Videokanál klubu

Viac-menej ďakujem za faktickú poznámku a súhlasím s oboma tematickými okruhmi, ktoré spomínaš. A to myslím si, že bude veľmi dôležité pre radu, akým spôsobom sa popasujeme so všetkými tromi podmienkami, ktoré pre zlepšenie jej činnosti, alebo možno preplávanie do ďalšej časti 21. storočia, pretože sú tu výzvy z hľadiska audiovizuálneho a audio obsahu nielen digitálneho, respektíve bývalo terestriálneho, teraz preklopeného do DVBT, ale prichádza tu aj výzva na možný dohľad nad obsahom, ktorý je šírený inými médiami. Ja som nespomínal ešte satelitné média a problém s tým, akým spôsobom môže regulačná činnosť rady v tomto pôsobiť.
Čo chcem povedať, áno, rada má aj cez politický cyklus stabilitu, minimálne v osobe pána profesora Mistríka, keďže do rady bol zvolený za predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej, a možno aj v osobe vedenia rady je tá personálna stabilita, účinnosť v oblastiach, kde rada má pôsobiť, aj cez tento moment veľmi dôležitá a nestala sa zatiaľ obsahom nejakých veľkých politických zápasov.
Takže výzva pre 21. storočie: potrebuje legislatívnu zmenu, potrebuje lepšie technické vybavenie a potrebuje vyššiu zdrojovosť. A dúfam, že pre nasledujúce obdobie toto bude výzva pre akúkoľvek vládu, ktorá v tejto krajine vznikne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán profesor Mistrík, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pár slov k predkladanej správe, ktorú sme už mali možnosť prebrať aj na výbore, a niektoré poznámky z výboru, možno zhodnotenie aj úvodnej reči, ako bola táto správa prednesená tomuto plénu, by som si dovolil doplniť, možno zdvihnúť a možno aj na záver položiť zopár otázok.
Pán predseda rady spomínal niekoľko zásadných štatistických údajov. Ja ich chcem voľne zhrnúť, a to je: podstatné bolo napríklad množstvo prijatých sťažností, udelenie pokút a dokonca mňa zaujal údaj a podobne ako na výbore mňa zaujal údaj o tom, že bolo na rok 2014 ako keby vo vyššom objeme sankcií, ale náš právny systém a následne reálne uplatnenie tohto sankčného mechanizmu sa dostalo do nižšej vymožiteľnosti. Čiže ak som to dobre pochopil, v roku 2013 sankčný, alebo množstvo vybratých sankcií bolo 432-tisíc eur, ale tento rok napriek tomu, teda rok 2014, napriek tomu, že bolo udelených sankcií viac ako v roku 2013, tak bolo vybratých 345-tisíc eur z toho, akým spôsobom jednotlivé televízne stanice alebo rádiá nedodržiavali zákon. A keď sa na nich ľudia sťažovali, tak rada rozhodla v takomto mechanizme. Ak je to tak, chcem sa spýtať na príčiny tohto stavu a ako by sa teda dalo legislatívne pomôcť, pretože ste sa viackrát vo svojej úvodnej reči odvolali na nie dobrý legislatívny stav.
Druhá, okrem tohoto, druhá téma, ktorá súvisela s možnou zmenou legislatívy v oblasti retransmisie a vysielania, súvisela s tými ezoterickými súťažami a programami, ktoré vysielajú niektoré naše komerčné stanice, kde ste zaznamenali aj sťažnosti. A z vášho hodnotenia, ja sa s ním do veľkej miery stotožňujem, hovoríte o tom, že idú na hranici zákona. A myslím si, že my by sme mali tú hranicu posunúť tak, aby vy ste mohli lepšie uplatniť zákon, a či už to bude v spolupráci s našimi českými partnermi, pretože toto sa deje cezhranične, myslím, že ste to tiež spomínali, aby sme mohli na základe nie zlého nastavenia zákona, ale lepšieho nastavenia zákona takpovediac tieto mnohokrát zavádzajúce informácie a následne potom vznikajúce sťažnosti, kde sa ľudia sťažujú, že boli zavedení, vedeli riešiť lepšie.
Pýtam sa na váš názor pre toto fórum, pretože predpokladám, že aj síce veľmi málo zastúpených poslancov vládnej strany, ale my im to odkážeme, keďže je tu iba jeden, myslím si, že viac by zobrali profesný názor na možnú legislatívnu zmenu od vás ako od ktorého opozičného politika. A preto možno na riešenie, legislatívne riešenie by som chcel počuť váš názor.
Ďalšiu tému, ktorú chcem spomenúť, je, a keďže sme aj spolu s pánom spravodajcom iniciovali dva poslanecké prieskumy pri, nazvem to, že kauza, teraz už má nové meno, vtedy sa to volalo kauza VIVA, teraz ju môžeme nazvať Vlna, keďže prišlo k veľmi kontroverznému rozhodnutiu rady, ale teda k nejakému prišlo, bolo skúmané Najvyšším súdom a opakovane skúmané Najvyšším súdom. Kauza sa uzavrela rozhodnutím Najvyššieho súdu z 30. 10. minulého roku a stala sa nám nasledovná vec, že firma CORPORATE LEGAL, jednochlapová firma, právnická firma, ktorá dňom, alebo vo veľmi krátkom rozmedzí svojej právnickej činnosti si zaradila do živnosti aj to, že sa bude venovať rádiovým službám. Následne podala projekt a následne rada tento projekt odobrila. Myslím si, že je verejným tajomstvom, že to prešlo piatimi hlasmi iba, a toto preskúmaval Najvyšší súd. My sme sa snažili poslaneckým prieskumom do toho vniesť svetlo. Výsledok, aby som nezaťažoval plénum, je ten, že nie pôvodný vysielateľ VIVA, a. s., ani ľudia, ktorí vyrobili eseročku a nazvali ju VIVA produktion House, myslím, nezískali licenciu. Získala ju teda CORPORATE LEGAL, čiže právnická agentúra o jednom človeku, ktorá presvedčila radu svojím programom, že zabezpečí vysielanie najlepšie zo všetkých zúčastnených. Myslím, že tam bol ešte nejaký štvrtý subjekt.
Z môjho pohľadu, a teraz budem politický, aj z toho zákonného nastavenia, myslím si, že máme ten licenčný mechanizmus alebo prideľovanie licencií nastavené zle. Vrabce na streche čvirikajú, že Vlna sa dostala do záujmovej sféry jedného z oligarchov. Neviem to ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Preto si myslím, že máme naše zákonné možnosti nastavené zle, lebo ak je naozaj pravdou, že Vlnu ovláda J&T, tak potom ustanovenia zákona o vysielaní a retransmisii, kde je zakázané takzvané cross vlastníctvo dvoch mediálnych domov alebo programových služieb dokonca pri vysielateľoch z licencie, je minimálne obídené, ak nie porušené, a tým pádom by som aj ja chcel vedieť, kto je tým posledným prijímateľom alebo kto naozaj vlastní Vlnu? Kto a akým spôsobom a či to nie je ten istý produkčný alebo mediálny dom, ktorý vlastní Televíziu JOJ? Ak to tak je, urobme nápravu. Ak to tak nie je, mali by sme mať zákonné mechanizmy, keďže často sa tu bavíme o schránkach a snažíme sa tomuto negatívnemu javu v našom spoločenskom, ekonomickom aj politickom živote zabrániť, dostáva sa nám aj do mediálnej oblasti a je veľmi ťažké potom rozlúsknuť, či je zákon obchádzaný alebo dokonca porušovaný aj v tejto parciálnej veci.
To, že sa nám médiá nielen printové, ale aj médiá audiovizuálne alebo audio, čiže rozhlas a televízia, oligarchizujú, je z môjho pohľadu fakt a nemyslím si, že je toto dobrá evaluácia alebo dobré zhodnotenie toho, akým spôsobom máme nastavené zákonné prostredie v tejto oblasti, pretože všetko ostatné ide tak troška bokom, ak vieme, že v pozadí našich médií sa organizujú oligarchovia.
Ďalší, čiže kauza Vlna bola doriešená tak, že ja teraz neviem, či majetková štruktúra toho CORPORATE LEGAL-u sa zmenila alebo nie. Ak to tak je, skúsme sa dozvedieť, že kto teda za týmto rádiom skutočne je. Pre mňa je nie veľmi dobrým zhodnotením celého toho procesu, že veľmi kontroverzný projekt veľmi kontroverzného subjektu, nakoniec túto súťaž na základe rozhodnutia rady dostala právnická kancelária s týmto menom.
Chcel by som, a to už tu hovorím opakovane, ja si myslím, že pre lepšiu a účinnejšiu funkčnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu by sme mohli vyriešiť tri základné parametre. A prvým je, a opakovane sa naň pýtam, možné zákonné nastavenie v niektorých parciálnych oblastiach. Dokonca si myslím, že zákon 308 z roku 2000 by potreboval bazálnejšiu novelu alebo takú hĺbkovú, ale nevyskytlo sa to v programovom vyhlásení vlády, nebola to ako keby priorita. A teda robíte a mediálny svet je spravovaný zákonom, ktorý má v mnohých oblastiach už nedostatky. Čiže prvý okruh problémov je z môjho pohľadu, aby retransmisná rada vedela riešiť viac problémov, zákonné nastavenie.
Druhé je technické vybavenie, ktoré myslím, že aj vašimi slovami ste spomínali, že je nedostatočné. Ja dlhodobo a opakovane sa na výbore dopytujem po možnosti zvýšenia technického vybavenia Rady pre vysielanie a retransmisiu a to v oblasti mapovania rozmáhajúcich sa alebo fungujúcich regionálnych štúdií, regionálnych televízií, pretože následný proces pri nedostatku technického vybavenia a možného online monitoringu aj týchto regionálnych, často iba propagačných hlásnikov miestnych starostov alebo miestnych politických štruktúr, prichádza. Nielen vy ste tým atakovaní, ale takisto my ako poslanci, pretože viete, je to citlivá vec, hlavne spravodajské a publicistické veci.
K tomu zákonnému nastaveniu. My sme sa ešte na škole bavili možno o nastavení vyváženosti a objektivity v rámci spravodajstva, ale my máme tam brutal public, čo znamená publicistika. Čiže toto je jedným z tých základných kameňov, ktoré by táto spoločnosť si mala oddebatovať, ako nastaviť publicistické žánre. Možno by sme potom predchádzali kauzám Týždeň a podobne, pretože spravodajstvo má mať parameter brutálnej hĺbkovej kontroly, publicistika už je na zváženie. A preto si myslím, že by zákonné nastavenie aj z tohto pohľadu, okrem tých dvoch, čo som spomínal predtým, malo prísť lepšie.
No a okrem zákonného nastavenia technického vybavenia, ja sa prihovorím a opakovane, myslím, že som to hovoril aj minulý rok, aj pred tým rok, sú zdroje. Mali sme tu, myslím, že sa to stalo v rámci rozpočtovej kapitoly pre Radu pre vysielanie a retransmisiu minulý rok, kedy sme dokonca hovorili o možnom ohrození funkčnosti. A ja si myslím, že ak zhrnieme fungovanie Rady pre vysielanie a retransmisiu slovami – mám iba toľko muziky, koľko som dal peňazí – tak z toho mohutného dokumentu, ktorý nám prišiel a bol vám zaslaný aj mailmi, by sme mohli byť spokojní. Ale my by sme mali mať omnoho vyššiu ambíciu pri kontrole dodržiavania zákonných nastavení a činnosti rady, nie, teraz myslím v tom licenčnom výseku, ale v tom výseku dohľadu nad mediálnym priestorom v audiovízii a audiách.
A preto zdrojovosť, aby ste mohli vyriešiť svoj problém s technickým vybavením, je otázka, na ktorej stojí a padá fungovanie Rady pre vysielanie a retransmisiu aj do budúcna. Kým neprídu vyššie zdroje, rada nebude mať dokonalejšie technické vybavenie, kým nebude mať dokonalejšie technické vybavenie, môžeme zabudnúť na monitoring regionálnych hlásnikov miestnych starostov a monitoring miestnych televízií a rádií, čo by ale vyčistilo možno priestor od toho, že niekto dokáže účinne na základe nedostatočnosti alebo na základe toho, že vy nemôžte konať takpovediac ex offo, pretože nemáte kapacitu, možno aj personálnu, toto to by som nechal bokom, monitorovať všetky regionálne a lokálne televízie alebo rozhlasovú službu takpovediac online. K tomuto bodu by sme sa mali priblížiť, pretože tým pádom by retransmisná rada bola a mohla kontrolovať celé naše mediálne prostredie omnoho účinnejšie ako to, že teraz musí čakať na možno nejakú sťažnosť od konkrétneho občana, potom celkom zložitým systémom sa dopytovať po tej nahrávke, ktorú v zákonnej lehote 40-tich dní, myslím, že musia archivovať. Ale keď náhodou sa dostane občan k tej sťažnosti o kúsok neskôr a rada nedisponuje online archivovaným záznamom, no tak správne konanie ani neprebehne a často ľudia ani nevedia, že aj na tieto regionálne televízie, ktoré dokážu pri voľbách, pri možno nejakých kontroverzných regionálnych témach robiť omnoho väčšiu paseku ako celoplošné televízie, by sme sa dostali do bodu, že máme naozaj účinne skontrolovaný celý priestor, kde na základe zákonného nastavenia Rada pre vysielanie a retransmisiu pôsobiť má.
Takže toľko poznámka k možným zlepšeniam. A všetky tri parametre, ktoré vidím, čiže zákonné nastavenie, zlepšenie technického vybavenia aj zdroje pre Radu pre vysielanie a retransmisiu, by v synergii mohli odpovedať na možno aj niekedy až agresívne útoky na činnosť rady. Pretože ak nebude zvýšená, a nemyslím si, že je to nejaká zásadná rozpočtová položka na to, aby sme toto dokázali lepšie zorganizovať, tak si myslím, že budú aj nespokojné hlasy s činnosťou rady, pretože tú činnosť jednoducho neviete nijak inak sanovať, ak nemáte ani videá, alebo keď to tak ľudsky poviem, ktoré by dokázali monitorovať všetko, čo monitorovať zo zákona máte.
Posledná otázka. Zachytil som v bode dva, tri, štyri takzvané vysielanie HbbTV, ktoré myslím, že v súčasnom čase organizuje iba RTVS. Je to nové vysielanie, kedy divák na pozadí, ako, keby som to priblížil, na nový teletext, ale omnoho interaktívnejší a lepší. Či rada zaznamenala, keďže sa nemám k tomuto viac, že tieto služby, ktoré ľudia na ovládači možno poznajú pod tlačítkom EPG, či okrem vysielateľa zo zákona sa to viacej rozšíri a pôjde takáto cesta. Či ste zachytili signály, keďže vy to aj priamo v správe spomínate. Pretože si myslím, že toto z hľadiska technologických aj pre rok 2014 je ako keby progres.
A posledná poznámka, k ezoterickým súťažiam a tomu zlému nastaveniu, kedy vy síce opakovane dávate sankcie, či by sa vám nepáčila možno aj legislatívne, to už je taká pomôcka, keďže sa na to opakovane pýtam, nejaký parameter, takzvaný "trikrát a dosť". A to "dosť" by bolo možno aj legislatívne riešené tak, že ak by prichádzalo k opakovanému porušeniu napríklad dĺžky reklamných blokov a podobne, že by rada neprikročila len k finančnej sadzbe, ale aj napríklad k tomu, že v nejakých časových výsekoch by bola reklama takémuto médiu zakázaná predávať vôbec, čo by si, myslím si, každý jeden vysielateľ aj marketér, ktorý tieto výseky schvaľuje alebo teda predáva, trikrát rozmyslel. Pretože možno že aj tá sankčná, ten sankčný mechanizmus, ktorý je následne, prebieha zložitým súdnym procesom, nakoniec môže byť udelený v menšej miere, ako je reálny benefit predaja reklamy v tom-ktorom programe. Čiže ak v programe umiestni reklamu za vyššie peniaze od zadávateľa, ako dostane pokutu, no tak to bude robiť. Ale ak by zákonné nastavenie po trojnásobnom porušení takéhoto ustanovenia zakázalo v nejakom výseku reklamu vysielať vôbec, je možno účinnejší sankčný mechanizmus, ktorý by dokázal nedôsledných vysielateľov v tejto miere minimálne upozorniť, že ešte raz k tomuto príde, tak na tomto type programu alebo v tom programe v tom časovom úseku vysielania nebudete môcť zarábať vôbec. Je to, je to nápad, ktorý nevznikol celkom na Slovensku, ale vieme dohľadať aj štáty, ktoré k tomuto prikročili. Ale mieru toho zavinenia vidíte aj z toho, ako sa pri týchto sankciách na vás ľudia obracajú a príliš dlhé reklamné úseky, ktoré obsahujú produktovú, alebo služby, reklamu na produkty a služby, ale aj samotný obsah vysielania, dosahuje niekedy už takú mieru, že človek stráca dejovú linku vysielaného programu, a preto je asi vhodné sa zamyslieť, aby aspoň 20-percentné zákonné nastavenie vysielatelia nezneužívali.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Hlina, chcem vás v tejto argumentácii aj vo vašom vystúpení podporiť. Rovnako ako vy si myslím, že nárast zadlžovania slovenských domácností a nárast využívania rôznych pôžičiek, spotrebiteľských úverov určite nie je dobrým sociálno-ekonomickým ukazovateľom. Práve naopak, svedčí to o tom, že naozaj ľuďom je zle, ich sociálno-ekonomické pomery ich tlačia k tomu, aby využívali takéto spotrebiteľské úvery. Je to tragické, keď siahajú práve z dôvodov zabezpečenia základných funkcií svojich domácností práve po úveroch nebankových spoločností, pretože veľmi rýchlo sa takýmto spôsobom dostanú do dlhovej špirály.
Ak budete predkladať takýto program oddlžovania domácností a občanov našej krajiny, určite ho podporím. Už minulý týždeň som tu vystúpila s tým, že je to nedobré zrkadlo a vizitka našej spoločnosti, keď máme 45-tisíc dôchodcov, ktorým je z ich mizerných dôchodkov, sú sťahované a zrážané sumy, poplatky v prospech nielen exekútorov, ale aj rôznych vymáhačských spoločností rozhodcovských súdov. V tomto objeme, v tejto skupine, veľkej skupine ľudí je vysoká pravdepodobnosť, že sa nachádzajú práve občania, ktorí tieto úvery alebo ktorým sú zrážané ich poplatky z dôchodkov z neprimerane vysokých nastavených súm odmien v prospech týchto vymáhačských nebankových subjektov.
A chcem potvrdiť, že nielen v Bratislave, ale aj v Poprade v centre mesta sa nachádzajú spoločnosti, ktoré doteraz ponúkajú našim spotrebiteľom, občanom, ktorí sa ocitajú v núdzi, pôžičkové programy. Myslím si, že je to svedectvom úbohosti, ak zneužívame nevedomosť ľudí a ich zlú sociálnoekonomickú situáciu.

Ďakujem vám, pán poslanec Beblavý, za profesionálne prednesený príspevok. Dotkli ste sa viacerých otázok v štruktúre bodov, na ktoré ste sa zamerali, či už je to ziskovosť z bánk alebo aj schránkové firmy.
Ja by som chcela len doplniť tú vašu poznámku k tomu nárastu ziskovosti bánk, poukazujúc na to, že v spotrebiteľskej verejnosti čoraz viac sa prejavuje nespokojnosť s výškou poplatkov za rôzne administratívne operácie alebo aj transakcie, ktoré sú uskutočňované. Napríklad len taká otázka spoplatňovania vydávaných potvrdení. Jednoduchý úkon, administratívny úkon a stiahnutý poplatok päť euro. V tejto správe, ktorú pripravil pán Makúch, som nevidela nijaký príspevok o tom, že či v tomto smere sa pripravuje vzhľadom na spoločenskú objednávku, pripravujú nejaké opatrenia za účelom zníženia výšky poplatkov.
A druhá vec ochrana vkladov. Upozornili ste aj na tento problém. Pán guvernér vie o jednom spotrebiteľskom podnete, kde istému spotrebiteľovi boli odcudzené finančné prostriedky vo veľkej výške. Napriek tomu, že orgány činné v trestnom konaní našli páchateľa, tento klient banky, konkrétne spomeniem, UniCredit banky, do dnešného dňa nie je odškodnený. Nevieme nájsť riešenie. Ja by som sa chcela opýtať, aké opatrenia prijíma Národná banka Slovenska za týmto účelom, aby sa takáto situácia nie že len vyriešila, ale aj do budúcna neopakovala. Je to veľmi smutné konštatovanie, že, zvýrazňujúc posilňovanie finančného spotrebiteľa na trhu aj kompetencie bánk, tu dnes máme takýto nevyriešený prípad.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja som celkom rád, že niekedy tie moje vystúpenia majú taký ten utlmujúci charakter. A ďakujem za obe faktické poznámky. A, áno, tu sme presne na tom, pán poslanec Martvoň, že my hovoríme alebo teda pri prvom čítaní aj viacero vašich kolegov z poslaneckého klubu sa vyjadrilo, že je to problém a že chceme dať represívnym zložkám tohto štátu v priestupkovom konaní túto právomoc. Tá právomoc je, že budú môcť konať na základe a podľa zákona, ako to je tu definované, a odobrať veci, ak teda zjavne ide o priestupok a nebude to chcieť dotyčný uhradiť, tak túto právomoc by sme mali. A teraz to je to podstatné vysvetliť aj ľuďom, lebo tá represia sa zvyšuje. Čiže mali by sme byť na jednej lodi s tým, že budeme pravdepodobne riskovať vyššiu policajnú alebo inú správnu alebo priestupkovú represiu kvôli tomu, že si uvedomujeme, že policajti alebo kontroly nemajú reálne nástroje pri uplatnení svojej moci, ak niekto je priestupkovo imunizovaný na základe svojho sociálneho statusu. Toto keď pochopíme ako základnú premisu, tak potom sa bavme o tom, ako to urobiť, aby to malo čo najmenšie škody. Čo je nebezpečné na tom, keď niekto tu bude kritizovať presne tak ako vy a strašiť ľudí tými extrémnymi ukážkami toho, čo by sa asi mohlo stať. Myslím si, že to by znieslo to prvé čítanie. A tu sme mali presne dať, aby sme po tomto strašení proste nešli, ale vyšpecifikovali to. Preto som dal procedurálny návrh. A dúfam, že tento návrh zákona do konca volebného obdobia nejakým spôsobom upravíme, lebo si to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Teraz mám takú moc v rukách tu zdržiavať, ale zdržiavať nebudem. Ctené plénum, chcel by som sa stručne vyjadriť k tomu, lebo toto nie je jednoduchá vec. A myslím si, že mohla by mať ambíciu, i keď veľmi prekvapivo tento návrh zákona bol posunutý z prvého čítania do druhého. A viac-menej videl som v ňom aj iné parametre, aké spomína jeho navrhovateľ, pretože problém bezdomovectva alebo opilectva na námestiach, respektíve znevýhodnených sociálnych skupín, ktoré trávia veľké množstvo svojho denného času na verejných priestranstvách, vnímame úplne rovnako tak Bratislavčania, ako aj my v Trnave a kdekade po Slovensku.

A myslel som si, že táto ťažká téma, pretože ona má v sebe ako keby rozšírenie aparátu alebo sankčného mechanizmu našich policajtov, bude potrebovať minimálne oporu v poslaneckých laviciach, aj v miere vysvetľovania, že ak nám tento neblahý stav v našich mestách hrozí, tak existuje možno diapazón nejakých riešení, pričom jedno z riešení je tu.

Ja som si voľne pozeral to rakúske riešenie, pretože možno aj vám niekde, vašim kamarátom alebo známym sa stalo, že nemali v Rakúsku dostatočné finančné prostriedky na zaplatenie pokút a prišli tak o fotoaparát a podobne. A často nám to ľudia píšu, že takýmto spôsobom by to malo byť riešené aj na Slovensku a podobne. To bol ako keby ten prvoplán.

A v druhom slede, keď som to počúval v prvom čítaní, som sa s tým veľmi stotožnil. A mňa len tak voľne napadlo, keďže sme len predsa v tom politickom ringu, že túto tému totižto som ja zachytil v roku 2010 s nejakou ambíciou riešenia vtedajším kandidujúcim budúcim poslancom aj súčasným stávajúcim poslancom trnavského mestského zastupiteľstva, čuduj sa svete, za stranu SMER. A keďže on bol dlhodobo krajským šéfom Policajného zboru v Trnave, tak mal vo volebnom programe takú peknú vetičku, ktorá znela pekne, ľúbivo pre voličov. A to bolo, že bude sa snažiť vytláčať opilcov, ak tamojšia mestská polícia a konanie toho mestského úradu bude vytláčať bezdomovcov a opilcov z námestia. Lenže on tak tuho narazil, lebo si ho vzali do úst všetky média. Zľakol sa toho, asi po týždni zverejnenia toho volebného programu túto vec stiahol. A ten problém od novembra 2010 v podstate v Trnave pretrváva a rieši sa možnými inými represívnymi účinkami, či už tej mestskej polície, alebo je to tam, ako keby sa snažili tým ľuďom ten pobyt znepríjemniť. Ale je pravdou, že nemá žiadnu zákonnú ani legislatívnu oporu.

Preto, a to vyplynulo z tej rozpravy, bol som si to overiť, ja aj informoval som o tom navrhovateľa, ja dávam to, čo som dvakrát spomenul vo faktickej poznámke, návrh na teda riešenie, aby sme podľa § 83 ods. 1 procedurálne vrátili tento zákon v druhom čítaní na dopracovanie. A tým pádom by sa otvoril diapazón možností zmeny a zlepšenia ustanovenia, ktoré nás naozaj trápi.

A tu sa chcem ohradiť proti slovám nie všetkých poslancov vládnej strany, len niektorých z nich pretože my vieme tu v opozícii, že sú návrhy, ktoré dokážu prejsť, len musia mať dva parametre. Z nich jeden parameter je, že návrhy, ktoré prípadne prejdú, musia byť spolu predkladané alebo teda minimálne odobrené ministrami a klubom strany SMER. A predpokladám aj z tých vyjadrením predkladateľa, že dosť brutálny proces v tomto absolvoval. A netvárme sa tu, že sme nečakali, že príde pozmeňujúci návrh zo strany SMER-u, ktorým, keď ho schválime, tak vie toto riešenie prejsť ako také. Čiže nikto tu nečakal od pléna alebo od niekoho, že bude nejakým zásadným spôsobom vylepšovať tento návrh. A ja som tiež absolvoval kvôli tomuto návrhu možno dva-tri rozhovory so samotným ministrom vnútra. Tam bol problém, často navrhovateľ kritizuje smeráckych poslancov. A mal si dať na to pozor, lebo mohol by zákon inak prejsť. A teraz je to otázne. Ale to sa medzičasom vyriešilo. Takže to sú tie zásadné parametre o ktorých sa tu bavíme. Ale nemyslím si, že by mali byť pri návrhu tohto zákona podstatné, pretože on chce riešiť vec, aj keď tu môžeme mať riziko, aby sme zas to neprehupli na druhú stranu. A to je vysoká represia

Ja z opozície sa chcem dosť výrazne ohradiť proti slovám, ako budú policajti ohmatávať dievčatá a brať telefóny doktorom a živnostníkom, pretože môžu tak robiť. Myslím si, že taký policajt by sa dlho neohrial na tom svojom poste, ktorý zastáva. A naozaj nerobme z nich odľudov, pretože tu máme aj príklady, keď policajt zneužíval svoje postavenie. Ja som sa tej téme teda nevenoval. Ale viem, že tu hovorilo o tom viacero poslancov. A aj nakoniec potrestali toho, ja si to meno jeho nepamätám, Tiefenbach sa tuším volal. Nakoniec teda presne tam, kde má zákon zafungovať, zafungoval. A myslím, že bol postavený mimo služby alebo ho nejako riešia. Čiže nestrašte ľudí policajtmi, pretože je tu tá druhá časť ľudí, ktorá má práve vtedy, keď potrebujú najviac pomoc, práve vtedy, keď sú šikanovaní, tak už tá posledná inštancia, ktorá im má pomôcť. A nakoniec im ten policajt nevie pomôcť, lebo nemá legislatívne nastavenie a právo pomôcť. Tak s týmto ja mám v poslednom čase omnoho viacej problémov. A myslím si, že aj omnoho viacej ľudí na Slovensku má s tým väčší problém ako s tým, že niekde nejaký policajt by bral, panebože, mobil doktorovi, ktorý je v službe. Myslím si, že ak by to malo nastať, tak to teda vyriešme, možno aj taxatívne, vymedzením toho, za čo by tieto orgány, ktoré v tom priestupkovom konaní sú, mohli pokračovať.
Toľko som chcel povedať a nechcem to viacej naťahovať, preto je môj procedurálny návrh na vrátenie zákona na dopracovanie predkladateľovi a teda pár poznámok k tomu, že prihováram sa za to, aby sa nám to tu v druhom čítaní stalo ústavne konformné s tým, že tu bude politická vôľa vyriešiť vypuklý problém, napriek tomu, že my sa veľmi teda v rámci politiky nemusíme o tom baviť. Myslím si, že toto vieme vyriešiť takto, pretože ide o občanov tejto krajiny. A nestrašme ich policajtmi zbytočne. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Začnem od konca.

Dodo, ja som nespochybňoval tvoju sociálnu empatiu. Nepochybujem o nej. Myslím si, že naozaj ju máš dostatočnú. Ale ja som si dovolil nesúhlasiť s tým návrhom zákona. Myslím si, že tu si sa sekol, hej. Ja som to aj v prvom čítaní, keď to tu bolo, áno, bezpochyby aj pán kolega Jarjabek to spomínal, je to téma, ale táto téma je 25 rokov, ale dovolím si povedať, povedal, a stojím si za tým, toto nie je spôsob riešenia. Hľadajme riešenie, ktoré vyrieši tento problém. Ja viem, aj mňa to veľakrát mrzí. Ja tu spomeniem možno jeden taký netradičný spôsob riešenia, na ktoré nabral odvahu nebohý pán biskup Baláž. A on vo svojej diecéze napísal list, v ktorom zakázal pred kostolmi Banskobystrickej diecézy žobrať. Toto urobil biskup Baláž. Ja som to v prvom čítaní aj spomínal, napríklad na Malte, je to ostrovný štát, je zákaz žobrať. Tam keby ste žobrali, zavrú vás do basy. Malťania hovoria, keď si mal peniaze na lietadlo alebo na loď, tak musíš mať aj peniaze na to, aby si tu mohol dôstojne žiť.

K tomu, že mnohí ľudia naozaj tak sa správajú. Áno, si aj spomenul aj tých opilcov. Ale aj to je obrovský problém, lebo z alkoholizmu sa nedá, Dodo, vyliečiť. Sú experti, ktorí boli 5-, 6-, 12-krát na Prednej Hore. My to platíme z našich peňazí. A znova padajú do toho istého problému. Je to veľký problém. Ale predsa len alkohol sa dá vyliečiť, nad alkoholizmom dá sa zvíťaziť, hej, ale na kolenách s Božou pomocou.

Keď ja neviem, či už vôbec aj to pripomienkovať, ale napríklad to skladovanie tých vecí odňatých. Tuto boli spomínané, hej, tie základné životné potreby, kto ich bude limitovať, a zisťovanie vlastníckeho práva... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, vážený predkladateľ, spravodajca, dovoľte mi niekoľko slov k tomu povedať. Ako Boris Susko spomenul to v rozprave, že on nepatril k tým poslancom, ktorí hlasovali za tento návrh zákona v prvom čítaní, tak ja sa priznám, že ja som v prvom čítaní hlasoval proti nemu a budem aj v druhom čítaní hlasovať proti nemu. Stačilo by v podstate vyjadriť to len tým hlasovaním. Tie dôvody ja som uviedol už v prvom čítaní, môžem len niektoré spomenúť z tej rozpravy.

To nie je len problém, na ktorý narážame v tých limitoch na ústavu, a právny, ale je to aj etický a morálny problém. Ja som to, Dodo, rozprával už aj v prvom čítaní. Presne tak v tom druhom čítaní už aj kolegovia hovoria, tu aj spomenuli, že sa to netýka len bezdomovcov, ale sa v podstate dotýka to všetkých občanov tejto krajiny. A myslím si, že by to bolo tak naozaj veľké zasahovanie aj do vlastníckych práv aj do osobných slobôd. Počúvam, Dodo, ale nebudem hlasovať za tento návrh zákona. Bezdomovectvo takýmto návrhom zákona sa nerieši. Ak, Dodo, si myslíš, že títo bezdomovci od pamätníka sa presunú o tri kriaky alebo štyri parky ďalej a je tým vyriešená otázka bezdomovectva, určite to tak nie je. Ja ti nebudem takto kritizovať tuná, myslím si, tie pripomienky aj tie vecné argumenty, aj právne, ktoré tu zazneli, ale jednoducho za tento návrh zákona hlasovať nebudem. A ja vyzývam aj plénum Národnej rady, aby tak urobilo.

Čudujem sa veľmi, že vôbec prešiel tento návrh zákona do druhého čítania, som bol veľmi prekvapený. Ale ja som bol jeden z mála tých, Doda Hlinu si vážim, je to môj kamarát, kolega, ktorý ale cez to všetko nehlasoval za návrh zákona. A nezahlasujem zaň ani teraz v tom druhom čítaní.

To diviačie ležovisko, ku ktorému si prirovnal možno ľudí, tých, ktorí v podstate stratili strechu nad hlavou a žijú v podstate veľakrát tak, naozaj ako ten diviak v lese, je také, že diviak aspoň v lese ho má a nikto ho odtiaľ nevyháňa, hej.

My namiesto toho, aby sme riešili tak závažnú otázku, ako je otázka bezdomovectva, tak v podstate budeme útočiť na tých ľudí.

Možno, Dodo, nemáš tie skúsenosti s bezdomovcami, možno ja ich mám o trochu lepšie, brat Maroš sa stará o bezdomovcov vyše dvadsať rokov, tak ich, myslím si, má najlepšie na Slovensku. Ale ty bezdomovcovi čo zoberieš? Keby si mu aj topánky vyzul alebo keď mu zoberieš to otvorené víno, myslím si, problém sa tu nevyrieši, týmto návrhom zákona určite nevyrieši.

Ja som si to tak premietol, keď si spomenul tie ležoviská, ktoré sú. By som to zhrnul tak do piatich minút. Tak som si tak premietol iné mestá a iné štáty v našej Európe. Nedávno som bol v Ríme, myslím si, títo bezdomovci takisto sú aj tam, stretol som ich. Dokonca z nich s jedným som sa rozprával, tam žobral bosý, chodil po Ríme, snežilo, padal sneh s dažďom. Som sa ho pýtal, odkiaľ je, Rumun to bol, hej. Teda normálne to je cestovanie alebo cestovný ruch za žobraním. A naozaj títo bezdomovci takto žobrú, takto sa presúvajú. Vo Florencii som tiež stretol bezdomovca žobrajúceho, tiež som sa ho na to pýtal. Bol to Chorvát. Mieril si to na tých bezdomovcov. A chcem ti tak povedať to, že tento problém, to nie je len otázka Bratislavy a našej krajiny, ale, myslím si, celej Európy, tento návrh zákona nerieši tento problém, nebudem hlasovať za tento návrh zákona. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pani predsedajúca. Ja na rozdiel od kolegu Novotného asi rozumiem, kde malo toto vystúpenie smerovať. A mňa už, pri všetkej úcte, pán poslanec Martvoň, otravuje spor Hlinu s Martvoňom, ktorý často tu zažívame z jednej alebo z druhej strany, ale momentálne ste prekročili hranicu, pretože nielen my opoziční, ale aj vaši vládni kolegovia tu proste krútili hlavami a klopili zrak, pretože, škoda, že tu nesedel naozaj minister vnútra, tak ako ste si vy vzali do úst celý Policajný zbor, kde policajti budú ohmatávať dievčatá, budú brať telefóny doktorom a živnostníkom vŕtačky, tak hovorím, budú v prvom rade šikanovať čestných občanov, keď spáchajú priestupky a šliapnu alebo zavezú auto na trávnik. Policajti chcú, aby ľudia platili blokové pokuty za priestupky, ktoré nespáchali. To kde sme? A dokonca vy viete, o čom policajti snívajú. To ja si nedovolím povedať, neviem, či minister vnútra alebo prezident Policajného zboru vie o tom, že policajt sníva o tom, ako môže siahnuť niekomu na majetok. My sme tu poslanci Národnej rady, zákonodarného zboru tejto republiky a podľa mňa môžeme mať výhrady, ak nejaký policajt nekoná na základe a podľa zákona. Ak také vedomosti máte, máte plné právo to kritizovať, a nie tuto v rozprave v spore s Hlinom vyťahovať toto na policajtov. Podľa mňa máloktorý poslanec alebo máloktorá poslankyňa takto ublížili Policajnému zboru, ako ste to práve predviedli vy. Myslím si, že poznáme legislatívny proces, že poznáme, ako to tu funguje, a preto by bolo dobré, keby ste aspoň ten procedurálny návrh boli dali s tým, že nech sa to opraví.

Ďakujem za slovo. Kolega Susko sa snažil vo svojom desaťminútovom a pár sekundovom vyjadrení pomenovať veci z právneho hľadiska. Tuná sme mali 18 minút a 20 sekúnd v podstate opakovanie sa niektorých vecí, ktoré boli trošku irelevantné a, samozrejme, tak ako to povedal aj kolega Novotný, ťahané veľmi do extrému.
Kolega Hlina nehovoril vo svojom prejave o zákonnej priestupkovej imunite, ale o tej vytvorenej, teda tej pomyselnej, lebo nikto z nás nemá tú imunitu, ale určitá časť občanov, od ktorých sa nedá vymáhať pokuta, v podstate tú imunitu má, lebo im nemáte čo zobrať.

Chcem sa ale opýtať, keďže ste hovorili o možnosti, že policajt má možnosť zaistiť osobu, ktorá sa teda prieči, koľko ste zaregistrovali prípadov zaistenia osôb podľa zákona, tak ako ste to spomínali, ďalej, čo vám bránilo využiť možnosť pozmeňujúceho návrhu, vyšpecifikovať, za ktorých okolností je možné odobratie vecí vykonať, keď ste to tu tak kritizovali? To je normálne, však sme v druhom čítaní, ak vtedy sa to robí. A my to väčšinou robíme. No vy to robíte len vtedy, keď si zvrzáte svoj vlastný zákon a potom ho musíte opravovať.

Myslíte si, že zabavenie vecí bežnému občanovi je pre štát v zastúpení policajtov výhodnejšie ako vydanie bloku na zaplatenie pokuty, ktorá je vymáhateľná od takéhoto človeka niekoľkými spôsobmi, alebo si myslíte, že policajt tu zvolí skôr možnosť, že odoberie vec a vykašle sa na hotovosť? Ešte v živote som sa s tým nestretol, že by policajt rozmýšľal alternatívne nad odobratím niečoho úplne iného, ako je zaplatenie pokuty. Ide o to, aby sme mohli vymôcť pokutu od človeka, od ktorého sa to vymôcť dá, ale tu je problém, že tu sa pokuta vymôcť nedá.
No a chcem sa opýtať ešte, či takáto vaša reč by nemohla byť zaradená v prvom čítaní, lebo sa mi zdá, že to skôr patrilo doň, nie do druhého čítania.