Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Rozhodol som sa vystúpiť ešte v rozprave, aby bola možnosť na mňa reagovať, preto som nereagoval ani faktickou poznámkou na kolegu Osuského. Kolega Osuský možno nebral do úvahy viacero ďalších faktorov, o ktorých možno v tejto krátkej chvíli nemal možnosť uvažovať, tak mu ich skúsim predložiť, možnože pozmení trošku názor.
Hovoril tuná o tom, že občania v rámci parlamentnej demokracie si volia svoj parlament, ktorý potom rozhoduje, a potom po štyroch rokoch sa bilancuje. Bolo by to síce pekné, keby občania – v dobrom – nezvolili určité zloženie parlamentu, ale zrazu by prišla po roku chvíľa, keby tí, ktorí majú v rukách rozhodovaciu moc, začali robiť úplne niečo iné, čo by sa väčšine, podstatnej väčšine občanov nepáčilo a viedlo by krajinu niekam, kam by sme sa určite pobrať nechceli. Preto je tu inštitút referenda, ktorý by mohol zabrániť zlému konaniu parlamentu. Zlému konaniu parlamentu. A v takom prípade by to bolo určite účinné, aj keď, samozrejme, pokiaľ sa jedná o niečo veľmi zložité, tak žiadne kvórum by asi nezabránilo tomu, aby sa teda ľudia hromadne zúčastnili, pretože by sa išlo proti ich právam, proti tejto krajine. Ale aj napriek tomu je jednoduchšie zozbierať 200-tisíc podpisov na zvolanie referenda oproti 350-tisíc podpisov.
Opäť je väčšia pravdepodobnosť úspechu referenda, ak sa na ňom zúčastní 20 % tých voličov, ktorí majú záujem, a ten zvyšok, ktorý je možno apatický alebo nejak negatívne ovplyvnený práve tou možno oligarchiou, o ktorej ste hovorili, tak je tu väčšia pravdepodobnosť, že sa zabráni škodám aj pre ďalšie generácie, ktoré si možno neuvedomujú dosah konania parlamentu.
Druhá vec, ktorú by som podotkol, a okrem toho takáto vec môže prísť náhle, zrazu. A pokiaľ tá možnosť toho referenda tam nie je, alebo je obmedzená jeho znefunkčnením, znefunkčnením, tak, samozrejme, potom je tu malá nádej, že by to bolo úspešné. A vy ste uviedli celkom dobré príklady. Takže pokiaľ treba, treba konať okamžite.
Druhá vec, na voľbách sa zúčastňuje istý počet voličov, ktorí dávajú svoje hlasy svojim ľuďom, svojim stranám, ale tie, ktoré sa do parlamentu nedostanú, tie hlasy prepadnú. To nie sú nezodpovední voliči. To nie sú nezodpovední voliči, to sú tí, ktorí na tie voľby prídu, ale dajú hlas niekomu, kto nedostal až takú veľkú šancu, aby do toho parlamentu prešiel. Myslíte si, že názory týchto voličov, zodpovedných voličov by mali ostať zabudnuté? Čo keď práve ich veľkosť môže byť taká, že potom ukážu možnože, ale my by sme toto chceli riešiť úplne inak, ako to momentálne rieši parlament. Je to možno zvláštny argument, ale je, pretože to sú hlasy zodpovedných voličov, ale prepadnuté. A tí majú možnosť sa vyjadrovať v rámci demokracie a ich nástrojom môže byť práve inštitút referenda.
Tretia vec. Hovorili ste o prijímaní zákonov v parlamente. Ja osobne som tu viac ako tri a pol roka, ale priznám sa, nepredstavoval som si takto prijímanie našich zákonov.
Povedzte mi, pán kolega Osuský, akú som mal ja možnosť na schválenie akéhokoľvek môjho, mnou predloženého zákona? Ja vám poviem štatistiku – nula. Vidíte, sme presne tam, kde sme nechceli byť.
Hovoríte o parlamentnej demokracii, ale tuná rozhoduje vládna väčšina a rozhoduje o zákonoch, ktoré sú zlé. A rozhoduje v prospech oligarchie. Nemyslíte si, že tá časť občanov, ktorá dala nám mandát a vyskytli sme sa len v opozícii, nemá právo na opravu tých zbabraných zákonov, ktoré sem prinesie vládna strana? Myslíte si, že nemajú tí občania právo na to, aby kontrolovali vládnu moc? A momentálne vládnu moc jednej strany? Je legitimita percenta občanov, ktorí nám dali hlasy, oprávnená? Ja si myslím, že áno. A keď my tuná tú šancu nemáme a vidíme tú beznádej pri schvaľovaní ukazovaním palcov a odmietaním našich dobrých návrhov, nemyslíte si, že občania by mali mať tú možnosť, aby sa k tomu vedeli vyjadriť, aby vedeli dotlačiť vládu k iným rozhodnutiam? Ja si myslím, že áno.
Okrem toho povedzme si, že vládna strana má teraz momentálne nejakých, dôveru 25 % všetkých občanov Slovenskej republiky, voličov. Všetkých voličov. Koho potom zastupuje táto vláda, keď má len takúto dôveru? Áno, ale dostala ju vo voľbách, na ktorých sa zúčastnilo menej ako 50 % oprávnených voličov. Nemajú tí ostatní voliči právo na to, aby sa mohli vyjadriť k otázkam, ktoré sa prijmú tuná v Národnej rade v parlamentnej demokracii? Áno, mali možnosť.
A teraz vám poviem iný príklad a to sa týka v podstate, bude sa to týkať aj ďalších volieb. Spomínali ste tuná oligarchiu. Oligarchia už niekoľko rokov masíruje verejnosť, pretože jej patria médiá, masíruje verejnosť v tom, že všetci poslanci, ktorí sú zvolení v Národnej rade, sú v podstate rovnakí, sú to všetko rovnakí zlodeji, preto je v podstate jedno, že či človek pôjde voliť, alebo nepôjde voliť, nič sa tam nezmení. V ľuďoch vládne apatia, pretože nevidia reálnu možnosť aj napriek tomu, že si chcú zvoliť svojich zástupcov, že by došlo alebo mohlo dôjsť k pozitívnej zmene. Je to abstrakcia. Ale povedzme si, že referendum je o konkrétnej veci, o konkrétnej požiadavke občanov, nie nejakej vymyslenej, nie nejakej imaginárnej. V referende sa jedná o konkrétnej možnosti, a preto referendum je možnosťou na zlepšenie, pretože je konkrétna možnosť neimaginárna.
A tu je predpoklad, že by sa zúčastnilo viacej ľudí. Ale až keď by sa ukázalo, že to skutočne má opodstatnenie a ľudia by si začali konečne vážiť tento status priamej demokracie a možnosti ovplyvnenia zlých rozhodnutí demokraticky zvoleného parlamentu, avšak nie väčšinou, tak možno by sa ľudia začali trošku ináč pozerať. A možno potom aj na voľby by sa začali ináč pozerať. Ale zatiaľ to masírovanie oligarchickými médiami je tu také, že tento stav je ťažšie zmeniteľný. V prípade, ja si nerobím ilúzie, že by tento zákon mal byť dnes schválený, pretože aj vy ste sa vyjadrili, že budete proti nemu, to znamená, že nemáte záujem posunúť ľuďom možnosť priamejšieho vstupu do tohto procesu.
Stále sa tu podceňujú občania a skutočne, ja si myslím, že voľby do Národnej rady sú demokratické, ale, žiaľ, sú naozaj imagináciou. Referendum je konkrétnejšou možnosťou, a preto túto možnosť treba pre ľudí urobiť prístupnejšou a nie obmedzovať tak, ako nie sú obmedzené žiadne iné voľby na Slovensku.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Osuský, ďakujem veľmi pekne za otvorenú rozpravu s tým, že tie argumenty, ktoré ste predložili, majú relevanciu, pokiaľ si možno neuvedomíte jednu vec alebo dve veci.
V prvom rade vy ste povedali, že my chceme riadiť krajinu referendom. To nie je pravda. Tu nejde o to, aby my sme riadili krajinu referendom, tu ide hlavne o to, aby sme dali do súladu to, čo je dnes v ústave. V tých úvodných článkoch a minimálne čl. 2 ods. 1 hovorí, že štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov. Nerozlišuje silu ani spôsob, ako sa vykonáva táto moc. Pri parlamentných voľbách nemáte v zásade žiadne kvórum, nemáte kvórum pre platnosť či pre vstup do parlamentu. Na druhej strane pri referende je to úplne opačné. Tie kvóra sú veľmi prísne. A my sa ich pokúšame zjemniť.
Ďalej, čo je treba povedať, dnes alebo nedávno rozhodnutie Ústavného súdu pri Aliancii za rodinu povedalo niekoľko vecí, niekoľko zásadných vecí, a to je reakcia na to, že vy ste povedali, že parlament by mal niečo odkývať. To nie je úplná pravda. Dneska už sa nevylučuje iný spôsob prijímania zákonov, ako je parlament. Čiže aj referendum je istá miera normotvorby a dáva akýsi referenčný rámec, kde sa treba pohybovať, ak parlament nekoná tak, ako má. Ale hovoriť o tom, že to nemá účinky, sa mi nezdá úplne správne s ohľadom na rozhodnutie Ústavného súdu. Čiže tie účinky tam sú. Dokonca podľa mňa sú silnejšie, ako je ústavný zákon, ale to je na dlhšie.
A chcel som predsa len ešte jednu vec, a to je, že referendum je inštitút, ktorý dáva občanom poistku vtedy, kedy parlament nechce, nemôže, nevie, alebo proste nemá záujem rozhodnúť o dôležitých otázkach verejného záujmu, a povedzme si, v tomto parlamente je úplne zrejmé, že tú poistku občania proste potrebujú.

38.
Ďakujem.
To hlasovanie proti ma mrzí, a možno dve poznámky na to, čo si hovoril, pán kolega, ohľadom toho, kde by sa vzala tá masa ľudí.
Asi sa všetci zhodneme, že výkon politiky, ako ho vnímame teraz, môžeme nazvať obrovskými parametrami výkonu politiky oligarchizovanej spoločnosti s prvkami partokracie. Ja si dovolím, keďže viem, že máš veľkú úctu k americkým dejinám, zacitovať jedného z amerických prezidentov, ktorý volal iniciatívne referendum alebo občiansku iniciatívu a referendum za takzvanú "gun behind the closed doors", čiže zbraň za zavretými dverami na politikov, a bol to zrovna ten prezident, ktorý sa aj svojím málom zaslúžil o to, že vôbec ako republika existujeme, pretože jeho sedem bodov vošlo do histórie, dokonca naše hlavné mesto chvíľu, pardon, štrnásť, chvíľu nieslo meno jeho, je to prezident Woodrow Wilson, a preto si myslím, že referendum a kde by sa tí ľudia vzali, je presne pod tým, že by sme takzvané referendum, tak ako ho máme v ústave zadefinované a podľa tých parametrov, ako ich mení Igor Hraško, spravili funkčným.
Čiže z občianskej zbrane, ktorú v ústave zadefinovanú síce máme a doteraz bolo iba jedno platné referendum, je snaha predkladateľa urobiť z nefunkčného referenda referendum funkčné, a to v zmysle, aby ľudia naozaj mali pocit, že keď sa k niečomu idú vyja... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

32.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Vážené kolegyne, kolegovia, opäť predkladáme novelu ústavy, ktorá má priblížiť demokraciu bližšie k občanom. Jedná sa totižto o priamu demokraciu alebo teda priblíženie sa priamej demokracii, kedy by občania mali reálnejšiu možnosť ovplyvňovať procesy v štáte, a to prostredníctvom statusu, ktorý je v ústave zakotvený, a to je referendum.
Vieme všetci, že doteraz je referendum nie moc účinné a nie moc funkčné. Už niekoľkokrát sme sa ho snažili istým spôsobom sfunkčniť. Zatiaľ bezvýsledne. Preto sa snažíme nájsť optimum, ktoré by bolo priechodné nielen pre naše hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, ale aj pre ostatné politické subjekty. Je mi tak trošku čudné, keď tuná niekto rozpráva o tom, ako občania môžu ovplyvňovať dianie v spoločnosti, a potom nezahlasujú za zákon, ktorý má umožniť zlepšenie tejto situácie v prospech občanov, a teda priblížiť ich viacej k priamej demokracii.
Referendum, ako vieme, naozaj nie je funkčné, pretože na dosiahnutie stavu, kedy je referendum platné, je potrebné kvórum 50 % účasti, čo nemáme v absolútne žiadnych iných voľbách na Slovensku. To znamená, že ani v parlamentných voľbách, ani vo voľbách do vyšších územných celkov, ani vo voľbách do samosprávy, ani v eurovoľbách a takisto ani pri voľbe prezidenta Slovenskej republiky. V žiadnych týchto voľbách nie je určené povinné kvórum účasti na to, aby dané voľby boli platné. Jediný, ktorý má určené kvórum, alebo jediné, je u nás referendum. A pritom sa vyjadruje takisto vôľa občanov Slovenskej republiky.
Ďalšou prekážkou, ktorú v referende vidíme, je počet 350-tisíc podpisov, ktoré je potrebné zozbierať vôbec nato, aby sa nejaké referendum u nás konalo. A to je takisto, si myslíme, takou brzdou občianskej aktivite a občianskej rozhodnosti. Pretože ak už má človek dopredu postavené prekážky, tak, samozrejme, si rozmyslí, že či sa vôbec bude snažiť a či sa mu vôbec bude chcieť snažiť. V každom prípade vidíme to ako prekážku postavenú štátom proti občanom, proti tomu, aby sa vôbec občania mohli jednoduchšie vyjadrovať k veciam, ktoré politici zbabrú.
Preto sme pripravili novelu ústavy, ktorou sa upravujú niektoré články v ústave, ktoré majú referendum sfunkčniť. Nie úplne, pretože funkčné referendum by bolo vtedy, keby sme mali tak jednoduché podmienky ako napríklad v Rakúsku, príp. vo Švajčiarsku. Hovorí sa stále u nás, že u nás nemáme ešte demokraciu dozretú na to, aby rozhodovali občania. Ale veď občania predsa rozhodujú! Rozhodujú vo voľbách do parlamentu, rozhodujú vo voľbách o hlavu štátu, rozhodujú vo voľbách o miestnej samospráve, rozhodujú vo voľbách do vyšších územných celkov. Toto všetko rozhodujú občania. Prečo by nemali rozhodovať aj v referende? Prečo im chcete brániť, vážení páni politici doterajších štandardných politických strán? Ak dokážu rozhodnúť vo voľbách a dokážu rozhodnúť menšinovo, však si pozrime, aká bola účasť v eurovoľbách. A nikto nespochybňuje legitimitu nami volených zástupcov v europarlamente. A sú tam. A mnohí nám robia hanbu. Rozhodujú dokonca proti rozhodnutiu svojej strany, ktorá ich tam vyslala. Ale sú tam aj napriek tomu, že za nich zahlasovala necelá pätina národa.
Cieľom novelizácie Ústavy Slovenskej republiky, ako som spomínal, je posilnenie práva občanov Slovenskej republiky zúčastňovať sa na správe vecí verejných prostredníctvom inštitútu referenda. Takéto posilnenie účasti občanov na rozhodovacích procesoch je žiaduce aj z dôvodu, že politické strany v Národnej rade Slovenskej republiky opakovane nechránia verejný záujem, ale záujmy finančných skupín. Prostredníctvom inštitútu referenda, ktorého výsledok je pre Národnú radu záväzný a musí sa vyhlásiť rovnako ako zákon, by umožnilo občanom Slovenskej republiky spolurozhodovať o osude ich vlastného štátu oveľa jednoduchšie a hlavne spravodlivejšie. Predložený návrh ústavného zákona tak dáva do rúk občanov zásadný nástroj na aktívnom rozhodovaní o veciach verejných so zreteľom na záujem samotných občanov, a nie finančných či iných záujmových skupín.
Podľa súčasnej právnej úpravy je na platnosť referenda treba kumulatívne splnenie dvoch zákonných podmienok, a to účasti nadpolovičnej väčšiny oprávnených voličov a prijatie rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.
V histórii Slovenskej republiky sa doposiaľ konalo osem referend, z ktorých iba jedno jediné skončilo s platnými výsledkami. Ostatné referendá skončili ako neplatné pre nízku účasť a v jednom prípade bolo referendum zmarené. Pri siedmich referendách teda došlo k bezúčelnému vynaloženiu značného finančného objemu z rozpočtu Slovenskej republiky, a teda z peňazí nás všetkých.
Ideálnym, žiaľ, v súčasnosti politicky nepriechodným riešením tejto situácie by bolo úplné zrušenie kvóra potrebného na platnosť referenda. Štatistické údaje ukazujú, že volebná účasť pri najmenej zaujímavých voľbách, ako sú voľby do orgánov samosprávnych krajov alebo do Európskeho parlamentu, osciluje v intervale 13 až 20 percent. Z toho vyplýva, že ani nie 20 % obyvateľstva má aktívny záujem zúčastňovať sa na mechanizmoch priamej demokracie a rozhodovať o záležitostiach spoločenského záujmu. Na základe uvedeného sa navrhuje, aby na platnosť celoštátneho referenda postačovala účasť najmenej 20 % oprávnených voličov, pričom rozhodnutie musí byť prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.
Keďže hlavným cieľom novely je predovšetkým sfunkčnenie inštitútu referenda, súčasťou návrhu je aj povinnosť konania referenda v rovnaký deň, ako sa budú konať voľby alebo ľudové hlasovanie na celom území Slovenskej republiky alebo voľby do orgánov územnej samosprávy. Aby opäť nikto nemohol namietať, že sa vyhadzujú financie len tak do luftu. Takouto právnou úpravou sa ušetrí značný objem teda verejných zdrojov a predíde sa tak jednému z argumentov proti konaniu referenda, a to jeho finančnej náročnosti.
Rovnako sa návrhom ústavného zákona znižuje podmienka podpisov pod petíciu na vypísanie referenda zo súčasných 350-tisíc podpisov na 200-tisíc podpisov, čím sa stáva tento inštitút dostupnejší tým, ktorí majú záujem o veci verejné.
Prijatím návrhu ústavného zákona sa očakáva výrazný pozitívny vplyv na stav občianskej spoločnosti v Slovenskej republike, prostredníctvom upravenej procesnej podmienky týkajúcej sa platnosti referenda by malo nastať prelomenie až úplné odstránenie spoločenskej apatie a posilnenie pocitu zodpovednosti jednotlivých občanov za budúcnosť svojej, teda našej krajiny.
Predkladaný návrh ústavného zákona zakladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nezakladá vplyv na podnikateľské prostredie a nevyvoláva ani sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.
Tento návrh zákona má päť bodov, v ktorých hovoríme:
V prvom článku sa dopĺňajú slová, a teda nahrádzajú, za čo nie je možné v referende hlasovať, a dopĺňa sa tam nemožnosť hlasovať o skrátení volebného obdobia.
V druhom článku sa mení číslovka 350-tisíc pri počte nazbieraných podpisov za vyhlásenie referenda na 200-tisíc.
V treťom článku sa precizuje platnosť referenda, kedy sa vkladajú slová, že "na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky".
Štvrtý odsek sa dopĺňa povinnosť konania referenda počas ostatných volieb, ktoré sa na Slovensku uskutočňujú.
Nuž a platnosť referenda sa precizuje v poslednom bode, teda znižuje sa kvórum platnosti referenda na účasť na 20 percent.
Ďakujem pekne, páni kolegovia, za úvod.

28.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k návrhu alebo k novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám. V prvom rade mi dovoľte poďakovať tvorcom tohto zákona, to je, myslím, podstatné, pretože tvorcom tohto zákona nie som ja, ale je ministerstvo spravodlivosti spolu s mimovládnymi organizáciami ako VIA IURIS, Transparency International, Aliancia Fair-play, ale aj Združenie miest a obcí Slovenska.
To, čo predkladáme, je takmer dvojročná práca týchto organizácií vrátane ministerstva, a treba povedať, že ešte začiatkom tohto roka sa viacerí zhodovali o tom, že to, čo predložilo ministerstvo po takmer dvoch rokoch rokovania s mimovládkami, ktoré som vymenoval, je krok vpred. Že išlo, boli tam úskalia, na ktorých sa bolo ťažké dohodnúť, ale nakoniec k tým dohodám prišlo a hovorí sa, Aliancia Fair-play hovorí o stovkách hodín práce, že konečne je šanca na zmysluplný výsledok. Rovnako hovorili zástupcovia ministerstva spravodlivosti. A ten štandard pri zverejňovaní informácií sa mal posilniť, mal sa zväčšiť, mali sme sa opäť posunúť k transparentnej krajine.
Musím povedať, že ja som absolvoval s pánom ministrom k tomuto debatu v sobotných dialógoch niekedy v marci 2015, dovolil som si pána ministra svojím spôsobom nepriamo pochváliť a povedať, že ten návrh zákona, konečne sme po ix rokovaniach dospeli k nejakému výsledku, ktorý je v zásade dobrý. Sú tam medzery, ktoré vzhľadom na rozsah zákona sú pochopiteľné. Ale za tento návrh zákona ja budem zrejme hlasovať a takýchto ľudí bolo nepochybne viacej.
A to ma privádza k myšlienke, že k takému nejakému pravidlu, že vždy keď návrh zákona vládny pochválite alebo nekritizujete, tak bude stiahnutý. Nedajbože na ňom sa podieľate, ako bol zákon o ochrane verejného záujmu, zabudne sa predložiť a musí ho predložiť opozícia a je to problém, ale v momente, keď ho kritizujete a ste oponentom v tomto, pri tomto návrhu, ten návrh sa dostane do parlamentu. Príde mi to minimálne zvláštne, a najmä plytvanie časom, plytvanie časom úradníkov ministerstva, ale aj mimovládnych organizácií. Preto mi neostane nič iné, ako povedať, že opäť vyhrala politika nad pragmatickými riešeniami a je to škoda.
Vecne, náš návrh alebo teda celkovo návrh alebo zákon o slobodnom prístupe k informáciám je postavený na základnom princípe, čo nie je tajné, je verejné. A takto by to malo byť. Mali by byť zabezpečené aj spôsoby a výkon týchto práv tak, aby neboli, aby neprichádzali rôzne ťažkosti pri uplatňovaní tohto zákona, pri uplatňovaní práva na slobodu informácií. A tento zákon alebo pôvodný zákon obsahuje niektoré medzery, aplikačné problémy, ktoré tak ministerstvo, ako aj v tomto prípade my ako opoziční poslanci, ktorí sme si osvojili tento návrh a musíme ho predložiť, lebo ho považujeme za správny, vychytáme. Vychytáme muchy, ktoré zákon o slobodnom prístupe k informáciám obsahuje.
Konkrétne, ten návrh je pomerne rozsiahly a vypichnem iba niektoré veci, ktoré považujem za veľmi dôležité. Zavádza sa definícia pojmu "informácia", rozširuje sa rozsah povinne zverejňovaných informácií, konkretizujú sa informácie, ktoré sú povinné, ktoré sú povinné zverejňovať obce a vyššie územné celky. Zavádza sa povinnosť prístupu, zverejňovať informácie sprístupnenia na žiadosť. Zjednocuje sa zverejňovanie zmlúv, objednávok a faktúr na jedno miesto. Zavádza sa centrálny register zmlúv.
Podľa mňa jedno z najkľúčovejších opatrení tohto návrhu zákona, pretože umožňuje občanovi veľmi jednoducho dopátrať sa ku konkrétnej alebo ku ktorejkoľvek zmluve. Ktorejkoľvek zmluve, ktorú uzatvorila povinná osoba v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Rozširuje sa zverejňovanie informácií vo forme otvorených údajov. Sprísňujú sa podmienky pre obmedzenie prístupu k informáciám, spresňujú sa lehoty, obmedzuje sa utajovanie dôležitých informácií pod zámienkou ochrany autorského práva. Odo dneška sa upravuje postup pri opravných prostriedkoch. A tak ďalej a tak ďalej.
Tých vecí, ktoré tu navrhujeme a ktoré opäť pripomínam, a opäť ďakujem v prvom rade mimovládkam, bolo niekoľko a ministerstvo spravodlivosti, neviem na čí podnet, neviem z koho iniciatívy, vypustilo tie najzásadnejšie opatrenia a ostali iba ustanovenia, ktoré sa týkajú opakovaného použitia informácií. V zásade, ak sa nemýlim, ide o transpozíciu, ktorá je rozsahovo niečo okolo troch-štyroch strán. Je to obrovská škoda.
K tomuto zákonu boli dve hromadné pripomienky od občanov, v zásade vo veľkej miere akceptované. A pritom toto plénum, táto vláda, vláda nepredložila zákon, ktorý bol tvorený občanmi, a toto plénum nerozhoduje o vládnom návrhu, ale rozhoduje o opozičnom návrhu. A nerobím si ideály o tom, ako tento návrh dopadne, ale aj napriek tomu tento návrh je dobré, že je v tom pléne, že sa o ňom hovorí a že minimálne verejnosť v tomto prípade uvidí, ako sa k nemu postavili vládni poslanci. Je to minimálne dôležité vidieť, kto kope za verejnosť a kto za verejnosť nekope.
Takže týmto ďakujem veľmi pekne za pozornosť a verím v to, že budete konštruktívni. A opäť, akékoľvek výtky alebo otázky my sme pripravení s predkladateľmi diskutovať a prijať, vysvetliť čokoľvek, ale ja len dodávam, je to predsa len obsahovo vládny návrh. Čiže v zmysle politickej kultúry, načo by boli otázky zo strany vládnej strany, že áno?
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán kolega Mikloško. Ďakujem za doplnenie, a to je možno otázka už aj na šéfku úradu, že či lyžiarske strediská nepostupujú nad rámec zákona o ochrane osobných údajov, keďže sú bez vedomia účastníkov snímané ich tváre. Takže toto možno, neviem, či to dať do interpelácie, alebo nám pani šéfka sľúbi, že to dá preveriť a bude nás informovať o výsledku.
V každom prípade vidíme, že sú ešte nedostatky v ochrane osobných údajov na Slovensku, ktoré treba ešte riešiť. A možno taká vízia v tej správe mohla byť, že takéto ešte nedostatky sú, že plánujeme to do budúcnosti riešiť, pretože sme prišli na to, že v súčasnosti naozaj ochrana osobných údajov je síce spracovaná v určitom rozsahu, ale našli sme ešte takéto drobné chybičky, kedy sa môže ešte, alebo teda kedy môže dochádzať k zneužitiu osobných údajov, prípadne práve v tejto oblasti snímaní tváre, to znamená, že v zásahu do súkromia. Takže ďakujem aj za doplnenie.
Toho Snowdena by som sa možno nejak neobával, pretože Snowden zverejňuje trošku úplné iné údaje, netýkajú sa priamo osoby, z akej by bolo možné zneužiť jej údaje na nejaké účely, tam boli zneužité komunikácie, ktoré sa dostali von a ktoré hovorili o určitých prepojeniach a nekalých praktikách, ktoré potom mohli byť zneužívané, takže to sa dostalo na verejnosť. Ale skutočne treba si, myslím, ešte popracovať na niektorých práve takýchto drobnostiach, o ktorých sa človek dozvedá potom postupne a zatiaľ ešte neboli riešené.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, pani riaditeľka, nikto nepredpokladal, že by sa niekto mohol vôbec vyjadriť k takejto správe o ochrane osobných údajov, ale vyskytuje sa jeden problém momentálne na Slovensku, ktorý ešte nie je doriešený a nepočul som zatiaľ návrh na jeho riešenie a týka sa takisto ochrany, a ochrany súkromia a ochrany osobnosti.
Máme totiž po celom Slovensku nasadené kamerové systémy a tieto kamerové systémy zachytávajú osoby na verejných priestranstvách. Každý takýto monitorovaný priestor však musí byť označený, že je monitorovaný, aby človek vedel, že sa nachádza v priestore, kde môžu snímať jeho tvár a kde môže byť na základe toho získaná jeho identifikácia. Avšak v zákone alebo v žiadnej smernici nemáme stanovené, akým spôsobom majú byť tieto miesta označené. Majú byť označené tak, aby to bolo, samozrejme, viditeľné, aby si to mohol každý dotyčný človek prečítať.
Ale tu sa nejedná len o snímanie chodníkov, a teda chodci, keď chodia pešo, oni chodia relatívne pomaly, snímajú sa aj priestranstvá, po ktorých sa pohybujú motorové vozidlá. A teraz, kde je stanovená nejaká norma alebo niečo, na základe čoho to ešte pri danej rýchlosti je ešte viditeľné, vnímateľné, aká musí byť veľkosť daného označenia, aká musí byť reflexnosť toho označenia, aby bolo viditeľné, či za svetla, či za tmy a tak ďalej. A toto, žiaľ, na Slovensku nemáme upravené. Každý si to robí po svojom, niekde je to väčšie, niekde je to menšie, niekde je to len nacapená malá tablička veľkosti vizitky na kandelábri, ale nerieši to situáciu, kedy toto monitorované miesto má byť riadne označené, aby občania vedeli, že sa zasahuje do ich súkromia.
Ja by som sa preto opýtal, že aké riešenie má Úrad pre ochranu osobných údajov, ako bude postupovať v najbližšom období, aby tento problém bol odstránený. Akým spôsobom alebo na koho sa plánuje obrátiť, aby bola prijatá norma, ktorá bude stanovovať presnú veľkosť, s kým to bude konzultované, či s očnými lekármi, na základe čoho, čiže akým spôsobom bude stanovená teda veľkosť týchto označení a kde a v akej vzdialenosti a pri akej rýchlosti majú byť ešte viditeľné, tak aby si to človek stihol všimnúť a zaregistrovať a aby vedel, že dané miesto je monitorované kamerovým systémom.
Len toľko, ďakujem pekne.

184.
Ďakujem za slovo. Ja len veľmi krátko. Súhlasím s tým, že jedným z dôvodov je aj tá väčšia možnosť inklúzie v rámci toho homeschoolingu, pokiaľ nie je v riadnom školskom systéme. Ale pre mňa stále zostáva aj tá druhá, to vlastne akoby prednosť rodičov pri výchove, pokiaľ, samozrejme, si to želajú a sú toho schopní.

Ďakujem.

174.
Ďakujem pekne. Ja pár slov na podporu tohto návrhu alebo aj tejto myšlienky, sme v prvom čítaní a vychádzam primárne z toho teda, že som rodič štyroch detí, zároveň aj učiteľ. Jedno z mojich detí je na strednej škole, dve na základnej a jedno je ešte v materskej škôlke. Zároveň ako učiteľ gymnázia asi 15 rokov sa na to pozerám aj z jednej aj z druhej strany.

Musím povedať, že my v našej rodine sme mali pôvodne túžbu takto vlastne vzdelávať deti doma, ale v tom čase, keď naše najstaršie deti vlastne prišli na svet, tak ešte takáto možnosť legislatívne nebola upravená a nakoniec z rôznych praktických dôvodov, aj keď už tá možnosť potom bola, sme k tomu nepristúpili, ale musím sa tak osobne priznať, že ma z toho bolí srdce. Príde mi to ako zvláštne, že také základné veci o živote sa moje deti dozvedajú od iných ľudí. A to nehovorím kvôli nedôvere voči učiteľom, sám som učiteľ, čiže v žiadnom prípade nevidím učiteľov ako nejakých cudzích ľudí. Naopak, veľakrát sú to naozaj takí druhí rodičia tých detí, takže nevychádza to z nejakého podozrievania školstva alebo učiteľov.

Na druhej strane je to normálne, že deti tie základné hodnoty aj základné poznanie o svete dostávajú v rodine a je výborné, ak rodina funguje a ak tieto veci sa do detí dostávajú od tých najbližších ľudí, a to je otec a matka a samozrejme, prípadne širšie príbuzenstvo. Ja sám si spomínam, ako hlavne, keď som teda mal ešte aj viac času, bol viac doma, tak som chodil s deťmi v určitom veku na tzv. prieskumy do prírody, kde sme išli, niečo sme videli, porozprávali sme sa o tom, povedali si nejaké informácie, bolo to veľmi prirodzené, milovali sme to, aj deti, aj ja.

Na druhej strane niektorí ľudia namietajú, že je problémom pri tomto domácom vzdelávaní socializácia a tak ďalej. Väčšina rodičov, ktorí sú schopní a ochotní do toho ísť a je to naozaj veľmi malé percento rodičov, žijú zároveň dosť intenzívnym spoločenským životom a sú v spojení s ďalšími takýmito rodinami, častokrát aj viacdetnými, čiže tie deti sú veľmi intenzívne, aj socializované.
Znova, aby bolo jasné, hovoríme možno o nejakom promile, o nejakých promile počtu ľudí a počtu rodičov a detí, ktorí sa do tohto zapájajú, pretože ľudia, ktorí to majú na srdci, ako napríklad ja, v konečnom dôsledku pod vplyvom praktických okolností uprednostnia to školské vzdelanie a vyberajú si potom školy, ktoré sa im zdajú pre ich deti najvhodnejšie.

Ja si myslím, že rodičom, ktorí sú naozaj tak zodpovední a majú toto na srdci, tak štát by mal vytvoriť maximálne dobré ústretové podmienky, aby túto svoju myšlienku mohli realizovať, pričom pochopiteľne dohľad štátu pre určité extrémne situácie je dobrý, ak zostáva. A ja si spomínam na jeden prípad, kde ešte v dávnejšej dobe, možno z môjho pohľadu o pol generácie ďalej, v Holandsku jeden rodič odmietol dať svoje deti nastúpiť do školy. Tak, samozrejme, ho obvinili, bol súd a on sám sa na to teda pripravil a nakoniec argumentáciou, hoci nebol právnik, vyargumentoval, že súd uznal, že podľa ústavy majú rodičia právo a ak ho zanedbávajú, ak ho zanedbávajú, tak vtedy môže nastúpiť štát. A dalo by sa povedať, že deti majú právo byť vzdelávané, rodičia majú právo svoje deti vzdelávať, ale neznamená to automaticky povinnosť školského vyučovania, ak tá povinnosť a to právo zároveň sú realizované teda ináč.
Takže zhrniem to len veľmi jednoducho, podporujem to, treba umožniť takýmto ľuďom naozaj priaznivé podmienky. Stretávam sa s týmito ľuďmi, viem, že sú to veľmi vzácni, vzdelaní ľudia, ktorí sa snažia, aby mohli robiť to, čo je podľa nich pre ich deti, pre ich rodiny to najlepšie. Častokrát sú tam aj špecifické podmienky, ktoré naozaj mnohí tí rodičia vedia najlepšie zhodnotiť. Takže budem hlasovať za tento návrh zákona, aby postúpil do druhého čítania. Týmto aj ďakujem pánu navrhovateľovi, že ho predložil.

Ďakujem.

152.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, pani kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, ktorý je pod tlačou č. 1749. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a odporučím, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 9. novembra 2015 a v gestorskom do 10. novembra 2015, pokiaľ by sme ho postupovali do druhého čítania.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.