Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda.
Na úvod by som sa mal možno opýtať, že či mám vôbec právo vystúpiť k tomuto bodu programu. Pretože nie som právnik, som len užívateľ rokovacieho poriadku ako poslanec Národnej rady. Ale ako poslanec Národnej rady sa mám právo vyjadrovať k meritu veci, k zámeru zákonov a možno k tým častiam, ku ktorým dostanem vysvetlenie a dokážem im rozumieť.
Kolega Číž, ktorý teraz odišiel zo sály, aby tu nemusel byť pri mojom prejave, lebo by sa možno viacej mrvil na stoličke ako pri kolegovi Kadúcovi, stále hovorí o tom, že v tomto parlamente sa nediskutuje. Že on by chcel viacej diskutovať a diskutovať, aby sa dospelo k nejakému konsenzu. A ja som to už viackrát povedal, vládna strana nemá eminentný záujem diskutovať. To je prvotný problém. Ona diskutuje len s tými, ktorí jej pritakajú.
Druhotný problém je, že rokovanie Národnej rady ako takej by malo byť úplne iné. Prečo nie je? Nuž pretože vládna strana si jednoducho potrebuje presadiť silou-mocou to svoje, preto ani nepripúšťa diskusiu k niektorým predloženým zákonom. Pretože to jednoducho tak chce.
A dokonca dochádza k stavom, keď v rámci vylúčenia kompletného legislatívneho procesu, ktorým je medzirezortné pripomienkové konanie, si jednoducho predloží vládna strana zákon cez poslancov. Konkrétny posledný príklad je zákon o poplatku za rozvoj, ktorého gestorom je ministerstvo financií. U neho v šuflíku tento zákon stál niekoľko rokov, kedy ho ešte na začiatku pripravoval pán Nižňanský. A na ministerstve financií ho ešte tak dobabrali, prerobili, že aj v úplnom inom znení prišiel ešte sem. A vieme, že bol zlý. A chceli sme diskutovať a chceli sme dospieť ku konsenzu a nakoniec ani k tomu nedošlo, pretože niekto jednoducho vylúčil niektorých ľudí komplet z diskusie, vylúčil hlavných oponentov, by som povedal, a potom sa zákon pretlačil tak, ako to vládna strana potrebuje.
Sú tu pripomienky k tomu, ako sa poslanci správajú tuná v rokovacej sále, ako vystupujú, aké slová používajú. Ja už som to tiež viackrát povedal a budem to opakovať stále: Pokiaľ by sa vládna strana správala úplne normálne, charakterovo, morálne a demokraticky, ja tu dnes v parlamente sedieť ani nemusím, pretože by to nebolo potrebné. Ale práve preto, že tu dochádza k patogénnym javom spoločnosti, kedy si vláda presadí to, čo je proti občanom a vyhovuje len určitým skupinkám, ktorým sa majú určitým spôsobom zavďačiť, nabaliť alebo ja neviem ešte čo, tak som jednoducho musel sa proti tomuto postaviť. Dostal som šancu a dostal som sa sem.
Každý z nás je odborník v niečom inom. Každý má svoju istú odbornosť, či už vyštudoval, či už nevyštudoval, alebo má v niečom prax. Niekto ju má širšiu, niekto ju má užšiu. Ale ja by som si nedovolil povedať, že či sa niekto, kto nie je odborník v danej problematike, nemôže k zákonu vyjadriť. Ja by som si toto nedovolil. (Reakcia z pléna.) Povedal to podpredseda Číž vo faktickej poznámke na Miroslava Kadúca. Nepovedal to priamo. Zaobaľoval to, ale bolo to povedané. Bolo narážané na odbornosť poslancov a myslím si, že konkrétne na iného poslanca, ktorý sedí vo štvrtej rade a vystupuje tu dosť búrlivo niekedy, že sa vyjadruje ku všetkému.
Každý z nás si dokáže určite naštudovať niektoré veci a potom sa vyjadriť k meritu a k podstate tej veci. A okrem toho vždy každý pozmeňovák a každý zákon musí aj tak preveriť určitým spôsobom právnik, legislatívec. Keď mu vysvetlím, čo ja potrebujem, alebo keď mi vysvetlí, čo je v zákone určitým spôsobom naformulované a k čomu dôjde prijatím daného zákona, tak si dokážem spočítať, koľko je dve a dve. No a keď mi vychádza päť, tak je tam niečo zlé. V tom prípade môžem navrhnúť nápravu.
Jedným z problémov je späťvzatie návrhov, ktoré sa riešia aj v tejto novele rokovacieho poriadku. Viete, ono by k tomuto nemuselo dôjsť, keby sa tie zákony úplne normálnym spôsobom schvaľovali.
Pamätám si na prvé slová podpredsedu vlády a ministra vnútra Kaliňáka: Vy v prvom roku sa ani nesnažte, ani nič nepodávajte, vy sa len tak zacvičte, zapracujte, ohmatajte si, čo, odkiaľ, kam a až potom možno dávajte, lebo v prvom roku vám aj tak nič neprejde! Za celé volebné obdobie nám neprešlo absolútne nič! Ale na druhej strane ani sa ku tým zákonom a novelám zákonov nediskutovalo. A to je ďalší problém. Ako máme vedieť, že či ten zákon, ktorý sme predložili alebo novela zákona bola dobrá alebo nebola dobrá, kde mala svoje slabiny, kde sa mohla ešte vylepšiť, keď nikto z vládnych poslancov k týmto novelám nechcel diskutovať? Jednoducho sa to zmietlo zo stola, pretože to je opozičný návrh. A keďže ja si skutočne nepredstavujem rokovanie parlamentu takýmto spôsobom, tak popíšem, ako by som si to predstavoval.
Ale keďže je už devätnásta hodina, budem musieť prerušiť svoje vystúpenie a pokračovať budem zajtra ráno. (Obrátenie sa rečníka na predsedajúceho.) Mám ešte nadlho, tak... (Reakcia predsedajúceho.) Tak keďže na týchto hodinách digitálnych v rokovacej sále už práve zasvietilo 19.00, tak sa opýtam predsedu parlamentu, či mám pokračovať alebo ukončíme, teda prerušíme dnešné rokovanie.

Ďakujem pekne. Ja mám poznámku k tomu istému, k tým asistentom a k tomu, čo vykonávajú. Vykonávajú naozaj závislú činnosť.
Ja som bola viac ako 15 rokov riaditeľkou občianskeho združenia, ktoré zamestnávalo v rámci svojich nie veľmi bohatých finančných možností rôznych odborníkov, bez ktorých by nemohlo robiť tú činnosť, ktorú robilo. Strašne to dalo roboty aj mne, strašne sme sa našpekulovali, veľmi ma presviedčali ekonómovia, audítori, účtovníci, že to, čo robia v akejkoľvek pozícii, či odborní poradcovia, konzultanti alebo asistenti v občianskom združení, je závislá činnosť, pretože ju robia s prostriedkami a v priestoroch zamestnávateľa. Čiže museli sme to robiť napriek tomu, že tam sa nejednalo o veľké peniaze, niekedy išlo o 50 dnes eur alebo 150 eur.
Ale čo ešte chcem naviac povedať, dnes sú projekty poskytované mimovládnym organizáciám, napríklad od rôznych donorov, pri ktorých je spolufinancovateľom projektov republika, Slovenská republika, čiže štát si dáva podmienku, že musí používať tie finančné prostriedky len na pracovné zmluvy alebo na dohody. To znamená, musí z nich odvádzať, teda nemôže používať tú fintu, ako používa Národná rada, že aby sme ušetrili finančné prostriedky. Myslím si, že je to nespravodlivé a je to donebavolajúce. Nie je to dobrá správa, nie je to dobrý signál, nemalo by to tak byť.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem. Som rád, že si pripomenula aj otázku tzv. nútených živností, ktorú, ak budete brať vo voľnej úvahe, že Národná rada by mohla byť v niektorých otázkach tým povestným majákom alebo príkladom, keďže príklady priťahujú, tak tento stav, ktorému, ja rozumiem tomu, že aj rozpočtové pravidlá Národnej rady môžu byť napäté, a preto nútime ľudí do živností, tak na druhej strane sa pýtam, že prečo to doteraz robil celý privátny sektor. Proste robili to asi aj preto, že šetrili na odvodovom a zdravotnom zaťažení tohto štátu, ale sme sa raz, a dokonca sociálni demokrati niekoľkonásobne zhodli na tom, že to je neblahý stav. Tak doteraz presne nerozumiem, ako môže jeden úprimný a autentický sociálny demokrat nútiť človeka, ktorého možno prvýkrát v živote, jediného čo zamestnával, alebo má k nemu ten vzťah zamestnávateľ a zamestnanec, núti ho do živnosti pri výkone činnosti, ktorá nielenže sa podobá, ale je výsostne činnosťou, ktorá by mala byť riešená štandardným zamestnaneckým vzťahom. To, že to stále ako svietiaci maják v Národnej rade dlhodobo pretrváva, teda pod argumentáciou, že Národná rada v podstate týmto šetrí aj finančné prostriedky, tak tento stav je až tragikomický, že naďalej nevieme ľuďom, ktorí robia často úradnícke administratívne práce ako každý jeden človek zamestnaný v tomto sektore, nechávame ich stále a tvárime sa pred verejnosťou, že predsa to sú živnostní... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predseda Národnej rady, ja osobne nemám problém s etickým kódexom, myslím si, že to nie je zlá myšlienka, bol som jeho spolutvorcom kedysi v Lesoch Slovenskej republiky a myslím si, že nepadne nám koruna z hlavy, keď ho budeme mať aj tu.
Ale s čím mám problém, to je ten štýl vášho vystúpenia, ktorý si myslím, že nebol celkom adekvátny vašej funkcii. Ja viem, že sa niekedy chováme zvláštne, ale myslím si, že vy ste prvý muž, ktorý by si mal práve túto zvláštnosť odpustiť a možno byť veľkorysý napríklad v tom zmysle, že aj keď pán poslanec Hlina volí niekedy spôsoby, ktoré možno nie sú celkom štandardné, ale možno ste si mohli všimnúť to, že jeho neštandardné spôsoby dokázali niekedy Národnú radu – čo je dosť výnimočné pri vašej väčšine – donútiť zmeniť niektoré veci, napríklad len pripomínam takú vec, ako donútil vládu Slovenskej republiky rešpektovať rokovací poriadok z hľadiska jej účasti pri interpeláciách.
A spomínali ste aj štatistiku toho, koľkokrát porušil rokovací poriadok, a zároveň ste aj v tejto súvislosti spomenuli aj možnosť podať pozmeňujúci návrh, že by to bolo lepšie riešenie. Ja súhlasím, ale zase sa vás pýtam na takú štatistiku, čo si myslíte, koľko pozmeňujúcich návrhov opozičných poslancov za tri a pol roka bolo tu schválených? Tak viete, možnože práve od vás by som čakal rétoriku, ktorá by nebola taká, ako ste ju teraz predviedli. To je môj pocit.
Ďakujem.

Ďakujem.
Pán predseda, ja sa musím čiastočne zastať preto, že dostali sme štúdiu Parlamentného inštitútu, ktorý rozpracoval otázku etických kódexov dosť dopodrobna, a keďže toto je verejný dokument a mám pocit, jak pozerám, že pani doktorka Kubišová Katarína to poslala všetkým poslancom Národnej rady. Je to celkom zaujímavé čítanie o tom, akým spôsobom, ak si to dobre pamätám, 17 parlamentov európskej alebo 19 parlamentov Európskej únie má rôznym spôsobom a rôznou formou upravené etické kódexy. V kritike, ktorú som ja hovoril, že predsa len by som si predstavoval ten proces pre vždy otvoriť tému etického kódexu pri nástupe nového parlamentu alebo nového zloženia, je kritika, že áno, myslím si, že nejaký takýto dokument by tu mohol vzniknúť. Mňa tam zaujali aj dokumenty, kde dokonca do tohto je zainteresovaný samotný predseda parlamentu, mnohé zo štátov Európskej únie to dávajú ako dobrozdanie novozvoleného predsedu parlamentu svojim budúcim kolegom a poslancom, alebo sú teda rôzna forma. Ja teda len pre kolegov chcem tento podľa mňa dosť vyčerpávajúci dokument, ktorý pani doktorka Kubišová Katarína poslala každému jednému na štúdium tejto problematiky, a stále by som zotrval na tom, že predpokladám, že táto téma bude otvorená alebo mohla by byť otvorená aj začiatkom nového funkčného obdobia akéhokoľvek parlamentu, ktorý tuná bude zvolený do budúcnosti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ja zareagujem na tú pasáž, kde si, pán kolega, uvádzal poslanecký prieskum. Ja tiež som si naivne myslel, že keď som tu prvýkrát prišiel, že keď príde nejaký podnet, ja ako poslanec môžem ísť na tento prieskum a veľmi ma to hendikepuje aj dodnes, pokiaľ je to iba na rozhodnutí výboru. Vieme, ako je zloženie výborov, takže opozičný poslanec má smolu, aby sa na nejaký prieskum dostal a je to skôr výnimočne ako pravidlo. Preto by som bol veľmi rád, keby sme sa aj do budúcna, neviem, aká tu bude konštelácia zloženia poslancov v ďalšom volebnom období, ale aby poslanecký prieskum mohol robiť aj samostatný poslanec, stačilo by, aby prišiel podnet do Národnej rady a príslušný výbor aby povedal, že ideme na prieskum. A či tam pôjde jeden, desať, pätnásť, bolo by to automaticky, že má riešiť Národná rada tento prieskum, lebo občania sú nespokojní s tou a s tou vecou. Takže dúfam, že aj do takejto demokracie raz dozrieme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, na záver tejto parlamentnej debaty, ktorá sa viac-menej niesla v takom pochvalnom duchu až miestami oslavnom a pochvalnom, s tým, že bola, že prijímame veľmi dlho očakávanú normu, že spôsob a proces prijímania tejto normy bol akceptovateľný a že teda kto chcel, sa mohol zúčastniť na ustanovovaní jednotlivých parametrov. Myslím si, že mohli by sme si zobrať príklad aj v iných rezortoch, napr. moja srdcovka, zákon o teple, ak by bol takto prijímaný, tak máme dávno vyriešené problémy.
A preto by som chcel iba zopár poznámok, pretože skutočne chcem privítať to, že vzniká a vznikala a dlhodobo vznikala moderná norma, ktorá mala za ambíciu legislatívne upraviť rámec fungovania športových aktivít na Slovensku. Aby som sa neopakoval, budem sa stručne vyjadrovať k tomu, čo zaznelo, pretože dlhodobým mojím pôsobením v oblasti ako podpredseda kultúrneho výboru a oblasti kultúry mám na srdci presne ten istý moment, ktorý hovorili viacerí kolegovia, a to je, že chcem vidieť alebo chcem veriť tomu, že moment sponzoringu, účasti privátneho sektora alebo mechanizmu a budovaniu štruktúr tzv. donorstva a donoringu, sme tuto položili základ a vzišla prvá lastovička a nebudeme musieť v ďalšom období obchádzať ustanovenia zákonov, alebo teda legislatívnu nedostatočnosť využívaním zákona o reklame a reklamných baneroch a výpožičkách a pod., čo tvorilo chrbticovú, pilierovú časť sponzoringu doteraz, pretože reklama, ako vieme, sa z daní odpočítať dá. Čiže tuná si zákonodarca stanovil, že tento mechanizmus bude v úzkom vymedzení pre šport fungovať na základe ustanovenia zákona, a teda nejaký mechanizmus donorstva máme upravený v tomto zákone.
Chcem spomenúť, že tak ako náš volebný program bude obsahovať strešnú normu pre zákon o sponzoringu, a to z pohľadu toho, že by sme potrebovali upraviť mechanizmy donorstva takpovediac strešne a plošne, aby sa mohli dotýkať nielen sektorovo vybraných oblastí, ako je šport, ale aj spomínaná kultúra, kultúrne podujatia, kultúrne inštitúcie, inštitucionalizovaná podoba zábavy, ale možno aj iných sektorov, ktoré budem stručne a generálne nazývať bohumilých činností, ktoré štandardne a v iných demokraciách Európskej únie, v Únii fungujú. A sú príklady, nechcem teraz pre potreby zákona o športe o nich hovoriť, myslím si, že sú na to iné fóra, ale strešná norma, ktorá by upravila sponzoring a ktorá by nediskriminovala iné oblasti ľudskej činnosti, ktorá smeruje nielen teda k športovým aktivitám, ale napr. kultúre a pod., nediskriminovala. Nechcem sa obávať, tak ako pár kolegov predo mnou, alebo nemám tú obavu, že to bude až do takej miery, že budú diskriminované a poníži sa ten počet, pretože doteraz s touto legislatívnou nedostatočnosťou sa vytvorili mechanizmy, ako sa finančné prostriedky získavajú, ale keďže donorstvo by malo byť taká tá morálno-etická, výkladná skriňa nejakej bonafidnej, dobromyseľnej činnosti donorov a mnohé napr. zahraničné firmy nerozumejú mnohým parametrom, ktoré táto legislatívna nedostatočnosť a chýbajúca norma o sponzoringu prináša, tak ak sa nám to podarí, a myslím, že to bude skôr už záväzok budúcej vlády, tak urobíme pre tento sektor veľmi veľa.
Ja sa chcem v druhej časti venovať stručne oblasti, s ktorou som mal aj osobnú skúsenosť a ktorú sme s pani podpredsedníčkou parlamentu Erikou Jurinovou, ona teda z viacerých uhlov pohľadu, a pri záverečnej fáze sme našli zhodu aj s ministerstvom a pracovníkmi, ktorí chystali spolu s nami úpravu, ktorú sme viackrát už spomenuli. A myslím si, že to, že zjednotíme lehoty pri malých deťoch alebo deťoch do 18 rokov pri ich možných prestupoch a možno na jednej strane trošička ochudobníme budžety jednotlivých klubov na základe toho, že nebudú rodičia nútení uplácať kluby tým, aby im umožnili prestup ich detí, ale na druhej strane ak rodičia a kluby budú takpovediac v jednej rovine, tak možnože vzniknú iné spôsoby financovania klubu a bude tam väčšia transparentnosť a dary, ktoré boli doteraz alebo mohli byť vynucované korupčným mechanizmom, sa objavia niekde úplne inde, možno napríklad cez mechanizmus sponzorstva a podobne. Čím si myslím, že sa uzavrel v jednom momente ten okruh toho, kde by peniaze vznikať mali a budú darované dobrovoľne a na základe znenia zákona a nie nejakými pofidérnymi a pokútnymi cestami, ktoré následne musí, napríklad v konkrétnom prípade, ktorého som bol aj ja svedkom, riešiť Národná kriminálna agentúra a podobne.
Čiže toto je možno trikrát win, aj rodičia, aj deti, aj kluby, a preto chcem poprosiť o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý predniesla Erika Jurinová. A ďakujem aj za deklarovanú podporu ministerstva v tomto bode.
Posledná poznámka, ktorú som chcel povedať, je, že napriek tomu vznikajú aj niektoré otázky. A napríklad my sme sa teda dohodli pri znení toho pozmeňovacieho návrhu, že lehota nebude určená priamo v znení zákona, ale musí byť určená predpismi športového zväzu a lehota od rodičov v rovnakej dĺžke. Nato teda prišli teda tak isto ďalšie maily, keďže túto tému asi sledujú viacerí odborníci, kde hovoria, že malo by tam byť predsa len taxatívne vymedzené číslo. Chcem odpovedať, že či to bude 15 alebo 30 dní z rozhodnutia zákonodarcu či už z hľadiska ministerstva alebo, my nevieme arbitrárne od stola streliť to presné číslo, preto si myslím, že nateraz odstránenie možného korupčného mechanizmu je určené tým, že zjednotíme lehoty rodičov a športových klubov. Uvidíme, predsa len, my ste teda chceli, aby to bolo stanovené na 15 alebo 30 dní, takže toto len overí prax a dúfam, že tá prax nebude negatívna a nestanovia tie kluby tú lehotu na 12 mesiacov a podobne a znemožnia v podstate deťom hrať alebo byť aktívne v nejakých kluboch. Ale uvidíme, či toto pochopia kluby tak, že majú vyjsť v ústrety deťom alebo naopak. A predsa len, zákon sa dá aj v tomto bode zmeniť.
Posledná, úplne posledná poznámka na záver. Áno, bola ambícia, aj Eriky Jurinovej, aj moja zadefinovať nejakú skupinu, pracovne sme ju nazvali maloletí, aby sa možné ochranné mechanizmy navrhovanej normy venovali špeciálne kategórii detí do 15 rokov, čo sa nateraz nestretlo s pochopením, ale uvidíme teda.
Politicky na záver chcem povedať, že väčšina nášho klubu je pripravená tento návrh zákona podporiť, pretože mnohé inštitúty potrebujú takzvané preverenie praxou, a dúfam, že parametre, ktoré navrhuje tento zákon, sa stretnú v praxi s pochopením a vylepšíme oblasť športových aktivít na Slovensku.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca.
Chcem len dodať, že, aj sa poďakovať, že si si dala robotu s tým, aby ten pozmeňovák vznikol. A chcem ho zaradiť do tej skupiny pozmeňovákov alebo vylepšení zákonov, že ak sa pozrieme striktne protikorupčnými očami na niektoré ustanovenia, a musím potvrdiť, že naozaj tento zákon mal ambíciu vzniknúť zdola a aj z hľadiska komunikácie s úradníkmi z ministerstva, ktorí pripravovali zákon, tak sme sa veľmi rýchlo pochopili v tom, že existuje možnosť, akým spôsobom nielen deklaratórne predchádzať možným korupčným mechanizmom, ale sa to priamo pretaví do dikcie a znenia zákona a takpovediac ten gordický korupčný model bude a priori alebo z východiska zakázaný.
Čiže úprava, aby žiadosť o prestup či klubu, zväzu alebo akejkoľvek organizácie a rodiča bola na tej istej úrovni a nemohol sa uplatňovať princíp, že nejaká organizácia môže pri prestupe uplatniť kratšiu lehotu ako samotný rodič, kde následne tá organizácia pri súhlase s takýmto prestupom si vie veľmi účinne alebo vedela si veľmi účinne vypýtať finančné všimné, bude týmto spôsobom zabránené, pretože lehoty na prestup budú musieť byť rovnaké na základe znenia zákona po prijatí tohto pozmeňovacieho návrhu, a teda sa tie korupčné nožnice nieže eliminujú, ale úplne zavrú a nebude vznikať tlak na to, aby rodič bol vyst... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Ďakujem ti, kolega Martin Poliačik, za prednesenie tvojho pozmeňovacieho návrhu. V tomto prípade musím ale tiež oznámiť dopredu, že som v konflikte záujmov, pretože tento tvoj pozmeňovák sa týka aj mňa, pretože mám tiež urobený masérsky kurz v súkromnej masérskej škole a dokonca som v tej škole potom následne aj učil a nemám spravenú zdravotnícku školu ani žiadnu inú. Keďže som potom aj pracoval a masíroval som jednu krajskú vojenskú správu, niekoľko desiatok zamestnankýň, ktoré tam boli, tak si nemyslím, že som robil asi niečo zlé, alebo že by mi niečo chýbalo v tomto prípade. Takže nemyslím si, že bude treba nastavovať nejaké iné vzdelanostné kritériá na to, aby človek, ktorý si spraví akreditovaný masérsky kurz v akreditovanom vzdelávaní v škole, ktorá to má umožnené, aby musel robiť ešte niečo navyše. Takže masér klasickej a športovej masáže, ktorý vyštudoval alebo teda urobil si takýto kurz, má dostatočné predpoklady na to, aby v budúcnosti bol dobrým masérom. Koniec koncov ten stav, kedy masér nemôže masírovať, sa odborne volá kontraindikácia a dochádza to teda vtedy, v stavoch, keď človek trebárs je chorý, keď má nejaké zdravotné ťažkosti, dokonca u žien vtedy, keď majú svoje dni, sa nemôže masírovať, takže to sú tie stavy, ktoré každý masér ovláda. Takže nemyslím si, že by k tomu bolo treba niečo navyše, preto, samozrejme, som ti aj podpísal ten pozmeňovací návrh a samozrejme, že ho aj podporím, pretože je dobrý a rieši reálny stav, ktorý jej úplne v pohode, postačuje k tomu, čo je pripravené.
No a už len na dôvažok by som povedal, že pokiaľ niekto nerozumie slovu "folklór" alebo "folklorizmus", nech si to radšej naštuduje a nepoužíva to v zlých súvislostiach v Národnej rade.

Ďakujem. Nie je to o nálade, ja som sa hlásil ešte v tej časti, i keď ju mám dobrú teda, priznávam.
Keď si rozprával o rôznom prístupe pre šport, a teda spomínal si ďalšie entity alebo oblasti spoločenského a verejného života, ktoré ako keby prichádzali skrátka, ja chcem veriť, že toto bude predobraz plošnej normy, ktorú budeme pracovne nazývať zákon o sponzoringu, a vymyslíme alebo aj legislatívne uchopíme to, aby celkový proces donorstva začal mať proste nejaké základné aj legislatívou určené parametre. Pretože nechcem prihliadať na tento vstup pri debate o zákone o športe ako za finálnu stanicu, ale chcem veriť, že to je tá povestná lastovička, a teda že vydáme sa tou cestou, aby donorstvo a sponzori boli budovaní takpovediac, nemám rád to slovo, ale systematicky.
A keďže si spomínal aj inú entitu, nakoniec som sa teda dozvedel, ja som fakt netušil, že ty si masér, a hovoril si, že vyhrali rôzni lobisti. Tak predpokladám, že ak ti to prejde, ten pozmeňujúci návrh, tak akože má zmysel, rozumiem, čo chceš upraviť, ale tak maséri potom majú celkom slušného lobistu v parlamente. Takže dúfam, že ti to prejde a tento legitímny lobing vylepší zákon o športe. A keďže som videl aj spravodajcu, že sa o to živo zaujíma, tak možnože vylepšíš zákon o to, čo chceš.