Videokanál klubu

Ďakujem.
Keďže ťa, pani poslankyňa, vnímam ako človeka, ktorý sa venuje spotrebiteľskej agende, má vysoký zmysel, že okrem právnych argumentov, ktoré zazneli ohľadom zamýšľanej predkladanej novely v skrátenom legislatívnom konaní, sme spolu mohli rozšíriť toto podanie o pozmeňujúci návrh, ktorý mal dávno vypracovať niekto z vládnej strany SMER, a to preto, že napriek obrovskej snahe od mája roku 2014 mnohých ľudí, ktorí by chceli riešiť efektívnejšie a lacnejšie svoje vykurovanie, takýto návrh neprichádza. My sme z hľadiska opozičného konania využili všetky dostupné možnosti, ktoré máme, aj skončil predmetný zákon na Ústavnom súde a budeme čakať na rozhodnutie.
A dokonca bolo odkázané, že neexistuje časový priestor, a teda ani politická vôľa ľuďom ušetriť pri vykurovaní, a ajhľa, aj na tejto schôdzi sa dokonca skráteným legislatívnym konaním otvára práve tento zákon o tepelnej energetike. Čiže existuje dostatočný časový priestor a aj existoval na to, aby sme vytreli zrak oligarchom a veľkým teplárom a mohli aj po prijatí tohto pozmeňujúceho zákona, či už spôsobom umožnenia odpájania sa od centrálnych zdrojov tepla, ak sú neefektívne a drahé, alebo zabezpečenie takého merania, ktoré odstráni diskrimináciu a ľudia sa nebudú dívať na svoje účty tepla až vtedy, keď ich budú musieť platiť, ale budú si môcť svoju nákladovú položku pri teple organizovať a vypočítavať sami.
Preto ti ďakujem, že si tento návrh, že si sa s ním stotožnila a predložila ho v pléne, pretože toho času je naozaj dosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, prítomní poslanci, opäť vystupujem v druhom čítaní k vládnemu návrhu zákona o tepelnej energetike, ktorého hlavným cieľom, ako sa uvádza, je zabezpečiť a zaviesť inštitút exekučnej imunity na majetok teplární pre prípad, nie pre prípad, ale vlastne pre prehratý spor, kde je potrebné vysporiadať pohľadávku v objeme 30 miliónov eur.
Prebehlo skrátené legislatívne konanie, prebehlo prvé čítanie. K druhému čítaniu bolo, samozrejme, pripravené aj rokovanie na hospodárskom výbore a ja som sa v tomto procese, ako tento legislatívny proces prebiehal, domnievala, že postupne získam čoraz viac informácií, ktoré ma utvrdia v tom, že ten zámer chrániť štátny majetok je naozaj čistý a úprimný. Avšak dnes aj po rokovaní hospodárskeho výboru môžem povedať, že nie som o nič múdrejšia a aj u mňa, tak ako u iných poslancov, ktorí vystúpili, pretrváva pochybnosť o tom, čo je hlavným zmyslom a čo je hlavným motívom pre takto pripravený a predložený zákon.
Na základe toho, ako vystúpili aj iní poslanci, a naozaj sa môžem domnievať na základe aj toho môjho dopytu na hospodárskom výbore, že tu kľudne môže ísť o zastretú, skrytú dohodu medzi súdnou mocou, medzi finančnou skupinou Pentou a medzi zástupcami príslušných ministerských orgánov. Naozaj to budí dojem, že na úkor záujmov a ochrany záujmov spoločnosti so 100-percentnou účasťou štátu a na úkor odberateľov, spotrebiteľov tepla sa týmto zákonom dosiahne a prihrá obchod v objeme 30 miliónov pre spomínanú spoločnosť Paroplyn Holdings Limited. Mnohí to tu hovorovo prezentujú, pre spoločnosť Penta. A toto je pre mňa veľmi vážnym varovným signálom, ktorý ma opäť len utvrdzuje v tom, že je potrebné rokovanie o tomto návrhu zákona zastaviť a naozaj zamyslieť sa nad tým, ako inak postupovať v záujme nielen ochrany štátneho majetku, ale aj v záujme ochrany prostriedkov, ktoré tak či tak bude musieť tejto spoločnosti, s ktorou štát prehral, uhradiť.
Ja som sa pýtala na to, akým spôsobom bude vlastne úhrada plynúca z prehraného sporu spoločnosti, s ktorou prehral štát, uhradená. A k tomuto môjmu dopytu, k tejto mojej otázke ja som nedostala jednoznačnú odpoveď. Ak dnes pripravujeme dielčí návrh, čiastočné riešenie, ktoré dokážem pochopiť, prijať aj schváliť, a snažíme sa zaviesť inštitút exekučnej imunity na existujúci nehnuteľný majetok a finančné prostriedky štátneho podniku, otázkou stále nezodpovedanou ostáva otázka, čo bude predmetom vysporiadania tohto dlhu. Čo teda bude to, čo nebude chránené exekučnou imunitou? Kto tento prehratý spor zaplatí? Budú to opäť občania? Budú to opäť obyvatelia, ktorým zvýšime cenu tepla? Alebo to pôjde na úkor ekonomiky Bratislavskej teplárenskej spoločnosti? Ak takéto debaty o tom, či to zaplatia občania alebo teplárenská spoločnosť, dnes mimovoľne na hospodárskom výbore neformálne prebiehali, ja sa teda pýtam, či takýto záväzok, že prehratým súdnym sporom nebudú v konečnom dôsledku poznačení sami spotrebitelia, nemá byť súčasťou aj tohto pripraveného vládneho návrhu zákona. A k tomuto ja nemám jasnú odpoveď.
Ja vidím, že tento vládny návrh zákona v princípe a v zásade v konečnom dôsledku chráni záujem spoločnosti, ktorá súdny spor so štátom vyhrala. Ale kde a ako budú chránené záujmy občanov, spotrebiteľov tepla? Čo mne dá zábezpeku toho, že prehratý súdny spor a čiastka vo výške 30 miliónov nebude prenesená do zvýšených cien tepla? Je to legitímna otázka a možno naozaj na ňu vecne nie je príslušný, aby odpovedal pán minister spravodlivosti. Naozaj tu mal sedieť podľa môjho názoru minister hospodárstva, ale túto otázku, ak ma chcete presvedčiť o úprimnosti predkladaného zámeru, túto otázku je potrebné zodpovedať. Kto tých 30 miliónov eur zaplatí?
My sme tu na ochranu občianskeho záujmu. Sme tu na ochranu, ak teda ideme cez rozmer tepelnej energetiky, na ochranu konečných prijímateľov tepla. Na ochranu prijímateľov služieb vo verejnom záujme. Pre mňa je vôbec na margo tohto celého prípadu aj tohto vládneho návrhu zákona zvláštne, až absurdné, ako je možné, že štátny podnik prehrá súdny spor. A sú len dve možnosti, alebo právny tím, právne oddelenie, právni zástupcovia štátneho podniku sú nekompetentní viesť takýto súdny spor až do takých dôsledkov, že štátny podnik prehráva tento spor, alebo pri podpise zmluvy bola osoba, ktorá bola nekompetentná, prípadne konala na objednávku dotknutej spoločnosti. V oboch prípadoch mi chýba vyvodenie zodpovednosti.
To je presne to, na čo tu upozorňujeme dlhodobo. Postih, zodpovednosť, či už verejných funkcionárov alebo zástupcov spoločnosti s majetkovou účasťou štátu v prípade rozhodnutí, v ktorých pochybili a ktorých dopady musia znášať ako škodu občania. Štát, občania. Takže je naozaj na škodu veci, že takýto zákon, ktorý by postihoval a ktorý by vnášal zodpovednosť na verejných funkcionárov, na zástupcov verejných podnikov, jednoducho prijatý nemáme. A je to nemorálne, nekorektné, ak takýmito prehratými spormi v tom lepšom prípade, v tom horšom prípade dohodnutými obchodmi v prospech existujúcej finančnej skupiny poznamenávame a poškodzujeme samotných občanov.
Dnes mi zástupca ministerstva hospodárstva vyslovil a proklamoval, že nemám mať zbytočné obavy, že spotrebitelia nebudú poznačení úhradou tohto dlhu a bude zabezpečená kontrola cez Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, aby spotrebitelia neznášali úhradu sporu zvýšením spotrebiteľských cien. Ale to bol len proklamovaný čisto ústne vyslovený záväzok, ktorý pokiaľ nie je súčasťou predloženého vládneho návrhu pre mňa nemá absolútne žiadnu relevanciu. Môže sa to stať, ale vôbec sa tento proklamovaný záväzok nemusí naplniť.
Rovnako som dnes na hospodárskom výbore bola ubezpečovaná, že ak mám domnienku o tom, že môže v atmosfére takého tajomna a neúplných informácií dochádzať prípadne aj k tichej privatizácii, príprave na tichú privatizáciu toho posledného, čo štátu ostalo, a to sú štátne teplárenské spoločnosti, tak že mám akože tieto úvahy, nepripisovať týmto úvahám a domnienkam žiaden význam. Avšak ja o tom nie som úplne ubezpečená, pretože ak si pozriem ešte raz § 28a Majetok, ktorý nepodlieha exekúcii, ja nemám istotu, že do tohto súboru majetku, ktorý nebude podliehať exekúcii, nepatrí aj hnuteľný majetok držiteľa povolenia, ktorý je vymedzený alebo ktorého súčasťou sú tepelnoenergetické zariadenia, tepelnoenergetické rozvody, ktoré sú potrebné a sú základnou výbavou teplárenskej spoločnosti. Toto v zákone ošetrené nie je.
Bola som ubezpečovaná, že je to zahrnuté do tohto príslušného paragrafu, ale ako pozerám, tak pozerám, pod bodom C nie je taxatívne presne ustanovené, že do škály do predmetu nepostihnuteľného majetku exekúciou patrí aj hnuteľný majetok, podľa môjho názoru ktorý predstavujú práve tepelnoenergetické zariadenia aj rozvody. Je to nevyjasnená otázka, naozaj tento zákon aj celý zámer uskutočňovaného legislatívneho procesu je nezrejmý, je nejasný.
A to je aj dôvod, prečo ja tento vládny návrh zákona nepodporím. Síce leitmotív je pomenovaný správne, vzbudzuje vieru v to alebo možno nádej v to, že je tu snaha chrániť štátny majetok, ale ak to ten-ktorý poslanec rozmení na drobné, ak túto situáciu podrobnejšie analyzuje, zaujíma sa o detaily, tak určite na základe neúplných, nepresných, nejasných informácií nemôže byť pripravený spôsobile a plnohodnotne v plnom informovanom súhlase rozhodnúť o jeho podpore.
Záverom si v druhom čítaní ja dovolím prečítať aj návrh, ktorému primárne venoval svoju pozornosť kolega Jozef Viskupič, a je to pozmeňujúci návrh, pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý prislúcha k zákonu o tepelnej energetike a ktorý sa týka úpravy možnosti odpájania či už domácností, alebo bytových domov od centrálnych zásobovateľov teplom. V podstate tento zákon aj keď úplne a vecne nesúvisí s predkladaným návrhom zákona predkladanom v skrátenom legislatívnom konaní, súvisí vlastne s možnosťou úpravy slobody výberu spotrebiteľa medzi rôznymi formami dodávky tepla. Pre krátkosť času, aby som viac ani nezdržiavala, ho prečítam.
Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 12 ods. 9 sa za slovo "sa" vkladá slovo "primerane"."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Ide o odstránenie nedostatku súčasnej nejednoznačnej platnej právnej úpravy § 12 ods. 9 zákona o tepelnej energetike, keďže sa v nej neuvádza, či má obec pri vydávaní záväzného stanoviska podľa odseku 8 (upravujúcom výstavbu sústavy tepelných zariadení s celkovým inštalovaným tepelným výkonom od 100 kW vrátane do 10 MW) postupovať podľa odsekov 2 až 7 rovnako alebo primerane, čo sa v praxi prejavuje nejednotným postupom pri rozhodovaní obcí, mestských častí v oblasti tepelnej energetiky. Právna úprava platná do prijatia novely zákona o tepelnej energetike z roku 2014 ustanovovala, že obec má pri vydávaní záväzného stanoviska postupovať primerane.
2. V čl. I sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 12 ods. 10 sa vypúšťa prvá veta a v druhej vete sa vypúšťa slovo "súčasne"."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Dodávateľ je v súčasnosti pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území (t. j. na území, na ktorom sa dodávateľovi ukladá povinnosť distribúcie a dodávky tepla) v konaní podľa stavebného zákona dotknutým orgánom podľa osobitného zákona o tepelnej energetike a jeho stanovisko je v zmysle tohto osobitného zákona v spojení s dikciou § 140b stavebného zákona záväzné. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa stavebného zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. V dôsledku uvedeného môže dôjsť v praxi k situáciám, keď je výstavba novej sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území znemožnená výlučne na základe nesúhlasného záväzného stanoviska aktuálneho dodávateľa z dôvodu negatívnych dopadov takejto výstavby na jeho ekonomické záujmy.
Dodávateľ by po schválení predloženého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území už nebol priamo v zmysle osobitného zákona o tepelnej energetike dotknutým orgánom v konaní podľa stavebného zákona. Výlučne dodávateľ by tak už nemohol prostredníctvom jeho záväzného stanoviska brániť napr. výstavbe vlastnej kotolne v bytovom dome či výstavbe inej sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území, resp. zmenám a úpravám v existujúcich sústavách tepelných zariadení, na ktoré sa vyžaduje stavebné povolenie.
3. V čl. I sa vkladajú nové body 1 až 13, ktoré znejú:
"1. § 17 sa dopĺňa odsekom 9, ktorý znie:
"(9) Podmienky, postup a pravidlá rozhodovania o technickej možnosti, nákladovej primeranosti a efektívnosti poskytnutia určeného meradla zaznamenávajúceho okrem skutočnej spotreby tepla aj časový priebeh spotreby tepla v prípade potreby náhrady existujúceho určeného meradla v budove, do ktorej sa dodáva teplo v teplej úžitkovej vode, ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo."
2. V § 18 ods. 4 písm. a) úvodnej vete sa na začiatku vkladajú slová "v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa odseku 12".
3. V § 18 ods. 4 písm. b) sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou a za slová "rozdeľovači tepla" sa vkladajú slová "alebo na alternatívnom prístroji merajúcom spotrebu tepla".
4. V § 18 ods. 4 písm. c) sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou a za slovo "vykurovanie" sa vkladajú slová "alebo alternatívne prístroje merajúce spotrebu tepla".
5. V § 18 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: "Nákladovú efektívnosť podľa odseku 4 písm. a) posudzuje ministerstvo z pohľadu konečného spotrebiteľa na základe údajov poskytovaných vlastníkom budovy."
6. V § 18 ods. 7 písm. e) sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou a za slovo "tepla" sa vkladajú slová "alebo na alternatívnom prístroji merajúcom spotrebu tepla".
7. V § 18 ods. 8 písm. b) sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: "alebo z alternatívneho prístroja merajúceho spotrebu tepla".
8. V § 18 ods. 8 písm. c) sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou a za slovo "tepla" sa vkladajú slová "alebo alternatívny prístroj merajúci spotrebu tepla".
9. V § 18 ods. 8 písm. d) sa slovo "alebo" za slovom "meradla" nahrádza čiarkou a za slová "rozdeľovača tepla" sa vkladajú slová "alebo alternatívneho prístroja merajúceho spotrebu tepla".
10. V § 18 ods. 9 sa za slovo "Dodávateľ" vkladajú slová "v súlade so všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa odseku 12".
11. § 18 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:
"(12) Podmienky, postup a pravidlá rozhodovania o technickej možnosti a nákladovej efektívnosti obstarania, zapojenia, udržiavania a overovania určených meradiel, o nákladovej efektívnosti obstarania určených meradiel a pomerových rozdeľovačov tepla, o prípustnosti alternatívnych nákladovo efektívnych spôsobov merania spotreby tepla u konečných spotrebiteľov a o technickej možnosti, nákladovej primeranosti a efektívnosti poskytnutia určeného meradla zaznamenávajúceho okrem skutočnej spotreby tepla aj časový priebeh spotreby tepla v prípade potreby náhrady existujúceho určeného meradla v budove, do ktorej sa dodáva teplo, a rozsah a spôsob vybavenia konečných spotrebiteľov prístrojmi merajúcimi spotrebu tepla ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo."
12. V § 20 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: "Dodávateľ je najmenej raz do roka na základe písomnej žiadosti odberateľa povinný do 30 dní odo dňa doručenia takejto žiadosti odberateľovi písomne preukázať, aké množstvo tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie dodáva tomuto odberateľovi; ak tak neurobí, má sa za to, že vo svojej dodávke tepla dodáva odberateľovi menej ako 10 % tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie."
13. V § 20 ods. 4 sa za slovo "výpočtu" vkladajú čiarka a slová "ako aj spôsob preukazovania množstva tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie dodávateľom a dodávaného odberateľovi".
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Precizujú sa ustanovenia zákona, pričom je dodržaný súlad so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES v platnom znení. Ide o snahu docieliť jednoznačnú právnu úpravu, na základe ktorej by bolo jasné, za akých podmienok môžu koneční spotrebitelia využívať na meranie spotreby tepla iné meracie prístroje ako určené meradlá a pomerové rozdeľovače tepla. Predpokladom možnosti používať alternatívne meracie prístroje u konečných spotrebiteľov je podľa práva Európskej únie preukázanie nákladovej neefektívnosti pomerových rozdeľovačov tepla členským štátom.
V pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu sa z podobného dôvodu ako v Českej republike dopĺňajú splnomocňovacie ustanovenia. Vo vykonávacom predpise vydanom podľa § 18 ods. 12 návrhu zákona by mali byť ustanovené objektívne pravidlá rozhodovania o technickej možnosti a nákladovej efektívnosti určených meradiel a pomerových rozdeľovačov tepla, ako aj jednotné podmienky prípustnosti alternatívnych prístrojov merajúcich spotrebu tepla u konečných spotrebiteľov.
4. V čl. I bode 2 sa doterajší text § 38ab označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekmi 2 až 4, ktoré znejú:
"(2) Konanie o vydanie osvedčenia a konanie o vydanie záväzného stanoviska obce podľa § 12, ktoré sa začalo pred dňom vyhlásenia tohto zákona a nebolo do dňa vyhlásenia tohto zákona právoplatne ukončené, sa dokončí podľa tohto zákona.
(3) Na konanie podľa osobitného predpisu súvisiace s výstavbou sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území, ktoré sa začalo pred dňom vyhlásenia tohto zákona a nebolo do dňa vyhlásenia tohto zákona právoplatne ukončené, sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona. Ak bolo v konaní podľa prvej vety do dňa vyhlásenia tohto zákona vydané záväzné stanovisko dodávateľa podľa § 12 ods. 10, toto stanovisko stráca platnosť dňom vyhlásenia tohto zákona.
(4) Všeobecne záväzné právne predpisy podľa § 17 ods. 9, § 18 ods. 12 a § 20 ods. 4 vydá ministerstvo tak, aby nadobudli účinnosť súčasne s nadobudnutím účinnosti tohto zákona."
Odôvodnenie: V prechodných ustanoveniach sa rieši vplyv pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu na právne vzťahy upravené doterajším zákonom.
Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh predkladám priamo vám, pán spravodajca, a verím, že ak sa našla politická vôľa na to, aby sa upravili záväzky a hlavne ochránil exekučnou imunitou majetok štátneho podniku, tak sa rovnako nájde vôľa pre to, aby sa spotrebitelia pred prípadným zneužívaním dominancie centrálneho dodávateľa aj v dôsledku prehratých súdnych sporov s ťarchou 30 miliónov vedeli chrániť možnosťou slobodného výberu a prechodu od centrálneho dodávateľa k alternatívnemu riešeniu pri zabezpečení teplom. Takému alternatívnemu riešeniu, ktorý som sa snažila naznačiť a prezentovať v pripravenom a predloženom odovzdanom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu.
Ďakujem za pozornosť.

No, mne tiež prišlo zvláštne, sa mi to teda ešte nestalo, že by minister, ktorý tu zastupuje vládu s návrhom vládneho zákona, namietal, že je oslovovaný v rámci rozpravy k vládnemu zákonu, ktorý sem priniesol. To teda sa priznám, že neviem celkom, že čo malo znamenať tento nový druh folklóru, ale v poriadku. (Reakcia z pléna.) Prosím? (Reakcia z pléna.)
Ale chcel som k tomu, čo hovoril pán poslanec Kondrót. Pán poslanec, aj vy ste poslancom, ktorý vie, kde tá právna úprava skončí, aké bude mať dôsledky. Viete to veľmi dobre. A to, že jediné, čo viete spomenúť, je, že môj bývalý kolega, o ktorom som nikdy nemal veľkú mienku, vo vláde Pavol Rusko, a s ktorým som mal strašné spory vo vláde, že on zmenil vedenie BAT-ky, tak to je moja zodpovednosť, tak to len dokazuje, že vy neviete už ničím iným argumentovať. Nemal nikto vo vláde väčšie spory s Palom Ruskom pri investíciách, zverejňovaní zmlúv, iks ďalších veciach, boli to aj verejne známe spory, ako ja. A vy mne teraz dávate za zodpovednosť jeho rozhodnutia, možno aj zlé? To myslíte vážne?
No toto podľa mojej mienky ako dokazuje, že vy neviete už argumentovať pri tomto zákone ničím, tak už si vymyslíte takú proste konštrukciu, ktorá so mnou nemá nič spoločné. Žiaľ.
Čo by ma zaujímalo, keby sa niekto postavil a povedal, prečo je tá úprava v poriadku a prečo ju Ústavný súd nezruší. Ale to všetci viete, že možné povedať nie je, a všetci viete, že to robíte len kvôli tomu, aby ste mohli povedať, že riešime, riešime, ale reálne, čo vyriešite, je niekoľko ďalších miliónov finančnej skupine Penta. A keď budete hlasovať za, pán poslanec Kondrót, tak vaším hlasovaním im tie milióny prihráte! Nie tým, čo urobil Rusko a niekto iný, ale vaším hlasom, aj vaším hlasom.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, pán minister vystúpil včera až po rozprave a mal také rečnícke otázky, tak sa patrí mu na ne zodpovedať. A jednu vec, ktorú spomínal, je, že dopredu nevieme, ako Ústavný súd rozhodne. To proste nevieme. Ale poznajúc text ústavy a veľmi stabilnú judikatúru Ústavného súdu, tak to vieme s veľkou pravdepodobnosťou povedať.
Pán minister, vy ste boli navrhovateľom zákona pred asi dvomi rokmi; opravte ma, ak sa mýlim; ktorý navrhoval, aby rozhodnutie o námietkach zaujatosti na Ústavnom súde, už rozhodnutia aby v princípe boli právne neúčinné. Ja som vám vtedy povedal, že to je úplne retroaktívne odňať účinok právoplatným rozhodnutiam súdu. Vy ste vtedy tiež argumentovali, a však Ústavný súd rozhodne. No, rozhodol. Viete asi, ako rozhodol, že to je protiústavné. Ešte opakujem ešte raz. Sú aj veci, ktoré sú na hrane, sporné, ale sú veci, ktoré nie sú sporné.
To isté ste obhajovali pri kauze Olejník. Veď nech rozhodne Najvyšší súd, veď však nech posúdi, pričom ste nemali žiadne argumenty pre podanie dovolania. A aj to Najvyšší súd povedal. Dobre, do toho vás asi možno namočila vaša pani štátna tajomníčka, neviem. Ale ste to mali vziať späť, keď ste na to boli upozornený! Čiže to tiež nesvedčí až tak vo váš prospech. A keď bolo zrejmé, že to dovolanie je úplne fiktívne, bez dôvodov akýchkoľvek a nevedeli ste žiadne identifikovať a povedal to Najvyšší súd, čiže nehovorím to ja. Teraz sa situácia znovu opakuje v tomto akoby po tretíkrát, kde hovoríte, však nech Ústavný súd nám možno povie, možno nepovie.
Ste sa včera pýtali, že áno, môže byť prioritný majetok, ktorý je vyňatý z exekúcie, a otázka znie, že na aké percento sa môže uspokojiť veriteľ. Čo je ešte ústavne prístupné? Päť percent, osemdesiat percent, ste sa tak pýtali rečnícky. Ale veď to judikatúra štrasburského súdu rieši. Nemusíme si dávať tuná hádanky a že kto lepšie vie matematiku. A v princípe ten test z hľadiska štrasburskej judikatúry, ktorú v tomto prípade kopíruje aj Ústavný súd, je, že to nemusí byť. Teraz to prečítam v angličtine najskôr. "The taking of property will require compensation with an amount reasonably related to the value of the property, but public interest considerations may permit reimbursement of less than the full market value."
To znamená, že pri nútenom obmedzení vlastníckeho práva, čo je tento prípad, samozrejme, tá kompenzácia alebo to, čo si vymôže oprávnená osoba, nemusí byť úplne plná trhová hodnota, ale musí to byť "reasonably related to the value". Čo to znamená? Znamená to v princípe to, že Štrasburg, aj keď je to kazuistika, nikdy za adekvátnu kompenzáciu nepovažoval menej ako 50 percent. Čiže nemusíme špekulovať, že koľko to je, päť? Však uvidíme. Dajme Ústavnému súdu loptičku a nech povie: Päť, dvadsať, osemdesiat? Pozrie sa na oblohu a povie: Štyridsať. Nie, v princípe tie hlavné princípy sú určené.
Takže to je odpoveď na vašu otázku, pán minister, že koľko percent. Lebo tá odpoveď je zodpovedaná v rozhodovacej činnosti štrasburského súdu.
A už včera pri diskusii, ja to nikdy diskusie súkromné nezverejňujem, viacerí vaši poslanci, s ktorými som hovoril, povedali: Áno, jasne, vieme, je to protiústavné. Jasné, že to vieme. Ale, no, tak ideme robiť nejaké gesto. A toto je môj problém. Viete to aj vy, že to je protiústavné. Keď budete hovoriť, však kým nerozhodne Ústavný súd, ale už o tom rozhodoval, o úplne skoro identických prípadoch, kedy bola imunita exekučná pri štáte. Tiež nebola absolútna, tiež nebola absolútna. Som to včera citoval.
Čiže mne sa zdá, že čo jediné môžeme urobiť, dve veci. Určiť prioritný majetok, ktorý naozaj nepodlieha exekúcii. A k tomu bude smerovať môj pozmeňovací návrh.
Lebo ak to necháte v tejto podobe, tak si myslím, že konáte v prospech finančnej skupiny Penta. Konáte v ich prospech preto, aby počas, tým, že sa odloží exekúcia o nejaký možno rok, aby ich pohľadávka bola navýšená ešte o pár miliónov. Ešte o pár miliónov. Úroky z omeškania sú extrémne vysoké. Konáte len v ich záujme a už to kolega spomenul včera. Ja zaujímavé, že ak by naozaj bola ohrozená ich pohľadávka v rozsahu 30 miliónov vaším zákonom, tak by sme tu mali tlačové správy z Digital Parku, ktoré častokrát posielajú do parlamentu, keď sa niečo deje. Naposledy pri kauze, keď sme rozprávali o kauze Gorila. Majú prázdniny, myslíte? Nemajú prázdniny. Sú s tým spokojní. Sú s tým úplne happy, lebo budú mať o pár miliónov na účte viacej vďaka vám. To je problém. A všetci to vie... Všetci. Možnože všetci nie. Ale absolútna väčšina z vás to vie. A preto predložím pozmeňovací návrh, ktorý sa týka tohoto zákona. Prednesiem ho a potom ho dám pánovi spravodajcovi.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov sa mení takto:
Bod 1 znie:
1. Za § 28 sa vkladá § 28a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 28a
Majetok nepodliehajúci exekúcii
Exekúcii podľa osobitného predpisu, 19a), nepodlieha majetok držiteľa povolenia na výrobu a rozvod tepla, ktorý je právnickou osobou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu, slúžiaci na výrobu a rozvod tepla, ako aj majetok, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie výroby a rozvodu tepla."
Poznámka pod čiarou k odkazu 19a) znie:
"19a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov."
Tento pozmeňovací návrh zosúlaďuje text zákona s čl. 20 ústavy a s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, kedy vyníma z exekúcie jednak majetok slúžiaci na rozvod a výrobu tepla a majetok, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie tejto činnosti, teda výroby a rozvozu tepla.
Toto podľa mojej mienky je, by mohlo uspieť v teste proporcionality na Ústavnom súde s tým, že treba urobiť druhú vec, ktorú pre mňa z nepochopiteľných dôvodov odmietate. A by som poprosil vás, pán minister, sa k tomu vyjadriť, že kvôli čomu, aby sa excesívne úroky dohodnuté bývalými manažmentami zdanili v takýchto prípadoch sadzbou 99 percent. Ešte raz. Hovoríme o pohľadávke 30 miliónov eur, z ktorej dve tretiny je príslušenstvo, sú úroky z omeškania. Len niečo menej ako tretina je istina. V poriadku, klasické úroky z omeškania na základe sadzby ECB, jasné. Ale všetko nad to, 20-percentný úrok z omeškania? Veď veriteľovi v tejto kauze ide o to, aby čím neskôr dostali zaplatené. Kto dnes na Slovensku ponúkne komukoľvek 20-percentný úrok? Ktorý občan krajiny si môže zobrať alebo teda vložiť niekam peniaze svoje za 20-percentný úrok? Do ktorej banky? Do ktorých obligácií? Do ničoho.
A keďže Penta má takýto vysoký úrok, tak vy chcete, aby ho dostala zaplatený za dlhší čas, aby tie úroky nabiehali takéto extrémne, aby si to proste užili, aby nedostali 30 miliónov, ale možno 35, 36, možno 40 miliónov. Toto je druhý lex Penta v parlamente. Prvý bol pred tromi rokmi, keď ste riešili bratislavské PPC škandalóznym spôsobom a po verejnom tlaku ste to vzali späť. Čiže v princípe hlasovanie o tomto pozmeňovacom návrhu bude hlasovaním o tom, že či reálne chcete tú pohľadávku zminimalizovať, chrániť teplárne, alebo len chcete nahrávať finančnej skupine ďalšie a ďalšie peniaze. V tomto zmysle totižto je judikatúra Štrasburgu aj Ústavného súdu jednoznačná, jednoznačná.
Vy ste vyňali, ja som sa pýtal včera, vy hovoríte, že vy neviete, však to nevie nikto. Ak by zvyšný majetok teplárne bol v minimálnom rozsahu 15 miliónov euro, tak sa dá uvažovať o tom, že či tam ten proporcionálny aspekt je alebo nie je? To všetci vieme, že tomu tak nie je, lebo stoličky a nábytok nestojí toľko. A vy ste vyňali všetko ostatné, rekreačné chaty, nehnuteľnosti, všetko, všetko, ktoré aj nesúvisí s výrobou tepla. To je problém, že vy môžete mať prioritný majetok, ktorý je vyňatý z exekúcie, ale nie všetok majetok alebo takmer všetok majetok, ktorým zmaríte na 90 % uspokojenie pohľadávky ako súčasť vlastníckeho práva.
Ja sa už opakujem stále a vy nemáte žiadne argumenty a obávam sa, že ani nemôžte mať. A vy ako právnik si podľa mojej mienky poškodzujete svoju vlastnú reputáciu. Ale áno, žiaľ. Obávam sa, že ste to už robili aj v minulých prípadoch, a tie všeobecné vyhlásenia, že však rozhodne Ústavný súd, ale sú prípady, keď na základe judikatúry a textu ústavy je jasné, ako rozhodne. Ak by ste dneska podľa dnes platnej ústavy predĺžili lehotu zadržania na osem dní, môžete povedať, však nech Ústavný súd rozhodne, však ktovie, rozhodne. No ale, keď v ústave sú dva dni alebo štyri, tak čo rozhodne? Však vieme, ako rozhodne. Toto je ten prípad, ktorý je evidentný, úplne evidentný. A myslím si, že po tom, ako to bolo viackrát povedané, tak o tom viete, vedia o tom vaši poslanci. Sami za mnou prišli mi to povedať, že však áno, je to tak. A robíte to len preto, aby nabiehali extrémne úroky jednej finančnej skupine. A potom Ústavný súd rozhodne o rok a vy poviete, no vidíte, my sme naozaj nechceli, my sme nechceli. A nevedeli sme, ako Ústavný súd rozhodne, lebo však tam sa asi hádže mincou. A preto, preto teraz to zaplatiť musíme. Áno, zaplatíme viac, ale my sme to bránili do poslednej kvapky krvi.
Opak je pravdou. Opak je pravdou. Ak podporíte v tom pôvodnom texte návrh zákona, podporíte ho s vedomím a úmyslom prihrať Pente ďalšie milióny. Nič viac a nič menej. A pri vašom hlasovaní sa ukáže, či to je reálne a bude reálne alebo nie. Ja som povedal, tá výzva je každému poslancovi, platí. Ak naozaj nevieme, ako Ústavný súd rozhodne, stavme sa! (Rečník sa obrátil na ministra a takto pokračoval v rozprave.)
Pán minister, stavme sa! Ak vy tvrdíte, že je to ústavné, však predpokladám, je to absolútne. Stavme sa! Nemám s tým problém. Už som tu dvakrát spomínal, ako sa veľmi mýlite v evidentných veciach a tiež ste mali rovnakú rétoriku. Však nech rozhodnú súdy. A rozhodli súdy. A rozhodli. Ale v evidentných veciach. Čo povedal v kauze Olejník Najvyšší súd, pán minister? Čo povedal v kauze Olejník Najvyšší súd, pán minister? Povedal, minister spravodlivosti nepredložil jediný argument, jediný argument, pre ktorý by skutkový stav zistený nižšími súdmi bol zistený zle.
Že vás to baví, pán minister! Vy ste prišli na ministerstvo spravodlivosti ako rešpektovaný právnik podľa mojej mienky, šéf advokátskej komory. A prídete do parlamentu so zákonmi, o ktorých viete ako právnik, že sú protiústavné a plníte stranícku úlohu. (Reakcia ministra.)
Prečo by som to rozprával poslancom? Vám to rozprávam. S vami diskutujem. Vy ste navrhovateľ, prepánajána! (Reakcia ministra.) Ale vystupujte, kedy chcete, ja to smerujem na vás, lebo vy ste navrhovateľ, sa mi zdá. A je vám to možnože trápne, že ste navrhovateľ v tejto veci, ale je to vaša voľba. A myslím si, že, ale to ma až tak nezaujíma, že robíte zle svojej reputácii. Čo ma viacej zaujíma ako vaša reputácia, je naozaj to, že tento zákon, týmto zákonom prihrávate v tomto škandalóznom spore ešte viacej peňazí skupine, ktorá by nemala mať žiadne peniaze. A to je najväčší problém. A preto by ste ten zákon buď mali stiahnuť, alebo ho upraviť tak... (Reakcia ministra.) Čo je v zákone o rokovacom poriadku? Že poslanec, ktorý vystupuje, nemôže oslovovať navrhovateľa? To sa vám zdá? (Reakcia ministra.) Nie, to je absolútne práveže s rokovacím poriadkom v súlade a vy, keďže ste v argumentačnej núdzi, žiaľ, nie prvýkrát, žiaľ, nie prvýkrát, tak vám to je nepríjemné. Ale to mňa tiež najmenej zaujíma.
Ešte raz. To hlasovanie bude kľúčové. Ja pozmeňujúci návrh dávam pánovi spravodajcovi (rečník podal spravodajcovi podklady) a budete hlasovať pri plnom vedomí, za čo hlasujete a aké to bude mať následky. A áno, kto to navrhoval včera, že prijmime uznesenie, že ak to Ústavný súd zruší a tá pohľadávka potom bude navýšená, bude navýšená o desať miliónov, či sú ochotní poslanci spoločne a nerozdielne tú škodu znášať? By sme inak hlasovali asi v parlamente zrazu, by to inak dopadlo. To, samozrejme, možné nie je a poslanci hmotnú zodpovednosť za svoje rozhodnutie nenesú žiadnu. Aj keď si myslím... (reakcia ministra); no ešte raz. No, ideme aj do toho? No, lebo nie je právna úprava, pán minister, a ste ju nikdy nepredniesli, upraviť hmotnú zodpovednosť verejných funkcionárov. Ono to ide, ono sa to, samozrejme, že dá. Ono sa to, samozrejme, že dá. Ale poslanci ju nemajú. A nehovorím, že by to bolo ľahké navrhnúť, ale myslím si, že by poslanci inak hlasovali, ak by za svoje hlasovania niesli, niesli, niesli.
Vy si myslíte, že len pokladníčka v Tescu má hmotnú zodpovednosť? Vidíte a ja si; podľa dnešného právneho stavu áno. Nezdá sa vám to byť, už to bolo navrhnuté v parlamente asi päťkrát, pán minister, nesledujete tu rokovanie, ale ja vám tie návrhy pošlem, samozrejme, a ja si myslím, že práve je absurdné, že hmotnú zodpovednosť má pokladníčka v Tescu, áno, a nemá ju vrcholný predstaviteľ exekutívy. To si myslím, že je v našom právnom systéme absurdné, a kvôli tomu a kvôli tomu tu boli návrhy, bolo ich niekoľko, na zavedenie hmotnej zodpovednosti. Určite vám to nájdu rešerše veľmi ľahko vaši zamestnanci, ale vaši poslanci ich odmietli. To je trošku problém.
To nie sú vaši poslanci? Tak vaši kolegovia zo strany SMER, alebo už neviem, ako to mám, keď sa od nich chcete dištancovať, však urobte, čo chcete. Vaši poslanci som myslel, poslanci vlády. Takže, pán minister, budem ani nieže s netrpezlivosťou očakávať vaše určite nie vystúpenie v rozprave, na to odvahu nenájdete ani dnes, ale záverečné slovo, lebo tento zákon je úplne evidentne protiústavný. Všetci to vieme a prihrávate ním niekoľko miliónov eur finančnej skupine, ktorá ten spor nemala nikdy vyhrať! Je to špekulatívny spor a vy im len nahrávate ďalej, aby získala na tom ešte viacej. Ale je to tak!
Takže vás chcem požiadať o podporu pozmeňovacieho návrhu a o to, aby v tejto verzii potom zákon mohol byť daný do súladu s textom ústavy a s článkom 20.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme otvorený zákon o tepelnej energetike, ktorý má chrániť v prvom rade občanov, aby nedošlo k stavu, kedy by občania boli rukojemníkom určitých vecí, ktoré sa stali niekedy v minulosti, a teraz by zato mali trpieť pri nedoriešení situácie s tým, že v tomto prípade by boli určitým spôsobom odpojení od dodávky tepla. Tento problém tu je, preto sa pripravil konkrétny návrh zákona. Ale vieme, že podobné problémy alebo podobných problémov na Slovensku je už niekoľko alebo prípadne ešte v budúcnosti by mohli vzniknúť.
Preto by som rád poprosil o podporu môjho pozmeňovacieho návrhu, ktorý o chvíľku prednesiem, pretože okrem dodávky tepla sa občanov týka aj dodávka pitnej vody a možno ešte aj ďalších komodít, avšak tieto dodávky sú realizované cez spoločné podniky samosprávy. To znamená, že tak ako je tepelná energetika v niektorých fázach v rukách štátu a v niektorých situáciách v rukách samosprávy, tak vodné hospodárstvo, respektíve dodávka pitnej vody do domácností je riešená cez spoločné podniky, v ktorých majú podiely vložené mestá a obce.
Preto mi dovoľte predniesť môj pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (tlač 1851).
Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, sa dopĺňa takto:
Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
"Čl. II
Zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení zákona č. 306/1992 Zb., zákona č. 43/1993 Z. z., zákona č. 278/1993 Z. z., zákona č. 245/1994 Z. z., zákona č. 147/1995 Z. z., zákona č. 447/ 2001 Z. z., zákona č. 522/2003 Z. z., zákona č. 12/2004 Z. z., zákona č. 445/2004 Z. z., zákona č. 535/2008 Z. z., zákona č. 258/2009 Z. z. a zákona č. 507/ 2010 Z. z. sa dopĺňa takto:
1. V § 9e ods. 3 prvá veta znie:
„Prioritný majetok je nehnuteľný majetok obce, peňažné prostriedky a pohľadávky obce, finančné nástroje a iný majetok vo vlastníctve obce, ktorý obec vložila do spoločného podniku, ako aj pohľadávky tohto podniku."
Odôvodnenie: Zákon o majetku obcí už obsahuje ustanovenie o tzv. exekučnej imunite na nehnuteľný majetok obce, ktorý obec vložila do spoločného podniku. Spoločným podnikom, do ktorého každá obec napojená na vodovod vkladá časť svojho majetku, je vodárenský podnik. Súčasné znenie zákona o majetku obcí teda pred výkonom rozhodnutia, exekúciou, zaradením majetku do konkurznej podstaty či predmetu likvidácie chráni len nehnuteľný majetok obce.
Prax potvrdzuje, že takáto ochrana nemusí byť vždy postačujúca, a preto požiadavka posilnenia ochrany majetku obce je plne legitímna. Navrhuje sa preto rozšírenie definície prioritného majetku, ktorý nepodlieha výkonu rozhodnutia, exekúcii a ktorý nemožno zaradiť do konkurznej podstaty či predmetu likvidácie. Rozšírenie definície prioritného majetku je inšpirované a v podstate kopíruje vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike. Okrem nehnuteľného majetku obce by mali byť v rovnakej miere chránené aj prostriedky a pohľadávky obce, finančné nástroje a iný majetok vo vlastníctve obce, ktorý obec vložila do spoločného podniku.
Predložený pozmeňovací návrh zákona na základe vyššie uvedených skutočností neprináša žiadne doposiaľ nepoznané nóvum, ale rozšírením definície prioritného majetku len precizuje a posilňuje ochranu majetku obce vloženého do spoločného podniku.
2. Za § 16 sa vkladá § 16a, ktorý znie:
㤠16a
Exekučné konanie začaté pred dňom účinnosti tohto zákona, ktoré postihuje prioritný majetok podľa § 9e ods. 3 prvej vety, súd bezodkladne zastaví."."
Doterajší článok II sa označuje ako článok III.
Odôvodnenie: Prostredníctvom intertemporálneho ustanovenia sa navrhuje upraviť časovú pôsobnosť právnej úpravy v § 16a tak, aby sa navrhovaná právna úprava v bode 1 (teda § 9 ods. 3 prvá veta) vzťahovala aj na exekučné konania začaté pred dňom účinnosti návrhu zákona. Konania postihujúce prioritný majetok obce, teda majetok nadobudnutý z verejných zdrojov, súd v súlade s § 16a bezodkladne zastaví. Navrhnutá úprava intertemporálneho ustanovenia taktiež vychádza z úpravy navrhnutej vládnym návrhom zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike.
Takže skutočne pokiaľ ideme chrániť občanov tejto krajiny, ktorí sú závislí od určitých dodávok podnikov, ktoré sú buď v rukách štátu, alebo sú v rukách samosprávy, treba ich posilniť skutočne na, ako sa hovorí, na všetkých frontoch. A v tomto prípade sa jedná aj o vodárenské spoločnosti.
Máme tu konkrétny príklad, pretože mesto Martin je v spore a je tu pravdepodobnosť, že by sa mohlo v rámci exekučného konania siahnuť na spoločný majetok obcí a miest Turca, teda turčianskeho regiónu, s tým, že v podstate za mesto Martin by mohol trpieť celý zvyšok nášho regiónu. Preto si myslím, že je namieste, aj keď sa to teraz týka povedzme len jednej konkrétnej vodárenskej spoločnosti alebo jedného konkrétneho regiónu, nie je vylúčené, že v budúcnosti by sa táto problematika mohla dotýkať aj iných miest a obcí, tak ako je to deklarované aj v zákone o tepelnej energetike.
Preto by som poprosil, aby bol odsúhlasený tento pozmeňovací návrh, keďže skutočne rozširuje a naozaj môže dôjsť k značným škodám pre občanov, konkrétne teraz jedného regiónu, ale v budúcnosti nie je vylúčené, že aj občanov celého Slovenska. Týmto by sme vyriešili problém strachu v regióne Turiec a občania celého Turca by sa nemuseli obávať toho, že by niekto vstúpil do vodárenskej spoločnosti a neúmerne zrazu zdvihol ceny za dodávku pitnej vody.
Takže poprosím, toto je len skutočne drobným rozšírením už existujúceho ustanovenia zákona o majetku obcí v duchu a v intenciách vládneho návrhu zákona. Preto si myslím, že tento návrh by mal požiť všeobecnú podporu.
Ďakujem pekne.

Ja len pre záznam. Ja opravujem svoje hlasovanie pri tlači 1707. Chcel som hlasovať za novelu zákona o sociálnom poistení. Nejdem hovoriť, že ma zle vykázalo zariadenie, proste som chcel hlasovať za, takže som sa pomýlil.
A druhá vec, len otázka, pán predseda, že či predsedovia výborov obvykle oznamujú členom výborov mimoriadne rokovania počas prestávky alebo len niekedy. My máme o 13.30 hod. mimoriadne rokovanie k pánovi Výbohovi a tak sa len chcem opýtať, či je to štandardný úzus alebo, ale hovorím to aj kvôli tomu, aby si poslanci za SMER vo výbore mohli dopredu premyslieť dôvod ospravedlnenia.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda, ono ten návrh zákona aj ten váš pozmeňovák ja ho podporím v hlasovaní, dúfam, že bude naozaj väčšina, lebo myslím si, že u nás na Slovensku tá podpora športu nejak zaostávala a, jak ste to spomínali, skákalo to po tej sínusoide, nech to teda má ten nárast a minimálne aspoň nech neklesajú tie finančné prostriedky do športu.
A čo sa týka tých dobrovoľníkov, áno, tak s tým sa nedá nesúhlasiť, lebo veľmi veľa administratívnej záťaže pri drobných peniazoch, keď treba platiť dane, odvody, prihlasovať a odhlasovať týchto dobrovoľníkov. Ale chcel som aj ja tuná trošku pri tých dobrovoľníkoch, ale kolegyňa ma už predbehla. Presne tá oblasť zdravotníctva, ktorá tuná je, a fungujú tuná dobrovoľníci, aby aj tí mohli byť aspoň čiastočne nejak takto kompenzovaní trebárs, keď by dostali ako takúto odmenu, aby tiež bola nejaká hranica stanovená, aby sa nemuseli tieto odvody platiť.
Jeden rozmer, ktorý ste tuná tak spomenuli, ja som bol tiež aktívnym športovcom a myslím si, že športovci docenia aj tú skutočnosť, aby mohli byť členmi tých výborov a podieľať sa aktívne na organizovaní svojich klubov. Aby to neboli len funkcionári, ktorí rozhodujú o tých športovcoch, tak ako sú školské samosprávy, fungujú a sú tam aj zástupcovia študentov, rovnako aj tuná si zaslúžia športovci, aby boli zastúpení v týchto funkciách, v týchto pozíciách. Myslím si, že ten šport aj taký, by som povedal, rekreačný a pasívny na Slovensku, my sme kedysi naozaj od rána do večera okrem toho, čo sme si pripravovali domáce úlohy, tak sme športovali. Dneska tých mladých ľudí nevidno vonku. Skôr sedia možno pri televízoroch, pri počítačoch a v tých horších prípadoch tak dokonca sedávajú v krčmách a naozaj tá nečinnosť plodí len zlo. Tak podpora športu v každom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Pán kolega, tak ako si to spomenul, neviem si ani reálne predstaviť, že tie sestry dajú tie výpovede a naozaj z nášho zdravotníctva odídu. A ty si lekár, poznáš túto situáciu, si aj kolega v zdravotníckom výbore a vieš veľmi dobre, aký je akútny nedostatok sestier v súčasnej dobe. Ja som sa veľakrát nad tým zamýšľal. Aj som to hovoril. Nedá mi, aby som to nespomenul aj teraz. Je tu aj pán minister.

Myslím si, že aj ten systém vzdelávania, ktorý máme pri tých zdravotných sestrách, nie je najšťastnejším riešením. Kedysi nám zdravotné sestry začali robiť po maturite. A boli to sestry pripravené pri lôžku. Dneska máme ich univerzitné vzdelanie a my máme akútny nedostatok sestier. Tieto sestričky, dovolím si povedať, či už s vysokoškolským alebo stredoškolským vzdelaním za tú svoju prácu nie sú dostatočne docenené.Tak ako si tu spomenul, pred pár rokmi dozadu Ústavný súd v podstate zrušil návrh zákona z roku 2011, keď konštatoval to, že zvýšenie tých platov nie je kryté teda peniazmi. Tiež som sa aj pána ministra pýtal, ako bude postupovať v podstate, vo všeobecnosti, ako sa bude postupovať ku zdravotníckym zariadeniam, či poisťovne navýšia zmluvy so zdravotníckymi zariadeniami. Netýka sa to len nemocníc a štátnych zariadení, lebo sú tu aj neštátni poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a jednak aj ich sa toto dotkne. Ak nebudú to mať navýšené v zmluvách, tak nebudú mať z čoho zvýšiť finančné krytie platov sestier. Dovolím si povedať, že sestry podľa ich odmien alebo platov v našej krajine nie sú dostatočne honorované a doceňované. Ak by odišli ešte aj tieto sestry v tej zlej situácii, bola by to katastrofálna situácia.

Ja sa vyjadrím ešte k tej právnej rovine, lebo sme s jedným kolegom z vládnej koalície teraz trošku diskutovali, ktorý tvrdí, že zákon o Exibamke to robí rovnako. No, po prvé, nie je to tak, tam ten majetok podliehajúci imunite je menší, netýka sa všetkých pohľadávok. Ale podľa mňa aj to je protiústavné. Len tam nikdy nebol žiaden spor, lebo Eximbanka nikdy nikomu nedlhovala peniaze, nebol nikdy judikovaný spor. Čiže obávam sa, že tam je problém tiež.

Ale tvrdil ale tiež, že v zásade rozhodnutie Ústavného súdu sa týkalo situácie, keď bola absolútna exekučná imunita . Ani to nie je pravda. Prečítam vám z rozhodnutia Ústavného súdu, aby sme si na tom boli jasne: „Ústavný súd neopomína skutočnosť, že Slovenská republika zjavne vlastní aj majetok, ktorý nespadá pod právny režim zákona o správe majetku štátu a tak ďalej. Ide predovšetkým o majetok v podobe akcií ako cenných papierov, veľmi výnimočne obchodné podiely v spoločnostiach s ručením obmedzeným. Pokiaľ ide o hodnotenie skúseností veriteľov pri vymáhaní ich pohľadávok voči štátu, možno to uzavrieť, že hoci tieto nedokazujú úplnú apriórnu nemožnosť exekúcie majetku štátu, naznačujú mimoriadnu náročnosť procesu legálneho domáhania sa ich uspokojenia.“ Čiže ani to nebola absolútna imunita. A práve v tom teste proporcionality povedal Ústavný súd, keď to je výrazne sťažené alebo dostane len desatinu z tej sumy, je to problém ústavný.Ak pán minister preukáže, že napriek tomuto zákonu sa veriteľ domôže, dajme tomu, väčšiny svojej pohľadávky z toho zvyšného majetku, z tých stoličiek, diskutujme. A všetci vieme, že to tak nie je. Minimálne teda tak povedzte, dobre, vy, pán minister, koľko a v akej hodnote tam zostane majetku, ktorý bude podliehať exekúcii. Neviete to, samozrejme. A to je kľúčové pre to ústavné posúdenie, že? No tak predpokladám, že to potom musí zistiť. Ale z toho textu je zrejmé, že to bude pomerne minimálny objem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, rozmýšľal som, akým spôsobom vystúpim aj v predmetnej obhajobe skráteného legislatívneho konania, pričom predsa len som si myslel, že otvoriť tému teplárenskej problematiky aj na záver volebného obdobia je dobré aj z možných viacerých dôvodov.
Všetci predrečníci, ktorí z môjho pohľadu sú regrutovaní len z opozície, podľa mňa veľmi dôvodne upozorňujú na možné legislatívne riziká alebo právne riziká toho, že ak sa vydáme po zarazení úspešného ťaženia Penty, ktorých zastupuje v tomto spore podľa mojich informácií Radoslav Procházka, tak že nakoniec, ako vravia bratia Česi, spláčeme nad výdělkem. To znamená, že keď sa vyjadrujú ľudia, ktorí reálne rozumejú či už majetkovým pomerom alebo teplárenstvu, alebo a aj právnym otázkam, že daná situácia je taká, že všetko je prehraté a jediné, o čom sa tu môžeme baviť, je minimalizovať škody, tak spôsob minimalizácie škôd je aj pre túto parlamentnú debatu minimálne diskutabilný, pretože skôr hrozí to, že súčasný zámer legislatívny, o ktorom sa bavíme aj v prvom čítaní, otvára možnosť pre toho, kto spor prehral. Čiže v tomto prípade je to jedna veľká štátna tepláreň, ktorá medzičasom z Fondu národného majetku cez jeho zrušenie, ktoré sme tu odhlasovali nedávno, a budeme ju volať pracovne štátna tepláreň, príde o veľké množstvo finančných prostriedkov, pretože prehrala spor. To, že sa toto javí na základe analýzy a na základe pohľadov ako protiústavné riešenie, je jeden moment.
Druhý moment je, že toto sa dá riešiť aj iným spôsobom. Mali sme tu návrh, dokonca opakovane, dnes bol, možnože sa objaví aj v druhom čítaní, aby sme riešili to čo táto snemovňa môže urobiť. A to zdanením a obrovským zdanením možných úrokov z omeškania až v miere 99 % by sa mohlo zdať ako právne aj ústavne konformné. Ja sa teda pýtam, ako je možné, že čaro nechceného alebo čaro okamihu aj tohto rokovania je, že tu nesedí minister hospodárstva, ktorý túto úzko rezortnú vec by mal gestorovať, ale sedí tu minister spravodlivosti. Tak sa pripájam k tým otázkam, prečo to tak je a či naozaj si je v danej veci istý. Možno treba ísť aj do tých výziev o tom, kto by teda mal prebrať túto zodpovednosť, ak je toto konanie protiústavné, a nakoniec o tom Ústavný súd aj naozaj tak rozhodne a štát bude platiť omnoho viacej na základe rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý toto, ak to schválime, vyhlási za protiústavné, či za to niekto prevezme nielen veľmi ťažko chytateľnú politickú zodpovednosť v tomto prípade, ale aj tú priamu finančnú, tak na to tú odpoveď nedostávame. Preto hovorím, že do debaty naozaj ktokoľvek a akokoľvek sa môže zapojiť, či už prispením k rozprave, a povedať, že, áno, stojí za tým, že ak bude hlasovať za návrh, má tieto a tieto argumenty, a preto by si vedel predstaviť aj to, že ak štát príde o finančné prostriedky na základe tohto ustanovenia, ktoré dnes schválime, a malo by to byť rátané hlavne na tú väčšinu, ktorá sa tu pravdepodobne chce nájsť, ak tento človek sa sem postaví alebo využije faktickú poznámku, povie, že preberá aj finančnú zodpovednosť a ak narastie ten dlh, tak na úkor vlastného poslaneckého vrecka alebo ministerského zasanuje možné straty štátu, ktoré po tomto prehratom spore budú nasledovať.
Mám aj hlbšiu otázku, a chcem sa pána podpredsedu hospodárskeho výboru a zároveň človeka, ktorý spravodajcuje tento zákon, opýtať: Preboha živého, čo robíte s tým teplom, sú dve obrovské kauzy? Jednu z nich spomínal pán poslanec Lipšic. A to bola kauza spred Vianoc roku 2012, ak si dobre pamätám, keď opäť v skrátenom legislatívnom konaní na základe iniciatívy vlády sme chceli podporiť Paroplynový cyklus, alebo väčšina tohto parlamentu, alebo poslanci strany SMER ho chceli podporiť, neviem, kde tá motivácia bola, tým, že im dáme miliardu bývalých korún ročne počas doby 15 rokov len na základe tejto parlamentnej debaty a následne asi piatich ale šiestich zasadnutí grémií, sme to riešili, ako spomínam, v tom predvianočnom období sa odsunulo skrátené legislatívne konanie. Skrátené legislatívne konanie, ktoré bolo schválené, sa následne stalo s tým, že budeme problém riešiť až na nejakej koncom januára alebo vo februári schôdzi. Čiže nie rozhodnutím parlamentu, ale rozhodnutím poradného orgánu vtedajšieho predsedu parlamentu sme dôvody skráteného legislatívneho konania, pretože sa tam odhalil oligarchický, respektíve nejaký úzky špecifický záujem, odsunuli a odrazu dôvody skráteného legislatívneho konania pre tento konkrétny prípad sa stratili. A myslím si, že sme urobili len a len dobre vtedy, aj väčšina tohto parlamentu uznala, že je lepšie zísť z kratšej cesty dolu.
Druhý prípad, ktorý opakovane predkladáme, nastal v máji v roku 2014, keď ste zákon o tepelnej energetike absolútne znásilnili a odkázali ľuďom, ktorí sa chcú odpájať od centrálnych zdrojov tepla, že tak nemôžu urobiť, úpravou stavebného konania. A mnohí ľudia by nepotrebovali absolútne žiadny sociálny balíček, ak by si mohli realizovať svoju vykurovaciu politiku tak, že nebudú musieť prispievať veľkým teplárom. A opakovane je toto plénum atakované tým. A dokonca som zažil už mnohé debaty o tom na samosprávach, keď úplne posledná debata z minulého týždňa bola v Starom Meste, kde, či budeme hovoriť o kauze TERMMING-u, či budeme hovoriť o primátorovi Rimavskej Soboty, či budeme hovoriť o problémoch, ktoré majú v Kremnici a krížom-krážom po Slovensku, ste postavili ľudí, ktorí sa sťažujú do rukojemníckej drámy oproti veľkým teplárom. A ja mám aj za to, že aj vám sa tí ľudia sťažujú. Čiže pýtam sa opätovne, čo, preboha, robíte s teplárenstvom. Prečo zaväzujete ľudí platiť obrovské finančné prostriedky tam, kde ich platiť nemusia.
A tá otázka je legitímna, mala ju aj predrečníčka, akým spôsobom budete riešiť problém BAT-ky, ak ten finančný záväzok, ktorý jej vyplynie, bude musieť sanovať BAT-ka ako taká, ako štátny podnik. Zoberú si úver a narastú nám pixy? Ak si voľne spravíme cenotvorbu, čiže toto bude záväzok, predpokladám, veľkého štátneho teplára v Bratislave, čo sa stane s tou miliardou v starých korunách alebo 32-miliónovým záväzkom, ktorý bude musieť Paroplynovému cyklu preplatiť. Alebo je to nachystané tak, že teda ho ovládne alebo zoberie nejakú časť štátnej firmy? Čo je koncovým riešením tohto problému, ak opomenieme aj tie právne riziká, ktoré skôr hovoria o tom, že potrebujeme v predvolebnom termíne ukázať nejaké riešenie? Ale to riešenie má znamenať iba a len odsunutie riešenia problému po volebnom termíne. Vytvoriť tu dymovú clonu s tým, že reálne niečo riešime, je podľa mňa absolútne obludné, pretože to tým ľuďom treba do posledku vysvetliť.
Myslím si, že pre potreby prvého čítania aj pre potreby skráteného legislatívneho konania treba povedať, toto nie je riešenie. Ponúkajú ho, bohužiaľ, tí, ktorí nemajú v tomto parlamente väčšinu a tým pádom neprejde. A toto riešenie môže skôr byť, že prostriedky budeme musieť sanovať možno zo štátneho rozpočtu, možno z vreciek tých ľudí, ktorí sú priamo napojení na kapacity tohto tepelnoenergetického komplexu. Jednoducho problém odsunutím jeho riešenia po volebnom termíne riešením problému nie je. Preto vyzývam na to, aby sme si sadli a nedávali možnosť zotrvávania na tomto podľa mňa vypuklom probléme, ktorý spôsobila možno aj obhajoba Penty, ktorý spôsobil problém, že niekde sa malo začať omnoho skôr a prísť s riešením predtým, než tu začne konkrétna exekúcia. Ak už sme v tomto štádiu problému, tak skôr riskujeme, že prídeme o finančné prostriedky a budú vo vyššej báze alebo bude ich omnoho viacej, ako keby sme sa dohodli na tom, že ideme skutočne tomu zabrániť alebo tým rozliatym mliekom, čo už máme vyriešiť tak elegantným spôsobom, aby neprichádzalo k čerpaniu, respektíve odsunu finančných prostriedkov tam, kde nechceme, aby skončili.
Chcem avizovať pre potreby druhého čítania aj riešenie odstránenia neblahého stavu. Prečo, ak zástupcovia ľudí, ktorí chcú riešiť svoju politiku vykurovania alebo ohrevu teplej vody, ak sa stretávali so zodpovednými ľuďmi v júni, v júli v auguste tohto roku, sú odkázaní na to, že neexistuje politická vôľa a teda nič sa so zákonným nastavením, i keď s ním viac-menej ministerstvo alebo zodpovední ľudia na ministerstve súhlasia, sa politická vôľa nenájde. A ak sa teda nájde na skrátené legislatívne konanie pre bod exekúcie, tak sa nenájde aj na opravu predmetného návrhu zákona, ktorý ľudí aj v Starom Meste v Bratislave, aj v Petržalke, aj v Rimavskej Sobote dostal do rukojemníckeho postavenia voči veľkým teplárom? Prečo to nebude smerovať na pána ministra spravodlivosti? Ja som sa totiž tešil na tú debatu, že oslovím pána ministra hospodárstva, že aj toto je predsa otázka, ktorá by mala byť riešená v skrátenom legislatívnom konaní. Mám tu kolegov, ktorí sa týchto stretnutí s občanmi zúčastnili. A myslím si, že tá argumentačná báza je úplne jasná kvôli tomu, aby sa ľuďom skrátili poplatky, respektíve zmenšili poplatky za cenu tepla. Tak by sa jedno skrátené legislatívne konanie do tohto parlamentu mohlo corps zaradiť, ak tu je. A je to presne k tejto téme.
Čiže nerozumiem celkom postoju, a preto v prvom čítaní pri tomto návrhu zákona to hovorím a avizujem, že vzniknú asi pozmeňujúce návrhy, ktoré vedia tento návrh zákona vylepšiť do tej podoby, že nebudeme nahrávať možným väčším ziskom Penty a skôr tie zisky umenšíme a vyjdeme v ústrety tým, ktorí by ich chceli raz a navždy vyhrať nad veľkými teplármi. Ďakujem.