Videokanál klubu

Zameral si sa v základe na to, čo ja už som niekoľkokrát zachytil v tomto pléne, že si mal výrazne na srdci, predpokladám, že tam je až nejaký symbolický osobný vzťah k priestoru IUVENTY. A chcem povedať, že výzva na to, aby sa to stalo symbolom, je veľmi dobrá a mám pocit, že neviem, či konaním tejto schôdze, alebo tým, že sa to vytiahlo takpovediac na svetlo Božie, nastal posun v možnom dopredaji alebo dokončení toho procesu nadobúdania majetku až do bodu, že príde štát aj o budovu, o bazén, o to prostredie, ktoré hovoríš.
Rozumiem tomu, že symbolicky by sme to mali označiť, aby to bolo úplne a jasne vidieť, či tento štát má, alebo nemá silu. A dokonca si dovolím povedať, že by sme mohli vydávať viac tých signálov, pretože ak už ju má mať len takú, že udržíme 10 %, v tomto prípade majetku alebo nejakej štátnej sily, čiže keď hovoríš o 50 tisícoch metrov štvorcových a teraz len o piatich, tak mali by sme mať ambíciu ísť omnoho, omnoho ďalej.
Momentálne stále len hasíme. A rozumiem, absolútne rozumiem tvojim dôvodom, prečo si aj podporil zvolanie schôdze, aj to, že niekto za to má niesť politickú zodpovednosť.

Otvoril si viacero otázok k tým trom dôvodom na odvolanie, ktorým si sa venoval ako keby na dovysvetlenie. Ale zaujímavý moment si otvoril v momente, keď si sa vyjadroval k jednak systému duálneho vzdelávania a jednak vôbec k nastaveniu systému v školstve, ktorý tiež som mal pri predkladaní Programového vyhlásenia vlády a následne pri skúške realizácií z hľadiska obrovsky ohlasovanej reformy a s tým, že teda funguje tu jednostranná alebo jednostranícka vláda, omnoho vyššie očakávania.
Mal som teraz možnosť sa zúčastniť niekoľkých zasadnutí buď regionálnych, alebo lokálnych samosprávnych orgánov a mám pocit, že začína to byť cez politické spektrum absolútny tlak na nejaké centrá, nejakú centrálnu zmenu, lebo je úplne jedno, či sa jedná o poslancov v miestnych zastupiteľstvách z vládnej strany alebo nezávislých, alebo z nejakého iného politického spektra, ktorí hovoria o tom, že systém prerozdeľovania prostriedkov a nastavovanie otvárania nových ročníkov je jednoducho zlý. Je zlý preto, že podporuje mechanizmus kanibalizácie jednotlivých vzdelávacích inštitúcií navzájom medzi sebou a vytvára sa z toho ako keby okresno-lokálna pri regionálnych školách možnosť robenia si a povinnosti kortešačky pre svoje vlastné okresy, odkiaľ kandidujem, čo vlastne znamená, že každý poslanec unisono hovorí, že súhlasí s tým, aby nastala nejaká bazálna zmena, aby o týchto systémových... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Ďakujem aj pánovi poslancovi Hubovi. No, povedal si, že nechceš, aby to vypadalo, že je táto téma pre teba srdcovkou, a ja rozumiem, chceš byť nad vecou. Ale na druhej strane neviem, či ešte existuje niekto, kto vie o tunajších bratislavských uličkách, štvrtiach, ba dokonca o konkrétnych domoch toľko zaujímavých a presných vecí a informácií, ako vieš ty. Nuž, kto iný možno by mal v tejto chvíli zabojovať aj za IUVENTU aj z tohto pohľadu, nielen ratia, ale aj osobnej skúsenosti a poznania. Veď ty si napokon človek, ktorý sa postaral aj o to, že na bráne IUVENTY dnes visí veľmi zaujímavý, malý, ale o to pozoruhodnejší, pomníček od známeho umelca Fera Guldana, ktorý pripomína hodnotu tohto objektu.
A preto si myslím, že vniesť do tejto témy aj takýto pohľad, možno menej racionálny, resp. nielen racionálny, ale aj pohľad človeka, ktorý desaťročia študuje, poznáva a ďalej odovzdáva vedomosti o hradnom kopci a širokom okolí - prečo nie? Ja si myslím, že keby túto metódu zvolil práve aj pán minister Draxler, nielen ratio, nielen stranícke príkazy, ale aj kus srdca, tak by možno tvoju výzvu, ktorá sa mi veľmi zapáčila, vypočul a na ňu aj zareagoval. Stále má šancu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Ďakujem aj tebe, pán kolega, pán profesor Huba, hovoríš so znalosťou vecí ako človek, ktorý rezort školstva pozná nielen ako politik, ale ako celoživotný pedagóg. A ja si myslím, že práve z toho titulu by pán minister Draxler mal uveriť, že to, čo hovoríme, nie je politická predvolebná alebo osobná prezentácia, ale že to je snaha pomôcť tejto krajine, školstvu, žiakom, študentom.
Pán minister Draxler, veď vy predsi musíte vedieť, že to, čo sa deje, nie je v poriadku. Vy predsi nemôžete si povedať, že dnešný deň skončí, vy ho strasiete zo seba a všetko je tak, ako keby sa nič nedialo. Veď to je vec, ktorá vás musí osobne zraňovať, a ja chcem veriť, že práve najmladší člen vlády by mal mať schopnosť pri takomto ťažkom diskurze, aký tu prebieha, možno prísť a povedať, že, áno, dačo tí opoziční poslanci majú pravdu. Už len táto veta by bola hodná možno toho, aby sa zapísala do histórie budovy, v ktorej šéfujete. Lebo nemôžte sa tváriť, že všetci tu hovoríme len čosi - čo nás k tomu vedie nejaká zlomyseľnosť, neprajnosť? Veď my prajeme tejto krajine a my vieme, že žiaci sú jej budúcnosťou.
Prosím vás pekne, pozrite sa na to, vo vašom veku by som to naozaj očakával, trocha odvahy.
Ďakujem.

Dobré popoludnie. Ďakujem vám za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, no, zjavilo sa tu meno, ktoré pre mňa bolo až do dnešného dňa neznáme, a to meno ekonóma na ministerstve školstva pána Jozefa Kováča. Neviem v tejto chvíli povedať všetky potrebné detaily, ktoré možno by bolo dobré mať poruke, ale z toho, čo tu bolo dnes povedané, mi vyplýva jednoznačne, že existuje ekonóm, ktorý sa snažil plniť si svoje povinnosti, upozorniť na možné riziká, ktorý vlastne bol tou osobou, ktorá sa snažila zabrániť tomu divnému prevodu, no a tento pán je dnes už nie zamestnancom ministerstva školstva.
Je to naozaj až taká náhoda, alebo inak, je to naozaj až taká veľká výnimka? Nie je to náhodou pravidlo, ktoré na ministerstve školstva ctia, pravidlo, ktoré hovorí, že ak nám niekto robí problémy a je to možno v oblasti financií, tak skúsime urobiť s ním takú jednoduchú vec, skúsime z neho urobiť nezamestnanca rezortu školstva.
Možno ten konštrukt je trocha priumelý, ale domnievam sa, pán minister Draxler, že to nebude úplne celkom náhoda, lebo vy mi zapadáte do jednej zlej školskej trojčlenky. Do trojčlenky, ktorá mi hovorí, že dačo nebude v poriadku a ekonóm Jozef Kováč je len odrazom k tomuto algoritmu.
Je to trojčlenka, ktorá mi hovorí, že za sebou tu máme troch šéfov rezortu školstva, ktorí sa nedokázali vo chvíli, keď to bolo potrebné, zastať svojho učiteľa, ktorý poukázal na podivné narábanie s verejnými zdrojmi, ktorými disponuje ministerstvo školstva. Zastať človeka, ktorý sedemnásť rokov robil poctivo radového učiteľa a istú časť aj predsedu rady školy. Človeka, ktorý podľa môjho názoru stál jednoznačne na tej strane barikády, kde slušný, statočný zamestnanec rezortu školstva má jednoznačne stáť. A ktorý mohol byť a mal byť a je vzorom pre to, ako sa má správať učiteľ a aké príklady má odovzdávať svojim žiakom.
Tá trojčlenka má tri mená: Dušan Čaplovič, Peter Pellegrini a Juraj Draxler. A ten učiteľ, ktorý stál na správnej strane barikády a stojí tam dodnes, a na to tvrdo dopláca, je učiteľ Oto Žarnay. Musíme sa vracať k tomuto príkladu, pretože tento príklad prekročil dávno hranice svojej školy, svojho mesta a dokonca aj vášho rezortu, pán minister. Je to meno, ktoré sa stalo symbolom, a ja sa veľmi divím, že vy ste v tej trojčlenke tá tretia osoba, ten tretí člen, ktorý je schopný zotrvávať v presvedčení, že pravdu možno natrvalo zakryť. Verte tomu, že nemožno.
Prvou osobou je profesor v trojčlenke, profesor, ktorý má za sebou už určite väčšinu svojho kariérneho života. Pán profesor, historik, archeológ, zvyknutý skúmať súvislosti naozaj oveľa hlbšie ako ostatní ľudia, urobil podľa mňa tragickú chybu, ale bude sa s ňou musieť vyrovnať sám, pretože on nedokázal vyriešiť tento prípad, ktorý ešte možno v tom čase nebol tak silný, aby rezonoval celým Slovenskom. Je to jeho zodpovednosť, akurát môžem spomenúť len s istou iróniou, že tie informačné toky vo vašom ministerstve už v tom čase, keď pán minister Čaplovič tam šéfoval, boli tak nedostatočné, že pán minister ani nevedel, že Oto Žarnay je predsedom rady školy a ako taký funkcionár si konal len svoje elementárne povinnosti, ktoré mu z tejto funkcie vyplývajú. Dobre, pán prof. Čaplovič už nie je ministrom, pozrime sa na jeho nástupcu.
Nástupcu, ktorý dokáže presvedčivým profesionálnym úsmevom presvedčiť možno mnohých o tom, že je chlapom na svojom mieste. Možnože aj je. Ale domnievam sa, že okrem toho úsmevu tu existuje, vtedajšieho ministerstva školstva, aj čosi, čo mi hovorí, že namiesto možno takého učiteľského srdca, ktoré by na tej funkcii malo byť, disponoval skôr takou straníckou partitúrou, ktorá mu káže čosi konať a nevybočiť z intencií svojej strany. Napriek tomu je tu jedna zaujímavá vec, ktorú musím z tohto miesta pripomenúť, pretože on pán, v tom čase minister, Pellegrini, keď dostal otázku na pána učiteľa Ota Žarnaya, otázku na človeka, o ktorom sa už vtedy veľa písalo, hovorilo, že či sa rozhodol zistiť, čo je skryté za týmto prípadom, tak 24. júla 2014 tento pán minister hovorí: "Ale určite áno, pretože prípad Žarnay už prekročil nielen hranice Obchodnej akadémie na Polárnej ulici v Košiciach, ale aj hranice samotného učiteľského stavu a stal sa jedným zo znepokojivých symbolov našej doby." No ani táto druhá časť tejto školskej trojčlenky teda nebola vyriešená, resp. pán minister školstva nedodržal svoje mediálne verejné rozhodnutie a neriešil to. Dobre.
Pán minister, dnes sa vám vytýka veľa pochybení, ktoré ja možno ani nedokážem do dôsledkov posúdiť, čo všetko ste mohli vedieť, a nevedeli ste. Ja si dokonca myslím, že rozkrádačku v rozsahu 460-tisíc eur by ste takýmto primitívnym spôsobom asi ani neodobrili, pokiaľ by teda vám bol takýto prípad navrhnutý, takýto postup, takže ani nie som naklonený tomu, aby som povedal jednoznačne, že vy ste nielen politicky zodpovedný, ale aj priamy účastník takéhoto nečestného postupu. Takže po tejto stránke si viem predstaviť, že toto by som vám s čistým svedomím vytknúť nemohol.
Ale vytýkam vám veľmi vážne, vám, najmladšiemu nielen ministrovi školstva, ale najmladšiemu členovi vlády Slovenskej republiky, človeku, ktorý ešte nie tak dávno písal ohnivé blogy na konto vlády SMER-u, človeku, ktorý bol veľmi kritický, a verím, že to vyplýva aj z vašeho osobného presvedčenia, že v tejto krajine čosi smrdí a že nie je to všetko v poriadku, že, hľa, aká to zmena. Stali ste sa ministrom kritizovanej vlády, dobre, aj to je možné, prečo nie, ale tá nádej, ktorá mala s vami vstúpiť do ministerstva školstva a ktorá sa možno mala pretransformovať v tej chvíli práve na to, aby ste prípad, ktorý nevyriešili vaši dvaja predchodcovia, prípad, ktorý nie je tak zložitý ako IUVENTA, ktorý nie je tak zložitý ako podivné manipulovanie so 460 tisícmi eur pre Metodicko-poradenské centrum, aby ste ho vyriešili. A vy ste sa rozhodli pokračovať v tom nedobrom mĺkvom postupe alebo skôr nepostupe vašich predchodcov.
Oni na ministerstve školstva zatiahli roletu pred svetom pravdy, oni jednoducho sa rozhodli, asi verní svojim straníckym príkazom a poslušným, nepovoliť, aby pravda o učiteľovi Žarnayovi, o tom, na čo poukázal, vôbec sa nejednalo o 460-tisíc, iba o niekoľko desiatok tisíc eur, aby sa dostala na svetlo Božie. Vy napriek svojej mladosti, ktorá mala byť spojená s túžbou po pravde a odvahe povedať aj to, čo možno vaši šéfovia nechcú počuť, vy ste sa na tú roletu zavesili, a keď ju už predchodcovia zatiahli, tak ste si povedali, a nikto ju neodhalí. A toto je, vážený pán minister Draxler, to, čo si myslím, že tu už niet čo zakrývať, tu už niet čo hovoriť o tom, že možno to bolo inak, pretože vy ste prípad, prípad, ktorý naozaj prekročil hranice i mestá, i školy, i rezortu a ktorý bolo treba vyriešiť, pretože táto naša doba vyžaduje práve odpovede na postup týchto ľudí, na postup čestných, odvážnych, statočných ľudí, ktorí hovoria, vtedy keď ostatní mlčia, ale vy ste sa mali pridať k svojmu učiteľovi. Vy ste svojho učiteľa, tak ako možno svojho ekonóma, nechali padnúť.
Mlčali ste a urobili ste s tým strašne zlú službu. Vy ste odkázali v duchu svojich predchodcov spolu 60-tisíc učiteľom, že to jednoducho nech neberú vážne, nech si neberú príklad zo svojho bláznivého kolegu, ktorý hovorí vtedy, keď ostatní mlčia, a hovorí veci, ktoré sú nepríjemné.
Ale viete, čo je najsmutnejšie na tom prípade? Možno tých 60-tisíc učiteľov si už povedalo, doba je, aká je, musíme žiť a chlieb sa musí jesť, aj keď reči sa hovoria. Ale vy ste zabránili tomu, aby tých 60-tisíc učiteľov mohlo povedať svojim státisícom žiakom, možno na hodinách občianskej náuky, možno na iných hodinách, že vo chvíli, milí žiaci, keď sa stretnete so zlom, s nečestnosťou, s nepoctivosťou, so zbabelosťou, s okrádaním, s podvodmi, vtedy, vážení žiaci, nesmiete mlčať, a poviem vám aj o príklade, ktorý o tom svedčí. A mohli ste rozprávať o tom, ako ste sa rozhodli učiteľa Žarnaya možno napriek nevôli niektorých vašich straníckych súkmeňovcov, alebo teda tých, v ktorých službách ste stúpili do Úradu vlády, alebo teda na ministerstvo, mohli ste napriek tomu povedať veci, ktoré by vás, verím, že možno ani nezosadili so stoličky ministra, ale ktoré by vás jednoznačne upevnili v histórii rezortu školstva na Slovensku. Lebo, viete, ono to raz tú pravdu niekto bude musieť povedať. Verte tomu, už to tu zaznelo, tá pravda sa nedá naveky potláčať tým, že nám to nepasuje. A vy viete, že ja o tomto nerozprávam teraz ako nejaká kortešačka predvolebná, o tomto som mal možnosť rozprávať ako aj s vašimi predchodcami, aj dávno pred týmto dňom. Mrzí ma, že prípad, ktorý mal byť jasným dokladom toho, ako sa dá, ako sa má, ako sa musí pracovať v rezorte školstva s budúcnosťou tejto krajiny, ste nevyužili.
A nie preto len kvôli IUVENTE a podivnému narábaniu so 460 tisícami eur, ale aj kvôli prípadu učiteľa Ota Žarnaya, kde ste sa zachovali rovnako slabošsky ako vaši predchodcovia, budem hlasovať za vaše odvolanie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, milí občania, táto schôdza bola zvolaná už len ako dôvetok zlyhaní ministra školstva. To nie je za to, že sa zrazu niekde stratili peniaze, nie nepodstatné, pretože skoro takmer pol milióna nie je nezanedbateľná suma. To nie je len za to, že sa čachruje s pozemkami IUVENTY, s majetkom. To je opäť vyvrcholenie viacerých pochybení ministra, kde v normálnej krajine, kde za drobné prehrešky ministri odstupujú sami, na Slovensku nie je možné. Tu, samozrejme, si nemôžu dovoliť niekoho dať preč len tak, pretože drží ochranné ruky nad kšeftami, nad tým, ako z tejto krajiny unikajú peniaze do schránkových firiem.
My tvrdíme jedno, opatrenia ministra neboli dostatočné a neboli dostatočne razantné. Namiesto toho, ako som už spomínal skôr, sa robia také opatrenia naoko, tvárime sa, že robíme opatrenia, aby to vyzeralo, že sa opatrenia robia, ale koniec koncov nič moc sa nespraví.
To je ten príklad, kde sa konštatuje, že toto tu bolo dobré, toto nebolo zlé, ale okolnosti, ktoré viedli k tomu celému, tie sa už potom nevyšetrujú. A takto to vládna strana, resp. ľudia, ktorí sú jej poplatní, robia.
Preto sa ani žiadne vyšetrovanie nedovedie do úspešného konca, pretože sú usmerňovaní, aby sa náhodu na niečo väčšie neprišlo. A preto sa to dá stopnúť už na začiatku, aby sa to nebodaj nedostalo až niekde na súd. Preto má vládna moc v rukách políciu, má v rukách prokuratúru.
Minister školstva skutočne zlyháva a buď je slabý natoľko, že si nechá diktovať od svojich podriadených, ktorí riadia rezort za neho, alebo to má nadiktované a potom musí znášať to, že tie prešľapy, na ktoré sa príde, idú na jeho hlavu.
Skutočne ma zaujíma, odkiaľ sa vracajú peniaze, jedna časť sa vracia podľa medializovaných správ z banky, kde boli zadržané, našťastie. Zvyšná suma sa ale vracia odniekiaľ. Mňa by zaujímalo na základe čoho, pretože takýto skutok musí byť vyšetrený a môže len sudca vydať príkaz na takéto navrátenie peňazí, ktoré odišli niekde inde. Tak by ma zaujímalo uznesenie takéhoto súdu. Alebo na základe čoho sa tie peniaze zrazu znenazdajky vracajú? Zhodou okolností deň pred konaním mimoriadnej schôdze na odvolanie ministra.
Počuli sme tu oslavnú ódu nášho veľkoústeho, ktorý hovoril, že oni sú tu, oni prišli na toto rokovanie, žiaľ, boli tu len v čase, keď bol jeho prejav, keď mu mohli tlieskať. Okamžite po tom aj s celou svojou bandou odišiel preč. Ostal tu len chudák opustený minister školstva. (Reakcie z pléna.)
Ja by som poprosil, aby ste mi neskákali do reči... (Reakcie z pléna). Pani predsedajúca... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, poprosím vás.

Hraško, Igor, poslanec NR SR
Ja sa vyjadrujem slušne, ja som zatiaľ nepoužil žiadne... (Reakcia ministra financií.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, pokračujte a poprosím vás, aby ste sa vyhli vo svojom vystúpení rôznym takým dehonestujúcim výrazom.
Nech sa páči, pokračujte ďalej.

Hraško, Igor, poslanec NR SR
Žiaľ, povedať pravdu v tomto parlamente už je dehonestujúce a práve sme toho boli priamym svedkom. Práve som bol označený ministrom financií za klamára. To, že klame jeho premiér, to mu vôbec nevadí. Klamár, ktorý klame na každom kroku, len čo otvorí ústa! Ale to je v poriadku, pretože to je jeho. Oni nechcú počuť pravdu a, samozrejme, označujú to za zlo, keď ich niekto nazve zlodejmi. Označujú to za zlo, keď niekto poukazuje na ich prešľapy, na ich rozkrádačky. Veď to sa deje za ich vlády! To sa deje teraz ! A vidíte a kričia, keď sa im stúpi na otlak. Aspoň vidno, že stúpame správnym smerom!
V úvodnej reči boli uvedené tri posledné veci, vďaka ktorým sa koná dnešná schôdza. Prvou je prešľap na Metodicko-pedagogickom centre a zlyhanie ministra v tom, že nekonal, ako som už hovoril, razantne a rýchlo. Konal až potom, keď sa celá kauza prevalila a dostala sa do médií a ozval sa človek, ktorý bol v podstate postihnutý ako malá rybka, ktorému to dali celé zjesť.
Ďalší prvok je predaj pozemkov a predaj majetku pod IUVENTOU, ktorá vždy patrila školskej mládeži. Kšeftuje sa tu s nehnuteľnosťami tak, aby to bolo pre niekoho ziskové. Údajne môže dochádzať k stratám až okolo miliardy korún, po starom.
O koľko by sa dali zvýšiť platy učiteľom? A to sú peniaze, o ktoré štát príde, ktoré mohli byť venované tým učiteľom na zvýšenie platov. Takto, žiaľ, nebudú, pretože niekto bude mať kšeft! Tie peniaze pôjdu niekomu do vrecka, pretože na tom si urobí biznis. Dostane sa k veľmi lukratívnym pozemkom. A niekto tu hovorí, všetko predsa ide transparentne. Áno, vidíme tú transparentnosť vlády na každom kroku: tendenčne nastavené verejné obstarávania, dané presné podmienky, aby vyhovovali jedinému, alebo možno trom, ktorí sa dohodnú koniec koncov, a vyhrá presne ten, ktorý vyhrať má. Takýchto káuz je nachystaných viac a budeme o nich hovoriť možno aj na ďalšej schôdzi.
Takto sa hospodári aj na ministerstve školstva a je to, žiaľ, smutné. Skutočne, mali sme tu kauzy aj na ministerstve zdravotníctva, mali sme tu kauzy na ministerstve dopravy a stále sa bojuje o to, aby 4,5 mld. odišli z nášho rozpočtu, z nás všetkých peňazí, na stavbu nezmyselne predraženej diaľnice D4 a zmysluplnejšej rýchlostnej cesty R7. A toto sú zlyhania ministra.
Kde sú tie veľké reči, že do troch minút odvolá, keď nastane nejaké čo i len pochybenie, že sa strácajú niekde peniaze, že je tu korupcia, že je tu klientelizmus - kde sú tie sľuby? Kto je tu klamár?! (Rečník sa na chvíľu odmlčal.)
Všetkým nám je jasné, že kto to je, ale, samozrejme, nikto to nechce počuť, a preto nazve opozičné hlasy zlom. Ja tvrdím, že zlo v tejto krajine je tu pri moci a my musíme bojovať proti tomuto zlu, pretože keby sa neprišlo možno aj na takéto menšie veci, tak by ďaleko väčšie peniaze odchádzali preč. Ľudia si musia uťahovať opasky, ľudia sa boja, z čoho budú existovať zajtra, o mesiac, či budú ešte v práci, či budú v zamestnaní, či ich náhodou niekto svojvoľne nevyhodí, lebo im prišiel na kšefty. To je bieda tejto vlády, to je bieda tejto moci, to je to zlo!
A prečo sa nič nevyšetrí? Pretože všade sú ľudia, ktorí sa v správnej chvíli dokážu zastaviť a skonštatovať, že nič sa nestalo, nieže sa nevyšetrujú ani okolnosti okolo toho.
Žiaľ, sme svedkami toho, že SMER brúsi už nielen po takých vážnejších ministerstvách, kde sa naozaj točia veľké peniaze, ale už točí aj okolo vzdelávania. Peniaze, ktoré sú určené deťom, študentom na vzdelanie a učiteľom, ktorí ich majú vzdelávať, tak sú premrhané a odčerpávané preč. Ktovie koľko ešte takýchto káuz je, na ktoré sa neprišlo.
Toto sú reálne zlyhania ministra školstva, nehovoriac o klientelizme, kedy sa skutočne do úradov dostávajú ľudia, ktorí by tam možno radšej nemali byť. Ale ako sme svedkami v prípade prepadnutia banky, je to nejakých pár rokov natvrdo, za rozkradnutie miliónov niekto získa trafiku, a keď nie na Slovensku, tak rovno v Bruseli. Žiaľ, takto to funguje, rodina predsa svojich nepotopí, len si ich uprace. A SMER je jedna veľká rodina. Takto to funguje. A bolo to už viackrát povedané a konkrétne príklady, ktorí ľudia zlyhali niekde a boli presunutí niekde úplne inde, trošku viacej stranou, trošku viacej z očí, ale opäť s veľkým dosahom na možnosti rozkrádania. Zalepiť oči verejnosti, zalepiť oči občanom, že veď sme vyvodili zodpovednosť, veď sme ho odtiaľ vyhodili! Ale už nikde sa nespomína, že dostal teplé miestečko, možno ešte výhodnejšie, niekde inde. Toto sú tie opatrenia, toto je to vyvodenie zodpovednosti z pohľadu vládnej strany!
Ja vám poviem len jedno. Aj páni poslanci vládnej strany, aj páni ministri, aj premiér, spravodlivosť vás dobehne. Možno nie teraz, možno nie ani o rok, možno ani nie o štyri, či o päť, ale ak to bude o desať, ja budem rád. Viete, v Rumunsku už zatvárajú skorumpovaných politikov, aj v Českej republike už na nich došlo. A raz príde čas, že to bude aj u nás a nebudú sa len vyvodzovať dôsledky, že niekoho upraceme na iné teplejšie miestečko, ale skutočne budú padať hlavy. Ale to je o zodpovednosti a teraz vidíme, kto ako s tou zodpovednosťou narába. Nič, len prázdne, plané reči.
Preto aj táto schôdza je opodstatnená, preto sú tu dôvody, ktoré boli reálne ukázané, reálne vysvetlené, žiadne emócie. To, že sa do toho vložia ďalšie emócie, to už len možno nejaké navyše, pretože sme skutočne rozčúlení z toho, ako sa to deje. A kto by nebol? Normálny človek z toho musí byť rozčúlený, pretože sa tu kradne z nášho spoločného. Všetky tie peniaze mohli byť investované účelnejším a zmysluplnejším spôsobom a možno aj na zvýšenie platov tým učiteľom. Žiaľ, nie sú.
Preto zlyhania ministra Draxlera považujeme za opodstatnené a takisto aj jeho vyslovenie jeho nedôvery takisto aj za celý klub Obyčajných ľudí a nezávislých osobností.

Ďakujem pekne za slovo. Kolegyňa Nicholsonová, predložili ste jasné dôkazy, jasné listy, v ktorých sa píšu veci, komunikácia, ktorá nastala, to sú fakty, to sú fakty čierne na bielom. Tak ja neviem, či je niekto slepý, alebo sprostý už načisto, keď povie, že tuná emotívne prednášate niektoré veci. To sú fakty! No, žiaľ, smerácki poslanci ich nechcú vidieť.
Tam sa kolega teraz na tom rehoce ako mesiačik na hnoji, ja sa mu ani nečudujem, však urobil zo seba hlupáka.
Viete, čo mňa zaujalo, keď ste hovorili o tých autách? Pretože podobná kauza bola na ministerstve vnútra, kedy Kaliňákova a Počiatkova firma prenajala ministerstvu vnútra dva super športy Audi za nula. A keď som sa pýtal ministra, že aké opravy a v akej sume boli realizované na týchto autách počas výpožičky, dostal som odpoveď, že mám dať kvalifikovanú otázku. Kvalifikovaná otázka, píše sa v rokovacom poriadku, je taká, ktorá sa má dotýkať financovania aktivít jednotlivých rezortov, čiže ministerstiev. Mňa zaujímalo, kam išli peniaze, ak išli, a v akej výške, pretože to hovorí o hospodárnosti a nehospodárnosti nakladania s verejnými zdrojmi na jednotlivých ministerstvách.
A toto je presne to isté. A toto je 16 áut, to nie sú len dve autá. Tam to boli, samozrejme, drahé super športy, ale neviem, o aké autá sa jedná tu.
Hovorili ste, že SMER dokáže likvidovať nepohodlných ľudí. Áno, je to tak, a robia to všade, kde nedokážu niekoho uplatiť, nedokážu ho skorumpovať, tak ho jednoducho odstavia. Toto je bežná prax vládnej bandy. Zo slušného človeka, akým bol minister, aký sa javil predtým, sa stal už len poslušným, ako máme možnosť vidieť, a som zvedavý teda na jeho prejav a na jeho zdôvodnenie, kam a odkiaľ sa vrátia tie financie, pretože predpokladám, že už má vyšetrovanie polície v ruke a takisto rozhodnutie súdu.

Ďakujem. Nuž, ten príhovor mal z môjho pohľadu dve roviny a prvá, zaujal ma úplne ten koniec, lebo ja Agem poznám, a teda doteraz som netušil, že obchodujú s autami. To je len taká alebo niečo robia vôbec s autami, len poznámka na margo.
Ale chcel som povedať k tomu úvodu hlavne, že, no nech sa páči. Medzičasom, medzitým, ako si, pani poslankyňa, rozprávala, sa nám tu rady exekutívy, aj tá vládna, veľmi preriedila a premiér Slovenska, ministri vlády, generálny riaditelia a z môjho pohľadu celá táto vládna klika na základe toho, čo si odprezentovala, tu likvidujú, existenčne likvidujú životy normálne pracujúcich ľudí a tu niekto vystúpi a má naozaj takú drzosť, že nám tu ide rozprávať o tom, ako robíme politiku zla. Proste ja už nerozumiem, že či tým, že tu príde nejaký fanklub, ktorý si veľmi dobre označila ako tlieskačov, a teraz ja sa cítim silný, tak niekomu idem naložiť a vymyslím úplnú lož.
Aká politika zla? Veď teraz ty si opísala to, čo každý z nás denne stretáva ľudí na ulici, ktorí hovoria o brutálnej politike strachu, strachu o vlastnú existenciu, kedy už ide o česť. Normálne toto je exemplárny príklad toho, ako sa dajú likvidovať ľudia, ak niekto má moc, vplyv a peniaze. Navyše tie peniaze má z eurofondov, resp. z verejných zdrojov. Toto zažívame denne, opakovane, a niekto nám tu ide kázať o politike zla?! Ja vyššie a väčšie zlo, ako utopiť jedného človeka, som nezažil. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Nuž, hovoriť o absurdnostiach vašimi ústami je ako vysmievať sa chorému na smrteľnej posteli, že už to má za pár.
Vy hovoríte, že máme chodiť medzi ľudí. No, my medzi nich chodíme a nechcite vedieť, čo hovoria o vás, a nechcite vedieť, čo by sme vám mali urobiť. (Reakcie z pléna. a veľký ruch v sále.)
Ľudia sa ma stále pýtajú, že kde furt SMER v tých prieskumoch berie 40 %, že už sú trápni. No ale tak prieskumy sa dajú však kúpiť, však ako ináč. (Reakcie z pléna.)
Ja by som sa vás ale chcel opýtať, že keď ste hovorili, že už ste veľa toho urobili pre ľudí, že čo ste urobili pre Utekáč? Boli ste tam aj s celou vládou, nasľubovali ste im tam hory-doly, a nič, nič sa tam nedeje. Niekto mal obnoviť sklárne, ale voľajak k tomu nedošlo. A vy ste to nasľubovali, a nič sa neudialo. Tak čo ste urobili pre tých ľudí v tom Utekáči?!
Hovoríte o tom, že my prinášame zlo, no ale to zlo ste tuná vy, keby tu tohto zla, ktoré ste vy, nebolo, ani ja tu nesedím. Ja som to už hovoril ixkrát a budem to hovoriť stále. Keby tu neboli zlodeji, ja tu tiež nemusím byť, pretože všetko by bolo v poriadku.
No a hovoríte, že minister vyzval riaditeľku, aby vykonala opatrenia. No a čo ak ona je tá najzodpovednejšia a mala dávno tiež odstúpiť alebo mala byť dávno odvolaná? Viete, to sú tie vaše riešenia. To sú tie vaše, vaše vykonanie riešení.
Prestavme si, že do pouličného osvetlenia nabúra nejaký opitý vodič, ten kandeláber sa zrúti na ďalšie štyri autá. A vaše riešenie spočíva v tom, že skonštatujete, že tá lampa nepatrila vám. To sú tie vaše riešenia. Vy nesledujete, že vznikla škoda väčšieho rozsahu tým, že to padlo a že niekto je vinný. Vy len skonštatujete, že tá lampa nebola vaša. To sú tie vaše trápne riešenia!
A že sa nám nesníva o rekonštrukcii škôl a škôlok? No nám sa o tom sníva, pretože nám o tom rozprávajú starostovia, ktorí nedostali... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)