolím si osvetliť, keďže nie je veľa príležitostí, ešte na margo toho, o čom vlastne, keďže pri posudzovaní suverenity sa používajú také cudzie slová, sú zhrnuté do tzv. zásady subsidiarity a proporcionality, chcel by som z tohoto miesta možno osvetliť, že o čom sa vlastne bavíme.
Pri normotvorbe Európskej únie možno viete, že monopol pri navrhovaní legislatívnych aktov má Európska komisia a to je technokratický orgán úradníkov, ktorý, ľudovo povedané, nikto nikdy nevolil a naozaj majú monopol pri tvorbe jednotlivých legislatívnych aktov. Tento technokratický orgán, ktorý sa nazýva Európska komisia pripravuje zákony a keď to teda voľne preženieme, ak naozaj platí, že 70 až 80 % zákonov, ktorými sa, ktorými je atakovaný slovenský právny systém, pochádza z pôdy Európskej únie, tak na začiatku tohoto procesu, okrem procesu prijímania, alebo ktorý sa nazýva proces zelených a bielych kníh a možno v nasledujúcich bodoch sa budem venovať aj tomuto, prichádza v podstate k tomu, že Európska komisia predkladá návrhy legislatívnych aktov, alebo sama ich tvorí pre celý európsky priestor.
V Lisabonskej zmluve bolo definované, že návrh legislatívneho aktu Európskej únie sa podľa čl. 4 protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad, a teraz sú tu tie slovká: subsidiarity a proporcionality, pripojeného k zmluve o Európskej únii a k zmluve o fungovaní Európskej únie, čiže tých dvoch najzákladnejších dokumentov, ktoré Úniu tvoria, zasiela národným parlamentom. Podľa čl. 6 toho istého protokolu, môže ktorýkoľvek národný parlament do ôsmich týždňov od doručenia návrhu legislatívneho aktu, poslať predsedom, predsedovi Európskeho parlamentu alebo Rady Európskej únie alebo Európskej komisie tzv. odôvodnené stanovisko s uvedením dôvodov, pre ktoré sú presvedčení poslanci národných parlamentov, že daný návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Budem stále dopĺňať, jedná sa o suverenitu a suverénne uplatňovanie atribútov národného parlamentu.
Keďže rokovania o niektorých záležitostiach týkajúcich sa členstva Slovenskej republiky v Európskej únii boli v zmysle rokovacieho poriadku prenesené na Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, ľudovo alebo medzi poslancami často aj volaný "malá Národná rada v Národnej rade", ustanovuje sa, aby najmä tento výbor mal možnosť prijať uznesenie, ktorým by vydal tzv. odôvodnené stanovisko. Čiže stanovisko, že Slovenská republika vie upraviť niektoré inštitúty a niektoré zámery Európskej komisie, ktoré poslali národné parlamenty lepšie, ako si komisia myslí.
Pri prijímaní uznesenia má Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti možnosť vziať do úvahy stanoviská iných výborov Národnej rady, o ktorých zaslanie, čiže tých vecných výborov, tých ako, alebo rezortných, o ktoré zaslanie stanoviska požiadal. Až v prípade, ak Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti neprijme odôvodnené stanovisko vo forme uznesenia, a aj napriek tomu by sa jedna tretina jeho členov domnievala, že návrh legislatívneho aktu Európskej únie je v protiklade alebo nie je v súlade so zásadou subsidiarity, má právo požiadať predsedu Národnej rady Slovenskej republiky o zvolanie schôdze podľa § 17 ods. 2 rokovacieho poriadku. Národná rada Slovenskej republiky zaujme k legislatívnemu aktu Európskej únie, čiže celé toto plénum, odôvodnené stanovisko, ak sa domnieva, že takýto návrh nie je v súlade so zásadou subsidiarity. Čiže predkladám návrh zákona, ktorý pamätá aj na situácie, keď by mohlo dôjsť k pochybnostiam, a preto sa jednoznačne určuje, že uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa prijalo odôvodnené stanovisko, má prednosť pred uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, ktorým sa neprijalo odôvodnené stanovisko.
Čiže toto plénum dostáva právo uplatniť odôvodnené stanovisko, aby sa v nasledujúcom období, keďže v tomto mám za to, že výbor pre európske záležitosti zásadne zlyhal, lebo vydal jedno jediné, aby toto plénum sa mohlo zaoberať otázkami subsidiarity a proporcionality a suverenity, ktoré môžu zasahovať do suverenity Slovenskej republiky ako členského štátu.
Čiže, či už dôjde k prijatiu odôvodneného stanoviska výborom alebo týmto plénom, predseda Národnej rady Slovenskej republiky má povinnosť toto stanovisko zaslať bez zbytočného odkladu vláde, predsedovi Európskeho parlamentu, predsedovi Rady Európskej únie a predsedovi Európskej komisie. Nemožno poprieť fakt, že vydanie odôvodneného stanoviska akýmkoľvek členským štátom Únie, má zásadný vplyv nielen na Slovenskú republiku, ale aj na všetky ostatné štáty Európskej únie, pretože keď sa raz vyskytne nejaký štát, ktorý má s normotvorbou Európskej únie problém, väčšinou sa stane, že niektoré ďalšie štáty Európskej únie sa k tomuto pripoja. Ani toto sa však nedeje na Slovensku, takže ešte raz, stále bude svietiť to jedno jediné odôvodnené stanovisko, na ktoré sa zmohol náš výbor pre európske záležitosti.
Pokiaľ odôvodnené stanoviská k nesúladu návrhu legislatívneho aktu so zásadou subsidiarity predstavujú aspoň jednu tretinu všetkých hlasov pridelených Národným parlamentom v zmysle spomínaného protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad, pripojenej k zmluve o Únii a k zmluve o fungovaní Európskej únie, návrh legislatívneho aktu Európskej únie sa musí opätovne posúdiť, a tým sa vlastne uplatňuje tzv. žltá karta. V prípade návrhov legislatívnych aktov Európskej únie týkajúcich sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v zmysle čl. 76 zmluvy o fungovaní Európskej únie stačí, ak k návrhu takéhoto legislatívneho aktu vyjadrí odôvodnené stanovisko len štvrtina uvedených hlasov následne v týchto orgánoch a tým sa uplatní tzv. oranžová karta.
Čiže ešte raz, máme nástroje tzv. žltej karty, máme nástroje tzv. oranžovej karty. Vieme reálne pri zapracovaní orgánov členského, legislatívnych orgánov, čiže Národnej rady Slovenskej republiky, naozaj reálne pristúpiť k tomu, aby niektoré akty v Európskej únii boli podrobené pripomienkovaniu a aby sme mohli my, ako poslanci Národnej rady, do normotvorby Európskej únie zasiahnuť. Je preto naozaj podľa mňa až nepochopiteľné, že tento reálny nástroj pri obrovskej kritike fungovania Európskej únie a normotvorbe, kedy aj tuná kolega zo strany SaS, mali zásadné problémy s niektorými, ako ste to volali, absurdity alebo niečo, čo Únia robí a pri ani jednej, pretože mechanizmus reálneho uplatňovania tejto zásady v Národnej rade nemáme dobre upravený, sa z pôdy Národnej rady nedostalo na orgány predsedu Európskeho parlamentu, Rady Európskej únie alebo samotnej Európskej komisie, viac ako jedna pripomienka. Je to zlyhanie procesu, zlyhávanie možno inštitútov rokovacieho poriadku, a tu a teraz je možnosť vtiahnuť do tohoto procesu toto plénum, vtiahnuť aj verejnosť, informovať ich o tom a na základe sfunkčnenia mechanizmu o prijímaní a odôvodňovaní stanoviska, pritiahnuť tú normotvorbu Európskej únie viac k občanom Slovenskej republiky, aby cez svojich volených zástupcov, pretože volených zástupcov máme iba trinásť v Európskom parlamente a stopäťdesiat tu, aby sme reálne spojili úroveň Európskeho parlamentu a úroveň normotvorby členského štátu pri využívaní mechanizmu, ktoré z čl. 4 Protokolu 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality máme k dispozícii. Ak nasledujúce dva roky funkčného obdobia Národnej rady alebo novo kreovaného Európskeho parlamentu bude opäť a zase výsledok, že všetko, čo tvorí Európska únia, okrem jednej jedinej veci, bolo správne, tak potom je naozaj obžaloba slovenských občanov, ktorí hovoria, že Európska únia im zasahuje do oblastí, ktoré oni si sami nepredstavujú a mala by sa venovať iným otázkam, prichádza k reálnemu zlyhávaniu oboch zastupiteľských zborov, aj našich zástupcov na pôde Európskeho parlamentu, ale aj nás samotných.
To znamená, že pri väčšinovom rozhodovaní, či už vo výbore európskych záležitostí, alebo tohoto pléna, je dobré, aby sa o týchto témach viedla širšia a väčšia diskusia a aby si občan pri normotvorbe Európskej únie vedel urobiť lepší názor, kto na akej strane kope, kto je oblečený v akom tričku a čo to teda znamená, že zásady, kedy sa jedná o to, že táto Národná rada alebo naša vláda vie, alebo naše regionálne alebo lokálne parlamenty vedia lepšie upraviť niektoré inštitúty, ako samotná Európska únia a Európska únia s obrovskou chuťou sa púšťa do úpravy mnohých inštitútov normotvorby, od VZN-iek začínajúc, po zákonné úpravy končiac a o vyhláškach ani nehovoriac.
Tak preto by bolo dobré, aby aspoň v niektorých parciálnych veciach sa zaoberalo v prípravnej fáze alebo v tej fáze, kedy ešte tá normotvorba môže uplatniť to, že tu volení zástupcovia, a to som zabudol možno v tom úvode, lebo netýka sa iba volených zástupcov Národnej rady alebo aj regionálnych parlamentov, čiže VÚC-iek alebo aj mestských, že by túto zásadu mohli uplatňovať priamo v procese a možnože by bolo pre občanov lepšie, ak by svojich volených zástupcov mohli atakovať alebo pýtať sa ich na to, čo vlastne z hľadiska normotvorby v Európskej únii pre nich robia. Teraz to vyzerá iba a len tak, že v podstate nechávame všetko na normotvorbu a prípravu Európskej komisie, že to, čo ona robí, je všetko v poriadku a okrem iných štátov Európskej únie a tohoto priestoru sme sa my dostali ku, a teraz to ani nie je priamo kritika, ale je to iba odôvodnené stanovisko, že oblasť, ktorú definuje Európska komisia a chce tam niečo upravovať, by vedel náš národný parlament riešiť omnoho lepšie, ako samotná Európska únia.
Toto zásadné veci, ktoré, a myslím, že sa nebudem veľmi mýliť, ak poviem, že o tomto mnoho občanov Slovenskej republiky ani nevie a nevytvára teda dostatočný a efektívny tlak na svojich volených zástupcov na národnej úrovni, aby sa otázkam uplatňovania týchto zásad venovali lepšie, hlbšie a aby naozaj pri tvorbe zákonov, ktoré k nám prichádzajú z Európske únie bolo jasné, že aj tento parlament má reálne, dobré nástroje na to, aby niektoré veci vedel v procese korigovať, zmeniť, alebo upraviť omnoho lepšie, respektíve nechať ich v tvorbe Národnej rady Slovenskej republiky.
Čiže, ak by som to mal zhrnúť jednoducho, tento zákon sa, alebo tento návrh novely rokovacieho poriadku sa venuje ľudovo pomenovaným žltým a oranžovým kartám. To sú inštitúty, ktoré vedia zefektívniť, zlepšiť, korigovať alebo dokonca zastaviť proces normotvorby Európskej komisie, čiže orgánu, ktorý nie je volený, je menovaný a má monopol, má legislatívnu iniciatívu, ak to tak povieme, pretože asi všetci vieme, že napriek prijatiu Lisabonskej zmluvy ani nasledujúce obdobie Európskeho parlamentu, poslanci Európskeho parlamentu legislatívnu iniciatívu mať nebudú.
Na závere by som možno spomenul, aby ma niekto nenapadol z toho, že som to nepovedal úplne vyčerpávajúco. Áno, Európska komisia má, má monopol. Nie je úplne absolútny, pretože existuje inštitút občianskej iniciatívy alebo anglicky volaný "Citizen initiation", ktorý by mohol aspoň čiastočne a vo veľmi malej miere tento monopol narúšať a znamená to zhruba to, že Lisabonskou zmluvou bol vytvorený inštitút, kedy jednotlivé alebo niektoré návrhy legislatívy môžu iniciovať aj samotní občania. Čiže bol vytvorený inštitút takzvanej Európskej občianskej iniciatívy. Možno v pamäti zostáva takzvaná občianska iniciatíva, ktorá bola úspešná, týkala sa vody. Keď to povieme jednoducho, aby voda bola vyňatá z pôsobnosti, alebo vyňatá z pohľadu, že voda je tovar a stala sa ako keby na základe tejto iniciatívy ľudských právom. Čiže jedna z občianskych iniciatív bola úspešná.
Je však obrovským, obrovskou otázkou, či Európska občianska iniciatíva, tak ako je to napríklad na národnej úrovni u nás petičné právo, by nemalo ísť priamo do Európskeho parlamentu na posudzovanie už samotnými poslancami Európskeho parlamentu, pretože pri súčasnom nastavení akákoľvek občianska iniciatíva posledná, ktorú odchádzajúca Barrosova Európska komisia takpovediac zabila, alebo nedovolila jej úpravu, bola iniciatíva, myslím, že sa volala "one of us", kde 1,7 milióna ľudí sa podpísalo iba pod to, aby Európska komisia sa týmto návrhom zaoberala. Čiže odchádzajúca Barrosova Európska komisia 28. mája hlas 1,7 milióna ľudí cez celý európsky priestor považovala za neodôvodnený a teda tá Európska komisia, ktorá má monopol na normotvorbu, nepustila v procese túto iniciatívu ani do samotného Európskeho parlamentu.
Myslím si, že bude jednou z výziev pre nasledujúce obdobie Európskeho parlamentu, aby nielen toto, ale takzvanú tému demokratického deficitu, v ktorom aj tento, aj táto novela nášho rokovacieho poriadku vie veľa urobiť, pretože vtiahne aj poslancov tohoto pléna, aj keď nie sú členmi európskeho výboru, do rozhodovania o európskych záležitostiach a to vtedy, ak tretina poslancov z výboru zvolá mimoriadnu schôdzu pri prijímaní aktov Európskej únie. Myslím si, že by, ak by táto novela bola prijatá, boli by niektoré témy, ktoré často tvoria možno až mienkotvorné, alebo zaoberajú sa nimi veľké skupiny občanov cez celú Európsku úniu, by sa dostávali na rokovanie tohoto pléna a v tomto bode chcem ešte zdôrazniť to, že akákoľvek téma, ktorá z Európskej únie prichádza, by len a len sme urobili dobre pre vôbec všeobecný politický diskurz, aby toto plénum sa mohlo týmito otázkami zaoberať.
Toľko k predmetnému návrhu zákona rokovacieho poriadku a dúfam, že napriek tomu, že je tu veľmi málo zúčastnených poslancov a pravdepodobne aj vzhľadom na to, že som nemal veľké šťastie, čo sa týka času preberania tohoto, podľa mňa jedného zo zásadných návrhov zákona a dostal som sa tesne v piatok pred koncom rokovania tohoto pléna, si poslanci jednotlivých klubov a budem mať obrovskú snahu vysvetľovať cez kluby, že je to dôležité a možno aj po rozhovoroch s predsedom parlamentu o tejto téme, chystám sa aj na rozhovor síce z iného politického tábora, tak dopadli voľby, aj s predsedom výboru pre európske záležitosti. Či po, a nebránim sa tomu slovu, obžalobe toho, že európske témy nie sú obsahom rokovania, často nie sú obsahom rokovania tohto pléna a že verejnosť má o únii veľmi málo informácií a že ako keby Európska únia prichádzala na pretras iba a len v niektorých parciálnych veciach a väčšinou pred eurovoľbami na nejaký veľmi úzky a krátky čas, by bolo veľmi vhodné sa zamerať na to, ako jednotlivé inštitúty aj pri parlamentnej debate dostať medzi širšiu verejnosť, aby naozaj bolo jasné, aké sú stanoviská jednotlivých či už politických strán alebo poslancov pri prijímaní európskej normotvorby.
Používať Európsku úniu ako výhovorku pri mnohých zákonoch, ktoré sa stávajú platnými v našom právnom systéme, nie je dobré ani z hľadiska stability, pretože otváranie otázky, či je pre Slovenskú republiku výhodné alebo nevýhodné zostávať v Európskej únii, sa častokrát skĺzava do jednoduchých riešení a zjednodušení a potom sa nemôžeme čudovať, že rátané na tretinu možno 20 % spoločnosti má striktne vymedzený názor, že Európska únia nie je dobrým projektom, že by bolo dobré z nej vystúpiť a stále ako keby sa vraciame na začiatok, aj po dekáde zotrvania a bytia v Európskej únii.
Témy zbytočnej adorácie alebo zbytočnej glorifikácie úspechov Európskej únie, neustále omieľanie dokolečka rozbehnutých procesov, kde procesy, ktoré boli dávno pri vstupe Európskej únie naštartované, a to voľný pohyb kapitálu, osôb, tovaru alebo služieb, alebo tým, že Európska únia posadila mnohých "decision make-rov" a mnohých dvadsiatich ôsmich "decision make-rov", alebo, ako to nazvať, predstaviteľov jednotlivých štátov za rokovacie stoly a tým pádom po storočiach konfliktov, ktoré sa diali v Európskej únii, máme možnosť stretávať na ulici 69, 70-ročných ľudí, ktorí nezažili vojnový konflikt aj u nás, je už ako keby "off topic", ako sa hovorí, alebo to, čo európskemu projektu neprináša tú pravú šťavu a ten pravý moment, ktorý by verejnosť chcela a mohla vnímať, pretože verejnosť by potrebovala jednoznačnejšie komunikovať to, kam a čím sa, kam chce Európska únia smerovať a čím sa chce Európska únia "pro futuro" zaoberať. A je otázkou, aká je vízia, pretože motto jednotných rozmanitostí je možno intelektuálnym mottom Európskej únie, ale denný život a takzvané chlebové témy pri normotvorbe Európske únie by mali byť priamo tu obsahom rokovania jednotlivých zámerov a toto sú veci, ktoré by mohol aj tento sfunkčnený mechanizmus prijímania odôvodneného stanoviska vyriešiť, respektíve prispieť k tomu, aby niektoré témy, ktoré Európska únia prináša, sa stali aj témami rozhovorov vo verejnosti, a spomínam to druhýkrát, a aby bolo jasné, že projekty jednotlivých, jednotlivé politické projekty alebo strany, ktoré sú rozpustené vo frakciách Európskeho parlamentu, akým spôsobom sa odrážajú aj do fungovania jednotlivých politických strán a "stay gold-erov" alebo tých ľudí, ktorí prijímajú rozhodnutia aj na národnej úrovni.
Takže, prepáčte mi, že som sa takmer v pol hodinovej rozprave chcel vyjadriť k tomu, že inštitút subsidiarity a proporcionality nie je nejaké zaklínadlo. Je to reálny nástroj, ktorý by mal byť sfunkčnený a prihováram sa za to, aby sme ďalej nechodili okolo horúcej kaše, ale sfunkčnili tento mechanizmus a v podstate dali právomoci tomuto plénu, keď budú dôležité otázky, ktoré sa môžu týkať vízií lebo fungovania Európskej únie, alebo normotvorby, ktorá sa priamo dotýka životov ľudí, sem do tohoto pléna, aby všetci stopäťdesiati poslanci sa mohli vyjadriť k jednotlivým otázkam, ktoré sa Európska komisia na základe fungovania Európskej rady alebo Rady EÚ rozhodla upravovať.
Toľko z mojej strany k tomuto návrhu zákona a dúfam, že než príde k utorňajšiemu hlasovaniu, budem mať možnosť možno cez e-mailing zaslať jednotlivým poslancom do klubov, aby aspoň strávili možno rozmýšľaním nad tým, že tento nie opozično-koaličný alebo opozično-vládny, ale návrh zákona, ktorý dáva vyššie možnosti zúčastnenia sa európskej normotvorby tomuto plénu, je možné prijať. Som ochotný, čo iné mi zostáva, keďže som opozičný poslanec, otvárať túto tému aj s vládnymi predstaviteľmi, či už na eurovýbore alebo vo vedení parlamentu. A ďalšie návrhy, ktoré sú rátané na ďalšie tri sa budú venovať presne tejto otázke, pretože myslím si, že nech sa na to pozrieme z rôznych uhlov, sme na jednej lodi, čo sa týka európskej prítomnosti a myslím si, že naši občania si zaslúžia, aby volení zástupcovia aj tohoto pléna sa zaoberali strážením suverenity tohoto štátu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pani predsedajúca. Dovoľujem si predniesť návrh zákona, ktorým chcem zmeniť niektoré ustanovenia, ľudovo sa to nazýva "žlté a oranžové karty" a v úvode by som chcel osvetliť niektoré príčiny, čo ma viedlo k predloženiu tohoto návrhu zákona. Máme za sebou predvolebnú kampaň, aj voľby do Európskeho parlamentu a počas tohoto obdobia sa stalo, niekoľkonásobne bolo kritizované to, že pri témach Európskej únie, pri prijímaní legislatívy, ktorú ročne, ktorá prichádza z Európskej únie do slovenského právneho systému, je náš parlament málo aktívny. Hovorí sa o čísle 70 - 80 % legislatívnych aktov, ktoré prichádzajú z hľadiska všetkých aktov do právneho systému Slovenska, ktoré sú priamo ovplyvňované legislatívou alebo legislatívnou činnosťou Európskej únie. Zdá sa mi tak trošička až symptomatické, že prichádzame ohľadom tejto témy v piatok poobede, ahojte deti a verejnosť (rečník zamával smerom k balkónu) a v pléne parlamentu sedí dokopy možno sedem poslancov a nerokujeme o ničom inom, iba o tom, že naša Národná rada sa suverenitou Slovenskej republiky v tomto nezaoberá takmer vôbec. Zo 663 odôvodnených stanovísk, ktoré zazneli počas posledného obdobia, alebo posledného funkčného obdobia Európskeho parlamentu, bolo podaných 663 zásadných pripomienok, zo Slovenskej republiky jedna.
Dovoľte mi preto čiastočne zacitovať aj z dôvodovej správy, keďže som sa snažil čo najefektívnejšie v rámci jednej A4 zhrnúť, o čo ide a preto aj pri predkladaní vyjdem z tejto dôvodovej správy.
Možno je dôležité povedať aj to, že suverenita Slovenskej republiky je často skloňovaná rôznymi politickými projektami, rôznymi vyjadreniami v médiách, často ohnivými rečami aj z tohoto miesta, ibaže nemáme reálne upravený mechanizmus, akým spôsobom by výbor pre európske záležitosti a následne aj plénum tohto parlamentu mohol a mal zasahovať do prijímania legislatívy, ktorá k nám plynie z Európskej únie. Chcem povedať, že Lisabonská zmluva, ktorá až teraz v mnohých oblastiach po týchto eurovoľbách naberá reálnu platnosť, vieme, že európsky parlament bude voliť, alebo bude mať priamo ingerenciu v otázkach voľby Európskej komisie a mnohé iné ustanovenia z Lisabonskej zmluvy, ako keby začínali platiť po týchto voľbách, preto je dôležité priamo na Lisabonskú zmluvu sa odvolať aj v tomto prípade. Keďže Lisabonská zmluva zaviedla efektívny mechanizmus kontroly dodržiavania tzv. zásady subsidiarity a proporcionality zo strany národných parlamentov, čiže u nás Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré majú možnosť formou tzv. odôvodneného stanoviska ukázať Európskej únii tzv. žltú alebo oranžovú kartu v prípade, ak návrh legislatívy Európskej únie zasahuje do suverenity jednotlivých členských štátov.
Cieľom môjho predloženého návrhu zákona je preto vytvoriť mechanizmus prijímania odôvodneného stanoviska a upraviť ho priamo v rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby sa stal nielen deklaratórnym nástrojom, ale účinným nástrojom, ktorý zamedzí zásahom Európskej únie do suverenity Slovenskej republiky. Počas desiatich rokov členstva Slovenskej republiky v Únii sa stalo všeobecne známe, že legislatíva Európskej únie má zásadný vplyv a dopad na každodenný život všetkých občanov nielen 504 miliónového priestoru Európskej únie, ale priamo aj na dosah našich občanov. Tých 70 až 80 % legislatív je toho príkladom, ktoré plynú z Európskej únie.
Nielen v poslednej dobe sme však svedkami akéhosi automatického prijímania všetkých legislatívnych aktov v Európskej únii zo strany slovenského zákonodarného zboru. Podľa najnovšej správy Európskej komisie sa slovenský parlament ohradil voči zásahom do národnej suverenity, ako som spomínal, iba jeden jediný krát, zatiaľ čo ostatné členské štáty v Európskej únii tak v sume urobili 663-krát. Zo zmlúv upravujúcich členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii vyplýva, že ak národný parlament sa domnieva, alebo vyjadrí odôvodnené stanovisko, teda že návrh legislatívneho aktu Európskej únie nie je v súlade so zásadou subsidiarity alebo proporcionality, má právo vydať toto odôvodnené stanovisko a toto poslať predstaviteľom vrcholných inštitúcií Európskej únie, predsedovi Európskeho parlamentu alebo Rady alebo Komisie. Uvedené naznačuje, že Slovenská republika toto svoje právo nevyužíva dostatočne, dokonca si myslím, že ho nevyužíva vôbec, pričom si myslím, že jednou z príčin je aj to, že vo vnútroštátnej legislatíve nemáme postup prijatia odôvodneného stanoviska upravený dostatočne a na primeranej úrovni. Ochranu národnej suverenity pritom považujem za tak zásadnú a dôležitú, že návrh zákona musí priznať právomoc a upozorniť na tieto zásady a teda vtiahnuť do procesu výbor pre európske záležitosti a dať tretine poslancov z tohoto výboru, keďže predseda tohoto výboru právo nevyužíva dostatočne, prostredníctvom zvolania mimoriadnej schôdze Národnej rady, na ktorej môže byť odôvodnené stanovisko prijaté napriek tomu, že príslušný výbor Národnej rady Slovenskej republiky mal v tejto veci odlišný názor. Teraz sme stále v rukách predsedu a väčšiny vo výbore pre európske záležitosti a keďže sa správa takým spôsobom a je to kritika nielen z opozičných radov, ale aj celej odbornej verejnosti, aj ľuďom, ktorí sa európskym záležitostiam venujú zvonku, že prijať jedno jediné odôvodnené stanovisko zo strany legislatívy na základe procesu, ktorý máme stanovený, je neakceptovateľné a ono to navonok vyzerá, ako keby naozaj zákonodarný zbor súhlasil so všetkým, čo z Európskej únie nám sem pošlú.
Minulú schôdzu som predkladal iný návrh, ktorý v zásade hovoril o tom, aby sme mohli vtiahnuť do procesu a aby vznikali odôvodnené stanoviská nie iba pod vládnou väčšinou, ale aby sa toto plénum mohlo zaoberať, toto plénum mohlo zaoberať legislatívou Európskej únie a dokonca som išiel tak ďaleko, že ak jednotlivé formácie Rady EÚ zasadajú a predseda výboru nemá ani za to, aby zvolal výbor, kde minister podľa súčasného právneho stavu by mal priniesť stanovisko exekutívy, ktorým nás bude reprezentovať na jednotlivých formáciách Rady EÚ, tak kým toto stanovisko nepríde oznámiť výboru, odchádza s negatívnym stanoviskom. Toto táto snemovňa neprijala a preto si myslím, že európsky výbor v zásade je bábkové divadlo a je to fejk hra pred voličom a často sa určite stretávate, kolegovia, s tým, že sa vás pýtajú na jednotlivé nariadenia alebo jednotlivé zákonné upravenia toho, že prečo či už podnikateľ alebo obyčajný človek musí dodržiavať a často sa nám stane, že jedine môžme pokrčiť ramenami a povedať: lebo Európska únia.
Môj návrh smeruje k tomu, aby sme nemuseli krčiť ramenami a hovoriť Európska únia a aby Únia fungovala ako výhovorka pri mnohých či už vládnych alebo priamo poslaneckých agendách, ktoré musíme potom pred občanmi ako keby interpretovať tak, že nevedeli sme si pomôcť. Pomôcť si môžme, máme tu zásadu, ktorá je prijatá, platí na základe Lisabonskej zmluvy, len nemáme vnútorný mechanizmus, akým spôsobom reálne odôvodnené stanoviská prijímať. Ak tento, ak celá vládna agenda a agenda tohoto parlamentu tvorí v samostatnej činnosti iba 30 % normotvorby a všetko ostatné súvisí s Európskou úniou, je podľa mňa naozaj čas, aby sme sa tomuto začali venovať, pretože ten sedemdesiatpercentný balík bol pripomienkovaný, respektíve táto zásada bola použitá a opakujem to už tretíkrát, iba jeden jediný raz. Vyzeráme, kolegovia a kolegyne, ako keby sme naozaj súhlasili so všetkým, čo Európska únia smeruje na základe svojej normotvorby do Slovenskej republiky.
Chcel by som sa v tomto úvodnom slove povenovať možno jednotlivým častiam veľmi stručne.
Čiže v bode 1 ustanovujem, alebo snažím sa, aby išlo o to, že mimoriadnu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky bude môcť okrem pätiny poslancov, ako je to teraz, Národnej rady, zvolať aj tretina členov výboru pre európske záležitosti a to z hľadiska toho, že naozaj je dôležité, aby sme prinášali témy Európskej únie aj do tohoto pléna, pretože rokovanie výboru môžu síce navštíviť poslanci, ale zatiaľ sa to nedeje pod všeobecným dohľadom a aj v miere informovanosti o európskych témach je dôležité, aby niektoré parciálne veci prichádzali z hľadiska normotvorby Európskej únie aj pred toto plénum.
Takže zopakujem, mimoriadnu schôdzu Národnej rady pri jednotlivých témach európskej normotvorby bude môcť zvolať tretina poslancov z výboru pre európske záležitosti a to vtedy, ak predmetom rokovania tejto mimoriadnej schôdze bude posúdenie súladu návrhu legislatívneho aktu Európskej únie so zásadou subsidiarity a proporcionality, čiže ak pôjde o otázky suverenity Slovenskej republiky. Tento prípad nastane vtedy, keď výbor pre európske záležitosti neprijme uznesenie, čiže odôvodnené stanovisko, ktoré by odôvodňovalo nedodržanie zásady subsidiarity alebo proporcionality pri prijímaní legislatívneho aktu Únie, no napriek tomu jedna tretina, väčšinou opozičná, členov tohto výboru, má v tejto veci odlišný názor a domnieva sa, že zásada suverenity, subsidiarity alebo proporcionality by prijatím legislatívneho aktu Únie mohla byť porušená. Takže by sme dostali rokovanie o otázkach, ktoré môže a bude mať tretina výboru názor, že lepšie ich bude upravovať členský štát alebo teda Slovenská republika, ako by sme nejakú takúto kompetenciu alebo normotvorbu v oblasti posúvali na úroveň Európskej únie. Zvýšila by sa informovanosť, zvýšila by sa to, informovanosť členov Národnej rady a dovolím si povedať, že aj všeobecnej verejnosti a tým pádom by sme možno zvýšili aj účasť a vťahovali do hry pri európskych témach aj väčšiu časť slovenskej verejnosti.
K bodu 2. Účelom navrhovanej úpravy je zabezpečiť konanie mimoriadnej schôdze Národnej rady vždy, keď je zvolaná, bez ohľadu na politickú motiváciu väčšiny a umožniť tým priebeh slobodnej parlamentnej diskusii aj v bodoch, s ktorými by väčšina poslancov nemusela a nechcela súhlasiť. Ide iba o diskusiu. Navrhuje sa, aby v prípade zvolania mimoriadnej schôdze neuplatňovalo ustanovenie o povinnosti schváliť program schôdze, keďže program schôdze bude a má vyplývať zo samotnej žiadosti o zvolanie mimoriadnej schôdze. V danom prípade by išlo o žiadosť tretiny členov výboru pre európske záležitosti, pričom program mimoriadnej schôdze by bolo posúdenie súladu návrhu legislatívneho aktu Európskej únie so spomínanou zásadou. Účelovým výkladom popierajúcim význam práva skupiny poslancov zvolať mimoriadnu schôdzu možno dôjsť k záveru, že súčasná právna úprava umožňuje nadpolovičnej väčšine poslancov Národnej rady Slovenskej republiky fakticky blokovať právo na uskutočnenie mimoriadnej schôdze neschválením programu navrhovanej schôdze. Takýto úzus nemožno v žiadnom prípade považovať za vyhovujúci princípom pluralitnej demokracie, na ktorých je, respektíve mal by byť rokovací poriadok vystavaný.
Je to ten štandardný problém, že zvolávame mimoriadnu schôdzu, ale mimoriadna schôdza trvá iba do hlasovania o programe a toto sa už snažili riešiť viacerí poslanci, ja sa snažím pri tomto návrhu, ak sa jedná o akty Európskej únie, vyhnúť možnosti zablokovania pléna pri témach, ktoré sa dotýkajú suverenity Slovenskej republiky v normotvorbe Európskej únie.
V bode 3 navrhujem, aby sa v prípade predkladateľa žiadosti mimoriadnej schôdze, čiže pätina poslancov Národnej rady alebo tretina členov výboru pre európske záležitosti mali záujem program mimoriadnej schôdze meniť alebo doplniť, môžu tak urobiť iba so súhlasom všetkých poslancov, ktorí požiadali o jej zvolanie.
Zdá sa mi, že z hľadiska uvedenia tohoto bodu v prípade aj pri zvažovaní jej možnej podpory, ktorá ešte raz sa dotýka sfunkčnenia mechanizmu prijímania odôvodneného stanoviska v rámci európskej normotvorby, je dôležité ešte povedať, že vykonávanie právomoci Európskej únie, ktoré sa spravujú spomínanou zásadou, Európska únia koná v oblastiach, by mohla, a u nás tým, že sme použili len jedno jediné za celý rok, v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci a to len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu jej členské štáty uspokojivo dosiahnuť na svojej ústrednej úrovni alebo regionálnej či miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na európskej úrovni.
Je veľmi dôležitý tento fakt, pretože často sa v následných diskusiách po prijatí niektorých aktov stretávame s tým, že Európska únia ako keby pôsobila v oblastiach, kde nemá čo robiť a keďže nemáme, naposledy to bol ten príklad s údeným mäsom, kde si Nemci a Česi vyjednali svoju vlastnú výnimku a môžu na základe tradičných postupov v gastro oblasti si tvoriť svoje údené mäso tak, ako boli zvyknutí, kdežto Slovensko, keďže neuplatnilo túto zásadu, tak sa naňho uplatňuje ako keby tá uniálna oblasť a zrovna gastro návyky by mohli byť oblasťou, kedy je odôvodnené stanovisko aj z hľadiska Slovenska a slovenskej normotvorby je dôležitejšie a vie to členský štát upraviť lepšie, ako keď sa tu prijíma nejaká zásada cez dvadsaťosem štátov Európskej únie.
Čiže chcel by som vás, vážení páni poslanci, poprosiť o možnú podporu tohoto návrhu a aby sme sa dostali možno k reálnemu sfunkčneniu mechanizmu, ktorý nám ako keby tvorcovia Lisabonskej zmluvy darovali, ale tak, ako to býva zvykom, na Slovensku sme sa s tým vysporiadali po svojom, a tento návrh alebo tento inštitút sme skôr zamotali do kľučiek a v rokovacom poriadku a dostali sme sa do hodnotenia, že ako keby tomuto plénu na suverenite a oblasti, kde by mali a mohli lepšie pôsobiť naše národné inštitúcie, darovali sme tieto inštitúcie Európskej únii, tieto inštitúty Európskej únii a tým pádom je otázka, akým spôsobom zlepšiť, zefektívniť tento inštitút, aby sme informovali verejnosť a aby sme európsku normotvorbu reálne podrobili možnej kritike a prejaveniu svojho národného názoru tam, kde iné štáty toto robia omnoho efektívnejšie.
Ďakujem.