Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

21.5.2015 o 18:56 hod.

Mgr.

Jozef Viskupič

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie v rozprave 22.5.2015 11:20 - 11:41 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis
Vážený pán predseda Národnej rady, ďakujem vám za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, vážení občania, nuž, nalejme si možno čistého vína a poviem to, čo možno povedia niektorí v rozprave, o čo ide v našom návrhu zákona. Ide o zásadnú zmenu volebného systému. A možno treba doložiť ďalšiu ešte vážnu doložku, ide aj o oslabenie vplyvu politických strán na volebný systém. Teda naozaj priznávame to bez toho, aby sme to považovali za niečo nesprávne, naopak, zdôvodním, že je to veľmi správne. Naším návrhom sa pokúšame úprimne v presvedčení, že je to správny návrh, potrebný a v súlade s názormi občanov, zásadným spôsobom zmeniť volebný systém v Slovenskej republike a zároveň v tej istej rozvitej vete dodávame, že máme za cieľ znížiť vplyv politických strán a hnutí v rámci volebného systému.
Prečo si vôbec osobujeme takýto zásadný návrh vysloviť? Nuž máme na to veľmi silnú oporu. Tá silná opora je v knižke, ktorú som tu už neraz s úctou doniesol, a som presvedčený, že je to naozaj text, ktorý zasluhuje trvalú úctu nás všetkých, a nielen úctu, ale aj rešpekt, a nielen rešpekt, ale aj vychádzanie v našom praktickom politickom živote a v našom predkladaní návrhov tak, aby neboli s touto knižkou v rozpore. (Rečník drží v rukách Ústavu SR, ukazujúc ju plénu.) Jedná sa o základný zákon republiky, jedná sa o Ústavu Slovenskej republiky.
Prečo si vôbec osobujeme také právo, ktoré som pomenoval, zmeniť volebný systém a oslabiť vplyv politických strán?
No, veľmi silnú oporu nachádzame v článku 73 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí v bode 1: "Národná rada Slovenskej republiky má 150 poslancov, ktorí sú volení na štyri roky." Niet čo spochybňovať.
Z pohľadu nášho návrhu je však veľmi dôležitý článok 73 bod 2, odsek 2, ktorý citujem nasledovne: "Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi." Takže osobne podľa svedomia, presvedčenia a bez príkazov. Akiste ste postrehli, že nikde v tomto texte sa nevyskytuje slovo, výraz alebo skupina slov "politická strana" alebo "politické hnutie".
Dokonca môžem povedať, že keď by ste si prečítali, čo iste je veľmi potrebné každému občanovi urobiť, celú Ústavu Slovenskej republiky, názov "politická strana" alebo "hnutie" sa tam vyskytuje veľmi zriedkavo, dokonca, by som povedal, iba raz, aj to v súvislosti, kde sa hovorí o tom, že politická strana nie je nijakým spôsobom viazaná na štát, resp. je od štátu oddelená.
Býva zvykom pri prednesení návrhu nových zákonov pustiť sa do podstaty, ale ja si dovolím začať od konca a pozrime sa na záver nášho návrhu zákona, kde sa hovorí tradične, tak ako vždycky zákony bývajú ukončené, o platnosti návrhu, a to je teda posledný článok 7, ktorý hovorí, že tento návrh zákona v prípade schválenia nadobúda účinnosť od 1. augusta 2015.
Čo sa stane, ak sa snemovňa rozhodne tento zákon prijať? Stane sa to, že voľby parlamentné v roku 2016 budú vykonané podľa nášho návrhu. Ak to tak bude, a ja som presvedčený, že by to tak malo byť, ako bude vypadať postup občana, ktorý príde do volebnej miestnosti? Skúsim to popísať nasledovnými slovami.
Občan dostane, občan volič, dostane taký počet voličských lístkov, aký je počet strán, na tom sa nič nemení. Na každom voličskom lístku, kandidátskom lístku konkrétnej strany je súpis kandidátov, ktorí kandidujú za danú stranu. A povedzme, že týchto lístkov bude v roku 2016 ix. My v našom návrhu pridávame, že okrem tohto počtu ix bude tu ešte jeden dôležitý kandidátsky lístok, a to bude lístok, na ktorom budú uvedené mená kandidátov na poslanca do Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí kandidovali ako nezávislí poslanci. Takže, áno, budú naďalej politické strany a hnutia reprezentované v týchto voľbách svojou kandidátkou, ale bude tu kandidátka navyše, v ktorej budú nezávislí poslanci.
Už som zdôvodnil, prečo si myslíme, že týmto krokom rešpektujeme ústavu. Preto, lebo ústava nikde nehovorí, že na to, aby sa mohol poslanec posadiť do tejto siene zákonnosti, musí byť členom politickej strany. To jednoducho naša ústava nevyžaduje. Nevidíme preto dôvod, aby sme tomuto textu ústavy naším návrhom nevyhoveli a jasne povedali občanom, že takéto právo, právo mať v zbore poslancov, aj nezávislých poslancov, vyplýva z poctivého prečítania ústavy našej republiky.
Dobre vieme, že volanie po nezávislých poslancoch nie je akýmsi módnym výkrikom dneška, ale že tento trend sa prejavuje už dlhodobo. Zároveň priznajme, že tento trend vyjadruje aj istú nedôveru voči práci politických strán, o ktorej by sme mohli dlho rozprávať, ale nebudeme, len môžme smelo povedať, že ak jej občania nedôverujú, tak asi to bude nie chyba občanov, ale bude to chyba v politických zoskupeniach.
Takže na jednej strane nič naším návrhom nepotierame z doterajšieho spôsobu vstupu politických strán do politického boja a uchádzania sa o mandát v tejto snemovni, na druhej strane počúvame hlas občanov, vyhovujeme mu a hovoríme, áno, občan, máš právo, aby si posunul sem do siete zákonnosti aj nezávislých poslancov.
Tu môžme urobiť odbočku, ako sa nezávislý poslanec môže uchádzať o jedno zo 150 poslaneckých miest? Tak, že bude mať svoju voličskú listinu, nebude to petícia, kde teda bude deklarovať svoj záujem o miesto v Národnej rade, a táto listina bude musieť byť podpísaná, schválená, odporučená minimálne 10 000 občanmi Slovenskej republiky. To je podmienka, ktorú by mal splniť. Môžme sa baviť o tom, či je to veľa, alebo málo, môžme povedať, že toto číslo treba zmeniť, ale v princípe je to základná podmienka na uchádzanie sa o možnosť kandidovať za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.
Myslíme si, že občan, ktorý bude mať dostatočné kredity, dostatočne dobré meno, dostatočne dobrú minulosť a dostatočnú silu osloviť tých 10 000 občanov, má dostať právo kandidovať do Národnej rady.
Praktická poznámka, na tejto kandidátskej listine, listine nezávislých poslancov, budú všetci, ktorí splnili túto podmienku a ktorých tak vyhodnotila aj volebná ústredná komisia, mať právo byť zoradení v abecednom poriadku podľa svojich priezvisk.
Takže toto je, vážení občania, prvá zásadná vec, ktorá sa v prípade prijatia tohto zákona udeje v marci 2016 pri voľbách. Kandidátske listiny s poslaneckými, teda so zoskupeniami politických strán a hnutí, s ich kandidátmi, a taká istá listina s kandidátmi nezávislými, ktorí budú v abecednom poriadku zoradení na tejto listine, ktorá bude presne tak rovnaká z hľadiska formálnych znakov ako všetky ostatné.
To znamená prvá zásadná zmena: nezávislí kandidáti majú možnosť sa uchádzať o vaše hlasy a táto zmena, opakujúc, zdôrazňujem a prosím, aby to tak bolo aj chápané, len reaguje na Ústavu Slovenskej republiky a dáva práva občanov do súladu s ústavou. Niežeby boli doteraz potierané tým, že politické strany tu boli ako povinný medzičlánok. Neboli potierané, ale jednoducho neboli slová ústavy dostatočne pochopené. Ak jej tvorcovia, pred ktorými treba mať úctu, mali na mysli, že politická strana je ten jediný nosič, ktorý má priniesť poslancov do Národnej rady, tak to v ústave malo byť nejakým spôsobom napísané, keďže zrejme takáto potreba nebola, a ja to podporujem a spolu s mojimi kolegami, vlastne s celým klubom Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, v mene ktorých mám česť predložiť tento návrh zákona, sme presvedčení, že je dobré, že ústava je napísaná tak, ako je, a je dobré, že sa ju pokúšame čítať tak, ako sú v nej slová uvedené. Teda bez skresľovania, bez dopĺňania a bez prekrúcania.
Takže nezávislí poslanci na svojej kandidátke. Nie je to však jediná zásadná zmena, ktorú navrhujeme v našom zákone.
Tá druhá, rovnako dôležitá vec je možnosť každého voliča, každého občana, ktorý sa zúčastní volieb už v roku 2016, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, bude mať možnosť rozhodnúť sa, a tu opäť vychádzame z dlhodobého volania občanov po takejto možnosti, nie len pre jednu konkrétnu politickú stranu alebo politické hnutie. Veľakrát sú voliči práve v istej dileme, myslím si, že kandidátska listina je veľmi zaujímavým čítaním a veľa ľudí si ju prečíta už bez ohľadu na to, či potom na voľby ide, alebo nie, mnohí potencionálni voliči nachádzajú na tej listine veľa mien, o ktorých si myslia, že by ich mali zastupovať v Národnej rade Slovenskej republiky. Jednoducho, áno, na základe poznania tohto mena, na základe jeho minulosti, za základe informácií, ktoré volič má, sa domnieva, že tento občan by mal byť v Národnej rade.
Je tu však nie raz problém. Občanovi sa pozdáva meno, konkrétne kandidát, nemusí sa mu pozdávať politické zoskupenie, za koho kandiduje. A tento prípad býva veľmi častý, ja beriem sám podľa seba a určite nie som ani zďaleka sám, že neraz som si povedal, toto by sa mi celkom pozdávalo, keby táto osobnosť bola v parlamente. Ale keďže človek uvažuje v tých, aj volí v tých straníckych kontúrach a mantineloch, tak sa mnohokrát pre takúto osobnosť nerozhodne len kvôli tomu, že sa ocitne na nesprávnej kandidátke. A, naopak, ak človek, a to je ten dôsledok smutnejší, sa potom rozhodne podporiť isté ciele, ideály konkrétnej strany toho-ktorého politického zoskupenia, tak potom akosi automaticky musí prijať aj tie mená, ktoré tam sú, aj keď buď mnohokrát tie mená nepozná, alebo pozná, a je presvedčený, že nie sú práve tým pravým, čo by chcel v parlamente vidieť. Ale keďže sa teda stotožňuje s konkrétnou stranou a s jej cieľmi, tak tie mená akosi berie ako, prepáčte mi, neraz nutné zlo alebo ako proste vec, ktorú nemôže ovplyvniť, to je krajšie.
No a práve našou dôležitou vsuvkou - vsuvkou? - podstatou, nie vsuvkou, tohto zákona je skutočnosť, že občanovi priznávame možnosť rozhodovať sa medzi viacerými politickými zoskupeniami. Medzi všetkými, ktoré majú k dispozícii, teda od strany A až po tú poslednú listinu, na ktorej sú uvedené mená nezávislých kandidátov.
Priznávame vám, občania, v tomto návrhu zákona možnosť mať k dispozícii 10 preferenčných krúžkov, ktoré budú mať úplne inú hodnotu a váhu ako tie 4, ktoré sa používajú teraz, že sa môžte rozhodnúť pre konkrétnu stranu, len pre tú jednu, a tam prípadne využiť možnosť ovplyvniť poradie na tejto kandidátke podľa platných pravidiel štyrmi preferenčnými hlasmi, čo teda istým spôsobom dokáže ovplyvniť poradie kandidátov a ich umiestnenie medzi poslancami, ale je to vec, ktorá v zásade nemá zásadný vplyv. Ponúkame 10 krúžkov, navrhujeme 10 krúžkov a hovoríme, že, občan volič, môžeš ich použiť pre tie všetky zoskupenia politické, ktoré nájdeš v kandidátskych listinách.
Ak niekto povie, nie, nie, neprijímam, vážení Obyčajní, tento návrh, pretože ja by som nechcel tu zase kľučkovať, ja mám jasné preferencie dlhodobé a mám svoju politickú stranu, ktorú chcem podporiť, náš návrh tomu vôbec nebráni. Všetkých 10 krúžkov umiestni na tú politickú stranu tým kandidátom, ktorí sú na tej politickej kandidátke, ktorú jednoducho chce podporiť.
Avšak ak, a myslíme si, že to vôbec nebude ojedinelý prípad, volič si hovorí, áno, mám predstavu, kto by nás mal zastupovať, veď je to životne dôležité, môže sa pozrieť po všetkých kandidátkach a povedať si: strane A dva hlasy, strane F tri a strane X päť. Uplatní svoje právo rozhodnúť o konkrétnom poslancovi.
Zdôrazňujem, prečo by sme mali nútiť pre konkrétnu politickú stranu, keď tvorcovia ústavy na to nemysleli a nikoho to ani nenapadlo za roky existencie Slovenskej republiky meniť?
Takže pozorne čítajme a priznajme právo voličovi občanovi, nám všetkým rozhodnúť sa pre konkrétnych zástupcov tu v parlamente, v Národnej rade Slovenskej republiky. Nestane sa tu nič zlé, naopak, stane sa len to, že nikomu nebereme možnosť postupovať tak ako doteraz pri voľbách, ale rozširujeme ju o možnosti, ktoré sú vyslovene dané pozorným a poctivým čítaním ústavy.
Možno sa spýta niekto, prečo 10, prečo nie len 5, prečo nie radšej 20? Áno, v princípe je možné o tom rozprávať, ale určite je podstatné a poctivé povedať, že takáto voľba, ktorá neberie nikomu právo rozhodnúť sa pre stranu a zároveň mu pridáva právo rozhodnúť sa pre konkrétnych kandidátov, je voľba, ktorá je správna v zmysle ústavy a občanmi požadovaná.
Praktický dôsledok takéhoto postupu, teda keď v budúcoročných marcových voľbách si v zmysle tohto návrhu schváleného zákona rozhodnú voliči o svojich kandidátoch, ktorých tu chcú mať, volebná komisia bude mať úlohu jednoznačnú: zrátať všetkých kandidátov, ich hlasy, ktoré dostali od všetkých voličov, a 150-ku zostaviť v poradí od najväčšieho počtu až po ten, ktorý bude rozhodovať o 150. mieste. To znamená, jedine počet preferenčných hlasov rozhodne o tom, ktorí poslanci sem prídu. Ten prvý nech ich má 700 000 a ten 150. nech má 19 300. Ak náhodou, možno nás napadne matematický problém na poslednom mieste, s týmto počtom sa budú vyskytovať viacerí, tak tam - v duchu tak, ako to, myslím, je aj v Európskej únii - sa rozhodne v takomto prípade, málo pravdepodobnom, ale nie vylúčiteľnom, žrebom.
Takže toto je to podstatné v našom návrhu. Náš návrh je oveľa bohatší a širší, zaoberáme sa tam práve v súvislosti s tým, že otvárame Národnú radu Slovenskej republiky pre nezávislých kandidátov s jeho povinnosťami, veľmi podrobne je tam uvedené, čo všetko musí urobiť na to, aby sa mohol uchádzať, ako má viesť účtovníctvo, aké má robiť predbežné správy, aké má robiť vyhodnocovacie správy. Dôležité je aj povedať to, že v súlade s týmto návrhom sa dostávajú do rovnakého postavenia všetci kandidáti a všetky strany z hľadiska nároku na financovanie štátu na hlas, na poslanca, na činnosť, tak ako to bolo doteraz, ale sa to zjednocuje.
Takže, vážení, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, keď poviem to podstatné ešte raz na záver tejto úvodnej reči, umožňujeme na základe Ústavy Slovenskej republiky, aby sa o mandát poslanca Národnej rady Slovenskej republiky uchádzali aj nezávislí kandidáti, považujeme to za vypočutie vášho hlasu a za správne rozhodnutie, ktoré pomôže správe krajiny, a zároveň umožňujeme, aby vplyv strán bol potlačený, aby ste si mali možnosť vyberať z viacerých politických zoskupení. Ak sa rozhodnete toto nevypočuť, respektíve nevyužiť túto možnosť, absolútne nič sa nemení, svoj počet krúžkov si dáte tomu zoskupeniu, o ktorom ste presvedčení, že by vás mal zastupovať. Ak si myslíte, že nachádzate na kandidátkach viacerých strán veľa alebo viacero mien, ktoré by ste chceli mať tu v Národnej rade, máte možnosť tak urobiť.
Takže nikoho o nič neoberáme, len v duchu Ústavy Slovenskej republiky rozširujeme možnosti tak, aby nezávislí kandidáti sa sem mohli dostať a aby osobnosti, o ktorých kvalitách ste presvedčení, lebo v konečnom dôsledku o všetkom rozhodujú ľudia, sa dostali sem. Nie vďaka tomu, že politická strana si povie, no tak včerajší prieskum hovorí, máme x %, tak plus-mínus, keď to takto ďalej pôjde, keď umiestnime na prvých x miest tieto mená, je veľká pravdepodobnosť, že už občan o tom nerozhodne, či to budú tieto mená, občan už rozhodne iba o strane a my rozhodneme o menách, ktoré tu majú byť. Tak to funguje doteraz.
Oceňujem aj to, čo práve naše zoskupenie prinieslo do ponuky ohľadom budúcoročných volieb, že poslanci, ktorí mali možnosť štyri roky ukázať občanom, čo chcú a vedia, budú umiestnení v závere kandidátky. To znamená, či sa toto zmení, alebo nie, povinnosť poslanca, ktorý doteraz bol štyri roky v parlamente, je zabojovať tak, aby tie preferenčné hlasy dostal. Ale to je téma, ktorá nesúvisí priamo s týmto návrhom. Ale často sa tu hovorí, že sme konzistentní, sme presvedčení, áno, že občan má rozhodnúť o konkrétnom poslancovi a nie o politickom zoskupení.
To je náš návrh, predkladáme ho celé naše zoskupenie Obyčajných ľudí s dobrým úmyslom a prosíme, prosím vás, kolegyne, kolegov, aby ste sa zamysleli nad jeho základnou myšlienkou, pretože sme presvedčení, že je to myšlienka, ktorá nielen vyhovuje ústave a vychádza z jej textu, ale vyhovuje potrebám našej krajiny a ich občanov. Asi toľko v úvodnom slove.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.5.2015 10:11 - 10:13 hod.

Mezenská Helena Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážený pán spolupredkladateľ, pán spravodajca a prítomní poslanci, dovoľte mi krátko vysloviť podporu ako spolupredkladateľke tohto návrhu zákona. Považujem tento zákon spolu so súborom predkladaných veľmi jednoduchých, systémových a účinných opatrení za súbor opatrení a riešení, ktoré majú apolitický rozmer, a som presvedčená, že ak sa tento návrh zákona prijme, tak bude účelne vplývať na to, čo potrebujeme v pozemkových spoločenstvách riešiť, a to naozaj je potreba sceľovania lesných a poľnohospodárskych pozemkov, zamedzenie ich ďalšieho drobenia a zároveň potrebujeme riešiť sprehľadnenie, korekciu a úpravu vzájomných vzťahov vnútri pozemkových spoločenstiev medzi jednotlivými podielnikmi, medzi jednotlivými členmi týchto pozemkových spoločenstiev.
Ja som presvedčená, že hlavne zavedením inštitútu právnej zodpovednosti pre zástupcov pozemkového spoločenstva pre predsedu a jeho zástupcu dokážeme prostredníctvom prijatého zákona a zosobnenia prípadnej škody riešiť mnohé sťažnosti a podnety nespokojných členov pozemkových spoločenstiev, ktorí, žiaľ, pri uplatnení nárokov, pri uplatnení vznesených výhrad voči správe pozemkového spoločenstva majú dnes zviazané ruky.
Som presvedčená, že prijatím tohto inštitútu právnej zodpovednosti a zosobnenia škody zástupcom pozemkových spoločenstiev dokážeme mnohé konkrétne podnety členov spoločenstiev, oprávnené podnety, riešiť a hlavne prijatým opatrením im aj zamedziť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 22.5.2015 9:53 - 10:09 hod.

Mičovský Ján Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, občania, chcem ospravedlniť teda pána poslanca kolegu Fecka, ktorý na dnešok je ospravedlnený riadne, takže on ako prvý uvedený v poradí je nahradený mnou ako ďalším spolupredkladateľom. V zásade je to téma, ktorá tu nie je ad hoc pre dnešný deň, ale téma, ktorá nás spája, pretože sme už viackrát vynaložili úsilie, aby sme v zákone o pozemkových spoločenstvách dosiahli úpravy, o ktorých sme presvedčení, že sú tu úpravy potrebné, nepolitické, vhodné tak pre podielnikov v jednotlivých spoločenstvách, ako aj pre správne spravovanie pozemkov, v tomto prípade v pozemkových spoločenstvách v našej krajine, pretože pozemok je predsi vec, ktorá neslúži len majiteľovi, ale má dopad na nás všetkých.
Možno treba začať nie od Adama, ale od Márie Terézie, ktorá to v roku 1776, alebo proste v tomto období, v závere svojho panovníckeho mandátu myslela celkom dobre so svojím milostivým urbárom, keď dala možnosť svojim poddaným, aby mohli užívať pozemky v okolí obcí tak, aby slúžili týmto občanom, týmto svojim, aby slúžili týmto poddaným v záujme ich istého skvalitnenia, by sme povedali, života. Samozrejme, Mária Terézia nemala a priori záujem sledovať práve možno tento moment, pretože ak história neklame, išlo jej hlavne o to, aby si urobila prehľad vo svojich daňovníkoch a aby zvýšila výber daní, ale či chtiac, alebo nechtiac spôsobila aj to, že poddaní v obciach dostali k dispozícii práva, ktoré, dnes by sme povedali, skvalitnili ich život.
Takže môžme to pripísať na konto panovníckej múdrosti Márie Terézie a možno aj v tomto duchu sa pokúsiť tento zákon dnes, v moderných časoch, ale stále máme urbárske spoločenstvá aj po stáročiach, vylepšiť tak, aby tento zákon, ako som povedal v úvode, bol naozaj plne funkčný.
Už viackrát sme sa pokúšali zákon opraviť svojimi návrhmi, je to zákon č. 97/2013 Z. z., bol novelizovaný aj vlani 34/2014, musím povedať, že niektoré momenty, niektoré prvky sa podarilo implementovať, ale stále sú tu tri veci, o ktorých budem hovoriť a o ktorých hovorí predovšetkým náš návrh, ktoré by bolo veľmi správne, keby sme dokázali dosiahnuť to, aby zákon o pozemkových spoločenstvách obsahoval aj tieto tri veci.
Teda povedzme si, o čo nám ide, o čo ide, aby sme naplnili predstavu predovšetkým tisícov podielnikov v urbárskych spoločenstvách tak, aby ich majetok bol správaný funkčnejšie ako doteraz.
Za prvé, ide nám o to, aby sa v prípade akýchkoľvek prevodov a prechodov vlastníckych podielov zabezpečilo, aby nemohol rozsah vlastníckeho podielu klesnúť pod 20 árov v prípade poľnohospodárskej pôdy a 50 árov v prípade pôdy lesnej. Sú to minimálne rozsahy, ktoré sú dané práve nielen tým, že už takéto čísla nájdeme v iných zákonoch, a my sa teda dovolávame toho, aby to bolo rovnako stiahnuté aj na pozemkové spoločenstvá, ale aj kvôli logike samotnej veci, že drobenie majetkov v prípade rôznych prevodov a prechodov je to, čo spôsobuje nefunkčnosť v našich spoločenstvách. Pretože nemusíme veľmi nad tým filozofovať, ak niekto sa po nejakom dedičskom konaní dostane k pár metrom štvorcovým, tak zrejme ho veľmi nenapadne, že by si mal uplatňovať svoje vlastnícke práva v jednom prípade, v prípadne ani o svojich vlastníckych právach sa poriadne nedozvie, pretože pár metrov štvorcových je naozaj preňho nezaujímavých. A hlavne je to škodlivý postup aj pre krajinu, pretože v takto prípade to známe drobenie dedičské, ktoré na uhorskom práve bolo takto založené, naozaj spôsobuje nefunkčnosť správy pozemkov.
Ak je tam rozdiel medzi lesnými a poľnohospodárskymi pozemkami, aj to má svoju logiku. Ono v prípade lesných pozemkov je naozaj aj tých 50 árov málo. Nechceme však vstupovať do ďalších zmien a dovolávame sa toho, aby 50 árov, tak ako je to v zákone o iných opatreniach v prípade správy pozemkov, bolo implementovaných aj do správy pozemkových spoločenstiev.
Keď budem úplne úprimný ako lesník, ani 50 árov nie je vôbec výmera, ktorá by umožňovala nejakú rozumnú správu lesného pozemku. V tomto prípade však sledujeme ideálne podiely a bolo by veľmi dobré, aby sa teda dediči dohodli, že v prípade dedičských konaní už nie je možné pod túto výmeru klesnúť, aby to rešpektovali notári. Pretože doterajšia prax je taká, že aj keď takéto minimálne výmery sú dané v iných zákonoch našej krajiny, pri prechode v prípade notárskych dedičských zápisníc sa to nerešpektuje, a preto považujeme za správne, aby to bolo taxatívne uvedené v zákone o pozemkovom spoločenstve. To je prvá vec, ktorú navrhujeme našou novelou zákona o pozemkovým spoločenstvách.
Druhá vec je možno bolestivejšia, možno naliehavejšia, ale rozhodne je potrebné, aby sme sa pokúsili ešte raz veľmi úprimne dosiahnuť túto zmenu. O čo ide? Ide o to, aby sme mali zabezpečené, že nie je možné, aby nebolo uplatňované v prípade podielnikov predkupné právo. Spôsobuje to naozaj veľký problém. O tomto probléme som už hovoril aj z tohto miesta a hovorili sme o tom viacerí. Existuje nerešpektovanie úplne prirodzenej zásady, ktorá sa uplatňuje pri spoločných nehnuteľnostiach, že spolumajiteľ nehnuteľnosti má predkupné právo, pokiaľ sa jeden z vlastníkov tejto spoločnej nehnuteľnosti rozhodne ju predať. Myslím, že zdôvodňovať logiku takéhoto kroku je úplne zbytočné, pretože je to nanajvýš logický záujem práve toho majiteľa jedného z podielov, aby v prípade, že sa jeho partner rozhodne svojho podielu z nejakého dôvodu zbaviť, odpredať ho, aby mal možnosť si ho kúpiť ako prvý a tým pádom sceliť nehnuteľnosť.
Zaujímavé, že toto Občiansky zákonník pozná a je naozaj nepochopiteľné, že práve v prípade spoločnej nehnuteľnosti takej, akou je pozemkové spoločenstvo, sa predkupné právo neuznáva. A je zaujímavé aj to, že naše pokusy, ktoré sme v tejto veci tu už uskutočnili, neboli úspešné. Ja som to aj zdôvodňoval, že je to nielen hra so slovíčkami, aby sme urobili radosť tomu jednému spolumajiteľovi, že by si mohol v prípade, že je podiel voľný, tento odkúpiť, ale že to spôsobuje pomerne vážne zásahy do správy pozemkových spoločenstiev. Nebudem o tom hovoriť, v akom rozsahu táto vážnosť existuje, ale môžem zodpovedne prehlásiť, že ona tu naozaj existuje.
O čo ide? Ide o to, že v našich pozemkových spoločenstvách v istej miere dochádza k nesprávnemu, síce legitímnemu, ale veľmi škodlivému preskupovaniu vlastníckych podielov, keď tretie osoby, neraz aj cudzinci, si nachádzajú v našich pozemkových spoločenstvách partnerov, ja by som ich skôr nazval trójske kone, pomocou ktorých skúpia istú časť vlastníckych podielov, na základe toho si vytvoria kontrolný, rozhodujúci balík a strhnú rozhodovacie právo moci v pozemkovom spoločenstve na svoju stranu bez toho, aby sa ostatní spolumajitelia o tom vôbec mohli aj dozvedieť. Na základe toho vznikajú nové pomery v riadení pozemkových spoločenstiev, neraz pomery tristné a často zaťažené rôznymi súdnymi konaniami, keď sa nám rôzne výbory sporia o to, kto vlastne má alebo nemá spoločenstvo riadiť. A keďže sú to tristné a dlhotrvajúce súdne ťahanice, neraz počas tohto obdobia vzniká chaotická situácia v pozemkových spoločenstvách, ktorá má veľmi zlý dôsledok v tom, že sa naďalej pokračuje v ťažbách dreva v lesných urbároch, že sa presmerúvajú obchodné toky a že sa neraz pod rúškom týchto rôznych pohybov robia v pozemkových spoločenstvách úkony, ktoré nezodpovedajú riadnej správe na úseku lesného hospodárstva, riadnej správe lesného majetku, ktorý je síce súkromný, ale na ktorého v správnom spravovaní máme záujem všetci.
Je to práve dôsledok ten, ktorý, uznáte, je veľmi nelogický, teda dôsledok toho, že sa spolumajitelia vzhľadom na to, že je taxatívne uvedené stále v platnom zákone, že sa nevzťahuje na tieto podiely predkupné právo, stáva skutočnosť, že majitelia sa dozvedia o tom, že v ich spoločnom urbári vznikla akási skupina riadiaca, ktorá strhla na svoju stranu veľkú časť podielov bez toho, aby sa o tom mohli dozvedieť.
Takže náš návrh je veľmi jednoduchý, zavádza povinnosť uplatniť predkupné právo, ak sa niekto rozhodne svoj podiel predať, neraz sa to stáva, pretože vlastnícka kontinuita sa prerušila a mnohí podielnici majú pocit, že sa im neoplatí viac sa viazať na svoj podiel, ktorý možno stáročiami dedili po svojich predkoch a rozhodli sa ho predať, prosím, je to ich právo, ale v tomto prípade priznajme právo ostatným spolupodielnikom, ktorí majú záujem na riadnom správaní svojho urbáru, že sa o tom musia dozvedieť ako prví a musia mať možnosť tento podiel si odkúpiť.
Jednoduché, spravodlivé a správne, nevidíme dôvod na to, aby sa takýto prvok do zákona o pozemkových spoločenstvách nezapracoval, tobôž, keď som poukázal na dôsledky, ktoré vlastne vznikajú tým, že sa isté preskupenia vlastníckych podielov nedejú v záujme veci, ale proti záujmu veci, s úmyslom často cudzích štátnych príslušníkov zainvestovať do našich urbárov s úmyslom zarobiť na tom čo najrýchlejšie a čo najviac, a v tom prípade sa kalamity prírodné mnohokrát v takomto urbáre začínajú meniť na kalamity etické, morálne.
Posledný, tretí základný prvok, ktorý sme predložili v našej novele zákona o pozemkových spoločenstvách, je veľmi prirodzený a potrebný a hovorí o právnej zodpovednosti členov riadiacich orgánov spoločenstva, ktorá musí mať takú výšku, že nehovoríme len o tom, že sú zodpovední, tak ako doteraz, ale že sú povinní aj nahradiť škodu, ktorú by svojím konaním spôsobili urbáru, za ktorý sú hlasovaním spoločenstva na istú dobu volebnú poverení jeho spravovaním.
Hovoríme aj o výške náhrady. Táto výška sa musí v prípade, že sa predseda urbáru alebo členovia riadiaceho orgánu dopustia dokázateľne takéhoto postupu, ktorý spôsobí škodu, musia potom podieľať na náhrade tejto škody do výšky tých podielov, ktoré vlastnili v čase, keď svoje chybné rozhodnutie, ktoré poškodilo ostatných spoluvlastníkov, vydali.
Tu by som urobil len odbočku, že toto je princíp, o ktorom sme už neraz rozprávali v sieni zákonnosti, a je to princíp veľmi správny a potrebný, že nestačí, a to teraz vôbec nie je stiahnuté len k pozemkovým spoločenstvám, o ktorých je reč, ale môžme o tom hovoriť k riadeniu tohto celého štátu, o čom tu býva často reč, aby sme mali zodpovednosť formulovanú len do tej výšky, že ľudia poverení tými funkciami sú zodpovední, ale bodka. Sú zodpovední a v prípade, za tou bodkou, teda treba ju nahradiť čiarkou a tam napísať, v prípade, že svojím konaním vedome spôsobia škody, túto škodu aj nahradiť. Toto je princíp, ktorý, teraz hovoríme o ňom, že ho treba zaviesť do správy urbárov a pozemkových spoločenstiev, ale sme presvedčení, že to je jeden zo základných princípov, ktorý treba vniesť do celej zákonnej praxe tejto krajiny, aby ľudia, ktorí dostanú isté poverenie na istý čas, aby spravovali majetok či spoločenstva, alebo všetkých občanov, v prípade, ak dokázateľne pochybia a urobia zvyšné úkony, aby si boli vedomí toho, že budú musieť nielen politicky zodpovedať za svoje rozhodnutia, ktoré neraz majú takú podobu, že politicky zodpovední odídu nám do Bruselu na nejaké celkom zaujímavé miesta, ale že zodpovedajú materiálne za svoje chybné rozhodnutia. A sme presvedčení, že tento prvok by dokázal veľmi efektívne a rýchlo urobiť poriadok v hlavách mnohých funkcionárov, ktorí si hovoria, veď ma sem dali na to, aby som čosi pre svojich chlebodarcov urobil, a keď bude so mnou zle, však nedopustia, aby bolo až tak zle, žeby som na to doplatil.
Takže princíp, o ktorom sme tu rozprávali neraz, teraz uplatňujeme práve do vzťahu k pozemkovým spoločenstvám, kde žiadame, aby tí predstavitelia spoločenstva, ktorí boli poverení na schôdzi, na zhromaždení vlastníkov spravovaním, či už predsedníctvom, alebo členov správnych orgánov, aby zodpovedali aj za škody, ktoré svojím konaním spôsobia.
Je tam aj niekoľko ďalších detailov, ktoré môžme a nemusíme o nich teraz rozprávať, ktoré upravujú niektoré ešte momenty a vylepšujú tento zákon, ale v kocke sa jedná v našom návrhu, ktorý teda predkladám za poslancov pána Fecka, pani Mezenskú a pána Hubu, jedná sa o tieto tri body, ako som spomenul:
- zabránenie drobeniu majetku,
- zavedenie predkupného práva a
- určenie zodpovednosti za správu funkcií v pozemkových spoločenstvách do tej miery, aby táto zodpovednosť bola dotiahnutá do povinnosti nahradiť spôsobenú škodu.
Tieto tri body sú podstatou, verím, že sú v záujme všetkých majiteľov podielov v pozemkových spoločenstvách, verím, že sú v záujme všetkých občanov, pretože jedná sa o spoločenstvá, ktoré spravujú nie čosi, čo je skryté za platom, ale doslova sa jedná o správu našej krajiny, ktorú máme denne pred očami, a preto musíme mať záujem, aby táto správa bola funkčná, múdra a aby spôsobovala prospech podielnikom, ale aj nám všetkým a zabraňovala škodám. Toľko v úvodnom slove.
Ďakujem za pozornosť a prosím o podporu tejto novely.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 22.5.2015 9:45 - 9:47 hod.

Šípošová Janka Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, za slovo, to bude naozaj faktická poznámka skôr, ale keďže nemám ku komu, tak poviem to z tohto miesta.
Ja nerada svoje osobné veci alebo skúsenosti vnášam do riešenia napríklad tohto zákonodarného zboru, ale chcem tu vystúpiť ako živá ilustrácia. Pretože som ovdovela v roku 1987 a presne sa ma týkalo to, že dostávam, nemali sme nezaopatrené deti s manželom dostávala som vdovský jeden rok a dostala som informáciu vtedy podľa vtedy platného zákona, že keď dovŕšim dôchodkový vek ja, sa znovu teda mi prizná vdovský dôchodok po manželovi, ktorý, podotýkam, zomrel vo veku, keď už dovŕšil dôchodkový vek, ale nebol nikdy na dôchodku, nikdy nečerpal ani halier vtedy ešte ako dôchodca.
Takže mne to, určite viete, že nie som odkázaná na ten vdovský dôchodok teraz, ale príde mi to naozaj nespravodlivé, pretože si myslím, že môj muž bol veľmi platným občanom, nebol celkom márny, no, občan zopakujem, ale vlastne ako keby to tak nejako až príliš sme to s tou solidaritou v tomto prípade preháňali a myslím si, že vzhľadom na to je to pre vdovy, ktoré sú v podobnom postavení ako ja, nie pre ne, ale pre tých manželov také diskriminujúce, také neuznanie ich celoživotnej práce.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.5.2015 18:56 - 18:58 hod.

Viskupič Jozef Zobrazit prepis
Pani poslankyňa, dovoľte mi ešte si nechať tú základnú mieru naivity a vyhraniť sa proti tomu, že necítim sa byť a asi ani nikdy nebudem mať ambíciu byť ryba vo vode v spoločnom rybníku s tými, ktorí si nechcú vypúšťať tú vodu. A práve preto som aj vystúpil a práve preto sme mali obrovskú snahu či už v pracovnej skupine alebo pri tých politických jednaniach tento návrh zákona pripraviť.
Druhá poznámka, hovorím a tam už si nemyslím a tam tá naivita ma dávno opustila, a mali by sme byť veľmi obozretní, pretože výhybku, ktorú sa podarilo hodiť v ´98. roku úplne na poslednú chvíľu pod obrovským nasadením mnohých, aby nás HZDS nepotiahlo do čiernej diery Európy, sa nám nemusí dariť robiť opakovane. Preto veľmi súhlasím s vami, že mali by sme dôsledne a do bodky upozorňovať, že pozor, príbeh HZDS, že to niekde skončí a že to skončí dobre, nie je ten základný alebo to, lebo my nežijeme často vo fairytaleslande alebo v tých rozprávkových, ale môže sa to skončiť veľmi zle.
A možno ten parciálny príklad, že zasadnutia výborov o siedmej hodine, nie kvôli novinárom, ale na ten výbor bol pozvaný premiér tejto krajiny a minister vlády SMER-u a ja som teda zvedavý, či oni o siedmej prídu. Ak majú v úcte parlament, čo by mali mať, a nielen v úcte, ale aj v tom, ako máme parlamentnú republiku nastavenú, tak by tam mali byť prví. Ale to sa dozvieme o necelé dve minúty.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.5.2015 18:44 - 18:54 hod.

Viskupič Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, rozmýšľal som, že či k tomuto podľa mňa veľmi dôležitému zákonu treba vystúpiť, a po vystúpení pána podpredsedu parlamentu ako svojho kolegu z poslaneckých grémií som sa rozhodol, že treba uviesť minimálne dve až tri veci na pravú mieru.
Myslel som si, že keď toho času teda predseda výboru Přidal uvedie celú tú chronológiu, tak bude úplne jasné, že ktorá strana tohto pléna konala bona fidei a vopred deklarovala pred voličmi, aby sme nezabúdali, že cez našich zástupcov v komisii, ktorú, kde bolo, myslím, že 7 alebo 8 požiadaviek, voči ktorým mal tretí sektor pred voľbami, vyjadrený aj potom takou mohutnou besedou Transparency International, kde sa politici veľmi radi vtedy ukázali, lebo to malo nejaký aj mediálny dosah, aj sa chceli vtedy pod protestami Gorila nejakým spôsobom k danej a vzniknutej situácii postaviť, podpísali nejaký záväzok. Ten záväzok mal dva rozmery. Jeden bol vecný, o tom sa tu bavíme, druhý bol aj časový, a to bolo, že do roka od volieb prijmeme zákon, ktorý bude vedieť účinne preukázať, ak sa niekto vyskytne vo verejnej funkcii, aký je jeho prírastok majetku a či zodpovedá príjmom, ktoré pred verejnosťou deklarujú.
Tento stav my doteraz, bohužiaľ, nemáme. Mne totižto, aby sme si nezamieňali, mne je, a nikdy som nikomu nezávidel a je mi šumafuk, kto ako hospodári, ak je v privátnej sfére. Ale momentom, a to je pre mňa veľmi dôležité, lebo opäť prichádzame do predvolebného boja, čiže ak existuje nejaké majetkové status quo a ten človek sa rozhodne pre obhajobu verejného záujmu, tak by mal mať relevantný nástroj a ten relevantný nástroj je ten zákon, ktorý tu nepredkladá Miro Beblavý, ako on to aj veľmi korektne povedal. Tento návrh zákona, napriek tomu, že často tu počúvame o rozhádanej opozícii, predložila opozícia spolu so zástupcami SMER-u, ktorí sa len v tejto chvíli nepodpísali. Pretože, a ja ho spomeniem druhýkrát, a preto som sa aj prihlásil, lebo vo faktickej som to nestihol povedať, ja si pamätám to augustové stretnutie v historickej budove Národnej rady, kedy my sme mali predtým možno aj parciálne stretnutie s vedúcim tej pracovnej komisie, čo bol pán Beblavý, a strávili sme možno dve-tri letné aj stretnutia, aby sme sa dostali do fázy predložiteľného návrhu akceptovateľne so všetkými poslaneckými klubmi. A ja sa teraz dozvedám od podpredsedu parlamentu v súčasnej funkcii, členom vtedajšieho grémia, že niekde nastala chyba a zneužívame tento nástroj na nástroj politického boja.
No tak teda si to rozmeňme na drobné, pretože my sme na tých grémiách nepreberali len tento návrh zákona, ale napríklad tam bol aj súhlas s tým, dokonca súhlas s vypracovaním a zasadnutím pracovných komisií nad takým nepodstatným, z môjho pohľadu veľmi podstatným zákonom, zákonom o poslancoch. Ako neviem, či si táto republika a ústavná funkcia, ako je poslanec Národnej rady, nezaslúži novú normu. Pretože súčasne platný zákon o poslancoch je z 99 % obsolentný a neplatný. Myslím, že tam platia len dve ustanovenia, je plný Národného frontu, Slovenskej socialistickej republiky a podobne. Čudujeme sa, aká je váha poslanca v spoločnosti, lebo sme nie schopní napriek dohode, napriek asi najvyššej politickej dohode, ktorú môže toto plénum z hľadiska zákonov, ktoré sa týkajú tohoto pléna a nepredkladá ich vláda, prijímať, a keďže ako poradný orgán grémium sa dohodlo, že, a ústami vtedajšieho predsedu, že napríklad tento zákon bude predložený v horizonte opäť rok, rozmýšľal som, že či to nebude ten bájny rok a deň. Nie, nie je. Ani toto nemáme a napriek tomu, že tuná aj zasadla tá komisia opakovane, bazálna dohoda vznikla, sa tu dozvedáme, že zneužívame niečo na nástroj politického boja.
Chcem sa ohradiť proti nástroju politického boja. Nie, nie je to tak. Ja viem zadefinovať niečo v tejto oblasti. Bol tu spomínaný tak voľne zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Ten bol zneužitý na nástroj politického boja nikým menším a nikým väčším, ako je premiér tejto krajiny, pretože dve veci sme vedeli, často tí, čo predtým sledovali politiku menej, o politikovi menom Robert Fico, a to bola kritika privatizácie a vysporiadanie sa s privatizérmi aj cez nástroj preukazovania pôvodu majetku. Absolútne bezzubý nástroj, zneužitý len a len na politický boj, a napriek tomu, že vládne toto plénum 83-člennou väčšinou, nikto z nich nevyťahuje to, že prijali niekedy bezzubý nástroj a ten zákon bol zneužitý iba na to, aby podľa mňa oblbli voličov v tejto téme. Toto nie je príbeh tohoto návrhu zákona. Tento návrh zákona má už mať len jediný a jeden osud a to, že tu vznikne 150 ľudí, ak si ctia svoje sľuby, ktoré dávajú pred voľbami, a zahlasujú za jeho prijatie.
Druhé čítanie môžme a ja som tu počul aj ten záväzok, že sú iné nápady, ktoré by mohli byť ďaleko ostrejšie, ale v záujme zachovania konsenzu, aby sme mohli tento reálny nástroj alebo reálnejší a účinnejší nástroj, ktorý môže odpovedať verejnosti, ale aj budúcim verejným funkcionárom, ktorí povedia, že toto do vstupu do verejnej funkcie mám, toto sú moje legálne príjmy a niekto to bude vedieť deklarovať a skontrolovať a k tomu to celé smeruje. Čiže je to výhodné a účinné pre oboch. Aj na verejnú kontrolu, aj pre tých, ktorí sa zúčastňujú obhajoby verejného záujmu svojim personálnym nasadením alebo priamo sa dostávajú do funkcií.
Posledná poznámka k tomu je, rovnako ako mnohí z vás sa pýtam, naposledy to hovoril predkladateľ Miroslav Beblavý, čo bolo tým zásadným momentom, kedy politicky súhlas nad daným a stávajúcim návrhom existoval cez celé politické spektrum, sa odrazu dostávame do závozu a toto plénum nechce alebo nemôže byť tým, ktoré rozhodne aj s podpismi vládnej strany, sú to naozaj štátni tajomníci, ministri, ľudia, ktorí sú účastní v štátnych akciovkách, že povedali, preboha živého, ak toto prijmeme, tak ja nebudem funkcionárom, alebo príde sa mi na niečo. Alebo nerozumiem tomu a nerozumiem úplne tej poslednej veci, že tu hazardujeme možno aj s tým nábojom predvolebného boja, pretože v dobe štyri roky do volieb, tri roky do volieb a dva roky do volieb sme mohli prijať niečo, čo by nemalo z akéhokoľvek pohľadu náboj ukazovania sa, dohadovania sa a podobne.
Pán podpredseda Číž, Miro Beblavý to nazval, že drzé. Ja si myslím, že to je veľmi nezodpovedné prirovnávať tento návrh zákona k návrhom ohľadom bufetov a neviem, čo ste to tam ešte spomenuli. Toto si nezaslúžia ani tí ľudia, ktorí s tým strávili dlhý čas, a navyše tá celá verejnosť, ktorá pri mnohých debatách túto tému neustále vyhadzuje nám na oči, ak toto plénum neočistíme od, a možno celý funkcionársky verejný svet, od toho, že sú tu ľudia a možno vo veľkej väčšine, ktorí to myslia dobromyseľne, aj by chceli, aj to robia, ale, bohužiaľ, toto plénum im nie je schopné vytvoriť ten relevantný a dobrý nástroj, aby mohli svoje bona fidei konanie ukázať verejnosti. Keďže sú tu aj takí a ja chcem veriť, že ich je väčšina, tak nezostáva nám nič iné, iba za daný návrh zahlasovať. A chcem veriť, že 150 ľudí chce dostať svojim sľubom, ktoré dávali pred voľbami.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.5.2015 18:35 - 18:44 hod.

Kadúc Miroslav Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
No, tam, kde neplatia dohody a už vôbec nie sľuby, čo inak? Ľahko dokázateľné sa ťažko voľačo hovorí, ale predsa len, toto je parlament a my to robíme vlastne pre bežných, pre obyčajných ľudí, pre všetkých občanov, to, čo robíme. Preto aj pre záznam, aj pre prenos treba povedať to, čo povedali kolegovia možno inými slovami, ale ja to musím zopakovať a pokúsim sa povedať ešte moje zásadné stanoviská, zásadné veci, na ktorých ja budem trvať pri ďalšom prerokovávaní.
Treba povedať, ten návrh, ktorý sme predložili, je dohoda, je konsenzus, bol bez výtiek, bez akýchkoľvek chýb, na ktoré by bol poukázal ktokoľvek z tohto pléna. Ak myslím ktokoľvek, myslím na všetkých z opozície, všetkých z vládnej strany. Pri tomto návrhu, ktorý je teraz predložený, boli prítomní, účastní a aktívni aj poslanci SMER-u. A boli pomerne aktívni. My sme robili ústupky, ale v záujme toho, aby sme dosiahli výsledok. A ten výsledok je teraz na stole. To nie je náš výmysel. Konštruktívna debata priniesla to, čo tu je. A hovoriť po dvoch rokoch, že sú tam chyby alebo že my sme navrhovatelia, nie, my sme navrhovatelia formálne, ale faktickí navrhovatelia sú aj zo strany SMER.
Čiže povedzme si pravdu, tak by to malo byť. Bolo tu povedané, konečne nejaká výtka, že nový pohľad na ústavnoprávnu teóriu, ale ja keď si dobre pamätám, možno ma pán Beblavý doplní, ak sa nemýlim, pán Pavol Paška konzultoval toto aj s pani Macejkovou, predsedníčkou Ústavného súdu. A jediná výtka bola tá, že čo keď bude Ústavný súd zahltený, nič iné nebolo. A keby aj tu výtka bola, že treba meniť zákon o organizácii Ústavného súdu, ak vám vadí, že to nie je tu, tak si pripomeňme dnešné rokovanie alebo dnešné hlasovanie o civilných alebo o procesných kódexoch, kde už teraz vieme, že bude treba novelizovať asi desať zákonov. Bude to treba urobiť, ale nebolo to prílohou.
Hm, proste nemáte rovnaký meter, pán podpredseda, ale ja sa teda budem venovať téme, len som rád, prepáčte mi, som rád, že ste konečne povedali nejaké argumenty, kde je tá chyba, a ja tú chybu tam proste nevidím. Lebo podľa mojej mienky, vy tú chybu vyťahujete len preto, aby ste mali čo povedať a opäť to natiahnuť. A to je fakt škoda.
Označiť toto za politickú tému, nemyslím si, že je korektné a že je fér. My sme dali všetci záväzok k tomu, že budeme hovoriť o tom, že prijmeme taký zákon, ktorý bude transparentný, a že bude výsledok. A, žiaľ, dnes je výsledok taký, že sa ukazuje presne, kto chce odkryť majetok a kto nechce odkryť majetok. Kto chce byť transparentný a kto nechce byť transparentný.
Ten zákon tu opakovane bol predložený. Za hlasovala, ak sa nemýlim, celá opozícia, proti alebo sa zdržali, boli poslanci SMER-u. Musíme si to povedať. Preložené inak, poslanci SMER-u v tejto sále sediaci nechcú byť transparentní. Inak to čítať proste sa nedá. Nechcú byť transparentní, nechcú, aby bolo vidieť, či majú domček, alebo či majú vilu trojposchodovú s bazénom, päťárovým pozemkom, hektárovým. Či majú nejakú starú, funkčnú feldu, alebo či majú Ferrari. To je obrovská škoda a my v opozícii to chceme a chceme to dlhodobo už teda druhý rok. Vlastne niektorí určite aj viacej, ale ja som tak krátko, a ten záväzok aj to rokovanie prebehlo pred dvomi rokmi.
No, zopakujem tie veci, ktoré sú tam podľa mňa najdôležitejšie a na ktorých bola zhoda a zhoda naprieč celým politickým spektrom. A to bolo, že sa budú uvádzať úžitky alebo pôžitky, ktoré mám z užívania nejakého majetku, ktorý nemusí byť formálne môj, že budú záväzné majetkové priznania, kedy bude potrebné uvádzať, či už rok výroby auta, typ auta, proste bližší opis toho, čo mám k dispozícii, čo vlastním alebo čo užívam. A tretia vec, tá procesná a hádam najdôležitejšia, je, že nebude možno zablokovať výbor pre nezlučiteľnosť funkcií a ak už sa zablokuje, bude možno podať opravný prostriedok na Ústavný súd, čo je podľa mňa najkľúčovejšie z celého návrhu zákona. Neviem, či hovorím iba za seba, ale myslím si, že hovorím za viacerých predkladateľov, ak poviem, že toto sú tri kľúčové veci, na ktorých budeme trvať. Teda minimálne ja na tom určite budem trvať, ak sa chceme niekam posunúť. Pretože bez týchto troch vecí akýkoľvek zákon o ochrane verejného záujmu je podľa mňa, bude bezzubý tak ako doteraz. A to si už nemôžme nikto dovoliť.
Trošku sa obávam, že sa nám stane to, že ako hovorí pán podpredseda Číž, že máme ešte čas. No my ten čas nemáme, lebo paralelou, keď použijem nedávnu voľbu alebo včerajšiu voľbu pána Mitríka, tak bolo úplne jasné, že nebude zvolený kandidát opozície Maroš Žilinka. Pretože ak by teraz pred voľbami išiel na čelo NKÚ človek, ako je Maroš Žilinka, dámy a páni, starostovia aj za vládnu stranu by sa mali čoho obávať, by sa mali čoho obávať. To by bolo, to by bolo, keby prišlo NKÚ. (Reakcia z pléna.)
Dušan, nehovorím, že k tebe. Ale sám vieš, na Slovensku sa šafári. Tie čísla sú jasné. Tie čísla sú úplne jasné. Toto ste si nemohli dovoliť.
Preto ja sa obávam, že sa stane to isté, že my budeme rokovať o tomto niekedy v septembri a v septembri príde čisto vykastrovaný zákon a bude sa volať, bude to novela ústavného zákona 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu, ale nebude tam zhola nič. Možno tam budú nejaké frázičky, hej? Voľačo tam bude. Odfajknete si, my sme to prijali a ešte budete schopní povedať, že kvôli opozícii tam nie je to, čo tam bolo treba. Toho ste schopní, vládni poslanci! A to je žalostné. Pretože nedodržujete dohody a ani sľuby. A keď teraz niekto hovorí, že na grémiu bola nedávno dohoda o tom, že budeme mať nejaké štyri okruhy, kto môže tejto dohode, preboha, veriť, keď tá dohoda tu už bola? Čo sa zmení, čo sa zmení na slove chlapa, keď už ho raz dal? Keď už ho raz porušil, už to neni chlap, už tomu slovu sa nedá veriť. Preto ja neverím, že budete mať úprimný záujem na tom, aby ste prijali efektívny, funkčný zákon pre majetkové priznania na to, aby verejní funkcionári boli povinní odkryť svoje majetky, svoje prírastky, svoje pôžitky a vlastne všetko, čo súvisí s výkonom verejnej funkcie.
Verím, kolegovia, že tento návrh bude prijatý, a v zásade aj oceňujem pána podpredsedu Číža, že vystúpil a povedal nejaké argumenty. Ale bol jediný, ktorý to urobil, a nikto iný k tomu ani nemá čo podľa mňa povedať, čo sa týka vládnej strany, pretože tie argumenty nie sú, iba že by opäť povedali, no beriem teraz späť svoje slovo. Ale takto sa to predsa nerobí!
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.5.2015 18:25 - 18:27 hod.

Viskupič Jozef Zobrazit prepis
Ja len voľne nadviažem, že v roku 2012, začiatkom roku alebo koncom roku 2011, si pamätám stretnutie, ktoré zvolal Transparency International, za účasti vtedy pani ministerka Žitňanská, za SaS-ku Kiššová, za nás som tam bol ja a za vás to bol dnes podpredseda vlády Kaliňák, kde sme dali záväzok, že do roka po parlamentných voľbách, písomne potvrdený záväzok, a myslím, že pod ten záväzok sa podpísal predseda vašej strany, že tento zákon proste prijmeme. Zároveň ja som sedel opakovane na minimálne desiatich zasadnutiach, grémiách, kde sme to otvárali, zasadala pracovná skupina. Myslím, že to vyčíslil a uviedol na správnu mieru pán poslanec Přidal, a doteraz nič. Tak sa nečudujte, že sa táto téma stáva témou, vy ste to nazvali politickým zápasom, pretože politický zápas z toho robíte len a len vy! Lebo ja si pamätám aj grémium alebo zasadnutie grémia v starej Národnej rade, kedy expressis verbis od predsedu parlamentu Pašku sme počuli, že politická vôľa sa dostala do bodu, že návrh, ktorý leží a beží na stole, je prijateľný. A teda že už nasleduje len proces, kedy ho schválime. Čo bráni v tomto procese posunúť tento návrh zákona aj v symbolickej rovine prvým čítaním a otvoriť potom debatu tu do toho pléna a zainteresovať všetkých poslancov? Zaslúžia si, tak ako to hovoria mnohí, dodržať slovo pred voličmi, lebo aj vaša strana dala... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 21.5.2015 18:10 - 18:11 hod.

Fecko Martin Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. No, preukazovanie majetku poslancov bude asi dosť tvrdý orech, ktorý bude treba riešiť. Viete, čo odkazujú ľudia z reálneho života spred dvoch týždňov z môjho mítingu k tejto otázke? A ja viem, že je to možno naivná otázka, ktorú dávajú, ale hovoria, že veď predsa je jasné, kde robil, za čo robil, ako robil, koľko robil, napočítať a teraz mi povedz, ako je možné, že máš toľko. Skade? Toto je úvaha obyčajných ľudí z reálneho života, preukáž, pán s vlastnou hlavou vyrábajúci, alebo neviem skade, akým spôsobom si k tomu majetku prišiel. U nich je matematika takáto. To vám tlmočím, jednoduchá matematika, ktorá hovorí skade, koľko, kde.
Takže, vážení, keby sme toto vyriešili, tak myslím si, že aj ten kredit toho poslanca, aj tých, čo prídu po nás, ja tu nemusím byť nabudúce, ani vy tu nemusíte byť, ale myslím, že by išiel asi veľmi hore, keby sme takto nad tým zákonom teda pouvažovali. Viem, že možno je to utópia, ale ja ju takto vidím, že keď Boh dá, možno aj motyka vystrelí a že to nejako zvládneme.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 21.5.2015 17:12 - 17:12 hod.

Viskupič Jozef
Vyhnúť sa karhaniu od predsedu parlamentu, chcel by som iba veľmi dobromyseľne oznámiť, že procedurálne návrhy pri obedných pauzách hovoríme, oznamujeme zasadnutie výborov a tá prax tu bola. Čiže v tejto miere som nezneužil nič a chcel som iba oznámiť, že zasadáme o siedmej.
Skryt prepis