Videokanál klubu

70.
Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, ja mám nachystaný jeden pozmeňovací návrh, ktorý máte rozdaný vo svojich laviciach, kde upravujeme tak isto minimálnu výšku, odkedy je, bude možné použiť elektronické trhovisko.
Včera s kolegom Petrákom sme si už vymenili zopár diskusných príspevkov. A to jeho riešenie, ktoré nachystal, v podstate je veľmi podobné, akurát, že sa z toho vypustili organizácie v správe štátu. Kdežto tento môj návrh spadá, alebo teda pod tento návrh spadajú aj tieto inštitúcie, nakoľko práve v nich, okrem teda, samozrejme, miest a obcí, najmä tých menších obcí, z nich teda vyplývala potreba zmeny. Pretože nemajú problém s tým, že nemajú kapacity na to, aby si dali alebo zadali urobiť verejné obstarávanie aj týmto spôsobom, alebo teda zadať do toho trhoviska. Ale tuná je skôr problematické časové hľadisko pri naplnení povedzme zákazky, ktorú dostanú, a aj pri samotnom obstarávaní, keď táto spoločnosť je právom, teda inštitúcia je priamo určená na komunikáciu s určitou skupinou, nemôže komunikovať na medzinárodnej úrovni, pretože by sme práve na to, na čo je určená, potláčali a potom by vlastne nestihla zákazku, ktorá je povedzme pre ďalšiu inštitúciu.
Ja môžem teda rovno uviesť konkrétny príklad. Môžem hovoriť o Ústredí ľudovoumeleckej výroby, ktorému zadá zákazku Slovenský ľudový umelecký kolektív. Tu je problém v tom, že pokiaľ sa ide cez všetky verejné obstarávania, má sa naplniť naozaj litera zákona, tak SĽUK potom nestihne mať ušité kroje na program, ktorý má momentálne pripravovať. Nehovorím, že teraz konkrétne je tento prípad, ale to aj z minulosti. Nebude mať, nestihnú sa pripraviť teda kroje, ušiť, lebo sa musí ísť cez verejné obstarávanie, zaoberať práve takými prkotinami, ktoré sú práve to tých tisíc eur. A veľmi by im to uľahčilo činnosť, keby to mali napríklad do tých 5-tisíc eur. Pretože taká zákazka na ušitie, ja neviem, 12 krojov tam môže do toho spadať, a nemusí sa tým pádom, teda, samozrejme, nie ušitie celých krojov, ale jednotlivých, nákup, ja neviem, plátna, ušitie a tak ďalej. A keď má ÚĽUV svoje vyšívačky a nemôže dať do verejného obstarávania, respektíve do verejného trhoviska hľadať vyšívačky, keď ÚĽUV je práve na to, aby chránil našich tradičných výrobcov, a vyšívačky vlastne spadajú aj pod toto. Tak isto nákup plátna nemôže ísť cez verejné trhovisko a prihlási sa, ja neviem, firma z Poľska alebo z Číny alebo neviem odkiaľ, alebo v zastúpení, a predá nám tu plátno, ktoré je buď úplne inej kvality, alebo iné. Namiesto toho, aby sme podporovali našich ešte tých tradičných, ktoré to plátno ešte dokážu u nás na Slovensku utkať. A v postate ÚĽUV to má vo svojej činnosti takto dané. Tak buď teda spraviť pre takúto inštitúciu absolútnu výnimku, pretože to nie je inštitúcia na to, ktorá by mala veľké zákazky nad pár desiatok, stoviek tisíc, nebodaj miliónov, alebo potom spraviť teda to, keď to vyhovuje naozaj mestám a obciam, tá hranica 5-tisíc eur, čo navrhol kolega Petrák, a predpokladáme, že to bude schválené vládnou stranou, tak potom urobiť možno jednu túto výnimku, že zahrnúť tam teda aj tieto inštitúcie, pretože by im to teda veľmi pomohlo. Aj keď možno sa týkalo len niekoľkých inštitúcií, ktorým by to takto pomohlo, ale veľmi by im to uľahčilo tú robotu.
Takže dávam len na zváženie, či by to teda bolo možné. A teraz by som prečítal ten pozmeňovák, keďže je veľmi krátky.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto, a predkladá to teda poslanec Igor Hraško a Miroslav Kadúc:
V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:
"2. V § 4 ods. 3 písm. a) sa slová "1 000 eur" nahrádzajú slovami "5 000 eur"."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Predložený pozmeňovací návrh bol vypracovaný na základe množstva opakujúcich sa podnetov z praxe. Týmto návrhom sa reaguje na zákon z 19. marca 2013, ktorým sa novelizoval zákon o verejnom obstarávaní, ktorý zrušil podlimitné a podprahové zákazky, pričom ich zahrnul do kategórie podlimitných zákaziek. V tejto súvislosti bola jednou z najvýraznejších zmien aj zmena finančného limitu určujúceho podlimitnú zákazku.
Kým do 31. 12. 2013 bolo možné postupovať pri zadávaní zákaziek do hodnoty 10-tisíc eur bez využitia elektronickej aukcie, podľa platnej legislatívy je potrebné využívať elektronické trhovisko, respektíve elektronickú aukciu už pri zákazkách prekračujúcich sumu tisíc eur. Odôvodnenie tak výrazného sprísnenia podmienok vo verejnom obstarávaní neobsahuje ani dôvodová správa vyššie uvedeného zákona, ktorým sa zmenili finančné limity pre posúdenie charakteru zákazky.
Cieľom predloženého pozmeňujúceho návrhu je zmierniť prísnosť zákona, a to v tom zmysle, že elektronické trhovisko, respektíve ďalšie postupy uplatňujúce sa pri podlimitných zákazkách sa uplatnia až vtedy, ak výška zákazky presiahne sumu 5-tisíc eur.
Odstránenie byrokratickej záťaže a prekážok spojených s verejným obstarávaním pri zákazkách do 5-tisíc môže významným spôsobom pomôcť najmä malým obciam či iným malým verejným obstarávateľom a obstarávateľom. Napríklad tým, že im ušetrí finančné prostriedky na zamestnanie osoby venujúcej sa verejnému obstarávaniu.
Ďakujem pekne.

60.
No, nedá mi, aby som sa nepripojila k tomu apelu, na ktorý ste vy poukázali, na ten problém a ten hrubý nepomer medzi tým, ako štát a mnohé verejnoprávne inštitúcie, súdy, exekútori, sú promptné, s akou dôslednosťou, rýchlosťou zasahujú v prípade bezbranných ľudí, ktorí sa nedokážu brániť práve preto, že nemajú na to dostatok ani informačných, ani finančných prostriedkov, a zrazu ten veľký nepomer. Ak štát má zasahovať cestou svojich verejnoprávnych inštitúcií, súdov, exekútorov a svojich nástrojov voči špekulatívnym rôznym, či už finančným skupinám alebo oligarchom, veľkopodnikateľom, tento hrubý nepomer výkonu štátu, promptnosti zásahu orgánov je do očí bijúci. A súhlasím s vami, pán poslanec, takýto systém je neudržateľný.

Ďakujem pekne. No, pani kolegyňa, je naozaj veľmi ťažké uveriť tomu, že by vládna strana mala reálny záujem riešiť schránkové firmy. Samozrejme, podozrenia sú rôzne, že niektoré schránkové firmy sú nejakým spôsobom prepojené, či už na niektorých poslancov alebo vládnych činiteľov. Takže je naozaj ťažké uveriť tomu, že by toto mohla byť reálna situácia na vyriešenie. No a koniec koncov uvidíme to pri hlasovaní práve o tomto vašom predloženom pozmeňováku, pretože ten naozaj reálne rieši situáciu schránkových firiem, ale aj postihy. Takže dneska sa naozaj len deklaruje to, že sa chce riešiť. Ono sa to rieši, rieši, rieši, rieši a nakoniec ani nedorieši.
Takže toto je reálna situácia, ktorá tuná je. A naozaj nemám dôvod ja osobne veriť tomu, že skutočne vládna strana má reálnu šancu, respektíve snahu vyriešiť schránkové firmy. Ja tento váš pozmeňovák podporím.

Pán predseda Petrák, viete, kedy zmením názor na to, že to vaše rozhodnutie alebo to, s čím tu prišla vláda, je úprimné? Bude to vtedy, keď vystúpite a poviete, už sa nestane žiadna korupčná kauza alebo, ešte lepšie, vnímanie korupcie na Slovensku v podobe 500 mil. rapídne klesne. Vtedy ak toto slovo dáte, ak neklesne, dajte nejaký záväzok verejný pre mňa, za mňa. Ale toto proste vy povedať nemôžete, lebo o tomto nie ste presvedčený. Ten zákon tak nastavený proste nie je. A keby som chcel byť zlomyseľný, to, čo ste povedali, že žiadna vláda neurobila toľko v boji proti korupcii ako táto vláda, tak by som povedal, že za posledných 10 rokov táto vláda tu je 8 rokov, že práve preto sa javí, že na Slovensku uniká viac ako 500 mil. ročne práve preto na korupcii.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Povedali sme to už tu v tejto sieni mnohokrát a ty si to teraz, pán poslanec Mirko Kadúc, opäť pripomenul. A ja si myslím, že aj keď máme veľa protikorupčných mechanizmov, toto je ten základný mechanizmus, ktorý keď zatiahneme, keď dokážeme tu v tejto sieni zatiahnuť a presadiť do života tak, že sa stane zákonom, tak bude fungovať úplne zázračne a možno všetky tie pekné aj menej pekné reči o korupcii sa môžu stať z veľkej časti minulosťou vďaka tomuto zázračnému, ale reálnemu mechanizmu.

O čom si hovoril? Pripomenul si, že alfou a omegou tohto boja je osobná hmotná zodpovednosť ľudí, ktorí na chvíľu dostávajú právomoc rozhodovať o osudoch, povedzme, ekonomických tokov tejto krajiny. Je to reálne, je to potrebné a musíme to opakovať dovtedy, kým sa nezhodneme na tom, že naozaj je to potrebné prijať. A ak je to dneska v takom garde, že tu nie je ochota a my to opakujeme a naráža to na zatvorené oči a uši vládnej strany, tak si pripomeňme toto opakovanie, že vo chvíli, keď sa vymení garde a dnešná opozícia vstúpi do riadenia tohto štátu reálnymi možnosťami, tak toto musí byť prvý zákon, prvé rozhodnutie, ktoré sa prijme na prvej schôdzi v novom volebnom období. Ak by toto nebola pravda, pričom ak budem náhodou tu, tak v tej chvíli odídem z tejto budovy navždy a viacej sa tu neukážem. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, myslím si, že dnes tu čelíme kríze dôvery v štátne orgány a parlament zvlášť. Práve tá kríza tej dôvery je kvôli takýmto návrhom, takýmto naozaj neúprimným a len čiastkovo riešiacim ten základný problém, ktorý tu máme. A to je drancovanie štátnych peňazí alebo verejných financií.

Táto diskusia neprebieha posledný mesiac, už nejaký čas o tom hovoríme, že tie schránky sú zlé. Ja sa dostanem aj v krátkosti k dôvodom, prečo sú zlé.

Ale dostali sme sa do výsledku a to je predloženie tejto novely zákona o verejnom obstarávaní a, pán minister, nehovorí vám to iba opozícia, hovoria vám to aj médiá, hovoria vám to aj odborníci, hovoria vám to aj mimovládky, že ten zákon je deravý ako rešeto.

Ja si dovolím nesúhlasiť s tým, že ten zákon je zlý, pretože ten zákon je presne taký, aký vám vyhovuje. Ten zákon je nedostatočný a vám vyhovuje nedostatočnosť proste, polovičné riešenia, riešenia naoko, kamufláž, že robíme niečo, zásadný ten protischránkový zákon.

Parlament sa uzniesol, ideme ošetriť tie schránky, lebo drancujú verejný rozpočet a nevieme sa dopátrať toho, kto vôbec je ten, kto drancuje verejný rozpočet A potom príde niečo, čo rieši len pätinu problému z verejných financií, pokrýva len verejné obstarávanie. A to je približne 20 % z toho, kde unikajú peniaze štátu. To ergo znamená, unikajú peniaze občanom tejto krajiny, ktorí platia poctivo dane, odvody. A niekto s nimi šafári bez zodpovednosti.

A tu by som nadviazal na pána predsedu výboru Petráka, ktorý hovoril o prizvaní niektorých politických strán k rokovaniu o pozmeňujúcich návrhoch. Pán predseda Petrák, ja sa ani nečudujem, že vy ste k tomu neprizvali nás, pretože my máme na toto úplne iný názor. Tá paradigma, s ktorou my prichádzame, je úplne iná. Pretože dnes, a to mi, myslím, aj pán minister potvrdí, neexistuje taký účinný nástroj, ako sa dopátrať toho, čo predstavuje konečných reálnych vlastníkov. Vždy na to existuje spôsob, pokiaľ nie je sankcia dostatočne tvrdá. A tá tu chýba, aby sme sa toho dopátrali. A preto my hovoríme, že dôležité je zamerať sa na toho práve, kto obstaráva, na hmotnú zodpovednosť verejných funkcionárov a v tomto prípade zvlášť obstarávateľov.
Prečo to hovoríme? Pripomeňme si, prečo je taká dôležitá téma protischránkového zákona, kauzy TIPOS-u. Ja nepôjdem do detailov, do podrobností o tom, prečo nám uniklo 13 mil. na tú cyperskú schránku, prečo tie peniaze už zrejme nikdy neuvidíme, aj keď tu máme opačné rozhodnutie? Tých peňazí sa Slovensko nedočká.
Emisná kauza, 60 mil. fuč cez schránku vo Švajčiarsku, mýtny tender, dodávky elektronického mýtneho systému cez spoločnosť SkyToll, ktorá predložila ponuku, ktorá bola o 221 mil. eur vyššia ako najnižšia taká ponuka.

Môžeme hovoriť ďalej o schránke ako PREFTO, FLEETPAY, PAYWELL, MEDICAL GROUP. Keby sa nebol ten pán, ak sa nemýlim, Koval prihlásil, že je tým vlastníkom, tak asi by sme mohli hovoriť o tom, že je to stále ako tá schránka. Ja nepoznám pána Kovala, ale v koho prospech on koná? Toto my nikdy naozaj nezistíme. Tie schránky sú zlé, pokiaľ neposkytujú najnižšiu možnú cenu.

A to negatívum je hlavne kvôli tomu, že vy neviete sa dopátrať toho, kto má skutočný benefit z obchodu so štátom. Neviete vymôcť peniaze späť, ak prišlo k pochybeniu, nejde to urobiť, tá schránka vám ich nevydá.
Najväčší prínos tej schránky je, že osoba stojaca za ňou vám za odmenu, za nejaké fíčko povie: „Vieš, čo je môj benefit? Keď za mnou príde daňový úrad a vypýta si údaj o tej firme, ja poviem, že mu ho nedám.“ A nič sa mu nestane. To je ten benefit.“ Dnes krajiny, ktoré podporujú tie schránky, majú nastavený regulačný rámec, ktorý umožňuje buď nevydať údaje alebo peniaze, alebo zdržovať akékoľvek prešetrenie ktorejkoľvek kauzy.
A vy ste, pán minister, prišli s riešením nejakého konečného registra užívateľov výhod, ktorý v zásade ide v súlade s tým, čo hovorí nedávno prijatá európska smernica z mája proti praniu špinavých peňazí, ktorá dokonca ide ďaleko za tým, čo navrhujeme my alebo navrhujete vy, alebo navrhuje náš štát, keď to mám tak zjednodušiť. Tá smernica hovorí o tom, že je potrebné, aby boli známi vlastníci všetkých aj domácich firiem. My na toto proste zabúdame. My ideme iba tak čiastkovo ukázať, že ideme voľačo v tom trošku robiť, pričom pokryjeme len verejných obstarávateľov. Je to obrovská škoda. A naozaj je to dôkaz toho, že vy nemáte záujem riešiť problém, ktorý tu máme s tými schránkami.
Pán premiér povedal: „Nemáte na to riešenie, opozícia.“ No ja som sa veľmi intenzívne bavil s ľuďmi, ktorí robia verejné obstarávanie. Musím povedať, že natrafil som na niekoľkých ľudí, u ktorých ani som netušil, ako to vnímajú. Pritom sami obstarávatelia hovoria, že ono nie je chyba to, na čo sa zameriava vláda, a to je ten vykonávateľ služby, chyba je v tých obstarávateľoch, ktorí sú nečestní, nemorálni, nehospodárni a hlavne bez zodpovednosti. Toto povedali samotní obstarávatelia. Týmto aj pozdravujem Preseľany, odkiaľ aktuálne títo obstarávatelia sú. Oni si sami chceli na seba ušiť bič, lebo vedia, že medzi nimi sú ľudia, ktorí nemajú problém podpísať čokoľvek, práve preto si myslím, že téma hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov je určite namieste, lebo niektorí, bohužiaľ, stratili tú mieru.

A práve preto prichádzam s takýmto pozmeňujúcim návrhom, ktorý je zameraný práve na to, aby obstarávatelia konali hospodárne, s odbornou starostlivosťou, za účelom, na ktorý sú pripravené tie peniaze. Ak toto porušia, budú za to hmotne zodpovedať. Taký je návrh. A v tejto chvíli si myslím, že je to jediné reálne riešenie toho, čo nám tu vzniklo. A to je hmotná zodpovednosť. Bavme sa o tom, či bude bude zodpovedný človek, ktorý je tzv. nevedome nedbanlivý, lebo tak je nastavený ten pozmeňujúci návrh, bavme sa o rozsahu toho zavinenia, ale minimálne spravme krok vpred a podporme úpravu, ktorá zavedie zodpovednosť ľudí, ktorí narábajú s peniazmi z verejného rozpočtu, preto ten pozmeňujúci návrh je.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Miroslava Kadúca k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V článku I sa za bod 19 vkladá nový bod 20, ktorý znie:

Za § 149a sa vkladajú § 149b až § 149d, ktoré znejú:
§ 149b „Rozsah zodpovednosti za škodu na verejných prostriedkoch“ znie:
Odsek 1: „Fyzická osoba, ktorá je oprávnená konať v mene verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby, ktorá je povinná postupovať podľa tohto zákona ako verejný obstarávateľ, je povinná pri nakladaní s verejnými prostriedkami24) podľa tohto zákona postupovať s odbornou starostlivosťou, hospodárne, efektívne a v súlade s účelom ich použitia.“
Odsek 2: „Fyzická osoba, ktorá poruší povinnosť podľa odseku 1 v spojitosti s porušením povinnosti verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa podľa tohto zákona, hoci vedela, že tým môže spôsobiť škodu, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehala, že škodu nespôsobí, zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu spôsobenú na verejných prostriedkoch.“
Odsek 3: „Fyzická osoba sa zodpovednosti podľa odseku 2 zbaví, ak preukáže, že bola pri nakladaní s verejnými prostriedkami24), v súvislosti s ktorým vznikla škoda na verejných prostriedkoch, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo rozhodnutím vydaným na jeho základe viazaná konať spôsobom, ktorý viedol k vzniku škody spôsobenej na verejných prostriedkoch, a z tohto dôvodu nebola oprávnená konať inak, ako konala.“
Odsek 4: „Ak sa na nakladaní s verejnými prostriedkami24), v súvislosti s ktorými vznikla škoda na verejných prostriedkoch, podieľalo viacero fyzických osôb, zodpovedá za škodu spôsobenú na verejných prostriedkoch tá osoba, ktorá vykonala právny úkon, ktorý je podľa zákona nevyhnutný na platnosť takéhoto nakladania.“
Odsek 5: „Ak právny úkon podľa odseku 4 a) vykonalo viacero fyzických osôb spoločne, zodpovedajú za škodu spôsobenú na verejných prostriedkoch spoločne a nerozdielne, b) vykonal kolektívny orgán, ktorého členom je fyzická osoba, zodpovedá táto osoba za škodu spôsobenú na verejných prostriedkoch len v prípade, ak ako člen tohto orgánu vyjadrila s týmto úkonom súhlas.“
Odsek 6: „Ak bolo podmienkou vykonania právneho úkonu podľa odseku 4 vykonanie iného, predchádzajúceho právneho úkonu, zodpovedá za škodu spôsobenú na verejných prostriedkoch aj osoba, ktorá takýto iný, predchádzajúci právny úkon vykonala.“
§ 149c „Uplatnenie nároku na náhradu škody štátom“ znie:
Odsek 1: „Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej na verejných prostriedkoch možno uplatniť len, ak úrad právoplatne rozhodne, že verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ porušil niektorú z povinností ustanovených týmto zákonom.“
Odsek 2: „Rovnaké dôsledky ako rozhodnutie podľa odseku 1 má aj výsledok výkonu kontroly, dozoru alebo dohľadu, ak je jeho obsahom konštatovanie porušenia povinnosti, ktorou je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ viazaný, ak proti tomuto výsledku nie je možné podať opravný prostriedok alebo ho preskúmať iným postupom podľa osobitného predpisu.“
Odsek 3: „Právo na náhradu škody spôsobenej na verejných prostriedkoch má štát.“
Odsek 4: „Vo veciach uplatnenia práva na náhradu škody spôsobenej na verejných prostriedkoch koná z úradnej povinnosti a v mene štátu generálny prokurátor.“
Odsek 5: „Orgán, ktorý prijal rozhodnutie podľa odseku 1 alebo odseku 2, je povinný bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia zaslať jedno jeho vyhotovenie generálnemu prokurátorovi.“
Odsek 6: „Ak ide o škodu spôsobenú na verejných prostriedkoch, najneskôr sa právo na náhradu škody spôsobenej na verejných prostriedkoch premlčí za desať rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.“
§149d „Spoločné a prechodné ustanovenia k zodpovednosti za škodu spôsobenú na verejných prostriedkoch“ znie:
Odsek 1: „Ak v § 149b a 149c nie je ustanovené inak, právne vzťahy podľa týchto ustanovení sa spravujú Občianskym zákonníkom.“
Odsek 2: „Ustanovenia § 149b až 149d sa nepoužijú, ak medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom alebo rozhodnutie medzinárodnej organizácie, ktorým je Slovenská republika viazaná, ustanovuje inak.“
Odsek 3: „Zodpovednosť za škodu podľa ustanovení §149b až 149d sa vzťahuje na škodu spôsobenú na verejných prostriedkoch odo dňa nadobudnutia ich účinnosti.“
Poznámka pod čiarou k odkazu 24 znie: „24) § 2 písm. a) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

Odôvodnenie.

Korupcia je jedným z najzávažnejších problémov, ktoré trápia občanov Slovenskej republiky. Svedčí o tom aj globálny prieskum vnímania korupcie vydaný medzinárodnou organizáciou Transparency International, v ktorom sa Slovensko v oblasti vnímania korupcie ocitlo až na 62. mieste spomedzi 176 krajín sveta, čo je 5. najhoršie umiestnenie spomedzi krajín Európskej únie. V prieskume Eurobarometer z roku 2012 sa 78 % respondentov vyjadrilo, že vníma korupciu na Slovensku ako veľký problém. Odhad finančných prostriedkov, o ktoré tak Slovensko ročne prichádza, prekročil, dámy a páni, 500 mil. eur. Päťsto miliónov eur je tu odhad, o ktorý neprichádzame ani nie tak my, ale občania, len preto, že na Slovensku existuje korupcia a nikto sa s ňou nepokúša dôsledne bojovať. Toto je stav. My sme zodpovední zaň, za to, aby my sme regulovali právny rámec toho, že nebolo vytvorené prostredie pre korupčnú trestnú činnosť.

Žiaľ, nedá mi nepovedať, že tento zákon, ktorý predložilo ministerstvo, nepokrýva všetko, čo má pokrývať, a priestor na korupciu je naozaj stále veľmi, ale veľmi široký. Dokonca tento návrh zákona, ktorý predložila vláda, aj keď rieši verejné obstarávanie, pokrýva len jeho časť, a to aj nedostatočne.

Pán minister mi dá nepochybne za pravdu, možnože mi tu bude oponovať, ale však tomu ja zasa by som bol rád, ak by mi odpovedal, či neexistuje spôsob, ako zakryť skutočného vlastníka, pretože tých spôsobov je niekoľko, ako zakryť skutočného vlastníka. Možno sa to neskrýva v našom právnom poriadku, ale niektoré európske právne systémy sú veľmi flexibilné. A skutočne, som presvedčený, že, to treba povedať, existujú právne nástroje, ako obísť inštitút, ktorý zavádza aj Európska únia. A to je register konečných užívateľov. Neviem, ako prebieha alebo prebiehalo rokovanie na pôde Európskeho parlamentu k tomu, ale verím, že sa niekto ozval, že právne inštitúty, ktorými sa dá zakryť skutočný vlastník, sú, existujú.
Dovoľte mi ďalej pokračovať v odôvodnení toho pozmeňujúceho návrhu, ktorý som predložil, ktorý sa týka hmotnej zodpovednosti práve tých, ktorí obstarávajú, teda prenášame to bremeno nie pokiaľ ide o tých, ktorí profitujú na štáte, ale o tých, ktorí konajú často a de facto nezodpovedne.

Počas dvoch dekád existencie Slovenskej republiky bola naša verejnosť svedkom vzniku viacerých závažných káuz, z ktorých nebola nikdy vyvodená zodpovednosť. Aby sa v budúcnosti predišlo vzniku ďalšej spoločenskej škody, je nevyhnutné vytvoriť za týmto účelom efektívne právne nástroje.

Zodpovednosť za škodu na verejných prostriedkoch je typovo novým druhom zodpovednosti, ktorý v súčasnosti v slovenskom právnom systéme absentuje, a to aj napriek tomu, že v minulosti už existovali snahy o začlenenie obdobného druhu zodpovednostného vzťahu priamo do zákona č. 514/2003 Z. z.

Treba povedať, že tento zákon obsahuje právnu úpravu, ktorá rieši zodpovednosť, ak štát alebo niekto konajúci v mene štátu spôsobí škodu, ale tá úprava je nedôsledná a zase nepoznám ani jeden výsledok, kedy by niekto žiadal od konkrétneho verejného funkcionára nahradenie škody. A ak niekto to žiadal, tie škody sa pohybovali v zlomkoch, možno promile z toho, aká bola skutočná výška tej škody.

Tento mechanizmus vzniku zodpovednosti je založený na elementárnom štandarde spočívajúcom v povinnosti osoby oprávnenej konať v mene verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby, ktorá je povinná postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní ako verejný obstarávateľ, postupovať pri nakladaní s verejnými prostriedkami s odbornou starostlivosťou, hospodárne, efektívne a v súlade s účelom ich použitia.

Porušenie tejto povinnosti je konštitutívnym momentom vzniku zodpovednostného vzťahu medzi touto osobou a štátom samotným, pričom zodpovednosť je koncipovaná na princípe subjektívnej zodpovednosti v právnom režime zavinenia na úrovni vedomostnej nedbanlivosti. V zmysle zaužívanej aplikačnej praxe takto stanovená hranica zodpovednosti znamená, že táto osoba je zodpovedná za vzniknutú škodu nielen v situáciách, keď vedela, že svojím konaním mohla spôsobiť škodu, no spoliehala sa na to, že ju nespôsobí, ale aj v prípadoch úmyselného zavinenia škody.

Významným prvkom toho, čo navrhujem, alebo respektíve treba povedať, že ja som to navrhoval tu spolu aj s mojimi kolegami, pomerne značný líder je v tomto Janko Mičovský, ktorý má s tým osobnú skúsenosť, a verím, že ju povie, že ju opäť zopakuje, idem späť, občianskoprávneho inštitútu zodpovednosti za škodu je aj stanovenie zákonnej možnosti vyvinenia (exkulpácie), ktorá je v tomto prípade podmienená preukázaním toho, že táto osoba nemohla objektívne konať iným spôsobom, napríklad z dôvodu konania v dôsledku realizácie jeho povinnosti, ktorá vyplývala zo všeobecného právneho predpisu.

Predložený návrh taktiež zohľadňuje situácie, keď škoda vznikne spoločným konaním viacerých osôb. V takýchto prípadoch zavádza dva potenciálne aplikovateľné režimy. Z nich jedným je pravidlo nevyhnutnosti právneho úkonu, ktoré zavádza individuálnu zodpovednosť tej osoby, ktorá vykonala právny úkon nevyhnutný pre platnosť konania, ktoré spôsobilo škodu, druhým je aplikácia zásady solidárnej zodpovednosti (teda zodpovednosť spoločne a nerozdielne) v taxatívne stanovených prípadoch.

Ako už bolo uvedené, právna zodpovednosť za škodu spôsobenú na verejných prostriedkoch nie je žiadne nóvum, a to nielen vo vzťahu k pokusu o jej zavedenie na pôde slovenského parlamentu, ale aj vzhľadom na reálnu existenciu takejto úpravy v zahraničí.

V Rakúsku vyplýva obdobný typ zodpovednosti priamo zo Spolkovej ústavy. V zmysle čl. 23 ods. 3 B-VG tam zodpovedajú osoby konajúce ako orgány štátu za škodu, ktorú štátu pri výkone zákonov protiprávnym konaním bezprostredne spôsobia. Tam podobne ako je zodpovednosť voči súkromným osobám v zmysle čl. 23 ods. 1 B-VG detailnejšie upravená samostatným zákonom, je aj zodpovednosť orgánov voči štátu v nadväznosti na ústavnú úpravu podrobnejšie regulovaná zákonom o zodpovednosti orgánov za škodu.

Pritom je v predloženom návrhu podrobnejšie vymedzený procesný postup uplatnenia nároku na náhradu škody štátom.

V tomto procese koná vo veci uplatnenia nároku na náhradu škody na verejných prostriedkoch generálny prokurátor, pričom nevyhnutným predpokladom na uplatnenie nároku je právoplatné rozhodnutie úradu o tom, že verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ porušil niektorú z povinností ustanovených zákonom o verejnom obstarávaní, resp. výsledok výkonu kontroly, dozoru alebo dohľadu, ak je jeho obsahom konštatovanie porušenia povinnosti, ktorou verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ viazaný, ak proti tomuto výsledku nie je možné podať opravný prostriedok alebo ho preskúmať iným postupom podľa osobitného predpisu.

Generálny prokurátor koná v tejto veci ex offo a v mene štátu, pričom právo na náhradu škody spôsobenej na verejných prostriedkoch má štát.

Predložený návrh v neposlednom rade zavádza osobitnú desaťročnú objektívnu premlčaciu lehotu na uplatnenie práva na náhradu škody na verejných prostriedkoch, ktorá začína plynúť od dátumu, keď k predmetnej udalosti došlo.

Ďalej je v predloženom návrhu vymedzený vecný vzťah jeho ustanovení k Občianskemu zákonníku, ako aj ďalším relevantným prameňom práva medzinárodného charakteru.

Tiež sú tam upravené prechodné ustanovenia, v rámci ktorých sa stanovuje časová pôsobnosť takým spôsobom, aby nespôsobila retroaktívne účinky. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR

Pán poslanec, iba by som chcela upozorniť, že je 19.00 hodina.

Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR

Ešte o minútku poprosím.

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR

Tak nech sa páči.

Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR

Ja len na záver chcem povedať, ja som si vedomý, že tieto návrhy z pozície opozície sú veľmi možno jednoduché, ale ja som dal otvorene záväzok, že my to budeme presadzovať a budeme robiť všetko pre to, aby zodpovednosť verejných funkcionárov bol zavedená v podobe, ktorá bude mať naozaj v prípade potreby sankčný mechanizmus pre tých, ktorí narábajú s peniazmi nás všetkých.

Verím, že si tiež na tom nájdeme zhodu, už v rámci opozície tá zhoda bola, pretože inak sa nám bude stávať to, čo sa nám stáva už teraz. A tu jednak vznikajú sivé zóny, ktoré si, myslím, nemôžeme dovoliť a vznikajú organizácie, a teraz tu idem spraviť pochvalu, a mimovládky, ktoré vytvárajú si fondy na to, aby riešili korupciu.

Ja si nemyslím, že niekto v tejto sále si myslí, že výsledok toho má byť to, že majú vznikať mimovládky. Práve štát má byť ten, kto má dôsledne kontrolovať, či som nakladal s peniazmi hospodárne alebo nehospodárne. Nemusia tu vznikať mimovládky. To je výsledok toho, v akej spoločnosti žijeme. Podľa mňa je to jasný dôkaz, že s tým musí robiť niečo štát, ktorý má donucovacie prostriedky, nie mimovládka.

Týmto ale vzdávam naozaj hold všetkým mimovládkam, ktoré sa venujú boju proti korupcii a robia všetko pre to, aby bol to bolo potlačené dolu na minimálnu mieru.

Ďakujem pekne. Pán kolega Petrák, vidíte, tu sa priamo ukázalo, s kým rokovať máte ochotu, s kým rokovať nemáte ochotu. Myslím si, že my predkladáme relevantné návrhy aj doplňujúce a pozmeňujúce návrhy. Mnohé z nich sú aj odobrené aj ministrami potom, samozrejme, následne neprejdú. A vidíte, že tu sme sa v určitom zmysle zhodli.

Ale ja vám aj poviem, v čom je tá suma tých 5 000 eur aj pre niektoré štátne organizácie dobrá, pretože majú problém s dodržaním termínov, ktoré by si eventuálne zadali s daným dodávateľom, pre ktorého majú určitú vec urobiť. Ja budem možno potom konkrétnejší priamo v rozprave. Ale vidíte, že tú sumu 5 000 sme našli aj my, pretože aj my máme svojich starostov, volajú sa nezávislí a mnohí z nich s nami o tom komunikovali. Čiže to viete, že my preferujeme nezávislosť, aj keď niektorí nezávislí nie sú až tak nezávislí.

Ale koniec koncov máme aj my starostov, ktorí s nami o tom komunikovali. A my tiež sme o tomto probléme vedeli. Tak preto sme sa dohodli teda na takejto hranici, ktorá by bola alternatívou zhodnou, na ktorej sme sa zhodli, teda aj s viacerými. A bola by takým kompromisom naozaj, že možno ani nie ešte už tých 10 000, ale tisíc je teda málo, tak tých 5 000 to bola hranica. Koniec koncov ste k tomu zrejme dospeli aj vy nejakým spôsobom. A je to dobré.

Len vy ste z toho vylúčili teda tie štátne organizácie, čo je možno niekde na škodu, aj keď možno nie pre všetky. Síce majú na to aparát, ale tam ich brzdí niečo iné. Takže to sa potom pokúsim vysvetliť ja.

Možno sme naozaj mali skôr diskutovať a mohli ste sa kľudne obrátiť aj na nás, pretože my ani nehryzieme, ani nič také nerobíme. A už keď tu váš kolega Číž hovorí, aby sme o tom diskutovali, tak my by sme boli radi o tom diskutovali. Mohli ste nás ku tomu prizvať.

Ďakujem aj kolegom za faktické poznámky. Áno, zmenilo sa toho veľmi veľa v našej krajine. Len ja si čosi pamätám za svoj nie tak dlhý, ale tiež aj nie tak krátky život. A ďakujem Pánu Bohu za to všetko, čo mi dal. Už teda hocikto sa nedožije aj v dnešnej dobe života po päťdesiatke, aj keď ten priemer sa zvyšuje. Ale veľakrát sa to naozaj odvíja aj od tých potravín, ale predovšetkým životného štýlu, ktorým dnes žijeme. My sme konzumná spoločnosť. A tým konzumom nie sú len možno tie potraviny, lebo aj my konzumujeme kultúru, hudbu, úplne všetko by sme skonzumovali, dokonca, prepáčte, poviem to aj tak, aj jeden druhého. Aj jeden druhého by sme skonzumovali, je taký extrémizmus.

Myslím si, že mali by sme sa v mnohých veciach, a pán kolega Radošovský Marián, ty si to tak naznačil, že ten chlieb, kedysi tak vydržal, áno, vrátiť k mnohým tradičným veciam, dorábať si aj doma vlastnú produktivitu, len dnes ľuďom sa to nechce robiť. Ja som to tu tak spomínal. A to tak aj teraz poviem. Dnešné deti si myslia, že paradajky rastú v Tescu alebo hypermarkete ani nevedia, ako vlastne to funguje. A mnohé potraviny kvalitné naozaj by sme si vedeli aj doma dopestovať. Ja si tiež tak spomínam na tých starých rodičov, keď babkina sestra napiekla na dedine ten chlebík, mali takú kachľovú pec, na kapustnom liste. My sme tetu volali ako babkina čotka, to je náš taký výraz. A keď napiekli chlebík, tak naozaj trval týždeň. Bolo tam domáce maslo. Dali sme si k tomu mlieko a ešte, keď aj mali včely na záhrade, tak bolo s medom. To bola taká lahoda, to bola delikatesa. Ale držal týždeň ten chlebík, presne aj to balenie potravín.

Ale toto súvisí aj s tým, aby boli papierové tašky, nie igelitové tašky, aby sa nebalil nakrájaný chlebík do igelitov, nestihnem to všetko povedať

A potom, samozrejme, sú aj tie mikroplesne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov povedať. Ja ráno, keď som prišiel do rokovacej sály, som sa pozrel, čo to máme za prekvapenie na laviciach. Som si prečítal pozorne aj ten list. Chcem Martinovi poďakovať za takúto pozornosť aj to čokoládové vajíčko, ktorému sa zajtra skončí záručná lehota. Tak som sa v duchu usmial, že ja som ešte nezažil, že by sa čokoláda pokazila, samozrejme, ak ju správne skladujeme, lebo ak ju necháme vo vlhkom prostredí alebo proste nejakým takým extrémnym podmienkam, aj to sa môže stať, môže splesnieť. Ale čokoláda takmer je nepokaziteľná. A môžeme mať výhrady rôzne na to.

Dovolím si povedať, bola tu spomenutá možno aj tá hygiena, aj tie normy, ktoré máme tu v našej krajine, ja si myslím, že ich máme extrémne prísne, veľmi prísne. Pán predseda, mohli by sme s tým niečo urobiť?

Ja poviem aj taký príklad konkrétne, nebudem menovať toto, ani miesto, kde to bolo, ani to, kto to bol, z dievčenského internátu, kde v podstate mali kontrolu z hygieny. Podľa noriem máme mať 8 metrov štvorcových na jedného študenta s tým, že majú byť spoločné bunky a tak ďalej. Toto zhodou okolností bola historická budova, ktorá nedokáže celkom splniť tie parametre. A tu, myslím si, keď by sme znížili aj ten priestor na 6 metrov štvorcových na jedného študenta, vôbec nič by sa nestalo. Áno, môžeme nechať na jednej strane tých 8 metrov štvorcových, hrať sa na to, aká sme vyspelá krajina, ale pokiaľ ide o veľké mestá, ako sú Bratislava, Košice, Žilina, hlavne univerzitné mestá, kde sú univerzity, kde v podstate tí študenti majú problém sa ubytovať, ja si myslím, že je potrebné sa zamyslieť aj nad tým a znížiť tie normy.

Druhý príklad, ktorý chcem uviesť, to je príklad k tej hygiene, súvisí s potravinami. A chcem ho uviesť taký. Tiež Národná rada schválila zákon a je to veľmi prísny zákon. A to je o tom plytvaní tými potravinami, ako Martin kolega to tu aj predniesol. A 50-tisíc ton potravín my zničíme, spálime. My si chlieb nevážime. Pritom ako praktizujúci katolík ja sa snažím denne modliť, pokiaľ ide aj o Otčenáš a Chlieb náš každodenný daj nám dnes, teda chlieb je predovšetkým Božím darom, aj v tej krabici, čo je tu, sú ovsené pláštiky alebo čosi také, hej, je to chlebom, hej, určite aby sme sa nesprávali tak nezodpovedne a neplytvali potravinami a nevyhadzovali tieto potraviny.

Ja tak sa vraciam vo svojej minulosti do svojho detstva, kde som zažil svojich starých rodičov, ale aj súrodencov našich starých rodičov. Naši starí rodičia bývali už v meste, ale ich súrodenci bývali na dedinách, kde sme veľmi radi chodievali na prázdniny. A to bol gazdovský dvor. Na Doda pozerám, ten mi bude rozumieť, lebo je aj taký poľnohospodár a často to tu spomína. Ale na gazdovskom dvore alebo resp. v gazdovstve a v hospodárstve potravinami sa neplytvalo nikdy, nikdy sa nič nevyhodilo, ešte aj riad sa umyl v podstate, poobede sa poumýval, to kedysi boli také umývacie dresy na to, hej, z ktorých sa to vylialo do vedra, nevylialo sa to ani do odpadu, však tie odpady ani neboli tak napojené, a dalo sa to statkom, odnieslo sa to do maštale, či už ja neviem hovädziemu dobytku alebo prasiatkam. Keď sme boli malé deti, viedli nás k tomu, aj na roľu keď sme vybehli ja neviem, sme kosili obilie, pšenicu, no u nás väčšinou sa pestuje jačmeň a ovos, po spišsky sa tomu hovorí jarec. Sme chodili na roľu a tí starí rodičia nás stále učili k takej veľkej úcte.

My na jednej strane žijeme dobu plnú paradoxov, nadávame, sťažujeme sa, ako je ťažko, ako je zle, ako nič nefunguje v tejto krajine, a len šomreme, nadávame na všetko a na všetkých, avšak najlepšie sa nadáva na vládu Však na koho iného je to lepšie? A im to všetko chceme naložiť, lebo oni sú za to všetko zodpovední. Ale pozrime sa sami na seba, ako sa správame. Pozrime sa na tie mestské kontajnery, koľko potravín tam je vyhodených, hej. Správame sa veľmi nezodpovedne. Kde máme my úctu k tomu chlebu? V tých kontajneroch by sme našli naozaj kdečo, všetko možné aj nemožné, aj čokoládu, aj keksy, aj možno sladkosti. Sme veľmi, veľmi rozhýčkaná spoločnosť. A na druhej strane budeme len šomrať, frflať, nadávať.

Vrátim sa teda k tomu návrhu zákona a ešte aj k tej hygiene. Táto Národná rada tiež prijala jeden zo zákonov, kde v podstate z kuchyne, respektíve zariadenia verejného stravovania odpad, ktorý zostáva, ja neviem či už po hosťoch, alebo to môže byť aj zo sociálneho zariadenia, zdravotníckeho zariadenia, musí sa likvidovať, spaľovať alebo musia tam byť tie šrotovačky na to šrotovanie, ako sa to volá, tie mixéry a do odpadu to musí byť napojené. A takto sa musí likvidovať tento odpad. Nemôže byť také zariadenie trebárs, že by ten odpad, ktorý tam vzniká, dával na skŕmenie. Áno, oháňame sa tu smernicami Európskej únie s tým, že proste to nám ukladá ako povinnosť smernica Európskej únie, ale myslím si, že správame sa naozaj veľmi, veľmi nerozumne a veľmi nezodpovedne.

Nedá mi, aby som nespomenul tiež možno veci blízkej minulej doby. A boli ľudia, naši starí otcovia, ktorí zažili útrapy jednak aj prvej svetovej vojny a jednak z druhej svetovej vojny. A hovorili, že bola vtedy veľmi ťažká, veľmi komplikovaná doba. Bolo to aj to medzivojnové obdobie. Ale pritom mali v úcte ten chlieb a možno mnohým väzňom, vojakom, ktorí trpeli hladom, tak skutočne aj ten odpad, ktorý možno dneska ani sviniam vlastne nedávame, im bol dobrý. Myslím si, že mali by sme sa nad tým zamyslieť.

A ja ďakujem aj predkladateľovi Martinovi Chrenovi, že prišiel sem s takýmto návrhom zákona, pretože tento zákon hoci nie je ideálny možno, tak ako to kolega Radošovský tu spomína, nemusí to byť tak, hej, môžeme ním však doplniť to, keď by bolo teda potenciálne to druhé čítanie.

Ale predovšetkým chcem doceniť tú skutočnosť, aby sme mali my úctu k chlebu. Nie je to len v podstate ten chlieb náš každodenný, je to aj tá čokoláda, aj ten keksík alebo aj možno ten džúsik, ktorý si sem dnes doniesol v tej ukážkovej krabici. Ale keď naozaj 364 dní je tá potravina dobrá a teraz aj to čokoládové vajíčko dobré, zajtra už sa to nebude dať zjesť a skonzumovať?

Keď sa tak pozrieme možno do našich komôr a do našich špájz a máme tam tie zásoby potravín, veľakrát v tých hypermarketoch sa, hej, zamýšľam nad tým, aké plné koše tam nakladáme. Ten plný kôš, ktorý tam naložíme, to je denná spotreba našej domácnosti? Dovolím si povedať, že to tak nie je a veľakrát máme aj tie potraviny, ktoré máme uložené tak po ruke gazdinky. Úprimne si tak povedzme, kto z nás doma, keď už máme potravinu, kontroluje jej exspiráciu, aká je jej záruka. A koľkokrát možno máme múku, cukor a rôzne ďalšie veci a možno veľakrát aj tie sladkosti, ktoré máme doma, a ani nás to nenapadne, že by sme kontrolovali tú záruku, pričom máme to dlhodobejšie a skonzumujeme to a tu sme, nič sa nám nestane.

Samozrejme, treba dávať na to pozor, aby sa to zase na druhej strane nezneužívalo, ak sa aj darujú tieto potraviny, tak aby naozaj boli v tej požadovanej kvalite, aby neboli splesneté alebo proste zdraviu škodlivé, aby sme týmto ľuďom neublížili, ale je to určite dobrá vec. Navyše sú to akoby jednou ranou zabité dve muchy, lebo tak uspokojíme možno núdznych a trpiacich, veľakrát to sú aj bezdomovci na uliciach, ktorí sa tam ocitajú. Nechcem povedať, že im dávame teraz nejaký odpad.

Na potraviny, na to sa nikdy nebudem pozerať ako na odpad. Aj chlieb, dokonca ten, ktorý má tiež nejakú tú svoju záruku, kolega to spomínal, koľko chleba sa spáli vo Viedni, dokáže mať dlhšiu trvanlivosť, samozrejme, keď ho uskladníte. Suchý chlieb aj keď je tvrdý, nie je závadný, ale tvrdý, ťažšie sa je. Ale my, keď sme boli na vojenčine, sme jedli aj takýto chlieb. A mal aj dva-tri týždne a jedli sme ho, tu sme. Samozrejme, ten istý chlebík môže za tri dni alebo za štyri dni splesnieť, keď ho dáte do igelitového vrecka. Tak rovnako je to aj s týmito potravinami.

Myslím si, že, samozrejme, aj ten ekologický rozmer, ktorý tu je, tiež je nezanedbateľný a tie spaľovne vytvárajú exhaláty, pričom tu spaľujeme niečo, čo sa naozaj dá efektívne zužitkovať.

Rovnako aj ešte, znova ešte tak sa vrátim späť, aj tie kuchyne, ktoré som tu tak spomenul, sú naozaj veľkým problémom pre mnohé zariadenia, či už sociálne, zdravotnícke, kde tí prevádzkovatelia majú tie skúsenosti, aby tieto potraviny bolo možné v tom druhom alebo treťom stupni naozaj ešte zužitkovať a nemuseli sa vyhodiť do kontajnera, respektíve cez ten mixér do toho odpadu alebo do spaľovne, jednak tak vznikajú náklady zbytočné navyše a naozaj je to veľakrát plytvanie tým Božím darom, tým chlebom. Vieme to veľmi dobre zužitkovať.

Samozrejme, keď sa dávajú takéto prísne zákony, veľmi ťažké je to potom aj v tej praxi. Keď sa stretávame aj možno s tými kontrolami, štátnymi úradníkmi a kontrolórmi, ktorí prídu tam na kontrolu, tí sú nekompromisní a jednoducho, hej, povedia, je to tak v zákone, bodka, hej. Nijaké to rácio tam nerozhoduje, ale my sme Národná rada, máme racionálne teda uvažovať, myslím si, že keď prijmeme takýto návrh zákona, má to svoje opodstatnenie a je to veľmi dobré, tak, ako kolega to povedal na druhej strane, aby tu ktosi nekšeftoval alebo neobchodoval v podstate s potravinami, aby mohli sa ďalej posunúť. Tak by boli dary, sú tam darovacie zmluvy.

Kolegyňa tu spomenula Potravinovú banku. Viem, že funguje celkom úspešne a veľakrát sa naozaj tie potraviny posúvajú aj do charitatívnych zariadení, ktorým to v podstate veľmi veľakrát pomôže.

Na záver ešte poviem to predovšetkým možno, Martin to tak nezvýraznil, ale ja to tak zvýrazním, že sú Božím darom tie potraviny, ktoré si máme chrániť. Ak nebudeš mať raz chlieb na stole, vtedy spoznáš jeho skutočnú hodnotu. Dneska dnešné deti nevedia, dnešná mládež nevie ani poriadne, čo je hlad, čo je smäd. Nie je u nich toto poznanie, táto skúsenosť. My sme túto skúsenosť mali, keď sme boli aj menšie deti, nechcem povedať, že nám chýbal chlieb na stole, ale viac sme boli takí.

Dnes máme opačný problém. A to je paradoxom dnešnej doby. Máme veľmi veľa obéznych ľudí, oveľa viac skonzumujeme potravín, ako ich spotrebujeme. Stáva sa to akoby takým národným športom. Za posledných 25 rokov ja si to sám všímam. A veľakrát tiež vonku pozerám a pozorujem ľudí. Teraz je letné obdobie, budeme vonku kdesi pri vode v plavkách oblečení, a tak si to všimnite, ale ja aj na ulici si to všímam. Minule som si tiež takú analýzu robil z desiatich ľudí. Koľko ľudí priamo na uliciach našich miest vidíme tak, že sú obézni a majú nadváhu? Za posledných 25 rokov od roku 1989, myslím si, ten stav veľmi výrazne narástol. V generácii predtým naozaj boli chudí, štíhli ľudia, ale, samozrejme, tým ľuďom nechýbal aj prirodzený pohyb. Dneska žijeme takú elektronickú dobu, sedíme pri počítačoch, pri televízoroch, jeme čipsy, zapíjame to kokakolou alebo všelijakými rôznymi nápojmi. Ale tú čistú vodu, obyčajný možno čaj alebo nejaké to mlieko keď si dáš, urobí ti to oveľa lepšie ako tie nápoje, ktoré robia také veľké bubliny. A veľké reklamy na to nie sú také dobré ani zďaleka, aké sú. A keď neveríš, prečítaj si etiketu, koľko má to emulgátorov. A potom koľko v podstate aj z toho chorôb je?

Toľko ja len na úvod som chcel povedať. Dúfam, že bude k tomu ešte aj druhé čítanie.

Chcem na záver úplne celkom povedať, že tento návrh zákona tu vítam, podporím ho aj hlasovaním a vyzývam vás k tomu, kolegovia, myslím si, aj keď to tu niekto povedal, naznačil, že je to pred voľbami, no však jasné, teraz čím viac sa budeme aj blížiť k voľbám, tak tým viac rôznych návrhov zákonov tu bude. Ja s tým nemám najmenší problém. Nebojím sa vôbec toho. A tu nejako takto sa označuje to, že je to nejaké politikárčenie alebo čosi také, no verím, že toto je dobrý úmysel navrhovateľov. A držím im palce. Ďakujem pekne.

Ja sa pripájam k tejto podpore. Rovnako vítam tento návrh zákona. Naozaj má silný nielen sociálny, ale aj ekologický rozmer. Samozrejme, je spôsobom, ako riešiť na jednej strane odpady potravín, ich vyhadzovanie, plytvanie nimi, na druhej strane núdzu mnohých ľudí, ktorí nielen v iných krajinách, ale aj, žiaľbohu, v našej krajine hladujú.

Naozaj by ma zaujímali dôvody, ak by nedošlo k podpore tohto zákona, pre ktoré sa vládna strana rozhodne tento zákon nepodporiť. Neviem si ich predstaviť. Verím, že v rámci tejto rozpravy a diskusie budú zdôvodnené.

Takže ja jednoznačne tento návrh zákona podporujem.