Videokanál klubu

121.
Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, váženie panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 10. novembra 2015. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v gestorskom výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

63.
Ďakujem za slovo. V kontexte doby určite si vieme predstaviť – a naši občania zvlášť –, že existujú oveľa vážnejšie problémy, ako možno riešiť teraz nejaké bilbordy, ale ak to nevyriešime teraz, tak môže byť neskoro, a preto si myslím, že tento zákon bezbolestný a potrebný nám treba prijať ako splatenie istej dane krajine, v ktorej žijeme a ktorú máme radi.
A reagujem tak trocha aj na to, čo mi stihla povedať pani poslankyňa Vášáryová, že s tou poľskou som celkom dobre nepopísal, že napríklad už sú v jednom kroku ďalej ako my, že politické strany tam nemôžu mať bilbordy. Takže a to som si ani nevšimol v tej záplave tých rôznych tabuliek, ktoré tam majú podnikaví Poliaci, ale aj toto je vlastne riešenie, že možno by sme dokázali povedať, že politické strany, ktoré dostávajú peniaze na to, aby žili, možno by nemuseli ich púšťať práve týmto smerom, ale, naopak, využiť ich oveľa zmysluplnejšie. Takže aj toto by mohlo byť súčasťou našej snemovne, aby sme si povedali, že nebudeme sa pretekať v bilbordoch, ale v tom, čo skutočne dokážeme pre ľudí urobiť.
Ďakujem.

59.
Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, dva také príbehy možno na úvod.
Vlani som išiel zaujímavý taký pochod, bol to pochod na počesť Vrbu a Wetzlera z Osvienčimu až do Žiliny, nejakých 130 km, bolo to zaujímavé, ale obsah toho pochodu nepatrí k tejto téme, ale čo k nej patrí, je moja skúsenosť, ktorá bola veľmi negatívna z jedného dôvodu. Ako som išiel po tej poľskej krajine s tou zhruba nejakou 40-člennou skupinou, prechádzali sme mnoho miest, mestečiek, obcí a zarazilo ma a to možno teraz nebudem v súlade úplne s tým, čo povedal pre chvíľočkou kolega Maňo Huba, to obrovské množstvo bilbordov, ktoré všade na všetkých stĺpoch, plotoch a akýchkoľvek nosičoch nekazilo výhľad na kultúrne pamiatky alebo na krajinu ako takú, ale doslova znešvárovalo a zacárošovalo akékoľvek pohľady. A vtedy som si uvedomil, že to je veľmi zlé, že niečo takéto pripustiť, aby sa v našej krajine dialo, ktorá tak ďaleko nie je, lebo možno nie sme až tak podnikaví ako každý Poliak, ktorý s radosťou, teda ozaj sú to podnikaví ľudia, dačo robí a hneď o tom chce dať aj čosi na vedomie, tak to bolo také memento, ktoré som si povedal, toto je extrém, ktorý by sme nemali pripustiť, a o to skôr sa mi aj páči potom táto aktivita, ktorá napokon tu už rezonuje dlhšie, myslím, aj z magistrátu bratislavského, že nemalo by sa v zásade pripustiť, aby si ktokoľvek mohol len kvôli tomu, že je majiteľom nejakého nosiča, budovy, pozemku a že získa za to súhlas správy ciest, dávať akékoľvek reklamy, kde ho to napadne, pretože potom tá naša krajina by mohla vypadať tak ako v tomto prípade bratské Poľsko, ktoré mi naozaj nepripadá ako dobrý vzor napriek tomu, že mám veľkú úctu aj k poľským lesníkom a vôbec k ľuďom, ktorí tam žijú. Tak toto nie. Takže to sa mi zdá, že aktivity tohto typu a priori zasluhujú podporu, ak sa nechceme dostať do takej situácie, akú som popísal.
Druhý príbeh je druhý extrém. Minulý týždeň som prespal v Hnilčíku, už som mal unavené oči, bola aj neskorá hodina, okolo pol desiatej a zastavil som sa v jednom motorestíku, kde bol sám majiteľ, nikto iný, hladová dolina, až bol prekvapený, že niekto zaklopal, a tak sme sa dali trocha do reči, lebo som tam potom prespal, a hovorí mi, predstavte si, tak ako sa tu ťažko žije, mám jednu tabuľu pred svojím minimotorestíkom a práve včera som tu mal úradníkov, ktorí mi povedali, že tá tabuľa je o niečo väčšia, ako má byť, a že idem dostať za to pokutu, a ja pritom ako-tak si živím sám seba a tých pár ľudí, ktorí sa tu zastavia, naozaj nikdy mi neumožnia zbohatnúť. To je ten taký druhý extrém, že niekedy možno tú tabuľu aj treba možno oceniť, že ju vôbec niekto chce dať a že tá podnikavosť, ktorá je možno o niečo menšia ako u našich poľských susedov, je, je potrebná, zvlášť keď hovoríme o hladových dolinách.
No dobre, to boli príbehy, ktoré napadli tak spontánne, ale teraz tá podstata. Súhlasím aj ja, jednoznačne tento zákon je potrebný, ale je nedostatočný. Nedostatočný v tom slova zmysle, že nemôžme sa baviť len o tom rozsahu, ktorý by nám bránil pri výhľade do križovatiek, čo je teda iste dôležitá súvislosť s bezpečnosťou cestnej premávky, ani keď nám bude brániť len na samotné výhľady na kultúrne pamiatky alebo národné parky, je potrebné asi povedať si, že koncovým snažením tohto riešenia alebo toto riešenie na konci musí byť také, že nikde okrem vymedzených plôch by nosiče reklamné nemali byť. A tým pádom vlastne dávame aj takú jasnú odpoveď na tú polemiku, Martin, čo si tu spomenul, že je vlastne vykonateľné, čo navrhovateľ hovorí, že v žiadnom prípade nemôže brániť akýmkoľvek spôsobom vodičovi na akúkoľvek kultúrnu pamiatku alebo národný park. Ak to teda prečítame dôsledne, tak nikde na ceste teda Liptovom alebo Pohroním, keď zoberieme 100-kilometrový pás Národného parku Nízke Tatry, nesmie v podstate stáť, lebo nejakým spôsobom nám pri tej ceste vbehne do zorného poľa pri výhľade na národnú kultúrnu pamiatku, resp. v tomto prípade pre národný park.
Ja by som povedal správne, a potom jasne povedzme, že pri cestách nesmú byť bilbordy. A keď som už spomínal ten poľský príklad, nesmú byť ani v mestách len tak, kde koho napadne, aj tam musí mať magistrát alebo obecný úrad právo povedať, áno, vymedzíme im priestor, kde budú reklamy, pretože reklama patrí k podnikateľským aktivitám, ale nemôžu to byť aktivity, ktoré vyplynuli z toho, že sa rozhodnem, ja práve viem opravovať topánky, tak si to na plot zavesím alebo môj kamarát opravuje topánky a potrebuje moju dobrú stenu, tak ju na to použijem.
Ja si myslím, že jasne treba povedať, že toto neni osobná vec majiteľov pozemkov, budov, plotov, ale je to vec nášho spoločného majetku, pretože ako vypadá krajina, to nie je nikdy súkromná vec, to vždy vec spoločná a v tomto prípade iba teda navrhujem, aby sme tento dobrý návrh zákona považovali aj za taký štartovací stupeň, ktorý teda, samozrejme, automaticky schváliť, aby sme sa dostali k tomu, že nebudeme mať problém povedať si, že žiadne bilbordy pri cestách nemôžu nám brániť nielen na národné kultúrne pamiatky, nielen na národné parky, ale vôbec brániť v pohľade na krajinu, ktorá rozhodne bilbordmi nedostáva nič, čo by sa dalo nazvať obohatenie alebo skrášlenie, ale je to len hanobenie krajiny. A riešenie som naznačil, mesto, obec, vždy vyhradí priestor kde vôbec nejaké bilbordy môžu byť. Takže podporím a prosím, aby sme to považovali za prvý krok k tomu, aby naša krajina nebola znešvárená množstvom bilbordov tak, ako to, žiaľbohu, dopustili naši poľskí susedia.
Ďakujem, všetko.

Ďakujem pekne, páni kolegovia, za vaše reakcie a myslím si, že vystihli ste to presne, to, čo ja som si myslel, a to osobné už nechávam na svedomí každého poslanca, takže nechám to asi tak. Ďakujem pekne.

53.
Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Fecko Martin, ďakujem pekne za obhajobu tohto návrhu, pretože si myslím, že ten návrh si zaslúži ďaleko väčšiu pozornosť, akú zrejme bude budiť do budúcna, lebo vidím, že žiadny z poslancov SMER-u sa k nemu asi neprihlási. Ten návrh je skvelý a je správny a ja mu držím palce, dúfam, že sa bude v tomto pléne objavovať častejšie alebo tak často, ako sa len bude dať.
Ale nedá mi povedať ešte jednu viac osobnú poznámku ako vecnú a to je, v tomto sa ukazuje tvoja veľkosť, lebo potom ako ťa navrhovateľ opakovane počastoval nevyberavými slovami a urážkami, ty si jeho návrh pochválil. Za toto ti ďakujem a som veľmi rád, že si sa k tomu takto postavil, a očakávam možno od pána Hlinu osobitú pochvalu za to, čo si urobil.

49.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, niekoľko slov aj z mojich úst k tomuto pozmeňujúcemu návrhu kolegu Hlinu.
Ja ho vítam. Ja osobne ho vítam a chcel by som ešte trošku rozšíriť z konkrétneho znenia, že nie iba reklamné stavby, ale aj skládky materiálov. Skládky materiálov, ktoré, žiaľ, v mnohých prípadoch vidíme popri našich cestách, kde proste kadečo sa dáva. Takže ja hovorím, že áno, dobre.
A to, čo pán kolega povedal v závere, že ideme tam zakazovať aj reklamné stavby, ktoré bránia v akomkoľvek rozsahu a akýmkoľvek spôsobom vo výhľade na národnú kultúrnu pamiatku alebo národný park, takže to už je taký vyšší level, by som povedal, toho zákazu tých bilbordov, lebo keď začneme ísť po diaľnici popod Tatry, tak neviem si predstaviť, že akýmkoľvek spôsobom a v akomkoľvek rozsahu aby som nevidel Vysoké Tatry, je teda veľký problém v súčasnosti.
Takže ja by som sa chcel opýtať, že ako si pán navrhovateľ predstavuje konkrétnu, by som povedal, že realizáciu tohto, kto by to mal kontrolovať, akým spôsobom je tam nejaký sankčný postih, čo by za to malo byť. A myslím si, že je to jeden z počinov urobiť v tej našej demokracii nie iba cez biznis, ale cez ten udržateľný rozvoj do budúcna tiež aspoň taký minikrôčik.
Pán navrhovateľ hovoril, že jeho dcéra chodí do Petržalky na školu, že on tam bude mať problém s tou dopravou. Ja hovorím, pán kolega, že my sme zodpovední momentálne za 5,4 mil. národa slovenského, ktorý žije na tejto zemi. To znamená tak, ako vaša dcéra, moja dcéra, kolegov dcéra, všetkých dcéra, všetkých my, nemusia to byť iba dcéry, musia to byť aj všetci, to znamená, pokiaľ by to malo ohrozovať našich občanov aj občanov, teda všetkých, ktorí to využívajú, tak malo by to, myslím, že zarezonovať v každom svedomí, a tieto bilbordy, resp. iné zariadenia, ktoré takto, by som povedal, znehodnocujú bezpečnosť našich cestných komunikácií, tak myslím si, že mali by si povedať, že áno, je to správny, správna novela zákona a myslím si, že naprieč politickým spektrom by sme sa mali k tomu jednoznačne vo svojom svedomí vyhradiť a povedať, čo tu chceme mať. Či stále nejaké havárie a stále ten biznis bude prevažovať ostatné, alebo si povieme, že stačilo, a ukážme aj tú inú cestu, ktorú tu máme.
Musím povedať, že keď som sa dozvedel, že udržateľný rozvoj v rámci Európskej únie, ktorý zadefinovala pani Gro Harlem Brundtlandová, a povedala, že udržateľný rozvoj je taký rozvoj, v každej oblasti je taký rozvoj, ktorý zabezpečuje súčasné potreby generácií bez toho, aby ponižoval možnosti uspokojovania potrieb ďalších generácií. Keď to Európska únia berie tak, že pokiaľ nie je dotknutý ekonomický zámer alebo ekonomické rozvitie územia, tak hovorím, že, vážení, to nie je udržateľný, to je neudržateľný rozvoj potom a ja s tým nemôžem súhlasiť. Tak dúfam, že keď budeme mať takýto pohľad na ten udržateľný rozvoj aj v doprave, aj v životnom prostredí, aj v ďalšom, tak myslím si, že nebudeme sa musieť hanbiť pred našimi deťmi a vnúčatami, čo sme im tu zanechali, keď sme raz mohli rozhodovať o tejto krajine, a mohli sme im niečo pripraviť do budúcnosti.
Ďakujem veľmi pekne za tento návrh, pán kolega, ja sa zaňho teda prihováram. Budem tiež za a končím tak ako zvyčajne, naši predkovia nám odkazujú to, aby sme žili tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 472 určil za spravodajkyňu k návrhu poslanca Národnej rady Ivana Uhliarika na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 147/2001 o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ja si dovolím v tejto spravodajskej informácii uviesť aj svoje stanovisko. Z môjho pohľadu a z pohľadu ochrany zdravia spotrebiteľa ja tento návrh poslanca považujem za účelný a prínosný. Budem veľmi rada a prihováram sa za to, aby bol podporený.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, rovnako aj Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 9. novembra 2015 a v gestorskom výbore do 10. novembra 2015.
Ďakujem.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

32.
Ďakujem, pán minister, napriek vášmu pomerne rozsiahlemu vystúpeniu a snahe o zdôvodnenie, napriek vášmu pomerne rozsiahlemu historickému exkurzu do hodnotenia v mnohom možno protirečivých a rozporu plných postupov a konaní predošlých vlád ja som nedostala odpoveď na podľa mňa kľúčovú otázku a tá stále visí vo vzduchu, stále tu je, prečo nie je možné znížiť sadzbu DPH komplexne, generálne na všetky potraviny.
Ja nie som zaťažená nejakou históriou, sotva je mi možno niečo vyčítať, myslím si, že doba pokročila a nie je priestor na vzájomné obviňovanie alebo výčitky, naozaj rada by som poznala zmysluplné zdôvodnenie, ktoré možno akceptovať, prečo nemožno sadzbu DPH znížiť generálne na všetky potraviny.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister, celkom sa vám páčilo, ako ste vypálili tie ohnivé šípy do minulosti, do histórie vývoja DPH, a myslím si, že neboli nepresne vystrelené, boli proste účelne použité, váš zoznam bol celkom zaujímavý a rovnako ste asi dostali naspäť niekoľko pripomienok, to už tak býva.
Nedotknem sa tej vecnej podstaty, ale toho, že mne z toho rezonuje také jedno poučenie, že v tejto sieni je niekoľko politikov – a nie je ich málo, už príliš toho – a majú možno krátku pamäť, a možnože naozaj by bolo dobré, lebo každý sa unavíme, v každej činnosti, a politika nie je jednoduchá činnosť, keby sme si to uvedomili alebo keby si to uvedomili, a možnože sa rozhodli, že istá časová kvóta už stačila. Ale viete, vy ste povedali jednu vec pri vašej zase sérii tých šípov, že ste sa teda dostali k tomu, že veľa vecí tu bolo falošných, a postavili ste sa tak trocha ako nad ten problém a mňa zaujal ten moment, keď ste povedali, že vy ste schopný istého obratu. A to je veľmi sympatické, že teda viete si povedať, že človek sa vyvíja a môže meniť názor. Ja by som to aj zobral, že vy ste človek, ktorý možnože prekročí smerácky tieň v tom dobrom slova zmysle, keby ste povedali, že naozaj máte svoju pamäť a niektoré veci vám naozaj vadia nielen na tej strane, kde ste pálili, ale aj na tej vašej, a napríklad, že vám vadí, ak váš šéf zarobí vlastnou hlavou niekoľko desiatok miliónov, ktoré zrejme by pokryli dosť veľké percento DPH, keby to, by bolo úžasné obrátenie, ktoré, by som si povedal, pán minister Kažimír prekročil tieň a vie, že naozaj naša povinnosť nespočíva len v tom, aby sme sa pozerali na štyri roky, lebo naše životy majú väčšiu hodnotu ako volebné obdobia.
Skúste to a ja vám úprimne zatlieskam.

Ďakujem za slovo. Pán minister, aby ste potom vo svojich vyhláseniach neprekrúcali, že sme proti zníženiu DPH. Nie, my sme za zníženie DPH, ale na omnoho širšiu skupinu potravín, ako ste to navrhli vy. Lebo aj Počiatek povedal, že opozícia je proti významným investíciám, ja som to tu už nikde nepočul. My sme za investície, ale sme proti spôsobu, akým to SMER robí. Toto je taká vaša typická špinavá smerácka robota, ku relatívne jednej dobrej veci o dépeháčke dokážete prifáriť buď hlúposť, alebo totálny populistický oblbovák. Takýmto je aj zníženie DPH na vami, na vami vybrané potraviny. Zoznam ste nepredložili ako súčasť zákona, aby sa ku tomu skutočne dalo diskutovať, ale predložili ste ho ako úplne posledný, úplne posledný pozmeňovací návrh, dokonca spravodajcu, ktorý sa mohol ešte prihlásiť do rozpravy.
Hovorili ste niečo aj o spotrebiteľskom koši. Áno, no tak tam je viacej výrobkov, ako ste uviedli vy vo vašom pozmeňováku, takže kľudne ste mohli celý tento spotrebiteľský kôš dať na zníženú dépeháčku. Ale vy ste to neurobili.
A čo ma naozaj mrzí, tak chýbajú tam skutočne potraviny typické pre slovenskú kuchyňu. To sú zemiaky, cibuľa, kapusta, pretože z toho sa robia halušky s bryndzou, aj tá bryndza tam by mala byť. Robia sa halušky s kapustou, robia sa zemiakové placky, to sú všetko potraviny, ktoré sú typické pre slovenskú kuchyňu. Samozrejme, nehovoriac o ďalších, že tam chýba to ovocie a ďalšia zelenina. Aj tie paradajky. To sú všetko naozaj zdravé potraviny. Len ako som hovoril, je to iba obyčajný váš populistický ťah. Vy potrebujete ešte do Nového roku cez tie Vianoce vytiahnuť dépeháčku a potom to akože znížite. Tam vám ostane ešte nejaká rezerva, my sme ale dali návrh aj s návrhom, kde získať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)