Videokanál klubu

Ďakujem za slovo.
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, dovolím si z tohto miesta zareagovať predsi, verím, že neporuším veľmi rokovací poriadok, aj na práve uplynulú diskusiu, lebo sa mi zdá, že k tomuto potravinovému problému sme zaujali stanovisko, ktoré ako keby potvrdilo, že sme schopní porušovať ústavu.
Ak sa predsi v ústave hovorí, že poslanec sa rozhodol podľa svojho svedomia a nie je viazaný žiadnymi príkazmi, tak sa tu v priamom prenose potvrdilo, že nemáme problém ústavu porušiť a že napriek tomu, že si myslíme, že návrh zákona, ktorý tu zaznieva, je pre občana a pre túto krajinu dobrý, príkazy sú viac ako svedomie. Neviem, buď niekto čosi napísal zle do ústavy alebo zle si tu niečo vysvetľujem, ale mám pocit, že, oceňujúc úprimnosť pána poslanca Martvoňa, sa tu zároveň potvrdilo, že čosi nezdravé v tejto sieni zákonnosti je. Ale tým pádom si nedovolím kritizovať, naopak, ja to oceňujem, len vy ste právnik a ja som mal pocit, že ústava a to, čo sa tu z toho vykľulo, nie je v takej jednote, v akej by sme to chceli čisto mať. Ale, pardon, toto je vec, ktorú už by som teraz nemal rozvíjať.
Ja chcem veľmi stručne predstaviť novelu zákona lesného a zároveň aj istý vstup do zákona o verejnom obstarávaní. Začnem netypicky, téma migrantov, hľadanie riešení, problémy s tým, ako pomenovať príčiny, ako pomenovať riešenia. Hľadáme ich kdesi, často za oceánom alebo ďaleko na východe, raz v Kremli, raz v Bielom dome, potom niekde, ktovie kde všade, a ja si dovolím upozorniť, že cítim, že je tu jeden veľký problém, príčina, ktorý sme nepomenovali. Myslím si, že 21. storočie a jeho dôsledky pohybu, ktoré tak citlivo teraz vnímame, sa nachádzajú niekde možno celkom inde. A že možno toto storočie nebude charakterizované bojom kultúr, ale oveľa jednoduchším a pochopiteľnejším bojom o základné životné potreby, napríklad o takú pitnú vodu. A na to chcem upozorniť, je to možno netypický úvod pre zákon o lesoch a jeho predstavenie, ale ja túto súvislosť vnímam naozaj veľmi, veľmi úzko a som presvedčený, že by sme si mali jasne povedať ako ľudia, ktorí majú povinnosť vidieť do budúcnosti, že máme dnes úžasnú možnosť pomôcť našej krajine, aby sme tento boj o zdravé životné podmienky, prostredie alebo o tú obyčajnú pitnú vodu zvládli tak, ako nám to vlastne naša krajina umožňuje, a tu sme pri podstate, ako nám to umožňuje bohatstvo tejto krajiny, ktoré je dané jej lesmi.
Som presvedčený, že tu jedna z dôležitých odpovedí sa nachádza a je treba to preto zdôrazniť, a to je podstata návrhu novely zákona o lesoch, že disponujeme obrovským bohatstvom, ktoré už konečne raz musíme sa naučiť pomenovať správne. A správne pomenovanie znamená to, že naše lesné bohatstvo ani zďaleka nepredstavujú drevné zásoby, ktoré sú doposiaľ stále, žiaľ, jediným oceňovaným produktom, ale že bohatstvo slovenských lesov spočíva v oveľa významnejších produktoch, ktoré sú mnohonásobne cennejšie, potrebnejšie, drahšie, použite aký výraz chcete, ako je hodnota dreva.
A preto práve tu je zacielený náš návrh, návrh, ktorý predkladám v mene pána poslanca Hubu, pani poslankyne Mezenskej, pána poslanca Fecka a pána poslanca Kadúca, kde chceme veľmi zdôrazniť, že zodpovedná krajina si je vedomá svojej zodpovednosti a jej zástupcovia, verím, že rovnako, a musíme preto to, čo sa tak často hovorí, všeobecne, áno, lesy vedieť pretransformovať do reálnej roviny a reálnou rovinou je nový dôležitý termín, ktorý vkladáme do zákona o lesoch. A tam by som povedal, to je podstata podstaty, aj keď bude tu reč o viacerých súvislostiach, a tá podstata podstaty je v tom, že prvýkrát vkladáme veľmi dôležitý pojem, ktorý sme nazvali "komplexná hodnota lesov" a v ktorých je vyjadrené veľmi exaktne, nie už lyricky, ale veľmi presne to, čo potrebujeme dostať do budúcnosti tejto krajiny, aby jej lesné bohatstvo bolo zárukou zdravého života nás aj tých, čo prídu po nás. To je mimoriadne dôležité.
A dovolím si túto úvodnú časť zakončiť len tým, že sa odvolám na veľmi významného lesníka Jozefa Dekreta Matejovie, ktorý veľmi stručným heslom vyjadril podstatu, na ktorú dnes môžeme úplne bez problémov nadviazať: Zachovať lesy potomkom. V tejto silnej a jednoduchej vete je vlastne skryté to, čo dnes bude pretraktované pri preberaní zákona o lesoch, pretože od lyriky musíme prejsť k veľmi tvrdému a presnému pomenovaniu toho, že komplexná hodnota lesa je otázka budúcnosti tejto krajiny a táto budúcnosť musí byť spojená so zdravím a s hodnotami, ktoré určite prevyšujú aj štvorročné volebné obdobia, aj akékoľvek politikárčenie.
Takže toľko na úvod, ja teraz poďakujem s tým, že potom, keď bude vyhlásená rozprava, dovolím si, vážený pán podpredseda, prihlásiť sa do nej ako prvý. Ďakujem.

Ďakujem.
Myslím si, pán kolega, že veľmi dobre ste opísali dôvody, prečo je dôležité, aby záruka, ktorá je teraz, záruka na potraviny, veľmi striktne stanovená, aby sme s tým niečo urobili. A tak isto sa pripájam k podpore, a pre mňa štátna potravinová správa nemá taký vstup do svedomia a presvedčenia, aby som musel odísť zo sály, ale budem jednoznačne hlasovať za.
Druhá časť, ktorú, alebo čiastočne ste spomenuli aj nastavenie, ktoré môžeme využiť ako legislatívny parameter fungovania Európskej únie, a to je občianska iniciatíva, ktorú, ak som to dobre zachytil, iniciujú z Francúzska a ak sa nazbiera v členských štátoch Únie viac ako milión hlasov, tak sa týmto podnetom bude musieť zaoberať Európska komisia.
Ja chcem povedať, že tento proces nie je márny, pretože dnes zrovna, dnešným dňom o polnoci končí jedna mohutná občianska iniciatíva smerujúca na Európsku komisiu a týka sa transatlantického partnerstva, kde chcem možno len voľne informovať, že sa podpísalo o to, aby sme tento proces zastavili, už 3 milióny 200-tisíc ľudí cez Európsku úniu a dnes o polnoci možnosť toho podpisu končí. A ak to tu voľne pozerám, tak neexistuje ani jeden členský štát, ktorý by nebol naplnil svoju národnú kvótu. Dokonca aj Slovensko 10 500 podpismi túto iniciatívu na zastavenie tzv. TTIP-u podporilo. A som zvedavý, ako táto iniciatíva, ako sa s ňou Európska komisia vysporiada.

40.
Ďakujem vám za slovo.
V tejto sieni často hovoríme o istej úcte a snahe pomôcť krajine, ľuďom, pôde a proste veľmi často hovoríme oprávnene o potrebách, ktoré by sme chceli ľuďom dopriať, a verím, že to myslíme úprimne. A ak je to naozaj tak, potom si neviem predstaviť, ak v tejto súvislosti, naviažuc na takéto pekné zámery, by niekto dokázal nepodporiť takýto zákon, ktorý jednoznačne hovorí, tak ako ste to už viacerí zdôraznili, o úcte k ľuďom, ku krajine, k pôde, k ich šikovnosti. Neviem si predstaviť ako tieto dve veci niekto môže skĺbiť. Preto chcem veriť, aj vďaka atmosfére, ktorá tu bola pred časom, že naozaj dôjde k malému zázraku a takýto samozrejmý zákon, ktorý doslova núti hlasovať za, aj schválime.
Ďakujem.

83.
Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní poslanci, zástupcovia verejnosti, dovoľte mi, aby som opakovane, hoc v prvom čítaní, ale už vlastne niekoľkýkrát predniesla súbor návrhov opatrení, konkrétnych pripomienok k riešeniu toho, ako je možné zlepšiť a zefektívniť postavenie spotrebiteľa na slovenskom trhu, ako je možné prijatím takýchto opatrení zvýšiť vymožiteľnosť spotrebiteľského práva.
Viaceré inštitúty, ktoré aj dnes prednesiem a ktoré sú v pomerne rozsiahlej úprave zahrnuté do návrhu zákona, tu už odzneli, tak sa ospravedlňujem za to, že sa to takto cyklí. Na druhej strane veľmi ma mrzí, že takto samozrejmé návrhy, ktoré by určite privítala spotrebiteľská verejnosť a ktoré odrazila aj spotrebiteľská prax, nenašli dostatočnú politickú vôľu na to, aby boli prijaté a boli už dávno účinné.
Pripravovanou novelou zákona o ochrane spotrebiteľa zastrešujem viaceré iné nepriame vstupy do zákonov, a to konkrétne do Občianskeho zákonníka, do Občianskeho súdneho poriadku, do zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
Čo sa týka jadra návrhov zmien v samotnom zákone o ochrane spotrebiteľa, tam sa sústredíme v danom návrhu predovšetkým na už opakovanú potrebu zadefinovania a rozlíšenia pojmu "priemerný" a "zraniteľný spotrebiteľ". Viackrát sa pojem "zraniteľný spotrebiteľ" objavuje v jednotlivých ustanoveniach zákona, avšak bez adekvátneho zadefinovania. Preto na toto kladieme dôraz hlavne v systéme zlyhávajúcej ochrany zraniteľných spotrebiteľov, ktorých v dnešnej dobe už naozaj nemožno vymedziť len na princípe zraniteľnosti, čo sa týka nejakých zdravotných hľadísk, či už nejakého duševného alebo fyzického hendikepu. Snažíme sa definíciu zraniteľného spotrebiteľa podľa potrieb doby a praxe rozšíriť aj na znevýhodnenie spotrebiteľa z pohľadu jeho vekového znevýhodnenia, sociálneho statusu, ale aj istým spôsobom vzdelanostného znevýhodnenia.
Na tento osobitný inštitút, na túto rozšírenú definíciu zraniteľného spotrebiteľa sa potom, samozrejme, snažíme viazať aj konkrétne operatívne inštitúty, tak aby boli prínosné a poskytovali zraniteľným spotrebiteľom špecifickú ochranu, napríklad aj pred úžerou, keď sa stanú obeťou alebo vlastne objektom prebiehajúcich exekučných konaní, kde na základe vytypovania a určenia takýchto zraniteľných spotrebiteľov požadujeme už nepriamo v zákone o súdnych exekútoroch zníženie odmeny pre exekútora o polovicu a zároveň aj zníženie nákladov na trovy exekúcie nanajvýš na výšku pohľadávky bez príslušenstva. Takže tým chcem len preukázať previazanosť a nevyhnutnosť previazania jednotlivých zákonov preto, aby samotná definícia nebola samoúčelná, ale aby znamenala priamy prínos a prospech pre poškodených a nedostatočne chránených spotrebiteľov.
Okrem potreby tohto zadefinovania a rozlíšenia upriamujeme v návrhu zákona pozornosť aj na opravný prostriedok, ktorý ustavične spôsobuje a zväzuje spotrebiteľom v súčasnosti na trhu, ak sa ocitajú v reklamačných konaniach, potiaže. Spotrebiteľ v súčasnom zadefinovanom rámci paragrafového ustanovenia, ktoré sa týka reklamácií, znevýhodňuje spotrebiteľa, a to tým, že prednostné právo o určení hodnotiaceho subjektu, ktorý posudzuje predmet sporu, reklamovaný výrobok alebo službu, ten hodnotiaci subjekt je prednostne vyberaný predajcom. Viackrát to tu opakovane odznelo, že takýmto spôsobom závery reklamačných konaní vyznievajú zo 100 % v neprospech spotrebiteľov a už dlhodobo samotní spotrebitelia alebo aj tí, ktorí sa profesionálne venujú pomoci spotrebiteľom v reklamačných konaniach, upozorňujú na to, že tieto posudky od určených osôb alebo osôb, ktoré sú objednávané predajcami, ktorí sú s týmito určenými osobami v určitom podmienenom, aj priamo v obchodnom vzťahu, tieto posudky sú tendenčné, nie sú objektívne a o ich hodnote, o ich vierohodnosti je možné pochybovať.
Vo väčšine prípadov sa spotrebitelia stretávajú s jednovetnými kategorickými výrokmi o zamietnutí reklamácií bez toho, aby tam toto vyjadrenie alebo toto záverečné tvrdenie bolo opreté o isté zdôvodnenie. A nielen isté zdôvodnenie, žiada sa, a hlavne v sporných reklamáciách, predmetoch vyššej hodnoty, žiada sa exaktné vyhodnotenie, ktoré si dokážu či už predajcovia alebo spotrebitelia zabezpečiť prostredníctvom autorizovaných notifikovaných skúšobní.
Takže my, naopak, tak ako doteraz bolo prednostné právo dané do rúk predajcom určiť hodnotiaci subjekt, my toto prednostné právo prevádzame na spotrebiteľa. Očakávame, že ak bude spotrebiteľ vyberať hodnotiaci subjekt, či už je to určená osoba, alebo to bude autorizovaná osoba, skúšobňa, tak takýto posudok bude hodnovernejší. Náklad na určenie na vystavenie a vypracovanie tohto posudku, či už ide o reklamáciu zamietnutú, s ktorou sa spotrebiteľ nejakým spôsobom nestotožnil do dvanástich mesiacov alebo po dvanástich mesiacoch, tieto náklady navrhujeme, aby znášal predávajúci.
Súčasťou úprav alebo návrhov úpravy zákona o ochrane spotrebiteľa je tiež doplnenie povinných náležitostí, ktoré má obsahovať takéto odborné posúdenie, a okrem toho, ako je vystavané, ako je zadefinované dnešné znenie zákona, okrem náležitostí na identifikáciu osoby, identifikáciu predmetu sporu daného výrobku alebo posudzovanej služby, okrem určenia dátumu a, ako som už spomenula, vo väčšine prípadov kategorických jednovetných záverov požadujeme, aby každé takéto odborné posúdenie obsahovalo to, čo je pre akékoľvek odborné posúdenie, stanovisko alebo vyjadrenie podstatnou náležitosťou, a to je zdôvodnenie. Pre mňa je veľkým počudovaním, že doteraz takáto kľúčová a ťažisková časť odborného posudku v týchto, jednoducho v zákone chýba.
Čo sa týka zákona, Občianskeho zákonníka tam sa snažíme zaviesť už dlhodobejšie potrebný a jednoznačný inštitút a jeho znenie je veľmi krátke. V krátkosti znie, že spotrebiteľské zmluvy, ktoré sa uzavreli použitím nekalých obchodných praktík alebo úžery, sú neplatné. Prečo navrhujeme takéto ustanovenie?
Zákon o ochrane spotrebiteľa vymedzuje a ustanovuje, že všetky obchodné nekalé marketingové praktiky sú zakázané. To, že sú zakázané, ešte automaticky – či už v mimosúdnej, alebo súdnej praxi – neznamená, že vďaka používaniu alebo v dôsledku používania nekalých obchodných praktík je či už časť, alebo celá zmluva neplatná. Občiansky zákonník hovorí podrobne o tom, kedy je časť zmluvy alebo tá-ktorá neprijateľná podmienka neplatná. V prípade neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ak sú to podstatné podmienky zmluvy, môže byť v dôsledku takých, použitia takýchto neprijateľných podmienok neplatná aj celá zmluva. Rovnako takúto jasnú a jednoznačnú definíciu sa usilujeme zakotviť, aj čo sa týka používania nekalých obchodných praktík, jednoznačne stanoviť a zadefinovať inštitút spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli uzavreté s použitím nekalých obchodných praktík, sú neplatné. Jednoduchá úprava, ktorá zjednoduší vymožiteľnosť a výkon spotrebiteľského práva.
Ďalším bodom, na ktorý sa zameriavame v návrhu novely zákona o ochrane spotrebiteľa, je zavedenie inštitútu predsúdnej a predexekučnej výzvy. Už pri jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch ja som prezentovala túto snahu a hlavne potrebu zaviesť tieto inštitúty, pretože opäť sa praxou ukázalo, že v prípade, že spotrebitelia sa ocitli či už v súdnych konaniach, alebo v exekučných konaniach, nemali možnosť, aj keď to chceli a chceli dobrovoľne plniť na základe dobrovoľne uzavretej dohody zo strany veriteľov oprávnených alebo ich právnych zástupcov, jednoducho im to nebolo umožnené.
Dlhodobejšie je možné badať a pozorovať trend nátlakového vťahovania spotrebiteľov do formalizovaných postupov, do celého reťazca od veriteľa cez právnych zástupcov veriteľa oprávneného k vymáhačským spoločnostiam, súdom, rozhodcovským súdom, napokon k exekútorom. Samozrejme, že všetky tieto formalizované inštitucionalizované postupy, ktoré nevie spotrebiteľ, hlavne keď nemá právnu pomoc, nejakým zásadným spôsobom nabúrať, sú spoplatňované a viažu sa na to naozaj nemalé finančné prostriedky.
V podstate táto predsúdna aj predexekučná výzva vytvára priestor pre uzavretie mimosúdnej dohody a rovnako na základe aj deklarovaných snažení samotnej vládnej strany a tých, ktorí sa z radov poslancov alebo aj zástupcov ministerstiev prezentujú snahou zlepšovať a zefektívňovať spotrebiteľské právo, naozaj nevidím problém, aby takýto konštruktívny návrh a návrh prospešný pre spotrebiteľskú verejnosť bol prijatý.
Posledným bodom, na ktorý som postavila dôraz v návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa a nepriamo v zákone o súdnych exekútoroch a exekučnom konaní, spočíva v snahe znížiť finančný limit na úhradu exekučných trov, exekučných nákladov pri drobných exekúciách. Mechanizmus alebo vzorec, podľa ktorého navrhujeme znížiť tento finančný limit, je presne v zákone stanovený, je podrobne rozpísaný a konkretizovaný.
Rovnako tak v rovnakom zákone sa usilujeme o to, aby, pardon... (krátke mlčanie rečníčky a jej listovanie v podkladoch), vypadla mi myšlienka. Rovnako sa usilujeme aj zvýšiť ochrannú výšku, výšku chránenej a neexekuovanej sumy hotových peňazí alebo finančných prostriedkov vedených na účte dlžníka z 99,58 na sumu 200 eur.
Zdôvodnenie je plne zrozumiteľné, od roku ´95, kedy bol ustanovený zákon o súdnych exekútoroch, nedošlo k úprave a k zvýšeniu tejto sumy. Samozrejme, že aj popri tom za celý čas od toho roku 95. výrazne porástli životné náklady občanov, spotrebiteľov, v tomto prípade dlžníkov. Preto navrhujeme, aby primerane dobe a aj životným nákladom bola zvýšená táto chránená a neexekuovateľná suma z 99,58 na 200 eur.
V podstate takýmto spôsobom som konkretizovala hlavné návrhy, ktoré sú súčasťou zákona a ktorých prijatím, som presvedčená o tom, dokážeme zefektívniť a zvýšiť vymožiteľnosť spotrebiteľského práva a s kľudným svedomím si môžeme povedať, že naozaj spotrebiteľ je na trhu všeobecne, obzvlášť na finančnom trhu, v rámci našich možností chránený.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, členovia komisie, ktorí boli u nás na výbore, ktorý s nimi rokoval počas predkladania mojich zákonov, za poslednú trištvrte hodinku boli u nás. Mňa mrzí, že som sa s nimi nemohol porozprávať oficiálne, v každom prípade porozprávali sme sa včera na spoločnej pracovnej večeri, takže som rád a určite kontakty si odovzdáme a budeme udržiavať aj naďalej, pretože máme spoločné témy, v ktorých budeme vedieť si pomôcť navzájom.
V každom prípade teraz by som teda povedal záverečné slovo k mnou predloženému zákonu. A ďakujem aj kolegovi Osuskému, aj kolegovi Viskupičovi za podporné stanovisko, nakoľko toto je skutočne plátaním diery v zákone. Toto nie je žiadny ani populistický prvok, ani žiadny predvolebný ťah. Pretože my sme podobné zákony už predkladali dávnejšie, len neboli prijaté.
Bolo nám však v niektorých prípadoch vytýkané, že sú tie zákony ešte nie také dokonalé, ani tento určite nie je úplne dokonalý, pretože v každom prípade vždy sa dá vylepšovať. Ako už kolega Viskupič povedal, že by sa dalo precizovať aj petičné právo, respektíve kampaň v rámci petície. Tak toto sa určite vylepšiť do budúcnosti bude dať. V každom prípade teraz lepíme dieru v tom, že ostatné kampane, volebné kampane majú svoje určené pravidlá, ale referendová kampaň nemá. Takže skutočne je to len vypĺňaním prázdneho miesta a danie možností dohliadaciemu orgánu na to, aby potom následne vedel na základe reálneho zákona posúdiť, či daná kampaň bola vedená v súlade so zákonom alebo nebola vedená v súlade so zákonom.
Takže dúfam a verím, že tento zákon nájde podporu aj u vládnych poslancov, pretože s takýmto zákonom už určite mohlo prísť ministerstvo kultúry, ako už bolo deklarované, ale zatiaľ neprišlo. A keďže by nás potenciálne mohli čakať dôležité referendové kampane... (Zaznievanie gongu, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím vás, kolegovia, chvíľočku ešte, utíšte sa. A, pán kolega, iba vás upozorňujem, že je jedenásta hodina.

Hraško, Igor, poslanec NR SR
... pretože sa nachádzame v zložitej situácii migračnej krízy, ktorá môže do budúcnosti negatívnym spôsobom zasiahnuť aj do života obyvateľov na Slovensku a mohlo by sa v prípadnom referende rozhodovať aj o ďalšom postupe. Preto verím, že tento zákon, pokiaľ nebude aj podporený, tak s ním príde buď niekto z vlády, alebo niekto z poslancov vládnej strany na najbližšom rokovaní, síce už nebude môcť na najbližšom rokovaní, takže v dohľadnom čase sem do parlamentu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca.
Vážený predkladateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, milí žiaci, myslím si, že predmetný návrh zákona rieši jednu z dôležitých vecí, ktorú sme my niekoľkonásobne preberali aj na pôde výboru pre kultúru a médiá, a totižto tzv. legislatívnu núdzu, legislatívnu medzeru, ktorá v plnej svojej kráse sa objavila aj pri poslednom referende, a to je to, že neexistuje reálny mechanizmus v našej legislatíve, či sa budeme baviť o zákone o RTVS alebo o zákone o vysielaní a retransmisií 308/2000, alebo zákone, ktorý sa snaží novelou riešiť predkladateľ.
Ide totižto o to, že je skutočne pravdou, že nevieme a doteraz nemáme v legislatíve zadefinované, akým spôsobom identifikovať tzv. názorové tábory, nazvem to tak, ak sa koná referendum. Následne táto výhovorka, resp. odvolanie sa na túto legislatívnu núdzu alebo dieru v zákonoch spôsobuje, že neexistuje reálna možnosť, akým spôsobom sa jednotlivé názorové skupiny môžu dostať do vysielania nielen na základe stanovenia publicistických relácií, ktoré sa tém referenda chcú venovať, ale ani pre tzv. komerčný priestor, že neexistuje možnosť, akým spôsobom si môžu jednotlivé názorové skupiny zadávať, ak sa koná referendum, reklamu. Z toho vyplýva to, čo spomínal aj predkladateľ v úvodnom slove, že je na svojvôli jednotlivých vysielateľov, akú názorovú skupinu nechá vo svojich, alebo ním vlastnených médiách, vystúpiť, resp. či sa referendum, čo sa stalo v mnohých prípadoch, pri poslednom referende, absolútne vyhne a z hľadiska toho, že nevie, akým spôsobom môže regulátor následne rozhodnúť, čiže ako sa zachová Rada pre vysielanie a retransmisiu, v podstate či už komerčné, alebo publicistické vysielanie ohľadom referenda do svojho vysielania ani nezaradí.
Myslím si, že keďže nevznikla ministerská, čiže ministerstvo kultúry ako gesčné ministerstvo, resp. sme sa nedohodli ani na výbore a nevznikla žiadna výborová iniciatíva, ktorá by túto legislatívnu dieru vedela zalepiť, resp. by prišla s riešením, tento návrh zmeny, nazvem to tak, že volebných kódexov, veľmi vítam.
Následne keďže tuná sa venuje predkladateľ viac-menej vysielateľovi zo zákona, čiže nášho telerozhlasu alebo RTVS, mali by sme sa aj následne pozrieť na vysielanie ako celku. To znamená aj vysielateľa zo zákona, aj vysielateľov z licencií, ľudovo povedané, súkromných médií. Myslím si, že je dostatočný čas, odkedy dané referendum prebehlo, a musím povedať, že táto legislatívna diera stále trvá, a keby sa aj konalo akékoľvek referendum nové, budeme mať stále problém s identifikáciou názorových skupín, lebo vieme si predstaviť, že pri referende môže byť niekoľko pohľadov, a preto je veľmi dobré, že prichádza na základe predloženého návrhu aspoň k úprave pri vysielaní Rozhlasu a televízie Slovenska. Igor Hraško stanovuje, myslím, že 25-hodinovú povinnú kvótu pre diskusné relácie v rozhlasovom a televíznom vysielaní a zavádza parametre, ako týchto 25 hodín rozdeliť medzi jednotlivé názorové skupiny.
Chcem vás poprosiť o podporu tohto zákona a aj keď je opozičný, minimálne sa zamyslieť nad tým, že môže prísť časom ku konaniu rôznych referend, za posledný polrok členovia z eurovýboru, možno mi dajú za pravdu, tuná sa dívam na Helenu Mezenskú, kedy premiér Fico spomínal minimálne dve referendá za posledný polrok, čiže môžu prísť referendá a my nemáme reálny nástroj, ako objektívne dostať jednotlivé názorové skupiny do komerčného alebo aj priamo publicistického vysielania, aby to bolo spravodlivé.
Igor Hraško spomínal, že tú nespravodlivosť cítil pri poslednom referende, že viac sa v médiách objavovali ľudia, ktorí boli ako keby proti referendu, zároveň niekto môže mať presne opačný pocit, že bol v rámci publicistiky vytvorený omnoho väčší priestor pre ľudí, ktorí obhajovali jednotlivé otázky referenda, a keďže nemáme reálny zákon, ako toto posúdiť, a vychádzame iba zo zákona 308, kedy sa má zabezpečiť všeobecná vyváženosť a predísť jednostrannosti vysielania, tak nevieme sa pri referende ani z hľadiska spravodajstva a publicistiky dopátrať k tomu, či jedna alebo druhá názorová skupina mala pravdu.
Obrovský problém ale je, a to tu spomína, je kampaň, pretože tu už sme úplne mimo, čo znamená, že my, či sa rozhodne nejaké komerčné rádio, alebo nejaká komerčná televízia, dokonca si myslím, že aj RTVS išla tak na hrane zákona, ale tí aspoň prijali nejaké vnútorné pravidlá na základe štatútu, čo môžu, a snažili sa zabezpečiť objektivitu.
Ešte raz, mnohé komerčné médiá pri konaní posledného referenda sa radšej komerčnej reklame jednotlivých názorových skupín vyhli, aby sa vyhli možným problémom a postihom, pretože nie je žiadna právna istota, akým spôsobom brať inzerciu, resp. reklamu pre jednotlivé názorové skupiny. Máme mechanizmus pri voľbách a keďže každé voľby za poslednú dekádu zvyšujú počet politických subjektov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec, pani kolegyne, kolegovia, prosím vás, aby ste sa v sále utíšili, aby mohol dokončiť svoj príspevok kolega Viskupič.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
... keďže vieme zvládnuť pri voľbách čím ďalej viac politických subjektov a ich či už povinné zobrazovanie ich politickej reklamy, resp. aj zadávanie komerčnej reklamy, tak mali by sme tieto isté parametre preniesť aj na konanie referenda. Dokonca si myslím, že by sme mali rozmýšľať aj nad tzv. petičným právom, pretože aj keď niekto zbiera podpisy a chce dostať svoj podnet alebo návrh do pléna parlamentu, čiže musí vyzbierať stotisíc podpisov, viem si predstaviť, že vzniknú takisto rôzne názorové skupiny.
Chcem teda, aj keby tento návrh neprešiel, aby sa kompetentní, či už z výboru pre kultúru a médiá, a tam viem, že vládne zhoda, minimálne v tej odbornej časti, že budeme musieť prijať nejakú normu na to, aby sme kampane pri referende a zároveň vysielanie médií pri referende nejakým spôsobom upravili, to isté sa týka ďalšej otázky, tzv. petičného práva a čím skôr legislatívnu dieru, ktorú máme pri nastavení nášho mediálneho sveta, ak sa bavíme o kampani na referendum, zalepili.
Preto chcem vás poprosiť, aby tento návrh zákona, ktorý zatiaľ rieši aspoň verejnoprávne médium alebo médium verejnej služby, bol prijatý a následne sa zamerali komplexne na celý svet našich médií, a to aj v oblasti konania referenda, aj v oblasti zberu petícií a prejednávania petícií v tomto pléne parlamentu.
Ďakujem za pozornosť.

58.
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca.
Vážení kolegovia, kolegyne, predkladám ďalšiu novelu zákona, tentokrát o volebnej kampani.
Tento návrh zákona je doplnkom k predchádzajúcemu zákonu, teda k novele ústavy, kde sa hovorí o sfunkčnení referenda. Tento nástroj hovorí o tom, že kampaň, ktorá sa bude aj v rámci referenda konať, by mala mať svoje určité pravidlá. Tieto pravidlá máme zavedené pri ostatných voľbách, či už do Národnej rady, či už do samosprávy, vyšších územných celkov alebo miestnej samosprávy, tak isto pri voľbe prezidenta a tak isto aj pri voľbe do Európskeho parlamentu. Nie sú však presne zadefinované pri referende. A mali sme to možnosť vidieť aj pri tom poslednom referende, kde bola veľká mediálna masáž proti tomuto referendu.
Ak má niekto prostriedky na to, aby si mohol dovoliť antikampaň, tak si ju urobí a, samozrejme, potom môže to dospieť k tomu, že aj tá účasť, ktorá sa predpokladá, že by mohla byť veľká, a môžu si ľudia vyjadriť názor, vyjadrením názoru, že neúčasť – aj to je môj postoj, no to je postoj, ale nie vyjadrenie názoru. A to je rozdiel, aj to, čo hovoril kolega Martvoň. Nejsť voliť nie je vyjadrenie názoru, ale vyjadrenie postoja. Takže to je veľký rozdiel.
A v každom prípade hovoríme tuná o pluralite názorov, a preto aj kampaň by mala byť istým spôsobom upravená. Preto sme ju vložili do tejto novely zákona, nie je to veľmi dlhé, je to jednoduché, ale upravuje práva a povinnosti verejnoprávnej televízie a verejnoprávneho rozhlasu pri vedení referendovej kampane.
Hlavným účelom teda tohto návrhu zákona je doteraz absentujúca úprava referendovej kampane v zákone a v rámci nej aj zakotvenie rovnosti v prezentovaní názorov, rovnako ako je tomu pri iných druhoch volieb.
V roku 2014 Národná rada schválila okrem volebných kódexov aj nové podmienky vedenia volebnej kampane, avšak naďalej sa opomenulo na právnu úpravu vedenia referendovej kampane pred konaním referenda. Posledné konané referendum v Slovenskej republike však ukázalo, že bez zákonom garantovanej rovnosti v prezentovaní názorov na konané referendum nie je možné uskutočniť objektívnu kampaň v médiách. V praxi tak dochádzalo k situáciám, že niektoré médiá poskytovali prezentovanie len určitého názoru na spôsob voľby v referende a Rozhlas a televízia Slovenska nezabezpečili v dostatočnej miere vedenie odborných a vecných diskusií k predmetu referenda. Aj na základe praktických problémov pri referendovej kampani a z dôvodu, aby sme občanom priamo v zákone garantovali, že médiá budú viesť objektívnu a vyváženú kampaň, sa navrhuje nasledovné:
Rozhlas a televízia Slovenska bude povinná poskytnúť po 25 hodín diskusných relácií v rozhlasovom a televíznom vysielaní, pričom účastníkmi daných diskusií budú zástupcovia podporovateľov a odporcov konania referenda. Ďalej je to uvádzané len ako "účastníci".
Možnosť viesť takéto diskusie bude mať aj vysielanie s licenciou.
Zavádza sa nová možnosť pri konaní referenda, aby Rozhlas a televízia Slovenska a rovnako aj vysielateľ s licenciou vyhradili najviac po 30 minút vysielacieho času pre účastníkov referenda na referendovú reklamu. Aby sa predišlo obštrukciám zo strany najmä odporcov referenda, zavádza sa povinnosť konať diskusnú reláciu aj potom, čo sa po predchádzajúcej výzve odmietla niektorá z názorových strán zúčastniť v diskusnej relácii na tému referenda, a teda si uplatnila tzv. prázdne kreslo v diskusii. Vďaka tejto právnej úprave sa predíde rôznym obštrukčným konaniam, ktoré majú za cieľ len neuskutočnenie odbornej diskusie k predmetu referenda.
A nakoniec, umožňuje sa konanie diskusných, publicistických či iných programov s problematikou referenda, ktoré by mohli ovplyvniť hlasovanie osôb oprávnených voliť v prospech, v neprospech referenda alebo ich z účasti alebo neúčasti na referende, len za podmienky zachovania rovnosti a vyváženosti prezentovaných názorov.
Takže, vážené kolegyne, kolegovia, je to zákon, ktorý aj napriek neprijatiu predchádzajúcej novely ústavy môže istým spôsobom upraviť mediálnu podporu referenda, resp. primäť k rovnosti a pluralite názorov na konanie referenda. Takže je to drobná úprava, ale myslím si, že opäť podstatná a v prospech priamej demokracie, v prospech občanov aj napriek tomu, že to kvórum by ostalo zachované pre platnosť referenda aj pre zozbieranie podpisov, ale aby bola zachovaná skutočne rovnosť v kampani vedenej k referendu alebo proti referendu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne aj mojim kolegom, aj ďalším za reakcie.
Pán kolega Osuský, vy hovoríte o lenivosti alebo o hlúposti ľudí. Viete, ja by som to až takto extrémne nenazýval, pretože to vám ľudia môžu potom spočítať v tom vašom bilancovaní, ako ste to spomínali, mňa to trošku mrzí, že ste takýto ostrý slovník zvolili. Ale viete, ľudia majú existenčné starosti. Skutočne, mnoho ľudí na Slovensku má existenčné starosti, preto nemajú čas reálne sa zaoberať počúvaním reálnych rozpráv z Národnej rady a vypočujú si skutočne len to, čo im podsunú médiá. Takže prijímajú skreslené informácie. Týmto sú masírovaní. Takže vôbec by som to nebral na ľahkú váhu.
Kolega Chren, my nerušíme kvórum, my ho len znižujeme, to si treba prečítať poriadne návrh, a okrem toho my sme sa inšpirovali Švajčiarskom, pretože ten ďalší zákon, ktorý opäť budem predkladať ja, hovorí o kampani. My sme mali pripravený aj taký rozsiahlejší návrh zákona, ale už teraz máte do toho kopec rečí a ten bol ešte extrémnejšie pre ľudí prijateľnejší ako tento, ktorý teraz predkladáme.
Priznám sa, že určite by ten vôbec nebol prijatý, ale mal už aj prvky kampane pre a kampane proti. Toto sme zatiaľ do tohto návrhu nedali, ale pripravené to je do budúcnosti. Okrem toho ešte odporúčal by som si prečítať aj náš volebný program, lebo tam sa môžete inšpirovať, skutočne sa jedná o referendá, jedno je iniciačné a jedno je kontrolné. Takže tieto veci my máme dávno zapracované.
No a kolega Martvoň, vy ste hovorili, že spochybňujem nejakú demokraciu? Ja som nikdy nespochybnil parlamentnú demokraciu, len som vám vytýkal vaše jednanie, väčšinové jednanie, a musím povedať, že vám to skutočne vyhovuje, keď ľudia nechodia voliť. Zoberme si, že vy máte svoje štruktúry, vy máte ľudí nastrkaných všade. To je vaše voličské kvórum, ktoré chodí vás voliť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Veľmi dobre si poukázal na dve zásadné kvóra, ktoré máme, a ja skúsim pre ctených kolegov troška zo štatistiky, kvórum do vstupu parlamentu a kvórum pre platnosť referenda. Keďže máme 5-percentné kvórum, tak za posledné trojo volieb – 2006, 2010, 2012 – sa môžeme pozrieť na počet prepadnutých hlasov, ktoré v zásade každé voľby rastú, dokonca dvojnásobne. 2006 – 275-tisíc prepadnutých, 2010 – 402-tisíc prepadnutých hlasov a posledné voľby takmer pol milióna prepadnutých hlasov, čiže z hľadiska percenta odovzdaných skoro 20 percent. 19,32 percenta. Preto je oprávnené sa pýtať, čo pol milióna ľudí, ktorí sa vybrali k voľbám, ale ich hlas súčasný volebný systém vôbec nijak nezarátal?
Preto aj cteným kolegom, ktorí spochybňujú tvoju iniciatívu, chcem povedať jednu vec. Poistné mechanizmy z hľadiska referenda, či už podpisový cenzus alebo 20 %, ktoré ty určuješ ako kvórum pre platnosť referenda, je z obrovskej miery diskusie, ktorá na to, aby mohlo prejsť referendom aj z hľadiska histórie, kedy posledné dve boli tuším 21 % a 22 zhruba, je presne to, že ľudia sa chceli k nejakej otázke vyjadriť a nakoniec ich hlas, aj keď je to milión ľudí, alebo vyše milióna ľudí, nebol vyslyšaný. Najsilnejšia politická strana tu má milión sto aj kúsok hlasov a dosiahla väčšinu na prijímanie všetkých zákonov. Preto si myslím, že ideš správnou cestou a je dobré, že opätovne a opätovne predkladáme zmenu tohto... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja by som určite nešla cestou spochybňovania referenda, aj nám sa viackrát v parlamente stalo, že rozhodovanie parlamentu, myslím väčšinové rozhodovanie parlamentu, nekorešpondovalo so záujmami a postojmi občanov, občianskej platformy. Spomeňme si napríklad na také rozhodovanie o príspevkoch do eurovalu. Vtedy sa vôľa občanov alebo prieskumami zisťované záujmy občanov značne líšili od toho, ako rozhodoval parlament. Pripusťme, že aj politici sa môžu niekedy mýliť počas volebného obdobia, prípadne môžu zažiť politickú neistotu, hlavne v zásadných otázkach, kedy majú potrebu, prirodzenú potrebu sa oprieť o silný mandát občanov.
Napokon nebolo to tak dávno, keď aj pod ťarchou tlaku Bruselu a povinných kvót sám premiér priznal, že je potrebné, ak bude potrebné, okrem parlamentu je pripravený dôvodiť aj silným mandátom občanov, kedy hovoril otvorene o tom, že keď bude potrebné, vyhlásime aj referendum. Teda skôr, ako by som šla cestou spochybňovania referenda, by som dôraz položila na to, aby bola zabezpečená vyvážená, objektívna mediálna kampaň, a v tom ja vidím najväčšie rezervy a zároveň aj riziko.