Videokanál klubu

112.

Vážená pani predsedajúca, drahé kolegyne, kolegovia, mne je dosť ľúto, že vyšiel takýto čas na predstavenie tohto návrhu zákona a na rozdiel od pána poslanca Osuského, ktorý ten predchádzajúci označil niečo v tom duchu, že nie je to možno až také významné, si myslím, že toto je téma a problém naozaj veľmi významný o to viac, že sa o ňom nerozpráva a že vlastne ani väčšina ľudí nemá predstavu, aký je to veľký problém.

Ide o to, že chceme zmeniť Trestný zákon, ustanovenia Trestného zákona v tom zmysle, aby trestné činy, ktoré považujeme za nesmierne závažné, za oveľa častejšie, ako sme ochotní si pripustiť a oveľa latentnejšie, ako tiež si vieme predstaviť, aby sa dostávali na svetlo Božie, aby sa o nich hovorilo, najmä preto, nie z nejakej krvilačnosti, nie preto, že chceme trestať páchateľov, ktorí v rôznej miere možno môžu za svoje skutky, ale že chceme ochrániť, pomôcť obetiam a ochrániť ďalšie obete pred tým, aby sa im stalo to, čo sa stáva často a o čom sa veľmi málo hovorí.

Ide nám predovšetkým o trestné činy sexuálneho zneužívania, najmä detí. Náš Trestný zákon je postavený trochu nešikovne na to, aby sme to dokázali jedným odstavcom, alebo jedným ustanovením napraviť a zmeniť, ale napriek tomu si myslím, že musíme o tom rozprávať a keď som konzultovala a komunikovala s kolegami právnikmi, ale aj s pánom ministrom spravodlivosti, ktorý sám nie je úplne odporcom takejto úpravy, ale vidím, že v našej spoločnosti a v našej justícii a v našich justičných profesionáloch stále nenachádza akoby svoje miesto a odozvu, to, čo sa už roky, desaťročia snažíme v Európe presadiť, a to rozvoj alebo rozkvet, alebo presadenie restoratívnej justície na rozdiel od doteraz stále platnej a do úvahy branej retributívnej justície. To znamená, že nie trest pre páchateľa má byť zmyslom justície, ale pomoc obetiam a odčinenie nespravodlivosti, odškodnenie ich krívd.

Vo svete existuje hnutie, ktoré rozpráva o tejto problematike, volá sa to, no neviem, ako by som to po slovensky povedala, zastavme ticho, alebo prerušme to ticho, "stop the silence" možno je zrozumiteľnejšie, ktoré robí veľké akcie, aktivity po celom svete a má už aj nejaké výsledky. Pred rokom a niečo sme mali aj na pôde tohto parlamentu vyslanca tohto hnutia, bol to škótsky aktivista, ktorý sám ako dieťa bol obeťou sexuálneho zneužívania a sám na svojom príklade veľmi zrozumiteľne a presvedčivo hovoril o tom, ako sa deti neopovážia povedať o tom, čo sa im deje. Ako sa k tomu odhodlajú niektoré, nie všetky, až potom, keď dospejú. Ale v našich podmienkach napríklad je to už neskoro, pretože ten trestný čin je už premlčaný, už sa k nemu nikto nevracia a čo je najhoršie, nielenže im sa nepomôže, ale nebránime tým páchateľom v tom, aby naďalej páchali trestné činy proti ľudskej dôstojnosti, napríklad trestné činy sexuálneho zneužívania, ale aj obchodovania s deťmi a ďalšie, zneužívanie detí na detskú pornografiu a tak ďalej a tak podobne.

Čiže chceli by sme týmto návrhom zákona docieliť dva ciele. Po prvé, aby sa premlčacia doba zrušila u týchto najzávažnejších trestných činov, čiže zrušiť premlčanie trestného stíhania aj výkonu trestu závažných trestných činov proti slobode a ľudskej dôstojnosti, najmä u detí. Patria tam najmä trestné činy obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania i týrania blízkej a zverenej osoby a výroby detskej pornografie, ale zároveň, a čo sa mi zdá možno nemenej dôležité, sprísniť trest zákazu činnosti tak, že bude zahŕňať predovšetkým, predovšetkým priamy a pravidelný kontakt s deťmi.

Ja nie som fanúšik nejakých srdceryvných prejavov a zalamovania rúk a šušotania poza chrbát a rozprávania o pikantných skutkoch sexuálneho zneužívania detí, ktorého sa dopúšťajú a dopúšťajú, žiaľ, ľudia, ktorí si práve preto, že majú takýto neblahý sklon k sebe, vyberajú povolania, kde majú ľahší prístup, to poviem, k svojim obetiam. Učitelia, vychovávatelia, aj duchovné osoby, nehovorím, že sa to nestáva, ale nie je podstatné a primárne hľadať túto pikantnosť za tými vecami. Treba hľadať spôsob, ako zabrániť tomu, aby sa ďalšie a ďalšie obete obeťami stávali.

Takže v našom návrhu, ako som povedala, navrhujeme, aby sa nepremlčiavalo nielen trestné stíhanie, ale aj výkon trestu. Viaceré členské štáty Európskej únie prijali už vo vzťahu k obetiam sexuálneho zneužívania priaznivejšiu právnu úpravu, než aká v súčasnosti platí na Slovensku. Vo Veľkej Británii sa aj vďaka tým pohybom a tomu hnutiu, ktorý som spomínala na začiatku, sexuálne zneužívanie detí vôbec nepremlčiava. V Nemecku sa môže premlčať až po 30 rokoch od dosiahnutia 21 rokov veku obete. V Českej republike sa do premlčacej doby nezapočítava doba, po ktorú obeť trestného činu, akéhokoľvek trestného činu proti ľudskej dôstojnosti v sexuálnej oblasti bola mladšia ako 18 rokov.

Takže je mi ľúto, že neoslovím viacerých kolegov s touto témou tak, aby si uvedomili vlastne, že čo to je, že to nie je, nie je to ani preto, že chceme hovoriť o zaujímavých veciach, nie je to otázka ani politická, je to otázka na zamyslenie a na to aj, aby sme zmenili nielen Trestný zákon, aby sme zmenili naše myslenie, aby sme rozmýšľali o skutkoch, takých závažných trestných činoch z hľadiska obete, v záujme obete a v snahe jej pomôcť.

Ja vám ďakujem za pozornosť.

16.

Ďakujem za slovo. Ja sa nebudem hlásiť už ústne do rozpravy, tak len takto krátko pripomeniem. A ja vítam tento, túto ratifikáciu dohovoru. Tiež podobne, ako poslanec Mikloško, som interpeloval pána ministra Glváča. Aj sme sa stretli kvôli tomu a vysvetlili sme si teda ten postup, akým je možné dosiahnuť ten úspech, aby sme túto vec mohli naplniť. Takže to vítam, že sa to podarilo po určitom čase, ešte v tomto volebnom období a že budeme mať ďalšiu vec, pri ktorej budeme môcť mať spokojnejšie svedomie, že takéto veci teda už nepodporujeme a že robíme všetko pre to, aby naozaj tie dopady na civilné obyvateľstvo pri poľutovaniahodných vojnových konfliktoch, ktoré, bohužiaľ, po celom svete stále ešte prebiehajú, sa budú minimalizovať a že my ako Slovenská republika aj v tejto veci pridáme k tomu niečo pozitívne. Takže vítam to, určite podporíme a ďakujem za dobrú prácu.

107.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj za spravodajcu k návrhu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, tlač 1599. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

89.
Ja len k tomu, že bola som ubezpečená zástupkyňou organizačného odboru o tom, že keď som jej doplnila 15. podpis, takže to zohľadní. Takto to uverejnila aj na internete. Akurát pre šetrenie nákladov už nakopírovaných a distribuovaných pozmeňujúcich návrhov sme tento proces nezopakovali. Takže budem rada, ak si to vykomunikuje, pán spravodajca, s pani z organizačného odboru. Ubezpečovala ma, že je to v poriadku po formálnej stránke.
Čo sa týka vecnej stránky, nereagujem, lebo asi nemám na to priestor. Stačila by jedna, jeden argument: nemožno sociálnu tieseň, finančnú tieseň ľudí označovať za nečinnosť a nedbanlivosť.
Ďakujem.

=====

85.
Ja len krátko, nechcem naťahovať čas. Je síce pekné, čo sa povie, čo všetko môže spotrebiteľ, ale iná je tá prax. Chcem poukázať na to, že aj posledný príklad pani dôchodkyne Madejovej je dôkazom toho, že ak chcela dobrovoľne plniť v rámci požadovanej a požičanej, veriteľom požadovanej a požičanej sumy, nebolo jej to umožnené. Takže budeme si to potrebovať nejako zrovnať s tým, čo nám umožňuje legislatívna teória, čo nám umožňujú zákony v teoretickej rovine a čo nám prináša súdna, ale aj mimosúdna prax. Tá ma presviedča o opaku vašich tvrdení, pani poslankyňa.

79.
Takže ešte raz zopakujem, aby som nadviazala. Zámerom, môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorým vstupujeme do Občianskeho súdneho poriadku pri nepriamej úprave zákona o rodine, je presadiť inštitút povinnosti predexekučnej a predsúdnej výzvy, pretože sme presvedčení o tom, a toto naše poznanie, tento náš zámer vyplýva z aplikačnej praxe, že takýmto spôsobom dokážeme vytvoriť pre dotknutého dlžníka aký-taký manévrovací priestor pre možnú dohodu a komunikáciu s oprávneným, pre komunikáciu s veriteľom. V mnohých prípadoch sa nám v praxi ukázalo, že ak spotrebiteľ v záujme dohodnúť sa s nebankovým subjektom alebo vymáhačskou spoločnosťou, prípadne s exekútorom o spôsobe alternatívneho riešenia vysporiadania svojho záväzku prejavil záujem, tak väčšinou sa títo zástupcovia dotknutých spoločností k nemu obrátili chrbtom. Potvrdzuje to aj naša skúsenosť, keď sme v záujme zastupovania spotrebiteľa kontaktovali či už nebankové subjekty alebo exekútorov, vymáhačské spoločnosti, ktorým boli postúpené pohľadávky na vymoženie. Nemali záujem s nami komunikovať. A vo väčšine prípadov sme tieto dotknuté subjekty potrebovali upozorniť na mnohokrát objektívne podmienky alebo vplyvy, ktoré neumožňujú spotrebiteľovi, či už pre stratu zamestnania, alebo preto, že sa ocitol v sociálnej tiesni, mu neumožňujú tieto pohľadávky, tieto svoje záväzky voči veriteľom splniť.
V iných prípadoch sa častokrát stávalo, že samí spotrebitelia vniesli svoje pochybnosti a bránili sa pred týmito nebankovými subjektmi v enormne vysoko nastavených vymáhaných čiastkach. Ak sa chceli odvolať, či už voči nebankovým subjektom, alebo vymáhačským spoločnostiam, prípadne voči exekútorom, nebol záujem tieto ich mnohokrát oprávnené požiadavky, preukázané požiadavky zohľadniť. Žiaľbohu, aj na základe prijatej legislatívy, ktorá mala za cieľ posilniť a zvýšiť ochranu spotrebiteľa pred úžerou. Žiaľbohu, aj zo súčasných poznatkov advokátskej praxe a tými, ktorí spotrebiteľov na súdoch zastupujú, máme možnosť vidieť, že neprimerané, neprimerane vymáhané poplatky, úhrady voči oprávneným, voči veriteľom, nemôžme zastaviť.
Ja by som chcela poukázať na to, že v prípade, že spotrebitelia majú záujem riešiť svoje záväzky a dlhy spolu s vymáhaným príslušenstvom alebo nákladmi voči zástupcom veriteľov, ak majú záujem toto riešiť mimoinštitucionálne, mimosúdne, tak naozaj nie je im to umožnené. Nadobúdam čoraz viac dojem a pomaly aj presvedčenie, čo bolo deklarované aj na tom jednom konkrétnom prípade pani Márie Madejovej, ktorý minule uvádzal pán poslanec Hlina, nadobúdam presvedčenie, že je tu účel vlastne týchto ľudí tlačiť do inštitucionálnych procesov, do formalizovaných procesov, či už súdneho riadenia vymáhania takéhoto dlhu, alebo potom aj do procesu vymáhania tohto dlhu cez exekučný úrad. Samozrejme, že na každý takýto proces sa viažu náklady či už právnych zástupcov veriteľov alebo vymáhačských spoločností, prípadne samotných exekútorov.
Nemožno opomenúť, že takýto spotrebiteľ, ktorý sa ocitne v dlhu, v dlhovej špirále, z ktorej sa nevie vymaniť, nemá prostriedky na to, aby sa dokázal pred zomknutím všetkých týchto subjektov, ktoré som spomenula, aby sa dokázal brániť. Vo väčšine prípadov nemá ani to právne vedomie, že nepozná mnohé nové inštitúty, ktoré boli prijaté a ktoré by mohol použiť, a v mnohých prípadoch mu práve jeho sociálna a finančná tieseň neumožní obrátiť sa na advokáta. Netajím sa tým a nie je to žiadne verejné tajomstvo, ak poviem, že samozrejme, ani pre advokátsku obec takéto prípady sociálne alebo ekonomicky finančne poddimenzovaných spotrebiteľov, občanov, vôbec nie sú lukratívne.
Týmto chcem ukázať, že aj napriek prijatej legislatíve, stále ten spotrebiteľ - dlžník, ktorý sa v mnohých prípadoch ako dlžník stáva skôr rukojemníkom suity nebankoviek, vymáhačských spoločností, exekútorov, nemá absolútne rovnovážnu pozíciu, nemá absolútne vytvorený priestor na to, aby sa mohol adekvátne brániť. V takýchto prípadoch to naozaj vyzerá tak, že ak nemáš peniaze, nemáš právo na spravodlivosť, nemáš pomaly právo ani na život. Prípady týchto ľudí naozaj sú dramatické, vedeli by o nich hovoriť tí, ktorí sa tým zaoberajú. A hoci tieto prípady sú riešené ako jednotlivými v rámci personálnych, technických a časových možností tých, ktorí vlastne z princípu takýmto ľuďom pomáhajú, ja predpokladám, že počet 45-tisíc exekvovaných dôchodcov predstavuje takú vlnu a tak veľkú skupinu dlhom zaťažených jednotlivcov, ktorou sa bude musieť štát vážne zaoberať.
Nestačí len prijať legislatívne opatrenia, ktoré budú mať do budúcna preventívny zmysel, a to som presvedčená, že práve inštitúty zavedenia povinných predexekučných a predsúdnych výziev naplnia, ale je naozaj veľmi potrebné, aby sme sa zamerali na tých 45-tisíc exekvovaných dôchodcov, ktorým sú cestou poisťovne zrážané z ich dôchodkov nie malé sumy v prospech vymáhačských spoločností. Bude nevyhnutné týmto ľuďom naozaj pomôcť. Lebo zatiaľ len tým, že o tom hovoríme takto v parlamente, tak sa nám ľudia bezprostredne ozývajú, ale myslím si, že ak by sa o takejto možnosti ochrany finančných spotrebiteľov - dlžníkov, z ktorých sa stali rukojemníci spomenutých subjektov, ak by sa o tejto možnosti dozvedeli, v omnoho väčšom meradle by siahli po odbornej a právnickej pomoci.
Okrem zavedenia inštitútu povinnosti predĺženia predexekučnej a predsúdnej výzvy sa v tomto pozmeňováku budeme sústreďovať aj na to a máme snahu presadiť aj to, aby bola navýšená suma, ktorá má byť chránená pred exekútorom, a zvýšiť vlastne tú sumu z výšky 99 eur na sumu 200 eur.
Ja teda idem k prečítaniu pozmeňujúceho návrhu. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. Čl. II, sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. V § 79 ods. 2 sa na konci pripája táto veta:
"Ak je predmetom návrhu na začatie konania peňažné plnenie, je navrhovateľ povinný okrem listinných dôkazov podľa prvej vety pripojiť aj kópiu výzvy na úhradu peňažného plnenia spolu s doručenkou alebo vrátenou nedoručenou zásielkou.".".
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Zdôvodnenie: Pred podaním návrhu na začatie súdneho konania, ktorým sa sleduje peňažné plnenie, sa zavádza povinnosť navrhovateľa vyzvať odporcu na dobrovoľné plnenie záväzku. Zmyslom tejto tzv. predsúdnej výzvy je snaha predchádzať takým situáciám, keď sa odporca dozvie o svojich pohľadávkach až na základe predvolania na súd alebo na základe doručeného platobného rozkazu. Najväčší prínos predsúdnej výzvy možno očakávať v prípadoch, keď sa vymáhaná suma pohybuje radovo v niekoľkých eurách, napríklad v desiatkach eur. Z praktických skúseností možno takmer s istotou tvrdiť, že drvivá väčšina odporcov je ochotná dobrovoľne splniť svoje pohľadávky plynúce z rôznych nedoplatkov a penále, problémom však je, že o svojich pohľadávkach častokrát ani nevedia.
Navrhovaná právna úprava ukladá navrhovateľovi povinnosť vyzvať odporcu na dobrovoľné plnenie ešte pred podaním návrhu na začatie súdneho konania na všeobecný súd.
Predložený pozmeňujúci a doplňujúci návrh bol vypracovaný na základe podnetov z praxe a novelizačné zmeny boli prerokované so zástupcami stavovských a profesijných organizácií. Len pre upresnenie uvediem, bolo to prerokované so zástupcami združení na ochranu spotrebiteľa a s komorou exekútorov.
Jednou zo základných zásad zákona o rodine je povinnosť každého člena rodiny zabezpečiť ochranu a zvyšovanie hmotnej úrovne rodiny. Zavedenie tzv. predsúdnej výzvy predstavuje inštitút, ktorý je spôsobilý významným spôsobom prispieť k naplneniu vyššie uvedenej zásady zakotvenej v zákone o rodine.
Nie je potrebné osobitne pripomínať, že v Slovenskej republike existuje enormné množstvo rodín, ktoré majú značné problémy s riadnym plnením svojich vyživovacích povinností aj z dôvodov vedenia vyčerpávajúcich súdnych sporov, ku ktorým by v prípadoch finančného plnenia na základe upozornenia zo strany veriteľa vôbec nemuselo dôjsť.
2. V čl. ll sa za bod 11 vkladá nový bod 12, ktorý znie:
"12. Za § 372w sa vkladá nový § 372x, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 372x
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016
Na konania začaté do 31. decembra 2015 sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2015.".".
Odôvodnenie: Zavádzajú sa prechodné ustanovenia s cieľom zamedziť retroaktivite navrhovanej právnej úpravy.
3. Za čl. IV sa vkladajú nové články V až VII, ktoré znejú:
"Čl. V
Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení zákona č. 521/2005 Z. z., zákona č. 71/2009 Z. z. a zákona č. 336/2014 Z. z. sa dopĺňajú takto:
V § 18 sa za ods. 2 na konci pripája táto veta: "Ak je predmetom návrhu na začatie rozhodcovského konania peňažné plnenie, je žalobca povinný okrem dôkazov podľa prvej vety pripojiť aj kópiu výzvy na úhradu peňažného plnenia spolu s doručenkou alebo vrátenou nedoručenou zásielkou.".
Za § 54b sa vkladá nový § 54c, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 54c
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016
Na rozhodcovské konanie podľa tohto zákona začaté do 31. decembra 2015 sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2015.".
Čl. VI
Zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa takto:
V § 25 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: "Ak je predmetom návrhu na začatie rozhodcovského konania peňažné plnenie, je žalobca povinný okrem dôkazov podľa prvej vety pripojiť aj kópiu výzvy na úhradu peňažného plnenia spolu s doručenkou alebo vrátenou nedoručenou zásielkou.".
Za § 73 sa vkladá nový § 73a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 73a
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016
Na spotrebiteľské rozhodcovské konania začaté do 31. decembra 2015 sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2015.".
Čl. VII
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení zákona č. 211/1997 Z. z., zákona č. 353/1997 Z. z., zákona č. 235/1998 Z. z., zákona č. 240/1998 Z. z., zákona č. 280/1999 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 415/2000 Z. z., zákona č. 291/2001 Z. z., zákona č. 483/2001 Z. z., zákona č. 32/2002 Z. z., zákona č. 356/2003 Z. z., zákona č. 514/2003, zákona č. 589/2003, zákona č. 613/2004, nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 125/2005, zákona č. 341/2005, zákona č. 300/2005, zákona č. 585/2006, zákona č. 84/2007, zákona č. 568/2007, zákona č. 384/2008, zákona č. 477/2008, zákona č. 554/2008, zákona č. 84/2009, zákona č. 192/2009, zákona č. 466/2009, zákona č. 144/2010, č. 151/2010, zákona č. 102/2011, č. 348/2011, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 1/2012, zákona č. 230/2012, zákona č. 335/2012, zákona č. 440/2012 a zákona č. 461/2012, nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 14/2013, zákona č. 180/2013, zákona č. 299/2013, zákona č. 355/2013, zákona č. 106/2014 a zákona č. 335/2014 sa mení a dopĺňa takto:
V § 38 sa za ods. 2 vkladajú nové ods. 3 a 4, ktoré znejú:
"(3) Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie je oprávnený povinný v primeranej lehote po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia písomne vyzvať povinného na splnenie toho, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Lehota na plnenie určená vo výzve nesmie byť kratšia ako 5 dní.
(4) Výzva podľa ods. 3 obsahuje najmä označenie oprávneného v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu, ak ide o fyzickú osobu, alebo obchodné meno, sídlo a IČO, ak ide právnickú osobu, označenie exekučného titulu, osobitné označenie výšky sumy istiny a výšky sumy príslušenstva, ktorú je potrebné uhradiť, číslo účtu a kontaktné údaje oprávneného. ".
Doterajší ods. 3 sa označuje ako odsek 5.
V § 41 ods. 4 sa za slovo "ustanovenie" vkladajú slová "§ 38 odsek 3 a 4,".
V § 44 ods. 4 sa za slovo, pardon, v § 44 ods. 1 sa za slová "exekučným titulom" vkladá čiarka a slová "kópiou výzvy a dokladom o doručení výzvy alebo nedoručenou zásielkou podľa § 38 ods. 3 a 4.".
V § 104 ods. 1 sa slová "99,58 eura" nahrádzajú slovami "200 eur".
V § 115 ods. 2 písm. i) sa slová "99,58 eura" nahrádzajú slovami "200 eur".
Za § 243d sa vkladá nový § 243e, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 243e
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016.
Exekučné konanie, ktoré sa začalo pred 1. januárom 2016 a nebolo zastavené alebo právoplatne ukončené do 31. decembra 2015, sa dokončí podľa tohto zákona v znení účinnom od 1. januára 2016.".".
Doterajší čl. V sa označuje ako čl. VIII.
Odôvodnenie:
K čl. V a čl. VI. Navrhovaná právna úprava ukladá žalobcovi povinnosť vyzvať žalovaného na dobrovoľné splnenie záväzku ešte pred podaním žaloby na rozhodcovský súd alebo na stály rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený rozhodovať spotrebiteľské spory. Uvedená povinnosť sa na žalobcu vzťahuje len v prípade, ak má nesplnený záväzok charakter peňažného plnenia. Súčasne sa zavádzajú prechodné ustanovenia s cieľom zamedziť retroaktivite navrhovaných právnych úprav.
K čl. VII bodu 1. Pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie sa zavádza povinnosť oprávneného vyzvať povinného na dobrovoľné plnenie toho, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Zmyslom tejto tzv. predexekučnej výzvy je snaha predchádzať takým situáciám, keď sa povinný dozvie o svojich pohľadávkach až na základe upovedomenia o začatí exekúcie. Najväčší prínos predexekučnej výzvy možno očakávať v prípadoch, keď sa vymáhaná suma pohybuje radovo v niekoľkých eurách, respektíve v desiatkach eur.
Práve o exekučných tituloch na vyššie uvedené spravidla nízke sumy, ktoré veľmi často vznikajú v dôsledku rôznych nedoplatkov a penále, sa povinný o nich (ne)dozvie skôr ako z upovedomenia o začatí exekúcie. V takom prípade už ale povinný musí okrem istiny uhradiť aj trovy exekučného konania.
Skutočnosť, že exekútor je povinný postupovať de facto rovnakým spôsobom bez ohľadu na to, či sa vymáhaná istina pohybuje vo výške niekoľkých eur alebo v niekoľkých tisíckach eur, nasvedčuje tomu, že len účelne vynaložené náklady exekútora neraz presiahnu výšku vymáhanej pohľadávky.
Z praktických skúseností možno takmer s istotou tvrdiť, že drvivá väčšina povinných je ochotná dobrovoľne splniť svoje pohľadávky plynúce z rôznych nedoplatkov a penále, problémom však je, že o svojich pohľadávkach častokrát ani nevedia. V iných prípadoch, ak sa dlžníci ocitnú v tiesni z objektívnych dôvodov, nemajú žiadnu možnosť dohodnúť sa s veriteľom na alternatívnom, pre obe strany prijateľnom riešení.
Navrhovaná právna úprava ukladá oprávnenému povinnosť vyzvať povinného na dobrovoľné plnenie v primeranej lehote po nadobudnutí vykonateľnosti exekučného titulu. Primeranosť lehoty sa posudzuje vzhľadom na špecifiká veriteľa. Účelom takejto formulácie je ponechanie istej voľnosti oprávnenému, aby na neho nebol vyvíjaný nátlak kontrolovať splnenie povinnosti povinného ihneď po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutia na plnenie. Na druhej strane dlhé vyčkávanie oprávneného so zaslaním výzvy možno považovať za rozpor s dobrými mravmi. V aplikačnej praxi sa neraz potvrdil trend podať návrh na vykonanie exekúcie tesne pred uplynutím premlčacej lehoty, čím sa sledoval záujem o nárast čo najväčších úrokov z omeškania.
Podľa základných zásad zákona o rodine je povinnosťou každého člena rodiny zabezpečovať stabilizáciu a zvyšovať hmotnú úroveň rodiny. Zavedenie tzv. predsúdnej výzvy predstavuje inštitút, ktorý je spôsobilý významným spôsobom prispieť k napĺňaniu vyššie uvedenej zásady zakotvenej v zákone o rodine.
Pokiaľ má štát skutočne záujem chrániť rodinu a jednotlivca ako takého pred skĺznutím do dlhovej špirály, je nevyhnutné prijatie prevenčných opatrení, ktoré sú spôsobilé výrazne obmedziť tento nežiaduci spoločenský jav. Predexekučná výzva na úhradu peňažného plnenia predstavuje jednoduchý, no zároveň účinný spôsob, akým povinného v dobrej viere upozorniť na potrebu urgentného splnenia dlhu.
Prax jednoznačne potvrdzuje, že rodič pod tiažou každodenných povinností a starostlivosti o rodinu neraz prehliadne, že výrok rozhodnutia, na základe ktorého je viazaný na peňažné plnenie, nielenže nadobudol právoplatnosť, ale dokonca uplynula lehota splatnosti daného finančného plnenia. K tomuto neblahému javu dochádza, žiaľ, aj v dôsledku nepostačujúcej úrovne právneho vedomia obyčajných ľudí, zraniteľných a inak znevýhodnených občanov, keďže nie každý má právnické vzdelanie.
Upozornenie povinného prostredníctvom tzv. predexekučnej výzvy predstavuje výraznú pomoc najmä pre rodičov - živiteľov rodín, ktorí neúmyselne v stanovenej lehote nestihli plniť to, čo im ukladá vykonateľný exekučný titul. Prirodzene takýmto spôsobom dokážeme posilniť i ochranu rodín zo zraniteľných dôchodcovských skupín.
K čl. VI bodu 2. Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisiaca s predchádzajúcim bodom.
K čl. VI bodu 3. Obligatórnou prílohou k žiadosti o vykonanie exekúcie je okrem exekučného titulu aj kópia výzvy, ktorú oprávnený zaslal povinnému, ako aj doklad o doručení výzvy alebo samotná nedoručená a vrátená písomnosť (nedoručená a vrátená obálka obsahujúca výzvu).
K čl. VI bodom 4 a 5. Suma hotových peňazí, na ktoré sa nevzťahuje exekúcia, sa zvyšuje zo sumy 99,58 eura na sumu 200 eur. Odôvodnením navrhovanej zmeny je najmä zmena životných nákladov, na ktoré legislatíva v tomto smere od účinnosti Exekučného poriadku ešte nereflektovala.
Výška neexekvovateľných hotových peňazí predstavovala sumu 99,58 eura, respektíve sumu 3 000 Sk už v roku 1995, keď bola výška priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky 7195 Sk, teda 238,83 eur. Bola to teda suma rovnajúca sa približne polovici priemerného príjmu. Pre porovnanie: v roku 2014 bola výška priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky na úrovni 858 eur. Rovnako zvýšená suma finančných prostriedkov, rovnakú sumu, zvýšenú sumu finančných prostriedkov sa navrhuje ponechať povinnému odblokovanú aj na jeho bankovom účte.
Navrhovanú úpravu je potrebné vnímať aj z hľadiska, že povinnou osobou môže byť aj rodič, ktorého prvoradou úlohou je uspokojovanie potrieb rodiny. Suma 100 eur, ktorú v súčasnosti nie je možné exekvovať, len s ťažkosťami pokryje náklady jednej dospelej osoby. Ponechanie sumy hotových peňazí vo výške 100 eur pre domácnosť, tvorenú hoci len tromi, štyrmi osobami, je pre takúto osobu - živiteľa rodiny doslova likvidačné. Takáto osoba následne nemá inú možnosť, ako uchýliť sa k získaniu finančných prostriedkov za akúkoľvek cenu, aj za cenu neprimerane nevýhodných podmienok.
K čl. VI bodu 6. Zavádzajú sa prechodné ustanovenia s cieľom zamedziť retroaktivite navrhovanej právnej úpravy.
Záverom chcem povedať, že tento môj pozmeňujúci návrh som samozrejme prerokovala s viacerými opozičnými poslancami, ktorým týmto spôsobom chcem poďakovať za podporu v mene všetkých, ktorí na takýto zákon, na takúto úpravu zákona a podporu, ochranu rodiny a hlavne zadlžených občanov čakajú. Tento zákon, respektíve navrhovanú úpravu som prerokovala aj s niektorými poslancami vládnej strany, ktorí sa spotrebiteľskému právu a vôbec exekučným procesom ako takým venujú. Prebrala som ju aj s pánom ministrom a na základe mnou prednesených argumentov, ktoré boli odkonzultované s odbornou verejnosťou, stavovskými organizáciami, ako som už spomenula, či už združenia na ochranu práv spotrebiteľov alebo aj s Komorou exekútorov, na základe aplikačnej praxe, poznatkov, podnetov ľudí, ktorých zadlženosť sužuje a trápi, ako tu bol uvedený príklad pani Madejovej, ktorá pre pôžičku vo výške 1000 eur dnes musí uhrádzať nebankovke a vymáhačskej spoločnosti 8-tisíc eur, som nadobudla presvedčenie, že niet formálneho dôvodu a už vôbec vecného dôvodu, pre ktorý by tento zákon aj v kontexte programového vyhlásenia vlády a záväzku podporovať rodinu nemal byť schválený.
Pán minister ma upozornil na to, že je záujem otvoriť Občiansky súdny poriadok. Nie tak dávno sme tu mali prednesený, prerokovaný rad rekodifikačných zmien, opatrení, Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok, avšak naliehavosť situácie, v ktorej sa mnohí ľudia ocitli, ich zúfalstvo a potreba pomoci ma presvedčili o tom, že nie je dôvod na to, aby sme prijatie takéhoto zákona neschválili. I tak v tejto forme ma skôr preventívnu funkciu.
I tak chcem zdôrazniť, že budem apelovať a vyzývať vládu k tomu, aby ľudia, exekvovaní dôchodcovia, zraniteľní spotrebitelia, v zásade či už ide o dôchodcov, alebo mladých ľudí, aby od štátu dostali pomocnú ruku. Nad formami sa samozrejme môžeme zamyslieť, možnože úpravou zákona sa to nebude dať dosiahnuť, ale ja som vnútorne presvedčená, že štát, ktorý dokáže konzervovať takýto systém, kedy sa z dlžníkov stávajú rukojemníci nebankových subjektov, vymáhačských spoločností, exekútorov, na to napojených súdov, nemôže s plnou istotou o sebe hovoriť, že je to štát, ktorý je postavený na humánnych a demokratických zásadách a princípoch. Naozaj považujem za amorálne a nehumánne, ak dnes konzervujeme systém a režim, kedy profit získavajú predátorské subjekty, ťažiace z nevedomosti a sociálnej tiesne našich občanov.
Vopred vám ďakujem, ak sa nad týmto návrhom zamyslíte a ak ho prehodnotíte a svojím súhlasom ho podporíte. Verím, že vám za toto budú vďační občania, za ktorých tu dnes stojím a ktorých aj zastupujem.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán navrhovateľ, pán minister, pán spravodajca, prítomní poslanci. Dovoľte mi, aby som v druhom čítaní k zákonu o rodine vystúpila aj ja. A hneď v úvode poviem, že aj keď naoko priamo nesúvisiaci pozmeňujúci návrh, ktorým sa snažím viac rozšíriť vstup do Občianskeho súdneho poriadku, nesúvisí so zákonom o rodine, možno z formálnej stránky to takto možno vyhodnotiť a posúdiť, ja som hlboko vnútorne presvedčená, že so samotnou vecnou stránkou a s tým, čo dnes trápi slovenskú rodinu, čo ju dnes sužuje, veľmi úzko súvisí. Ja verím, že v záujme zohľadnenia toho, že formalizmus, prepätý formalizmus nemôže zatieniť merito veci a vecnú stránku, o ktorej dnes budem hovoriť, prijmete moje vystúpenie aj predkladaný pozmeňujúci návrh s plným pochopením.
V programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky, ak si, ak môžem, budem krátko citovať, sa píše a uvádza, že "vláda Slovenskej republiky bude usilovať o posilnenie súdržnosti spoločnosti a ako základný predpoklad rastu, kvality ľudí bude podporovať rodinu. Navrhne orientáciu najmä na také hodnoty, ako je rodina, práca, ktorá je zdrojom zabezpečenia prostriedkov pre život, na starostlivosť o zdravie, bude dbať o kvalitu života starších ľudí, výchovu detí, bývanie a sociálnu politiku. Okrem toho vláda Slovenskej republiky vytvorí aj stabilný rámec sociálnej politiky pre istoty občanov, pričom za kľúčové považuje rodinu, ako základnú bunku určujúcu kvalitu života a istôt občanov". V ďalšom bode uvádza, že "vláda Slovenskej republiky presadí, aby rodinná politika bola centrom záujmu sociálnej politiky štátu, a dôsledné uplatňovanie základnej zásady zákona o rodine, podľa ktorej je manželstvo jediný zväzok medzi mužom a ženou, ktorý má spoločnosť chrániť a napomáhať jeho dobru". Je tu teda deklarovaný všeobecný záväzok, že vláde záleží na tom, aby bola podporovaná rodina, bola podporovaná rodina ako základná bunka spoločnosti, a to,  samozrejme, bez toho, aby sme garantovali a chránili aj rodinu, čo sa týka jej sociálno-ekonomického zabezpečenia, jednoducho nie je možné dosiahnuť.
Ja si uvedomujem, že tento zákon o rodine aj vstup do Občianskeho súdneho poriadku viac-menej tematicky súvisí s úpravou starostlivosti o dieťa, hlavne, ak som dobre pochopila, pri striedavej starostlivosti o dieťa, ale chcem poukázať na to, že zjavne toto nie je jediný pálčivý a vypuklý problém, ktorý dnes sužuje slovenskú rodinu. Za rovnako, ak nie viac, pálčivý problém považujem vysokú mieru zadlženosti slovenských rodín. A týka sa to tak mladých rodín, ako aj rodín, ktorých sú členovia v dôchodkovom veku. Ak vláda prijala a deklaruje takýto záväzok podpory rodiny, neviem si celkom dobre vysvetliť, ako je možné, že legislatívne opatrenia, ktoré sme prijali, a to nielen všeobecne na posilnenie a ochranu spotrebiteľov, občanov pri vymožiteľnosti svojich oprávnených nárokov, ale hlavne na ochranu občanov na finančnom trhu, nie sú dostatočne účinné. Svedčia o tom aj podnety, ktoré mi v poslednej dobe prichádzajú. Jeden podnet za všetky, ku ktorému sa včera, myslím, včera vyjadril práve poslanec pán Hlina. Naozaj, napriek tomu, že sme prijali rad legislatívnych opatrení, naoko zamedzujúce nárastu úžery a zadlženosti slovenských rodín, v praxi sa ukazuje, že tieto opatrenia nie sú natoľko účinné, aby sme dnes mohli s plnou váhou a plnou spokojnosťou, satisfakciou vyhlásiť, že spotrebiteľov, občanov, hlavne zo zraniteľných skupín obyvateľov, máme chránených.
Uvedeným návrhom zákona sa ja snažím zamerať hlavne na zavedenie inštitútov, ktoré dokážu ľuďom pomôcť, a to tým spôsobom, že im umožnia dojednať prijateľné podmienky vyplývajúce z ich záväzkov mimo inštitucionálneho režimu. Mojím zámerom je presvedčiť vás o tom, že ustanovenie inštitútu povinnosti predexekučnej a predsúdnej výzvy pomôže veľkému množstvu ľudí, ktorí, žiaľbohu, pri snahe dosiahnuť komunikáciu a dohodu, či už s právnymi zástupcami vymáhačských subjektov, nebankoviek alebo aj exekútorov, majú veľmi negatívnu skúsenosť.
Vážená pani predsedajúca, nehnevajte sa, ale ja asi ukončím svoje vystúpenie v tejto etape, pretože v sále je značný ruch, a to mi neumožňuje sústrediť sa plne na to, čo chcem predniesť. A rovnako si myslím, že téma, o ktorej chcem hovoriť, si zaslúži ďaleko väčšiu pozornosť. Takže, ak dovolíte, ja v tejto fáze moje vystúpenie preruším. Môžem?

Ďakujem vám za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení občania, hostia. Ak mám možnosť hovoriť o istej takej štatisticky významnej svojej vlastnosti, tak je to, že možno Slovensko za tých šesťdesiat rokov som pochodil hlavne pešo a vždy, keď príde nejaký podnet, tak si vybavím konkrétny kraj, z ktorého prichádza. A je to svojím spôsobom výhoda, že teda nepočúvam len slová, ale zároveň vnímam aj obrazy, ktoré sú s týmito slovami spojené. A práve tak, nie tak dávno, včera, predvčerom, keď mi z jedného regiónu Slovenska prišli pomerne smutné informácie, alebo závažné, alebo znepokojivé, tak hneď som si vybavil ten konkrétny kraj. A je to kraj, možno ho budete poznať a možno ani veľmi nie, medzi Dobročou, Kotmanovou, Hrnčiarkami, ukrytý tam na severe Novohradu kdesi pod Bikovom, pod kopcom, ktorého výška sa dobre pamätá, lebo sú to štyri jednotky. Ale my skôr budeme hovoriť o hĺbkach, nie o výškach, ale hĺbkach toho, kde môže upadnúť náš vzťah k prírode, k hodnotám kraja, ktorý často slovami hodnotíme ako krásny a deklarujeme mu svoj obdiv a ochotu ho chrániť, avšak keď príde na konkrétny prípad, tak zistíme, že za krásou slov sa skrýva škaredosť skutkov.
A prečo som tak zablúdil v spomienkach na tie Kotmanovské lazy a k tým Hrnčiarkam, povyše Cinobaniek, k Striebornej? Možno ste to pochodili, možno nie. Odporúčam, je to krásny kút krajiny, kde ešte mnohí ani Slováci ho neobjavili. Nuž, ale napodiv objavila ho istá skupina ľudí, ktorá ho podľa mňa objavovať radšej nemala. Ešte skôr, než popíšem tú skupinu ľudí, tak pripomeniem, že sme mali dobrý zvyk, a ten zvyk je aj celkom zachovaný, dávať niektorým mesiacom prívlastky. Pamätáte si na Marec – mesiac knihy, na Apríl – mesiac lesov? Máju sa zvykol dať prívlastok Mesiac lásky, to už nebolo tak úradne vyhlasované, ale malo to svoju krásu a silu má. No a jún, jún býval spojený s prívlastkom Mesiac poľovníctva. Áno, poľovníci to vedia, ale myslím, že ľudia, tak mnohí nepoľovníci, lebo poľovníci práve v tomto mesiaci zvyknú robiť mnoho takých svojich aktivít, ktorými upozorňujú na to, že ich koníček má istú hĺbku, istú krásu a že to nie je len lovenie zvery, tak vtedy dávajú možno verejnosti takú odpoveď, že naozaj je to koníček, ktorý má svoje hodnoty celospoločenské.
Prečo som zablúdil k tomuto výpočtu jednotlivých mesiacov a ich prívlastkov? To kvôli tomu, že máme práve jún, a kvôli tomu, že do krásnej lokality v okolí Hrnčiarok, Kotmanovej, Cinobane, Dobroče zavítajú tento víkend, teda už na pozajtra a v nedeľu motocyklisti, ktorí vyznávajú šport menom Enduro. Dokonca bude tam pretek, ktorý je povýšený na medzinárodné majstrovstvá Slovenska, a 250 motocyklov bude po horách a lesoch tohto nádherného kraja revať a zavýjať a smrdieť na okruhu 40 kilometrov, bude prechádzať cez potôčiky, po cestách, ale aj po lesných úsekoch, ktoré nie sú lesnými cestami, ako som si overil aj na lesnom úrade, a je to veľká škoda.
V tejto chvíli bude to interpelácia, ktorú adresujem pánom ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a rovnako tak, rovnako aj ministrovi životného prostredia. Keď som si overoval, kto je za tým, nuž, nadšenie týchto motocyklistov. Nechcem v žiadnom prípade spochybňovať, že nemajú právo na svoju existenciu pod slnkom. Ale prečo to vohnať teraz po cestách a hlavne necestách tohto krásneho kraja? A tobôž ešte v tom mesiaci, symbolicky nazvanom mesiacom poľovníctva, keď tie mláďatá, nechcem tu hovoriť nejaké dojímavé scény, ale práve v týchto chvíľach veľmi často vidíte, ako matky jelenice a matky srny vyvádzajú svoje mláďatá. Naozaj neni problém ich stretávať pomerne ľahko a bez toho, aby človek išiel s úmyslom do prírody pozorovať zver.
No čo si myslíte, čo sa stane po tých dvoch dňoch, keď tam 250 motocyklov bude týmto krásnym krajom burácať? No možno niektoré tie zvieracie matere odídu od tých svojich deťúreniec a možno za chvíľočku aj budú tam, aj nejaké smutné nálezy. Ale nechcem to dramatizovať, som presvedčený, že toto nemalo nastať. A keď som to konzultoval s tými ľuďmi, ktorí do toho vstúpili, tak vlastne všetci mi uznali: veď hej, veď máte pravdu. To mi povedali na štátnej správe, to mi povedali aj na štátnych lesoch, no len výsledok je taký, že každý vie, že veď máme pravdu a napriek tomu sa tento počin tam udeje.
Tak sa spytujem, páni ministri, či naozaj máme v poriadku svoje rozhodovacie právomoci a kompetencie, keď takéto zjavné narušenie prírody v nevhodnom mesiaci v nevhodnom prostredí v nevhodnom kraji, teda veľmi vhodnom na inú činnosť, nie na túto, takéto niečo naše orgány odsúhlasia. Viete, ešte aj tá propagácia, ktorú som si našiel na internete, týchto medzinárodných majstrovstiev, hovorí tak, ako aby ľudia vedeli, že s tými 250 motocyklami, kde vlastne prídu: ´Hostiť vás bude ľud Stredného Slovensko hovoria hrdo, no určite sa nenechajte s touto polohou klamať, že by mohlo ísť o jazdenie cez kukuricu...´ Viete, oni priamo sú si vedomí toho, že žiadna kukurica to nebude, žiadne roviny, ale, ako hovoria ďalej, bude to teda prejazdom Horných Fafákov, Kozí chrbát, Pohanský hrad, popri Hraničnom potoku, Vrbinskom potoku, Zimnom potoku, a tak ďalej a tak ďalej, bude to proste, ako to hovoria, iná kávička. Pochopte tú radosť týchto organizátorov, ako kávičku teda naliali do tejto šálky, oni budú s 250 motorkami jazdiť, ako iná kávička, po krásnej, možno už v tejto chvíli ešte môžeme povedať, zvyšku panenskej prírody na Slovensku, lebo každý, kto pozná Hrnčiarky, Koptanovú a tie okolité lazy, tak musí povedať, že je to ozaj ešte krásna a výrazne nezmenená krajina. Potrebujeme takéto rozhodovacie mechanizmy?
Vystúpili sme tu aj s pánom poslancom Hubom už viackrát, že, a bolo to aj publikované, že hlboko nesúhlasíme s tým, aby sa nám preháňali nejaké divné štvorkolky aj dvojkolky po lesoch. Kolegyne, kolegovia, koľkokrát sme sa tu zbytočne doťahovali o tom, že či teda nejaké bicykle máme alebo nemáme, aké vážnej debate, že tí cyklisti nám vadia, a možnože sme zabíjali zbytočný čas, ale takéto niečo nám môže nevadiť? Nuž tak sa spytujem teda pánov ministrov, že teda, či to máme v poriadku, že ľudia, ktorí sú zodpovední na úseku správy lesného hospodárstva a životného prostredia, takéto niečo pripustili. Tobôž keď, hovorím, aj z jednej, aj z druhej strany sa mi dostalo tichej odpovedi, že vlastne nesúhlasia s týmto rozhodnutím, ale rozhodli tak, lebo je to akosi pre ich čítanie zákona jediné riešenie, aby teda voľajako prekľučkovali.
Takže, poprosím vás, pozrime sa spoločne do týchto zákonov a zmeňme to, pretože toto naozaj nie je v poriadku. A aby som teda nehovoril len pánom ministrom z tohto miesta, ale možno ozaj by bolo treba aj pripomenúť aj kolegom, v tomto prípade z odštepného závodu Lesov Slovenskej republiky v Kriváni, že keď dávali ten súhlas, oni ho dali teda podmienečne s tým, že veď napokon lesný úrad rozhodne, nuž, či by, kolegovia, nebolo treba v takejto chvíli skôr sa zamyslieť a povedať si, že takýto súhlas predsi nemôže nám robiť to, čo očakávame od prírody, a to teda, aby v nej podľa možnosti panovali iba tie procesy, ktoré sú pre obyvateľov potrebné a aby sme tam nemali tie zavýjajúce stroje, ktoré ak niekde majú ísť, máme areály na Slovensku, máme pri Považskej Bystrici svetový areál, vybudujme také ešte štyri, ak nám jeden nestačí, ale neumožníme každému kto si, iste aj s dobrým úmyslom spropagovať svoj šport, spropagovať svoj región, zmyslí, že urobí takéto naozaj nervy drásajúce preteky a ničiace našu prírodu. Možno s dobrým úmyslom, ale s veľmi, veľmi zlým výsledkom.
Mám informáciu, že keďže sa jedná už iba o 48 hodín do štartu, že sa to zastaviť nedá, ale teda prosím, ak už tú Cinobaňu budeme musieť prežiť a niektoré živé tvory v tamojších lesoch ju neprežijú, aby sa to teda už neopakovalo pre ďalšie. To je prvá interpelácia, ktorá teda sa týka pretekov medzinárodných majstrovstiev sveta Enduro tento víkend v Cinobani a v okolitých lesoch.
Druhá interpelácia sa týka pána ministra školstva, pána Draxlera, je mu adresovaná, teda netýka sa, bude mu adresovaná. O čo tu ide? Za niekoľko desiatok minút budeme hlasovať, ak sa nemýlim, o školskom zákone. Bola tu dlhodobá rozprava, zistili sme, že mnohým poslancom vadí to, že zriaďovateľ novelou, ktorú o niekoľko desiatok minút máme schváliť, bude zvýšená možnosť zasahovať do demokratických procesov, ktoré prebiehajú na základných a stredných školách,. A ja som vo svojom vystúpení upozornil na to, že neboli využité všetky možnosti konzultácie pri kreovaní tohto zákona s jednotlivými skupinami profesnými, ktoré majú k tomu čo povedať, a spomenul som aj Slovenskú komoru učiteľov. V takej nepriamej reakcii pána ministra sme sa dozvedeli, že on to teda konzultoval so všetkými, ktorí mali záujem. No mne z toho potom vyplynulo, ani keby Slovenská komora učiteľov nemala záujem, ale nie je to pravda, myslím si, že tá práveže vzniesla dosť veľa pripomienok a veľmi jasne ich aj zverejnila. A teraz chcem dať, práveže dobre to vyšlo, život je veľký režisér, tesne pred hlasovaním do pozornosti, vážený pán minister, touto interpeláciou skutočnosť, ktorá vznikla v dôsledku toho, že táto komora učiteľov práve v posledných hodinách ukončila anketu, ktorú usporiadala vo svojej sfére a oslovila 1400 škôl s tým, že boli zvedavý práve v tejto ankete na vzťahy, aké panujú medzi zriaďovateľmi a školami. A hľaďme, že teda aké boli reakcie týchto škôl, ktoré možno by vás mohli zaujímať, a možno ešte, ak by bol som bol veľký idealista, tak zvrátiť hlasovanie, pán minister, ktoré máte možnosť stále ešte možno v tejto chvíli zastaviť. Vy ste vlastne jediná osoba, postava, ktorá by ešte mohla možno aj pod vplyvom tohto výsledku... (Ruch v sále.)
Počkám áno, lebo pán minister má dôležitejšie, ale ja chápem, že... Ja si nepamätám, že by som niekedy išiel ministrov otravovať, keď tu sedia predom. Mne sa to zdá, že majú tam sedieť a majú proste byť reprezentanti vlády a neprichádzať sem kvôli tomu, aby vybavovali. Nie sú priestory inde na to, aby sa ministri bavili s poslancami, práve tu? A dokonca niekedy až tak ostentatívne, však si porozprávame, keď tu už musíme zabiť medzi poslancami nejakú tú hodinu, dve? Páni ministri, ja vás stále oslovujem, že ste členovia vlády Slovenskej republiky, tak vás pekne prosím, buďte nimi každým ohľadom. Mne to jednoducho za tie tri roky tu vadí, že tu sa robia diskusné kluby. A výkriky poslancov, že počkáme a... Na čo je to dobré?
Takže, pán minister, zopakujem, že teda ak ste mali dobrý úmysel rokovať so všetkými profesnými skupinami, ktoré majú čo hovoriť do školského zákona, tak Slovenská komora učiteľov je významná skupina profesionálov, ktorí majú určite, o tom nemožno pochybovať, úprimný záujem na tom, aby školstvo fungovalo, aby fungovali zákony, ktoré riadia prácu školstva. A teda keď anketu zaslali 1400 respondentom, a z toho, to číslo teraz rýchlo nenájdem, ba nájdem, 1379 odpovedalo, tak zjavne vidno, že tá komora má svoje slovo a že zaujala svojimi otázkami jednotlivé školy. Čo sme sa dozvedeli z tejto ankety? Dozvedeli sme sa to, že 111 riaditeľov uviedlo, že zriaďovateľ im hlboko zasahuje, alebo teda zasahuje do prijímania zamestnancov, zasahuje, v prípadoch, že ide o známych zriaďovateľa a veľmi často, zasahuje v podobe tlakov zamestnať miestnych obyvateľov, a to aj napriek absencii požadovanej aprobácie. To je, napríklad 111 respondentov odpovedalo takýmto spôsobom. Šesťdesiatšesť riaditeľov škôl uviedlo, že zriaďovateľ pri prijímaní do pracovného pomeru uprednostňuje rodinných príslušníkov, známych a nekvalifikovanú silu, silu s nižšou kvalifikáciou. Tisícstotri respondentov, to znamená, že 80 % sa vyjadrilo, že s návrhom, ktorý smeruje k posilneniu kompetencie zriaďovateľa vo veci voľby riaditeľa školy, ne-sú-hla-sí. To znamená 80 % oslovených škôl nesúhlasí s touto časťou, ktorá vzbudila také veľké diskusie práve pri prejednávaní zákona, o ktorom sme konštatovali, že je v ňom veľa dobrých momentov, ale toto nám mnohým vadilo. Stoštyridsaťosem riaditeľov odpovedalo, že sa vyvíjajú na nich tlaky ohľadom prijatia vyššieho počtu detí na triedu, ako by mali prijať. Osemdesiatštyri prípadov zaregistrovali autori tejto ankety Slovenskej komory učiteľov, že sa stanovujú diskriminačné, legislatívu porušujúce kritériá pri prijímaní detí do materských škôl. Zasahovanie do kompetencie riaditeľov pri prijímaní detí, 143 prípadov. Vyhrážky súvisiace s odvolaním z funkcie, alebo stratou zamestnania pri nesplnení stanovených požiadaviek, ktoré nemajú oporu v platnej legislatíve, 98 prípadov.
Pán minister, máme za pár minút hlasovanie. Nestoja reakcie vašich škôl, 1300 z 1400 oslovených, ktoré to takto pociťujú, za to, aby ste vypočuli svoje školy? Ste vlastne jediný človek v tejto chvíli v tejto republike, ktorý to môže ešte zastaviť. Skúste povedať si, že by stálo za to rozprávať so Slovenskou komorou učiteľov. A možno, že ak tá anketa neni presná, tak si dajte urobiť svoju, ale nehovorte mi, že poznáte výsledky a názory všetkých ľudí, ktorých sa to týka, respektíve ich reprezentantov, pretože všetkých nemôžete poznať. Ale názory komory učiteľov, no tak tá by jednoducho nemala byť pre vás nevýznamným partnerom. Ja pokiaľ poznám tých ľudí, sú to učitelia, profesionáli, nadšenci. A tí zriaďovatelia, ktorým nikto nechce zobrať ekonomické a kontrolné mechanizmy a funkcie, to sú predsa ľudia, ktorí nerozumejú školstvu v naprostej väčšine prípadov. A keď tie váhy porovnáme, no nestojí za to, aby ste sa pridali na stranu svojich učiteľov. Veď vy vlastne ste sa postavili na stranu tých, ktorí nemajú pedagogické základy. Ja myslím, že vy to musíte mať jasné pri svojom rozhodovaní. Len je to otázka tých politických hier. No keby ste to dostali ako úlohu, že, alebo otázku, kde sa teda máte prikloniť z hľadiska logiky, tak nemôžte mať problém. Pamätám si na vaše brilantné vystúpenie, ktoré nedávno prebehlo televíziou, keď ste sa zúčastnili ako ešte mladý študent tej súťaže v Londýne. Keby ste dostali v Londýne takúto otázku, tak určite by ste ju zodpovedali presne tak, že učitelia sú tí, ktorí majú v tomto prípade hovoriť. Áno, ja viem, vtedy (rečník si povzdychol), dobre, to neni príklad veľmi miestny, ale oceňujem, ma to zaujalo, bolo to pekné, keď ste teda záznam tam zverejnili. Bolo to ozaj elegantné. A ste určite veľmi šikovný človek. Poprosím vás, prejavte šikovnosť aj v tom, že zvrátite ešte to hlasovanie, ktoré nás za chvíľočku čaká. Bol by to teda taký zaujímavý moment, ale myslím si, že naprosto na mieste. Tieto reakcie vašich učiteľov, ktoré vyplývajú z ankety, jednoducho sú zverejnené, je to vec, ktorú som si načerpal zo stránky komory učiteľov, a prosím, aby sa na ich názor prihliadalo, lebo je to názor profesijnej skupiny ľudí, ktorá vie, čo hovorí.
A ešte tretia interpelácia, ktorú adresujem pánovi predsedovi vlády Slovenskej republiky Robertovi Ficovi,. Jedná sa o to, že dnes je tiež, život je fakt dobrý režisér, dnes je rovný rok, 25. júna 2014 vláda schválila úlohu, ktorou poverila ministra dopravy, aby vypracoval a hlavne zabezpečil financie na prvú predprojektovú fázu vytvorenia obchvatu, ktorý má obísť obec Dvorianky na východnom Slovensku. Je to obec, ktorú možno poznáte už aj z médií, pretože majú tam akčnú skupinu ľudí, ktorá sa nezmierila s tým, s čím sa mnohé obce zmieria v pocite, že sa nedá nič robiť. Dá sa. Touto obcou prechádzajú denne stovky kamiónov a ťažkých áut, praskajú im tam múry na domoch, majú tam neznesiteľný hluk a majú tam vysoký obsah rôznych nebezpečných látok vo vzduchu, konkrétne je tam veľká koncentrácia podľa všetkého kysličníka dusičitého, NO2. Dobre hovorím? Dobre. A toto sú veci, ktoré tých ľudí trápia, a najmä ich trápi ten prístup, ktorý svedčí teda o tom, že nie všetko je v poriadku. A preto, pán premiér, prosím, aby ste sa spýtali svojich ministrov, konkrétne teda ministra dopravy pána Počiatka, že prečo teda nesplnil tú úlohu a finančné prostriedky na tento účel, na tú predprojektovú prípravu, nie sú ešte zabezpečené? Ono totižto vláda zaviazala sa k tomu, že k 31. augustu 2022 bude obchvat vybudovaný. Obchvat, ktorý teda medzi Hriadkami a Vranovom nad Topľou obíde obce Dvorianky, Sačurov, Sečovská Polianka a Parchovany. Ak sa nepremení táto prvá fáza, je veľké nebezpečenstvo, že sa teda nesplní ani tento termín. A preto odpoveď, ktorú dostala akčná skupina z tejto obce, že fyzická osoba nemá právo sa spytovať na Úrade vlády, prečo nejaké úlohy sa neplnia, je to asi tak, asi táto odpoveď je správna, proste, aby ste vedeli občania, keď sa vám zdá že nejaký minister neplní úlohu, tak odpoveď z Úradu vlády znie, že fyzická osoba sa nemá čo spytovať na neplnenie úloh ministrami vlády Slovenskej republiky. Nuž teda sú potom na to poslanci, aby sa spýtali miesto vás.
Tak sa spytujem, pán premiér, ako hodnotíte nesplnenie tejto úlohy, ktorá bola daná ministrovi dopravy Počiatkovi 25. júna 2014? To znamená, máme dnes práve jednoročné výročie zadania tejto úlohy.
Znepokojuje ma aj to, že odpovede zo životného prostredia, preto je to adresované aj ministrovi životného prostredia, sú také, že: áno, máte pravdu, je veľmi pravdepodobné, že v istých fázach ten kysličník dusičitý je teda koncentrácia, ktorá presahuje prípustnú normu, ale, viete, my to nevieme zmerať, nájdite si nejakú komerčnú firmu, zaplaťte ju a zmerajte si to. Nuž, ja sa spytujem, či to je naozaj pravda, že ak niekde občania majú pocit, že sú tu ohrozené, ich zdravie, nejakými chemickými zlúčeninami a toto treba zistiť, či je tá správna odpoveď, aby si títo občania teda našli firmu a zaplatili ju. Či my teda nemáme systém organizácií, ktoré sledujú hygienu životného prostredia a jeho kvalitu práve zabezpečenú na tom, že takúto základnú vec vedia zistiť? Čo je to za odkaz občanom, že teda si majú zaplatiť firmu a majú si ju jednoducho objednať a nájsť niekde na internete a možnože potom sa dačo bude diať?! Je to odpoveď, ktorá je nelogická a s ktorou sa nemožno stotožniť. Naopak, treba sa stotožniť s tou skupinou aktivistov z obce Dvorianky, ktorí sú tí, ktorí sú nespokojní s týmto stavom a žiadajú, aby sa v tejto veci urobila náprava.
A viete, postál som si minule v tej obci a naozaj, ono zase štátu treba uznať, že nie všetko myslí zle, ale zle to často vypáli. V tejto obci znížili rýchlosť na štyridsiatku a zároveň tam namontovali retardéry. Viete, čo spôsobili tie retardéry na začiatku obce? Že všetky tie stotonové kamióny tam brzdia a tie domy, ktoré sú vzdialené od brzdiacich kamiónov možno nie ani desať metrov, tie sa práve v tej chvíli, keď obrovské mašiny brzdia, otriasajú v základoch a je tam hluk, ktorý bol nameraný, ktorý v izbe, v spálňach týchto ľudí prekračuje povolenú normu. Takže možno je to otázka aj teda, nie čakať do roku 2002 (pozn. red.: správne má byť – "do roku 2022"), kedy bude obchvat, dúfajme, hotový, ale je to aj otázka toho, aby tie retardéry – a verím, že aspoň toto je možné urobiť veľmi rýchlo – sa posunuli pred obce, aby sa nebrzdilo v obci. Lebo je to paradox, ktorý teda som si uvedomil až v tých Dvoriankach, že bodaj by radšej tie kamióny päťdesiatkou prebehli, spôsobili by menej problémov na prasklinách domov a na hlučnosti, ako keď tam prudko brzdia a snažia sa tú rýchlosť dodržať, aj keď teda ony ju nedodržiavajú, ale ten retardér ich predsa len k brzdeniu núti.
Takže, vážený pán premiér, poprosím vás, keby ste sa spýtali svojich pánov ministrov, a to konkrétne teda životného prostredia a dopravy, ako to bude s dodržaním termínov, ktoré si vláda sama uložila, a ako to bude možno aj s opatreniami, ktoré by pomohli do roku 2002 (pozn. red.: správne má byť – "do roku 2022") zmierniť tieto dopady, ktoré sú zjavne dopadmi, ktoré porušujú právo občanov na zdravé životné prostredie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Páni ministri, zároveň som rád, že je tu aj minister školstva pán Draxler, pretože s jeho odpoveďou som nie spokojný, ktorú mi poslal na moju interpeláciu z 23. marca, respektíve bola odpoveď a 19. marca bola podaná interpelácia.
Pán minister, na moju interpeláciu zo dňa 19. marca ste mi poskytli odpoveď, ktorá však nezodpovedá na niektoré mnou požadované, teda nereflektuje na niektoré informácie, napriek tomu, že informáciami ministerstvo školstva disponuje. Dúfam, že neposkytnutie týchto informácií bolo len naozaj nedopatrením a nie úmyslom zastierať informácie, ktoré podstatným spôsobom poukazujú na zle nastavený model financovania detí a mládeže v centrách voľného času na Slovensku po prijatí noviel zákonov 596/2003 Z. z. a 597/2003 Z. z.
V otázke č. 4 som dostal vyhýbavú odpoveď na prvú časť otázky, že koľko financií v súčasnosti štát vynakladá na všetky deti vo veku od 5 do15 rokov a vôbec som nedostal odpoveď na druhú časť otázky, koľko z týchto detí je zapísaných v centrách voľného času.
Pre informáciu, štát v tomto roku poukáže obciam na deti vo veku od 5 do 15 rokov, ktorých je 539 243, financie vo výške 39 943 088 eura. A na druhú časť otázky som si zistil odpoveď z Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky, ktorý patrí pod vás, pán minister, kde v školskom roku 2014 a 2015 v registrovaných centrách voľného času je teda 539 243 vo veku od 5 do 15 rokov a len 175 167 je členov alebo teda účastníkov centier voľného času.
Keď som žiadal tieto informácie, žiadal som ich kvôli tomu, aby sa vedelo porovnať práve to zlé nastavené financovanie v súčasnosti oproti minulosti, a že tieto financie, ktoré sú určené na vzdelávanie, vlastne zneužívajú samosprávy. V roku 2009 bolo v školských zariadeniach, teda v centrách voľného času a v školských strediskách záujmových činností, ktoré ešte vtedy fungovali, prihlásených celkom 170 776 osôb. V roku 2009 bolo zo štátneho rozpočtu poskytnutých na činnosť centier voľného času a školských stredísk záujmovej činnosti 35 568 887,76 eura. Priemer, teda na jedného člena školského zariadenia bol v tom čase 208,29 eura. Štátne centrá voľného času dostávali na jedného člena podľa vyhlášky 668/2004 normatív 59,6 x koeficient 3,7, to sa rovnalo 220,52 eura. Neštátne centrá voľného času na jedného člena dostali podľa nariadenia vlády 668 taký istý koeficient, teda taký istý normatív x, ale nižší koeficient, teda 2,4, rovná sa 143,04 eura. V roku 2010 bolo v školských zariadeniach, teda v centrách voľného času a školských strediskách záujmovej činnosti prihlásených celkom 297 164 osôb. Teda zhruba o 120 viac ako rok predtým. V roku 2010 bolo zo štátneho rozpočtu poskytnutých na túto činnosť 46 980 764,81 eura. Priemer na jedného člena školského zariadenia ale vychádzal 158,09 eura. Štátne centrá voľného času dostávali na jedného člena podľa nariadenia vlády 668/2004 už ale nižší normatív s tým istým koeficientom, čiže 48,35 x 3,7 rovná sa 178,89 eura. Neštátne centrá voľného času dostávali na jedného člena podľa toho istého nariadenia s koeficientom 2,4 116,04 eura.
Poďme do súčasnosti. V roku 2015 je v školských zariadeniach, teda v centrách voľného času so zlúčenými školskými strediskami záujmovej činnosti prihlásených celkom 175 167 členov. Pre porovnanie s rokom 2009: je to zhruba o necelých 5-tisíc viac. V roku 2015 je zo štátneho rozpočtu poskytnutých samosprávam na deti vo veku od 5 do15 rokov suma 39 184 641,84 eura. Priemer na jedného člena školského zariadenia tak vychádza 223,69 eur. Na Slovensku je v súčasnosti zaradených v sieti škôl a školských zariadení Slovenskej republiky 467 centier voľného času, v ktorých je organizovaných už spomínaných 175 167 detí. Keby si kompetentní urobili priemer výšky financií, ktoré dnes mestá a obce poukazujú z podielových daní prostredníctvom všeobecno-záväzných nariadení na deti vo veku od 5 do15 rokov, ktoré sú zapísané v centrách voľného času, zistili by, že výška sa pohybuje v priemere len okolo 55 eur na dieťa, ktoré navštevuje centrum voľného času. Teda radovo trojnásobok nižšie.
Podľa nariadenia vlády č. 668/2204 Z. z. je hodnota koeficientu školského zaradenia centra voľného času dnes už len 1,1 a hodnota bodu na rok 2015 je 66,05 eura, čo predstavuje sumu celkom 72,65 eura. V prípade, že by všetky samosprávy poskytovali 100 % finančných prostriedkov na mzdy a prevádzku pre centrá voľného času Slovenskej republiky, čo je skôr zriedkavou výnimkou ako pravidlom, stálo by to štátny rozpočet len 12 725 882 eur... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec, mohli by ste na chvíľočku k nám, potrebujeme si niečo overiť. Ospravedlňujem sa za prerušenie. (Predsedajúca sa chvíľu zhovára s rečníkom.)
Nech sa páči, pán poslanec.

Hraško, Igor, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Takže z tohto rozdielu vlastne vychádza, že dostávame sa k nezanedbateľnej sume 26 458 749 eur, ktorá dnes končí, treba povedať, že v súlade so zákonom a beztrestne, v samosprávach miest a obcí a nie v rozpočte ministerstva školstva, to znamená, že nie je určená, teda určená je, ale na toto vzdelávanie sa nedostáva.
Ja sa zároveň aj ospravedlňujem týmto, pretože odpoveď od pána ministra som teda dostal asi v tom skoršom čase a na dnešnej schôdzi v tlači aktuálnej 1542 odpoveď na túto moju otázku už nie je zaregistrovaná. Takže ospravedlňujem sa.

Dobré popoludnie. Ďakujem pekne. Vážená podpredsedníčka Národnej rady, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, kolegyne, kolegovia, vážení občania. Bod interpelácie niekedy sa chápe ako povinná jazda. Možnože vzniká taký dojem, ale chcem práve v tejto chvíli povedať, že nie vždy tento dojem môže byť úplne presný, pretože myslím si, že interpelácie majú veľký význam a dokonca niekedy prinášajú aj veľmi rukolapné výsledky. Rád by som o tom predložil teraz dôkaz v prípade dvoch interpelácií, o ktorých si myslím, že takéto výsledky priniesli, aj keď nevravím, že sú práve tým rozhodujúcim momentom.
Tá prvá je uvedená pod č. 19 a bola adresovaná ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pánovi Ľubomírovi Jahnátkovi a týkala sa taxácie v slovenských lesoch. Je to kráľovská disciplína, ktorá naozaj pochádza, jej začiatky, z 15. - 16. storočia a vďaka ktorej a jej ustavičnému zdokonaľovaniu došlo k tomu, že dnes máme premyslený systém toho, čo sa v lesoch má urobiť a čo sa v lesoch urobiť nemá. V týchto posledných mesiacoch však došlo k tomu, že nečinnosťou ministerstva pôdohospodárstva a orgánov, ktoré má v priamej kuratele, došlo naozaj k vážnemu ohrozeniu tej mnohostáročnej kontinuity do tej miery, že to vypadalo tak, že sa dožijeme prvýkrát etapy, keď nám taxácia zlyhá a ľudia, ktorí ju vykonávajú, vysokošpecializovaní odborníci odídu možnože natrvalo z tejto, síce nie veľkej skupiny, ale vysoko profesionálnych odborníkov, preč do iných rezortov.
Tá interpelácia, ja si z nej dovolím zacitovať, bola vedená veľmi kriticky, ale myslím si, že férovo. Upozornil som pána ministra na to, s čím on teda musel súhlasiť, že vlastne minister porušuje zákon. Nedodržal zákon o lesoch. Uznal to. Síce takými jemnejšími slovami, že teda došlo k časovému nesúladu medzi zákonom a realizáciou, ale v podstate to už je reč diplomatov, ktorí mu tú odpoveď pripravili. Fakt je ten, že vznikla, ja to budem citovať: "V závere roka 2014 som vás upozornil, že vašej ministerstvo smeruje k porušeniu zákona. Vyslovil som obavu, že zmluvy, ktoré majú garantovať vyhotovenie programov starostlivosti o lesy, v roku 2015 nebudú v zmysle zákona o lesoch uzatvorené do konca roku 2014. Na to ste mi odpovedali, že zákon dodržíte, pretože pokiaľ by aj zlyhali bruselské fondy, potrebné zdroje máte zabezpečené v rozpočte ministerstva. Nezabudli ste mi na výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie povedať, že jedinou hrozbou pre tieto zdroje by mohlo byť, že do toho budú vŕtať práve takí ľudia, ako som ja. Táto ministra nedôstojná rétorika nech vám je odpustená, no odpustené vám nemôže byť, že ste zákon naozaj nedodržali a zmluvy včas prostredníctvom vami poverenej organizácie neuzatvorili. Nedodržanie zákona nesmie byť tolerované nikomu, ministrovi predovšetkým. Dnes (bolo to vtedy písané 1. 5. 2015), keď už taxátori mali mať prípravné kancelárske práce ukončené a mali začať s terénnymi prácami, zmluvy stále nie sú uzatvorené. Týmto lajdáckym protizákonným postupom ste nielenže pre tento rok už nenapraviteľne poškodili zákonné postupy pri odbornej správe lesov, ale čo je horšie, ohrozujete úzku skupinu vysokošpecializovaných špecialistov, odborníkov. Zdôrazňujem v tejto interpelácii, že ak sa tento trend naozaj rozbehne a taxatívne kancelárie zrealizujú to, čo už ohlásili, že budú prepúšťať svojich zamestnancov, sú to teda od istého obdobia, tri roky dozadu, už súkromné taxačné kancelárie, takže vznikne veľmi závažné poškodenie strategických cieľov taxatívnej služby.
Žiadal som vás, aby ste odpovedali na dve otázky, či a kedy získate prostriedky potrebné pre zabezpečenie aspoň torza povinností uložených vám zákonom na zabezpečenie programu starostlivosti o lesy na rok 2015 a akú personálnu zodpovednosť vyvodíte voči ľuďom, ktorí vlastne v tejto oblasti veľmi jednoznačne a ozaj preukázateľne zlyhali. "
No ak som povedal, že interpelácie môžu mať svoj význam, tak ten význam vidím v tom, že pán minister bezprostredne po prečítaní tejto interpelácie, čo si teda cením ozaj úprimne, konzultoval túto záležitosť so mnou s tým, že mi povedal relatívne neuveriteľnú vec, že on síce má dobrú snahu, ale ľudia, ktorí majú zabezpečiť túto oblasť, ho neposlúchajú. Nevykonávajú práce tak, aby bol s nimi spokojní. Ocenil som túto úprimnosť, tobôž keď ona sa prejavila behom niekoľkých dní tým, že naozaj došlo k zásadnej výmene generálneho riaditeľa na Národnom lesníckom centre vo Zvolene a tým, zdá sa, ja nevravím, že tá príčina bola presne taká, ale zrejme pán minister to tak cítil, sa odblokoval základný problém, ktorý bol v neposlušnosti, v neochote, v nedorozumení, to nie je už podstatné v tejto chvíli, aby by som presne pomenoval, ale dosť na tom, že naozaj po odvolaní generálneho riaditeľa Národného lesníckeho centra vo Zvolene a poverení vedením tohto dôležitého lesníckeho inštitútu novým generálnym riaditeľom došlo v krátkej dobe k tomu, čo pán minister mi v odpovedi avizoval, že teda budú zmluvy s taxatívnymi skupinami podpísané do 29. mája 2015.
Či už to je výsledok tejto interpelácie, samozrejme nie, tá interpelácia, až tak vysoko ju nebudem vyzdvihovať, alebo je to teda kopa ďalších vplyvov, ktoré ja možno presne nepoznám, fakt je ten, že z bránkovej čiary bol, bola lopta vyrazená, gólu bolo zabránené a po dlhých mesiacoch porušovania zákona o lesoch došlo k podpisu zmluvy medzi taxatívnymi kanceláriami a Národným lesníckym centrom. Takže môžem túto vec hodnotiť ako pre tento rok pozitívnu. Vďaka, lebo naozaj to hrozilo nenapraviteľnými škodami, takže určite nebudem pri tejto interpelácii, 19-ke, žiadať, aby sa hlasovalo o mojom nesúhlase s odpoveďou, pretože s takouto odpoveďou sa dá súhlasiť, ale podmienečne s tým, že ak pán minister pre rok 2015 zachránil situáciu možno aj takým razantným postupom, ako bola výmena generálneho riaditeľa Národného lesníckeho centra, čo teda oceňujem, pokiaľ teda minister neni spokojný a vidí, že má nedodržanie zákonov, tak má konať, to je správne. Ale povedzme si úprimne, že toto nie je systémové riešenie, pán minister. Toto nie je riešenie, ktoré nás môže uspokojiť, pretože vlastne peniaze sa našli takým spôsobom, že to, čo bolo určené na inventarizáciu lesa sa presunulo na program starostlivosti o les a z rozpočtovej kapitoly ministerstva sa presunuli prostriedky, ktoré pán minister našiel, zase na inventarizáciu lesa, takže došlo k takej malej rošáde, ktorá rieši 2015. rok, ale nerieši to, čo potrebujeme.
Nie kvôli tomu, že to hovorím tu, poslanec Mičovský stadiaľto, ale, vážené poslankyne, poslanci, kvôli tomu, že SMER si to dal do programového vyhlásenia svoje vlády, že systémovo porieši hospodársku úpravu lesov a že nájde prostriedky tak, aby tento inštitút fungoval bezproblémovo. A bojím sa, že zatiaľ ešte k tomu nesmerujeme, pretože stále len hovoríme o tom, že to, čo sa nepodarilo pre tento rok, a totižto, že nájsť prostriedky z bruselských fondov z programu starostlivosti, z programu rozvoja vidieka, tak to opäť je len riešenie, že ten Brusel to teda, keď už tento rok sa nepodarilo, budúci rok zaplatí, možno toto zaplatí aj ďalšie dva, tri roky, ale bruselské fondy raz predsi vyschnú a nebudeme môcť stále ako krajina na ne sa spoliehať. Tu je treba pripomenúť, že tu treba nájsť zásadný postup, ktorý umožní bezproblémové financovanie tejto činnosti, už keď funguje od stredoveku a zabezpečili ju králi a monarchovia, tak ju musí vedieť zabezpečiť aj táto vláda a všetky vlády, ktoré prídu po nej. A preto teda prosím pána ministra, aby sa pozrel do programového vyhlásenia svojej vlády a aby prečítal tú časť, ktorá hovorí o tom, že sa tu vyrieši systémové financovanie, že sa tu vyrieši inštitualizácia tohto celého inštitútu, že to bude všetko pripravené tak, aby sme mohli povedať, že fungovať taxácia bude.
A dôvetok už len posledný, na ktorý som tiež upozornil pána ministra. Bolo by veľmi dobré, keby to, čo sa pred niekoľkými rokmi udialo, sa teraz oddialo, a to je to, že taxačná služba bola sprivatizovaná. Ak si to voľakedy dokázal udržať v rukách kráľ a nepustil si túto činnosť z rúk, keď tak trocha, budem hovoriť trocha nadnesene, tak to musí dokázať aj vyspelá Slovenská republika. A taxáciu ako hlavný nástroj regulovania toho, čo sa v lesoch má urobiť a kontrolovania toho, ako sa to urobilo, si štát má ponechať v rukách a nemá sa o to súťažiť, že komu to dáme a za akú cenu to urobí. Predstavte, že by sme takýmto spôsobom pristupovali v nemocniciach k tomu, že teda operovať pacienta dáme tomu, kto nám vysúťaží najlepšiu cenu a bude teda, hej, prezentovať sa nejakým takýmto ekonomickým motívom. Je to vážna vec, aj keď to nechcem porovnávať so zdravím národa. Ale napokon prečo nie? Však zdravie národa súvisí so zdravím lesov. Takže by bolo veľmi dobré a žiaduce, aby sa urobil krok, ktorý by bol určite k podpore.
A úplne ešte koncovka k tomu, aby sa nám odčlenil výskum od hospodárskej úpravy lesov. Existuje tam stále finančné prepojenie, ktoré nie je zdravé a ktoré zneprehľadňuje toky financií, tie, ktoré majú ísť na výskum a ktoré si výskumníci zadovážia, a tie, ktoré majú a musia ísť na výrobu lesných hospodárskych plánov, po novom programov starostlivosti o lesy.
Takže to je moja reakcia na odpoveď pána ministra Jahnátka. Oceňujem, že sa pre tento rok veci vyriešili, a prosím, aby sa systémovo riešili aj pre roky budúce, tak ako to vláda Slovenskej republiky, ktorá nám vládne, sľúbila vo svojom vyhlásení.
Idem teraz k druhej interpelácii a odpovedi na ňu. Tá je uvedená pod č. 21 a tak isto bola adresovaná pánovi ministrovi Jahnátkovi. Pripomeňme si, o čo tu išlo. Išlo tu o to, že Slovenský pozemkový fond ako štátna inštitúcia, ktorá spravuje pozemky, tak štátne, ako aj pozemky neznámych majiteľov, sa chovala, keď jemne budem hľadať nejaký výraz, tak podozrivo, a možno, keď menej jemný by som použil, tak predajne, veľmi divne.
Použil som tu príklad jedného revíru, revíru Biely kameň na východnom Slovensku, kde došlo k nepochopiteľnému konaniu, ktoré rozhodne nemožno stotožniť s konaním v záujme štátu. Naopak, dovolil som si poznamenať v interpelácii, že ide o konanie, ktorým štátne organizácie, alebo organizácia priamo poškodzuje štátne záujmy. A to je tak, že v prípade ,keď štát mal väčšinu pozemkovú, dovolil si hlasovať pri tomto konkrétnom revíri spôsobom, ktorý nebol v záujme štátu. Ide o revír, ktorý, dlhodobo produkovali na ňom svoje poľovnícke produkty Štátne lesy, ktorý bol budovaný Štátnymi lesmi a pri ktorom došlo k podivnému, podozrivému, aj keď zákonnému, to teda musím potvrdiť – ale veď je to známe vec, prosím, že všetky nepeknosti v tomto štáte sa predsi robia podľa zákona, takže to je otázka vždy tých morálnych medziriadkov, ktoré treba pri každom zákone čítať – došlo k tomu, že sa štátna organizácia spolčila proti štátu a Štátne lesy prišli o svoj revír.
Budiš, aj to som uznal, pretože na tom istom rokovaní došlo k zaujímavej veci, bola tam stanovená cena, ktorá bola zaujímavá pre tento revír a ktorú si odhlasovalo zhromaždenie vlastníkov pozemkov vo výške 20 eur za hektár, čo teda predstavovalo, keď už teda štát prišiel o revír, tak aspoň dostával kompenzáciu, ktorú by sme mohli hodnotiť, že je kompenzácia na úrovni trhovej hodnoty tohto revíru. No ale ktosi, kto má schopnosť prechádzať všetkými dverami aj vysokopostavených ľudí, nebol spokojný s týmto rozhodnutím a urobil to, že požiadal opäť, aby Slovenský pozemkový fond sa zúčastnil nového zhromaždenia vlastníkov. Slovenský pozemkový fond to spôsobom, ktorý je veľmi divný, podozrivý a nehodný štátnej organizácie, urobil, opäť neporušil zákon, ale konal spôsobom, ktorý teda uznal za vhodný. Ja som veľmi, verím, že slušnými, ale veľmi smutnými slovami aj pani generálnej riaditeľke napísal osobný list, že ma to zraňuje a mrzí, že dokáže takto spravovať Slovenský pozemkový fond. Urobili to, že cena už nebola 20 eur za hektár, pretože sa to komusi, kto vie prechádzať všetkými dverami v tomto štáte, nepáčilo, ale klesla na 1,57 euro za hektár, pri lese, pri lesoch na 3 eurá a 1,57 eura pri nelesných pozemkoch. Takže na čo by bolo štátu ročne 26-tisíc, keď mu stačí 2-tisíc?!
Ja viem, jedná sa o kvapky, ale tu sa jedná o ten princíp, že tu máme zákon, zákon sa dodrží, ale nedodrží sa morálny imperatív, ktorý pre tých, funkcionári, ktorí dostanú zodpovednosť a právomoc riadiť štátny úsek, na istom tematickom okruhu porušujú. Oceňujem a zároveň sa zamýšľam, a to bude tiež interpelácia, respektíve odpoveď pána ministra Jahnátka, kde nebudem žiadať, aby sa hlasovalo o mojej nespokojnosti, pretože nemôžem jeho odpoveď takto zaradiť do kategórie odpovedí, s ktorou by som mal byť nespokojný, pretože pán minister si tieto veci preveril. Napokon reagoval aj vtedy celkom chlapsky a bezprostredne, že je zdesený týmto postupom a spýtal sa svojich podriadených organizácií Slovenského pozemkového fondu, ako to teda konajú.
Našlo sa síce vysvetlenie, že teda zákon naozaj nie je porušený, ale, čuduj sa svete, ono sa predsi len dačo dialo. A dialo sa to zaujímavým spôsobom, že pani generálna riaditeľka vyvodila personálnu zodpovednosť a nejakí ľudia boli zo svojich vedúcich funkcií, ktorí sa o tieto divné rozhodnutia nejakým dielom pričinili, odvolaní a nejaký človek bol aj práve v tomto období zo Slovenského pozemkového fondu prepustený. Neštudoval som detaily, do akej miery je tu príčinná súvislosť medzi týmito aktami, ale ak som hovoril, že tu sa často dodržiava zákon a nedodržiava sa morálka, ktorá je vždy súčasťou každého zákona, dokonalé zákony neexistujú, ani dokonalí ľudia, je to len otázka symbiózy. Nuž, či ide v prípade pani generálnej riaditeľky a jej rozhodnutia naozaj, a to by som mimoriadne ocenil, o to, že ona síce na jednej strane súhlasí s tým, že zákon bol dodržaný, ale na druhej strane nesúhlasila s tým, že tento zákon nebol dodržaný s takým morálnym imperatívom, aký by tam mal byť vždy charakterizovaný pri takomto rozhodnutí. Ak je to tak, tak je to hodné ocenenia, pretože je to možno príklad pre všetkých riadiacich pracovníkov na rôznych úsekoch, že nestačí, ak konajú naši ľudia poverení zodpovednosťou na istých úsekoch podľa zákona, oni musia konať aj podľa morálky.
A v tomto prípade ja to čítam tak, že pani generálna riaditeľka Matečná spolu s pánom ministrom Jahnátkom toto, nazvime to zase eufemisticky, pochybenie svojich ľudí v prípade revíru Biely kameň na východnom Slovensku, tak to vnímali a tak to aj vyhodnotili. Nuž napokon veľmi rýchlo sa budeme môcť dozvedieť, že či je to tak, pretože ak som hovoril o dvoch stretnutiach, ktoré tu boli, tak je to avizované v odpovedi pána ministra, tretie stretnutie, ktoré zvoláva Slovenský pozemkový fond, a kde dôjde opäť k rokovaniu o cene za tento revír. Ak môj predpoklad a istý idealistický, idealistická domnienka je založená na tom, že naozaj zodpovední pracovníci začali vnímať morálne rozmery zákonnosti, nielen čítanie presných písmenok, tak verím, že dôjde k tomu, že na tomto treťom zhromaždení v prípade revíru Biely kameň dôjde k potvrdeniu ceny, ktorá bola legálne všetkými poverenými účastníkmi tohto zhromaždenia schválená. Ak dôjde však k tomu, že táto cena neprejde, pretože sa to komusi zdá pridrahé – viete, máme v tejto krajine veľa ľudí, ktorí si radi zapoľujú, len keby to veľa nestálo, lebo však oni poľovať chcú a môžu a majú na to aj isté možnosti ako naliehať, ale prečo platiť 40-tisíc ročne komusi, keď stačí len 2-tisíc? – tak uvidíme. Ak máme teraz možnosť urobiť test, ak moja pochvala alebo ocenenie prístupu pani generálnej riaditeľky Matečnej a pána ministra Jahnátka je naozaj správna, tak na treťom zhromaždení sa dosiahne to, že cena bude potvrdená alebo, no ak ju už nikto nedokáže zaplatiť ako nenáležitú a neprimeranú, no nič sa nedeje. Štátne lesy, závod Sobrance, s radosťou budú robiť to, čo roky vykonávali v tomto revíri, budú naďalej sa snažiť v ňom hospodáriť. A to je možno odpoveď pre tých, ktorí povedia, že niekto nechce zaplatiť cenu, ktorá bola schválená.
Takže to je možno to najpodstatnejšie, ale predsa aj tu ešte jeden dôvetok. Opäť sme sa bavili len o jednom revíri a to je naozaj možno téma, ktorá nemusí od tohto pultu byť dopodrobna rozmieňaná. Ale, vážený pán minister, vážená pani generálna riaditeľka Matečná, bola dobrá tradícia dávnejšie, a v nie tak celkom dávnej minulosti, že Slovenský pozemkový fond a Lesy Slovenskej republiky ako dve štátne inštitúcie jednoducho v prípade, že mali nadpolovičnú väčšinu z tých státisícov hektárov, ktoré sú teda na Slovensku v poľných revíroch, tak vždy konali v zhode. Jednoducho sa podržali navzájom, pretože takto velí nielen záujem štátu, ale aj logika, prečo sa k tomu nevrátiť? Ja si myslím, že výsledok tejto pozitívnej reakcie ministerstva by mal byť taký, a v tom prípade bude môcť zaznieť téza o systémovom vyhodnotení a prehodnotení celej tejto situácie, že sa bude opäť ctiť akási dohoda, môže mať aj písomný charakter, to bude o to lepšie, že Slovenský pozemkový fond a Lesy Slovenskej republiky a prípadne ďalšie inštitúcie, ktoré majú možnosť ovplyvňovať štátny majetok, budú konať v zhode tak, aby občania Slovenskej republiky neprichádzali o svoje prostriedky. Pretože treba si povedať jasne, že obidve tieto inštitúcie hospodária s naším majetkom, s majetkom občanov Slovenskej republiky, a my ich žiadame a my sme vašimi ústami, aby sme to takto stadiaľto povedali, tento hlas predsi len ide trochu ďalej, ako keď to hovoria ľudia na lesných závodoch, žiadame, aby s týmto majetkom konali správne. Tak, aby občania Slovenskej republiky ho mali čo najlepšie zhodnotený. Takže aj v prípade devätnástky, aj v prípade dvadsať jednotky, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, nežiadam o hlasovanie o tom, aby som, teda bola vyjadrená nespokojnosť, naopak, oceňujem, že tieto interpelácie možno priniesli, čiastočne sa teda podieľali na tom, že sa ľady pohli. A či sa pohli definitívne, alebo sa zase pod najbližším mostom zakliesnia, to uvidíme čoskoro, podľa toho, ako tieto testy dopadnú.
Ďakujem za pozornosť.