Videokanál klubu

Áno, tak, pán poslanec Čaplovič, troška ste ma prekvapili. Hodnotím to tak, že je veľa právnikov, ktorí ublížili tejto krajine. A ak by som spojil vaše vystúpenie s vystúpením pani kolegyne Nicholsonovej, tak sa dostávame k absolútnej podstate. Dvaja právnici si vymysleli problém, prišli do pléna parlamentu, tvária sa, že to robia v mene a duchu Európskej únie a ochrany občanov a bavíme sa pod rúškom tým, že, teraz akurát čítam, že Európska komisia začala posudzovať premiérovu pomoc Váhostavu z hľadiska neoprávnenej štátnej pomoci. To by nás mohlo zaujímať! A tuto nejaké noviny akualne.sk hovoria o tom, že Európska komisia sa začína zaoberať pomocou Váhostavu ako neoprávnenou štátnou pomocou. Takže toto sú skutočné problémy.
Ja som sa snažil iba vysvetliť, že nevieme, kto uhradí proces posudzovania. Myslím si, že existujú iné parametrické, iné dôvody, ako ochraňovať spotrebiteľa. A jedna veta v zákone, ktorú chcú poslanci presadiť, urobí viac škody ako úžitku. Čiže preto som navrhol, zídime z kratšej cesty dolu, netvárme sa, že vieme v tomto procese predbehnúť Európsku úniu, lebo nevieme, ide to zlou cestou. Vo Francúzsku to neprijali, to klamete. A preto už neviem, čo mám iné urobiť ako to, že som navrhol, aby tento zákon bol stiahnutý z rokovania parlamentu.

No ja chcem opakovať, zdôrazniť vlastne to, o čo sa pokúšam od času, kedy tu som, že ak zvýšime nároky na odborné posudzovanie, na vydávanie odborných posudkov, na základe ktorého dochádza k zamietaniu reklamácií podaných spotrebiteľmi, nájdeme schodné a praktické riešenie nielen na to, ako objektivizovať dôvody zamietnutia reklamácie, voči ktorým sa spotrebitelia bránia, lebo mnohokrát tieto dôvody, pre ktoré predajcovia neuznávajú reklamácie, nie sú exaktne podložené, nie sú objektivizované, ale zároveň nájdeme aj schodné a praktické riešenie, ako odhaľovať prípadné úmyselné alebo neúmyselné výrobné vady, alebo napríklad aj toto úmyselné implantovanie kazítok, resp. čipov krátkej životnosti.
Chcem zdôrazniť, že ak by sa kategorizovali jednotlivé subjekty, ktoré môžu vstupovať do reklamačného procesu a môžu vydávať odborné stanoviská, tak takýmto spôsobom zvýšením významu vstupu čo najrelevantnejších inštitúcií akreditovaných, autorizovaných osôb vieme nájsť objektívne spôsob, ako sa s nízkou úrovňou vymožiteľnosti práva a únikovými postupmi predajcov, výrobcov vysporiadať. Iná vec je tá, kto tieto odborné posudky, kto tento proces odborného posudzovania uhradí. Toto je otázka, s ktorou sa bude potrebné vysporiadať.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, pán navrhovateľ, pár poznámok k tomuto návrhu zákona, možno tri, jedna všeobecná, ktorá už vyplýva aj z diskusie. Ja sa chcem absolútne dištancovať od toho, že nad týmto problémom by sa mala robiť nejaká veľká politika, lenže už to tu opäť začína.
Pán Brixi, pán Martvoň, navrhovatelia, tu nejde o spor trh, kde vy si potrebujete vždy a stále a neomylne zadefinovať nepriateľa, čiže nepriateľ znamená ochranca trhu a vy budete proti nemu útočiť. Lebo ste prišli s nejakým zásadným, obrovským riešením, ktoré v diskusii o tom, či sa dostal ekonomický model do toho, do tej fázy, že ľudia si kupujú pri výrobe, ktorá sa v absolútnej väčšine, a podľa mňa tam aj smeruje, v elektronickej časti, kde je kdesi v Číne, a prichádza k inému pohľadu na výrobky, ako bolo bežné v 80. a 90. rokoch, že nebudeme opravovať integrálne súčasti farebných televízorov, kedy stačilo vymeniť jeden plošný spoj, pretože nákladová položka na zriadenie jedného farebného televízora do domácnosti bola tak vysoká, že stálo zato vymieňať integrálne súčasti niektorých výrobkov a na tomto fungovala ekonomika, sa pohol do modelu, že vyrobíme v cene výmeny nejakej súčiastky výrobok nový, je nový, nový ekonomický fenomén a poďme sa o ňom baviť, či je to dobré, alebo zlé. Ale s týmto váš návrh zákona nerobí nič. Pretože ak by robil, spomínal tu Martin, že existuje, podľa mňa existujú dve legislatívne cesty, ako sa s týmto momentom vysporiadať, ale táto vaša to nie je, resp. aj cesta, kde by štát mohol v rámci fungovania Protimonopolného úradu, a to spomínal jeden z mojich predrečníkov, že by do tejto oblasti mohol siahnuť.
Lenže my tu robíme ešte jednu zásadnú chybu, už to začína byť kritizované čím ďalej viacej ľuďmi, a to je spoločenský problém - prijmime legislatívu, ekonomický problém - prijmime legislatívu. Ja neviem si, ešte politický problém alebo problém s nedostatočnou funkčnosťou nejakej časti verejnej alebo štátnej správy - riešme legislatívu. Toto takto nefunguje. Táto legislatíva totižto ide v príkrom rozpore s akýmkoľvek zdravým rozumom.
Martin Poliačik tu povedal podľa mňa dve veci a jednu v nich zabudol, tá, je to v dôvodovej správe spomínaná kartelová dohoda z roku 1924 a ja vám poviem, páni predkladatelia, čo okrem toho, čo spomínal, tejto kartelovej dohode vie účinne zabrániť. A to je, že ak sa v tejto časti jednalo o žiarovky, tak tomuto vedela zabrániť okrídlená, široko tlačená téma vedy a výskumu a v tejto súčasnej dobe aj tzv. start up, pretože kartel žiarovkárov vedeli rozbiť naveky žijúce led žiarovky. Čiže ľudstvo vyskúmalo niečo, nebol to volfrámový alebo akýkoľvek iný drôtik, ktorý sa, ktorý bol energeticky náročný a domácnosť ho v dvoj-, trojročných cykloch musela meniť. Teraz existujú a veda, výskum na toto odpovedala po svojom. A tuto by sme mohli zamerať svoju hlavnú pozornosť, pretože to, v akom stave my máme podporu vedy a výskumu, aká je čerpateľnosť vo fondoch v tomto, je obrovským problémom našej spoločnosti, nášho štátu a tuto by ste ako vládni poslanci mohli zamerať svoju pozornosť.
Hovoril som o legislatívnom texte a budem druhý, ktorý ho tu prečíta, pretože zavádza podľa mňa dva úžasné problémy, ktoré môžu nastať. Ja sa pýtam, volali ste, ja som si tú prácu dal, niekomu zo ŠOI-ky? Alebo Slovenskej obchodnej inšpekcie? Akým spôsobom budú uplatňovať dikciu znenia vášho zákona? Pretože sa toho reálne zľakli, podľa mojich informácií. Lebo poviem vám príklad. Ja si viem predstaviť, že ak si niekto kúpil mobilný telefón a prečíta si tento zákon, keď "výrobca, dovozca, dodávateľ a predávajúci nesmie do výrobku integrovať súčasť". Tu sa nehovorí o kazítku, my ho definujeme v tom zákone. Čiže "integrovať súčasť, ktorá spôsobí alebo môže spôsobiť skrátenie životnosti výrobku alebo jeho nefunkčnosť, prípadne vznik vady výrobku, ktorá by nevznikla, ak by výrobok neobsahoval túto súčasť".
Ako si túto vetu, to je celý ten návrh zákona, o ktorom sa bavíme, lebo ostatné sa odvoláva na porušenie tejto povinnosti. Čiže jedna veta, ktorá môže spôsobiť nasledovné:
Po dva a pol roku mobilný telefón, laptop, tu boli kartridže spomínané, to je, to je iný prípad, odíde mu baterka, pretože tá baterka tak je. Tuná spomínajú predkladatelia, že oni tu zavádzajú nejaký mechanizmus skúmania. Kde? Ten návrh zákona má jednu vetu a teraz príde občan a bude na základe právnej úpravy vyžadovať, aby jeho výrobok, ktorý bol poškodený integrovanou súčasťou toho výrobku, čiže napríklad batérie, ktorá znížením svojej kapacity tak, že mobil sa nedá nabiť, spôsobila nefunkčnosť toho výrobku. Ak sa nedá nabiť, ten mobil nepôjde. A teraz my budeme zaväzovať štátnu skúšobňu alebo to, čo už teraz nestíha podľa mojich informácií, nevedia posúdiť očividné veci, ktoré sa týkajú žalúzií, plastových okien a podobne, kde sa tí spotrebitelia reálne sťažujú, a nemáme kapacitné možnosti, ako toto riešiť. Spomínala, neviem, či tu, alebo v našom rozhovore, pani poslankyňa Mezenská, tak my im ideme naozaj spôsobom "trhala fialky dynamitom", čiže legislatívou, ktorá nemá určenú zdrojovosť, lebo tu je napísané v dôvodovej správe, že nezakladá účinky na, alebo náklady na verejné zdroje, a všetci, ktorí okrem predkladateľov hovoria, tak toto zakladá obrovské účinky alebo možné účinky. Zároveň zneistenie, neviem, ak príde k súdnym sporom, ja som zvedavý, ako bude sudca alebo ktokoľvek vykladať, že predávajúci alebo výrobca naintegroval súčasť do výrobku, ktorá znížila životnosť. Často sa stretávame pri autách, že niekedy stačilo kladivo, dva hasáky a nejaké kľúče a opravil si človek auto, teraz je to jedna veľká elektronická mašinéria v tých autách, nevieme, musíme chodiť do servisov. Odíde vám po štyroch rokoch centrálna riadiaca jednotka, ktorá v tom čase stojí už viacej ako to auto, a ten človek príde na ŠOI-ku a povie v dobrej viere podľa tohoto návrhu zákona, že on chce, lebo považuje centrálnu riadiacu jednotku svojho auta za integrovanú súčasť svojho výrobku, ktorá skrátila životnosť výrobku jeho, ktoré mal, čiže v tomto prípade auta.
Myslím si, že tento text je jednoznačne nedomyslený, a ak sa odvoláva na francúzsku právnu úpravu, chcel by som upozorniť, že možno tam ste mali naozaj hľadať inšpiráciu, pretože dve časti tej francúzskej úpravy my dávno v ochrane spotrebiteľa poznáme. To je dvojročná záručná doba a záručná doba na vymenenú súčiastku vo výrobku. Čiže ak sa niečo v rámci záruky pokazilo, tak tá súčiastka, ktorá bola vymenená a viedla k sfunkčneniu výrobku, znova obsahuje dvojročnú záruku. Toto je gro. A išli ďalej a na výrobok uvádzajú aj tzv. dobu, dobu funkčnosti. Môžme sa o tomto presne baviť, toto by mohlo byť, išlo by to na, možno, úkor alebo nejaká štátna skúšobňa, alebo neviem, výrobca by deklaroval, že daný výrobok, ktorý si kupujete, bude mať, ja by som sa prihováral za zjednotenie, lebo u nás to stále aj funguje, ak si kupujete tie tlačiarne, tak viete, alebo robíte s kopírkami, alebo viete, že v nich vnútorný softvér hovorí, koľko kópií na nej môžte vytlačiť. To, že existuje IT sektor, ktorý sa zaoberá dopĺňaním do kartridžov, resp. odstránenie pamäte, to znamená, vymazanie tej softvérovej ochrany v rámci tých tlačiarní, že zo 100-tisícovej tlačiarne sa urobí 300-tisícová, ide na úkor funkčnosti, stability toho systému a vie si to ten, ktorý používa tlačiareň, ktorá bola výrobcom sama naprogramovaná na 100-tisíc, a totižto toto vstupuje do zmluvného vzťahu, lebo ja ako ten, kto to kupujem, to na začiatku viem. Dokonca ak to dodávam alebo niekto to dodáva koncovému používateľovi, tak mu dáva 100-tisícovú tlačiareň za takú a takú cenu. Dáva mu 150-tisícovú, 300-miliónovú a podľa toho je aj určovaná cena. Ten, kto takýto výrobok chce alebo ho kupuje vo väčšom, vie presne, na základe týchto parametrov si to kupuje. Čiže tuná neni používaný ten časový horizont, že tlačiareň vám vydrží päť rokov, ale je používaná technická vec, že mala by vám vytlačiť 100-tisíc, 200-tisíc, milión strán a rozlišuje sa, myslím, že aj to je v rámci diskusie, home use - professional use. Preto aj existujú v IT sfére proste rozdiely medzi, ale nielen v IT sfére, myslím, že sú to nástroje, vieme rozlíšiť výrobky, ktoré sú určené na profesionálne používanie, a výrobky, ktoré sú takpovediac do domácnosti. Čo je medzi nimi rozdiel, veď to absolútne ide z tej bázy, je rozdiel v kvalitatívnom vyhotovení daného výrobku. Pre domácnosť tá kvalita bude nižšia, pre profesionálne účely vyššia, čo to bude ale zakladať, je vyššia obstarávacia cena alebo viac peňazí pri tom, ako viac peňazí je potrebných pri strojoch, ktoré majú vydržať viacej.
Zásadný filozofický a logický rozpor je v tom, že ak vyhodnotíme softvérový čip, ktorý pri použití horších materiálov je nainštalovaný ako integrovaná súčasť ochrany napríklad toho výrobku pre domácnosť, aby si ľudia nemysleli, že táto mašinka, ktorá na externú vizáž vyzerá úplne rovnako ako taká tá profesionálna, tak softvérovo je ten výrobok chránený a upozorňuje spotrebiteľa, že sa blíži koniec jeho životnosti z hľadiska jeho výroby. Ak nazveme túto softvérovú súčasť, ktorá informuje na displeji, že zostáva vám 17-tisíc strán, zostáva vám do doby funkčnosti tohto stroja toľko a toľko, tak v podstate táto legislatíva ide proti tomuto spôsobu spotrebiteľskej ochrany. Tí výrobcovia, ktorí majú svojich zákazníkov v úcte, toto robia a osobne si myslím, že tí, ktorí fungujú pod brandami, takzvaní značkoví, si na tomto veľmi dajú záležať.
Vy máte, pán, pán kolega navrhovateľ, obrovský nástroj v rukách, pretože čítal som kdesi v rámci tej diskusie, keď som sa chystal, že existuje diskutovaná téma v rámci Únie, že stačil by register. Lebo spoločnosti u nás, ktoré predávajú, si budujú takzvaný goodwill, dobrú vieru, a keby bol register, že niekto odhalí nejaké kazítko, jedno inak, stačilo by nám zatiaľ k diskusii jedno, pretože to nikto nikdy nedokázal, a vznikol by nejaký zoznam a na tom zozname by sa objavil možno štátnou inštitúciou, keď už teda by sme chceli byť takí strašní, že potrebujeme tento problém riešiť legislatívou, by vznikla, že táto spoločnosť integruje do svojich výrobkov kazítka, tak to urobí omnoho viacej, ako keď my zaviažeme SOI-ku, kde neexistuje, v tom návrhu zákona neexistuje spôsob, akým to budú skúmať a dokazovať, ale dáme do registra, že tento výrobok obsahuje kazítko, chcem vidieť jedného spotrebiteľa, ktorý by si to kúpil.
Čiže existuje okrem spôsobu, ak chceme bojovať proti nejakým kartelovým dohodám a vytvorili si spoločnosti protimonopolné úrady, aj omnoho elegantnejší spôsob, menej byrokraticky zaťažujúci, ktorý sa dokáže vysporiadať aspoň v tej informatívnej časti, pretože spotrebiteľ, ktorý sa rozhoduje o použití 200, 300, 500 eur pri nákupe napríklad techniky, ak sa dostane k informácii, že existuje vo výrobku, ktorý si chce kúpiť, kazítko, garantujem vám, že si to nekúpi a že toto si žiadny výrobca nelajsne. To je možno účinný nástroj, ako to vyriešiť.
Druhá vec, ktorú by som v legislatíve predpokladal, ak, a predpokladám, že kolegyňa Mezenská s tým príde, je určiť dobu trvácnosti výrobku alebo dobu, predpokladanú dobu funkčnosti. A dúfam, že táto, táto vec u nás vo veľkom množstve sa to bude týkať hlavne dovozcov, lebo nevyrábame nič.
A čo vás chcem, nepoviem to už iba ako výzvu ako moji predrečníci voči navrhovateľom, že stiahnite ten návrh zákona, ale využijem procedúru a chcel by som navrhnúť, aby tento návrh zákona bol vzatý späť z rokovania a nepokračovalo sa ďalej v rokovaní o ňom. Pretože si nemyslím, že tá jedna veta sa v druhom čítaní dá zmeniť zásadnejšie a ako preto ju nebudem navrhovať na vrátenie predkladateľovi na prepracovanie.
Myslím si, že mali by sme sa zamyslieť nad tým, ak chceme naozaj spotrebiteľom účinne pomôcť a zároveň nezničiť právne prostredie, nedať ľuďom možno fejkový alebo falošný nástroj, akým spôsobom by mohli riešiť to, že ich výrobky, alebo neboli spokojní s ich výrobkom, ako to riešia predkladatelia a chcú zaviesť alebo možno rozbiť jeden celý sektor, kde si viem predstaviť obrovské množstvo sťažností podľa navrhovaného znenia zákona na ŠOI-ku alebo Slovenskú obchodnú inšpekciu.
A ja by som chcel vedieť, akým spôsobom by sa inak, ako to, čo spomínal, myslím si, že pán Jurzyca v blogu, ako inak by sa vedela Slovenská obchodná inšpekcia vysporiadať s obrovským nápadom činností ako to, že by zobrala viacej ľudí, ak sa ľudia začnú sťažovať a vykladať si návrh zákona presne tak, ako je napísaný, a to, že vo výrobkoch boli namontované integrované súčasti, ktoré podľa ich názoru spôsobili alebo mohli spôsobiť skrátenie životnosti ich výrobku. Táto definícia neunesie podľa mňa ani právnu obhajobu, ale ani vecnú. Pretože ak definujeme kazítko ako súčasť, ktorá spôsobí alebo môže spôsobiť skrátenie životnosti výrobku alebo jeho nefunkčnosť, zavádzame do právneho systému tak veľkú neistotu, lebo viem si predstaviť nielen o kolieskach, nielen o IT technike, ale do obrovských a drahých vecí, ako sú napríklad autá, že občania budú vyžadovať naplňovanie tejto definície. A kto to bude posudzovať, bude štátny úrad, Slovenská obchodná inšpekcia so svojimi kapacitami a občania sa budú domáhať toho, aby naplnenie vášho zámeru išlo do dôsledkov. A ja sa obávam, že to vie urobiť každý druhý človek, pretože veď nákladovosť na výmenu nových výrobkov, prečo, ak mi legislatíva umožňuje ušetriť v domácnosti, by som nezaťažil nejaký štátny orgán, ak mi to nejaký poslanec veľmi neprezieravo umožnil?
A myslím si, že tento právny text by ste mali ako právnici, obaja ste, prerobiť a skúsiť sa zamyslieť nad tým, ak chcete reálne vyriešiť problém, ktorý z môjho pohľadu by sa mal riešiť minimálne z európskeho hľadiska, pretože ešte to je jeden z ďalších momentov, ak toto je globálny trend, tak si myslím, že boj s alkoholizmom nevyhráte tak, že si otvoríte u vás v Košiciach krčmu a zakážete predávať alkohol v tej krčme. Toto by vám, ak je to globálny problém, toto ak by ste urobili, tak vás vyfacká trh a skrachujete vy sám. Ak urobíte toto, navliekate do toho všetkých nás, celý štát a štátny orgán a tej byrokracie, a rozmeňme to na drobné, tých podaní si viem predstaviť naozaj tisícky, pretože každý jeden človek, ktorému odíde výrobok, alebo funkčnosť jeho výrobku bola nižšia, ako on pri kúpe predpokladal, že chcel si kúpiť výrobok, ktorý síce má vnútornú životnosť 4-5 rokov, ale on ho chce používať 10, tak sa odvolá na vaše ustanovenie, pôjde na Slovenskú obchodnú inšpekciu a bude sa domáhať toho, že vo výrobku bola taká súčiastka integrovaná, ktorá spôsobila skrátenie životnosti výrobku a jeho nefunkčnosť.
Toto je zásadný problém jednej vety, ktorá je celým vaším návrhom zákona alebo novely, a preto si myslím, že môžete hovoriť o kritike a vyhľadávať nejakého vnútorného nepriateľa, ako to vy často viete, ale vecne toto ustanovenie, ktoré chcete do zákona dostať, neobstojí. A preto zídime radšej z kratšej cesty dolu, stiahnite to, pán navrhovateľ, a skúsme možno s kapacitami ministerstvá, alebo aj tu bolo niekoľkokrát spomenuté, že venujme sa otázkam ochrany spotrebiteľa na základe toho, že vieme presne, čo chceme spraviť, a neohrozujme právnu istotou v tejto oblasti, neohrozujme a nezavádzajme ľudí, že takéto niečo im reálne pomôže, pretože neexistuje na Slovensku kapacita úradu Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorá by vedela posúdiť a na základe vašej definície zadefinovať, či niečo kazítkom je, alebo nie je.
Ďakujem za pozornosť.

Ja sa vo vzťahu k vystúpeniu a výhradám pána Číža chcem naozaj za včerajšok ospravedlniť, že som vystúpila naozaj možno v obšírnejšom rozsahu, bolo to len preto, že naozaj dlhodobo postrádam a vidím nedostatky v zákone o ochrane spotrebiteľa, v systéme ochrany spotrebiteľa, ktoré v praxi zle dopadajú, nežiaduco dopadajú na spotrebiteľov.
V tomto kontexte chcem, ale ja, naopak, vítam tu diskusiu k tomu, aby sa zaviedol inštitút zákazu implantovania kazítok alebo čipov krátkej životnosti. Ja som neni odborník na to, aby som vedela teraz naozaj povedať, či tie kazítka existujú, alebo nie, nech je to predmetom rokovania parlamentu, lebo ak sa preukáže, že takáto kazítka sú, tak je potrebné posilňovať ochranu spotrebiteľa pri nákupe aj takýchto zariadení a spotrebičov.
Ale chcem poukázať na to, že ak by sa napríklad v zákone o ochrane spotrebiteľov zaviedol prostriedok a posilnenie autorizovaných, akreditovaných osôb, ktorý dnes v zákone nie je, na základe ktorého môžu spotrebitelia sa účinne brániť voči predajcom, ktorí im bezhlavo a mnohokrát neopodstatnene zamietajú reklamácie, tak by bol možno aj ten proces odhaľovania, exaktného odhaľovania možnosti montovania takýchto kazítok jednoduchší.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán kolega, my sem-tam diskutujeme o veciach, ktoré, vy poznáte právo, ja poznám techniku, a tuná sa nám stala vec, že sa právny text dostáva do príkreho rozporu s tým, čo technický svet môže garantovať a ako to funguje. Totižto tento právny text, a tiež to hovorím bona fide, zavádza brutalitu a ja som rád, že ste ho tu prvý prečítali, pretože "výrobca, dovozca, dodávateľ a predávajúci nesmú do výrobku integrovať súčasť, ktorá spôsobí alebo môže spôsobiť skrátenie životnosti a jeho nefunkčnosť v prípade vznik vady výrobku, ktorá by nevznikla, ak by výrobok neobsahoval túto súčasť", je zásadný problém tohto návrhu. Pretože asi držíte v ruke mobil a v ňom bude integrálna súčasť napríklad batéria. To, čo rozprávajú predkladatelia, že oni otvárajú nejaký proces posudzovania, je fejk, toto, čo som ja prečítal, je celé. Porušenie tejto povinnosti sa považuje za osobitne závažné porušenie povinnosti, je celý ten návrh. Neexistuje mechanizmus, neexistuje to, že by niekto dokázal, čo to kazítko je. Či budeme hovoriť o európskej, globálnej, slovenskej, akejkoľvek diskusii. Toto je proste návrh, keď "trhala fialky dynamitom". Toto sa nedá vyriešiť jednovetovým návrhom, celá diskusia, ktorá predpokladá, že niekam sa dostala technika.
Ja v rozprave poviem, čo by mohlo vyriešiť. A odkaz na francúzsku legislatívu hovorí, že predkladatelia minimálne zavádzajú, pretože z tých troch ustanovení my dlhodobo dve poznáme, aj dvojročnú záruku, aj to, že keď meníme súčiastku vo výrobku, tak má záruku ako nová, to my v našej legislatíve poznáme.

Lebo napriek tomu, že mi tu bolo vytknuté, že môj príspevok bol nevecný, neobsažný, tak práve naopak, ja si myslím, že dve minúty pána Brixiho boli len obsahom samých útokov na moju adresu, bez nejakej vecnej výhrady. Neodpovedali ste mi a nereagovali ste na nič konkrétne a exaktné, na čo som upozornila v svojom príspevku ja.
Čo sa týka zákona o šmejdoch, pán Martvoň, no, stojím si za tým, že je to viac-menej populistický zákon, pretože neviem si vysvetliť, ako je možné, že v kancelárii máme spotrebiteľa, ktorý zastupuje svoju matku, a napriek tomu, že využila 14 dní na to, aby mohla, aby jej boli vrátené peniaze za zakúpený predražený tovar, do dnešného dňa sa tak nestalo. Napriek tomu, že sa obrátili a požiadali o pomoc aj Slovenskú obchodnú inšpekciu.
Ja hovorím z reality, ja hovorím z praxe. Takže neviem, akými číslami disponujete vy. Povedala som a vyjadrila som sa jasne: ak budem jedného, dvoch alebo piatich spotrebiteľov, ktorí napriek prijatej legislatíve v zákone o podomovom predaji mi budú hlásiť a poukazovať na to, že ich táto legislatíva nechráni, a napriek tomu, že zákon je zadefinovaný a nemajú možnosť vymôcť svoje prostriedky, sú poškodení, ja nemôžem o tomto zákone povedať, že je vykonateľný, že je prakticky použiteľný.
No a na ďalšie pripomienky asi ani v zásade nebudem reagovať.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, pani spravodajkyňa, prítomní poslanci. Znova tu máme zákon o ochrane spotrebiteľa a v podstate už včera, keď sme rokovali o zákone o poskytovaní príspevkov pre bývalých športovcov, téma ochrany spotrebiteľa, hlavne ochrany tých najzraniteľnejších spotrebiteľov na finančnom trhu rezonovala.
V tejto téme mi nedá, aby som sa nejako nevrátila aj pri tomto zákone, predloženom zákone o ochrane spotrebiteľa, pretože nedá mi, aby som nereagovala na tie nepravdivé, zlomyseľné útoky zo strany pána poslanca Martvoňa, dnes predkladateľa, k tomu, že som doteraz nepodporila žiaden spotrebiteľský zákon a rovnako žiaden spotrebiteľský zákon som ani nepredložila. Ja som si dnes dala námahu a asistent mi spočítal, koľko zákonov som doteraz predkladala a aký pomer z týchto predložených zákonov, či už noviel alebo pozmeňujúcich návrhov, tvoria práve zákony, ktoré boli určené na ochranu práv spotrebiteľa. Ja nechcem naozaj vyznieť teraz, že som vzťahovačná a že tu riešim nejaké osobné dotknutie, osobné dojmy alebo pocity, nejakú frustráciu, ale naozaj myslím si, že žiadneho vládneho poslanca, ani vás, pán Martvoň, neodôvodňuje a neoprávňuje nič, aj keď ste vládny poslanec, takto dehonestovať česť a úsilie, snahu iného poslanca. Ja si naozaj od vás toto vyprosím a hneď v úvode chcem povedať, že budem od vás žiadať ospravedlnenie za včerajšie neodôvodnené klamlivé útoky na moju adresu.
Predložila som 96 pozmeňujúcich zákonov a noviel, spolu s inými predkladateľmi, a len 20 zákonov sa týkalo, alebo teda pozmeňujúcich návrhov sa týkalo čisto spotrebiteľskej problematiky. Tak ak ste si vy dovolili klamlivo včera uviesť, že som nepredložila žiaden spotrebiteľský zákon, žiadam vás na základe týchto faktických exaktných údajov, aby ste skorigovali tieto informácie aj správanie, svoj postoj voči mne.
A teraz poďme k zákonu. Ja nebudem pri zákone o ochrane spotrebiteľa reagovať len na tzv. kazítka alebo čipy krátkej životnosti výrobkov. Znova sa vrátim hneď v úvode k tomu a poviem to hneď v prvom čítaní, že do druhého čítania opakovane pripravím pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, ktorý nebude reagovať len na úpravu parciálnych vecí, ktoré súvisia s ochranou spotrebiteľa, tzv. kazítok, ale budem znova predkladať úpravu, ktorá z poznania praxe reálnej, reálnych skúseností spotrebiteľov bude predstavovať systémovú ochranu spotrebiteľa. Vy o týchto potrebách úpravy zákona dobre dlhodobo viete a ja som v podstate rada, že opäť mám pri prerokovaní tohto zákona pod záštitou alebo pod takou obálkou tzv. kazítiek, že mám znova príležitosť poukázať na nekomplexnú, nedôslednú a neprecíznu prípravu zákona o ochrane spotrebiteľa.
Uvádzali ste tu pri týchto kazítkach vlastne vzory Francúzska, nechali ste sa nimi inšpirovať. A mňa by teda zaujímalo, že ak je problém s vymožiteľnosťou práva a Slovensko má problém s uplatnením a využívaním mimosúdnych inštitútov, prečo si vzor Francúzska neberieme aj pri využívaní mimosúdnych inštitútov na Slovensku? Podľa mojich informácií napríklad Francúzsko je krajinou, kde povinne, ak spotrebiteľ sa dožaduje svojich oprávnených nárokov na súde, má právo, má dokonca povinnosť predávajúci sa zúčastniť mimosúdneho konania. Otázkou, ktorú už opakovane predkladám pri prerokovaní tohto zákona, aj dnes ostáva, prečo takéto mimosúdne inštitúty neuplatňujeme aj v Slovenskej republike? Zdôrazňujem to len preto, že Francúzsko nám tu bolo dávané za vzor práve pri legislatívnej úprave a odstránení problému tzv. kazítok.
V zákone sa uvádza, kto bude vyvodzovať zodpovednosť a dôsledky za implantovanie takýchto kazítok, takýchto čipov do jednotlivých výrobkov, avšak zo znenia zákona ani z dôvodovej správy som sa nedozvedela, akým spôsobom budú tieto kazítka a tieto čipy odhaľované. Kto ich bude odhaľovať? Chýbajú mi analógie, chýbajú mi nejaké moduly postupu, podľa ktorých, ja neviem, ako môže laik, spotrebiteľ takéto kazítko odhaliť. Či mu stačia jeho alebo či disponuje takými odbornými, takou kvalifikáciou, takou dispozíciou, odbornou spôsobilosťou, aby vedel takéto kazítko odhaliť. Kto teda bude tieto kazítka odhaľovať? Lebo už teraz napríklad, nemám potvrdené tieto informácie, ale pracovníci rôznych priemyselných fabrík alebo subjektov, ma informovali o tom, že sú svedkami toho, ako mnohé čínske súčiastky sú prelepované značkami CE bez toho, aby prešli riadnym normalizačným procesom. Samozrejme v obavách o možnú stratu zamestnania, sa obávajú takéto informácie podať a zverejniť.
Takže základná otázka, ktorá súvisí s týmto zákonom, ktorý predkladáte, aby nebol naozaj iba populistický, tak ako sa ukázal byť napríklad vo veľkej miere práve zákon o šmejdoch, tzv. zákon o podomovom predaji, ak nemá byť tento zákon populistický a len nejakou marketingovou náplasťou, zaujíma ma, akým spôsobom ste pri predložení tohto zákona domysleli, kto bude a ako tieto kazítka a tieto čipy krátkej životnosti jednotlivých výrobkov odhaľovať.
Kolegovia viacerí, ktorí sa chystajú vystúpiť, sú nervózni, takže ja nechcem v tejto rozprave, do ktorej som sa písomne prihlásila, nejak veľmi zdržiavať a upozorňovať na ďaleko pálčivejší problém, ktorý v ochrane spotrebiteľa dodnes nie je zodpovedaný, ale aspoň takto rámcovo ho uvediem pri tomto mojom prvom vystúpení. A je to problém finančnej úžery. Vy ste včera na moju adresu a vôbec na adresu vami predkladaných zákonov uviedli, že sa vám podarilo účinne s finančnou úžerou a ochranou spotrebiteľov na nebankovom trhu, na bankovom trhu zakročiť. Na základe tohto vášho tvrdenia, ak je teda správne, ak je pravdivé, mi potom ale, prosím vás pekne, vysvetlite, ako to je možné, že doteraz Sociálnou poisťovňou sú z dôchodkov dôchodcov, tej najzraniteľnejšej skupiny obyvateľstva, zrážané poplatky v prospech vymáhačských skupín a v prospech exekútorov. Ako to je možné, že do dnešného dňa napriek prijatej, ako vy uvádzate, účinnej legislatíve, my evidujeme v Sociálnej poisťovni nie že stovky, ale desaťtisíce takto poškodzovaných dôchodcov? Ja mám dôvodné a vážne podozrenie na to, že v skupine týchto dôchodcov sa nachádza veľké množstvo tých, ktorí ani nevedia, za čo platia, ktorí platia. A sú im zrážané z dôchodkov také splátky a poplatky v prospech exekútorov, ktoré v podstate ani nemusia byť dôvodné a ktoré ani nekorelujú s novo upravenou legislatívou. Ja mám vážne podozrenie, pretože do našej spotrebiteľskej praxe alebo aj do poslaneckej agendy sa mi nahrnulo niekoľko prípadov, kde stále ako mám možnosť vidieť, a väčšinou sa to týka dôchodcov, ak požiadali o pôžičky, tieto pôžičky cez poplatky exekútorom a zveličené odmeny pre exekútorov niekoľkonásobne preplácajú. A takýto stav spôsobuje naozaj nočnú moru a vážne psychické traumy mnohým ľuďom.
Ja netvrdím, pre objektivitu musím naozaj priznať, a to som aj minule takto vystúpila, netvrdím, že počet takýchto poškodení sa neeliminoval. To naozaj, aby som bola korektná a objektívna, myslím si, že celoplošný zásah, aký-taký, aká-taká výstraha voči tým, ktorí nekalo postupovali na finančnom trhu, tá eliminácia tu je. To naozaj pre objektivitu som povinná uviesť. Ale aj keby sme dnes mali desať, dvadsať prípadov ľudí, ktorí pri pôžičke tisíc eur sú nútení vymáhačským spoločnostiam, exekútorom na základe rozhodcovských súdov uhrádzať 15-tisíc eur, nehnevajte sa na mňa, nechcite po mne, aby som za takéto zákony ja zahlasovala. Ja za takéto zákony nikdy hlasovať nebudem. Nech sa to týka piatich ľudí a možno len jedného. A ja ho aj konkrétne spomeniem, pán Mihálik, ktorý na bankovom trhu bol tak vážne poškodený, že už nevie čo má robiť pre svoju spásu a záchranu. Dobre vie o tom ministerstvo financií, dobre vie o tom NBS-ka, a tento muž napriek tomu, že bol poškodený odcudzením peňazí, a veľkej čiastky, takmer 90-tisíc eur, napriek tomu, že bol nájdený páchateľ a políciou označený, napriek tomu tento spotrebiteľ na bankovom trhu, napriek tej zdôrazňovanej výbornej legislatívnej a inštitucionálnej ochrane, dnes nie je odškodnený. Tento človek prišiel o 90-tisíc eur a využil všetky právne dostupné možnosti na to, aby sa voči svojmu poškodeniu bránil, a niet mu pomoci. Obrátil sa na všetky dostupné inštitúcie. A poprosil ma dnes, aby som v mene jeho vystúpila a prosila vás o pomoc, na koho sa má obrátiť. Máme určeného poškodeného, máme určeného páchateľa a napriek tomu, že došlo k takémuto poškodeniu spotrebiteľa v objeme 90-tisíc eur, napriek tomu, že tieto veci boli dané na vyšetrovanie Policajnému zboru, napriek tomu, že prebehlo rokovanie na najvyššej úrovni Národnej banky Slovenska, tento spotrebiteľ na tomto "chránenom, finančnom trhu" ostáva neodškodnený.
Ako mám za takéto zákony a vaše proklamácie, deklarácie hlasovať? Ako sa mám s nimi stotožniť, keď reálny život, nie teória, legislatívna teória, ale reálny život, reálna skúsenosť, dopady na konkrétnych ľudí svedčia o inom? Nechcite odo mňa, pán Martvoň, aby som za takéto nedokonalé zákony, nekomplexné zákony, zákony, ktoré nejakým spôsobom nepomáhajú ľuďom do dôsledkov, aby som za takéto zákony ja hlasovala. Tak si od vás vyprosím na budúce, aby ste ma urážali, ponižovali a na mňa útočili, práve preto, že nie som ochotná za takéto nedôsledné zákony, ktoré nemajú ani žiadnu spätnú väzbu v praxi, aby som za ne hlasovala.
S finančnou úžerou teda, ako som sa mala možnosť presvedčiť, ja viem, že to znepokojuje aj samého riaditeľa Sociálnej poisťovne, je potrebné urobiť poriadok. My nemôžme žiť v krajine, kde vládne sociálna vláda a máme tu 30, pardon, 45-tisíc dôchodcov, ktorým sú zrážané v prospech exekútorov poplatky. S týmto treba naozaj niečo robiť. Je nás tu dosť poslancov, právnikov, advokátov, ktorí vedia veci vyhodnotiť, vedia ich posúdiť. A myslím si, že je tu jednoznačná a jasná objednávka na to, aby sme týmto spotrebiteľom, týmto zraniteľným spotrebiteľom konečne pomohli.
V tomto duchu ja budem pripravovať pozmeňujúci návrh, kde sa opätovne budeme, okrem kazítok, šmejdov a neviem čoho, zaoberať aj tým, ako upraviť a znížiť odmeny pre exekútorov tak, aby ľudia, ktorí dnes sú na tabletkách, ktorí musia chodiť za psychológmi, prežívajú vážne psychické traumy, vážnu finančnú tieseň, aby sme týmto ľuďom dokázali pomôcť. Majú zo života hotové peklo. Niekoľkokrát opakovane s týmto problémom vystupoval pán Hlina a ja som veľmi rada, že s touto témou vystúpil, pretože má svojrázne metódy, spôsob toho, ako upozorniť na takéto problémy. Ale vidíte, nestačilo to. Napriek všetkým týmto formálnym, prijatým, legislatívnym opatreniam naďalej tento problém pretrváva. A to som ja naozaj nevedela, že okrem piatich prípadov, ktoré som len takto zbežne spomenula, konkrétnych spotrebiteľov, štyroch z nich, tvoria, predstavujú práve dôchodcovia, že máme stále 45-tisíc dôchodcov, ktorým sú zrážané z ich už i tak biednych dôchodkov zrážky v prospech exekútorov. Ja naozaj v tejto oblasti očakávam proaktívny, proaktívny záujem a zásah vlády aj celého parlamentu. Možno ja som ochotná poskytnúť sama svoju pomoc, pomoc nášho združenia, možno aj politického klubu v prospech toho, aby sa z toho počtu 45-tisíc dôchodcov očistil stav naozaj na takých, ktorým sú zrážané z ich dôchodkov oprávnené platby a poplatky v prospech vymáhačských skupín a v prospech exekútorov.
Viete, ja napríklad pre takto, ako vy nastavíte spotrebiteľskú legislatívu, nemôžem hlasovať aj z iného dôvodu. Nedávno tu bol zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a neviem, či ste si uvedomili, alebo nie, ten problém, na ktorý som upozornila. Európska legislatíva umožnila, dala dispozíciu každej, každej krajine na to, členskej krajine, na to, aby si upravila rozhodcovské konania tak a vôbec alternatívne riešenie sporov, obzvlášť vo finančnom sektore, tak, že dáva možnosť viazania, uzavretia rozhodcovskej spotrebiteľskej zmluvy na moment vzniku sporu. Teda na moment, kedy sa reálne očakáva, že spotrebiteľ, ktorý sa dostane do sporu s nebankovou alebo bankovou inštitúciou, je už omnoho obozretnejší, je bdelejší na to, aby vstupoval do zmluvného vzťahu o vysporiadaní tohto sporu práve s tou spoločnosťou a s tým subjektom, v ktorého dôveru stratil. Tento zákon ste takto znova neupravili. Takže pod zásterkou toho, ako veľmi ideme pomáhať spotrebiteľom úpravou a posilnením inštitútu spotrebiteľského rozhodcovského konania, nerešpektujeme ani možnosti, sprísnené možnosti, ktoré nám dáva Európska legislatíva, tak aby som naozaj ja nadobudla presvedčenie o tom, že v tom zákone máme všetko upravené tak, aby sme v maximálnej miere chránili slovenského spotrebiteľa. Pretože ten je obzvlášť na finančnom trhu slabo chránený, ako som mala možnosť uviesť, viď prípad pána Mihálika, ktorému bolo odcudzených tých 90-tisíc a do dnešného dňa, napriek tomu, že bol určený páchateľ, nie je odškodnený.
Za takýto zákon ja naozaj, aj keď navonok vyznieva ľúbivo a tvári sa byť prospotrebiteľský, tvári sa byť zákonom, ktorý posilňuje ochranu práv spotrebiteľa, nemôžem zahlasovať, pretože zo skúseností a z praxe dobre vieme, že práve rozhodcovské inštitúty a vôbec rozhodcovské doložky boli mnohými súdmi dôvodom, pre ktorý bola zrušená, bola určená neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy, a my ich veselo naďalej inštitucionálne a legislatívne podporujeme. A to tak, že ani dispozíciu európskej legislatívy nevyužijeme na to, aby sme vznik takejto zmluvy o rozhodcovskom konaní viazali na moment vzniku sporu.
Ja by som o zákone o ochrane spotrebiteľa vedela samozrejme dlho hovoriť. Pretože v podstate opakovane som predkladala návrhy do zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré súviseli aj s precizovaním pojmov, vyhranením, vymedzením, presným vymedzením pojmov priemerný spotrebiteľ, zraniteľný spotrebiteľ, pretože napriek tomu, že jednotlivé inštitúty tohto zákona uvádzajú a pracujú s pojmom zraniteľný spotrebiteľ, my ho nemáme v základných pojmoch vymedzený. Nemáme vymedzený pojem, čo je to zraniteľný spotrebiteľ, čo je priemerný spotrebiteľ. Tak neviem, v akom rozsahu a v akom obsahu môžeme s týmito pojmami vôbec pracovať.
Rovnako tak sme upozornili nielen na potrebu inštitucionalizácie mimosúdneho riešenia ako toho, čo má predchádzať súdnemu sporu. Pretože mnohí spotrebitelia práve preto, že tieto spory sú príznačné a známe ako nízkopredmetové spory, nie sú motivovaní ísť s nimi na súdy. Pretože pre nich to predstavuje veľkú finančnú aj časovú záťaž. Okrem potreby inštitucionalizácie mimosúdneho riešenia som upozorňovala aj na potrebu zavedenia účinného opravného prostriedku, ktorý umožní spotrebiteľom vyvážiť práva a povinnosti na trhu vo vzťahu k predajcom.
Dnes je zákon o ochrane spotrebiteľa, tomu vôbec nevenujete v tomto zákone, opakovane, aj napriek tomu, že ho predkladáte, žiadnu pozornosť. Dnes je zákon o ochrane spotrebiteľa definovaný tak a statusovaný tak, že ak sa rozhodne predajca alebo poskytovateľ služieb svojvoľne na základe vyjadrenia určenej osoby, bez zdôvodnenia, odmietnuť, zamietnuť reklamáciu, tak spotrebiteľom nezostáva nič iné, iba ísť na súd. Nemá žiaden opravný prostriedok. A ten opravný prostriedok môžme navrhnúť aj zadefinovať rôznymi spôsobmi. Existuje niekoľko variant. My sme jeden navrhovali naposledy, aby to nebol predávajúci alebo poskytovať služieb, ktorý rozhodne o tom, akej určenej osobe alebo autorizovanej osobe, akreditovanej osobe dá ten-ktorý výrobok, vadný výrobok, posúdiť. Ale aby to bol spotrebiteľ, aby sa aspoň takýmto spôsobom vyvážilo jeho právo na ochranu svojich oprávnených nárokov.
Napriek tomu, že som tento zákon predkladala a napriek tomu, že som k tejto téme a k týmto konkrétnym dielčím návrhom nezaznamenala žiadne pádne a vecné argumenty, vy si dovolíte, pán poslanec Martvoň, povedať, že som v ochrane spotrebiteľa nič nenavrhovala? No samozrejme, že keď to budete bilancovať z pohľadu vládnou stranou schválených zákonov, tak tá bilancia vyzerá naozaj tak, že som tu nič nepresadila, možno dva, tri zákony, za čo som vám nesmierne vďačná. Naozaj som vám vďačná, že pri tom všetkom úsilí je tu ochota zo strany poslancov vládnej strany, ktorí veciam rozumejú, tieto snahy podporiť.
Ale povedať, že, bez tejto vecnej, pádnej protiargumentácie, že tu neboli predkladané systémové návrhy, účinné návrhy, ktoré sú preklopením praxe, potrieb praxe, je jednoducho nepravdivé a lživé tvrdenie z vašej strany. A ja sa voči takýmto vašim postojom a prístupom, takýmto lživým tvrdeniam na moju adresu sa budem vždy ohradzovať.
Predložím, v duchu týchto výhrad alebo pripomienok predložím pozmeňujúci a doplňujúci návrh v druhom čítaní a budem očakávať, že aj po tom mojom vystúpení, aj po týchto vašich výhradách, že nič nebolo presadené, nič nebolo predložené, budete k doplňujúcemu a pozmeňujúcemu návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pristupovať korektne a seriózne. Tak, ako sa na služných, korektných a zrelých poslancov a ľudí, mužov, patrí.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. S mojou interpeláciou sa obraciam na podpredsedu vlády Slovenskej republiky a ministra vnútra Roberta Kaliňáka a podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra vo veci e-kolkov.
Slovenská pošta, a. s., ukončila v novembri minulého roku distribúciu papierových kolkových známok. Platenie sa nahradilo, citujem, "novým elektronickým platobným systémom E-KOLOK". Jeho cieľom bolo, samozrejme aj je, zvýšenie komfortu občanov a firiem, ako aj zjednodušenie a sprehľadnenie celého systému. Prešlo niekoľko mesiacov a neraz sa stáva podľa odozvy občanov, že prístroj, teda samoobslužný terminál, ktorý má vydávať potvrdenie o zaplatení poplatku, a bez neho nie je možné podať, samozrejme, príslušnú žiadosť, je nefunkčný. A to nielen na bežnom úrade, ale dokonca aj na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky na Drieňovej ulici, kde sa dávajú žiadosti na registráciu občianskych združení, alebo na okresnej prokuratúre, kde je špecializované pracovisko na vydávanie výpisu z registra. Potom nezostáva nič iné, ako vyhľadať najbližšiu poštu a tam si zakúpiť ešte zostatkový kolok, ak ho tam ešte majú.
Zaujímavé je tiež, že keď človek potrebuje výpis z registra trestov, na spomenutej okresnej prokuratúre k tomu stačí kolok v hodnote 4 eurá, keď to ale vybavuje prostredníctvom pošty, stojí to o dve eurá viac.
Na základe vyššie uvedeného sa preto obraciam formou tejto interpelácie a dovoľujem si požiadať o vysvetlenie nasledujúcich otázok:
Prvá. Ako hodnotíte nový systém platenia správnych poplatkov?
Druhá otázka. Aké pozitíva a negatíva sa prejavili za obdobie od zavedenia tohto systému?
A tretia otázka. Aké máte vysvetlenia na skutočnosť, že na tak dôležitých úradoch, ako je spomenuté Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky či Okresná prokuratúra v Bratislave, dlhodobo tieto terminály nefungujú.
Ďakujem pekne.