Videokanál klubu

Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pán minister je mi ľúto, že do parlamentu posielajú s evidentne protiústavnými návrhmi práve vás. Ja budem hovoriť, prečo je to protiústavné. Tam o tom ani niet veľmi sporu. A ja ten nálež Ústavného súdu prečítam, mám ho tu, aby sme sa nemuseli nejako veľmi sporiť. Urobili ste to už aj v minulosti, retroaktívne, keď sa odnímali účinky rozhodnutiam o námietkach zaujatosti, sme vás upozorňovali, je to protiústavný krok. Aj to Ústavný súd, samozrejme, zrušil. Pred mesiacom a pol ste prišli s novelou zákona o prokuratúre, kde celá skoro štvrtá časť novely Trestného poriadku bola protiústavná, čo ste aj vy pripustili. A ste ju následne vypustili. Nie je to podľa mojej mienky dobré.

Poviem najskôr, o čo ide, a potom k tej právnej rovine niečo. A dobre viete, že takto schválený zákon nám Ústavný súd zruší, pozastaví jeho účinnosť, pretože už trikrát o tom rozhodoval. To bolo dvakrát pri exekučnej imunite v zdravotníctve a raz pri exekučnej imunite štátu. Tam niet, akože je sporné, ako Ústavný súd rozhodne, ktorý rozhodne tak, že pozastaví jeho účinnosť a zruší ho. A najneskôr vtedy v rámci exekučného konania sa to konanie preruší a zas pôjde na Ústavný súd. Vy to určite viete, vaši právnici to vedia. Možno mnohí poslanci strany SMER to nevedia.

Teraz, samozrejme, riešenie nejaké existuje a ide o jeden spor, ktorý je podľa mňa fiktívny spor. A škandalózne rozhodnutie je v tejto veci. A to je spor bratislavského PPC a Bratislavskej teplárenskej. Len nechcem ísť do merita toho sporu, ale len na ilustráciu chcem povedať, že z tej pohľadávky, ktorá má približne 28 mil., pán minister, približne nejako eur, viete to možnože presnejšie, tak absolútna väčšina sú úroky z omeškania, istina je možnože 8 mil., pretože predchádzajúce manažmenty týchto firiem si dohodli extrémne úroky z omeškania. Ja som kvôli tomuto sporu pred možno rokom dával na rokovanie parlamentu novelu zákona, aby excesívne špekulatívne úroky z omeškania, ktoré smerujú voči verejnému subjektu, boli zdanené 99 %. To znamená, čo je štandardný úrok z omeškania, čo má ECB-čka, dobre, ale všetko nad to sa zdaní takouto extrémnou sadzbou, lebo ide o špekulatívne úroky. Tie zaplatí kto? Budú to daňoví poplatníci.

V tom čase pred tým rokom a pol išlo o tento istý spor. Aj váš minister financií povedal: „Je to zaujímavý nápad, zvážime to.“ Ste to zvážili tak, že ste to zamietli. Ste hlasovali všetci v celej strane SMER buď proti návrhu, alebo ste sa zdržali hlasovania, neviem. Ten návrh je znovu na tejto schôdzi, ja som ho znovu podal, lebo to sa mi zdá byť jediné ústavné riešenie tejto situácie, ktorá vyplýva zo špekulatívneho sporu. Viete riešiť situáciu spôsobom tak, že ju vyriešite na pár mesiacov. Všetci zainteresovaní viete, že to Ústavný súd zruší, všetci to viete, že Penta dostane svoje peniaze, a potom poviete: „Nedalo sa to inak, snažili sme sa, Ústavný súd to zrušil, tak dáme BAT-ke peniaze zo štátneho rozpočtu, nechceli sme to, ale rozhodnutia Ústavného súdu sa nekomentujú.“ Čiže ste si len prečítali toto, aby ste vedeli, o čom budete hlasovať, rozhodnutie Ústavného súdu (spisová značka PL. ÚS 111/2011), čo sa týka exekučnej imunity štátu, to znamená, keď bolo zákonmi ustanovené, že majetok štátu nepodlieha exekúcii. To znamená, že veriteľ voči štátu sa nemohol domôcť svojho vlastníckeho práva, pod ktoré spadajú aj pohľadávky. To je presne tento prípad, keď sa vyníma z exekúcie všetok majetok vrátane, samozrejme, finančného majetku prevádzkovateľov tepla. Čiže veriteľ, aj keď, si myslím, v tomto prípade špekulatívny, že to je špinavosť, sa nebude môcť domôcť ani centa zo svojej vykonateľnej pohľadávky.

Vtedy Ústavný súd povedal, a ja to budem čítať práve preto, aby ste si boli vedomí toho, že hlasujete za protiústavný zákon, lebo sú tam veci, ktoré sú možno sporné na diskusiu. Táto vec je jednoznačná, pretože už o nej bolo, hovorím, trikrát rozhodnuté Ústavným súdom. A ja sa budem pýtať vašich kandidátov na sudcov Ústavného súdu zajtra, ako vo veciach, ktoré boli jednoznačne protiústavné, hlasovali, keď majú pocit, že majú plnú kvalifikáciu ísť na Ústavný súd, lebo pripúšťam, že sú veci, kde je ústavnosť sporná, je diskutabilné, či to je, nie je ústavné, skúsite to, okej, ale schvaľovať úmyselne protiústavné zákony, možnože, dajme tomu, s nejakým dobrým motívom, to považujem za v rozpore s naším sľubom, ktorý sme dali. Tá vec je judikovaná Ústavným súdom.

Takže budem čítať len výňatky z toho rozhodnutia. Ústavný súd zdôraznil svoj už judikovaný právny názor, podľa ktorého majetok, ktorý je predmetom ochrany zaručenej podľa článku 20 ústavy, zahŕňa nielen veci, ale aj práva a iné majetkové hodnoty. To zodpovedá judikatúre SĽP, podľa ktorého pojem majetku v zmysle Dohovoru môže byť existujúcim majetkom, alebo majetkovou hodnotou vrátane pohľadávok, vo vzťahu ku ktorým sťažovateľ môže argumentovať, že má prinajmenšom legitímnu nádej dosiahnuť efektívne užívanie vlastníckeho práva.“ Následne Ústavný súd išiel tým svojím tradičným testom, kde posudzoval legitimitu toho zásahu, tá nie je sporná, ale potom prešiel testom proporcionality. A, samozrejme, tam ten zákon celkom jednoznačne prepadol, nechcem to celé čítať, ešte raz, ak si pozriete koho to zaujíma, trošku sa obávam, že málokoho, ale možno pána ministra by to mohlo zaujímať, tak spisová značka je PL. ÚS 111/2011. Bolo to jednohlasné rozhodnutie pléna. To nebolo sedem ku šiestim.

Len pár výňatkov vám spomeniem z toho, čo Ústavný súd vo svojej argumentácii uviedol.

„Neprimeraným zvýhodnením vlastnej majetkovoprávnej pozície na úkor právneho statusu vlastníka majetkovej pohľadávky môže v takom prípade štát narušiť ústavné garancie vlastníctva individuálnych veriteľov, a tým aj sociálny aspekt vlastníctva. Už samotné neplnenie právoplatne judikovaných a vykonateľných záväzkov bez ohľadu na charakter subjektov predmetného právneho vzťahu je v právnom štáte nielen neželaný ale aj škodlivý jav. Ak k nemu pristúpi právne odňatie alebo radikálne obmedzenie možnosti veriteľa využiť účinné verejno-mocenské prostriedky na účel vymoženia pohľadávky, potom negatívny vývoj dotknutého právneho vzťahu dosiahne kvalitu, ktorá nemôže byť v právnom štáte ospravedlniteľná. Nemožnosť docieliť výkon rozhodnutia znamená zásah do práva na pokojné užívanie majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu. Z tohto dôvodu dospel Ústavný súd k záveru o ustanovení neudržateľnosti predmetnej úpravy ako celku v rozpore s čl. 20 ods. 1 a s čl. aj 46 ods. 1 ústavy.“ Článok 20 ústavy pre tých, ktorých to zaujíma, je právo vlastniť majetok.

Ústavný súd vo svojom zdôvodnení ďalej povedal: „Bez spochybnenia konceptu zvýšenej miery ochrany majetku štátu pred jeho odňatím z vlastníckej sféry štátu preskúmavaná ochrana musí byť primeraná. Je neprípustné, aby subjektom vystupujúcim v právnych vzťahoch so štátom, ktorých predmetom je majetok, nebolo garantované dostatočne efektívne a účinné uspokojenie ich majetkových nárokov. V opačnom prípade sa totiž základné právo vlastniť majetok i právo na pokojné užívanie majetku u týchto subjektov dostáva do pozície iluzórnosti a nereálnosti.“

Ústavný súd dospel k záveru, že exekučná imunita majetku štátu v súčasnom normatívnom koncepte a rozsahu stelesnenom v ustanoveniach zákona o správe majetku štátu a zákona o Štátnej pokladnici nie je v súlade ani s čl. 46 ods. 1 ústavy ani s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čo je v okolnostiach posudzovaného prípad návrhu logický dôsledok ich nezhody s článkom 20 ústavy.

„Ústavný súd,“ a to je vlastne aj jeho záver, „za ústavne neakceptovateľnú nepovažuje exekučnú imunitu ako takú, ale jej rozsah a koncept vyplývajúci z napadnutej právnej úpravy. Verejný záujem na zachovaní určenia majetku štátu na plnenie jedinečných a nezastupiteľných verejných úloh štátu je nespochybniteľný. V ústave neudržateľným sa však stáva vo chvíli, keď charakter a spôsob jeho normatívneho ukotvenia obmedzuje základné práva fyzických alebo osobitne právnických osôb vystupujúcich v právnych vzťahoch so štátom do tej miery, že tieto základné práva a slobody nemožno primerane užívať, takže sa stávajú iluzórnymi.“

Poviem to možno laicky, ak máte vykonateľnú judikovanú pohľadávku, ale nemôžete ju vôbec uspokojiť, lebo povinný subjekt má z exekúcie vyňatý všetok svoj majetok, čo je predmetom vášho návrhu zákona, tak ten koncept je protiústavný. A vy to navrhujete v zákone. Vynímate z exekúcie nehnuteľný majetok, peňažné prostriedky, finančné nástroje, iný majetok, teda všetko.

A mňa by zaujímala pán minister, vaša ústavnoprávna argumentácia, asi sa jej nedočkáme, budeme hlasovať, ktorá by vyvrátila to, čo som povedal. A nehovorím to vôbec rád. Viete, kto je v tejto veci oprávnený. Penta je v nej oprávnená kvôli škandalóznemu sporu, ktorý nemala nikdy vyhrať. Ale hádam nejaké pravidlá platia a budeme sa snažiť to riešiť ústavne konformnou cestou, čo tu aspoň sčasti bolo na stole pred rokom. Ja som tú cestu navrhoval. Zdaňme dve tretiny tej pohľadávky tými 99 %. Urobme to, váš minister povedal, je to dobrý nápad, pouvažujú. Napriek tomu ste to zamietli, ten návrh je tu znovu. Ale skúsme, ak nám ide o vec, a nie o proste marketing, nájsť riešenie, ktoré prejde aj Ústavným súdom, lebo ak tento zákon prijmeme a povieme, vyriešime zajtra ten problém, nevyriešili sme to. O pár mesiacov to zruší Ústavný súd, budeme tam, kde sme, vláda povie: „Snažili sme sa s tým niečo urobiť, ale Ústavný súd, vidíte, my sme urobili maximum.“ Neurobili ste maximum, lebo dobre viete, že toto nie je riešenie, ktoré prejde, ale to je riešenie, ktoré neprejde.

A, ešte raz, sú sporné veci, ale táto vec je nesporná, judikovaná Ústavným súdom trikrát po sebe. Môžeme polemizovať s Ústavným súdom, či to bolo dobré rozhodnutie alebo zlé rozhodnutie ale je také, je to stabilná judikatúra, prepánajána.

A mrzí ma, pán minister, že s takýmito návrhmi sem chodíte. Čiže ak chcete reálne veci riešiť, a tento spor si zasluhuje reálne riešenie, ja som o tom presvedčený, tak nech je to tak, veriteľ v tomto prípade je ten, ktorý má tú pohľadávku neúplne oprávnene, o čom ja som presvedčený, aby sme tú pohľadávku aspoň skreslili na maximum, spôsobom, ktorým prejde Ústavným súdom, a neurobili gesto, o ktorom všetci vieme, že Ústavným súdom neprejde, bude zrušené a len si tak vytvoríme alibi. Nakoniec ste povedali: „Avšak nedá sa nič robiť, dáme na to z rozpočtu.“

To je škandál, vy to chcete Pente zaplatiť, ak sa tým myslí to, čo ste predložili. Vás upozorňujem na to, že ten návrh zákona úplne evidentne, ešte raz, to nie je vec právneho názoru, to je vec stabilnej judikatúry Ústavného súdu. Ak to napriek tomu schválite, tak nemáte záujem pomôcť BAT-ke v Bratislave, ale len si vytvoriť alibi na to, aby pohľadávka BAT-ky bola zaplatená v budúcnosti zo štátneho rozpočtu. A s tým ja nemôžem súhlasiť, lebo sa vytvoril nejaký dym, ktorý v konečnom dôsledku, ak to aj tak možno nevyzerá, prihrá Pente 30 mil. a ešte Penta bude tá, ktorá vyhrá na Ústavnom súde spor, pretože sme jej odňali právo vlastniť majetok. Gratulujem. To chcete?By ma veľmi zaujímalo, pán minister, vaše vyjadrenie k tomu. K zákonu o prokuratúre ste radšej neprišli, keď sme ho znovu otvárali, ste sa k nemu ani nevyjadrili po skočení rozpravy okrem dvoch vecí v spúste námietok, ktoré boli vznesené. Čiže neočakávam nejakú ústavnoprávnu analýzu, podľa mňa v tomto prípade obávam sa, že žiadna rozumná analýza byť nemôže. Ďakujem.

Pán predseda, ja by som mal na vás prosbu. Ja som to už povedal v rozprave, že ak sa majú dodržiavať rigorózne kritériá rokovacieho poriadku, tak potom to má byť buď voči všetkým, alebo k nikomu. A je to zodpovednosť vaša a vašich predsedajúcich. Ja si myslím, že predsedajúci schôdze by si mal, keď predsedá schôdzi, trošku sňať ten stranícky klobúk a nezávisle posudzovať vystúpenie všetkých.

Ja by som mal len dve krátke reakcie.

To, čo spomínal pán poslanec Zajac, že v zákone zostane možnosť odvolania nadriadeného policajta bez dôvodu, nezostane, to sa vypúšťa, v princípe sa vypúšťa naozaj okrem tých nesporných ustanovení takmer všetko, čo, si myslím, je v poriadku, to by som v tomto okamihu nekritizoval, keď naozaj nebude zavedený hodnotiaci systém, na jeho základe kariérny postup.Ale k tomu, čo ste spomínali, ja nie som úplne prívržencom toho, že by dopravná polícia nemala existovať, ale by som sa chcel opýtať v tejto súvislosti aj ministra vnútra, ako to vyzerá s dopravnou štatistikou, nehodovosťou za tento rok, lebo som zatiaľ nezaregistroval čísla ohľadne smrteľných havárií, ako sa ten stav vyvíja. Ja nehovorím, že zodpovedný za zhoršenie stavu je minister. Ale tá informácia bola zaujímavá v porovnaní s inými rokmi, minulý rok došlo k nejakému nárastu, čo predpokladám, že skôr či neskôr muselo prísť, nemôžeme roky rokúce len klesať, nanešťastie. Ale by ma zaujímalo, ako sa to vyvíja, máme skoro 11 mesiacov za sebou v porovnaní s minulým rokom, alebo s rokom 2013, ako to vyzerá.

Ďakujem, pán predseda. Ja som už v úvode vystúpenia spomínal, že tento návrh bol zle zvážený vládou a som rád, že na to prišli aj poslanci strany SMER, pán poslanec Matejička osobitne že navrhol tie sporné ustanovenia odtiaľ vypustiť. To je skvelé, že takto argumentačne sa vieme niekedy zhodnúť.

Ja si myslím, že v Policajnom zbore je dôležité, aby existovala jednoznačná línia funkcií, ktoré sú menované ministrom, a potom kariérnych funkcií, ktoré by nemali byť ovplyvnené konkrétnym ministrom a vládou. Podľa mňa na to je dôležité, aby existoval záväzný, objektívny, hodnotiaci systém a aby kariérny postup bol od neho závislý. To znamená, že policajti, ktorí splnia najlepšie kritériá, môžu v tom rebríčku kariérnom ísť ďalej, tí, ktorí ich nesplnia, tak nemôžu byť proste zrazu menovaní na vrcholné funkcie.
Preto som rád, že sa vlastne vypustia aj ďalšie body, ktoré zamedzovali ministrovi robiť personálne zmeny, pretože tie body sú potrebné a dôležité, ale bude to tak, až keď bude objektívny systém hodnotenia policajtov, aby sa nestalo, že sa teraz zabetónujú policajní funkcionári, však síce je možné zmeniť po voľbách zákon, samozrejme, ale nevidím v tom nejakú logiku, a ten zákon preto je aj alebo bol nie veľmi dobre zvážený, pretože prichádza na konci volebného obdobia. Čiže ak príde nejaký zákon na konci volebného obdobia, štyri roky nič k tomu nepríde, ktorý v princípe má na prvý pohľad za cieľ zabetónovať policajných funkcionárov, tak to je, samozrejme, zákon, ktorý je podľa mojej mienky zlý, neprijateľný a evokuje veľmi vážne podozrenie, aký je jeho reálny účel. Čiže z tohto zákona v princípe nezostane skoro nič, iba málo. To, čo spomínal pán minister, to nie sú sporné body ako zvýšenie veku prijímania do Policajného zboru a podobne, ale to gro vlastne odtiaľ bude vypustené.
Ja by som napriek tomu ešte predložil svoj pozmeňujúci návrh, ktorý som dával aj na výbore. Najskôr ho prednesiem a potom poviem, kvôli čomu je podaný.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, sa mení (Inak by som zvážil, pán minister, okej, zmenu názvu zákona, ale to asi v tomto nevieme urobiť.) takto:
Bod jeden. Body 4, 5 a 7 sa vypúšťajú.

To sú práve tie ustanovenia, ktorých cieľom bolo zabetónovať nadriadených policajtov vo funkciách aj po prípadnej zmene vlády.
Bod dva. Bod 6 sa vypúšťa.

To sú práve tie ustanovenia, ktoré stanovovali naoko výberovú komisiu na výberové konanie na prezidenta, viceprezidentov, šéfa inšpekcie. Ak to má mať nejaký zmysel, tak to by musela byť naozaj výberová komisia menovaná z rôznych segmentov, a nie ministrom vnútra, lebo to je potemkinovská dedina v zásade, to potom nerobme. A je dobré, že sa to z tohto návrhu dostáva preč.

Spomínal som aj to, že tá novela bola legislatívne proste nepremyslená, lebo internú štruktúru ministerstva vnútra v jednej časti, pri sekcii kontroly informačnej služby, zavádzala priamo do zákona, pričom podľa kompetenčného zákona je kompetenciou ministra rozhodovať o organizačnej štruktúre ministerstva. Takže už len to ukazuje, že aj legislatívne si myslím, že buď to bolo šité horúcou ihlou, alebo to nebolo teda príliš domyslené.
Bod tri návrhu pozmeňujúceho. Bod 14 znie: „Za § 287h sa vkladá § 287i, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. decembra 2015“ znie: „Podmienka veku na prijatie do štátnej služby v prijímacom konaní začatom pred 1. decembrom 2015 sa posudzuje podľa predpisov účinných do 30. novembra 2015.“Treba len úprava intertemporálneho ustanovenia kvôli tomu vypusteniu. A to navrhujete asi aj vy, pán poslanec, len kvôli tomu, že tam treba upraviť intertemporálne ustanovenia, lebo o tých sa uvažovalo v súvislosti s tými výberovými komisiami, ktoré sa vypúšťajú. Čiže neviem, či pán poslanec Matejička na túto vec myslel, možno, áno, myslel na ňu, len neviem, či je to tam.
No a, samozrejme, by som teda ešte len jednu vec uviedol. A ja som sa na to pýtal pána ministra na výbore. A sa ho na to opýtam znovu. Áno, minister má zodpovednosť za svojich vrcholných funkcionárov a tak by to malo byť, aby ju niesol v parlamente. Keď sme mali rokovanie výboru ohľadne jedného prípadu, ktorý sa týkal inšpekcie, tak som sa pýtal, či je pravdou, že šéf inšpekcie pán plukovník Ševčík sebe a svojmu zástupcovi navrhoval zaviesť rizikový príplatok vo výške 166 eur, a odôvodnil to okrem iného tým, že obaja sú atakovaní zo strany verejnosti, médií, ako aj rôznych organizácií (verejný ochranca práv, splnomocnenec vlády pre rómske komunity), či to teda bolo schválené alebo či to bolo navrhnuté. Ja tu mám teda ten referátnik. Totižto toto by som považoval za, keby to nebolo také tragické, tak úsmevné. Šéf inšpekcie si navrhuje zvýšiť plat kvôli tomu, že naňho útočí ombudsmanka? To niekto berie vážne? Veď to je akože sranda (ombudsmanka a splnomocnenec vlády pre rómske menšiny). Šéf inšpekcie veľký chlap, všetci sme veľkí chlapi, nie sme malé deti, kvôli atakom médií a ombudsmanky si navrhoval zvýšiť rizikový príplatok? Prepánajána, to niekomu netrklo v hlave. A to hovorím o kandidátovi na generála Policajného zboru. Ja nie som ten, kto kritizuje profesionálne nominácie, je to vaša vec, ale toto sa mi zdá byť proste cez čiaru. Ja sa nebudem v inom kontexte vyjadrovať k pánovi plukovníkovi Ševčíkovi, lebo veci, ktoré by som tu povedal, nemôžem ani povedať, lebo na verejnom fóre ani ich nepoviem, ale tým, že som sa na to pýtal na výbore a nedostal som odpoveď tri týždne, tak sa na to opýtam teraz v pléne, lebo sa mi zdá, že takéto veci neposilňujú dôveryhodnosť Policajného zboru. Proste je to na úrovni absurdity a tomu by sme sa mali, ak nechceme celé veci zosmiešňovať, skôr vyhýbať. Takže ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, najskôr je jedna poznámka procedurálna. Ja už to tu hovorím pomerne často, lebo sa mi zdá, že mnohí kolegovia pri dodržiavaní rokovacieho poriadku sa nesprávajú až tak principiálne ako sa zdá. Myslím si, že vznikol tu taký úzus, že v princípe môže hovoriť každý o čomkoľvek, faktickú mať ku čomukoľvek. Je to v poriadku. Ak je to v poriadku, tak je to potom v poriadku pre každého, nie len pre vládnych poslancov a nie pre opozičných, že vládni môžu hovoriť o čomkoľvek, o komkoľvek, kedykoľvek. Je to pravda, vaši ministri to robia tiež. Kedykoľvek, o čomkoľvek pri zákonoch, pri odvolávaní ministrov sa hovorí, čo sa stalo pred desiatimi rokmi, o úplne iných osobách, než sú odvolávané. Pán poslanec, dajte si faktickú, lebo rokovací poriadok tiež hovorí, že by sa nemalo v sále kričať. Aj to vám vadí len pri niektorých, pri niektorých vám to nevadí. Takže, inými slovami, buď tu platí naozaj voľný štýl, to znamená, že každý môže hovoriť o čomkoľvek, fajn, alebo to neplatí a sa dodržiavajú ustanovenia rokovacieho poriadku veľmi rigorózne, ale potom nech je to u všetkých. A mi to príde zvláštne, že vám to vadí. Zvláštne to asi u jedných je, u druhých nie je. Keď niekto tuná povie takú polooplzlú poznámku na úrovni takej tretej cenovej „chi-chi, cha-cha“, je to strašná sranda. Keď to povie niekto z opozičných, to je pomaly proste akože tragédia, katastrofa, ideme to hneď riešiť s tým, že „ospravedlňte sa“ a tak ďalej. To mi nepríde ako zvlášť principiálne. Takže buď je voľný štýl, alebo sú potom iné pravidlá. Ale neplatí pre niekoho voľný štýl a pre iných rigorózne pravidlá. To som chcel povedať na úvod.

Mám pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, ktorý som predložil už aj na výbore, pretože si myslím, že ten pôvodný návrh, a to priznal aj pán minister, je zlý a že s ním teda ani sám nesúhlasil. Tak som to pochopil, že to bolo len také, či opozícia to postrehne. Ja nie som prívržencom dávať do parlamentu návrhy zákonov na skúšanie opozície, s ktorými sám nesúhlasím. Nikdy som to nerobil. A považujem to za nie rozumné a prezieravé, minister má súhlasiť so svojím návrhom zákona a obhajovať ho. Môže robiť v parlamente kompromisy, ale dávať návrh zákona s tým, že veď s ním nesúhlasí, ale veď uvidíme, či opozícia sa chytí, je neviem také podľa mňa nie moc dôstojné parlamentu a teda ani vlády.
Pán minister spomínal, že išlo o to, ukázať opozícii, že to, čo teraz kritizujeme, urobila aj ministerka Žitňanská, alebo hlavný taký nejaký motív. Ja som už v prvom čítaní hovoril aj na výbore, tak som rád, že to už minister teraz nezopakoval, že pravý opak urobila ministerka Žitňanská. Išlo o výberové konanie na prokuratúre, kde za našej vlády sme ho zmenili tak, a mám tu jeho paragrafové znenie, aby práve nemenoval výberovú komisiu jeden ústavný činiteľ, generálny prokurátor, ale aby to bolo nezávislejšie, aby tam navrhoval troch ústavnoprávny výbor, troch rada prokurátorov, aby boli vytvorení žrebom. To bol celý zámer, práve opačný. Takže som rád, že tento príklad sa už nespomína, lebo keď sa tu pozrie realita, tak je väčšinou často veľmi odlišná od deklarovaných tvrdení.A ten problém v tomto zákone bol, že sa stanovilo výberové konanie na najvyššie funkcie v Policajnom zbore, ktoré ale riadila výberová komisia zložená výlučne z členov menovaných ministrom vnútra. Načo je také výberové konanie? Nemá žiadny zmysel. Nemá žiadny zmysel. To je naozaj potemkinovská dedina. A preto som to už v prvom čítaní spomínal, dajme to radšej von a povedzme, áno, proste sú nejaké funkcie, ktoré má menovať minister vnútra, nemá to byť až riaditeľ obvodného oddelenia, ale prezident, viceprezidenti, šéf inšpekcie. Áno, ale nerobme potemkinovskú dedinu s tým, že je nezávislé výberové konanie. Ja vymenujem výberovú komisiu a kto z nej vyjde, ja neviem, bude to asi ten najlepší. To je na srandu v zásade. Takže to sa mi nezdá byť správne, robiť potemkinovské dediny, a preto som navrhol aj na výbore, navrhnem aj teraz tieto body vypustiť. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ja som rád, že si ministerstvo uvedomilo, ja som ten pozmeňujúci návrh dával na výbore, že dávať konkrétnu funkciu, to znamená, že internú štruktúru do zákona bol legislatívne proste zlý krok, internú štruktúru ministerstva určuje minister aj podľa zákona, to znamená, že dávať časť štruktúry, konkrétne pomenovanie sekcie do zákona je proste legislatívne a právne nie veľmi rozumný krok. Takže som rád, že pán poslanec Matejička o tom tiež uvažoval a preformuloval to.

Ja si myslím, že o tých návrhoch my sme hovorili na výbore už a námietka bola, že ale veď poslanci majú mandát od voličov. Však majú mandát od voličov a nech hlasujú v parlamente podľa svojho vedomia a svedomia a niektorí aj možno inak. Ale na to majú mandát. To je fajn. Ale, ešte raz, zvolením za poslanca nikto nezískava iné charakterové vlastnosti, aké má, ak bol čestný, tak väčšinou zostáva čestný, ak bol nečestný, zostáva väčšinou tiež nečestný. Táto snemovňa z jeho charakterových vád nikoho neočisťuje, zjavne nie. A teraz otázka znie, prečo ideme dávať poslancom bez previerok bez toho, aby tam bola nejaká garancia bezúhonnosti, možnosť ísť do živých spisov. A tým pádom rozširujeme možnosti úniku informácií. Zákon síce vylučuje z toho zahraničné služby, ale veď máme často vlastné spravodajské informácie, ITP, aj proste voči vlastným občanom, ktorí páchajú potenciálne teroristické organizované proste trestné činy.Čiže myslím si, že je to obrovské riziko, do tohto ísť, pretože, ako som už spomínal vo svojom vystúpení, únik informácií tohto charakteru pre akúkoľvek operáciu je zničujúci, končí sa v zásade. Takže by som bol veľmi opatrný na mieste vládnej väčšiny bez akýchkoľvek garancií prijímať takúto zákonnú úpravu, ktorá má obrovské riziká.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k návrhu zákona a predniesť aj pozmeňujúce návrhy k tomuto návrhu, ktoré budú dva v dvoch variantoch. Totižto celkom otvorene považujem v tejto podobe návrh novely zákona za úplne v rozpore s balíčkom, ktorý avizovala vláda a o ktorom bude rokovať Bezpečnostná rada v stredu. Ja sa k tomu balíčku vyjadrím tiež, pretože práve, tak ako to navrhlo ministerstvo vnútra a vláda, zvyšuje riziko úniku informácií do prostredia, ktoré má byť monitorované, a únik spravodajských informácií takéhoto typu môže mať zničujúce dôsledky.
Chcem povedať, že parlamentná kontrola je fajn, ale musí byť vykonávaná zodpovedne. To znamená, musia tam byť zábezpeky, aby únik informácií od ľudí, ktorí nemajú bezpečnostnú previerku, bol minimalizovaný. Ak sa vám zdá, že dať informácie zo živých spisov šiestim poslancom bez previerky, bez povinnosti ísť na polygraf zvyšuje bezpečnostné garancie v dnešnom čase, tak si myslím, že skôr opak je pravdou.
Koniec koncov to, čo navrhoval pán poslanec Šuca, ten pozmeňujúci návrh už je z toho balíka, ktorý vám dalo ministerstvo vnútra, z balíčka, o ktorom bude rokovať v stredu Bezpečnostná rada vlády. Ale to nie je sporný návrh sám osebe.
Ja by som najskôr tieto návrhy prečítal. Budú rozsiahlejšie, pretože vlastne menia celý § 8a, a potom by som niečo povedal k tomu, prečo si myslím, že tento návrh zákona je v rozpore s balíčkom opatrení, ktoré vláda pripravuje. Niektoré sú dobré, niektoré sú skôr marketingové a lá proste sobášneho podvodníka v Smižanoch. Ale niektoré sú dobré. Ale o tých, ktoré sú nebezpečné, budem hovoriť tiež o tých, ktoré sa mi zdajú, že nie sú len v rozpore s ústavou.
Ja by som sa skôr sústredil na reálne veci a ohrozenia, lebo jediný prípad, zaplať pánboh, zatiaľ terorizmu na Slovensku stíhaný bol prípad v Košiciach pred niekoľkými rokmi. Ten som ja zažil.
A myslím si, že u nás nie je problém väzobného stíhania teroristov, ale skôr niekoho úplne iného a obligatórna väzba je problém sám osebe. O tom budem ešte hovoriť. A to viete aj vy a dokonca aj viete, že vám to Ústavný súd zruší, predpokladám.
Ale najskôr prednesiem pozmeňujúce návrhy. A potom by som sa vyjadril k tomu balíčku, ktorý bude schvaľovať Bezpečnostná rada zajtra. A venujem sa mu práve preto, že podľa mňa tento návrh zákona je v úplnom protiklade s tým, vláda čo deklaruje a čo ide v stredu urobiť.
Čiže prvý pozmeňujúci návrh I je k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov (tlač 1732).
Vládny návrh zákona sa mení a dopĺňa takto:
Bod jeden. Bod 6 znie:
Za § 8 sa vkladá § 8a, ktorý znie:
Odsek 1: „Kontrolu používania informačno-technických prostriedkov vykonáva Národná rada Slovenskej republiky, ktorá na účely výkonu kontroly zriaďuje komisiu na kontrolu používania informačno-technických prostriedkov (ďalej len „komisia“). Komisia sa skladá z predsedu komisie a ďalších piatich členov komisie. Komisia vykonáva svoju činnosť aj po skončení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. Funkcia člena komisie je čestnou a neplatenou funkciou. Členovia komisie sú pri výkone svojej funkcie nezávislí.“
Odsek 2: „Štyroch členov komisie volí Národná rada Slovenskej republiky spomedzi členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, a to tak, aby zo zvolených členov komisie boli dvaja zástupcami navrhnutými politickými stranami alebo politickými hnutiami, ktoré majú zastúpenie vo vláde Slovenskej republiky, a dvaja zástupcami navrhnutými politickými stranami alebo politickými hnutiami, ktoré nemajú zastúpenie vo vláde Slovenskej republiky, a súčasne aby predseda komisie bol zástupcom navrhnutým politickými stranami alebo politickými hnutiami, ktoré nemajú zastúpenie vo vláde Slovenskej republiky.“
Odsek 3: „Ďalších dvoch členov komisie volí Národná rada Slovenskej republiky spomedzi kandidátov na členov komisie, ktorých predkladá Národnej rade Slovenskej republiky predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, po predchádzajúcej dohode s predsedom Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a predsedom Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.“
Odsek 4: „Za člena komisie môže byť zvolený len občan Slovenskej republiky, ktorý je držiteľom platného osvedčenia Národného bezpečnostného úradu na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia „Prísne tajné“.“
Odsek 5: „Za člena komisie podľa odseku 3 môže byť zvolený len občan Slovenskej republiky, ktorý dosiahol vek 40 rokov, vykonával funkciu sudcu, prokurátora, príslušníka spravodajskej služby alebo Policajného zboru alebo inú funkciu, povolanie alebo zamestnanie v oblasti právnej a bezpečnostnej teórie a praxe alebo medzinárodných vzťahov a diplomacie najmenej 10 rokov a má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.“
Odsek 6: „ Členstvo v komisii zaniká a) zvolením nových členov komisie v bezprostredne nasledujúcom volebnom období, b) písomným vzdaním sa členstva v komisii; vtedy členstvo v komisii zaniká dňom doručenia tohto písomného oznámenia predsedovi komisie, c) smrťou člena komisie alebo vyhlásením člena komisie za mŕtveho,
d) odvolaním člena komisie; člena komisie odvoláva Národná rada Slovenskej republiky uznesením.“
Odsek 7: „Kontrolu používania informačno-technických prostriedkov vykoná komisia raz ročne alebo kedykoľvek z vlastného podnetu, ak sa komisia o tom uznesie, alebo na základe podnetu občana Slovenskej republiky, ak sa domnieva, že sa informačno-technické prostriedky používajú voči nemu.“
Odsek 8: „Členovia komisie podľa odseku 1 sú pri výkone kontroly oprávnení a) požadovať prístup do osobitnej evidencie informačno-technických prostriedkov za určené obdobie, ktoré je na tento účel orgán štátu povinný viesť v listinnej podobe; evidencia je utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia „Tajné“, b) požadovať od orgánu štátu na nahliadnutie zápisnicu o zničení záznamu, c) vstupovať spoločne v sprievode príslušníka príslušného orgánu štátu do určeného chráneného priestoru orgánu štátu, v ktorom sa nachádza osobitná evidencia podľa písmena a) a zápisnica podľa písmena b), d) vyžadovať súčinnosť orgánu štátu potrebnú na vykonanie kontroly,
e) robiť výpisy do poznámkového zošita na vyhotovovanie výpisov na prácu s utajovanými písomnosťami pre označený stupeň utajenia v chránených priestoroch orgánu štátu odpisy alebo výpisy z osobitnej evidencie podľa písmena a) a zo zápisnice podľa písmena b) a tento zošit uchovávať v osobitnom bezpečnostnom úschovnom objekte v týchto priestoroch, f) použiť informácie a údaje výlučne na vyhotovenie protokolu o výsledku tej kontroly, počas ktorej ich získali.“
Odsek 9: „V osobitnej evidencii podľa ods. 8 písm. a) je orgán štátu povinný viesť údaje o druhu informačno-technického prostriedku, čase trvania použitia informačno-technického prostriedku a o totožnosti občana Slovenskej republiky, voči ktorému sa informačno-technický prostriedok použil na území Slovenskej republiky, vyhodnotenie použitia informačno-technického prostriedku a dôvody na jeho použitie; to neplatí, ak sa informačno-technický prostriedok použil v rámci spolupráce spravodajských služieb s orgánmi iných štátov obdobného zamerania a pôsobnosti a medzinárodnými organizáciami podľa osobitného predpisu.“
Odsek 10: „Osobitnú evidenciu podľa ods. 8 písm. a) tvorí a) žiadosť, b) súhlas a ďalší súhlas, c) vyhodnotenie trvania dôvodov na použitie informačno-technického prostriedku podľa § 6, d) informácia o ukončení používania informačno-technického prostriedku vrátane predčasného ukončenia používania informačno-technického prostriedku, e) zápisnica o zničení záznamu.“
Odsek 11: „Členovia komisie podľa odseku 1 sú pri výkone kontroly povinní a) vopred oznámiť príslušnej spravodajskej službe predmet, účel a čas trvania kontroly, preukázať sa poverením na vykonanie kontroly spolu s dokumentom preukazujúcim ich totožnosť; ak by oznámenie pred začatím kontroly mohlo viesť k zmareniu účelu kontroly, treba tak urobiť najneskôr pri začatí kontroly, b) dodržiavať opatrenia na úseku ochrany utajovaných skutočností vzťahujúce sa na chránené priestory a režimové opatrenia chránených priestorov vydané orgánom štátu, c) prerokovať s vedúcim orgánu štátu protokol o výsledku kontroly a o tomto prerokovaní vyhotoviť zápisnicu; protokol a zápisnica sú utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu8a).“
Odsek 12: „Orgán štátu je povinný pred každým výkonom kontroly vykonať poučenie členov komisie podľa odseku 1 o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o informáciách a veciach obsahujúcich utajované skutočnosti a o následkoch neoprávnenej manipulácie s nimi a predložiť týmto členom vyhlásenie o mlčanlivosti na podpis. Orgán štátu je tiež povinný prijať všetky opatrenia zamerané na ochranu informácií o použití informačno-technického prostriedku pri spravodajskej činnosti zameranej na získavanie informácií zo zahraničných zdrojov podľa osobitného predpisu8b), ako aj na ochranu informácií, ktorých vyzradenie by viedlo k ohrozeniu zahraničnopolitických alebo zahranično-ekonomických záujmov Slovenskej republiky alebo práv a právom chránených záujmov tretej strany, vrátane práv a právom chránených záujmov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je Slovenská republika alebo spravodajská služba viazaná, ako aj z nich vyplývajúcich medzinárodných záväzkov.“
Odsek 13: „Vedúci orgánu štátu je povinný do desiatich pracovných dní nasledujúcich po dni doručenia žiadosti členov komisie podľa odseku 1 poskytnúť týmto členom všetky vyžiadané informácie o použití informačno-technických prostriedkov v rozsahu podľa odseku 9; počas svojej neprítomnosti je povinný určiť osobu, ktorá v jeho zastúpení splní túto povinnosť.“
Odsek 14: „O výsledku kontroly vypracujú členovia komisie podľa odseku 1 protokol o výsledku kontroly, ktorý následne predložia príslušnému výboru podľa odseku 1 spolu so zápisnicou o jeho prerokovaní s vedúcim orgánu štátu; protokol je utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia „Tajné“.“
Odsek 15: „Ak príslušný výbor podľa odseku 1 na základe prerokovania protokolu o výsledku kontroly zistí skutočnosti, ktoré odôvodňujú podozrenie z porušenia tohto zákona pri použití informačno-technického prostriedku, informuje o tomto podozrení predsedu Národnej rady Slovenskej republiky; tento protokol zároveň predloží generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky.“
Odsek 16: „Ustanovením odseku 7 nie je dotknuté právo domáhať sa súdnej a inej právnej ochrany.“
Poznámky pod čiarou k odkazom 8a a 8b znejú: „8a) Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 8b) § 2 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 2 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z.“
Bod dva. Bod 8 znie: „Za § 10 sa vkladá § 11, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016“ znie: „Osobitnú evidenciu podľa § 8a ods. 8 písm. a), ktorá obsahuje údaje o informačno-technických prostriedkoch použitých po 1. januári 2016, je orgán štátu povinný vytvoriť do 31. marca 2016 a vedúci orgánu štátu je povinný túto evidenciu predložiť po uplynutí tejto lehoty na najbližšie rokovanie príslušného výboru podľa § 8a ods. 1.“.“
Tento návrh teda vo verzii jeden zahŕňa povinnosť, aby všetci členovia komisie mali bezpečnostnú previerku na stupeň utajenia „Prísne tajné“. Ja sa potom k tomu vyjadrím, prečo si myslím, že to je dôležité.
V druhom variante sa navrhuje, aby mali členovia komisie povinnosť absolvovať polygrafické vyšetrenie na potenciálny únik informácií, a to pravidelne.
Teraz by som prečítal pozmeňujúci návrh v tom druhom variante, ktorý je označený II.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 166/2003 Z. z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o ochrane pred odpočúvaním) v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
Bod jeden. Bod 6 znie:
Za § 8 sa vkladá § 8a, ktorý znie:
Odsek 1: „Kontrolu používania informačno-technických prostriedkov vykonáva Národná rada Slovenskej republiky, ktorá na účely výkonu kontroly zriaďuje komisiu na kontrolu používania informačno-technických prostriedkov (ďalej len „komisia“). Komisia sa skladá z predsedu komisie a ďalších piatich členov komisie. Komisia vykonáva svoju činnosť aj po skončení volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. Funkcia člena komisie je čestnou a neplatenou funkciou. Členovia komisie sú pri výkone svojej funkcie nezávislí.“
Odsek 2: „Štyroch členov komisie volí Národná rada Slovenskej republiky spomedzi členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, členov Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a členov Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, a to tak, aby zo zvolených členov komisie boli dvaja zástupcami navrhnutými politickými stranami alebo politickými hnutiami, ktoré majú zastúpenie vo vláde Slovenskej republiky, a dvaja zástupcami navrhnutými politickými stranami alebo politickými hnutiami, ktoré nemajú zastúpenie vo vláde Slovenskej republiky, a súčasne aby predseda komisie bol zástupcom navrhnutým politickými stranami alebo politickými hnutiami, ktoré nemajú zastúpenie vo vláde Slovenskej republiky.“
Odsek 3: „Ďalších dvoch členov komisie volí Národná rada Slovenskej republiky spomedzi kandidátov na členov komisie, ktorých predkladá Národnej rade Slovenskej republiky predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, po predchádzajúcej dohode s predsedom Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby a predsedom Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva.“
Odsek 4: „Člen komisie je povinný sa počas výkonu funkcie člena komisie podrobovať v pravidelnom ročnom intervale psychofyziologickému overeniu pravdovravnosti vo vzťahu k zachovávaniu mlčanlivosti v súvislosti s informáciami a vecami obsahujúcimi utajované skutočnosti. Nepodrobenie sa overovaniu alebo negatívny výsledok overovania má za následok bezodkladný zánik členstva v komisii.“
Odsek 5: „Za člena komisie podľa odseku 3 môže byť zvolený len občan Slovenskej republiky, ktorý dosiahol vek 40 rokov, vykonával funkciu sudcu, prokurátora, príslušníka spravodajskej služby alebo Policajného zboru alebo inú funkciu, povolanie alebo zamestnanie v oblasti právnej a bezpečnostnej teórie a praxe alebo medzinárodných vzťahov a diplomacie najmenej 10 rokov a má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.“
Odsek 6: „Členstvo v komisii zaniká a) zvolením nových členov komisie v bezprostredne nasledujúcom volebnom období, b) písomným vzdaním sa členstva v komisii; vtedy členstvo v komisii zaniká dňom doručenia tohto písomného oznámenia predsedovi komisie, c) smrťou člena komisie alebo vyhlásením člena komisie za mŕtveho, d) odvolaním člena komisie; člena komisie odvoláva Národná rada Slovenskej republiky uznesením, e) nepodrobením sa psychofyziologickému vyšetreniu pravdovravnosti alebo negatívnym výsledkom tohto overovania podľa odseku 4.“
Odsek 7: „Kontrolu používania informačno-technických prostriedkov vykoná komisia raz ročne alebo kedykoľvek z vlastného podnetu, ak sa komisia o tom uznesie alebo na základe podnetu občana Slovenskej republiky, ak sa domnieva, že sa informačno-technické prostriedky používajú voči nemu.“
Odsek 8: „Členovia komisie podľa odseku 1 sú pri výkone kontroly oprávnení a) požadovať prístup do osobitnej evidencie informačno-technických prostriedkov za určené obdobie, ktoré je na tento účel orgán štátu povinný viesť v listinnej podobe; evidencia je utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia „Tajné“, b) požadovať od orgánu štátu na nahliadnutie zápisnicu o zničení záznamu, c) vstupovať spoločne v sprievode príslušníka príslušného orgánu štátu do určeného chráneného priestoru orgánu štátu, v ktorom sa nachádza osobitná evidencia podľa
písmena a) a zápisnica podľa písmena b), d) vyžadovať súčinnosť orgánu štátu potrebnú na vykonanie kontroly, e) robiť výpisy do poznámkového zošita na vyhotovovanie výpisov na prácu s utajovanými písomnosťami pre označený stupeň utajenia v chránených priestoroch orgánu štátu odpisy alebo výpisy z osobitnej evidencie podľa písmena a) a zo zápisnice podľa písmena b) a tento zošit uchovávať v osobitnom bezpečnostnom úschovnom objekte v týchto priestoroch, f) použiť informácie a údaje výlučne na vyhotovenie protokolu o výsledku tej kontroly, počas ktorej ich získali.“
Odsek 9: „V osobitnej evidencii podľa ods. 8 písm. a) je orgán štátu povinný viesť údaje o druhu informačno-technického prostriedku, čase trvania použitia informačno-technického prostriedku a o totožnosti občana Slovenskej republiky, voči ktorému sa informačno-technický prostriedok použil na území Slovenskej republiky, vyhodnotenie použitia informačno-technického prostriedku a dôvody na jeho použitie; to neplatí, ak sa informačno-technický prostriedok použil v rámci spolupráce spravodajských služieb s orgánmi iných štátov obdobného zamerania a pôsobnosti a medzinárodnými organizáciami podľa osobitného predpisu.“
Odsek 10: „Osobitnú evidenciu podľa ods. 8 písm. a) tvorí a) žiadosť, b) súhlas a ďalší súhlas, c) vyhodnotenie trvania dôvodov na použitie informačno-technického prostriedku podľa § 6, d) informácia o ukončení používania informačno-technického prostriedku vrátane predčasného ukončenia používania informačno-technického prostriedku, e) zápisnica o zničení záznamu.“
Odsek 11: „Členovia komisie podľa odseku 1 sú pri výkone kontroly povinní a) vopred oznámiť príslušnej spravodajskej službe predmet, účel a čas trvania kontroly, preukázať sa poverením na vykonanie kontroly spolu s dokumentom preukazujúcim ich totožnosť; ak by oznámenie pred začatím kontroly mohlo viesť k zmareniu účelu kontroly, treba tak urobiť najneskôr pri začatí kontroly, b) dodržiavať opatrenia na úseku ochrany utajovaných skutočností vzťahujúce sa na chránené priestory a režimové opatrenia chránených priestorov vydané orgánom štátu, c) prerokovať s vedúcim orgánu štátu protokol o výsledku kontroly a o tomto prerokovaní vyhotoviť zápisnicu; protokol a zápisnica sú utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu8a).“
Odsek 12: „Orgán štátu je povinný pred každým výkonom kontroly vykonať poučenie členov komisie podľa odseku 1 o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o informáciách a veciach obsahujúcich utajované skutočnosti a o následkoch neoprávnenej manipulácie s nimi a predložiť týmto členom vyhlásenie o mlčanlivosti na podpis. Orgán štátu je tiež povinný prijať všetky opatrenia zamerané na ochranu informácií o použití informačno-technických prostriedkov pri spravodajskej činnosti zameranej na získavanie informácií zo zahraničných zdrojov podľa osobitného predpisu8b), ako aj na ochranu informácií, ktorých vyzradenie by viedlo k ohrozeniu zahraničnopolitických alebo zahranično-ekonomických záujmov Slovenskej republiky alebo práv a právom chránených záujmov tretej strany, vrátane práv a právom chránených záujmov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je Slovenská republika alebo spravodajská služba viazaná, ako aj z nich vyplývajúcich medzinárodných záväzkov.“
Odsek 13: „Vedúci orgánu štátu je povinný do desiatich pracovných dní nasledujúcich po dni doručenia žiadosti členov komisie podľa odseku 1 poskytnúť týmto členom všetky vyžiadané informácie o použití informačno-technických prostriedkov v rozsahu podľa odseku 9; počas svojej neprítomnosti je povinný určiť osobu, ktorá v jeho zastúpení splní túto povinnosť.“
Odsek 14: „O výsledku kontroly vypracujú členovia komisie podľa odseku 1 protokol o výsledku kontroly, ktorý následne predložia príslušnému výboru podľa odseku 1 spolu so zápisnicou o jeho prerokovaní s vedúcim orgánu štátu; protokol je utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia „Tajné“.
Odsek 15: „Ak príslušný výbor podľa odseku 1 na základe prerokovania protokolu o výsledku kontroly zistí skutočnosti, ktoré odôvodňujú podozrenie z porušenia tohto zákona pri použití informačno-technického prostriedku, informuje o tomto podozrení predsedu Národnej rady Slovenskej republiky; tento protokol zároveň predloží generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky.“
Odsek 16: „Ustanovením odseku 7 nie je dotknuté právo domáhať sa súdnej a inej právnej ochrany.
Poznámky pod čiarou k odkazom 8a a 8b znejú: „8a) Zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 8b) § 2 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov a § 2 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 198/1994 Z. z.“
Bod dva. Bod 8 znie: „Za § 10 sa vkladá § 11, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016“ znie: „Osobitnú evidenciu podľa § 8a ods. 8 písm. a), ktorá obsahuje údaje o informačno-technických prostriedkoch použitých po 1. januári 2016, je orgán štátu povinný vytvoriť do 31. marca 2016 a vedúci orgánu štátu je povinný túto evidenciu predložiť po uplynutí tejto lehoty na najbližšie rokovanie príslušného výboru podľa § 8a ods. 1.“.“
Čiže to je druhý variant návrhu.
Zdôvodnil by som to stručne.
Pokiaľ majú mať členovia komisie, a je to správne, prístup k živým spisom, mala by byť maximálna garancia, že nebude z komisie unikať žiadna informácia. Únik informácie tohto typu je totižto pre priebeh akejkoľvek spravodajskej činnosti zničujúci. Znamená v princípe, že použitie ITP reálne nemôže pokračovať, respektíve môže pokračovať, ale bez akéhokoľvek výsledku, a preto si myslím, že je strašne dôležité, aby poslanci, ktorí sú členmi komisie, mali buď bezpečnostnú previerku, alebo povinnosť podrobiť sa polygrafickému vyšetreniu každý rok.
Ja na rozdiel od mnohých kolegov si nemyslím, že je to devalvácia poslaneckého mandátu. Poslanec získa mandát na základe volieb a môže hlasovať v parlamente, ale získaním poslaneckého mandátu nikto nezískava žiadne charakterové vlastnosti iné, ako mal predtým, nezískava čestnosť, bezúhonnosť a zvolením za poslanca sa nestáva kandidátom na svätorečenie. Také voľby nemáme. Preto nie je v rozpore s ničím, pokiaľ poslanec vykonáva tých pár poslancov takúto výnimočnú úlohu, kontrolnú úlohu voči spravodajským službám, aby u neho bola garancia, že ide o bezúhonnú osobu, kde riziko úniku informácie je minimálne, je minimalizované. Obávam sa, že v opačnom prípade sa môže stať, že z tejto komisie budú unikať do zločineckého prostredia informácie, ktoré v princípe budú reálne brániť tomu, aby následne boli úspešné vykonané zásahy voči tomuto prostrediu. To môže byť prostredie zločinecké, ale aj teroristické. Ja nechcem z tohto robiť úplne nejakú úplne melodrámu, ale viete si predstaviť, že by napríklad v tej komisii bol pán poslanec Jánoš? A vie z vás dať niekto garanciu, že tento poslanec by nevyniesol z tej komisie ja neviem možno za nejaké balíky alobalu informácie? Ja si tým istý nie som vôbec. A celkom nerozumiem dôvodu, pre ktorý by poslanci, ktorí budú v tejto komisii, nemali mať garancie, aby únik informácií bol minimálny, ak to nemá byť len niečo, čo je v princípe pro forma, ale nemá to žiadne reálne opodstatnenie. Čiže si myslím, že návrh kontroly je v princípe správny, ale musí tam byť garancia na tej druhej strane, aby sa minimalizovalo riziko úniku informácií.
A myslím si tiež, že návrh, o ktorom bude rokovať vláda, Bezpečnostná rada zajtra, je v rozpore s tým, čo sa navrhuje tu. A ja by som niektoré návrhy opatrení tu prešiel.
Návrh obsahuje ustanovenie, podľa ktorého by sa mala predĺžiť lehota zadržania pri teroristických trestných činoch až na potenciálne 96 hodín, čo by vyžadovalo zmenu ústavy. Ale tam si viem predstaviť zhodu. Návrhy, aby bolo možné túto lehotu bez súdu posunúť až na hranicu 30 dní, však považujem za ťažko prijateľné a skôr nebezpečné.
Naviac, moja otázka znie: Aký problém riešime? To súvisí aj s návrhom, ktorý bol deklarovaný aj verejne premiérom, vytvoriť obligatórnu väzbu pri určitom type trestných činov. Vláda si uvedomuje, že to je návrh, ktorý je v rozpore so znením ústavy, a bude navrhovať možno aj zmenu ústavy. Tým si nepomôžeme, samozrejme, lebo obligatórnu väzbu zakazuje Európsky dohovor v čl. 5 ods. 3 a 4. Čiže zmenou ústavy si nepomôžeme a všetci to v princípe vieme. Ale moja otázka vecná je: Aký problém riešime? Riešime problém, že súdy prepúšťajú obvinených z teroru na slobodu?
Problém podľa mojej mienky je iný. Ak niekto má na súdy disproporčný a nezákonný vplyv, tak to nie sú moslimskí fundamentalisti, ale miestni oligarchovia. Tam by som vecne možno zvažoval obligatórnu väzbu, aj keď tá je v rozpore s článkom 5 ods. 3 a 4 uvedeného dohovoru.
Jediný prípad, ktorý sme mali za posledné roky, a nechcem ho vôbec zľahčovať, trestného činu teroru, bol prípad keď páchateľ odpálil nálož pred košickou reštauráciou McDonald´s. A tie následky mohli byť, samozrejme, tragické, ak by bola vhodne skonštruovaná tá nálož a tak ďalej. Bol problém ho vziať do väzby? Absolútne nebol žiaden problém s tým. Čiže otázka moja znie, v tomto prípade okrem marketingu čo riešime, aký problém riešime? Toto je riešenie, ktoré nerieši problém, ale hľadá ho.
Návrh obsahuje ustanovenia, aby sa rozšírila trestná zodpovednosť právnických osôb, super. My sme pred týždňom navrhovali, keď ste tento zákon schvaľovali, aby sa rozšíril katalóg trestných činov, za ktoré budú mať zodpovednosť právnické osoby. To ste odmietli. O týždeň na to, ešte ten zákon nevyšiel v Zbierke zákonov chce navrhovať vláda, máme prezieravú vládu, pred týždňom sme o tom rokovali, to si pani podpredsedníčka pamätá, navrhovali sme rozšírenie toho katalógu. „Nie, ideme na minimum, možno, možno o rok, o tri, o päť to rozšírime, o týždeň na to.“ Ide vláda s návrhom opatrení medzi, ktorými je návrh rozšíriť aj trestnú zodpovednosť právnických osôb. Je to veľmi prezieravé.
Opatrenia zároveň obsahujú návrh, aby sa preradili i trestné činy zosnovania a založenia zločineckej skupiny a teroristickej skupiny do kategórie obzvlášť závažných zločinov, čo považujem za správne, aj keď minulý rok ešte ministerstvo spravodlivosti navrhovalo túto kategóriu zločinov zúžiť. Až po našej kritike od tohto zámeru, ktorý bol v pripomienkovom konaní, upustilo, návrh do parlamentu ani neprišiel.
Návrh zároveň navrhuje obmedziť práva obhajoby v prípravnom konaní pri teroristických trestných činoch, čo, si myslím, je možné len s tým, že potom budú musieť byť všetky dôkazy vykonané kontradiktórne na hlavnom pojednávaní, pretože jednoznačná judikatúra nášho Ústavného súdu a Štrasburgu je, že, že kľúčové dôkazy musia byť vykonané kontradiktórne aspoň raz, aspoň v jednom štádiu trestného konania. Čiže ak sa oberieme o tú možnosť, inými slovami, tie dôkazy z prípravného konania v rámci súdneho konania nebudeme môcť použiť, budú musieť by zopakované. Či to je ideálna vec, doteraz je to na diskusiu. Diskusii pri nových trestných kódexoch sa SMER veľmi bránil obmedzovaniu práv obhajoby, až tak trošku hystericky v tom čase. Doba sa mení, ale to je v poriadku, keď máte inú skúsenosť rozumnejšiu skúsenosť, tak sa mi zdá, že je tu odôvodniteľná aj zmena názoru.
Asi najväčší problém, ktorý návrh obsahuje, je, aby polícia mohla vopred zakázať ohlásené zhromaždenie podľa zákona o zhromažďovacom práve. Musím povedať, že už dnes je možné konať, ak sa na zhromaždení podnecuje násilie, pácha násilie, nie je v princípe s tým žiaden problém. Ale dať polícii možnosť preventívne zakázať vykonávanie kľúčovej slobody tejto krajiny, slobody zhromažďovania je veľmi ľahko zneužiteľné. A tam by som bol veľmi opatrný a by som veľmi varoval pred takýmto postupom.
Myslím si, že v tejto situácii, v akej sa nachádzame, bezpečnostnej, je skôr, ako robiť rôzne marketingové balíčky, lepšie zamerať sa na dve veci, ktoré môžu výrazne pomôcť. Po prvé je to výrazné skvalitnenie spravodajskej práce a výmena informácií. A to nie je o tých marketingových balíčkoch s tým, že zmeníme teraz 30 zákonov a si myslíme, že už to je bezpečné, to je o ľuďoch, ktorých máte v spravodajskej službe, a o dôvere, o ich kvalite, o ich čestnosti, o ich kompetentnosti. Nie som si úplne istý, že v posledných rokoch sa tieto tri náležitosti v našich spravodajských službách posilnili. Skôr, naopak, si myslím, že sa oslabili. A po druhé, to považujem za kľúčové tiež, je to výcvik bežných policajných jednotiek, aby v prípade ohrozenia, útoku neváhali zasiahnuť, kým prídu špeciálne jednotky. Výstroj a výzbroj je fajn, ale pokiaľ sa budú klasické poriadkové jednotky báť zasiahnuť, tak môže prísť k obrovským tragédiám na ľudských životoch. A viem, o čom hovorím.
My sme v princípe útok podobného charakteru, aj keď s oveľa nižšími následkami, mali na Slovensku len raz, v Devínskej Novej Vsi. A ten útok mal pomerne málo obetí, len sedem, vďaka jednému veľkému šťastiu. A nechávať to len na šťastie by bolo podľa mňa nerozumné. To šťastie bolo to, že keď páchateľ vyšiel von a začal strieľať po každom, kto sa pohne, tak bola na mieste pomerne rýchlo klasická hliadka poriadkovej polície, ktorej sa podarilo s tou výzbrojou, ktorú mali., ale odvahu mali našťastie, uzavrieť páchateľa v princípe v takom T-čku ulíc a nemohol ísť ďalej. Nemohli ho zneškodniť, na to nemali zbrane ani výcvik, ale vedeli ho zadržať, aby sa nemohol pohnúť ďalej. Oproti tej bytovke bolo nákupné centrum, možno to niektorí poznáte v Devínskej Novej Vsi, oproti bola škôlka. Ak by tam nebola tá poriadková jednotka, klasická hliadka v takom čase a neuzavrela toho páchateľa v tom T-čku, tak by následky v Devínskej Novej Vsi boli katastrofálne, boli v rozsahu desiatok obetí. A potom prišla špeciálna jednotka a páchateľa zlikvidovala. Mali sme veľké šťastie. Pánboh zaplať za to.
Ale ak sa nechceme na šťastie spoliehať, tak to, čo je úplne najkľúčovejšie, je, aby klasické poriadkové jednotky, lebo nebude na každom rohu špeciálna jednotka, mali nielen výzbroj a výstroj, to je fajn nech majú aj to, ja som za to, ale najmä aby mali výcvik, aby vedeli v takýchto situáciách hneď zasiahnuť. A to naozaj dlhé roky absentuje. A to sa mi zdajú dve kľúčové veci pre posilnenie bezpečnosti Slovenska, lebo naozaj žijeme v inej situácii bezpečnostnej a musíme si na ňu zvykať. Musíme zvyknúť asi aj na oveľa väčší väčšiu prítomnosť policajných, možno aj vojenských jednotiek v našich uliciach, v našich mestách, na podujatiach, na štadiónoch, v divadlách fajn. Ale ak to má mať zmysel, tak sa musia splniť dve kritériá. A to je spravodajská práca, výmena informácií, to je o kvalite ľudí, o dôvere ľudí, a tá skôr dneska klesá, a o oveľa väčšom a rozsiahlejšom výcviku klasických poriadkových jednotiek. Bez toho môžeme robiť veľké balíky protiteroristické, môžeme robiť marketing, čokoľvek proste, ideme, môžeme zastaviť migrantskú vlnu vlastným telom, na železnici, aj tak to nebude mať až taký efekt ako reálne opatrenie.
A myslím si, že aj tento návrh zákona dokazuje, že ide skôr v protiklade k tomu, čo bolo deklarované, a preto si myslím, že pozmeňujúce návrhy, ktoré som predložil, sú dobré. A chcem vás požiadať o ich podporu. Ďakujem veľmi pekne.

Pán predseda, myslím si, že omnoho viac by vás malo zaujímať to, čo je napísané na tom tričku, jako to, či nosím tričko do parlamentu. A teda dávam procedurálny návrh, aby ste vy zo svojej funkcie zabezpečili takéto tričká, stojí to 5,50, pre všetkých poslancov vládnej strany SMER. Lebo je, bohužiaľ, verejným tajomstvom, že Robert Fico kryje zlodejov, a myslím si, že ľudia by to pred voľbami mali vedieť. Chráni zlodejov, a nieže chráni Slovensko.

Ďakujem všetkým kolegom, ktorí reagovali. Skúsim veľmi stručne.
No, pani poslankyňa Vitteková ani nemala reakciu, len ma vyzvala, aby som si spomenul na svoje legislatívne iniciatívy. A priznávam, že po štyridsiatke si nie na všetko úplne spomeniem, ale na svoje iniciatívy si spomínam, tak bolo by dobré, keby povedala, ktorá sa jej nepáčila, konkrétne, lebo ja si teda ich spomínam, takmer všetky. A keďže asi nevie ktorú, tak to myslela len, aby nejakú povinnú faktickú mohla mať.
K prezidentovi republiky. Prezident má absolútnu imunitu a je možné ho stíhať len za vlastizradu a úmyselné porušenie ústavy, za nič iné. A jeho stíhanie nerobí prokuratúra, ale Národná rada, to je impeachment, úplne iná procedúra ako Trestný poriadok. Impeachment je úplne niečo iné, čiže toto, ako zmiešavať dve veci, mi príde trošku, no proste nie príliš bystré.
Teraz k pánovi poslancovi Kuffovi. Pán poslanec, ja som navrhoval ešte za prvej Ficovej vlády prvýkrát zmrazenie platov, keď prišla kríza, lebo vtedy malo zmrazovanie význam, a hlasoval som za zmrazovanie platov opakovane. Tvrdil som a tvrdím stále, že treba si povedať, že dokedy. Proste dať si nejakú hranicu, dať si nejakú hranicu a povedať si dokedy. Ale ja to, čo hovorím, hovorím verejne aj od tohto pulta, nie v kuloároch, chodbách. A tuná poslanci SMER-u ťapkajú za niečo, začo vlastne oni hlasovali tiež, to nechám na posúdenie iným.
Posledná poznámka je, kvôli čomu ten zákon sem naozaj prišiel? Potrebuje si niekto z verejných funkcionárov kupovať našu justíciu, aby sa mu nič nestalo? Že keď už si nemôžete kúpiť rakúsku justíciu, tak aspoň tú slovenskú? To považujem ja osobne za najväčší problém, pretože nie je žiadne odôvodnenie, aby k takýmto nárastom pôžitkov v justícii dochádzalo v tejto situácii. V tom má kolega Beblavý pravdu. Je to jediná kategória osôb, ktorým tak dramaticky, učiteľom dávate minimum, zdravotným sestrám dávate minimum, a komu dávate maximum, sú prokurátori a sudcovia. Je to naozaj forma odmeny?