Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, prítomní poslanci, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 419 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Jána Hudackého, Jána Figeľa, Pavla Zajaca a Jozefa Bobíka na vydanie zákona o rodinnom podnikaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.

V priestore pre vlastnú úvahu ja si dovolím len krátko vyjadriť svoju plnú podporu tomuto zákonu, pretože ako už aj navrhovateľ pri prednesení prerokovávaného návrhu uviedol, považujem tento návrh za veľmi dôležitý nástroj stabilizácie rodiny a zároveň aj stabilizácie podnikateľského prostredia.

Ja veľmi dobre viem, že tento návrh zákona bol predložený v pléne už opakovane, niekoľkokrát. A pre mňa je naozaj veľmi podivuhodné, že v situácii, v akej sa Slovensko nachádza, v akej sa nachádzajú mnohé rozpadnuté slovenské rodiny, my si dovolíme takýto návrh zákona odignorovať. Pre mňa je to naozaj nepochopiteľné, a preto pripájam sa prostredníctvom tejto výzvy smerovanej predovšetkým k poslancom z vládnej strany k tomu, aby sa takémuto návrhu zákona venoval dostatočný priestor aj význam, ktorý si tento návrh zákona zaslúži.

V slovenských podmienkach, ako ste už aj vy povedali, pán navrhovateľ, nie je vytvorený dostatočný priestor ani pre morálnu, inštitucionálnu, legislatívnu ani finančnú podporu. V tomto smere má Slovensko veľmi veľké rezervy a naozaj je potrebné sa nad podporou rodinného podnikania, ktorá prispeje k rozvoju vidieka, k posilneniu a stabilite rodiny, je potrebné sa nad touto formou podpory rozvoja rodiny vážne zamyslieť.

Ja verím, že tento návrh zákona bude podporený v prvom čítaní, že sa to dostane do hospodárskeho výboru, tak, aby sme ako členovia hospodárskeho výboru vedeli dopĺňať jednotlivé konkrétne opatrenia a prvky, ktoré povedú, ja verím, aj k nášmu spoločnému cieľu.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre sociálne veci a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Ja sa len v krátkosti vyjadrím. Stále tu niektorí poslanci vládnej strany SMER hovoria o tom, že o zákonoch by sa malo diskutovať, aby sme dospeli teda k nejakému takému konsenzu a k nejakému spoločnému riešeniu. No a tu vidíte, ako sa diskutuje k niektorým zákonom, keď nik sa neprihlásil do rozpravy, nik o tom nechce diskutovať. Takže hovorí sa o tom vtedy, keď niekto potrebuje argumentovať alebo zakryť svoje nie príliš pozitívne úmysly vtedy slovami: „Poďte diskutovať, ale aj tak v podstate vám neakceptujeme nič, len aby sme deklarovali to, že diskusia prebehla, ale v podstate nepustíme vám nič, čo by nám nevyhovovalo.“ Takže, žiaľ, toto je ten systém, ktorý je tu takto nastavený, a reči sa hovoria a chlieb sa je, ako sa hovorí. Takže mrzí ma to, že nikto nechce diskutovať na túto tému. Ja viem, že to nie je téma veľmi príjemná pre tých, ktorí sú až po uši namočení v nekalých veciach, no ale uvidíme, ako to pôjde do budúcnosti. V každom prípade budeme sa snažiť, aby sa dosiahol cieľ, ktorým je náprava vyšetrovania vecí a, samozrejme, celého prostredia na to, aby sa veci dokázali vyšetrovať naozaj tak, ako to treba, ako to kážu naše zákony Slovenskej republiky. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, veľa občanov na Slovensku vníma situáciu ohľadne vymožiteľnosti práva a konaní kontrolných a represívnych orgánov ako nedostatočnú. Je to už dávnejšie spôsobené tým, že pri každej výmene vlády sa určitým spôsobom vymieňajú aj niektoré riadiace zložky daných orgánov, ale sú dosadené tendenčne, ako sa povie, svojimi ľuďmi. Preto v mnohých takých prípadoch tam, kde by sa malo konať, sa nekoná a tam, a kde sa koná, tak sa to snažia zase ututlať a, naopak, niekde sa nekoná vôbec. Jednou z takýchto oblastí je aj Policajný zbor.

Policajného prezidenta si vymenováva minister vnútra. A, nebudem hovoriť nič tajné, je to verejné tajomstvo, samozrejme, dá si tam vždy každý svojho človeka, aby mohol určitým spôsobom asi určité veci, pravdepodobne, ovládať.

Na to, aby k takýmto negatívnym javom nedochádzalo, pripravili sme návrh zákona, ktorým sa snažíme odpolitizovať nomináciu prezidenta Policajného zboru. A to je vlastne aj hlavným cieľom tohto zákona.

Okrem toho, samozrejme, cieľom tohto zákona je upraviť aj legislatívne prostredie v oblasti teda policajnej správy tak, aby sa posilnilo postavenie policajného prezidenta a jeho právomoci v služobných veciach vo vzťahu k príslušníkom Policajného zboru.
K posilneniu postavenia a právomocí prezidenta Policajného zboru touto novelou dochádza zavedením nového transparentného mechanizmu jeho menovania a odvolávania, ďalej, vytvorením trojčlennej návrhovej komisie, ktorá okrem zástupcov policajných odborov a akademickej sféry pozostáva aj z bojovníkov proti korupcii a zástupcov občianskej spoločnosti z radov takzvaných bielych vrán, ďalej, presunom kompetencie ho vymenovať z ministra vnútra na vládu Slovenskej republiky, ďalej, stanovením jeho funkčného obdobia vrátane jeho maximálnej dĺžky, aby sa nám nestalo to, že bude presluhovať tak, ako predseda NKÚ, ďalej, zakotvením dôvodov na jeho odvolanie z funkcie priamo do zákona, aby opäť nedochádzalo k svojvoľným zmysleniam si, že teraz si ho niekto odvolá, lebo sa zrazu niečo zmenilo, samozrejme, to obdobie je iné, ako je volebné obdobie Národnej rady, ďalej, vytvorením samostatnej rozpočtovej organizácie z Policajného zboru, napojenej ale na rozpočtovú kapitolu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, a vlastného služobného úradu, no a napokon jeho ustanovením do funkcie vedúceho služobného úradu.
Uvedenými opatreniami zároveň dochádza k minimalizácii teda politickej kontroly nad Policajným zborom a jeho prezidentom, ako aj k zavedeniu princípu nezávislej polície do slovenského právneho systému. Je to úplne nový prvok od novembra roku 1989. A máme za to, že je to krok správnym smerom.

Nerobím si nejaké veľké ilúzie o tom, že ak vládna moc potrebuje ovládať políciu, že by sa to za súčasného stavu a za súčasného obsadenia Národnej rady mohlo zmeniť, avšak tento návrh je pripravený a určite bude predložený vždy, keď to pôjde, keď to bude možné, a budem sa snažiť vždy o jeho presadenie a zavedenie do praxe.
V Slovenskej republike sa ďalej javí byť vhodným prostriedkom na dosiahnutie stanoveného cieľa koncentrácia základných organizačných a operatívnych kompetencií v rukách policajného prezidenta alebo teda prezidenta Policajného zboru a umožnenie ich aplikácie bez ingerencie výkonnej moci.

V dôsledku našej úpravy je vo výlučnej právomoci samotného policajného prezidenta vytvoriť takú organizačnú štruktúru Policajného zboru, ktorá umožní efektívne a účelne plniť všetky úlohy, ktoré Policajnému zboru ukladá zákon.

V ďalšom sa v tomto zákone hovorí o tom, že druhým krokom v procese posilnenia nezávislosti a odpolitizovania polície je adekvátna úprava vzťahov na vrchole policajnej organizačnej štruktúry, v rámci ktorej je potrebné vymedziť pozíciu riadiaceho orgánu. V zmysle platnej legislatívy na jej úpravy sú síce útvary a služby Policajného zboru riadené prezidentom Policajného zboru, avšak on sám je podriadený a zodpovedný ministrovi. Okrem toho má minister oprávnenie k prelomeniu pravidla o riadení služieb a útvarov Policajného zboru. Nadriadené postavenie ministra vo vzťahu k prezidentovi Policajného zboru vychádza z kreačnej závislosti, prezidenta Policajného zboru totižto vymenováva a odvoláva doposiaľ minister.
Aby sa dosiahol optimálny stupeň nezávislosti celého Policajného zboru, je rozhodujúce, aby sa vhodným spôsobom modifikovali uvedené vzťahy. Tento cieľ možno dosiahnuť dvoma komplementárnymi úpravami. Na jednej strane dochádza k úprave existujúcich ustanovení § 6 zákona č. 171/1993 Z. z., na strane druhej tu dochádza k doplneniu nových paragrafov, teda § 6a až 6c, ktoré komplexne novým spôsobom upravujú proces menovania a odvolávania prezidenta Policajného zboru.
Jadrom návrhu zákona je trojica nových ustanovení, ktoré menia súčasný politický spôsob obsadzovania funkcie policajného prezidenta. Z teoretického hľadiska sa jedná vlastne o inštitucionálne riešenie obsadzovania vysokých štátnych funkcií, ktorého podstatou je zmena patronážneho modelu na typ, ktorý má bližšie k meritokratickému modelu. Je to, samozrejme, zložité vyjadrenie, ale hovorí sa tým o tom, že politické nominácie by tu mali mať čo najmenší vplyv, tak ako sa snažíme koniec koncov o to my z hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti. Predkladali sme už viacero podobných návrhov zákona, aby nedochádzalo k politickým nomináciám, ale, naopak, aby dochádzalo k transparentným výberovým konaniam a aby sa do funkcií vrcholových a riadiacich dostali ľudia, ktorí sú nezávislí priamo od politiky, možno každý určite sleduje nejakým spôsobom politiku, takže nikto nie je od nej nezávislý, aby nedochádzalo k priamym politickým nomináciám a, samozrejme, tak potom k ovplyvňovaniu a riadeniu určitých spoločností, inštitúcií tendenčným spôsobom a, samozrejme, aj – tak ako sú dneska niektoré výberové konania nastavené tendenčne, aby vyhral vopred vybraný uchádzač alebo vopred dohodnutý –, tak aby k takýmto javom nedochádzalo.
Ako som hovoril, sú tam teda dva spôsoby.

Prvý spôsob, ktorý sa v súčasnosti pri menovaní prezidenta Policajného zboru v plnej miere využíva, je obsadzovanie do funkcie na základe politického rozhodovania a, prirodzene, vytvára vzťahy politickej záväznosti a lojality, pričom podstatou nami navrhovaného modelu je transparentný výberový proces na základe objektívnych kritérií.

Základná kreačná schéma pre funkciu prezidenta Policajného zboru pozostáva z jednoduchého pravidla, prezidenta Policajného zboru vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra. Minister však nemôže vláde navrhnúť kohokoľvek na túto funkciu, keďže je viazaný osobami na zozname príslušných kandidátov, ktorých mu predloží osobitná komisia, ktorá je konštituovaná výhradne na tento účel.
Toľko snáď k úvodu o tomto zákone.

Ešte by som doplnil, že v rámci uvedených zmien je asi najmarkantnejšie badateľná základná myšlienka, z ktorej návrh zákona vychádza aj vo viacerých ďalších bodoch. Touto myšlienkou je koncept racionálnej administratívy, ktorej základom je snaha o optimalizáciu dvoch protichodných prúdov vo verejnej sfére. A teraz citujem zo strany 71 jednej publikácie: „Konflikt medzi univerzálnymi a straníckymi cieľmi je podľa Przeworského zdrojom napätia medzi politikmi a administratívou. Dochádza tak k situácii, keď decízori chcú použiť administratívu na stranícke účely. Uvedená situácia dostáva úradníkov do konfliktných tlakov. Ak administratíva implementuje rozhodnutia vládnucich politikov, potom sa do určitej miery stáva nástrojom konsolidácie straníckych záujmov. Ak je, naopak, administratíva autonómna, tak nie je nástrojom verejnosti na realizáciu verejného záujmu. Ideálna situácia by bola vtedy, ak by administratíva implementovala tie rozhodnutia politikov, ktoré sú vo všeobecnom záujme verejnosti bez toho, aby sa stala nástrojom tých záujmov, ktoré sú čisto stranícke.“ (Sičáková-Beblavá, Ondrušová, Klimovský, Jacko: Teoretické aspekty politicko-administratívnych vzťahov, Bratislava, Ústav verejnej politiky a ekonómie v roku 2010.)

Takže to sú dôvody, racionálne dôvody, samozrejme, aj celá prax, z ktorej sme vychádzali pri návrhu tohto zákona, a novelou tohto zákona by sa mohlo vyriešiť naozaj veľmi veľa vecí a hlavne veľmi veľa vecí pohnúť dopredu. Je nám jasné, že tým, ktorí sú zapletení v rôznych nekalých veciach, tento zákon po vôli nebude. A to potom bude vidno aj z hlasovania. Takže si potom občania Slovenskej republiky budú môcť pozrieť, kto má záujem a kto nemá záujem na tom, aby sa veci skutočne vyšetrovali a nezávisle vyšetrovali. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi ako navrhovateľovi využiť to právo a vystúpiť v záverečnom slove veľmi krátko a v zásade len zosumarizovať to, čo sme hovorili s kolegom Drobom, ale aj so všetkými vami, ktorí sa zapojili do diskusie.

A veľmi ma teší, že to bol aj jeden vládny poslanec, ktorý povedal, že plus-mínus je to nezmysel, gastrolístky.

Takže stručne. V súčasnej podobe, v akej sú gastrolístky, sú tie lístky úplne nadbytočné. Nepomáhajú nikomu, nepomáhajú zamestnancom, zamestnávateľom, reštauráciám, stravovacím zariadeniam, pomáhajú štyrom subjektom rovnakého druhu a to sú gastrofirmy, ktoré tieto gastrolístky emitujú a ktoré neprinášajú žiadnu pridanú hodnotu, iba vytlačia gastrolístky a predajú ich, nič iné to nie je. A na tomto veľmi jednoduchom biznise, nie obchode, biznise tieto firmy zarábajú alebo sťahujú, zjednodušene, peniaze od zamestnávateľov v podobe 3 % z ceny gastrolístka, od gastrozariadení v podobe 6, 7, 8 %. V konečnom dôsledku sa bavíme pri jednom gastrolístku o plus-mínus 10 % z ceny gastrolístka. Toto je suma, o ktorú prichádzajú zamestnanci. A prichádzajú o ňu aj stravovacie zariadenia. Práve preto, keďže vidíme v tomto absolútne, že je to totálny nezmysel, že je to naozaj nadbytočnosť, ktorá nepatrí do nášho právneho poriadku, nemá ten význam, ktorý má mať, navrhujeme to zrušenie, ale, ako avizoval Ďuro Droba, my tuto nekončíme, ideme ďalej, pretože takéto nezmysly, aké máme v právnom poriadku, tam nemajú čo robiť. A my sa ich budeme pokúšať či už v rámci klubu OĽaNO alebo s jednotlivými kolegami z iných opačných strán zrušiť alebo pozmeniť tak, aby boli na prospech každému alebo väčšine občanov našej krajiny. A myslím si, že takéto opatrenie, takúto praktickú pomoc si ľudia tejto krajiny nepochybne zaslúžia. Preto budem rád, ak tento návrh podporíte čím viac, tým lepšie. A určite tak môžeme pomôcť občanom. Takže ďakujem za akýkoľvek pozitívny hlas a, ako som povedal, týmto nekončíme a ideme ďalej.