Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, prítomní poslanci, v druhom čítaní máme predložený opätovne návrh zákona o alternatívnom riešení sporov. A ja, samozrejme, tento vládny návrh vítam ako zástupkyňa spotrebiteľskej organizácie. A verím, že nielen ja som sa dovolávala, ale aj iní kolegovia, ktorí sa snažili špecializovať na oblasť mimosúdneho riešenia spotrebiteľských sporov, dnes sa to nazýva alternatívne riešenie spotrebiteľských sporov, sa možno od tých rokov 2008, 2009 dovolávali inštitucionalizácie mimosúdneho riešenia, alternatívneho riešenia, a to práve cez nástroje sprísnenia pôsobnosti aj z pozícií povinností voči verejnoprávnym orgánom, akými sú napríklad Slovenská obchodná inšpekcia, Telekomunikačný úrad, dnes po novom Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, a v neposlednom rade dotknutý Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Samozrejme, tento zákon vítam, avšak v obave toho a v takej predvídavosti, aby tento zákon nepriniesol len nejaký formálny výstup, aby v podstate tieto dotknuté verejnoprávne inštitúcie nemali iba posilnené kompetencie a sprísnený dohľad na trhu.
Nedá mi, aby som neupozornila na niektoré nedostatky, na ktoré som už v podstate upozorňovala aj v prvom čítaní, ktoré môžu nežiaduco dopadať na druh subjektov, ktoré sa môžu alebo budú chcieť do registra subjektov alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov zapojiť. Ja si naozaj netrúfam z pozície štátnych orgánov, obchodnej inšpekcie, Telekomunikačného úradu, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vyjadrovať sa k tomu, aký bude prínos a prospešnosť celého tohto zákona pre ich prax, pre ich výkon činnosti, dovolím si tu hovoriť len k tomu, čo poznám dobre, a teda hovoriť o tom, aké sú predpoklady, ako môže takto navrhnutý zákon dopadnúť v praxi spotrebiteľských organizácií, ktoré vyvíjajú takúto činnosť, riešia alternatívne spotrebiteľské spory. A predpokladám, že budú mať záujem do tohto registra subjektov alternatívneho riešenia sa zapojiť.
Hneď v úvode chcem povedať, že privítala by som pri tvorbe a pri koncepte tohto zákona možno rozčlenenie na orgány alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov, kde by patrili, samozrejme, štátne orgány, a potom zvlášť skupina subjektov alternatívneho riešenia sporov, medzi ktoré by patrili práve či už súkromné subjekty alebo neziskové spotrebiteľské organizácie. Možno práve preto, že v úvode k takémuto koncepčnému a systémovému rozdeleniu nedošlo, môžem povedať, že sprísnené opatrenia, vymedzenie povinností jednotlivých subjektov zvlášť nepriaznivo môžu dopadnúť práve na neziskové spotrebiteľské organizácie, pretože takto nastavené opatrenia v mnohých prípadoch limitujúce, obmedzujúce nástroje môžu viesť až k takej demotivácii, respektíve nezáujmu spotrebiteľských združení sa do tohto systému alternatívneho riešenia sporov zapojiť.
Ja som v pozmeňujúcom návrhu uviedla konkrétne prípady, ktoré vnímame ako tie, ktoré môžu takto združenia postihnúť. Nie je to len ten finančný strop na výšku poplatku pre podnet spotrebiteľa, ktorý je stanovený na 5 eur, ale stú to aj ďalšie iné nástroje alebo opatrenia, nároky ako napríklad, ak máme na Slovensku mimosúdne spotrebiteľské centrá, ktoré sa zameriavajú na vnútroštátne problémy, na riešenie vnútroštátnych spotrebiteľských sporov, tak v zákone sa vyžaduje, aby takéto špecializované subjekty alternatívneho riešenia súčasne aj sa zaviazali k povinnosti a k svojmu záberu v oblasti cezhraničného riešenia alternatívnych sporov. Nemám vedomosť o tom, že by medzi spotrebiteľskými združeniami v podmienkach, v akých sa nachádzajú, a tie sú podvyživené, poddimenzované, disponovali spotrebiteľské organizácie takými kapacitami, odbornými kapacitami, aby boli súce riešiť cezhraničné spory. Celkom reálne sa na základe takýchto vymedzujúcich a vylučujúcich podmienok môže stať, že do systému inštitucionalizovaného riešenia alternatívnych sporov sa nezapojí žiadna spotrebiteľská organizácia. A to bude naozaj na škodu veci, pretože práve tie spotrebiteľské organizácie na rozdiel od štátnych orgánov pôsobia smerom k spotrebiteľom priamo a vo väčšine prípadov v podstate svoj úspech odvodzujú od toho, akým spôsobom pomôžu spotrebiteľovi konkrétne, do vyvodenia dôsledkov, to znamená, či toho spotrebiteľa pri poškodení jeho práv dokážu odškodniť, či dokážu vyjednať daný spor tak, že spotrebiteľ nadobudne a získa zadosťučinenie, keď sa oprávnene v procese riešenia spotrebiteľského sporu ukáže, že bol na svojich právach poškodený.
Ja som na tieto nedostatky alebo na takúto asymetriu, nerovnováhu a možné znevýhodnenie, takú diskvalifikáciu spotrebiteľských organizácií zapojiť sa do tohto procesu upozornila aj ministerstvo hospodárstva, príslušný odbor ochrany spotrebiteľa. Je faktom, že sme si prerokovali mnohé veci. A možno takú nádej na to, že tieto spotrebiteľské organizácie nebudú z tohto procesu vyradené, vo mne vzbudzuje prísľub zástupkyne príslušného odboru ochrany spotrebiteľa, že k tomuto zákonu sa pripraví metodické usmernenie, v rámci ktorého sa nejakým spôsobom dohodnú špecifické opatrenia a možno aj taký špecifický režim, ktorý umožní spotrebiteľským organizáciám na rozdiel od štátnych orgánov účinne v tomto systéme svoju činnosť rozvíjať, a tak pomáhať spotrebiteľom v ich problémových sťažnostiach týmto prispievať k celkovému cieľu. A tým, verím, je zvýšenie vymožiteľnosti spotrebiteľského práva, ale zvýšenie vymožiteľnosti spotrebiteľského práva nie vo formálnom poňatí, ale skutočne cez merateľné ukazovatele, ktorými bude to, aká bude spokojnosť spotrebiteľov, nakoľko budú spokojní s tým-ktorým orgánom pri riešení svojho sporu, nakoľko budú odškodňovaní.
Okrem tých sprísnených opatrení a aj zavedených povinností, dokonca ktoré sme si vykonzultovali s príslušnou zástupkyňou odboru ochrany spotrebiteľa, a tie súvisia napríklad aj so záväzkom voči subjektom alternatívneho riešenia sporov zabezpečovať vzdelávanie fyzických osôb, ktoré budú v tomto subjekte alternatívneho riešenia pôsobiť, je to aj zavedená povinnosť alebo možno aj taký dohľad nad tým, že tieto subjekty budú tieto fyzické osoby odmeňovať a zamestnávať.
Takže to sú naozaj ukladané povinnosti, pri ktorých ja som nadobudla pocit, že záväzky, ktoré vyplývajú zo smernice a ku ktorým sa svojím plnením má zaviazať tá-ktorá členská krajina a ktoré z môjho pohľadu má plniť práve ústredný orgán, akým je ministerstvo hospodárstva, cez svoje zložky, obchodnú inšpekciu a už spomínané Úrady pre reguláciu sieťových odvetví a podobne, boli v neprimeranej miere prenesené na subjekty, ktoré sú v tom článku, v tom reťazci alebo v tom systéme ochrany spotrebiteľa práve najslabšie.
Ja už opakovane nechcem prednášať, aká je výška podpory spotrebiteľských organizácií, ktoré aj dnes poskytujú poradenstvo, zastupujú spotrebiteľov v reklamačných procesoch, riešia mimosúdne, je to výška objemu 20-tisíc eur, čo, keď len teraz naposledy bol prerokovaný návrh rozpočtu pre zrušený alebo rušený Fond národného majetku v objeme 1,6 mil. eur, predstavuje naozaj výrazný nepomer. A nedá sa dlhodobo prizerať na to, akým spôsobom je poddimenzovaná tak vážna oblasť pomoci občanom, akou je pomoc pri riešení ich reklamácií.
Ja naozaj spotrebiteľskú politiku považujem za jeden z pilierov hospodárskej politiky. Niet dobrého trhu, zdravého trhu bez úspešných predajcov a niet úspešných predajcov bez spokojných spotrebiteľov. A faktom je, že tých nespokojných a poškodených spotrebiteľov, či už je to v odvetví finančného práva alebo v energetickom odvetví, v odvetví podomového predaja, naozaj máme veľmi veľa, pričom kapacita aj tá finančná podpora či už personálna, legislatívna, inštitucionálna je nevyvážená.
Chcem poukázať aj na to, že ak sa tvorili kritériá pre zápis subjektov do registra poskytovateľov alternatívneho riešenia, mrzí ma, že sa nevyvinulo dostatočné úsilie z môjho pohľadu na unifikovanie týchto podmienok, týchto sprísnených kritérií, hlavne týkajúcich sa spotrebiteľských združení, s prijatými a schválenými kritériami na poskytovanie finančnej pomoci, teda dotácie z ministerstva hospodárstva.
Veľa sa tu hovorí o tom, ako je potrebné uskutočňovať reformu verejnej správy, ale práve ten oddelený režim sprísnených opatrení alebo tých kritérií zadaní pre uchádzanie sa o dotáciu z ministerstva hospodárstva oddelený vlastne od režimu alebo od súboru požiadaviek na registráciu medzi subjekty alternatívneho riešenia sporov mi nepripadá byť takým dobrým príkladom alebo takým úprimným dôkazom toho, že je snaha zlučovať, zjednodušovať tie procesy. Viem si predstaviť, že v budúcnosti, či už v rokoch 2016, 2017, bude v programe mimosúdneho riešenia, alternatívneho riešenia sporov z prostriedkov, z dotácie ministerstva hospodárstva podporené iba to združenie, ktoré bude registrované, ktoré bude vlastne certifikované, a preto celkom dobre tomu nerozumiem, prečo máme zvlášť podmienky na prideľovanie dotácie a zvlášť máme podmienky alebo kritériá a zadanie na to, aby ten-ktorý subjekt, spotrebiteľská organizácia boli zaregistrované do systému alternatívneho riešenia sporov. Pripadá mi to byť naozaj neefektívne. A verím, že aj keď tento zákon takéto zjednotenie podmienok neuvádza a nepripúšťa, do budúcna toto aj moje vystúpenie, aj pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, bude viesť k tomu, aby sa takéto zjednotené metodické pokyny a usmernenia pripravili. Pre činnosť spotrebiteľskej organizácie je to prebytočné, je to zbytočne duplicitná činnosť, ak má zvlášť pripravovať projekt, ak má potom zvlášť pripravovať záverečnú správu, ktorá hodnotí vecné a finančné zhodnotenie projektu, a nakoniec v rámci toho režimu alternatívneho riešenia sporu má duplicitne s tým istým obsahom, možno v málo pozmenenej forme rovnako tomu istému ministerstvu pripravovať aj výročnú správu. Je to zbytočná administratívna záťaž, ktorá zástupcom spotrebiteľskej organizácie berie vzácny čas na to, aby sa namiesto administrovania mohli venovať ďaleko prospešnejšej činnosti. A to je poradenstvo, informovanie a pomoc pri riešení konkrétnych podaní a sťažností.
Ďalším takým ustanovením, na ktoré by som chcela upozorniť a kde vidím nejaké riziká alebo hrozby, je, sú stanovené podmienky, v ktorých prípadoch môže subjekt alternatívneho riešenia ten-ktorý podnet odmietnuť, pričom zameriam sa hlavne na také dve kritériá, z ktorých prvé kritérium je predmet sporu, pri ktorom sa nepresiahne 20 eur, toto môže byť podmienka alebo kritérium, na základe čoho môže ten-ktorý orgán alebo subjekt alternatívneho riešenia daný spor odmietnuť, my navrhujeme znížiť túto hranicu z 20 eur na 3,3 eura, a potom je to aj nie presne špecifikované, nie presne definované kritérium, a to kritérium, ktoré slúži na opodstatnenosť odmietnutia toho-ktorého spotrebiteľského podnetu. A tu ide vlastne o vykázanie neprimerane vysokého úsilia pri riešení spotrebiteľského podnetu.
Takýchto asymetrií alebo nedostatkov nerovnováh je v zákone viac.
Je faktom, že bola mi dnes sprostredkovaná informácia, že z tohto pozmeňujúceho návrhu ministerstvo hospodárstva odporučí na schválenie dva body, tak za toto veľmi pekne ďakujem, ale verím, že aj v mene tých ďalších návrhov a tých ďalších bodov, ktoré som sa snažila vlastne aj odkonzultovať, aj uviesť v pozmeňujúcom návrhu, bude ústretovosť a ochota na základe aj toho, čo nám v blízkej budúcnosti odrazí prax, zjednať nápravu a vykonať príslušné úpravy.
Kým začnem čítať pozmeňujúci návrh, ja chcem všetkým kolegom z opozície poďakovať za to, že tento návrh podporili, že porozumeli tomu odkazu aj môjmu snaženiu, aj snaženiu spotrebiteľskej organizácii inštitucionalizovať mimosúdne riešenie tak, aby tí, ktorí sú najpriamejšie a najbližšie k spotrebiteľom, sa mohli bez nejakej administratívnej záťaže, bez nejakých nárokov do tohto procesu zapojiť.
Idem teda čítať pozmeňujúci návrh.
Vládny návrh zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
Pod 1. bodom v čl. I § 4 ods. 1 sa za slovom „spotrebiteľa“ vypúšťajú čiarka a slová „komora zriadená zákonom alebo záujmové združenie najmenej desiatich právnických osôb“ vrátane odkazu 18 a poznámky pod čiarou k odkazu 18.
Odôvodnenie.
Zmyslom vládneho návrhu zákona má byť poskytnutie dostupnej ochrany práv spotrebiteľa voči predávajúcemu. Je nemysliteľné splniť myšlienku vládneho návrhu zákona, pokiaľ bude spor vedený de facto skupinou predávajúcich. Napriek deklarácii a opatreniam zabezpečujúcim nezávislosť a nestrannosť fyzických osôb riešiacich spory je nevyhnutné mať na pamäti aj to, že dané fyzické osoby riešia spory v mene subjektu, ktorý ich zamestnáva.
Pre úplnosť je potrebné spomenúť aj skutočnosť, že kvôli uvedeným argumentom český zákonodarca možnosť alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov komorám a združeniam právnických osôb taktiež neumožnil.
Pod 2. bodom v čl. I § 4 ods. 2 písm. c) sa slovo „troch“ nahrádza slovom „dvoch“.
Odôvodnenie. Vzhľadom na široko koncipovaný okruh subjektov alternatívneho riešenia sporov je otázne, do akej miery budú jednotlivé subjekty spotrebiteľmi vyťažené. Až prax ukáže, v akej miere bude ten-ktorý subjekt vyťažený. Podmienenie zápisu do registra až troma fyzickými osobami, ktoré budú v mene subjektu alternatívneho riešenia sporov veci prejednávať, je pre začínajúci subjekt veľmi nehospodárne a náročné.
Pod 3. bodom v čl. I § 4 ods. 4 písm. c) sa slová „ako aj“ nahrádzajú slovom „alebo“.
Odôvodnenie.
Na riešenie cezhraničných spotrebiteľských sporov bolo primárne zriadené Európske spotrebiteľské centrum pre Slovenskú republiku. Splnenie podmienky zápisu do zoznamu spočívajúcej v pripravenosti „domáceho“ subjektu alternatívneho riešenia sporov riešiť súčasne aj cezhraničné spory je pri tak obmedzených finančných možnostiach neštátnych subjektov alternatívneho riešenia sporov nemožné.
Tak prísne formulovaná podmienka zápisu do registra môže v praxi de facto znemožniť zápis do zoznamu tých subjektov alternatívneho riešenia sporov, ktoré nie sú napojené na štátny rozpočet.
Pod 4. bodom v čl. I § 4 ods. 4 sa vypúšťajú písmená e) a h), doterajšie písmená f) a g) sa označujú ako písmená e) a f).
Odôvodnenie. Je to legislatívnotechnická úprava bezprostredne nadväzujúca na body 5 a 6 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Pod 5. bodom v čl. I § 9 sa vypúšťa odsek 4, doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 4.
Odôvodnenie.
Skutočnosť, že v dnešnej dobe si už nikto nemôže dovoliť pracovať zadarmo, nástojčivo naznačuje, že predmetné ustanovenie je vskutku nadbytočné. Kontraproduktívnosť tohto ustanovenia sa naplno prejavuje pri jeho aplikácii na subjekty alternatívneho riešenia sporov, takpovediac „súkromného“ mimovládneho neziskového charakteru.
Subjekt alternatívneho riešenia sporov, ktorý nie je napojený na štátny rozpočet, je spravidla odkázaný na vlastné financie, prípadne dotácie. Na základe uvedeného je zrejmé, že nie vždy sa takýto subjekt bude nachádzať v takej finančnej kondícii, najmä ak je odkázaný na dotácie, ktoré mu na nejaké obdobie nebudú poskytnuté, aby dokázal pravidelne zamestnávať, prípadne odmeňovať fyzické osoby riešiace spory v jeho mene.
Uvedené subjekty môže vládou navrhnutá povinnosť odmeňovania priviesť takpovediac ku krachu, respektíve k ich znefunkčneniu a následnej nevykonateľnosti zákona.
Pod 6. bodom v čl. I § 9 odsek 5 znie: „Ministerstvo je na účely ďalšieho vzdelávania poverených fyzických osôb povinné zabezpečovať pravidelné bezodplatné školenia. Subjekt alternatívneho riešenia sporov dbá o pravidelné zvyšovanie odbornej úrovne poverených fyzických osôb.“
Odôvodnenie.
V zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) majú členské štáty podporovať ďalšie vzdelávanie fyzických osôb, ktoré budú riešiť spory v mene subjektov alternatívneho riešenia sporov. Vládou navrhované znenie zákona však žiadny motivačný prvok v tomto smere neobsahuje. Práve, naopak, pre neštátne subjekty alternatívneho riešenia sporov toto vzdelávanie ich pôsobenie ešte sťažuje, a to najmä tým, že to subjektom alternatívneho riešenia sporov ukladá ako povinnosť.
V praxi nie je ničím neobvyklým, ak jediným cieľom zákonom vyžadovaného doplnkového vzdelávania je etablovanie výnosného školiaceho biznisu. Aby sa naplnila pôvodná myšlienka smernice o podpore štátu v ďalšom vzdelávaní, navrhuje sa, aby školenia vykonávalo ministerstvo hospodárstva ako gestor zákona a aby boli predmetné školenia pre ich účastníkov bezplatné. Podpora alternatívneho riešenia sporov je jednou z priorít Stratégie spotrebiteľskej politiky Slovenskej republiky, ale aj Európskej únie. V prípade jej sfunkčnenia bude účinným nástrojom pre reálne a praktické posilnenie vymožiteľnosti spotrebiteľského práva.
Pod 7. bodom v čl. I § 10 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý zrne: „Povinnosti podľa odsekov 1 až 4 sa nevzťahujú na subjekt, ktorý ministerstvu etapovite a povinne zasiela výročnú správu – vecné a finančné vyhodnotenie projektu podporeného dotáciou podľa osobitného predpisu20a).“ Poznámka pod čiarou k odkazu 20a znie: „20a) Zákon č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení zákona č. 321/2014 Z. z.“
Odôvodnenie. Navrhuje sa zrušenie duplicitnej povinnosti príjemcu dotácie, ktorá bola ministerstvom poskytnutá na účely podpory ochrany spotrebiteľa podľa § 2 písm. d) zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva hospodárstva v znení zákona č. 321/2014 Z. z.
Pod 8. bodom v čl. I § 13 ods. 4 písm. c) sa suma „20 eur“ nahrádza sumou „3,30 eura“.
Odôvodnenie.
Chápajúc zámer predkladateľa, pokiaľ ide o prevenciu pred šikanóznymi podaniami, je potrebné uvedomiť si, že zákon má v prvom rade slúžiť záujmom spotrebiteľov. Prax len potvrdzuje, že paradoxne v sporoch s nízkou hodnotou je mnohokrát najťažšie domôcť sa spravodlivosti.
Zníženie sumy je potrebné preto, aby sa subjekty alternatívneho riešenia sporov zaoberali aj nemalou skupinou prípadov vyplývajúcich z rôznych nedoplatkov, ktoré nepresahujú ani sumu 20 eur.
Na základe uvedeného sa navrhuje zníženie hodnoty sporu, ktorá môže byť dôvodom na odmietnutie návrhu, a to z predpokladanej hodnoty sporu nižšej ako 20 eur na sumu nepresahujúcu predpokladanú sumu 3,30 eura.
Pod 9. bodom v čl. I § 13 ods. 4 písmeno e) znie: „e) so zreteľom na pomer poverených fyzických osôb k veci alebo k účastníkom konania možno mať pochybnosti o ich nezávislosti a nestrannosti“.
Odôvodnenie.
Zavádza sa možnosť odmietnutia riešenia sporu v prípade existencie rizika zaujatosti poverených fyzických osôb k účastníkom konania alebo k predmetu sporu.
Navrhnutou úpravou sa zároveň vypúšťa možnosť odmietnutia návrhu z dôvodu, že by spor bolo možné vyriešiť len s vyvinutím neprimeraného úsilia. Aj v tomto prípade je potrebné uvedomiť si, že zákon má v prvom rade slúžiť spotrebiteľom a ich potrebám.
Navrhnutá formulácia odmietnutia povinnosti zaoberať sa návrhom na začatie konania je pomerne vágna, pričom subjektom alternatívneho riešenia sporov umožní odmietnuť veľké množstvo návrhov. Vládou navrhnuté ustanovenie poskytuje subjektom alternatívneho riešenia sporov veľmi jednoduchý spôsob zbavenia sa povinností, na ktoré sú zo zákona povinné. V neposlednom rade je potrebné upozorniť aj na tú skutočnosť, že najmä subjekty „verejného“ alebo „štátneho“ charakteru budú financované bez ohľadu na to, či sa návrhmi spotrebiteľov budú reálne zaoberať alebo ich v drvivej väčšine budú odmietať. Prax len potvrdzuje, že nie každý prípad musí byť tak zložitý, ako sa na prvý pohľad javí a naopak.
Pod 10. bodom v čl. I § 15 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Splnenie povinnosti poskytnutia súčinnosti sa posudzuje aj z obsahového hľadiska.“
Odôvodnenie. Zavádza sa prevenčné opatrenie pred možnou snahou predávajúcich vyhnúť sa povinnosti poskytnúť súčinnosť. K obchádzaniu povinnosti súčinnosti totiž často dochádza poskytnutím irelevantných informácií či dokumentov.
Pod 11. bodom v čl. I § 16 sa vkladá nový odsek 1, ktorý znie: „Subjekt alternatívneho riešenia sporov je oprávnený riešiť len tie druhy sporov, na riešenie ktorých je v súlade s § 4 ods. 4 písm. d) dostatočne odborne a personálne spôsobilý. Druhy sporov sa líšia podľa odvetví, pričom ide najmä o odvetvia a) elektronika a domáce spotrebiče, b) potraviny, c) obuv a odevy, d) služby spojené s bývaním.“ Doterajšie odseky 1 až 11 sa tu označujú ako odseky 2 až 12.
Odôvodnenie.
Hoci sa v § 4 ods. 4 písm. d) hovorí o odbornej spôsobilosti na jednotlivé druhy sporov, vládny návrh zákona neobsahuje ani len demonštratívny výpočet takýchto druhov.
Na základe uvedeného sa preto zavádza demonštratívny výpočet druhov sporov a zakotvuje sa všeobecný princíp ako podmienka oprávnenosti riešiť takéto spory subjektom alternatívneho riešenia sporov.
Pod 12. bodom v čl. I § 16 odsek 7 znie: „Subjekt alternatívneho riešenia sporov postupuje pri alternatívnom riešení sporu tak, aby bol spor čo najrýchlejšie vyriešený, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Subjekt alternatívneho riešenia sporov podľa potreby využíva alternatívne formy riešenia sporov, akými sú negociácia, facilitácia, konciliácia alebo ich kombinácie. Ak je to možné, pri komunikácii využíva najmä osobný kontakt, telefonický kontakt, elektronické prostriedky alebo ich kombináciu.“
Odôvodnenie. Zdôrazňujú sa jednotlivé formy alternatívneho riešenia sporov, ako aj spôsoby, ktoré subjekty alternatívneho riešenia sporov pri snahe o dosiahnutie dohody majú využívať.
Pod 13. bodom v článku I sa za § 17 vkladá nový § 17a, ktorý vrátane nadpisu „Čestné vyhlásenie o vyriešení sporu „ znie: „Ak sa strany sporu dohodnú na vyriešení sporu, spotrebiteľ má možnosť spor ukončiť aj na základe čestného prehlásenia o vyriešení sporu. Čestné vyhlásenie o vyriešení sporu musí mať písomnú formu a obsahovať presné označenie spotrebiteľa v rozsahu titul, meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, označenie predajcu, predmetu sporu a podpis spotrebiteľa.“
Pod 14. bodom v čl. I § 20 ods. 1 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie: „b) doručenia vyhlásenia podľa § 17a subjektu alternatívneho riešenia sporov“. Doterajšie písmená b) až g) sa tu označujú ako písmená c) až h).
Odôvodnenie k bodom 13 a 14. Ponecháva sa možnosť diskrétneho a neformálneho vyriešenia sporu.
Vzhľadom na to, že v priebehu dňa mi bola doručená informácia z ministerstva hospodárstva, z odboru ochrany spotrebiteľa, že pokiaľ tu zmodifikujeme a zjednáme malú nápravu bodu 6, tak tento návrh bude odporúčaný na schválenie, preto, ak dovolíte, ešte prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh s tým súvisiaci.
Vládny návrh zákona o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I § 9 odsek 5 znie: „Ministerstvo na účely ďalšieho vzdelávania poverených fyzických osôb organizuje pravidelné bezodplatné školenia. Subjekt alternatívneho riešenia sporu dbá o pravidelné dopĺňanie a prehlbovanie vzdelávania poverených fyzických osôb.“
K tomu odôvodnenie.
V zmysle smernice 2013/11/EÚ majú členské štáty podporovať ďalšie vzdelávanie fyzických osôb, ktoré budú riešiť spory v mene subjektov alternatívneho riešenia sporov. Vládou navrhované znenie zákona však žiaden motivačný prvok v tomto smere neobsahuje. Práve, naopak, pre neštátne subjekty alternatívneho riešenia sporov toto vzdelávanie ich pôsobenie ešte sťažuje, a to najmä tým, že to subjektom alternatívneho riešenia sporov ukladá ako povinnosť.
V praxi nie je ničím neobvyklým, ak jediným cieľom zákonom vyžadovaného doplnkového vzdelávania je etablovanie výnosného školiaceho biznisu. Aby sa naplnila pôvodná myšlienka smernice o podpore štátu v ďalšom vzdelávaní, navrhuje sa, aby školenia vykonávalo ministerstvo hospodárstva ako gestor zákona a aby boli predmetné školenia pre ich účastníkov bezplatné. Podpora ARS je jednou z priorít Stratégie spotrebiteľskej politiky Slovenskej republiky a Európskej únie. V prípade jej sfunkčnenia bude účinným nástrojom pre reálne a praktické posilnenie vymožiteľnosti spotrebiteľského práva.
Tak to je celé znenie pozmeňujúceho návrhu. Ak by sme to chceli ešte presnejšie precizovať, tak možno ten pozmeňujúci návrh by mal ešte niekoľko bodov a strán. Ja verím, že sa pripraví priestor aj na základe praxe pre to, aby tento zákon bol vycibrovaný.
Ja naozaj ešte záverom chcem povedať, že som rada, že takýto návrh zákona práve v tej poslednej fáze alebo v tej končiacej sa fáze tohto volebného obdobia je predložený, je prerokovaný. A verím, že bude aj na základe pochopených a prijatých tých niektorých bodov spĺňať svoj účel.
Chcem ešte poprosiť pani spravodajkyňu, aby o jednotlivých bodoch vzhľadom na odporúčanie ministerstva hospodárstva sa hlasovalo osobitne. Nechám vám to. Ďakujem za pozornosť.