Videokanál klubu

40.
Ja už len veľmi pekne ďakujem všetkým, ktorí vystúpili, ktorí podporili a dúfam, že podarí sa aspoň do druhého čítania ten zákon dostať, aby sme si vedeli povedať ešte ďalšie predstavy. Ďakujem vám, ďakujem.

34.
Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca Poliačika mám dve poznámky. Týka sa, týkajú sa toho, čo hovoril prvé, k vzdelávaciemu systému alebo presahu do vzdelávacieho systému, že len aby sme neurobili niečo také. Použili ste výraz "sada informácií". Tak aby si to niekto nepredstavoval, že budeme mať manuál, desatoro, že toto povedzte deťom a "rozdistri", ja viem, že to tak nemyslíte, ale dostala som niekoľko mailov práve po schválení toho Lanzarotského dohovoru v utorok, že zase tá istá hrozba. Ja tiež nemám rada výraz "sexuálna výchova" a nechcem ho používať, ale táto obava z toho a zabráňme tomu a nedovoľme do škôl, no tak ja hovorím, tak potom zakážme školskú dochádzku, to bude najkratšie a najjednoduchšie a nebudú deti ohrozené.

Ale zdôrazňujem to, ako berte s rezervou, ale zdôrazňujem to, že treba sa zaujímať o to, kto to robí, ako to robí a čo robí. Takže na to si dávajme pozor, na metódy, ale nie na nejaké bezbrehé strašenie. A ešte k druhej veci, dopad zločinu na obete a otázka. Chcem povedať, vy ste spomínali trestné právo a nedostatky. Nie je to len otázka trestného práva a práve to mal riešiť zákon o obetiach, aj otázka sekundárnej viktimizácie, aj otázka vzdelávania profesionálov, aj otázka odškodnenia obetí mala byť tam riešená. Takže strašne veľa sme vypustili.

Ďakujem veľmi pekne za poznámky.

26.

Martin, ďakujem aj tebe za toto v zásade podporné vystúpenie a rozšírenie tejto tematiky aj na iné skutkové podstaty, ktoré by mali byť zahrnuté do Trestného zákona. A práve toto je ten moment, ktorý by som chcel možnože výrazne podčiarknuť, že ono je niekoľko oblastí, ktoré si zaslúžia pozornosť ďaleko väčšiu, ako majú teraz. A to nie je len drogová problematika, to nie je len sexuálne alebo obete sexuálneho zneužívania. Aj keď teraz tu máme, na tejto schôdzi, dlhodobo hovoríme o anabolických steroidoch. To je téma, ktorá je dlhé roky známa a my sa jej proste iba prizeráme. A prichádza to až teraz ku koncu volebného obdobia.

Rovnako sa to týka vecí, ktoré ja mám s poslankyňou Horváthovou týkajúce sa sprenevery, kedy vy môžete legálne, legálne môžete zobrať peniaze a minúť ich, cudzie peniaze, ak ich dáte na účet. Tento čin proste nie je trestný. Nebude to sprenevera. A my sa na to proste dívame. A mne sa tak javí, že táto politická garnitúra má proste, má politické náklady, alebo minimum politických bodov je viac ako záujem bežného občana, jednotlivcov. A toto mi nepríde vôbec správne.

A ja teda fakt, no želám si zmenu vlády. Čo iné? Čo iné si môžem želať, keď proste vy namiesto toho, aby ste riešili problémy jednotlivých občanov, ktoré proste sú nevyhnuté a týkajú sa dlhodobej perspektívy viacerých, prizeráte sa, alebo nič nerobíte?
Takže, Martin, ďakujem a som rád, že si poukázal aj na ďalšie otázky, ktoré v Trestnom zákone sa mali dlhodobo riešiť a sa určite budú riešiť. V to pevne, pevne dúfam.

18.
Erika, ďakujem veľmi pekne za to vystúpenie. Opäť to bola ďalšia vsuvka, ktorá vysvetľuje legitimitu tohto návrhu, pretože tento návrh je nepochybne potrebný. Okrem iného, čo, neviem, či bolo spomenuté, tak zrušením alebo predĺžením premlčacej doby sa znižuje možnosť recidívy páchateľov, to je, myslím, nepochybné a čo treba ešte povedať, je, že viaceré členské štáty Európskej únie a moderné členské štáty prijali vo vzťahu k obetiam sexuálneho zneužívania ďaleko priaznivejšiu úpravu, ako máme my momentálne na Slovensku. Napríklad v takom Nemecku je, ak sa nemýlim, tak sa premlčiava až po 30 rokoch a to dokonca od 21 rokov, čiže nejakých 51 rokov v súčte v zásade a vo Veľkej Británii je to dokonca nepremlčateľné. Takže ja nevidím dôvod na to, aby sme sa my nemohli priblížiť k týmto moderným krajinám, ktoré, ktorých právny poriadok je určite ďaleko vyspelejší a ďaleko viac ošľahaný časom a skúsenosťami. Preto si myslím, že táto úprava je proste vhodná a nevidím dôvod na jej neprijatie.

16.
Ďakujem za slovo. No zadunelo tu doslova číslo, ktoré musí znepokojiť každého. To slovo tu ťažko dopadlo a ja si myslím, že je hrozné, 20 % detí podľa štatistiky, možno je plus-mínus, ale 20 % detí je sexuálne zneužívaných. Keby niekto povedal 0,2 %, tak hovorím, no je tu problém, ale ak tu existuje štatistika, ktorá hovorí o 20 %, tak si myslím, že to je údaj, ktorý nás musí viac ako znepokojiť. Je to niečo strašné.

A ak teraz sa tu predkladá návrh, aby neboli takéto delikty na deťoch, sexuálne delikty premlčané, tak je to veľmi správne a potrebné, pretože tak, ako ste to zdôvodňovali tu všetci vo vystúpeniach, je naprosto jasné, že tam existuje súvislosť, že človek, ktorý chodí pomedzi nás, musí to byť množstvo ľudí relatívne, ktorí sa dopúšťajú týchto deliktov, tak možno tak tajne dúfajú, že vo chvíli, keď už si to tie postihnuté a ničené deti uvedomia, tak už bude neskoro. Ja neviem, čo sa odohráva v hlavách týchto delikventov, ale možno je tam taká pre nich, poviem to "iskrička nádeje", že vlastne sa na to nikdy nepríde, lebo tie deti, keď vyrastú, už bude všetko zabudnuté. Myslím si, že to, čo navrhujete, je veľmi správne, aj keď to asi nebude riešenie tohto problému, ale je to príspevok, ktorý si nemôžme dovoliť nevšimnúť a nepodporiť.
Ďakujem.

14.
Ďakujem pekne pani podpredsedníčke za vystúpenie. Chcela by som zdôrazniť alebo podčiarknuť to, že naozaj trest zákazu činnosti sme považovali a stále považujeme za veľmi dôležitý pri týchto skutkoch a upustili sme od neho v tomto riešení iba z dôvodov, ktoré sme už povedali. To je tá naozajstná prevencia, ktorá by mala byť, aj keď nemožno, nemožno považovať, alebo nemožno hovoriť, že vôbec tak aj táto úprava, ktorú dávame, nemá aj preventívnu funkciu práve ochrany ďalších obetí.

A ešte by som rada povedala, že v súkromných diskusiách alebo kuloárnych diskusiách mi kolegovia, najmä právnici zvyknú argumentovať tým, že po uplynutí toľkých rokov, dajme tomu, keď bývalá obeť dospeje a rozhodne sa podať trestné oznámenie, ako sa to už ťažko dokazuje. Ale toto by nás nemalo odradiť. Jasné, že sa to dokazuje ťažšie, ale niekedy aj v reálnom čase to nie je jednoduché, ale predsa sme ľudia na to a máme aj, sme nadaní nejakými schopnosťami a inteligenciou, aby sme hľadali riešenia a keby sme pomohli len jednému, tak pomôžeme veľmi. Takže argument - nepúšťajme sa do toho, lebo ako to v praxi potom budeme robiť - sa mi nezdá. Ja ho nemôžem akceptovať.

Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne. Naozaj, že tá prvá úprava bola, bola taká, dá sa povedať, že komplexná a nejdem ani s tým polemizovať, ja to chcem len potvrdiť, že zdá sa mi to, čo som povedala nakoniec. Keď už nevieme urobiť to, aby sme transponovali smernice, aby sme napĺňali dohovory, ktoré sami prijmeme rýchlo, pružne a na pomoc ľuďom, tak urobme aspoň, aspoň tento malý krok ako na začiatok. Dôvodmi, prečo vraj nebolo možné pristúpiť na, na, akceptovať teda ten náš prvý návrh, bolo to, že naša architektúra Trestného poriadku alebo architektúra nášho Trestného poriadku akosi to nevedela vstrebať v tej podobe. Treba hľadať spôsoby, ale prosím, nezabúdajme na ľudí. To nerobíme zákony preto, aby sme boli pod nimi podpísaní a aby to bolo v Zbierke zákonov, ale aby fungovali v praxi. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Janka, ďakujem veľmi pekne za podrobné vysvetlenie tohto návrhu aj z pohľadu spoločenskej potrebnosti a nevyhnutnosti, ale aj z pohľadu európskej legislatívy, ktorá priam vyžaduje takúto úpravu. Ale čo chcem povedať, je, je tá tvoja skoro úvodná poznámka, že predložili sme najskôr návrh, ktorý bol širší a ktorý, teraz neviem, či to poviem správne a že napĺňal a tie regule toho, toho najsprávnejšie možného, zjednodušene alebo možno aj komplikovanejšie, a potom sme predložili takú jednoduchšiu verziu. A to mi príde také, že ako keby tento parlament nebol pripravený na komplikované riešenia a príde mi to celkom úsmevné a podľa mňa toto riešenie, ktoré tu je, je fakt, je jednoduché, je výstižné a mal by ho už pochopiť každý aj v tomto parlamente a určite, keď si zobereme, že väčšina poslancov už má deti, myslím, že by malo pochopiť teraz preventívne, že takáto právna úprava je nanajvýš potrebná, lebo nikdy nevie, kedy sa môže stať, nikomu to neprajem, kedy sa môže stať situácia, že ich postihne takýto skutok a v zásade budú bezmocní o desať, pätnásť, dvadsať rokov, kedy už budú ich kroky, ich spomienky úplne zbytočné, spomienky ich detí.

6.
Ďakujem pekne. Ja by som sa chcela vrátiť k tomu, čo som už začala aj v tom úvodnom slove, ale vlastne aj vysvetliť genézu, ako tento náš návrh vznikal a prečo ho predkladáme a prečo ho predkladáme teraz v takom znení. Prvýkrát bol podobný návrh novely Trestného zákona predložený ešte pred dvomi rokmi, myslím, mojím poslaneckým predchodcom Branislavom Škripekom a ďalšími kolegami z klubu a vrátili sme sa k nemu aj v tomto roku na jar pred prázdninami. Zákon sme vtedy stiahli z toho dôvodu, že sme sa pustili v tej verzii do takej širšej úpravy, ktorou sme chceli ulahodiť alebo splniť očakávania, nároky a to, čo predpisujú rôzne iné dokumenty, najmä smernica Európskeho parlamentu a Rady v boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu a proti detskej pornografii. Ukázalo sa, že to bola príliš veľká ambícia a že nebola veľká ochota prijať takúto rozsiahlu úpravu a preto sme vtedy zákon stiahli a sústredili sme sa teraz na to, čo nás v tejto oblasti najviac tlačí a čo si vyžaduje naozaj veľkú pozornosť nielen vzhľadom na tie všeobecne už prijaté iné právne normy v zahraničí, ale najmä preto, že práve ten trestný čin sexuálneho zneužívania detí je taký, taký veľmi latentný, veľmi zákerný a veľmi dlho poznačujúci život priamych aj nepriamych obetí.

Naším cieľom v tomto nie je iba, alebo nie je predovšetkým trestanie páchateľov, ale ochrana potenciálnych a ďalších obetí sexuálneho zneužívania. Ja som detská psychologička, okrem toho sa venujem dvadsať rokov obetiam trestných činov, čiže dovolím si povedať, že nemám ďaleko k viktimológii a z praxe viem veľmi dobre, že trestný čin sexuálneho zneužívania detí predovšetkým má výrazne, výrazne vyššiu latenciu, ako si pripúšťame. Obrazom toho sú aj diskusie, ktoré sa obávajú negatívnych dôsledkov poučovania detí o rizikách negatívnych dôsledkov na ich vývin a život a v podstate tieto, tieto obavy často ako keby viedli k zatváraniu očí.

Možnože to je v našej ľudskej prirodzenosti, že nechceme vidieť veci, ktoré nevieme jednoducho vyriešiť a ktoré nás trápia a bolia, ale zatváranie očí naozaj nepomôže nikomu, naopak, určite ohrozuje ďalšie obete a vieme to z praxe, že páchatelia tohto trestného činu možno často sú v právnom slova zmysle ospravedlniteľní zníženou zodpovednosťou alebo poruchou, psychickou chorobou, ale to nie je dôvod na to, aby sme sa nestarali o ochranu a prevenciu. Veľmi dobre vieme, že veľmi málo detí, veľmi málo detí v tom detskom veku vtedy, keď sú obeťami, keď sa to zneužívanie deje, sa priznajú, alebo povedia niekomu, zdôveria sa niekomu s tým, že sú obeťami sexuálneho zneužívania. To tie faktory, ktoré to spôsobujú, sú rôzne, záleží to veľmi od veku dieťaťa, záleží to od príbuzenského alebo iného vzťahu s páchateľom, záleží to od sociálneho prostredia, hrá tam úlohu hanba, ale aj neistota, niektoré menšie deti ani nevedia, čo sa vlastne deje, ani nevedia, že či sa to, či sa to smie alebo nesmie, alebo podvedome cítia, že to je niečo, čo sa nemá, ale nevedia, komu to majú povedať. Žiaľ, poznala som a stretla som sa aj s takými prípadmi, že často, aj keď sa zdôverili aj vlastným matkám, tak ani mamy im neuverili. Nebudem tu analyzovať tie dôvody, príčiny možné, že prečo, ale to je ešte ďalšia trauma a ešte ďalšie prehĺbenie toho poškodenia obete sexuálneho zneužívania. Sú také šťastnejšie prípady, kedy, kedy deti zabudnú na tie udalosti zo svojho detstva, alebo ich vytesnia, čo nie je to isté, vedome ich si neuvedomujú, ale oni stále, stále to funguje a u mnohých ľudí sa to prejaví spôsobom, ktorý ani možno niekedy nevedia identifikovať, niekedy k tomu pomôže len dlhodobá psychoterapia, ktorá sa snaží odstrániť na pohľad nevysvetliteľné problémy psychické pacientov v tom prípade.
Takže keď tieto deti dospejú, niekedy sa stáva, že, že sa rozhodnú možno aj pod vplyvom toho, že o veci viac vedia, aj pod vplyvom psychoterapeutického vedenia, že o tom prehovoria, najmä ak sa, a to sú tiež také prípady, že ak sa jedná o deti z jednej skupiny alebo z jednej rodiny, že sa navzájom vedia nejako podporiť, povzbudiť, no ale vlastne v našom prípade je už neskoro z hľadiska skúmania, vyšetrovania, stíhania páchateľa tohto trestného činu, pretože už je ten skutok premlčaný.

Takže práve preto prichádzame s týmto návrhom na zrušenie premlčacej doby pri trestnom čine sexuálneho zneužívania. Náš návrh sa opiera predovšetkým teda už o spomenutú smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/93 z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu a proti detskej pornografii. Táto smernica do slovenského práva nebola implementovaná dostatočne, pričom lehota implementácie uplynula 18. decembra 2013. Ministerstvo spravodlivosti pri novele trestného zákona, do ktorej čiastočne niektoré, niektoré veci z tejto smernice implementovalo, v dôvodovej správe uvádzalo, že dôležité veci a zásadné veci z tejto smernice sa budú realizovať pri transpozícii ďalšej smernice Európskeho parlamentu a Rady a to je smernica 2012/29 z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí. Ministerstvo spravodlivosti do mája tohto roku vysielalo nielen signály, ale tvrdilo, že tá smernica bude riadne transponovaná samostatným zákonom o obetiach. Sama som bola pozvaná do pracovnej skupiny, ktorá mala taký návrh pripraviť. Žiaľ, nestalo sa a už vlastne v tomto volebnom období ani ten návrh predložený byť nemôže. Je to veľmi veľká škoda, pretože nechávame naozaj napospas ľudí, ktorí už dávno majú v iných krajinách Európy a Európskej únie lepšiu ochranu a pomoc, ako u nás a vôbec nejakú aspoň.

Teda smernica o obetiach podľa mojej mienky nebola transponovaná vôbec, lehota uplynie v novembri tohto roku, ak sa nemýlim, dvadsiateho piateho, pretože vládny návrh zákona, ktorým sa na účely Trestného zákona ustanovuje zoznam látok s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom, ktorý bol nedávno posunutý do druhého čítania, tak ten ja za transpozíciu smernice v žiadnom prípade považovať nemôžem. A zdá sa mi to až také nedôstojné, ak sa budeme odvolávať alebo budeme dôvodiť, že sme transponovali smernicu v podstate nepriamou novelou Trestného zákona.
Okrem smernice je tu ešte ďalší dokument. Ten sme odhlasovali predvčerom, či v utorok, myslím, a to je Dohovor Rady Európy, takzvaný Lanzarotský dohovor. Účelom tohoto dohovoru je predchádzať sexuálnemu vykorisťovaniu a sexuálnemu zneužívaniu detí a bojovať proti nemu, chrániť práva detských obetí sexuálneho vykorisťovania a sexuálneho zneužívania, podporovať vnútroštátnu a medzinárodnú spoluprácu proti sexuálnemu vykorisťovaniu a sexuálnemu zneužívaniu detí. Ten dohovor, ak si spomeniete, sme schválili, myslím, že sto tridsiatimi hlasmi zo 131 prítomných.

Tak ak môžeme teraz v tomto parlamente niečo urobiť a potvrdiť, že sme vedome a zmysluplne a pri zmysloch schválili tento dohovor, tak mali by sme konzistentne prijať aspoň niektoré opatrenia, ktoré z neho priamo vyplývajú a v tomto prípade nami navrhovaná úprava je presne v intenciách Lanzarotského dohovoru, aj keď nepochybne nevyčerpáva všetko, ale ja som zástanca aspoň malých krokov, keď sa nedá všetko naraz a mali by sme naozaj podniknúť, čo vieme a čo môžeme na ochranu detí pred sexuálnym zneužívaním urobiť.
Tak ja vás, vážení kolegovia, prosím o podporu a posunutie tohto zákona, ktorý naozaj je apolitický, ktorý je iba čiastočným splnením nárokov, ktoré na nás kladú medzinárodné dokumenty. Ja vás prosím o podporu a posunutie do druhého čítania.

Ďakujem pekne. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Dovoľte mi, kolegyne, kolegovia, aby som uviedla návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
Cieľom tohto nášho návrhu je zrušiť premlčanie trestného stíhania a výkonu trestu za trestný čin sexuálneho zneužívania, a to aj v prípade mladistvých páchateľov, teda dospelých aj mladistvých páchateľov a zároveň snaha alebo návrh predĺžiť premlčanie trestného stíhania pri trestnom čine znásilnenia a trestnom čine sexuálneho násilia do doby troch rokov po tom, čo osoba, na ktorej boli takéto trestné činy spáchané, dovŕši 18 rokov veku.
Naším zámerom je zohľadniť práva obetí v čo najväčšej možnej miere, poskytnúť zadosťučinenie za utrpenie, poníženie, zásah do osobnostných práv a za negatívne, často dlhodobé, až doživotné dôsledky takýchto trestných činov, ktoré poznačujú život nielen obetí, ale aj ich blízkych dlhodobo a mnohokrát nenávratne.
Zároveň však si myslíme, že by takáto úprava mohla aj znížiť nielen recidívu, ale ochrániť ďalšie obete pred sexuálnym zneužívaním vzhľadom k tomu, že pri neodhalení, nestíhaní, nepotrestaní páchateľov vystavujeme vlastne ďalšie obete - myslím predovšetkým na deti - páchateľom, ktorí často pracujú v povolaniach, kde s deťmi prichádzajú do styku.
Viaceré členské štáty Európskej únie vo vzťahu k obetiam sexuálneho zneužívania už prijali oveľa priaznivejšiu právnu úpravu, než aká v súčasnosti platí na Slovensku. Napríklad vo Veľkej Británii v súčasnosti sa sexuálne zneužívanie detí nepremlčiava vôbec, v Nemecku sa môže premlčať až po 30 rokoch od dosiahnutia 21 rokov veku obete, v Českej republike sa do premlčacej doby nezapočítava doba, po ktorú obeť trestného činu bola mladšia ako 18 rokov.
Je známou vecou, že obete sexuálneho zneužívania sa často odhodlajú k nahláseniu tohto závažného trestného činu až po uplynutí premlčacej doby, čo, ako som už povedala, vlastne ponecháva priestor pre páchateľov a ich beztrestnosť.
Náš zákon zakladá pozitívne sociálne vplyvy a nemá žiadny vplyv na podnikateľské prostredie. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, aj medzinárodnými a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Tu by som rada poznamenala, že s právom Európskej únie je vlastne v súlade, alebo bude v súlade iba čiastočne, a to najmä preto, že naše súčasné platné znenie Trestného zákona nie je v súlade s právom Európskej únie, ale viacej by som k tomu potom povedala v rozprave, do ktorej sa, pani predsedajúca, súčasne hlásim.