Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

30.6.2015 o 11:01 hod.

Mgr.

Helena Mezenská

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 30.6.2015 17:04 - 17:04 hod.

Hraško Igor
Ďakujem pekne, pán predseda za slovo. Mám procedurálny návrh, aby sme si minútou ticha uctili pamiatku slovenského hereckého velikána pána Ladislava Chudíka. Okrem toho, že to bol veľký herec a umelec, tak bol aj pedagógom na konzervatóriu aj na Vysokej škole múzických umení a bol to prvý minister kultúry po revolúcii v roku ’89.
Myslím si, že si to od nás zaslúži.
Skryt prepis
 

30.6.2015 14:59 - 15:00 hod.

Matovič Igor Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, za konštruktívnu rozpravu. Zapojil sa jeden poslanec, ale však vypočuli sme si veľa v úvodnom slove aj v záverečnom slove predkladateľa.
Ja ako spravodajca by som chcel tiež podporiť tento návrh zákona, lebo myslím si, že Slovenská republika by mohla byť niekedy takým trendsetterom, alebo ako by som to povedal, lídrom v niektorých nových prístupoch, a toto považujem za novátorský prístup, kedy by sme naozaj ukázali podporu správnym technológiám a zároveň by nás to nič moc nestálo a pomohlo by to našej prírode, životnému prostrediu. By sme ľudí tak trošku začali vzdelávať, že nielen chlebom sú ľudia živí.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

30.6.2015 14:56 - 14:58 hod.

Kadúc Miroslav Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi vyjadriť podporu tomuto nenápadnému návrhu, ktorý ale môže mať naozaj významné dôsledky tak z pohľadu životného prostredia, ako aj ekonomickej situácie niektorých daňových subjektov.
Som veľmi rád, že, že tento návrh je predkladaný zase naprieč politickým spektrom, kde som predkladateľom ja a Mikuláš Huba, Juraj Droba a Janko Mičovský... (Reakcia navrhovateľa.) Aha, Martin Poličiak. Myslím, že takto by mohla vyzerať aj opozičná spolupráca na pragmatických riešeniach, ktoré naozaj môžu uľahčiť život a môžu pomôcť trvalo udržateľnému rozvoju našej krajiny. A keď už nie to, tak minimálne Slovensko ako líder produkcie automobilov by sa malo zamerať trošku aj, trošku diverzifikovať, keď už nie priemysel, tak aspoň ten automobilový, resp. pozrieť sa aj na elektromobilitu. A to je práve to, čo sleduje tento návrh, kedy je, sa umožňuje jednorazovo odpísať celú hodnotu elektromobilu, čo si myslím, že dopady na ekonomiku nebude mať nejaké, nejaké zásadné, ale určite pre podnikateľov tu môže uľahčiť povedzme daňovú optimalizáciu celkom legálne. A ako som povedal, výrazne to motivuje ľudí k tomu, aby sa zamysleli nad ochranou životného prostredia, čo si myslím, že je veľmi dôležité, a skôr či neskôr sa k tomu budeme musieť dostať. A som presvedčený, že musíme nad tým rozmýšľať už teraz, lebo zdá sa, že už v niektorých oblastiach je neskoro. Takže verím v podporu takéhoto v zásade nenápadného, ale veľmi jednoduchého, a čo do dôsledkov významného návrhu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

30.6.2015 14:54 - 14:55 hod.

Matovič Igor Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku, som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona následne prerokoval výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. septembra 2015 a gestorský výbor do 11. septembra 2015 od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.6.2015 14:02 - 14:15 hod.

Mezenská Helena Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, prítomní poslanci, dovoľte mi, aby som k tomuto zákonu zaujala postoj aj ja ako nielen poslanec, ale hlavne ako predstaviteľ spotrebiteľskej organizácie, ktorá na problémy na finančnom trhu spojené s ochranou spotrebiteľa naráža už niekoľko rokov.
Ja tento návrh, legislatívny návrh, samozrejme, vítam so všetkými desiatimi. Považujem ho za veľmi dobrý a prospešný návrh, hlavne kvôli tomu, že ak sa schváli a príjme, tak bude veľmi dobrým nástrojom a pomôckou pre tých ľudí, ktorí sa mnohí z objektívnych dôvodov, z dôvodov finančnej tiesne dostali do dlhovej špirály, do rôznych dlhových pascí, ktoré na ne nastražili mnohé nekalo a špekulatívne pôsobiace nebankové subjekty.
Ja si dobre uvedomujem, že tento návrh zákona má mať celoplošný dopad, viac-menej je zameraný nielen na zmluvné vzťahy a z nich vyplývajúce následky, ktoré boli uzavreté medzi spotrebiteľmi, medzi dlžníkmi a nebankovými subjektmi, ale tento návrh zákona sa týka celoplošného, mimoriadneho, pardon, ak som to správne pochopila, aj na peňažné záväzky, prípadne peňažné nedoplatky voči verejno-právnym inštitúciám. Spomína sa tu daňový úrad, prípadne Sociálna poisťovňa. S touto oblasťou vymáhaných peňažných súm zo strany Sociálnej poisťovne ja naozaj nemám také bohaté skúsenosti, aby som sa vedela k tejto konkrétnej otázke vyjadriť a v tejto časti s absolútnou istotou daný a predložený návrh podporiť, ale samotný ideový zámer, ktorým sa zameriavame na pomoc znevýhodneným skupinám obyvateľstva, ktorí sa dostali či už do dlhovej špirály, alebo dostali sa do zomknutia vymáhačskej, exekútorskej a súdnej suity, naozaj takýto návrh pomoci takúto podanú ruku v spoločnosti, ktorá sa považuje za humánnu, spolupatričnú, demokratickú, považujem za adekvátny. Takže vlastne tie vaše pochybnosti o tom, či tento návrh neprekračuje nejaké hranice klasického, štandardného, normatívneho procesu, legislatívneho procesu, nepovažujem celkom za dôvodné. Ja tento návrh, samozrejme, za neštandardný nepovažujem, možno sa javí svojím charakterom ako mimoriadny, ale na mimoriadnosť situácie, veľkú zadlženosť slovenských domácností ho vnímam ako adekvátny prostriedok a nástroj legislatívnej pomoci.
Samozrejme, že pri tejto príležitosti mi nedá neuviesť ako by som možno v takom dokonalejšom prevedení vecnom predstavovala samotný zákon ja. Vidím, že navrhovateľ sa upriamil na stavbu zákona a jeho obsahová časť o tom svedčí, kde sa ten mimoriadny, mimoriadny pardon má viac-menej viazať na zmluvné záväzky, ktoré boli uskutočnené alebo vykonané, realizované v určitom čase, teda za také dominantné kritérium, podľa ktorého má byť tento pardon, toto oddlženie uplatnené, sa viaže na časové hľadisko.
Ja by som však chcela navrhovateľovi odporučiť, ak sa tento zákon dostane do druhého čítania, aby sa zamyslel aj nad zohľadnením iného hľadiska, a to presnejšej špecifikácie cieľových skupín, hlavne čo sa týka peňažných záväzkov a dlhov voči spotrebiteľskej verejnosti, pretože tam by som si ja predstavovala uplatnenie a realizáciu takéhoto oddlženia, takéhoto mimoriadneho pardonu, že by bola viazaná na definíciu, zavedený pojem zraniteľného spotrebiteľa. A tam je možné takúto definíciu nastaviť jednak z hľadiska a jednak z pohľadu prizerania na vek, kde by sme mali ošetrených práve dôchodcov ako zraniteľných spotrebiteľov, ktorí naozaj vzhľadom na výšku svojich dôchodkov mnohokrát sú nútení v záplave rôznorodých reklamných ponúk nebankových subjektov siahať po takejto neuváženej a ich sociálnu krízu alebo finančnú krízu prehlbujúcej možnosti. Postupovala by som pri vyhranení a vymedzení definície zraniteľného spotrebiteľa aj z pohľadu sociálno-ekonomického statusu, teda z pohľadu ich súčasného príjmu. Tam by sme dokázali ošetriť a ochrániť v rámci tejto zraniteľnej skupiny spotrebiteľov práve ľudí, ktorí poberajú dávku hmotnej núdzi, prípadne nezamestnaných občanov, ktorí sú na podpore v nezamestnanosti.
No a do tretice by som si vedela veľmi jednoducho a prakticky predstaviť, že by do skupiny zraniteľného spotrebiteľa boli aj zahrnutí spotrebitelia, ktorí sú znevýhodnení, a to už, či už z hľadiska nejakej telesnej, fyzickej alebo aj mentálnej, duševnej indispozície.
Naozaj, ukazuje sa v praxi, že nebankové subjekty a nielen nebankové subjekty, všeobecne mnohí podomoví predajcovia predávajú tovary, poskytujú svoje služby, oslovujú bez zábran aj evidentne hendikepovaných ľudí. A, bohužiaľ, stávajú sa z nich potom obete, ktoré je ťažké v súčasnom legislatívno-inštitucionálnom rámci dokonca aj na súde chrániť. Nie je to automatické.
Ja by som chcela poukázať ešte na jeden taký rozmer, ktorý mňa znepokojil a ku ktorému som sa vlastne vyjadrovala aj v priebehu minulého týždňa a to je to, čo považujem za taký hlavný dôvod, prečo pomôcť ľuďom a v prípade dôchodcov, ktorí sú exekuovaní, ide o 45-tisíc dôchodcov, je to to, že v mnohých prípadoch sa ukazuje, že či už sú to právni zástupcovia veriteľa oprávneného alebo exekútori, prípadne aj zástupcovia, priami zástupcovia nebankových subjektov, nemajú záujem reflektovať na požiadavku spotrebiteľov dlžníkov plniť svoje peňažné záväzky v dobrovoľnom systéme.
To sa pekne ukázalo aj na príklade pani dôchodkyne Madejovej, ktorá vlastne nás žiadala o pomoc práve preto, že aj keď sa dohodla so zástupcom, právnym zástupcom veriteľa oprávneného na tom, že bude postupne na základe rozhodnutia súdu splácať svoju pôžičku, aj keď už ju do polovice splatila, napriek tomu exekútor trval na tom, že v tom formalizovanom postupe, v tom procese, ktorý sa reťazí od nebankovky, vymáhačskej spoločnosti k súdu, rozhodcovskému alebo civilnému, potom následne k exekútorovi, z tohto procesu ju jednoducho nechceli vymaniť. Na jej požiadavku vôbec nereflektovali. A toto mi nepripadá, že je správne. Takýto stav nemožno do budúcna konzervovať, pretože naozaj ak dnes nastavíme systém inštitucionálnej ochrany kontraproduktívne, a to tak, že sa práve dlžník, ktorý sa ocitá vo finančnej tiesni, ktorý nemá prostriedky na to, aby si zabezpečil rovnocennú právnu ochranu, nemá na advokátske kancelárie, pre ktoré nakoniec ani táto sféra spotrebiteľskej ochrany vôbec nie je lukratívna a vôbec vábivá, ak sa takíto ľudia stanú predmetom ťaženia pre právnicky vzdelaných ľudí, to už je jedno, či ide o právnych zástupcov veriteľa alebo zástupcov vymáhačských spoločností, prípadne exekútorov, alebo ide dokonca o sudcov. Ak naozaj my chceme ďalej konzervovať stav, že budeme ľudí, ktorí sa ocitajú v tiesni, nedisponujú dostatočným poznaním, nemajú, nie sú natoľko finančne gramotní, aby sa ubránili ponuke nebankových subjektov, tak jednoducho takto môžeme povedať, že právna ochrana, inštitucionálna ochrana, súdna ochrana v našom štáte zlyháva. A to s takýmto stavom sa ja ako poslankyňa, verím, že aj viacerí, ako tu sedíte, verím, že aj vláda, ministri nebudeme vedieť uspokojiť. Tento problém je potrebné naozaj riešiť.
Jedným z takých dôvodov – ja nechcem naozaj zdržiavať –, pre ktorý je potrebné prevetrať všetky takéto, všetky takéto exekvované pohľadávky, je aj to, že v položkách, a to sú osem-, šesťtisícové, päťtisícové položky, sa mnohokrát ocitajú sumy, ktoré nie sú nijako konkrétne špecifikované, nie sú štrukturované. Objaví sa tam položka so sumou 6-tisíc eur a je k tomu uvedený len krátky popis "náklady spojené s uplatnením pohľadávky". A toto je predložené na úhradu dôchodcovi, 6 800 eur a jednovetný výklad, náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Toto všetko má známky, samozrejme, nie transparentného a nie takého konania, ktoré by sme mohli považovať za konanie a vyúčtovanie položiek uplatňované v súlade s dobrými mravmi.
Smutné na celom je, že ak sa aj dôchodcovia, ktorí siahnu po právnej ochrane a uplatňujú si aktívne cestou súdu svoje práva, tak stretávajú sa s nepochopením samotných súdov. Advokátska kancelária, ktorá sa venuje práve ochrane práv spotrebiteľov, ktorí majú dočinenia s Pohotovosťou, mi avizovali, že majú 20 prípadov, kde v záujme dlžníkov pri neoprávnene spustených exekučných konaniach sa im snažia pomôcť cestou súdov a, žiaľbohu, pokiaľ sa na takto uzavretú zmluvu s nebankovým subjektom viaže zmenková zmluva, nevedia si so samotnými súdmi poradiť. Takže ja naozaj to, k čomu sa hlási tento legislatívny návrh, poviem iba toľko, vítam ho s jeho zacielením na pomoc a právnu ochranu spotrebiteľov, ktorí sa dostali do dlhových pascí, absolútne súhlasím a tento návrh zákona podporím. Verím, že vládna strana SMER, ktorá je zadefinovaná ako strana so silným sociálnym programom práve zacieleným na pomoc dôchodcom, sa nad týmto návrhom zamyslí a umožní nám podporou v prvom čítaní postúpiť tento zákon do druhého čítania, aby sme vyladili všetky ďalšie konkrétne nástroje, ktoré môžeme účinne v prospech pomoci znevýhodneným ľuďom použiť.
Ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 30.6.2015 11:28 - 11:30 hod.

Viskupič Jozef Zobrazit prepis
Pán poslanec Martvoň, právnici veľmi ublížili tejto krajine a tým, čo končíte, ja začnem. Asi trikrát ste použili v tejto faktickej poznámke slovo absolútne a ja by som bol na vašom mieste s týmito absolutóriami veľmi, veľmi opatrný. Nie, tento inštitút nehovorí o tom, že legislatívny orgán, ktorý je, mimochodom, aj kontrolným orgánom, čo asi by ste ako právnik mali veľmi dobre vedieť, ako je, aké je trojdelenie moci v rámci nášho ústavného systému, je absolútne vhodné a myslím, že som to asi päťkrát spomenul v tom krátkom príhovore, že toto nie je inštitút, ktorý je v rámci demokratických systémov európskych štátov nový. Čiže je asi veľmi vhodné aj po tejto faktickej poznámke, aby sme plénu predstavili vyčerpávajúcu štúdiu, v minimálne európskej dvadsaťosmičke ktoré štáty tento inštitút poznajú, pretože ak sa budú právnici vyjadrovať ku kontrolným možným právomociam, k zámerom vlády v tomto pléne, čo my považujeme za vhodné, a nejde len o vašu vládu, ale každú jednu, ktorá sem príde, a ak sa to týka veľkých zámerov, tak si myslím, že slová o absolútnom zmätočnosti alebo absolútnom ničneriešení, ako ste ich prezentovali, sú nevhodné v tejto situácii. Toto plénum má právo mimo rozpočtových debát ako zákona, zákona roka sa baviť o tom, že čo vláda chystá, či ste vládny alebo opozičný poslanec.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.6.2015 11:17 - 11:26 hod.

Viskupič Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem. Hlina práve dohovoril. Vážené kolegyne, kolegovia, parametre parlamentnej debaty niekedy majú svoje úskalia a myslím si, že túto tému sme v piatok, v piatok sme začínali o tomto hovoriť, a dnes teda po sérii, keďže ideme jak namydlený blesk, tak sme dostali aj boj proti šmejdom cez zákon o krízových situáciách mimo času vojny, ale predsa len by som sa vyjadril k tomuto návrhu zákona a chcem si dať tú robotu a možno požiadať Parlamentný inštitút, možno aj spolu s navrhovateľom, aby sme sa netvárili, že zavádzame niečo alebo navrhovateľ chce zaviesť niečo úplne neštandardné, pretože, len námatkovo, z troch krajín Európskej únie, a to sú také tie krajiny ako Nemecko, Dánsko, Fínsko, majú veľmi podobný inštitút vo svojich právnych poriadkoch.
Čiže ak sa jedná o nejakú zásadnú investíciu, ktorá presahuje, a to sa dá presne zadefinovať, nejaké parametre bežnosti, tak je takým dobrým zvykom alebo niekedy až povinnosťou, aby sa s takouto investíciou prišlo pred volených zástupcov ľudu, ktorí môžu dať téme obrovskej investície, štátnej investície, možno aj takej investície, ktorá parametricky vie zmeniť mnohé odvetvia hospodárstva, aby sa o tom ich národné, dokonca lokálne parlamenty, ja som našiel aj rokovací poriadok bavorského parlamentu, kde to proste medzi poslancov príde a vyjadria sa v debate na možné úskalia možno vládu alebo konkrétne ministerstvo upozornia na možné úskalia, ktoré..., s takouto investíciou môžu súhlasiť, a potom sa exekutíva vie oprieť aj o legitimitu. Podľa mňa vyššia legitimita v rámci ich exekutívnych právomocí, ak sa ad hoc opýtajú na tému, a ad hoc znamená, že je to zásadná investícia alebo presahuje jej objem, finančný objem nejaké bežné parametre, tak si takúto legitimitu vypýtajú.
Keďže toto nie je v rámci dobrých mravov bežné, tak vítam legislatívnu úpravu a takisto sa ju budem snažiť podporiť, a to nielen z dôvodu, že je to bežné v Európe, ale aj z iného dôvodu. Totižto predpokladám, že viaceré z vás a viacerí z vás sa stretávajú bežne s ľuďmi, a my niekedy sme nútení, nech sme z akéhokoľvek politického košiara, nútení obhajovať niektoré kroky, s ktorými nemáme nič spoločné, resp. sme mohli urobiť len veľmi málo cez inštitúty interpelácie, možno na výborových debatách, keď túto tému dovedieme, a mňa dlhodobo trápi absencia inštitútu všeobecnej rozpravy, pretože potom iba pod témou zmeny legislatívy, čo je taká tá najväčšia prioritná téma tohto pléna, sa tu bavíme o zásadných otázkach a veľmi často predsedajúci a tí, ktorí vedú schôdzu, majú pocit, že poslanci uchádzajú od tej brutálnej striktnosti rokovacieho poriadku a chcú sa baviť o témach, ktoré reálne bavia, reálne dopadajú na, na ľudí, a dostávajú podnety na to, aby sme to v parlamente otvorili.
Často sa bavíme, predtým, keď som bol členom poslaneckého grémia, o tom, že je obrovský nápad, ako hovoria právnici, opozičnej legislatívnej iniciatívy, a často som hovoril o tom, že akú inú možnosť má poslanec, ak sa chce k danej téme vyjadriť, ako to, že nájde problém v zákone, niekedy podľa mňa aj umelo, na to, aby túto danú tému do tohto pléna doniesol.
Okrem teda inštitútu všeobecnej rozpravy ja vítam inštitút toho, že sa budeme o možných dopadoch veľkých investícií baviť, nazvem to ex ante alebo vopred, a nie ex post. Máme tu obrovské témy, ktoré často bičujú našu politickú scénu a spoločnosť, a to sú témy, ktoré súviseli s privatizáciou, rozdaním majetku, ktorý tu bol v minulosti vytvorený, možno jeho predajom, no a ak sa teda zaväzujeme cez PPP projekty alebo cez nejaké projekty k tomu, že verejné zdroje budú pro futuro, do budúcna, záväzkom tejto krajiny, možno by bolo dobré, aby v parlamentnej debate, ktorá je viac, viac, omnoho viac sledovaná ako debata na vláde, ktorá sa dostáva alebo sprostredkovávajú ju len médiá, ale tuto sú tí nositelia priamo k zdroju moci viacej možní, môžu viacej byť konfrontovaní s tým, čo sa s tým štátom deje a čo teda daná investícia spôsobí s verejnými financiami, s budúcnosťou verejných financií, čo si štát bude môcť dovoliť, ak pristúpi k nejakej, 6 mld. PPP projektu a podobne, či to náhodou nespôsobí to, že ak postavíme toto, tak na ďalších 10 rokov môžeme zabudnúť na akúkoľvek vyššiu verejnú investíciu a podobne.
Čiže je reálne, je vhodné, aby toto plénum malo inštitucionálnu alebo inštitút zbrane zavedený v rokovaní, že o veľkých v zásade investičných akciách, ktoré zaväzujú vlády cez volebný cyklus tej konkrétnej vlády, ktorá vládne tu a teraz, by bolo vhodné, aby toto plénum sa o tom porozprávalo, aby jednotliví odborníci, ktorí sa tu medzi nami nachádzajú, sa mohli vyjadriť ku konkrétnym rezortným dopadom, či sa to bude týkať dopravy, či sa to bude týkať hospodárskych vecí, podnikateľského prostredia, a teda k celkovým dopadom na verejné financie.
Preto tento návrh podporujem, chcem teda cez Parlamentný inštitút požiadať o to, aby sme urobili nejakú analýzu, ako zrovna táto, táto malá zmena rokovania parlamentu je upravená minimálne v 28 štátoch Európskej únie, aby sme nedostávali ľudí, ktorí tento nápad alebo túto iniciatívu podporujú, aby sme nedostávali obvinenie, že vymýšľame nejaké koleso alebo nový inštitút. Ja hovorím - námatkovo zo štátov, ktoré by mohli byť tie, ktoré sa k verejným financiám správajú zodpovedne - to majú zavedené minimálne tie tri, ktoré som spomínal.
Čiže návrh podporujem a dúfam, že časom sa toto stane bežným inštitútom, a ak sa nebudeme môcť spoľahnúť na dobré mravy, že s tým prichádza exekutíva automaticky, ja mám skôr vždycky pocit, že to chcú potichu urobiť, tak preto je vhodné sa baviť o tom, že toto plénum by sa nemalo len a len striktne baviť o správach a možno z 95 % - môj odhad - o legislatíve, ale presne toto je tá pôda, ktorá by dokázala osvetliť dopredu, vopred, než sa niečo stane reálnym, či už prijatím uznesenia, ale dôležitá je tá, tá debata a posvätenie a získanie mandátu pre obrovské investície, kde tento návrh cieli, a ja si myslím, že je to za hodné privítať, a dúfam, že to bude aj prijaté.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 30.6.2015 11:04 - 11:07 hod.

Mezenská Helena Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážení prítomní, dovoľte mi, aby som ako spravodajkyňa predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou o Vyšehradskom patentovom inštitúte.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 30. apríla 2015 č. 1551 pridelil návrh na prerokovanie, a to Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval 9. júna 2015 a prijal uznesenie č. 605. Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 11. júna 2015 a prijal uznesenie č. 428. Obidva výbory odporučili Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o Vyšehradskom patentovom inštitúte a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o Vyšehradskom patentovom inštitúte a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou o Vyšehradskom patentovom inštitúte vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 448 zo 16. júna 2015. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spoločného spravodajcu, aby informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 30.6.2015 11:01 - 11:01 hod.

Mezenská Helena Zobrazit prepis
Ja vás chcem, pani podpredsedníčka, len upozorniť na to, aby to nevyznelo naozaj tak, že som teraz proti tomu, aby sa pripravil a predniesol pozmeňujúci návrh k zákonu, ale my sme tento pozmeňujúci návrh nemali distribuovaný na to, aby sme sa vedeli s ním oboznámiť. A teraz vlastne sa bude o zákone hlasovať, o tomto pozmeňujúcom návrhu.... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nie, nie, o 17.00 hod. sa hlasuje.

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Pardon. Tak ako zdá sa mi to nie celkom správne, žeby sme v takejto improvizovanej atmosfére vlastne mali o takomto pozmeňujúcom návrhu rokovať. Nemali sme možnosť sa s ním vôbec oboznámiť s týmto pozmeňujúcim návrhom.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 30.6.2015 10:00 - 10:03 hod.

Mezenská Helena Zobrazit prepis

34.
Dobrý deň. Vážený pán predseda Národnej rady, pán predseda Fondu národného majetku, pán spravodajca, v podstate ja v pléne k tomuto bodu, čo sa týka výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2014, vystúpim a len zopakujem tú pripomienku, resp. tú požiadavku, ktorá sa týka s výškou nákladov súvisiacou s prevodom cenných papierov fondu z centrálneho depozitára, teda na fond, tá výška je z môjho pohľadu dosť vysoká, 8 604-tisíc, a rovnako s požiadavkou o ozrejmenie účtovania nákladov alebo vôbec tvorby štruktúry nákladov spojených s ukončením činnosti fondu. Tá výška pre informáciu pre tých, ktorí do tejto správy nenazreli, tá výška je v sume 2 883-tisíc.
Neviem, či mi, pán predseda, odpoviete v rozprave alebo skôr písomne, ale naozaj ten výklad, ktorý bol uvedený vo výročnej správe o činnosti Fondu národného majetku, bol pomerne stručný. Mňa by zaujímala naozaj podrobnejšia, podrobnejší výklad toho, ako, z čoho bola tvorená vlastne, čím je tvorená štruktúra týchto vystavaných položiek. Ako, ešte raz chcem uviesť, náklady na centrálne (pozn. red.: správne má byť cenné) papiere prevedené na fond a potom náklady na ukončenie činnosti fondu. Z toho takého možno laického pohľadu mi to pripadá byť dosť vysoká suma. V podstate ide o 300 mil. korún, 10 mil. eur, 300 mil. korún. Je to výrazný objem finančných prostriedkov, ktoré keď si porovnám napríklad len cez pohľad toho, čomu sa ja venujem, s podporou mimovládnych organizácií zaoberajúcich sa ochranou spotrebiteľských práv, na to je určená suma 20-tisíc eur na celý rok. Takže na jednej strane tu máme na ukončenie činnosti Fondu národného majetku spolu s prevodom cenných papierov 10-miliónový balík, a na druhej strane v otázkach, kde je potrebné v mnohých veciach pomáhať ľuďom pri vymožiteľnosti práv, tak v štátnom rozpočte šetríme natoľko, že na to ročne vymedzíme 20-tisíc eur. Prepáčte mi, takúto komparáciu, ale naozaj z toho uhla môjho pohľadu sa mi to zdá v prípade nákladov Fondu národného majetku výrazne vysoký, veľký nepomer. Ďakujem pekne.
Ak nebudete chcieť ale odpovedať na túto otázku, že nie ste pripravený v rámci rokovania, v rámci diskusie, tak by som si rada v rámci tohto vystúpenia požiadala, aby ste mi o tejto štruktúre viac prezradili písomnou, písomnou formou.
Ďakujem pekne.

Skryt prepis