Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja len dve krátke poznámky, aby som bol presný, lebo jednu som nestihol vo svojej faktickej dopovedať. Tá dostupnosť, to mi bolo zrejmé, ako ste vysvetľovali, aj tie eurofondy. Myslel som dostupnosť škôlok aj pre tých, ktorí nie sú zo sociálne znevýhodnených prostredí a chcú nájsť miesto v škôlkach. Čiže hovoril som, že všeobecne je to problém, ale ďakujem za vysvetlenie.
A tá druhá vec, tiež mi je zrejmé, že v zákone je to zadefinované. Skôr som sa pýtal na aplikačnú prax, lebo až tak nepracujem v týchto špeciálnych podmienkach. Takže áno, viem, že je to v zákone stanovené. Budem rád, ak budem vedieť, že tá aplikačná prax je úplne bezproblémová a v poriadku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Nicholsonová, chcem sa vám najprv ospravedlniť, viete za čo, že ste museli skôr prísť. Chcem podporiť tento váš návrh, tak ako som ho podporila aj predtým. Počúvala som pozorne aj predrečníkov vo faktických poznámkach. Chcem vám povedať tri veci.
Prvou je, že tento problém nejakým spôsobom sa riešiť určite bude, či to budú povinné škôlky od troch rokov pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, alebo nejakým spôsobom umožnené financovanie pre tieto rodiny, ktoré si nemôžu dovoliť financovať škôlky a zabezpečenie dostupnosti v týchto škôlkach v tých lokalitách, kde ich treba alebo nejako inak, ako príde to skôr či neskôr. Čím skôr to príde, tým lepšie pre nás, pre všetkých.
Druhá vec je, čo sa týka výchovy detí, dieťaťa v domácom prostredí alebo v kolektívnom zariadení. Ako pediater môžem potvrdiť, že sú mnohé výskumy na to robené, že od troch rokov veku je najvhodnejším prostredím prostredie v kolektívnom zariadení. Čiže aj sami, kto máte deti, viete, že tie deti vyhľadávajú rovesníkov, sú schopné od troch rokov pracovať v kolektíve. Dokonca to potrebujú k svojmu správnemu vývinu. Čiže je žiaduce, aby boli v kolektívnom zariadení. A pokiaľ ich chceme vychovávať doma, musíme sa veľmi ozaj snažiť, aby sme im zabezpečili všetko to, čo potrebujú k tomu zdravému svojmu vývinu.
No a ako som to spomínala aj pri predchádzajúcej, pri predchádzajúcom návrhu, z ktorého ste vypustili časť, vítam túto iniciatívu, že ste tú časť vypustili práve kvôli tomu, čo ste spomínali, ste to odôvodnili, prečo ste tak urobili a myslím si, že stále treba do nemoty túto tému opakovať, kým niekto možno nepríde s lepším návrhom, ktorý túto situáciu bude riešiť, ten, kto vás kritizuje. No a myslím si, že stojí to aj za to napriek tomu, že možno deti z normálneho prostredia nedostanú tú škôlku, ale napriek tomu si myslím, že aj keď deti z toho znevýhodneného dostanú, že bude mať z toho osoh celá spoločnosť.

Tak ja budem mať iný názor, ako obyčajne. (Reakcia z pléna.) No možno, ale to rodinné prostredie je vždycky to najlepšie. A on je aj stranícky tento zákon, ale nekorešponduje s tou vašou stranou, nekorešponduje, lebo vy, liberáli, v podstate nútite, aby tieto deti boli povinne v škôlkach. Tak k čomu sa vlastne hlásite? K liberalizmu, k tej slobode a na druhej strane zákonom ukladáte, že budú musieť tieto deti byť v predškolskej dochádzke. Rodinné prostredie je tým najlepším prostredím a pre, dovolím si povedať, pre mnohé deti je to obrovský stres, keď tieto deti musia ísť v tak rannom veku do tých škôlok. A to, že je nevybavených možno, zo sedemtisíc narástol počet tých žiadostí na desaťtisíc žiadostí. Ja musím to takto aj povedať, no už možno mi to odpustia mnohé tie mamičky, ale veľakrát je to aj z takej pohodlnosti, kedy tie deti chcú dať do tých škôlok. Nie je to veľakrát preto, že idú do zamestnania a musia, lebo mnohé matky sú aj doma a mohli by sa venovať týmto deťom. A treba formovať a možno aj vychovávať práve aj tieto rodiny. Nemôžme sa pozerať na rómsku komunitu tak, že je to nejaká menejcenná komunita. Možno by si, Lucia, bola prekvapená, že je tam kopec dobrých, statočných ľudí, aj podnetných rodín, aby sme to nedávali do nejakého tohoto šuflíka.
Nesúhlasím s týmto návrhom zákona, pretože nebude rešpektovať slobodné rozhodnutia mnohých rodín a veľakrát, ak to zostane na úrovni tých sociálnych pracovníkov, ktorí budú o tom rozhodovať, dostala si tú otázku, ako si to predstavuješ, v tej praxi, kto o tom rozhodne, ktorá rodina je málo sociálne podnetná a ktorá je ešte tá primeraná? Veľmi ťažko sa to v praxi bude realizovať.

Ďakujem. Ja som túto tému opakovane v pléne zachytil a je pravdou, že je to veľmi dôležitá téma a som rád, že tá vytrvalosť skutočne je a možno existuje niekoľko argumentov, veľa som z nich počul, len ja mám pocit, že ten apel, ktorý sa možno snažíš vyvolať aj tými rečníckymi otázkami, ako keby nepadal na úrodnú pôdu. Ja neviem, či sa to objaví v balíčku ,alebo neobjaví, myslím si, že tuná dokonca budete zdieľať absolútne rovnaký alebo veľmi podobný názor aj s Peťom Pollákom a myslím si, a preto aj tá prítomnosť pri tvojich prejavoch na túto tému v pléne, že je veľmi dôležitá, pretože hovorí v zásade o jednej veci, a to, že vidíme kúsok cez dekádu alebo možno cez dve, pretože tá realita, ktorá príde, ak tento proces nenastavíme dobre, nás môže veľmi nepríjemne vyfackať. Potom som sa dozvedel, že si sa pýtala na nejaké štatistické čísla. Ich poznám, len ja sa chcem ospravedlniť, keďže som predseda jedného, ako opozičný poslanec, jedného z výborov a tuná naši kolegovia z výborov vládnych alebo vládni poslanci si veľmi nepozerajú, aj keď s dvojmesačným predstihom oznámim zasadnutie výboru, tak sa dozviem nakoniec, že do môjho výboru idú zasadať ďalšie dva, ktorých som členom alebo ostatní poslanci. Tak sa ospravedlňujem, ale riešil som toto.

Ďakujem za slovo. Chcem na začiatku oceniť úsilie pani poslankyne neustále proste pripomínať, že je potrebné riešiť túto situáciu. Zároveň by som chcel niekoľko poznámok. Prvá je otázka, ktorú som sa nedozvedel teda z dokumentov, ako je dôvodová správa, ani z toho vyjadrenia v rozprave, že akým spôsobom, verím, že určite to máte premyslené a možno, že mi to len ušlo, sa bude vyhodnocovať, že kto je zo znevýhodneného sociálneho prostredia. A tu by som povedal, že v tomto je potrebné, aby bolo také rozlišovanie, že ak je to, ak sme schopní to jednoznačne určiť, tak v poriadku.
Na druhej strane rád by som, rád by som podal takú, takú poznámku, že, že som presvedčený, že v prípade rodinného prostredia, normálneho, nie patologického, je lepšie pre deti, ak sú doma, než, než sú v materskej škôlke. Verím, boli spomínané, že málo podnetné prostredie a tak ďalej. Myslím, že normálna rodina je dostatočne podnetné prostredie. Môžem povedať aj vlastný príklad. My máme štyri deti, momentálne štvrtá, najmladšia je v škôlke a mám taký pocit, že najlepšie, najlepšie vplývalo na naše deti, keď boli doma s maminou do predškolskej výchovy a že tí, ktorí strávili dlhý čas v škôlke, ktorú pokladám za veľmi kvalitnú a sme veľmi s ňou spokojní, mám pocit, že to majú náročnejšie.
Takže prihováral by som sa za to, aby sme sa nedostali do takého, do takej pozície, že materská škôlka je nejaká výhra. Materská škôlka môže aj v tomto prípade byť pomôckou v nejakých naozaj okrajových alebo extrémnych situáciách, ktoré tu boli spomenuté a ktoré na Slovensku jestvujú. Ale aby sme teda nezabudli, že rodina a súrodenci, rodičia sú pre deti to najpodnetnejšie a najlepšie prostredie. A ďalšia vec je všeobecne slabá dostupnosť škôlok, ktoré ste tiež spomenuli a o ktorej treba hovoriť a riešiť ju, pretože mnohí, ktorí chcú dať z rôznych dôvodov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, ťažko už obohatiť túto diskusiu o niečo originálne, takže skôr len tak si spomeniem na jednu vec, ktorá sa mi veľmi páčila, taká nepodstatná, ale milá, kolega Viskupič si spomenul v istej chvíli na jednu báseň, báseň Miroslava Válka. Ona má len tri odstavce, volá sa Šach a naozaj si myslím, že sa jedná o jednu geniálnu báseň, ktorá v tých troch odstavcoch vystihuje všetky základné problémy života. Je tam hra i práca, je tam láska, je tam strach o lásku, je tam nenávisť, je tam zrada. A myslím, že použil túto báseň veľmi vhodne. Tá tretia strofa je veľmi presná. "Napokon sa to všetko zvrtne na zákone, že silu umu zdolá sila zrád." A potom ďalej, "v partii často..."
Naozaj si myslím, že to vystihol majster Válek a že to vystihol aj kolega Viskupič. Možno menej poetické bude zaspomínať si na poker. Na hru, pri ktorej sa hrá neodkrytými kartami. Oni sa rozdajú, každý má kamennú tvár, čosi si myslí, nikto nevie čo. A potom príde tá chvíľa pravdy, že sa tie karty odkryjú, a zrazu zistíme, kto je ten víťaz. Táto situácia to celkom pripomína, pretože zajtra sa karty odkryjú, ale jednotliví hráči už vedia, čo majú na ruke, kto má full hand, kto má slabú kartu a kto má štyri esá.
Skúsme si povedať základné pravdy o tejto dnešnej situácii. No tá prvá pravda vôbec nie vznešená, ale pravda je tá, že naša spoločnosť je strašne ničená korupciou. To, čo sa deje, presahuje nielen dobový priemer, ale normálnu situáciu, v ktorej by sme pripustili, že neexistujú aj také veci, ako je korupcia, zločin, ako je podvod a nepoctivosť, ale vždy ako na okraji. A len by sme sa zmierili so situáciou, že tieto negatíva nevytvárajú okraj spoločenského diania, ale, žiaľ, často máme pocit a vôbec neni oprávnený, že sú uprostred.
Tým vôbec nechcem povedať, že jedine SMER je ten, kto ničí túto krajinu. Určite by sa dalo hovoriť o dlhodobom vývoji, ktorý končí v dnešných časoch alebo sa dostal do dnešných časov, keď tá miera nepoctivosti z najvyšších miest, teda v štátnej korupcii, presiahla všetko, čo sa dalo považovať za ako-tak normálne. Toto už nie je normálne a my to všetci vieme. Je to veľká pravda o dnešnej dobe, že štátna korupcia prerástla našu krajinu. Smutné poznanie a som presvedčený, že všetci máme chuť s tým niečo urobiť. Ak nie všetci, tak aspoň väčšina, pretože, štatisticky vzaté, musíme mať záujem, aby sme žili v krajine, kde naše deti chcú zostať. Často sa to hovorí, že sa bojíme, že tu nebudú chcieť zostať, pretože tie faktory sú príliš znechucujúce. To je tá prvá nevznešená pravda o našej krajine.
Tá druhá je, že za 9 mesiacov sú parlamentné voľby. Kto za tejto situácie má záujem, aby sa na miesto predsedu Najvyššieho kontrolného úradu dostal človek, ktorý nebude ani modrý, ani červený, nebude pozerať ani vľavo, ani doprava, ale bude si konať svoju povinnosť. Myslím si, že záujem, tak ako mu to, predsedovi, môže mať každý, kto má záujem na poriadku v tomto štáte a, naopak, takéhoto predsedu sa musí báť každý, kto nemá čisté svedomie. Kto je to, kto nemá čisté svedomie? Kto sa bojí a kto potrebuje zameniť si v tom pokri, ktorý tu hráme, ospravedlňujem sa za to prirovnanie, ešte falošnou kartou, aby mohol, hoc mal slabú kartu, s ňou zvíťaziť. Falošný hráč. Kto to je?
Tretia pravda o tejto situácii, možno tá najdôležitejšia je vlastne úplne jasná, je to axióma, ktorú nikto nespochybní, jediný, kto má možnosť túto hru naozaj vyhrať, ovplyvniť a zariadiť už teraz, aby bolo všetko jasné, je vládna strana SMER. Neraz ste to tu spomenuli. Je to fakt, na ktorom sa nedá absolútne nič zmeniť. Ak je to fakt, na ktorom teda asi zhodneme, pretože matematika nepustí, tak potom sa môžeme pozrieť vlastne na ten spôsob rozmýšľania našich kolegov v SMER-e. Oni vlastne tých možností nemajú až tak veľa. A myslím, že zakončím niečím, čo vlastne je nádejné a čo vlastne pozitívum z týchto negatívnych vecí, ktoré sme tu dnes pospomínali. No skúsme sa pozrieť na tie ich možnosti.
Tá prvá je, že vo funkcii predsedu NKÚ ostane ten spomínaný Mečiarov pohrobok a bude nadsluhovať nie tri, ale ešte aj štvrtý rok. Môžu tak kolegovia v SMER-e rozmýšľať? Myslím, že nie, že toto môžeme vylúčiť, pretože tu predsi v marci sa môže stať niečo, neviem odhadnúť pravdepodobnosť, že už nebude mať osemdesiattrojka 83 hlasov a že o predsedovi NKÚ by mohol rozhodnúť, pokiaľ by teda to miesto sa neobsadilo touto voľbou, už niekto iný, a to nemusí byť možnosť tá najprijateľnejšia. Takže túto variantu by som si dovolil, keď tak zarozmýšľam a snažím sa vcítiť do ich myslenia, asi dopredu vylúčiť. No možno by bolo správne, tak ako sa to tu zdôraznilo, jednoznačne sa pridať k tej šesťdesiatke a povedať si áno, logika velí, niet čo rozmýšľať. Ale tu je tá otázka, či tento spôsob rozmýšľania neohrozí tie skryté vody, do ktorých nevidíme a ktoré možno podmývajú zákonnosť v tomto štáte, ktoré podmývajú aj vieru v to, že je to štát spravodlivý.
Tretia možnosť je tá, ktorá ako keby bola veľmi pravdepodobná, vyplýva to aj z rečí môjho predrečníka, ako keby to už boli nejaké veci utrasené, zvoliť jedného z tých, ktorí majú tú malú podporu. Nikto nespochybnil legitímnosť týchto návrhov, naozaj v tejto veci je asi zhoda, to, že sa, kolegovia Štefan Kuffa, pán Kvasnička, pán poslanec Kvasnička a pán poslanec Frešo, že sa tak často vaše mená spomínajú, nuž všetci sme si strojcami svojho osudu, všetci sme sa sem dostali na kratučkú dobu, aby sme zastupovali s najlepším úmyslom hlasy našich občanov a boli ich hlasmi. Ja, ja vám nezávidím, obdivujem možno istotu, s akou ste tu vystúpili, každý ste zvolili iný štýl, ale priznávam sa, asi by som nedokázal vo vašej situácii pôsobiť sebaisto, presvedčivo, možno ste použili až príliš veľa slov, možno ten príval slov má niečo prehlušiť, ale viete, neprehluší podľa mňa jednu vec. Bez toho, aby som si nárokoval, že niekedy budem vidieť do vášho myslenia, neprehluší to, že sa už asi nikdy nezbavíte tieňa podozrenia, že to nebolo, že to naozaj nebolo v poriadku a že čosi za vašimi nomináciami, ktorých oprávnenosť nikto nemôže spochybniť, muselo byť. Mne by sa nechcelo odchádzať raz z tejto siene zákonnosti s takýmto pocitom, ale sme dospelí ľudia, všetci si zvolili svoju taktiku, možno je to tak aj napokon logické a štatisticky správne, že vždy existujú hlavné prúdy rozmýšľania a vždy v každej spoločnosti sa nájdu aj tie okrajové, dostali ste sa na okraj, aj keď možnože už zajtra to bude všetko inak a z okraja bude centrum. Pán poslanec Frešo to možno tak skoro naznačil, ale to je, ozaj až zajtrajší deň odhalí tie karty, ktoré máme pri tom pokri rozdané.
A teraz to, čo myslím, že je to veľmi pozitívne a dobré, a čo teda môžeme považovať za prínos, ktorý sa dá z tejto situácie vyťažiť. To je práve rozhodovanie SMER-u. Naozaj nemusíme im to závidieť, nie je to ľahká situácia, ale, kolegovia v SMER-e, máte v tejto chvíli obrovskú možnosť, veľmi pozitívnu príležitosť dokázať, že všetky tie reči, o ktorých ste dnes tak úmyselne vyhlásili, že sú rečami roztrasenej opozície, ktorá už nevie, kam by sa vlastne vo svojej biede schovala, a chytá sa aj slamky, vy máte možnosť dokázať, že tá opozícia sa hlboko, hlboko mýli a že naozaj si zvolila terminológiu a argumentáciu, ktorá je vám na míle vzdialená. A v tom je, kolegyne, kolegovia z vládnej strany SMER, vaša obrovská príležitosť a možno, by som povedal, jedna z posledných v tomto volebnom období, doslova strhnúť na svoju stranu nie percentá voličov, ale svedomie národa, že vy to naozaj myslíte lepšie, ako vám to opozícia tak často v týchto posledných hodinách pripomínala. Ako to urobiť? No veľmi jednoducho. Keď sa zajtra tie karty odkryjú, my musíme zistiť, ak teda máme povedať, že to týmto smerom budete viesť, my musíme zistiť, že ste úplne logicky poslúchli hlas väčšiny opozície, že ste sa rozhodli dodržať svoje slovo a že ste si povedali, že nám tie karty teda pekne z rúk vyfúknete a ukážete, že ste lepší, ako sme si to všetci až do tejto chvíle mysleli. Ja by som navrhoval, aby ste túto možnosť nezahodili. Pretože ak sa rozhodnete po tom všetkom, čo tu zaznelo, k tým 60 hlasom pridať 83 svojich, bude zvolený zajtra predseda Najvyššieho kontrolného úradu 143 hlasmi. Možnože tam nejaké budú posuny, nikto nebude nikdy vedieť, kto presne z nás, to sa asi nedá a je to možno aj nieže dobré, ale keď je tajná voľba, tak je tajná voľba, ale to základné odčítanie, ako ste sa rozhodli napriek nejakým štatistickým odchýlkam, bude úplne zreteľné. Ak tam bude 84, či 86 plus-mínus, tak ste zlyhali. Tak ste svoje veľké reči o tom, aká je opozícia mizerná a ako to vy myslíte dobre, vlastne sami zlikvidovali a ich pravdivosť, ich hodnovernosť potlačili.
Pokúsil som sa v tomto krátkom zamyslení naozaj rozmýšľať tak, ako rozmýšľa vedenie SMER-u. To sú asi všetky možnosti. Viacej ich nie je a ja chcem veriť, vládni poslanci a poslankyne, ktorí napokon v konečnom dôsledku naozaj budete za tou plentou sami a ktorí naozaj môžete poslúchnuť svedomie, tak ako to hovorí čl. 73 ústavy, a nie žiadne príkazy, že sa to napokon môže stať. Veď tu sa niečo kopí, tu máme už mnohokrát povedané, že sme sa podozrievali možnože neprávom a že chvíľa pravdy príde. Nech je zajtra, skúste to. Možnože tak rozhodne stranícka centrála, možno tak rozhodnú vaše svedomia. V každom prípade ten zajtrajšok bude zaujímavý, svet sa nezmení ani v jednom, ani v druhom prípade, nech bude zvolený jeden, druhý alebo tretí, ale niečo veľmi, veľmi dôležité sa dozvieme sami o sebe.
Veľmi si želám, aby sa 150 poslancov dozvedelo o sebe, že sú hodní zastupovať všetky národy a národnosti, ktoré žijú a chcú žiť v Slovenskej republike. Ja len za seba chcem povedať, aj keď je to tajná voľba, ale považujem to za dôležité, že som jeden z tých 60, ktorý podpísal kandidatúru pána Žilinku, a že zajtra v tajnej voľbe mu dám hlas.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Kolega Frešo, päťkrát sme tu už volili šéfa NKÚ. Áno, päťkrát sme museli pristúpiť na Ficovu hru, na Ficovu šaškáreň, ako som to nazval pri predchádzajúcich voľbách. Bola to presne taká istá šaškáreň, ako aj teraz. Fico nemá záujem zvoliť niekoho relevantného do funkcie šéfa NKÚ, aby kontroloval prechmaty tejto vlády. A možno aj nielen tejto, možno aj tých predchádzajúcich.
Zaujímavé je však, že zrazu hovoríte o výbere a o kritériách. Pokiaľ si pamätám, my Obyčajní sme prišli s tým, aby sa robilo reálne výberové konanie zo všetkých navrhnutých kandidátov. A z toho by vzišiel kandidát spoločný, ktorého by nemohol nikto spochybniť, ani Fico. Vy ste to však odmietli (povedané so smiechom) a teraz ste si urobili výber sám pre seba a len za jedného.
Mitrík vyhovuje SMER-u, lebo ho navrhoval Fico. Nie je to trochu mätúce? No pre nás je to všetkých jasné, ale za vaším úmyslom nevidím nič čisté, nakoľko NKÚ, ako ste aj vy spomínali vo svojej faktickej poznámke skôr, kontroluje aj VÚC-ky, teda aj vás. A to je presne tak, ako keď si SMER zvolil generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora a podobne. Kauzičky sa zametajú pod koberec. Môžeme očakávať snáď, že Mitrík bude kontrolovať bratislavskú VÚC-ku v intenzívnej miere, tak ako povedzme možno ostatné?
No a celá opozícia sa dohodla, teda okrem pár individualistov, a teda aj okrem vás, jediného, jediného, pretože vy jediný ste nepodporil túto kandidatúru a máte svojho vlastného. Svojím konaním, samozrejme, nahrávate Ficovi, sebe a kopete do opozície.
No a vaša výzva na záver, že chcete ešte debatovať o tých kandidátoch, no, doteraz sme pre vás boli nič. Nebrali ste nás ako partnerov a zrazu chcete diskutovať? Zrazu chcete o tom debatovať?

Ďakujem za slovo. Kolegovia, vidíte, že na rozdiel od vás my vášho kandidáta nespochybňujeme. A ja to len zabetónujem a to potvrdím. Áno, robí tie najťažšie prípady na špeciálnej prokuratúre, je to náročná práca, prešiel previerkou, najvyššou, opakovanou a podobne. (Reakcia z pléna.) No ale veď nech tam zostane, keď je taký dobrý špeciálny prokurátor. (Reakcia z pléna.) A čo tam nezostane? Však to je super. Ale veď tuná nie je voľba generálneho prokurátora alebo nejakej špeciálnej prokuratúry. Však tie argumenty, však už keď ste si ich pripravili na papier, tak aspoň nech majú to racionálne opodstatnenie. Ale my nebudujeme tu prokuratúru. Tu neni voľba generálneho prokurátora, ale šéfa Najvyššieho kontrolného úradu. Tak k tomu sa trebalo vyjadriť. Však ja nespochybňujem, že ten pán Žilinka naozaj taký je. A keď si to, pán kolega, vidíš, ty si, tak ty máš asi nejaké tajné dohovory s tým SMER-om. Lebo ty si povedal teraz pred chvíľou, však sa pozri, že keď SMER dal prísľub, že pána Žilinku zvolí, no tak to musí dodržať. No tak vy už asi ste to mali dohodnuté. Viete, vy nás obviňujete zo všeličoho, tak ja sa tu všeličo dozviem dneska v tej rokovacej sále. Tak asi nejaké tam predsa len boli tie, tie dohovory. No, tak potom SMER je ten, ktorý naozaj keď dal ten prísľub, tak my už ďalší zbytočne tu budeme asi dohadovať a nejak argumentovať. Ale nemyslím si. Hovorím tak to, naozaj tak úsmevne.
Ale to, čo si tu, pán kolega, odprezentoval, naozaj ja som presvedčený a presvedčil si ma o tom, že pán Žilinka je dobrý špeciálny prokurátor a je dobrý prokurátor je spravodlivý, čestný, nebojácny. Ale veď nech zostane v tejto pozícii, lebo máme málo takýchto prokurátorov možno u nás v našej krajine, a čím viac ich budeme mať v tejto štruktúre a v tak závažnej oblasti, ako je prokuratúra, ja sa len budem tešiť, a nech ten Maroš Žilinka zostane na tej pozícii tam, kde je.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, ten veľký dôkaz (povedané so smiechom), čo máme tuná v lavici, veď to je obyčajné poverenie. A keby aj tak bolo napísané... (Smiech v sále.) Však darmo sa smeješ, Daňo, ty si bol minister a darmo sa smeješ, ale človek sa môže pomýliť.
Ja ti poviem takto, ja som tiež ako poslanec Národnej rady porušil zákon. A poviem ti, kedy som ho porušil, a som poslancom Národnej rady. No môžem sa za to hanbiť, ale, žiaľ, potkol som sa. Bol som pozvaný na konferenciu do Žiliny a išiel som podľa GPS-ka, veľmi som sa ponáhľal v cudzom meste, ako sa človek zorientuje, tam boli sklopné nejaké tie dopravné značky a vošiel som do jednosmernej premávky. Hákli ma policajti, no porušili som zákon, vošiel som do jednosmerky. Ten úmysel je veľmi dôležitý, to ti chcem ako povedať, a to neni jedno. To neni jedno, darmo vy sa z toho smejete, hej, že čo má aké kompetencie minister. Skadiaľ máš ty tú istotu, že ja neviem, možnože existuje ďalší papier, kde ten minister tú kompetenciu jej dal. Veď ty si my tu dal len poverenie. To čo je, aký konfrontačný materiál?
Ale k tej mŕtvole, alebo jak si to nazval, vieš ako, že mŕtvolu treba pochovať, ja by som na to reagoval, lebo fakt také asociácie človeka. Mŕtvola sa aj pitvá. A toto je ten problém tej pravice, že mŕtvola sa aj pitvá, hej, ale to, nehovorím to ako posmešne, veď ja mám dve dcéry, ktoré študujú medicínu, a sa tak rozprávame aj o tých štúdiách a podobne a na patológiu chodia. Lenka študuje v Marburgu síce zubarinu, ale patológiu mali a veľmi detailne ju ako brali. A s úctou a dôstojnosťou pristupuje k tomu mŕtvemu telu.
Kdežto tuná táto pravica akú dôstojnosť dáva tomu všetkému, však sám si to povedal tuná, akú dôstojnosť? Mŕtvola, stále, Daniel, nie je tá, ktorá sa pochová, ale aby sa naučili ďalší študenti a boli dobrí, kvalitní lekári, tak sa na tom poučme. Môžeme sa tu pitvať, ak padne, na troskách, táto pravica, nech vyrastie nová. To hovorí Konrád Adenauer, nech sa to rozsype na kusy, na troskách sa najlepšie stavia.

Som zaskočený, že už mám to slovo. Teraz, pán poslanec Galko, pravda vyjde najavo, na to by som ti chcel odpovedať, nemal som možnosť. Aj ty si to hovoril, pravda zvíťazí, nielen vyjde napravo, ale zvíťazí a ja si stojím za tým a som o tom presvedčený, o tom ma nemusíš presviedčať. A či ja pôjdem na spoveď, alebo nepôjdem na spoveď, tiež ma neposielaj, lebo to, ja to cítim vo svojom svedomí a každý máme iné svedomie, keď si si nevšimol, ja nevstupujem ľuďom do svedomia, možno niekedy svojimi výrokmi... (Reakcia z pléna.) Áno, tuná už kolega Poliačik sa ozýva, možno, ale nie som osobný, ale nie som osobný, že by som osobne takto vstupoval. A tých 60 poslancov, ja som to mal na mysli, tú jednotu pravice, o ktorej tu kričíte, aká ste jednotná. Bojíte sa ísť za tou plentou a odhlasovať. Lebo vy viete veľmi dobre, že za tou plentou tých 60 hlasov ten váš silný spoločný kandidát tam nedostane, a to je tá tragédia toho, toho všetkého. Ja som o tom priam presvedčený, že nedostane, a preto ja si myslím, že aj inak budete konať.
A ja do svíň som nikomu nenadával, pretože tu, keď som hovoril, neháčte perly sviniam, to je evanjeliové a rovnako aj to, že akí sme slabosi a jakí, ja neviem, za čo všetko s Mariánom sme boli nejak označovaní. Ale môj Boh nie je ten, ktorý stavia na mocných tohto sveta, ale, naopak, na slabých, aby ukázal silu svojho ramena. Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. Ale tí ľudia, viete, my sme zo Spiša, tak stále sme si mysleli, že je to uhlie. Ale tak to dovysvetľujem, to nie je uhlie. To je ten uholný kameň. To je ten kameň, ktorý bol vo Florencii zahodený kdesi za mestom a Michelangelo vytesal z neho krásnu nádhernú sochu, Pietu, lebo on dokázal v tom kameni niečo vidieť.