Vážený pán predseda Národnej rady, ďakujem vám za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, vážení občania, nuž, nalejme si možno čistého vína a poviem to, čo možno povedia niektorí v rozprave, o čo ide v našom návrhu zákona. Ide o zásadnú zmenu volebného systému. A možno treba doložiť ďalšiu ešte vážnu doložku, ide aj o oslabenie vplyvu politických strán na volebný systém. Teda naozaj priznávame to bez toho, aby...
Vážený pán predseda Národnej rady, ďakujem vám za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, vážení občania, nuž, nalejme si možno čistého vína a poviem to, čo možno povedia niektorí v rozprave, o čo ide v našom návrhu zákona. Ide o zásadnú zmenu volebného systému. A možno treba doložiť ďalšiu ešte vážnu doložku, ide aj o oslabenie vplyvu politických strán na volebný systém. Teda naozaj priznávame to bez toho, aby sme to považovali za niečo nesprávne, naopak, zdôvodním, že je to veľmi správne. Naším návrhom sa pokúšame úprimne v presvedčení, že je to správny návrh, potrebný a v súlade s názormi občanov, zásadným spôsobom zmeniť volebný systém v Slovenskej republike a zároveň v tej istej rozvitej vete dodávame, že máme za cieľ znížiť vplyv politických strán a hnutí v rámci volebného systému.
Prečo si vôbec osobujeme takýto zásadný návrh vysloviť? Nuž máme na to veľmi silnú oporu. Tá silná opora je v knižke, ktorú som tu už neraz s úctou doniesol, a som presvedčený, že je to naozaj text, ktorý zasluhuje trvalú úctu nás všetkých, a nielen úctu, ale aj rešpekt, a nielen rešpekt, ale aj vychádzanie v našom praktickom politickom živote a v našom predkladaní návrhov tak, aby neboli s touto knižkou v rozpore. (Rečník drží v rukách Ústavu SR, ukazujúc ju plénu.) Jedná sa o základný zákon republiky, jedná sa o Ústavu Slovenskej republiky.
Prečo si vôbec osobujeme také právo, ktoré som pomenoval, zmeniť volebný systém a oslabiť vplyv politických strán?
No, veľmi silnú oporu nachádzame v článku 73 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí v bode 1: "Národná rada Slovenskej republiky má 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky." Niet čo spochybňovať.
Z pohľadu nášho návrhu je však veľmi dôležitý článok 73 bod 2, odsek 2, ktorý citujem nasledovne: "Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi." Takže osobne podľa svedomia, presvedčenia a bez príkazov. Akiste ste postrehli, že nikde v tomto texte sa nevyskytuje slovo, výraz alebo skupina slov "politická strana" alebo "politické hnutie".
Dokonca môžem povedať, že keď by ste si prečítali, čo iste je veľmi potrebné každému občanovi urobiť, celú Ústavu Slovenskej republiky, názov "politická strana" alebo "hnutie" sa tam vyskytuje veľmi zriedkavo, dokonca, by som povedal, iba raz, aj to v súvislosti, kde sa hovorí o tom, že politická strana nie je nijakým spôsobom viazaná na štát, resp. je od štátu oddelená.
Býva zvykom pri prednesení návrhu nových zákonov pustiť sa do podstaty, ale ja si dovolím začať od konca a pozrime sa na záver nášho návrhu zákona, kde sa hovorí tradične, tak ako vždycky zákony bývajú ukončené, o platnosti návrhu, a to je teda posledný článok 7, ktorý hovorí, že tento návrh zákona v prípade schválenia nadobúda účinnosť od 1. augusta 2015.
Čo sa stane, ak sa snemovňa rozhodne tento zákon prijať? Stane sa to, že voľby parlamentné v roku 2016 budú vykonané podľa nášho návrhu. Ak to tak bude, a ja som presvedčený, že by to tak malo byť, ako bude vypadať postup občana, ktorý príde do volebnej miestnosti? Skúsim to popísať nasledovnými slovami.
Občan dostane, občan volič, dostane taký počet voličských lístkov, aký je počet strán, na tom sa nič nemení. Na každom voličskom lístku, kandidátskom lístku konkrétnej strany je súpis kandidátov, ktorí kandidujú za danú stranu. A povedzme, že týchto lístkov bude v roku 2016 ix. My v našom návrhu pridávame, že okrem tohto počtu ix bude tu ešte jeden dôležitý kandidátsky lístok, a to bude lístok, na ktorom budú uvedené mená kandidátov na poslanca do Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí kandidovali ako nezávislí poslanci. Takže, áno, budú naďalej politické strany a hnutia reprezentované v týchto voľbách svojou kandidátkou, ale bude tu kandidátka navyše, v ktorej budú nezávislí poslanci.
Už som zdôvodnil, prečo si myslíme, že týmto krokom rešpektujeme ústavu. Preto, lebo ústava nikde nehovorí, že na to, aby sa mohol poslanec posadiť do tejto siene zákonnosti, musí byť členom politickej strany. To jednoducho naša ústava nevyžaduje. Nevidíme preto dôvod, aby sme tomuto textu ústavy naším návrhom nevyhoveli a jasne povedali občanom, že takéto právo, právo mať v zbore poslancov, aj nezávislých poslancov, vyplýva z poctivého prečítania ústavy našej republiky.
Dobre vieme, že volanie po nezávislých poslancoch nie je akýmsi módnym výkrikom dneška, ale že tento trend sa prejavuje už dlhodobo. Zároveň priznajme, že tento trend vyjadruje aj istú nedôveru voči práci politických strán, o ktorej by sme mohli dlho rozprávať, ale nebudeme, len môžme smelo povedať, že ak jej občania nedôverujú, tak asi to bude nie chyba občanov, ale bude to chyba v politických zoskupeniach.
Takže na jednej strane nič naším návrhom nepotierame z doterajšieho spôsobu vstupu politických strán do politického boja a uchádzania sa o mandát v tejto snemovni, na druhej strane počúvame hlas občanov, vyhovujeme mu a hovoríme, áno, občan, máš právo, aby si posunul sem do siete zákonnosti aj nezávislých poslancov.
Tu môžme urobiť odbočku, ako sa nezávislý poslanec môže uchádzať o jedno zo 150 poslaneckých miest? Tak, že bude mať svoju voličskú listinu, nebude to petícia, kde teda bude deklarovať svoj záujem o miesto v Národnej rade, a táto listina bude musieť byť podpísaná, schválená, odporučená minimálne 10 000 občanmi Slovenskej republiky. To je podmienka, ktorú by mal splniť. Môžme sa baviť o tom, či je to veľa, alebo málo, môžme povedať, že toto číslo treba zmeniť, ale v princípe je to základná podmienka na uchádzanie sa o možnosť kandidovať za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Myslíme si, že občan, ktorý bude mať dostatočné kredity, dostatočne dobré meno, dostatočne dobrú minulosť a dostatočnú silu osloviť tých 10 000 občanov, má dostať právo kandidovať do Národnej rady.
Praktická poznámka, na tejto kandidátskej listine, listine nezávislých poslancov, budú všetci, ktorí splnili túto podmienku a ktorých tak vyhodnotila aj volebná ústredná komisia, mať právo byť zoradení v abecednom poriadku podľa svojich priezvisk.
Takže toto je, vážení občania, prvá zásadná vec, ktorá sa v prípade prijatia tohto zákona udeje v marci 2016 pri voľbách. Kandidátske listiny s poslaneckými, teda so zoskupeniami politických strán a hnutí, s ich kandidátmi, a taká istá listina s kandidátmi nezávislými, ktorí budú v abecednom poriadku zoradení na tejto listine, ktorá bude presne tak rovnaká z hľadiska formálnych znakov ako všetky ostatné.
To znamená prvá zásadná zmena: nezávislí kandidáti majú možnosť sa uchádzať o vaše hlasy a táto zmena, opakujúc, zdôrazňujem a prosím, aby to tak bolo aj chápané, len reaguje na Ústavu Slovenskej republiky a dáva práva občanov do súladu s ústavou. Niežeby boli doteraz potierané tým, že politické strany tu boli ako povinný medzičlánok. Neboli potierané, ale jednoducho neboli slová ústavy dostatočne pochopené. Ak jej tvorcovia, pred ktorými treba mať úctu, mali na mysli, že politická strana je ten jediný nosič, ktorý má priniesť poslancov do Národnej rady, tak to v ústave malo byť nejakým spôsobom napísané, keďže zrejme takáto potreba nebola, a ja to podporujem a spolu s mojimi kolegami, vlastne s celým klubom Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, v mene ktorých mám česť predložiť tento návrh zákona, sme presvedčení, že je dobré, že ústava je napísaná tak, ako je, a je dobré, že sa ju pokúšame čítať tak, ako sú v nej slová uvedené. Teda bez skresľovania, bez dopĺňania a bez prekrúcania.
Takže nezávislí poslanci na svojej kandidátke. Nie je to však jediná zásadná zmena, ktorú navrhujeme v našom zákone.
Tá druhá, rovnako dôležitá vec je možnosť každého voliča, každého občana, ktorý sa zúčastní volieb už v roku 2016, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, bude mať možnosť rozhodnúť sa, a tu opäť vychádzame z dlhodobého volania občanov po takejto možnosti, nie len pre jednu konkrétnu politickú stranu alebo politické hnutie. Veľakrát sú voliči práve v istej dileme, myslím si, že kandidátska listina je veľmi zaujímavým čítaním a veľa ľudí si ju prečíta už bez ohľadu na to, či potom na voľby ide, alebo nie, mnohí potencionálni voliči nachádzajú na tej listine veľa mien, o ktorých si myslia, že by ich mali zastupovať v Národnej rade Slovenskej republiky. Jednoducho, áno, na základe poznania tohto mena, na základe jeho minulosti, za základe informácií, ktoré volič má, sa domnieva, že tento občan by mal byť v Národnej rade.
Je tu však nie raz problém. Občanovi sa pozdáva meno, konkrétne kandidát, nemusí sa mu pozdávať politické zoskupenie, za koho kandiduje. A tento prípad býva veľmi častý, ja beriem sám podľa seba a určite nie som ani zďaleka sám, že neraz som si povedal, toto by sa mi celkom pozdávalo, keby táto osobnosť bola v parlamente. Ale keďže človek uvažuje v tých, aj volí v tých straníckych kontúrach a mantineloch, tak sa mnohokrát pre takúto osobnosť nerozhodne len kvôli tomu, že sa ocitne na nesprávnej kandidátke. A, naopak, ak človek, a to je ten dôsledok smutnejší, sa potom rozhodne podporiť isté ciele, ideály konkrétnej strany toho-ktorého politického zoskupenia, tak potom akosi automaticky musí prijať aj tie mená, ktoré tam sú, aj keď buď mnohokrát tie mená nepozná, alebo pozná, a je presvedčený, že nie sú práve tým pravým, čo by chcel v parlamente vidieť. Ale keďže sa teda stotožňuje s konkrétnou stranou a s jej cieľmi, tak tie mená akosi berie ako, prepáčte mi, neraz nutné zlo alebo ako proste vec, ktorú nemôže ovplyvniť, to je krajšie.
No a práve našou dôležitou vsuvkou - vsuvkou? - podstatou, nie vsuvkou, tohto zákona je skutočnosť, že občanovi priznávame možnosť rozhodovať sa medzi viacerými politickými zoskupeniami. Medzi všetkými, ktoré majú k dispozícii, teda od strany A až po tú poslednú listinu, na ktorej sú uvedené mená nezávislých kandidátov.
Priznávame vám, občania, v tomto návrhu zákona možnosť mať k dispozícii 10 preferenčných krúžkov, ktoré budú mať úplne inú hodnotu a váhu ako tie 4, ktoré sa používajú teraz, že sa môžte rozhodnúť pre konkrétnu stranu, len pre tú jednu, a tam prípadne využiť možnosť ovplyvniť poradie na tejto kandidátke podľa platných pravidiel štyrmi preferenčnými hlasmi, čo teda istým spôsobom dokáže ovplyvniť poradie kandidátov a ich umiestnenie medzi poslancami, ale je to vec, ktorá v zásade nemá zásadný vplyv. Ponúkame 10 krúžkov, navrhujeme 10 krúžkov a hovoríme, že, občan volič, môžeš ich použiť pre tie všetky zoskupenia politické, ktoré nájdeš v kandidátskych listinách.
Ak niekto povie, nie, nie, neprijímam, vážení Obyčajní, tento návrh, pretože ja by som nechcel tu zase kľučkovať, ja mám jasné preferencie dlhodobé a mám svoju politickú stranu, ktorú chcem podporiť, náš návrh tomu vôbec nebráni. Všetkých 10 krúžkov umiestni na tú politickú stranu tým kandidátom, ktorí sú na tej politickej kandidátke, ktorú jednoducho chce podporiť.
Avšak ak, a myslíme si, že to vôbec nebude ojedinelý prípad, volič si hovorí, áno, mám predstavu, kto by nás mal zastupovať, veď je to životne dôležité, môže sa pozrieť po všetkých kandidátkach a povedať si: strane A dva hlasy, strane F tri a strane X päť. Uplatní svoje právo rozhodnúť o konkrétnom poslancovi.
Zdôrazňujem, prečo by sme mali nútiť pre konkrétnu politickú stranu, keď tvorcovia ústavy na to nemysleli a nikoho to ani nenapadlo za roky existencie Slovenskej republiky meniť?
Takže pozorne čítajme a priznajme právo voličovi občanovi, nám všetkým rozhodnúť sa pre konkrétnych zástupcov tu v parlamente, v Národnej rade Slovenskej republiky. Nestane sa tu nič zlé, naopak, stane sa len to, že nikomu nebereme možnosť postupovať tak ako doteraz pri voľbách, ale rozširujeme ju o možnosti, ktoré sú vyslovene dané pozorným a poctivým čítaním ústavy.
Možno sa spýta niekto, prečo 10, prečo nie len 5, prečo nie radšej 20? Áno, v princípe je možné o tom rozprávať, ale určite je podstatné a poctivé povedať, že takáto voľba, ktorá neberie nikomu právo rozhodnúť sa pre stranu a zároveň mu pridáva právo rozhodnúť sa pre konkrétnych kandidátov, je voľba, ktorá je správna v zmysle ústavy a občanmi požadovaná.
Praktický dôsledok takéhoto postupu, teda keď v budúcoročných marcových voľbách si v zmysle tohto návrhu schváleného zákona rozhodnú voliči o svojich kandidátoch, ktorých tu chcú mať, volebná komisia bude mať úlohu jednoznačnú: zrátať všetkých kandidátov, ich hlasy, ktoré dostali od všetkých voličov, a 150-ku zostaviť v poradí od najväčšieho počtu až po ten, ktorý bude rozhodovať o 150. mieste. To znamená, jedine počet preferenčných hlasov rozhodne o tom, ktorí poslanci sem prídu. Ten prvý nech ich má 700 000 a ten 150. nech má 19 300. Ak náhodou, možno nás napadne matematický problém na poslednom mieste, s týmto počtom sa budú vyskytovať viacerí, tak tam - v duchu tak, ako to, myslím, je aj v Európskej únii - sa rozhodne v takomto prípade, málo pravdepodobnom, ale nie vylúčiteľnom, žrebom.
Takže toto je to podstatné v našom návrhu. Náš návrh je oveľa bohatší a širší, zaoberáme sa tam práve v súvislosti s tým, že otvárame Národnú radu Slovenskej republiky pre nezávislých kandidátov s jeho povinnosťami, veľmi podrobne je tam uvedené, čo všetko musí urobiť na to, aby sa mohol uchádzať, ako má viesť účtovníctvo, aké má robiť predbežné správy, aké má robiť vyhodnocovacie správy. Dôležité je aj povedať to, že v súlade s týmto návrhom sa dostávajú do rovnakého postavenia všetci kandidáti a všetky strany z hľadiska nároku na financovanie štátu na hlas, na poslanca, na činnosť, tak ako to bolo doteraz, ale sa to zjednocuje.
Takže, vážení, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, keď poviem to podstatné ešte raz na záver tejto úvodnej reči, umožňujeme na základe Ústavy Slovenskej republiky, aby sa o mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky uchádzali aj nezávislí kandidáti, považujeme to za vypočutie vášho hlasu a za správne rozhodnutie, ktoré pomôže správe krajiny, a zároveň umožňujeme, aby vplyv strán bol potlačený, aby ste si mali možnosť vyberať z viacerých politických zoskupení. Ak sa rozhodnete toto nevypočuť, respektíve nevyužiť túto možnosť, absolútne nič sa nemení, svoj počet krúžkov si dáte tomu zoskupeniu, o ktorom ste presvedčení, že by vás mal zastupovať. Ak si myslíte, že nachádzate na kandidátkach viacerých strán veľa alebo viacero mien, ktoré by ste chceli mať tu v Národnej rade, máte možnosť tak urobiť.
Takže nikoho o nič neoberáme, len v duchu Ústavy Slovenskej republiky rozširujeme možnosti tak, aby nezávislí kandidáti sa sem mohli dostať a aby osobnosti, o ktorých kvalitách ste presvedčení, lebo v konečnom dôsledku o všetkom rozhodujú ľudia, sa dostali sem. Nie vďaka tomu, že politická strana si povie, no tak včerajší prieskum hovorí, máme x %, tak plus-mínus, keď to takto ďalej pôjde, keď umiestnime na prvých x miest tieto mená, je veľká pravdepodobnosť, že už občan o tom nerozhodne, či to budú tieto mená, občan už rozhodne iba o strane a my rozhodneme o menách, ktoré tu majú byť. Tak to funguje doteraz.
Oceňujem aj to, čo práve naše zoskupenie prinieslo do ponuky ohľadom budúcoročných volieb, že poslanci, ktorí mali možnosť štyri roky ukázať občanom, čo chcú a vedia, budú umiestnení v závere kandidátky. To znamená, či sa toto zmení, alebo nie, povinnosť poslanca, ktorý doteraz bol štyri roky v parlamente, je zabojovať tak, aby tie preferenčné hlasy dostal. Ale to je téma, ktorá nesúvisí priamo s týmto návrhom. Ale často sa tu hovorí, že sme konzistentní, sme presvedčení, áno, že občan má rozhodnúť o konkrétnom poslancovi a nie o politickom zoskupení.
To je náš návrh, predkladáme ho celé naše zoskupenie Obyčajných ľudí s dobrým úmyslom a prosíme, prosím vás, kolegyne, kolegov, aby ste sa zamysleli nad jeho základnou myšlienkou, pretože sme presvedčení, že je to myšlienka, ktorá nielen vyhovuje ústave a vychádza z jej textu, ale vyhovuje potrebám našej krajiny a ich občanov. Asi toľko v úvodnom slove.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
