Videokanál klubu

Chcel som povedať, že Slovensko, keďže sme jeho poslanci, nie je zaprdené, ale po vystúpení predrečníka to beriem späť.

Pekný podvečer prajem. Ďakujem pekne, pán podpredseda, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážení občania, už pán poslanec Huba povedal to podstatné, teda k tomu pozmeňujúcemu návrhu poviem len tie základné veci, ktoré mňa viedli k tomu, aby som na ňom s radosťou a aj s istým aj nadšením spolupracoval, lebo je to naozaj pozmeňujúci návrh dobrý.

Možno ešte poviem tak na úvod, keď sa povie osveta, kultúra, viete, čo sa mi vybaví? Vybaví sa mi niečo z môjho detstva, čo mi dnes chýba na železničných staniciach. Sú to kultúrne strediská. Vždy keď čakám na vlak a rozmýšľam, kde sa tam posadím na chvíľočku, pričom lavíc nieto, tak si spomeniem na železničné stanice svojho detstva, kde boli kultúrne strediská úplne bežnou vecou. A zrejme patria beznádejne minulosti. Napriek tomu si myslím, že to neboli zlé zariadenia. Ale, dobre, nesúvisí to s touto témou, ale to evokuje to.
Čo sa týka samotného zákona, ja ho vítam. Naozaj niet čo vytýkať tej podstate, tej snahe ministerstva integrovať rôzne rozdrobené zoskupenia, nie s tým, že by sa im mali odpíliť nejaké kompetencie, ale s tým, že by sa im malo pomôcť a mala sprehľadniť ich činnosť, akurát tu existuje tá istá tematická, dokonca až fyzikálna nevyváženosť, na jednej strane veľký apel, správny apel na regionálne kultúrno-osvetové aktivity a na druhej strane hneď dôvetok v tých istých riadkoch, cesta ku hviezdam. Sú tam spomínané planetáriá a hvezdárne. Je to správne, nespochybňujem ani túto druhú stranu tej istej nerovnováhy. Len niečo mi medzi tým malým regiónom a veľkými hviezdami chýba. A to je práve to, čo tu rozprával pán kolega poslanec profesor Huba, že zabudli sme trocha, pán minister, v tomto zákone na niečo, čo je nevyhnutnou súčasťou kultúry a kultúrnosti nás všetkých, na prírodu a, ja osobitne dodávam k tomu, na les. Veď UNESCO ako kultúrna inštitúcia, ktorej určite nebudeme môcť povedať nič iné, iba poďakovať za to, že vôbec existuje a funguje, medzi prírodnými a kultúrnymi dedičstvami má znamienko rovnosti. Ani ich nenapadlo nejaké podmieňovanie alebo vyraďovanie. A ja si myslím, že to je celkom dobrý príklad na to, aby sme tento vzor, istý ideál UNESCO uplatnili aj v tomto zákone, tobôž, keď naozaj je dôvod hovoriť o tom, že žijeme v krajine, kde každý druhý meter štvorcový patrí lesu . A v minulosti toho bolo oveľa ešte viac.

Les je naozaj, a preto chcem zdôrazniť ten prvok tých stredísk lesnej pedagogiky, tým najzákladnejším prostredím vzniku kultúrnosti dneška. Je doslova maternicou kultúrnosti nás všetkých. Život našich predkov sa odohrával jedine a vždy len v lesoch, v lesnom prostredí, vytváral jeho kultúru, jeho život, jeho stravovanie, jeho návyky, jeho tvorivé vzopätia, jednoducho všetko. To, že dnes už to neplatí, že sme sa od lesa vzdialili, to neznamená, že táto bytostná súvislosť tu neexistuje. Len zdanlivo sa nám zdá, že sme les posunuli kdesi mimo nášho horizontu, ktorý denne vidíme z našich zateplených okien, ale pravda to celkom nie je, pretože tie dary lesa sú tu mimoriadne dôležité pre nás všetkých. Určite nikto tu v pléne ani medzi občanmi nespochybňuje veľký význam takých slov, ako je voda, vzduch, pôda, harmónia, zdravie. Sú to tak silné slová, voči ktorým určite ťažko nájsť ešte nejaké silnejšie. Nevravím, že nie sú. Možno silnejšie a krajšie od nich je slovo láska, ale ďalšie už ani ma nenapadá, ktoré by som nad ne nadradil. A preto si myslím, že hovoriť pri výchove, osvete a kultúre o potrebe podporiť okrem iného aj strediská lesnej pedagogiky je bytostne potrebné a správne. Nič nové tým nevymýšľame. Tieto strediská nečakali na tento zákon, ony už existujú. Nechcem povedať, že existujú veľmi dlho, ale tých 10 – 12 rokov dozadu história lesnej pedagogiky je veľmi silná. Za ten čas sa tu vypracovala slušná teoretická aj praktická metodika a týmito strediskami a nadšencami lesníkmi prešli tisícky a tisícky detí, ktoré pochopili to, čo často, lesníci, chceme zdôrazniť, že les je až na 20. mieste drevo, ale tých 19 miest predtým je oveľa dôležitejších. A ja tu teraz nemám dôvod na to, aby som o tom dopodrobna rozprával, teda ani to robiť nebudem, len ak sa teda stotožníme s tým, že sú to hodnoty bytostné, napriek tomu, že les sme posunuli kdesi ďalej z nášho horizontu, sú veľmi potrebné, nuž sú to najmä aj tieto strediská. K tým hvezdárňam, k tým planetáriám, k tým ostatným krásnym a potrebným aktivitám, ktoré sú typické pre našu krajinu, ale ktorých šírku nie je možné až tu vymenovať v nejakom rozvitom súvetí, dajme aj tieto strediská. Urobí sa tak, čo sa urobiť má. Ja si myslím, že týmto návrhom nič na zákone z dielne ministerstva kultúry nepoškodíme, naopak, obohatíme ho, a to tým správnym smerom, správnym smerom, dobre to znie. Ja myslím, že by sme naozaj mohli tam zakomponovať toto, žiadne nároky na financie, len obohatenie a pripomenutie, že kultúrnosť a kultúra nie je spojená len s osvetovými strediskami, s ochotníckymi divadlami, s umeleckou tvorbou, ale má veľkú súvislosť práve aj s hodnotami prírody, ekologickej výchovy, ako hovoril kolega, a výchovy k lesnej vzdelanosti.

A skončím s tým, že využívam túto chvíľu na to, že ak niekto nemá celkom jasné, čo je to lesná pedagogika, aké sú jej hodnoty, výsledky, aké sú jej metódy, má možnosť urobiť jeden krok, ktorý je, ako sa zvykne povedať, raz vidieť je lepšie ako desaťkrát počuť. Budúcu sobotu 11. júla vo Vydrovskej doline pri Čiernom Balogu sa uskutoční už štrnásty ročník Dňa stromu, podujatia, ktoré pri jeho prvom ročníku navštívilo pár stoviek ľudí. A teraz tam chodí každý rok vyše desaťtisíc ľudí, čo je až nezdravo veľa, kde je okrem iného množstvo tých rôznych ponúk, mnohé z nich budú zamerané práve na konkrétne ukážky lesnej pedagogiky. Ak niekto až do tejto chvíle má možno istý problém s tým, či to je zmysluplná činnosť a na akom princípe ona funguje, a toho 11. júla príde na Deň stromu do Vydrovskej doliny pri Čiernom Balogu, určite bude odchádzať s pocitom: „Ach takto tí beťári, horári nielen rúbu a poľujú, ale robia ďalších pár desiatok zmysluplných krokov pre les a pre občanov tejto krajiny.“
A neskončím iným, to opäť je režisér dobrý, ako tým, že nemôžem tento záver, ktorý som venoval Vydrovskej doline a budúcemu 14. ročníku Dňa stromu, nespomenúť aj majstra Ladislava Chudíka, ktorý k nám do Vydrovskej doliny chodieval veľmi často a veľmi rád a ktorý tam, ja som ho tak nazýval, bol krstným otcom našej doliny. Keďže, pán minister, bol to vlastne váš predchodca, tak si dovolím túto súvislosť bez toho, aby som chcel apelovať alebo nejakým spôsobom vzbudzovať emócie, pripomenúť, že touto dolinou prešlo veľa vzácnych ľudí a, verím, ešte veľa prejde.

A verím, že pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáme v štvorici, teda aj pán poslanec Kadúc, pán poslanec Huba, ja a pán poslanec Martin Fecko, Martin, prepáč, jednoducho prejde, pretože je to návrh, ktorý občanom aj samotnému zákonu pomôže. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán poslanec Jarjabek, chcel by som vedieť, a úprimne sa na to spytujem, že teda kde odvodzujete tú príčinnú súvislosť, že teda ak dosiahneme ten 25-percentný podiel slovenskej hudby, že teda zároveň dosiahneme aj to, že bude viacej Andrašovana, že bude viacej inštrumentálok, že bude viacej komorných koncertov, že bude viacej proste toho, čoho, naozaj s vami úprimne súhlasím, máme nedostatok. Ak to tak bude fungovať, ak sa to tým zákonom naozaj dosiahne, tak naozaj nič iné tu netreba, len pamätný list vystaviť tomuto dňu, aj pánovi ministrovi, lebo to by bolo veľmi dobré. Ja len sa obávam, či to náhodou nie je systémová chyba, že zvýšime tú kvantitu, len tá štrukturálna kvalita, ktorú ste teda vo svojom prejave naznačili a po ktorej aj ja volám, sa bojím, sa tým nemusí dosiahnuť, tam tú príčinnú súvislosť medzi percentami a tou programovou pestrosťou, ktorú by som rád aj ja počúval, keby teda bola ponúkaná našim poslucháčom, asi tak nedosiahneme, lebo, to ako kolega môj spolusediaci Igor Hraško povedal, naozaj keď ľudí kŕmime niečím, oni si to potom pýtajú. Myslíte si, že ich začneme kŕmiť teraz vyššou kvalitou vďaka tomuto zákonu? Ak je to tak, naozaj budem vďačný.

Ďakujem za slovo. No áno, presne aj mňa toto mrzí, že musíme prijímať zákon na to, aby tam každá štvrtá pesnička slovenská zaznela. A ty si to, pán kolega, tu spomenul, aby naozaj aj tá slovenská tvorba zaznela, ale tým aj podporujeme aj samotných tvorcov. Kolega ma tu už trocha predbehol, ja som v rozprave zabudol povedať, ale presne, nie je v tom len Rádio Devín, ale aj Rádio Regina, si myslím, že v tom vysielaní, ktoré tam je, zaznejú slovenské piesne.

A k tomu, že má politický náboj aj možno táto rozprava. No akonáhle máme deň po voľbách, tak máme zase len pred voľbami, hej, keď je to aj štyri roky do volieb, ale v podstate stále to máme pred voľbami.

K tej americkej tvorbe, chcel som ešte možno tak spomenúť aj tú anglosaskú možno hudbu. Veľakrát naozaj obsahovo je tak prízemná a tak plytká, chcem povedať, že nie všetky jej piesne sú také, hej, my sme vyrastali na Beatlese, ale mnohé dnešné. A je tak agresívna vôbec a obsahovo veľmi plytká.

K tým kvótam chcem spomenúť to, že na jednej strane aj vo mne to evokuje čosi, nejakú takú povinnosť zavedenia kvót, ale na druhej strane sú tu súkromné rádiá, ktoré majú v podstate vlastníkov v zahraničí, kde sú takisto kvóty, o ktorých my nehovoríme alebo možno ani nevieme, a majú takisto kvóty a musí zaznieť tá zahraničná hudba práve v priestore, v éteri slovenského prostredia.

A naozaj je čo povedať o tej kultúre, keď si to tu spomenul, ako ten príklad možno toho Čumila a toho Hviezdoslava. Neraz sme naozaj tak plytkí, hej, dávame priestor všelijakým hlúpostiam. A to aj kolega tu spomínal, že keď pozerá film, tak, že viac ako päť minút ho nepozerá, nesleduje, lebo už vie, ako sa skončí ten dej, alebo proste že ho to nezaujíma. Ale ja ešte dodávam, že veľakrát je to aj vekom.

Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda Jarjabek, ja iba na ten úvod poviem, že ten zákon bol neopraviteľný. Priznám sa, že neviem, aké bolo jeho technické spracovanie. Ale ste aj vy, vládna strana SMER, ale aj štandardné strany v tejto sieni zákonnosti prijali toľko legislatívnych aktov, ktoré nieže zmenili techniku, zmenili úmysel tak, že pozmeňujúce návrhy boli nieže širšie, boli ďaleko širšie ako samotný návrh. Vy s tým nemáte žiadny problém, keď tá potreba tu je, keď je tu spoločenská objednávka alebo treba peniaze. Vtedy viete cez druhé a tretie čítanie spraviť neuveriteľné veci. To je fakt neskutočné.

Dobrým príkladom tu je celkom nedávna právna úprava, ktorá zavádza minimálny dôchodok, ktorá v prvom čítaní bola pomerne okej, len potom sa prišlo na to, že sa týka aj sporiteľov v II. pilieri, čo je cez milión sporiteľov, milión občanov. Pritom vy ste v zásade v prvom čítaní išli ako keby po ruke tým miliónom a v druhom čítaní ste to úplne obrátili, poslali ste ich kadeľahšie. Proste vy cez legislatívny proces, nehovorím, že je to správne, ale keby ste mali vôľu, dokážete to urobiť. Vy ste proste tú vôľu nemali z jedného jediného dôvodu, a to, že to bol opozičný návrh. Tam podľa mňa nebol žiadny iný relevantný dôvod, pre ktorý to nebolo prijateľné.

Ďakujem, pán predseda. Pán predseda Jarjabek, ja by som chcel upozorniť na jeden moment, spomínal som ho už dvakrát. Nazvem to tak a bude to troška na hranici, ale podľa súčasného znenia zákona, vy tie kvóty viac-menej nezavádzate. Myslím si, že keď dáme do ustanovenia toho § 28d takéto znenie, že kvóty alebo tento mechanizmus, ktorý zavádzame, sa nevzťahuje na vysielanie rozhlasovej programovej služby, ak rada rozhodla, že určenie podielu slovenských hudobných diel je zameraním programovej služby úplne vylúčené, čiže keď od 1. 1. sa stane z American Expressu Express, ich programová služba teda bude zameraná na vysielanie americkej hudby a dajú žiadosť podľa súčasného navrhnutého znenia s tým, že je úplne vylúčené, že budú hrať alebo môcť hrať slovenskú hudbu, lebo ich programová služba sa zameriava na vysielanie americkej hudby, tak rada rozhodne, že táto programová služba je na základe ustanovení úplne vylúčená na to, aby hrala slovenskú hudbu. A teda počítajme s dobrým, ale pripravme sa na najhoršie. Osobne si myslím, že toto môže nastať. A tie zadné dvere na to, aby či už rádio Patria alebo nejaké iné rádio neboli nútené ísť do vysielania slovenskej hudby, kde by tá rada asi rozhodla dobromyseľne, že sa na to tento kvótový mechanizmus nebude vzťahovať, tak chcel by som poznať, či tých päť podstatných ľudí, ktorí budú hlasovať za to, nebude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne pani Vášáryovej aj pánovi Jarjabkovi za faktické poznámky. Dovolím si reagovať, ale iba na pána Jarjabka. No vtedy by to nebol predvolebný ťah, keby to bolo prijaté vtedy, keď tu už raz bol ten istý úmysel. A mohli sme na tom pracovať. Práve preto legislatívny proces pozostáva z troch čítaní, aby sa v druhom čítaní vylepšilo to, čo je tam možno v tej chvíli podľa vás zlé. Ale ten úmysel bol úplne totožný, ktorý tu už v parlamente bol. Ja si môžem pozrieť tie hlasovania, ale ja teda silno pochybujem, že niekto od vás bol za ten návrh. Proste išlo o čisto politické rozhodnutie zmiesť ten návrh zo stola v minulosti. A teraz sa blížia voľby a tento návrh, ak sa nemýlim, bude účinný od 1. Januára. Je to veľmi pekný politický nástroj, veľmi fajn sa to podáva aj tým umelcom, ktorí v zásade aj vystupujú v mediálnom priestore a pôsobia na verejnú mienku. Hovorím, ja vám to neberiem, len treba povedať, že je to cynický kalkul, to proste musí zaznieť a zaznieť musí ešte, že to tu kľudne mohlo byť už pred dvomi rokmi. Ale vy ste s tým čakali, čakali, čakali. A vám garantujem, že ak by voľby náhodou boli v roku 2017, čakáme ešte o jeden rok, či tí vydavatelia sa náhodou nespamätajú. Veď ono po roku sa to nedá vyhodnotiť, či to slovo bolo dobré, zlé, bolo splnené alebo nebolo splnené. Je jasné, že sa to dá.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, osobitne kolegovia z mojej almy mater, dovoľte mi veľmi v krátkosti vystúpiť, skôr faktograficky, respektíve skôr som to, čo chcem povedať, mohol povedať vo faktickej poznámke. Ale predsa si dovolím povedať pár, čo najmenej politických slov a už vôbec nie opozičných.

Pán minister, my sa tu asi zhodneme, asi by som nemal vystupovať, ale predsa, aj keď musím povedať, že som eurooptimista, som hrdý Slovák a myslím si, že mali by sme vytvárať podmienky na to, aby slovenská hudba a slovenská kultúra, slovenský jazyk, vlastne všetko, čo súvisí so Slovenskom, pretrvalo a ostalo zachované a budovali sme to, čo nám je vlastné a čo podľa mojej mienky nikdy nevymizne, aj napriek teda forsírovaniu európskej identity, stále budeme Slováci. Musím povedať, že som presvedčený, že máme dosť kvalitnej slovenskej hudby a ja keď sa stretávam s mladými ľuďmi, tak vidím medzi nimi niekoľko perspektívnych v kapelách. A je veľká škoda, že ich nie je počuť v rádiách.

Myslím si, že právna úprava, ktorá pomôže aj mladým kapelám dostať sa do rádií, môže byť v konečnom dôsledku nápomocná. Tam, kde veľkí vydavatelia alebo v tomto prípade dramaturgia nemá mieru a nevie pomôcť krajine, v ktorej pôsobí, musí, žiaľ, nastať regulácia. A myslím, že toto je jeden z tých návrhov zákonov, ktorý prináša takúto reguláciu. A ja verím, že tá regulácia skôr či neskôr alebo niekedy nebude potrebná, ale v tejto chvíli podľa mňa potrebná je, tej slovenskej hudby v rádiách je málo, môže jej byť ďaleko, ďaleko viacej.

Áno, jedna strana tvrdí, že môžeme to nechať na už spomínanú dramaturgiu, ale myslím, že takáto úprava by bola pomerne citlivá. A dokonca si dosť dobre neviem ani predstaviť, ako by sme zasahovali priamo do tvorby alebo do kreovania playlistu.
Dokonca som rád za tú úpravu, s ktorou prišiel pán minister, ktorá je progresívna, ktorá sa začína na nejakej hranici a postupne sa zvyšuje, teda nejde hneď veľmi rázne po nejakých zásadných a veľkých číslach. Čiže v tomto ja naozaj problém nevidím. A tú úpravu, či chcete alebo nechcete, ja ako bežný politik si dovolím pochváliť, samozrejme, rád.

Čo mi ale vadí, je to, že to opäť spadá do právnej úpravy, ktorá je nasiaknutá politikou a javí sa to ako cynický kalkul. S touto alebo s podobnou úpravou a s podobným úmyslom prišiel už kolega Viskupič pred dvomi rokmi, lebo ten úmysel nie je zlý, a podľa toho, čo viem, tak sa o tejto problematike hovorí už niekoľko rokov, nie iba dva, tri, štyri roky, že už je tomu možno aj desať rokov, prichádza sa s tým ako zázrakom až pred voľbami. A spadá to presne do kategórie politických počinov tejto vlády, ako je platenie DPH až po prijatí úhrady, ako je zníženie odvodu nízkopríjmových skupín, aj tých jej politických počinov, ktoré sa týkajú škôlok, minimálneho dôchodku. To sú všetko veci, ktoré si mohli občania tejto krajiny užívať už omnoho skôr.
Ja som zachytil, pán minister, vy ste hovorili, že to, že to nie je prijaté, že skôr je práve preto, že vy ste o tom rokovali s vydavateľmi, ale čakali sme dva roky na výsledky toho. Oni sa zaviazali, že to budú robiť a teraz to nerobia. Ja, sa teším, že vy ste taký, že patríte k tým, ktorí veria dobrému slovu, ale toto bola tak závažná vec, že ak sa to nechá na náhodu, potom to môže vyzerať inak, ako to vyzerá teraz, tak, že je to naozaj predvolebný ťah. Ja vám za ten predvolebný ťah zahlasujem, minimálne v prvom čítaní, ale pre pamäť tejto sály, tejto siene zákonnosti, myslím si, to treba povedať, že sa to javí ako cynický kalkul čisto pred voľbami. Alebo, inými slovami, ak by nešli voľby, tento návrh zákona tu nie je a príde až vtedy, keď pôjdu voľby, a možno čakáme ďalší rok na to, či budú vydavatelia držať svoje dobré slovo.

Takže toľko som chcel povedať a uvidíme, či v druhom čítaní tu príde k nejakým zásadným zmenám, inak som opäť pripravený aj v druhom čítaní tento návrh zákona podporiť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému zákonu povedať. Tá diskusia sa poriadne teda rozbehla. Ale je aj veľmi vážna, lebo médium tvoju dušu môže formovať, rovnako ju môže aj zabíjať. Myslím si, že týmto návrhom zákona, ktorý tu je, verím, pán minister mal dobrý úmysel. A ja som to tak vo faktickej už spomenul, čo všetko tu spolitizujeme. A to sme hneď vlastne v podstate s kolegom, ktorý vystupoval v rámci rozpravy, vleteli do tej úrovne politickej, kde si ja nemyslím osobne, že je tam politický rozmer a možno to nejaké spájanie s tými voľbami, lebo v podstate pri každom návrhu zákona, ktorý by tu ktokoľvek z nás dával, či je to vládny návrh, ktorý minister predkladá, alebo návrh kohokoľvek z nás poslancov, tak by sme to mohli hovoriť, že to je vytĺkanie nejakého politického kapitálu. Ja si myslím, že pán minister má tu dobrý úmysel.
Čo chcem oceniť, tak je, v tomto návrhu zákona okrem iného je tiež komerčná komunikácia, ktorá sa obmedzí, a to nielen na tabakové výrobky a cigarety, lebo tu ide aj o elektronické cigarety a tie fľaštičky. Hoci nemám takú istotu, ale sa mi zdá, že zdraviu síce škodlivé zrejme, predpokladám, veľmi nie sú, ale predsa len nabudzujú u mladých ľudí aj to, že keď ktosi fajčí elektronickú cigaretu aj na verejnosti, tak periférne nie je to veľakrát len tak vnímané a vidíme akurát toľko teda, že ten človek fajčí. Takže z tohto pohľadu hodnotím aj túto vec pozitívne s tým, že v podstate aj to obmedzenie sa vzťahuje na elektronické cigarety. Ja obyčajne som ten, kto sa fajčiarov zastáva. Ale, samozrejme, nemôžem sa zastávať fajčenia ako takého, lebo to nie je dobré. Rovnako aj alkohol v primeranom množstve môže byť na zdravie. Ak sa človek stane závislý rovnako aj od cigariet, tak je to čosi čo škodí. A veľakrát priestor, ktorý sa dáva týmto výrobkom v médiách, či už v rozhlase alebo v televízii, veľakrát naozaj veľmi silne, by som povedal, masíruje ľudí, tak ako to kolega hovoril, že keď pozerá film, že nevie, či sleduje reklamu alebo ten film. Toľko je tých vstupov reklamných.
Ja som si pozorne prečítal tento návrh zákona, aj keď možno som tak možno kritickejšie vystúpil v rámci nejakých faktických poznámok, tak chcem povedať, pán minister, že ja tento návrh zákona podporím, hoci tie kvóty aj vo mne tak vzbudzujú čosi, čo sa dáva ako čosi povinné. Ale do istej miery tiež je to aj obmedzené, ešte to zatiaľ nikto v rozprave nerozprával. Ale v podstate ak by súkromné médium chcelo vysielať tie anglosaské piesne, len čisto len tieto majú priestor po dvadsiatej štvrtej hodine do šiestej hodiny rána, môžu v kuse to dávať. To je ten § 28b. A od tej šiestej do polnoci, tak v podstate tam je ten priestor aj pre tú slovenskú tvorbu. Vychádza tak približne každá štvrtá pieseň slovenská. Nemyslím si, že naša kultúra je nejaká taká chudobná, aj keď sme to porovnávali s Francúzmi alebo francúzsky hovoriacimi krajinami, v ktorých je 500-tisíc týchto ľudí, pričom sú to kolónie zas na druhej strane. Kolega to spomínal ešte dopoludnia. A možnože ich tá tvorba nie je taká. Náš národ má 5 mil. ľudí, ale myslím si, že toho tvorivého ducha má. A bezpochyby, ja som to spomenul, nedá mi, aby som to aj teraz vynechal tu, ale ja aj ako mladý človek ešte som chodil na základnú, možno strednú školu, tak som mal veľmi rád ľudovú hudbu, hoci nebol som profesionálne nejako angažovaný v nejakom súbore. Ale dnes aj myslím si, že tá ľudová hudba, ľudová kultúra práve aj skrze deti a mládež ďalej sa posúva. Keby sme sem len tie ľudové piesne zahrnuli, tak myslím si, že máme tam čo hrať. A že sa zahrá niektorá pesnička dvakrát alebo trikrát aj za deň v rozhlase? Myslím si, že málokto z nás počúva len tú jednu rozhlasovú stanicu v priebehu jedného dňa. Tak si prepíname tie rozhlasové stanice. Je to viac-menej vecou náhody, že dvakrát si vypočujeme tú istú pieseň v tom istom dni. Myslím si, že s tým by nemal byť problém.

Čo sa týka tých kvót, tak toto je jediná vec, ktorá vo mne evokuje možno práve čosi, čo zakladá sa ako tá povinnosť. No to je veľakrát aj o tej kultúre.

Na záver už len tak pripomeniem možno tú prestrelku, ktorá tu bola s tým, či sme dodržiavali alebo nedodržiavali rokovací poriadok. Pán minister keď vystúpi v rámci rozpravy ako navrhovateľ, má právo reagovať aj na nás rečníkov. Myslím si, že vôbec nie je nič v neporiadku, ak na kohokoľvek z nás, ak uzná, reaguje. Tak to bolo aj dopoludnia. Ja s tým naozaj nemám problém. Veľakrát si tu možno také mnohé veci vyčítame.

Skôr môžem tak celkom v závere povedať, veľakrát mi vadí, keď predkladáme tu veľakrát dobre mienené návrhy zákonov, pričom spolitizujeme takmer úplne všetko. Ale o tom je aj parlament. Ďakujem.

Jožko, chcel by som, ak sa toto spraví, lebo je to citlivá téma, aby to bolo dobré. A v tvojom vystúpení som zachytil taký nejaký optimizmus, že sa to naozaj zavedie dobre a bude to dobré. A ja ťa chcem len upozorniť, chcel by som, aby sme si toto vyriešili, že keď sa to zavedie, niekto to má kontrolovať, ak to má niekto kontrolovať, tak spôsob tej kontroly je vymyslený tak, že bude sa to kontrolovať iba vtedy, ak ten kontrolór sa rozhodne, koho sa opýta, že to dodržiava. To je prvý moment.

A druhý moment, podľa mňa omnoho dôležitejší, je, aby si nebol sklamaný, lebo ak si pozrieš § 28d, tak v ňom je uvedené, že ustanovenia týchto kvót sa nevzťahujú na určenie podielu slovenských hudobných diel, ak je to z podstaty programu toho rádia úplne vylúčené. Ja som toto len tak naznačil a pre mňa sa to stáva čím ďalej, tým viacej aj na základe ohlasov na túto debatu dôležité, pretože rada a radní budú rozhodovať o tom, ktoré rádio tie kvóty musí dodržiavať a ktoré rádio ich nemusí dodržiavať. V právnom texte je tam len napísané tak, že sú tam slovká: „Ak to z povahy toho rádia je úplne vylúčené, tak tie kvóty mať nemusia.“ A na toto sa musíme začať ministra pýtať, pretože to sú obrovské zadné dvere pre niektoré rádiá, ak rada rozhodne, že z povahy nejakého rádia je zavedenie tých kvót úplne vylúčené, prečo o tom rozhoduje rada... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)