Videokanál klubu

48.
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, prichádzam sem s viacerými zákonmi. Pracovne som si to nazval, že Kadúcov balíček pragmatickej pomoci občanom, tak snáď sa k tomu dopracujeme.
Začnem hneď prvým a to je poznatok z mojej, z mojej právnej praxe. Ide o novelizáciu Trestného zákona z dôvodu, pretože sú, je tam taká medzera, ktorá spôsobí úplne jednoduché obchádzanie skutkovej podstaty sprenevery, trestného činu sprenevery, a to sa aj pokúsim vysvetliť.
Prestavte si situáciu, že s niekým uzatvoríte zmluvu, dáte mu do úschovy 10-tisíc euro a on týchto 10-tisíc euro minie, pritom má zakázané s týmito peniazmi hýbať. Celkom jasné, celkovo jasný trestný čin sprenevery so sadzbou pri tejto sume pomerne, pomerne vysokou.
Ale predstavte si situáciu, že on, tá druhá zmluvná strana vaše peniaze vloží na účet v banke. Podľa aktuálnej judikatúry aj podľa okresnej prokuratúry, aj podľa krajskej prokuratúry, aj podľa Generálnej prokuratúry sa z peňazí vložených na účet stane iná majetková hodnota. Už to nie je vec. A vec je práve to, čo je kritérium pre naplnenie trestného činu sprenevery.
Inými slovami, budem citovať zo zákona skutkovej podstaty trestného činu sprenevery. "Kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú, potrestá sa odňatím slobody", ddd, niekoľko rokov, podľa veľkosti škody. Pokiaľ ale nie je naplnená podmienka, že ide o vec, nebude to trestný čin, pretože nebola naplnená jedna z podmienok trestného činu, to je samozrejmé, nemôže takéhoto človeka nijako potrestať ani napriek tomu, že toto konanie je nepochybne škodlivé. Rovnako škodlivé, ako keď minul cudzie peniaze v hotovosti. Pokiaľ ich dá na účet, už to nie je vec. Nič sa nedeje. Naše orgány činné v trestnom konaní sú v tomto prípade úplne bezzubé a práve z tohto dôvodu predkladám úpravu, ktorá je úplne totožná s tým, na čo reagovala Česká republika pred niekoľkými rokmi, pretože majú podobnú skutkovú podstatu trestného činu sprenevery. A tá úprava je úplne od ucha. Spreneveriť môžete aj majetkovú hodnotu, aj peniaze na účte v banke. Ak by v tom prípade, ktorý som pomenoval, bolo v skutkovej podstate sprenevery okrem veci aj iná majetková hodnota, vtedy by sa celkom jasné škodlivé konanie druhej strany stalo trestným.
To je to, čo navrhujeme, a verím, že nájdem podporu v tejto sieni zákonnosti. Na opozícii, myslím, že nebol problém, teda na opozičnej strane. Problém bol na vládnej strane. Tak verím, že ak máte nejaký problém s týmto návrhom, že budete oponovať, som tu pripravený a argumentovať, čo mi budú sily vládať.
Ďakujem pekne za podporu.

165.
Menšiny obohacujú Slovensko - súhlas. A vytvorenie prerozdeľovacej štruktúry, ktorá odpolitizuje rozdeľovanie dotácií - súhlas. Inštitucionálne zabezpečenie rozvoja kultúry národnostných menšín - súhlas.
Nesúhlas v dvoch veciach, resp. otázka. Momentálne sa rozdeľuje 3,8 mil. a chce sa rozdeľovať 8. Čiže otázka, ktorá asi je legitímna. Ak porovnáme 10 mil. zo štátneho rozpočtu pre rozvoj umenia plus 10 z TIPOS-u a 8 mil. pre národnostné menšiny, je, je podľa mňa absolútne legitímna. Prečo nie spôsobom viaczdrojového financovania, rovnako legitímna otázka.
A čo ma zaujíma úplne najviac, je, keďže dlhodobo hovorím o tom, že vyspelosť každého národa alebo štátu sa meria tým, ako sa správa k slabším, menšinám a podobne, je absolútne, absolútne normálne, že chcete predkladať niečo, čo zlepší postavenie aj kultúrneho prostredia týchto, týchto národnostných menšín. Preto sa pýtam, či nájdeme spojenectvo a spoločnú reč, aby sme sa pozreli na toto hlbšie a našli spôsob financovania pre celú kultúru a v nej aj pre národnostné menšiny.
Ďakujem.

161.
Ďakujem za slovo. Ja som presvedčený o tom, že kultúra národnostných menšín na Slovensku obohacuje vlastne celú krajinu, a som presvedčený o tom, že si zaslúži nielen väčšiu pozornosť, ale aj spravodlivosť v prerozdeľovaní vlastne finančných prostriedkov, ktoré teda by mali tiecť do, do kultúry týchto menším.
Ako som povedal v úvode, tá kultúra obohacuje celú krajinu a nedokážem si predstaviť, že by Slovensko existovalo bez krásnych rómskych piesní alebo bez krásnych teda maďarských piesní. Ja som presvedčený o tom, že inštitucionálne zastrešenie tejto kultúry národnostnej menšiny pomôže v podstate tejto téme, a preto teda budem hlasovať za tento návrh.

157.
Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi krátko sa vyjadriť k nápadu ctených kolegov zo strany MOST-u – HÍD, a to zriadenia kultúrneho fondu pre podporu kultúry národnostných menšín možno z dvoch rovín.
Prvá rovina bude hovoriť o, keďže predkladám na túto schôdzu tiež návrh zákona, ktorý sa zaoberá a mal by riešiť situáciu rovnako vo financovaní kultúry a týka sa zjednotenia tzv. kultúrnych fondov, keďže dlhodobo kritizujeme oblasť fungovania, resp. financovania kultúry tak, že vytvára, len za toto volebné obdobie vznikli dva inštitúty, a keď dva nové inštitúty, keď si to dobre pamätám, ktoré mali zabezpečovať, nazvem to jednoducho, nejakú sociálnu situáciu vyčlenených kultúrnych alebo ľudí pôsobiacich v kultúre a druhá, ktorá išla pod nejakým titulom odpolitizovania rozdeľovania kultúrnych grantov, a to je, ako bolo aj spomínané v úvodnom slovo, Fond na podporu umenia.
Naša cesta alebo môj pohľad na zmenu financovania kultúry a pohľad na to je viac-menej vytvoriť jednu silnú inštitúciu, preto aj predkladám na túto schôdzu zjednotenie kultúrnych fondov, pretože má to dve chyby podľa mňa. Naše kultúrne fondy fungujú s tromi manažmentmi, s pravidlami, ktoré platia pre každého ako keby zvlášť. Vyzerá to tak, ako keby si naše financovanie kultúry všímalo oblasť kultúry, ktorá sa venuje literatúre, umelcom tvoriacim hudbu, čiže kultúrny alebo teda fond pre..., hudobný fond, literárny fond a tzv. výtvarný fond. Máme ešte jeden ďalší, ten nevznikol v tomto volebnom období, ale vznikol za predchádzajúcej vlády Roberta Fica, venuje sa kinematografii, tzv. audiovizuálny, no a teda toto volebné obdobie vznikol Fond pre podporu umenia.
Myslím si, že mali by sme sa vydať, a to je ten filozofický pohľad alebo možno pohľad z hľadiska riadenia, cestou, že by sme sa pozreli z nadhľadu na financovanie kultúry a vytvorili jednu silnú inštitúciu, volajme ju Fond na podporu kultúry a v nej by mohli byť nielen oblasti, ktoré som vymenoval, lebo vieme, že kultúra z akéhokoľvek pohľadu sa nevytvára len pri písanom texte vzniku obrazov alebo hudby, ale má pri, ak sa budeme baviť o kreatívnom priemysle, omnoho širší zásah. Preto z tejto roviny, i keď súhlasím s novými argumentmi, ktoré kolega z kultúrneho výboru predložil, že podpora kultúry národnostných menšín má nesporne svoje špecifiká, že by mal existovať mechanizmus, ktorý bude prerozdeľovať prostriedky rešpektujúce tieto špecifiká. Napriek tomu som skeptický k tomu, aby sme vytvárali novú inštitucionálnu jednotku, a to je samostatný Fond na podporu menšinovej kultúry.
To je tá prvá rovina a dúfam, že, ani by som to nenazval veľmi kriticky, ale tá miera skepsy, že či sa vydávame ustanovovaním novej organizačnej jednotky do prikrajovaní nejakého ďalšieho fondu, ktorý bude mať v tomto stave podtitul na podporu menšinových kultúr, či je to dobrá cesta. Ale v tejto miere si myslím, že je to na diskusiu, pretože, či vytvárať novú inštitúciu, alebo zjednotiť viaceré fondy do jedného a vytvoriť tam gesčnú bázu aj pre podporu národnostných menšín, je len pri zvolenom princípe.
Druhá, druhá rovina je rovina financií. Keďže dlhodobo sa bavíme o tom alebo fungujeme s pocitom, že o peniaze ide až v poslednom rade, zaujal ma ten moment vyrátania 8-miliónovej podpory pre národnostné menšiny. Veľmi podrobne som skúmal ten mechanizmus, chápem, z čoho ste vychádzali, ale teda na druhú stranu si povedzme, že sme sa dopracovali po dlhodobých diskusiách k tomu, že kapacita fondu na podporu umenia je zavesená takpovediac na štátnom rozpočte priamo, ak odrátame ten TIPOS alebo podobne 10 mil. eur, a druhú časť jeho 20-miliónovej kapacity má z hľadiska jeho fungovania tvoriť táto zložka. Preto sa mi zdá, že by som možno o tomto momente, kedy vy argumentujete s tým, že na podporu kultúry aj tak už v súčasnom stave ide 3,8 mil. eur, a na dosiahnutie cieľovej sumy, ktorá je navrhnutá v zákone, by malo ísť 8 mil. eur je pre mňa, mierne povedané, trošička prehnané, ale možno, že budú existovať argumenty.
Druhá téma v miere financovania je, že z hľadiska podpory kreatívneho priemyslu, ak to budeme volať tak, a teda kultúry, sa nám v začiatkoch, pretože viaczdrojové financovanie máme zadefinované len v Audiovizuálnom fonde, ale európsky priestor minimálne, ale možno aj keď sa pozrieme globálnejšie, tak zabezpečenie viaczdrojového financovania dáva často odpoveď na to, akým spôsobom hľadať finančné zdroje na to, aby sme prepotrebné finančné zdroje do kultúry vedeli nájsť.
Ja som teda, a skúste ma opraviť, pri kreácii a z hľadiska toho, ako má fungovať zamýšľaný vznik tohto kultúrneho fondu, tu viaczdrojovosť veľmi nevidel, a preto by som chcel upozorniť na ten moment, že možno by sme mali začať asi v opozícii, keďže sa to dlhodobo nestretáva s pochopením u kolegov v SMER-e, začať rozmýšľať nad tým, že nielen šport, kde sa teraz stal výsek nejakého možného sponzorstva a zavedenie donorskej politiky, je tou oblasťou, ktorá by mala byť podporená aj tým, že budú existovať pre súkromný sektor úľavy, a ak sa teda rozhodnú podporiť napríklad kultúrnu činnosť, a tým pádom by sme mali vyriešenú jednu z mnohých nôh, ktoré pri viaczdrojovom financovaní je. Je to a tu by som, asi to nezvládneme toto volebné obdobie, ale absolútnou prioritou z hľadiska financovania kultúry by mal tzv. zákon o sponzoringu, pretože ja som to nevidel vôbec ani v snahe v otváraní, spomeniem jeden príklad, kedy si to uvedomila štátna správa, najviac je pri zamýšľanom, teda pri príprave slovenského predsedníctva, kde sa prvýkrát s týmto problémom stretol organizátor slovenského predsedníctva, ako koordinátor v tomto prípade ministerstvo zahraničných vecí, a zistil, že je to obrovský problém, že nevieme obstarať sponzorov, a možno si pamätáte, že aj v tejto sieni sme museli ad hoc kvôli predsedníctvu meniť zákon o verejnom obstarávaní, aby vôbec sme boli schopní zabezpečiť z hľadiska kultúrneho, kde patria aj nejaké výrobky, aj účasť zo súkromného sektora, určite patrí aj súkromný sektor a viaczdrojové financovanie. Čiže z hľadiska financovania sa mne zdá 8 mil., tak ako je to vyrátané, ako to stojí a beží, mierne prehnané, tak to poviem, a chýba mi tam tá druhá až tretia noha zabezpečenia možno z viaczdrojového financovania, aby sme sa dostali do cieľovej roviny, že aj podpora kultúry národnostných menšín je finančne poddimenzovaná, a preto hľadať zdroje, či v donorskej politike, v sponzorskej politike, možno z odvodov ľudí, ktorí, alebo organizácií, ktoré pôsobia v našom priestore a chcú sa venovať kultúre, by vyriešila to, čo predpokladám, že tento fond chce vyriešiť, a to je, aby bolo kam podávať žiadosti, poviem to jednoducho, aby o nich rozhodovali odborne zdatní ľudia, rešpektujúc špecifiká jednotlivých národnostných alebo kultúr národnostných menšín, a zároveň z 3,8 mil. súčasnej, nazvem to dotačnej politiky, asi vieme, o čom hovoríme, navýšili tento parameter o 4,2 mil. a išli k sume 8 mil. eur.
Posledná poznámka a to je, nazvime to tak, že hľadám spojencov v jednej téme, a to je spojenectvo ohľadom širšieho zámeru zmena financovania kultúry, pretože keďže som spomínal naše kultúrne fondy asi pre ľudí z kultúrneho fondu to nebude tajomstvo, ale pre viacerých ľudí tohto cteného pléna áno, je, že u nás sú tieto kultúrne fondy tri, ktoré som spomínal, absolútne nestoja na viacdruhovom financovaní, a absolútne to zjednoduším, stoja na financovaní koncesionárov pre RTVS.
Čiže aby bolo jasné, tak naše tri kultúrne fondy na základe zákona z roku ’93, ktorý sa, koncom roku ’93, ktorý sa doteraz nezmenil, ja ho teda teraz chcem meniť a avizoval som to častokrát v rozhovoroch, či už s generálnym riaditeľom RTVS, alebo ministrom kultúry, aby sme sa na to pozreli a aby tieto kultúrne fondy neboli zavesené na odvode zo zástrčkového zákona, ale aby sme vyriešili minimálne v tej miere, že nielen používatelia verejnoprávnej televízie, čiže samotná verejnoprávna televízia používa diela kultúrneho významu z hľadiska literatúry, obrazov alebo hudby, ale aj súkromný sektor, čiže vysielatelia zo zákona, a prečo sa za, od vzniku Slovenskej republiky, čiže od toho ’93. roku nevieme dohodnúť na tom, že by sme minimálne túto zložku do financovania kultúry a vylepšenia financovania kultúrnych fondov mali, mali zaviesť. Táto téma ale bude sa preberať pri podávaní toho môjho návrhu zákona. Preto len avizujem, a ako som avizoval, hľadám spojencov pri tejto téme, že ak máme na mysli to, že či to budú ľudia pôsobiaci v kreatívnom priemysle z akejkoľvek oblasti kultúry, a jedna z nich je aj špecifická kultúra národnostných menšín, sadnime si za stôl a skúsme vymyslieť to, že naozaj budeme potrebovať prekopať financovanie kultúry, ak chceme vôbec napĺňať tú stratégiu, ktorú si definovalo samotné ministerstvo kultúry za tejto vlády. Pretože, a tu je obrovská kritika, pretože ak budem hovoriť o stratégii a nepoviem, kto to zaplatí, tak nehovorím o stratégii, ak sa budeme baviť na pôde teórie riadenia, ale hovorím o nejakej možnej vízii. A vízií tu bolo a veľa debát odznelo, preto vítam, že niekto zo svojho výseku zastávania alebo obhajoby verejného záujmu sa vôbec púšťa do debaty otvárania alebo financovania kultúry, a ak by sme sa na to pozreli viacej z tej vyššej perspektívy, tak budeme súhlasiť s tým, čo bolo pri programovom vyhlásení vlády, že kultúra ako taká je z hľadiska nielen verejných financií, ale aj činnosti neustálou popoluškou rozpočtových kategórií nášho rozpočtu, čo je obrovská hanba, pretože ak niečo zo spoločnosti a z ľudskej snahy a životov v spoločnosti zostáva, sú priamo tie kultúrne artefakty, a ak sa týmto zaoberať nebudeme, tak to popoluškovské postavenie, či už kultúrneho prostredia ako takého, ale aj postavenia kultúry národnostných menšín nás môže v budúcnosti veľmi nemilo prekvapiť, pretože záznam o tom, akým spôsobom sme sa k tejto otázke postavili, nám tá budúcnosť, ale aj naša možno veľmi skorá alebo priamo teraz minulosť, ktorú tu formujeme za posledných 25 rokov, veľmi skoro vystaví k tomuto zrkadlo.
Čiže ak by som, ak by som chcel povedať, či tento návrh získa podporu nášho klubu, ja by som chcel povedať, že mám na mysli to, aby všetky oblasti kultúry získali viac financií, a ak odpoveď z hľadiska obhájenia toho finančného nárastu s tlakom na verejné financie bude dostatočná, myslím si, že v rámci tej aktivity hľadania spojencov pre rozvoj kultúrneho prostredia, ak to neni vymyslené čisto účelovo a politicky, že treba aj toto volebné obdobie prísť s nejakou témou, ktorá môže byť pre národnostné menšiny, tak jedného spojenca vášho zamýšľaného nápadu s kultúrnym fondom pre národnostné menšiny máte.
Tu asi skončím a držím palce všetkým, ktorí sa chcú a môžu zaoberať odstránením popoluškovského stavu kultúry ako celku.
Ďakujem.

155.
Vážený pán predsedajúci, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som z poverenia navrhnutého gestorského výboru v súlade s § 73 podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o Fonde na podporu kultúry národnostných menšín.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre kultúru a médiá a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor v lehote do 9. novembra, resp. v gestorskom výbore do 10. novembra 2015.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

143.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený, navrhnutý, určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby uvedený návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh zákona do 10. novembra 2015.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený a navrhnutý gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokujú v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v gestorskom výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

137.
Pán kolega, keď mal taký pekný vstup, nedá sa na to nereagovať. Keď tak v závere povedal, že to bude ťažké uvažovanie, rozhodovanie. Pre mňa nie, lebo keď si si nevšimol, ja som ti aj v tomto zákone tu opakovane, ja som ti to podporil aj hlasovaním. Ja som nemal s tým problém. Nemám ani teraz.
Ale dovoľte mi teda niekoľko slov, keď možno pre tých, ktorých si spomenul a označil, ktorí budú mať možno to ťažšie ako rozhodovanie. Dneska sú otvorené hranice a máme možnosť, vďakabohu, sa dostať aj do toho zahraničia, a koľkokrát človek je v tej cudzej krajine, tak máme tendenciu to porovnávať s tou našou vlastnou ako krajinou. A jednou takou krajinou a ja tu tak dosť často ako aj spomínam, ale ona tá krajina je zaujímavá aj príkladom pre nás v mnohých iných veciach, ale aj trebárs aj v tej národnostnej teraz a to je Švajčiarsko. Tam sú štyri úradné jazyky, nemčina, taliančina, rétorománčina a francúzština. A keď som bol v oblasti Ticino, Ticina, to je talianska ako oblasť a tam to bolo také nádherné, úplne to bolo perfektné, tam tí ľudia či v taliančine na vás reagovali, vo francúzštine, nemčine a rovnako aj tie nápisy. A ja som mal taký pocit z toho prostredia, že tí ľudia jednoducho tak sa vzájomne ako akceptujú a proste nebola taká tá nenávisť.
Ja som zo severného alebo severovýchodného Slovenska a mesto Kežmarok, keď sa aj tak nezdá, ono je tak ďaleko na severe, ďalej od tých maďarských hraníc, ale ešte generácia našich starých mám a hovorím o vlastnej starej mame, tak tá vedela perfektne rozprávať a tety, ktoré chodili na návštevu k našej starej mame, vedeli perfektne rozprávať nemecky. Boli to jednoduchí, obyčajní ľudia. Oni ovládali 4 jazyky. Vedeli perfektne nemecky, perfektne maďarsky, pán kolega, u nás sa normálne rozprávalo maďarsky a tí ľudia nežili v nejakej tej nenávisti alebo neznášanlivosti, ale veľakrát, práve tu je ten rozmer, kedy si my musíme dávať pozor aj politici, na tie slová, to, čo hovoríme, lebo tí ľudia majú tendenciu nás kopírovať. Ak my vystupujeme aj tuná od toho rečníckeho pultu s takou veľkou nenávisťou a možno aj k národnostným menšinám, kolega sa dotkol teraz aj tých migrantov, ktorí tuná sú, majú tendenciu nás nasledovať.
Viete, no, keď, kolega, si spomenul tých migrantov nedá mi ani mne, aby som ich ako neobišiel. Viete, keď by ste mali žiť v krajine alebo utekáte kdesi, chránite svoj vlastný život a utekáte z vlastného rodného kraja alebo prostredia, kde je vojnou rozvrátená krajina, nie je to jednoduché. Je vtedy potrebné a očakáva sa to a myslím si, že aj od nášho národa slovenského, aby sme boli zase otvorení a akceptovali to, že druhý potrebuje pomoc. Hovorili sme tu o tých kvótach. To je čosi, keď ti na silu vnucujem, že ty máš povinnosť v takom alebo v takom rozmere robiť dobro. Ľudí motivovať k tomu, aby sme mali otvorené srdia pre tých, ktorí tú pomoc potrebujú. To len tak na okraj. Ale ja by som sa vrátil k návrhu zákona, aby som nerozprával o utečencoch. Prepáčte mi to.
Ale to, že by boli aj tie železničné stanice označené dvojjazyčne, tak ako sú aj obce v našej krajine označované dvojjazyčne, ja nemám s tým najmenší problém. Spomenul si tuná tú hranicu 20 %. Chcem povedať a poukázať možno aj na ten iný rozmer, že okrem národnostnej menšiny maďarskej máme tu aj iné národnosti, ale máme aj tie dvojjazyčné názvy aj v iných jazykoch a iných národoch. Tak, aby sme boli krajinou, kde, zvonka, aby sme boli vnímaní, že sme krajinou takou, ktorá dokáže akceptovať národnostné menšiny. Ale aby sme si tuná nezamieňali tie pojmy, ktoré tuná sú.
Ale nedá mi, teraz tak ma to, keď niekto označuje národnostnú menšinu, že je to komunita ľudí, ktorí sú inak orientovaní. Mám na mysli teraz tú homosexualitu. Tak to národnostná menšina nie je a je to urážlivé veľmi vo vzťahu k národnostným menšinám. Skutočným reálnym národnostným menšinám. Je to urážka ako pre tieto národnostné menšiny. Tak mi to tak prepáčte ešte takýto vstup.
Ďakujem za slovo.

127.
Pár reakcií. No ono, podľa mňa neplatí tá, vy ste to aj naznačili, tá priama úmera, že čím vyšší majetok, tým je to viacej komplikované. Sú prípady, a nie je ich málo, resp. tá priama úmera tu nie je. Sú prípady, kedy nie je takmer žiadny majetok, a pritom je tam dedičov sto. Toto konanie trvá niekoľko týždňov v tom lepšom prípade. A pri vašom modeli by ten notár dostal 13 či 16 euro? Tak je nejako nastavené. Áno, áno. Ja teraz nehovorím, že ten systém je dobrý. Určite je nezmysel, ak máte majetok, ktorý je nepredajný, nevymožiteľný, a dostaneme sa k tomu, že trhová hodnota je niekde 100-tisíc a ten človek má zaplatiť nejaké percento. Ale podľa mňa, vy to týmto návrhom proste neriešite. Vy meníte iba odmeny. Riešite len spôsob, kedy treba zaplatiť za to, za konanie notára ako súdneho komisára. To je podľa mňa riešenie a tam je ten kľúč a až následne sa bavme možno o výške, ktorá je, teda či je alebo nie je spravodlivá, ale na základe údajov, dát, ktoré by mali byť podľa mňa v tej dôvodovej správe, mali by z niečoho vychádzať. Nie iba z pocitov. Takže, takže toľko.
Ďakujem pekne.

123.
Ďakujem pekne. Ešte raz, vážený pán predseda a vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, nastoliť skôr viacero otázok, ako, ako viesť rozpravu o tomto návrhu.
A, pán predkladateľ, ten návrh predchádzajúci bol dobrý, veď som ho aj pochválil a cením si toho, že ste s ním prišli. Ale tento návrh podľa mňa, ja neviem posúdiť, aké bude mať následky. Poviem prečo.
Vy na jednej strane kážete o tom, dokonca ste povedali na moju reakciu, keď som vám hovoril na pána Fecka, k tomu sa vracať nechcem. Ste povedali, že naučme sa robiť veci poriadne. Tá dôvodová správa má odôvodňovať to, prečo navrhujete to, čo navrhujete. Vaše odôvodnenie je nasledovné:
"Vzhľadom na súčasný stav v našej spoločnosti je táto úprava nevyhnutná." Pokračujete ďalej: "nespravodlivá a nekorektná voči občanom". O. K., to je vaše javenie sa toho, prečo je to nespravodlivé, prečo je to nesprávne. Len, viete, aké sú priemerné dedičstvá, ja teda trošku som s tým robil, tak viem. Viete mi povedať, koľko dedičstiev má objem povedzme 100-tisíc, 50-tisíc? Povedali ste, že je to na základe podnetu jedného občana.
Pardon, opravte ma. Ja teraz, fakt sa pýtam. Lebo je určite rozdiel hovoriť o Bratislave a Orave, Gemeri, strednom Slovensku. Sú to rozdiely v majetku, rozdiely aj v úkonoch, ktoré robí notár. Dnes to notárstvo už vo väčšine prípadoch nie je taká ryža, ako bola v minulosti, hovorím to celkom otvorene. Tento návrh, tu mi absentuje, aký dopad to bude mať na tých notárov. Pretože ak to bude mať negatívny dopad na ich hospodárenie, čo sa stane? Buď zaniknú notárstva, povedzme, že, povedzme O. K., alebo sa zvýšia niektoré úkony. Zvýšia sa úkony za osvedčovanie listín, zvýšia sa úkony za osvedčovanie podpisov. Takto mi to vychádza. Vy nedávate odpovede v tej dôvodovej správe. Ani v doložke vplyvov, kde by to malo byť uvedené. Preto sa pýtam na tie vaše východiská a pýtam sa celkom otvorene a podľa mňa korektne a nijak útočne. Naozaj ma to zaujíma. Ak mi tie odpovede dáte, ja nemám problém s návrhom, ktorý je dobrý, zahlasovať zaň.
Zároveň ste ale povedali, že je cynické, ak hodnotíme veľkosť majetku a poručiteľa percentom. A vy navrhujete, opravte ma, ak som to nepochopil správne, že za nejakú sumu nejaké číslo. Za vyššiu sumu vyššie číslo. A nie je to ten istý princíp? Zvyšovaním hodnoty majetku sa zvyšuje odmena? Podľa mňa je to isté, čo je teraz, len vy tie odmeny zásadne sekáte. Ja sa pýtam, prečo tak zásadne. Kde sú tie východiská?
A ešte možno jedna poznámka, ktorú tu mám. Celkom by ma zaujímalo, či máte vedomosť o tom, koľko trvá dedičské konanie. Sú konania, ktoré trvajú v zásade na posedenie niekoľkých hodín, a sú konania, ktoré trvajú aj ix rokov, a môžeme sa baviť o majetku, ktorý nemá ani hodnotu 3-tisíc euro napríklad. Čiže toto mi v tom návrhu chýba, preto ja teraz v tejto chvíli neviem povedať, či ten návrh je dobrý alebo zlý, či budem mať pozitívne alebo negatívne vplyvy.
Ďakujem pekne.