Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Rada by som vás ubezpečila, že nechcem opakovať žiadne sprostosti a že sa ma to dosť dotýka, keď sa to tak hovorí aj o mne.
Pán minister, ja by som chcela naozaj reagovať na to, čo ste povedali vo vašej, pred chvíľkou, reči. Mne sa nepáčia narážky typu, čo všetko si lekári vedia navymýšľať, aby mohli, ja neviem, dávať poplatky alebo čo. Mne sa toto nepáči. Jednak je to všeobecné, jednak vôbec nič sa tým nerieši. A ja si naozaj myslím, že ten systém je neprehľadný, a ak niekto vymýšľa, tak práve preto, že je neprehľadný a že nie sú jasné, že nie sú dané jasné pravidlá. A preto si myslím, že to je úlohou ministerstva, to je zodpovednosťou ministra, aby ten systém v zdravotníctve bol prehľadný. Ak ho tak dlho nevieme sprehľadniť, tak mi napadá, prepáčte mi to, že ja sa teda bojím, či to nie je zámer, či to nie je naschvál, aby ten chaos tam bol a aby sa teda dalo ľahšie manipulovať so všeličím.
A keď ešte mám tých pár sekúnd, tak by som sa rada opýtala, pán kolega Blaha pred chvíľou povedal, že dotyční ľudia odchádzajú, keď sa niečo zistí. Mne sa zdalo dnes, že som tu videla dotyčného človeka pána Pašku. Tak sa chcem spýtať, či som dobre videla, a asi mi to nepoviete, ale rada by som vedela, že prečo tu bol.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem. Pán premiér, aj keď ste tu neni, chcem povedať, že nie, nechýbate mi tu, pretože naše zdravotníctvo na tejto stoličke, na stoličke premiéra nemá žiadnu osobu už takmer osem rokov. Hovoríte, že si ctíte ústavu a podľa mňa v jednej vete popriete svoje vlastné deklarácie, pretože ústavu si absolútne nectíte. Tak ako si nectíte vlastné sľuby. Vy ste definovali obrovské politiky, ktoré ste chceli toto volebné obdobie robiť v zdravotníctve, a neurobili ste zhola nič. Jednu zdravotnú poisťovňu, s ktorou ste nás trápili a celé Slovensko takmer dva a pol roka, nula. Zákaz zisku zdravotných poisťovní, ktoré máte v agende celých tých osem rokov, nula. E-Health, kde je? Neexistuje. Nová nemocnica neexistuje. DRG neexistuje, poplatky vyberajú sa ďalej.
Čo chcete následne hovoriť o vašich sľuboch? Tak ako si nectíte svoje vlastné sľuby, sľuby voličom, sľuby Slovenskej republike, tak si tú ústavu nectíte, pretože tu nesedíte a ani nereagujete alebo nemáte snahu zareagovať na poslancov po vašej reči, po vašom vystúpení. Toto je podľa mňa pošľapávanie svojich vlastných sľubov a takisto ústavy.
Vy definujete politiku lži a strachu a definujete ju tak, že klamete aj v tej najzásadnejšej veci, ktorú ste hovorili, niekoľkokrát ste ju zopakovali, že nikdy neprišlo k nejakému vyvodeniu zodpovednosti, ak sa týkalo nominantov opozičných, pretože len keď si pozrieme Osrblie, kedy ste hovorili, že korupcia je blízko premiérky, tak tam tí ľudia sedia. U vás je len podmienené, odvolaný pán Forai.

Ďakujem veľmi pekne za informáciu.
Aký máte pracovný program, ale vzhľadom na to, že vy evidentne chránite Slovensko deň a noc, takže úplne bez problémov vaše odvolávanie môžeme naplánovať niekedy na noc.
Keď hovoríte, že vás vyrušujeme pri práci, tak ja sa opýtam, čo je tá vaša práca v zdravotníctve? Podviedli ste zdravotné sestry. Štyri roky ich ignorujete a teraz im idete dávať medový motúz a tvárite sa, že tým niečo vyriešite. Znova ich podvediete, sestry s dlhoročnou praxou budú mať ešte nižšie platy ako doteraz.
Podviedli ste voličov, sľúbili ste im, že zakážete zisk zdravotných poisťovní. Neurobili ste absolútne nič. Zbabelo ste cúvli pred Pentou.
Podvádzate všetkých, lebo sľúbili ste, že budete bojovať proti korupcii, miesto toho kryjete akúkoľvek zlodejinu, ktorá sa vyskytne v zdravotníctve.
Pán premiér, povedali ste, že chcete vysloviť plnú podporu ministrovi Čislákovi. Plná podpora znamená, podporujete všetky zlodejiny, kvôli ktorým dnes sa koná táto schôdza. Tým pádom beriete zodpovednosť za stav zdravotníctva a myslím, že tá schôdza na odvolávanie, vaša, asi zrejme by mala byť kvôli zdravotníctvu.
Hovoríte, že v jednej veci KDH či kto z pravice okradli štát o 300 mil. eur. Ja sa pýtam, či nebola zlodejina to, že ste nekonali pri reprivatizácii SPP a SPP Eustream, zlatú sliepku Slovenskej republiky, ste venovali kamarátom z J&T, ktorí za minulý rok zarobili 500 mil. eur na dare, ktorý ste im dali. Zadarmo ste si mohli požičať peniaze a mohli ste to kúpiť pre nás a dali ste im 500 mil. eur ročne.
Pán premiér, ďakujem!

Pán premiér, neviem, či v takejto vážnej situácii je úplne správne zbabelo zdrhnúť, dozadu sa skryť. Budem reagovať na vaše vystúpenie. Bohužiaľ, mám na to iba dve minúty, takže vo vystúpení trošku dlhšie. Ale teda ďakujem veľmi pekne za informáciu, ktorú ste dali, ale poprosím o čas, lebo vôbec neviem, ako vlastne na tom som.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, rozmýšľal som pred pár hodinami, či v tejto rozprave budú uvedené všetky dôvody a mám za to, keďže sme tu boli niekoľkokrát spočítaní, niekoľkokrát zvážení a odmeraní, čo sa opozičných poslancov týka, tak som vyhodnotil, že je veľmi dobré vysvetliť niektoré možno aj osobné dôvody toho, prečo sme pristúpili ku kroku odvolávania ministra školstva a prečo aj na základe ťažkostí a na základe váhy argumentov sa vývoj tejto schôdze uberá k tomu, že pravdepodobne hlasovanie o odvolaní ministra, čo sa opozičných radov týka, bude zotrvávať na dôvodoch, ktoré boli uvedené v žiadosti o zvolaní schôdze.
Ja som vyjadril na výbore pre médiá a kultúru, ktorý prebehol, a bolo hlasovanie, určitú mieru skepsy k tomu, že či dôvody vymenované v žiadosti by mali viesť k inštitútu odvolávania ministra a či skôr by nemal byť zvolený inštitút mimoriadnej schôdze, aby sme sa z jedného pohľadu k bežiacemu procesu vyšetrovania a k ďalším dvom otázkam, ktoré by možno zniesli parlamentnú debatu, aby vypadli argumenty z nej, či už sa bude jednať o personálne otázky na ministerstve, alebo príbeh IUVENTY.
Snažil som sa možno aj v dobrej viere apelovať na podpredsedu parlamentu, ktorého v kultúrnom výbore máme, pána Číža, ktorý sa často štylizuje do polohy odborného právnika, a vieme, že máme otvorený rokovací poriadok, aby sme niečo s rokovacím poriadkom a s inštitútom mimoriadnej schôdze urobili, a to preto, aby možno aj z niektorých vyjadrení vyplývajúca oprávnená kritika ohľadom devalvácie inštitútu o odvolávaní ministra alebo premiér jej používania nebola devalvovaná.
Na základe toho ale čo v debate zaznelo, tu sa budem asi opakovať po niektorých kolegoch, ktorí hovorili, že síce nepodpísali schôdzu, ale pod prebiehajúcou debatou by ju podpísali aj trikrát, myslím, že to hovoril pán poslanec Kvasnička a podobne, si myslím, že koniec koncov záver tejto debaty bude hovoriť o tom, že k odvolaniu predsa len malo prísť.
Spomeniem tri vystúpenia, ktoré dimenzujú debatu o tom, či prišlo, alebo neprišlo k ministerskému zlyhaniu, či monokraticky riadený orgán, ktorý môže byť vystavený len a len tzv. politickej zodpovednosti a či za personálne otázky alebo vyvodenie priamej zodpovednosti pri nominovaní ľudí, ktorí boli zainteresovaní pre asi najviac pertraktovanej kauze 460-tisícového úniku alebo jej poukázania na falošný účet, sú dôvodmi na odvolanie ministra. A chcel by som doplniť ešte možno jeden, ktorý v debate nezaznel.
Tie tri vystúpenia, čiže premiér, minister školstva a minister vnútra, mali ako keby priezračnou lajnou ťahaný motív, že treba z tejto schôdze urobiť absurdnú schôdzu, resp. pomenovať absurdné dôvody, odviesť pozornosť a nebaviť sa o tej základnej podstate, prečo tak k tvrdému inštitútu, ktorý rokovací poriadok Národnej rady pozná, a to je odvolávanie ministrov, nakoniec prichádza.
Vyjadrili sme sa viacerí, možno počas faktických poznámok, že označovať kontrolnú právomoc Národnej rady za absurdnú a tváriť sa, že opozícia si neplní svoju úlohu, a v tomto prípade si ju plní do dôsledkov, je falošná hra. Falošná hra preto, že na toto máme právo. Pod tlakom mnohých okolností vyznieva, že sa mnohé procesy spustili len a len na základe toho, že niekto dokázal pomenovať veci pravým menom. Nechcem sa vracať k trom dôvodom, pretože mne počas schôdze pribudol aj ďalší, a to bol dôvod, ktorým podľa mňa nezvládnutý proces, ktorý nakoniec vyústil do ospravedlnenia ministra, tzv. RIS-ky, alebo rezortného informačného systému, ktorý od roku 2009 po dnes deň stál, myslím, 12-tisíc mil. eur, je jedným z ďalších manažérskych zlyhaní. Ja si totiž nemyslím, že vládnuť a uplatňovať jednostranícku vládu aj takým spôsobom, že sa budú pri poste jedného ministra striedať nominanti a my potom ako keby sme nemali právo hovoriť, že tu je nejaká kontinuita počas jedného volebného obdobia a mali by sme si dávať opatrné vyjadrenia k tomu, čo sa za tie štyri roky alebo tri a pol roka urobilo, mali by sme si dávať nejaké servítky pred ústa alebo nepomenovávať veci pravým menom, toto je takisto jedna z tých absurdít alebo falošností, ktorá v debate zaznieva.
Ja si myslím, že manažérske zvládnutie a dobeh procesu RIS-ky alebo rezortného informačného systému je manažérskym zlyhaním a z hľadiska čiastočnej váhy z dôvodov, ktoré boli pomenované aj predtým, môžu viesť k pozývaniu alebo vyzývaniu ministra na prijatie politickej zodpovednosti.
Chcel by som povedať, že k otázke č. 3, k personálnej politike ministra Draxlera, ku ktorej sa vyjadroval predchádzajúci exminister Fronc, je vec viac-menej jasná.
Pán poslanec Hlina rozprával o IUVENTE alebo o Ekoiuvente, dokonca pán poslanec Huba dosť so znalosťou veci a s historickým dôvodom a dvaja predkladatelia sa venovali 460-tisícovému úniku finančných prostriedkov, a napriek tomu mne zostali dve otázky, ktoré chcem položiť, a myslím si, že aj na základe vystúpenia oboch ministrov nastala len viac-menej hmla.
Ja by som sa chcel opýtať, že ak sme v nejakom štádiu vyšetrovania, či už disponujeme informáciami, kto mohol zosnovať tento podvodný príbeh, či vôbec poznáme, ak je ten falošný účet už identifikovaný, či poznáme, kto je ten prijímateľ, akým spôsobom sa nastavili mechanizmy, aby sa takýmto procesom predchádzalo, pretože doteraz sme sa bavili iba o tom, že jeden, na konci celého radu, človek bol prepustený z práce, a hlavne by som chcel vedieť, že aké mechanizmy v rámci MPC-čka, ak zostala personálna nominácia priamo v gescii ministra školstva, čiže aké opatrenia boli prijaté, aby sa nestávalo, že nejaké štátne inštitúcie budú poukazovať prostriedky na falošné účty alebo účty, ktoré boli v procese vyplatenia faktúr zmenené.
Toto som sa nedozvedel a dokonca som sa ani nedozvedel, ak prebieha živé konanie a vystúpi minister vnútra, myslel som, že pre potreby tohto pléna zadefinuje posun v tom, že či už vieme identifikovať človeka, ktorý túto podvodnú transakciu zorganizoval, alebo v akom štádiu to vyšetrovanie je. Blížime sa ku koncu, neblížime sa ku koncu. Jediná medializovaná informácia bola o tom, že finančné prostriedky sa navrátili. Čiže stále pre mňa zostáva otvorená otázka, prečo to trvá tak dlho. Lebo potrebovali by sme identifikovať ľudí, ktorí to zorganizovali a kto vlastní účet, na ktorý boli finančné prostriedky previazané.
Otázky okolo firmy Kvant a to, čo som sa ja osobne dozvedel až na tejto schôdzi, že toto sa zopakovalo, že nie je prvýkrát, kedy sa niekto snažil pri platení finančných prostriedkov z verejných zdrojov pre túto firmu, že už tento príbeh je vlastne z hľadiska nich poznaný a opakovaný a stalo sa to druhýkrát, je pre mňa takisto závažná situácia, lebo predpokladám, že reálne a preventívne opatrenia prijaté neboli.
Čiže z mojich osobných dôvodov, keďže som nedostal uspokojivé odpovede ani z vystúpení ministrov, dokonca obhajoba z hľadiska poslancov vládnej strany, ktorí majú, predpokladám, viac informácií, sa diala viac-menej v rozmedzí atakov alebo osobných útokov na poslancov opozície, si myslím, že dôvody na odvolanie ministra trvajú.
Ak príde o niekoľko minút k hlasovaniu, ja návrh podporím a dúfam, že budúcnosť ukáže to, že je kontrolná právomoc parlamentu tým žiadaným prvkom pre parlamentnú demokraciu a nebudeme parlamentnú demokraciu a toto ctené plénum znevažovať s tým, že budeme otvárať tento typ schôdze tým, že ho nazveme absurdnými.
Myslím si, že toto bol od jedného vysokého predstaviteľa tohto štátu ten najväčší fail. A ja si vážim kolegyne, kolegov z akéhokoľvek politického spektra natoľko, že ak iniciujú nejaké konanie, ktoré má vo svojom podtitule hľadanie pravdy, nedovolím si nazývať ich konanie absurdným.
Preto si myslím, že v tejto atmosfére, ktorú som niekoľkokrát pomenoval vo svojich faktických poznámkach, a to je atmosféra strachu, je evidentné, že niekto sa nebojí, prišiel s návrhom, presadil ho, oslovil 33 kolegov, a preto sme mohli vniesť svetlo do veľmi zamotanej a mlživej situácie ohľadom riadenia ostatného ministra na poste ministra školstva.
Ďakujem za pozornosť.

Neviem, koho je to. Tak, chlapci, už stačí. Prosím vás... (Reakcia z pléna.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

Šípošová, Janka, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem pánovi ministrovi Kaliňákovi, že neodpovedal dlhšie na tie faktické poznámky, pretože trikrát pred tým, ako som mala vystúpiť, niekto požiadal o slovo, tak som si nebola istá, či ešte... (Minister Kaliňák si prišiel po svoje materiály k hlavnému rečníckemu pultu, hovoriac: "Prepáčte, pani poslankyňa.") No predsa len... (Zasmiatie sa rečníčky.) Ďakujem.
Takže som si nebola istá, či predsa len prídem dnes na rad, ale stalo sa.
Ja by som rada vrátila tému k tomu, čím sme začali, to znamená k návrhu, a zároveň aj k reči úvodnej pána premiéra. A začnem tým tretím bodom, o ktorom sa tu vlastne v celej rozprave vôbec nerozpráva.
A ten tretí bod, ktorý v návrhu hovoril o tom, že sú pochybnosti o správnosti, spôsobilosti, schopnosti k personálnej politike pána ministra. Argumentovalo sa tam aj podľa mňa nekompetentným menovaním riaditeľky Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie. A v reakcii pána premiéra na túto okolnosť z trojstranového textu tomu venoval dva a pol riadka a tých dva a pol riadka znie: "Problémy Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, uvedeného v návrhu skupiny poslancov, nikto neriešil 25 rokov, je nevyhnutná jeho komplexná reforma, čo sa, samozrejme, mnohým dlhoročným zamestnancom nemusí páčiť." Z tejto formulácie pre mňa vyplýva to, že nikto tomu, čo je Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, nerozumie, nevie, aké je jeho poslanie, načo bolo zriadené a prečo je dôležité nielen pre rezort školstva.
Poznamenávam, že som polovicu svojho profesionálneho života strávila buď vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie ako výskumný vedecký pracovník, ako človek zodpovedný za organizáciu a metodické riadenie výchovného poradenstva na Slovensku, celého, bola som zakladateľkou, spoluzakladateľkou viacerých dnes známych pedagogicko-psychologických poradní, ale od roku 1991 tam nie som, napriek tomu sa ma táto neznalosť a takéto odbitie tejto vážnej témy dotklo a uráža ma.
Preto by som vám rada povedala, akí ľudia vo Výskumnom ústave detskej psychológie nielen pracovali, ale akí ho zakladali a kto boli riaditelia od prvého po posledného, aby ste pochopili, že pani riaditeľka, o ktorej naozaj je pravdou, že nebola kompetentná na túto funkciu. Prečo si to myslím?
Jedným zo zakladateľov a dlhoročným podporovateľom a spolupracovníkom Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie bol profesor Anton Jurovský. Predpokladám, že mnohým z vás to meno nie je neznáme. Je to zakladateľ psychológie na Slovensku, sociálny, vývinový a poradenský psychológ, veľmi vážený a uznávaný.
Riaditeľmi tohto ústavu od začiatku, ústav bol založený v roku 1964, boli: doc. Miroslav Bažány, ktorý sa zaslúžil o inštitucionalizáciu psychológie v Československu a špeciálnej pedagogiky na Slovensku. Založil psychologické laboratórium Slovenskej akadémie vied, z ktorého sa neskôr stal Ústav československej akadémie vied. Založil Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie a štátny podnik Psychodiagnostika. Tieto tri pracoviská mali celočeskoslovenskú pôsobnosť. A Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie bol jedinečný v strednej Európe, minimálne, ak nie aj v širšom regióne.
Ďalej, medzi tých riaditeľov, ktorých vymenujem, patrili v poradí:
- Karol Adamovič, vývinový psychológ, predseda Slovenskej psychologickej spoločnosti,
- Michal Pavlovkin, psychológ a špeciálny pedagóg, ktorý skúmal psychický vývin mentálne retardovaných detí, pracoval v pedagogicko-psychologických poradniach,
- doc. Dr. Vladimír Dočkal, vývinový a pedagogický psychológ, ktorý sa venoval a venuje ešte výskumu v oblasti inteligencie a nadania, autor slovenských verzií psychologických testov a tak ďalej a
- Dr. Ľubomír Páleník, sociálny psychológ, ktorý skúmal dynamiku školských tried, kooperáciu, motiváciu a prosociálne správanie a tiež má aj pedagogické skúsenosti.
Týchto ľudí vystriedala na poste riaditeľa Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Mgr. Dáša Oravkinová, učiteľka a špeciálna pedagogička a podnikateľka, učiteľka občianskej výchovy. Nejakými postgraduálnymi kurzami sa dovzdelala v špeciálnom poradenstve a uvádzala, že má praktické skúsenosti v súkromnom poradenskom zariadení. Jej súkromné poradenské zariadenie tvorilo jednu z náplní jej podnikateľskej činnosti.
Dovolím si prečítať vám ich zaradom. Patrí tam: maloobchod v rozsahu voľných živností, veľkoobchod v rozsahu voľných živností, sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľných živností, sprostredkovanie nákupu a predaja nehnuteľností, prenájom nehnuteľností, požičiavanie motorových vozidiel, výroba obalov z plastov, reklamné činnosti, poskytovanie služieb v starostlivosti o dieťa s výnimkou činností spadajúcich pod zákon č. 195/98 o sociálnej pomoci, organizovanie voľného času detí a seniorov v rozsahu voľnej živnosti, výchova a vzdelávanie v súkromnom centre pedagogicko-psychologického poradenstva, upozorňujem, výchova a vzdelávanie, nie psychológia, v súkromnom centre, ktoré uvádzala ako svoju dostatočnú prax a skúsenosť a znak svojej kompetentnosti na vykonávanie funkcie riaditeľky vedeckovýskumného pracoviska. A ešte tam bola aj výroba a dodávka elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov výrobným zariadením s celkovým inštalovaným výkonom do 1 MW, ak ide o výrobu a dodávku elektriny v solárnych zariadeniach.
Takže ja keď som sa dopočula, pretože Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, ktorý vznikol v roku 1964, opakovane prechádzal rôznymi krízami a ohrozeniami, bol založený v 64. roku na základe uznesenia Predsedníctva Slovenskej národnej rady a v roku 1989 bol zlúčený s vtedajším Výskumným ústavom pedagogickým práve preto, že tak ako dnes, ani vtedy pravdepodobne ľudia, ktorí mali v rukách zriaďovateľské možnosti, nerozumeli tomu, čo takéto pracovisko znamená, čo môže, ako môže pomôcť nielen školstvu.
V roku 1991 tento ústav v spolupráci s Univerzitou Komenského a Kinder Zentrum Mníchov zriadil Detské centrum, stredisko komplexnej multidisciplinárnej starostlivosti o deti s postihnutím alebo deti postihnutím ohrozené a postupne pre všetky deti so špeciálnymi edukačnými potrebami a ich rodiny. Čiže výskumný ústav tak rozšíril svoje vedeckovýskumné aktivity o priamu aplikáciu psychologických poznatkov v praxi.
V roku 2013, preskočím tie medzistupne, ktoré tiež hovorili o dôležitých poslaniach, ale v roku 2013 bol výskumný ústav poverený riešením národného projektu Komplexný poradenský systém prevencie a ovplyvňovania sociálno-patologických javov v školskom prostredí. Projekt je financovaný z Európskeho sociálneho fondu.
Pán premiér povedal, že za 25 rokov nikto neriešil problémy VÚDPaP. Ktoré problémy vlastne? Alebo to, áno, povedal to pán premiér. Ja by som bola rada, keďže on tu už nie je, pán minister, keby ste vy ich pomenovali, tie problémy, ktoré mali byť riešené, a neboli. Pomenujme ich, povedzme si, čo sa s nimi dá robiť, a riešme ich, ale takáto veta je nič. To nič nerobí. Keby sme to pomenovali a začali vymýšľať, ako to riešiť, takému postupu by som rozumela.
Keď som na začiatku leta niekedy prvýkrát počula, že pán minister uvažuje o odvolaní riaditeľa Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, bola som za ním. Pán minister mi to určite potvrdí. Opýtala som sa prečo. Povedal mi, že rád by zdynamizoval ten ústav. Nič som proti tomu nenamietala, lebo ja sama som presvedčená, že takéto veci je potrebné robiť, že ľudí treba obmieňať, aj že ľudia sami by mali obmieňať svoje možno pracovné zaradenie, že je to zdravé a prínosné aj pre spoločnosť, aj pre psychohygienu individuálnu.
Dosť krátko na to som sa teda dozvedela, že pán riaditeľ bol odvolaný a že bola vymenovaná táto pani riaditeľka, ktorá naozaj nespĺňala žiadne kritériá na riaditeľku vedeckovýskumného pracoviska takého jedinečného zamerania. Ja som sa preto zúčastnila na rokovaní výboru, školského výboru, pán predseda si spomenie tiež na to, a som na to upozornila. Mala som so sebou aj fotodokumentáciu, na ktorej som mala odfotografované knihy, ktoré pani riaditeľka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie ako jeden zo svojich prvých počinov, našťastie, už potom na to, na ďalšie nemala veľa času, vysťahovala z knižnice, jednoducho zrušila knižnicu vedeckovýskumného pracoviska, čo teda sa zazdalo, myslím, že zvláštne aj členom školského výboru, ktorí sú nielen politikmi a poslancami, ale viacerí z nich aj akademikmi, a pochopili, že toto nie je kóšer.
Takže ja by som ešte chcela povedať aj to, reagovať aj na to, že boli tu náznaky na to, že nechodíme medzi ľudí, máme chodiť medzi ľudí. Nuž aj pracovníci Výskumného ústavu detskej psychológie, aj rodičia, ktorí ma pozvali na stretnutie a ktorí sú združení v Združení priateľov detského centra, aj tí sú ľudia, ba dokonca aj voliči, a že teda si myslím, že viem, o čom hovorím, a viem aj, o čom bola táto kauza.
Ak nikto neriešil 25 rokov problémy Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, a ako som povedala, zdá sa mi, že nikto ani nechápe ani, čo je Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie, tak sa mi ešte zdá, že ktovie, či vieme, čo je to psychológia, akú má úlohu, akú má úlohu v školskom rezorte.
Na rozdiel od toho sa tu ale argumentovalo vecami, ktoré mi vyrazili dych. Argumentovalo sa virguľami, parapsychológiou. Ja si myslím, že aj medzi poslancami SMER-u, nieže si myslím, viem, sú aj psychológovia. Medzi nami všetkými sú profesori, docenti, doktori, prosím vás, ľudia, na toto nič nepoviete? My tu budeme hovoriť ako o vážnej veci, o nejakých paranormálnych javoch a budeme sa podľa nich správať, tak toto, prosím, prosím, toto nerobme!
Takže na záver. Považujem tento príklad dosadenia riaditeľky, nekompetentnej riaditeľky na toto miesto, riaditeľka bola teda nedávno aj odvolaná, ale dosadenie pani riaditeľky, bývalej, Oravkinovej, ktorá je menovkyňou finančníka Penty Jozefa Oravkina, za veľkú chybu. Ja neviem, či sú oni príbuzní, nemám, vraj nie sú, to je jedno, ale o tomto sa medzi ľuďmi hovorí. Takže prosím vás, aj toto berte do úvahy, že aj meno môže narobiť šarapatu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pán minister, dostali sme sa do zásadného boja faktov a čísel, čiže dozvedeli sme sa, že v čase vášho vystúpenia 24 poslancov sedí v sále za opozíciu, momentálne sa rozšíril počet na viac ako 30. Za vládnu stranu SMER sedí v parlamente 37 poslancov, z toho jeden predseda parlamentu, pani podpredsedníčka a jeden minister. Zhodou okolností počas vášho vystúpenia odvolávaný minister školstva sa v sále nenachádzal.
Myslím si, že nie je vhodné v tej debate, keď vychádzali na povrch mnohé skutočnosti, ktoré môžu viesť k politickému vyvodeniu zodpovednosti, a ak nie priamo vyjadrené hlasovaním, aspoň pri obraze verejnosti vystúpi zásadný spin doktor strany SMER a snaží sa debatu otočiť do polohy, kto je a kto nie je v sále.
Toto sa niekedy podarí a niekedy nie, len momentálne mám ten pocit, že nie celkom to vyšlo, lebo o parlamentných počtoch sa celkom nebavíme, bavíme sa o tom, že niekto pri riadení a uhrádzaní nejakých faktúr zlyhal, a máme pocit, že potrebujeme viac vysvetliť. Tým, že sa minister školstva k tejto situácii postavil tak, že viac zahmlil, ako vysvetlil, tak má veľký význam, aby niekto, a dúfal som, že z vašich úst zaznie, nejaké viac svetla, ale mám aj po vašom vystúpení skôr pocit, že ide o zahmlievaciu stratégiu na to, že zodpovednosť nebude vyvodená voči ľuďom, ktorí naozaj v tejto kauze zlyhali. Osud toho pána, ktorý o zamestnanie prišiel, osvetľuje vyjadrenie mnohých kolegov predo mnou.

Ďakujem za slovo. Taký skúsený kolega a nevie, že spravodajcu robí tuná kolega Mamojka. Pani Nicholsonová je navrhovateľka. No však ale to sú tie také chaosy v hlavách, ktoré tuná vyvolávajú niektoré prejavy čelných predstaviteľov strany... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pellegrini, Peter, predseda NR SR
Reagujte, prosím, na rečníka.

Hraško, Igor, poslanec NR SR
Ja to zopakujem, len takýto tón vyvolal prejav, ja to zopakujem len to, na čo som nedostal odpovede. Lebo prišiel tuná podpredseda vlády a odbočil od témy úplne zase niekde inde. Ale ja len hovorím, že som nedostal odpovede na otázky, ktoré mal zodpovedať minister školstva.
Kto riešil zmeny účtov? S kým to riešil? Kto bol podpísaný k dodatku k zmluve? Aký dodatok k zmluve sa podpisoval pri zmene účtu? Kým bol podpísaný? Čo tam je ešte? No, to sú len základné, základné otázky, na ktoré nedal minister školstva odpoveď, ak sa rieši niečo takéto. To sú také drobné podvodíky, na ktoré keď sa nepríde, tak sa nič nedeje, však bude z toho ryža, to sme už viackrát vysvetľovali, a keď sa na to príde, no tak vrátime to naspäť a bude zase všetko akože v poriadku.
Ono takýchto kšeftíkov je možno viacej, len na mnohé sa nepríde a sú to najmä také, kde sa dajú ťažšie skontrolovať niektoré veci. Ono všetko vyzerá dobre. Verejné obstarávanie je, prebehne v pohode, ale to, že je nastavené blbo, to už na to príde málokto. K tomu sa dostanem možno trošku neskôr, možno aj na samostatnej tlačovke, a týka sa to aj ministerstva vnútra.
Ja by som len upozornil, že tuná minister niečo, niečo rozpráva o nejakej poctivosti a podobne, a pozrime si stránku ministerstva vnútra, kde sú uvedené faktúry. A poďme po dátumoch dokladov: 16. 12. 3013, 1. 8. 2215, 8. 12. 2201, 8. 5. 2201, 28. 7. 2044, to sú aké doklady registrované? Najprv by som si urobil poriadok na svojom ministerstve a potom obhajoval druhé.

No kladieš veľké množstvo otázok, pani kolegyňa, a čím ďalej tie otázky vyzerajú ísť až na jadro veci, pretože aj mňa začína čím ďalej viac zaujímať aj napríklad to, že ja som mal z toho vystúpenia ministra, že on presne vie, že komu patrí ten účet, ktorý bol podsunutý ako ten falošný, a tá firma Kvant začína byť čím ďalej viac záhadná, lebo tvoja možná interpretácia jej existencie, a teda firma, ktorá sa zoberá metrikou, optikou a meraním, aj v úvodnom slove pána premiéra sme sa dozvedeli, že niekto tu merá zlú energiu v rámci sály a proste nameral nejaké záhadné čísla, možno aj to je ten produkt firmy Kvant.
Tuná o stroji času boli poznámky. Ak by to nebolo také strašne smutné a neišlo z toho, že niekto tu normálne sa hrá s osudmi ľudí, ktorí, predpokladám, že, keďže boli vo funkciách dlho a prežili nejaké výmeny a politické cykly, že to, čo si hovorila úplne na záver o tom strachu, lebo aj ja som už dostal 27 mailov počas tejto rozpravy a každý má jeden podtitul: "Len to, prosím vás,sa to nezverejnite, odkiaľ to máte." A toto je tak hnusné semeno strachu, ktoré je zasiate všeobecne v spoločnosti, lebo sa tí ľudia boja o svoje existencie a možno aj rodín, že niečo budeme musieť urobiť, a myslím, že táto schôdza má tento význam, aby nie o ideách momentálne, ale o záchrane ľudských osudov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán minister, ja po vašom vystúpení vás musím nazvať majstrom nadpisu a pointy. Ten nadpis znel, že idem zbagatelizovať minimálne tri spomenuté dôvody, ktoré vedú k vášmu odvolávaniu. A tá pointa, ktorá mala znieť, že vy sa budete, ak som ju teda správne pochopil, vy sa budete ochotný rozprávať s ľuďmi, ktorí používajú alebo požívajú mandát a vykonávajú ho v Národnej rade, je pre mňa, mierne povedané, nechcem ísť až do tej roviny, že cynizmu, ale že neviem celkom pochopiť, v akom, v akom to nastavení to fungujete.
Len ja som si, keď viacero kolegov na vás priamo reagovalo, spomenul na taký, myslím, že to bol blog niekde, kde ste v deň alebo deň po pohrebe Václava Havla vydali blog, ktorý hovoril o tom, že Václav Havel, a boli ste tiež majster nadpisu a nazvali ste ho "malým Čecháčkom" a končili ste tiež takou zvláštnou pointou, kedy ste povedali alebo napísali, že v ten večer si pri vianočnom stromčeku otvoríte Haškovu zbierku Velitelem města Bulgumy (pozn. red.: správne má byť "Bugulmy") a so smiechom celému týždňovému cirkusu okolo pohrebu prezidenta Havla, ukončenému pohrebným vzletom politických celebrít, ukážete, citujem, "veľký prostredník".
Čiže toto sú (reakcia z pléna), toto sú, citát z vášho blogu a mám pocit, že to fuj, ktoré zaznieva, je presne označením toho, ako viete vypointovať aj svoje predstavenia a vystúpenia do dnešného dňa.