Videokanál klubu

Dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k tomuto prípadu, aj k tej kazuistike, ktorá je tu. Určite tento prípad, ktorý sa udial, sa dotkol predsa len celej našej spoločnosti, lebo to bolo v Poprade. Ak sa podobné dialo pred pár rokmi v Taliansku a zomrelo tak dievča v Udine, tak sa nás to tak bytostne nedotklo. Určite musíme sa aj nad takou závažnou otázkou zamýšľať. A možno aj Janka, som to od nej zachytil, dovolím si tak pripomenúť, reagovala tým, že si to zaslúži zmenu, ale bez tej diskusie to jednoducho nejde, ja takýchto ľudí, dovolím si povedať, sprevádzam. Tým, že otec toto urobil, tak urobil veľmi vážnu chybu. Za to ho určite neodsudzujem. Ale myslím si, že nebol dostatočne poučený. My máme takéto prípady a niekoľko rokov ležia u nás takí pacienti. Vedel by som ich krstným menom pomenovať. Máme konkrétne tri či štyri takéto deti, ale zaslúžia si takisto dôstojný život, aj tú kvalitu podľa možnosti v tej najlepšej podobe, ako to vieme zabezpečiť. Myslím si, že tu sa stala chyba aj na strane personálu, lebo jednoducho majú byť sprevádzaní takíto ľudia, nielen ten samotný pacient, ktorý je v tej kóme, vigílii alebo s apalickým syndrómom, predovšetkým aby tá rodina bola sprevádzaná a dostatočne oboznámená so skutočnosťami a s tým, čo to obnáša. Myslím si, že keby ten otec bol dostatočne poučený o tom, čo to znamená, nikdy by to neurobil. Myslím si, že aj tento skutok, aj on vo svojom srdci... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol návrh novely zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách. Tento návrh sme tu už niekoľkokrát podávali, pretože vyplynul priamo z praxe.

Ja by som začal možno tým, že mnohokrát sa na mňa osopujú vládni poslanci, keď im hovorím o tom, že umožňujú rozkrádanie verejných financií. No a tu je konkrétny príklad a my sme už aj priniesli konkrétne riešenie. A vládni poslanci ho neschválili. Takže ešte raz ozrejmím túto problematiku. Občianske združenie dostane dotáciu zo štátneho rozpočtu vo výške, povedzme, 143-tisíc eur. Nevykáže však tieto financie tak, ako mu to kážu pravidlá. A dokonca nie je ani súčinný s tým, aby predložil materiály do finančnej kontroly. Finančná kontrola mu udelí pokutu vo výške 6-tisíc eur a následne v rámci vládneho auditu, ktorý nemôže byť vykonaný, pretože materiály nie sú k dispozícii, dostane pokutu ďalších 10-tisíc eur. Tie však po odvolaniach krajský súd upraví na púhych alebo malicherných tisíc eur, z 10-tisíc na tisíc eur pri nevyúčtovaní 143-tisíc eur. Za to sa dajú kúpiť, povedzme, dva trojizbové byty niekde v takej menej významnej lokalite Slovenska. Takže takéto občianske združenie nevykázalo tieto financie a dostalo pokutu v podstate 6-tisíc eur, ktoré sa následne vrátili do rozpočtu. Čo sa má robiť s tými zvyšnými peniazmi? Dodnes to nikto nevie, ale ten úrad, ktorý je čiastočne zodpovedný za to a ktorý pridelil tieto financie, tak uzavrel memorandum o užšej spolupráci s týmto občianskym združením do budúcnosti. Tomu potom absolútne nerozumiem. A toto je to rozkrádanie, o ktorom veľmi často hovoríme. Financie nám tak ujdú, nikto nevie na čo, ale pritom všetko je v poriadku.
Ako hovorím, predložili sme návrhy riešenia a predkladáme ich opäť, pretože skutočne k takémuto niečomu ešte môže dôjsť. Nehovorím, že to je pravidlo ale, vidíte, máme tu konkrétny príklad. Takže tu nejde o nejakú vymyslenú pseudokauzičku, skrátka, tento prípad sa stal a my navrhujeme jeho riešenie. Problém teda je v podstate v laxnom prístupe orgánov v rámci aplikácie práva vrátane súdov aj nedostatky v platnej legislatíve, ktoré sa snažíme teda týmto návrhom zákona odstrániť. Nesprávne nastavený systém sankcií tu totiž skôr motivuje subjekty, ktoré majú plniť povinnosti podľa zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, k odmietnutiu súčinnosti. Pritom zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, najmä v znení jeho novely z konca roka 2014, čo nie je tak dávno, umožňuje uložiť za odmietnutie tej súčinnosti pokutu až do výšky 100-tisíc eur, a to aj opakovane. V tom prípade sa tak nestalo, bola udelená pokuta vo výške 6-tisíc eur a zvyšné financie zo 143 tisíc kde sú, to nevieme. Cieľom návrhu zákona je preto zakotviť rovnaký štandard právnej úpravy aj v zákone o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Nastavíme ho takým spôsobom, že orgán správny, ktorý zodpovedá, dohliada, môže udeliť pokutu až do výšky samotnej dotácie, to znamená, aby štát neprichádzal o financie, ktoré sú predeľované na činnosť, povedzme, aj občianskym združeniam, pretože skutočne ak si za to niekto možno napríklad kúpi byt niekde, tak si myslím, že to nie sú účelne vynaložené finančné prostriedky z peňazí všetkých daňových poplatníkov Slovenskej republiky. Takže je návrh na riešenie toho a, samozrejme, uchádzame sa opäť o jeho podporu, aby nám nikto zas nemohol hovoriť, že nepoukazujeme na rozkrádačky. A tuto je na takých nachystané riešene. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, vážení prítomní kolegovia, dovoľte i mne zaujať politický, ale aj vecný postoj k predloženému a prerokovávanému návrhu na podporu a pomoc zraniteľným spotrebiteľom v oblasti dodávky energetických služieb, na podporu a riešenie otázky energetickej chudoby.
Hneď v úvode chcem povedať a zdôrazniť, že ja vítam a oceňujem snahu poslancov KDH prísť s takýmto návrhom, pretože otázka energetickej chudoby je nielen sociálnou prioritou Európskej únie, ale, ja verím, aj sociálnou programovou prioritou tejto vlády s výrazným sociálnym rozmerom.
Očakávalo sa, a to je dôvod prečo oceňujem takto pripravený návrh opozície, že takýto koncept, návrh, prípravu súboru legislatívnych opatrení na pomoc zraniteľným spotrebiteľom pripraví skôr vládna strana, pretože, ak si dobre pamätáme, pri schvaľovaní zákona o tepelnej energetike, ktorý bol súčasťou právnych aktov prijatého a schváleného tretieho energetického balíčka, mal byť naplnený do konca roku 2013 aj záväzok Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. A to bol záväzok spočívajúci v príprave Koncepcie na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby. Hoci sa tento materiál a tento koncept na ochranu odberateľov v energetike pripravil a bol vládou schválený, žiaľbohu, do konca tohto volebného obdobia sme sa nedočkali a zrejme sa ani nedočkáme konkrétneho zákona, ktorý by predstavil konkrétne legislatívne opatrenia, konkrétne programové prvky, ktoré by napĺňali a realizovali plán pomoci zraniteľným spotrebiteľom. To je dôvod, prečo si vážim, že prichádza s týmto iniciatívnym návrhom, s takýmto proaktívnym prístupom práve opozičná strana.
Druhá vec je však to, akým spôsobom sa navrhuje energetická chudoba riešiť. V tomto ohľade nie som s týmto návrhom až natoľko stotožnená, a to hlavne preto, že uvedený návrh poslancov KDH neobsahuje presné vymedzenie pojmu energetické minimum a presne neobsahuje ani konkrétne kritériá, parametre, podľa ktorých budeme skupinu zraniteľných spotrebiteľov v energetickom odvetví definovať. A ja som po analýze aj predloženého návrhu po jeho podrobnom štúdiu došla k záveru, že bez toho, aby boli konkretizované takéto základné východiskové pojmy ako energetické minimum a kritériá pre určenie a vymedzenie skupiny zraniteľných spotrebiteľov na základe nevymedzenia konkrétneho vymedzenia týchto pojmov, nie sme schopní správne určiť adekvátnu formu riešenia.
Nechcem sa tohto vášho návrhu v žiadnom prípade dotknúť, ešte raz chcem zdôrazniť, že som rada, že prostredníctvom takto predloženého návrhu zákona aj riešenia cez Fond energetickej solidarity sa vôbec na tejto pôde v tomto období otvára diskusia o energetickej chudobe, o potrebe pomôcť energeticky znevýhodneným a zraniteľným spotrebiteľom, avšak ja formu riešenia prostredníctvom Fondu energetickej chudoby alebo solidarity nepovažujem za postačujúce riešenie. Ja som totižto presvedčená, že skupinu energeticky zraniteľných spotrebiteľov je potrebné rozšíriť a nestatusovať zraniteľných spotrebiteľov, neviazať ich iba na poberanie dávok v hmotnej núdzi. Myslím si, že to rozpätie a ten rozsah cieľovej skupiny je ďaleko širší. Celkom kľudne by som túto skupinu zraniteľných spotrebiteľov, už teraz to odvodzujem aj od poznania praxe, rozšírila aj o osamelých dôchodcov vo veku nad 60 – 65 rokov. Túto skupinu zraniteľných spotrebiteľov by som rozšírila napríklad aj o spotrebiteľov, ktorí sú hendikepovaní či už zdravotne, telesne alebo duševne, psychicky. Rovnako by som túto skupinu rozšírila aj o neúplné rodiny, o rozvedené matky samoživiteľky, slobodné matky, slobodných otcov, aby sme boli spravodliví. Za zváženie a za zmienku by stálo aj zamyslieť sa nad tým, či v tomto návrhu vôbec skupinu zraniteľných spotrebiteľov a rizikových spotrebiteľských skupín nebolo by dobré rozšíriť aj o mnohopočetné rodiny s malými deťmi.
Naozaj vítam tento poslanecký návrh, ale som presvedčená, že pre to, aby sme pripravili jeho komplexné realizovateľné riešenie, je potrebné aj na pôde hospodárskeho výboru, aj tu v pléne naprieč politickým spektrom otvoriť ďaleko rozsiahlejšiu diskusiu, zapojiť poslancov do pracovnej skupiny, ktorá, mimochodom, vznikla v medzirezortnom kontexte medzi ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvom hospodárstva, ministerstvom financií. Naozaj je potrebné tento zákon a model systém pomoci zraniteľným spotrebiteľom pripraviť tak, aby jeho záber bol čo najadresnejší, ale aj čo najširší.
Ja si myslím, že ak by sme dospeli k správnemu určeniu rozsahu a obsahu energetického minima a určeniu kritérií, podľa ktorých budeme vyhodnocovať zraniteľných spotrebiteľov, tak by sa ukázalo, že energetická chudoba na Slovensku má ďaleko širší rozmer a ďaleko širší zásah. A preto si myslím, že v tomto prípade ak naozaj chceme úprimne riešiť pomoc zraniteľným skupinám obyvateľstva, ak chceme skutočne riešiť energetickú chudobu, považovala by som za rozumné zamyslieť sa napríklad aj nad takým systémovým opatrením, ako je možnosť zvýšenia hranice minimálnej mzdy tak, aby spotrebiteľov pri úhrade ich životných nákladov výrazne neobmedzovala výška ich príjmu, výška ich mzdy.
Ja som si pri tejto analýze zákona prečítala aj koncepciu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Koncepciu na ochranu odberateľov. A tam je analyzované a pripravené porovnanie, ako poskytujú pomoc zraniteľným spotrebiteľom jednotlivé krajiny Európskej únie. V podstate ak by sme sa mali priblížiť tým vzorom progresívnejších a sociálne zmýšľajúcich krajín, ako napríklad je Veľká Británia, tak naozaj tie kritériá pre určenie skupiny zraniteľných spotrebiteľov by boli nastavené určite ústretovejšie a neboli by obmedzujúco, oklieštene viazané iba na splnenie podmienky poberania dávky v hmotnej núdzi. Len pre príklad chcem uviesť, že v Anglicku sa za zraniteľných spotrebiteľov, za energeticky poddimenzovanú alebo chudobnú domácnosť považuje domácnosť, ktorej náklady na zabezpečenie teplom predstavujú viac ako 10 % disponibilného príjmu tej-ktorej rodiny alebo domácnosti. Ak by sme možno postupovali na Slovensku podľa tohto kľúča, tak sa obávam, že medzi energeticky znevýhodnených spotrebiteľov, zraniteľných spotrebiteľov, chudobných spotrebiteľov by sme kľudne mohli zaradiť viac ako polovicu slovenského obyvateľstva.
Takže naozaj nerada by som nasmerovávala toto moje vystúpenie do nejakej nekonštruktívnej kritiky. Naozaj nerada by som bola vo veci nenápomocná. Diskusiu treba otvoriť, treba sa veľmi vážne zamyslieť nad tým, v akom stave sa nachádzajú jednotlivé domácnosti, čo sa týka výšky príjmu, čo sa týka aj existujúceho systému zabezpečenia energetickými médiami, čo sa týka ich prechodu na zvýšenie efektívnosti a účinnosti jednotlivých energetických zariadení, čo sa týka aj prípravy týchto domácností na čoraz väčšiu racionalizáciu ich spotreby energií.
Zamyslela som sa aj nad tým, že jedným z takých opatrení, ktoré ma tiež potešilo a objavuje sa v tomto poslaneckom návrhu, je aj vytvorenie právnej ochrany pre zraniteľných spotrebiteľov pred odpájaním a prerušovaním dodávky médií do bytov alebo rodinných domov. Toto naozaj oceňujem. Mnohokrát sa stáva hlavne v tej nestabilnej hospodárskej situácii mnohých rodín, sociálno-ekonomickej situácii mnohých rodín, že rodiny sú poznačené stratou príjmu jedného z rodičov alebo členov. A takto sa veľmi ľahko ocitne tá-ktorá rodina v stave insolventnosti, keď naozaj pre zabezpečenie nevyhnutných životných potrieb môže dlhovať aj dodávateľom jednotlivých energetických médií. V kontexte ochrany ústavného práva na ochranu obydlia, ale aj v kontexte ochrany práva na dôstojný život oceňujem to, že návrh takýto ochranný inštitút obsahuje.
Nad čím som sa však zamyslela, to bola aj otázka bezdomovectva. Trochu ma mrzí, že ani tento poslanecký návrh, ale ani koncepcia, ktorú pripravil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, vôbec nepočíta s nejakým podporným, ochranným, pomocným programom pre bezdomovcov, lebo ak aj materiály a ciele spotrebiteľskej politiky ochrany spotrebiteľov na energetickom trhu obsahujú ako primárny cieľ zabezpečenie dôstojného života človeka, veľakrát si kladiem otázku, ako je to možné, že na takomto stupni rozvoja spoločnosti vôbec prehliadame pomoc tým, z môjho pohľadu energeticky najslabším bezdomovcom, ktorí v podstate ani nespĺňajú tú primárnu podmienku, aby sa mohli uchádzať o akúkoľvek pomoc, ani nemajú vôbec svoj vlastný príbytok. Tam by som celkom kľudne navrhovala zaviazať jednotlivé obce a mestá povinnosťou zriaďovať útulky pre takýchto ľudí. Aj v tomto materiáli sa uvádza, že máme záujem pomôcť zraniteľným spotrebiteľom, už bez ohľadu na to, či sa dostali do stavu núdze a obmedzenia kvality svojho bývania či už zo subjektívnych alebo objektívnych dôvodov. V zásade z môjho pohľadu je to jedno, čo vyhnalo bezdomovcov na ulicu, do nelichotivých a v mnohých prípadoch až neľudských podmienok, či už je to prepadnutie nejakým nízkym živlom, nízkym pohnútkam, či už je to závislosť od alkoholu, hazardu alebo pôžičiek, napriek tomu si myslím, že ak máme záujem vytvárať a formovať, posilňovať humanitnú spoločnosť a solidárnu spoločnosť, nemôžeme obchádzať pomoc takto z môjho pohľadu najviac zraniteľným ľuďom, ktorí sa neocitajú len bez prostriedkov na úhradu svojho bývania na ulici, ale ocitajú sa na ulici bez akéhokoľvek prístrešia.
Popri tom inštitúte na právnu ochranu zraniteľných spotrebiteľov pred možným odpájaním od dodávky a distribúcie médií som sa zamyslela aj nad potrebou zavedenia inštitútu právnej ochrany pre tých nájomníkov alebo aj vlastníkov bytov, ktorí sa ocitajú v dlhodobo tiahnucich sa súdnych sporoch. Ja sama som svedkom toho, že rodiny aj s malými deťmi boli v prípade sporov vedených nielen mimosúdne, ale hlavne v súdnych procesoch odpojené prenajímateľmi alebo novými vlastníkmi bytov, bytových domov od prívodu, od dodávky základných, pre život potrebných médií. Naozaj odporúčam nielen vám poslancom opozície a poslancom, ktorí pripravili tento legislatívny návrh, ale aj hlavne budúcim vládnym poslancom, tým, ktorí budú mať v rukách moc, aby sa zamysleli nad tým, že ak sa ocitajú zraniteľné skupiny obyvateľstva, domácnosti, rodiny, ktoré majú poddimenzovaný príjem, v spleti niekoľko rokov trvajúcich súdnych sporov a súd neuváženým spôsobom a možno aj za podmienok zneužitia pozície toho-ktorého prenajímateľa odpájané od dodávky energií, čo ja považujem za násilný spôsob vytlačenia rodiny na ulicu, prihováram sa za to, aby bol zavedený a zriadený inštitút právnej ochrany pre takto dotknutých a znevýhodnených spotrebiteľov.
No a napokon zamyslela som sa pri tvorbe príspevkov do Fondu energetickej chudoby alebo energetickej solidarity aj nad tým, že ak sa budú tvoriť z radov energetických subjektov takéto fondy a zaviažeme jednotlivé energetické subjekty k povinnosti poskytovať takéto príspevky, rovnako by som privítala garanciu pre možný celoplošný, nežiaduci dopad toho. A tá garancia by sa týkala nezvyšovania konečných cien za energie pre spotrebiteľov, ktoré by boli navyšované práve v dôsledku prijatej povinnosti a schválenej povinnosti prispievať do Fondu energetickej chudoby.
Na záver ešte dovoľte mi povedať jednu takú vecnú pripomienku. V dôvodovej správe sa uvádza, že predpokladaný náklad na zriadenie takéhoto úradu, resp. fondu, ktorý by prevádzkoval pomoc zraniteľným spotrebiteľom, je na úrovni 500-tisíc eur. Myslím si, že by bolo nežiaduce, ak by sa ukázalo, že suma a nápočet jednotlivých poskytnutých príspevkov ročne dotknutým spotrebiteľom by predstavovala nižšiu sumu v celkovom objeme, ako je objem či už zriaďovacích alebo celoročných nákladov na prevádzku a zabezpečenie fungovania takéhoto Fondu energetickej solidarity.
K tejto téme by sa dalo hovoriť ďaleko viac. Pre túto chvíľu myslím, že som zhrnula všetky moje poznatky a možno aj nejaké vecné pripomienky, ktorými, si viem predstaviť, by bol takýto návrh pozmenený a doplnený. Verím, že budú vzaté do úvahy, a to nielen ich predkladajúcimi poslancami, ale aj tými poslancami, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou budú ovplyvňovať vývoj na Slovensku aj v budúcom období. Ďakujem za pozornosť.

Ja chcem len poďakovať všetkým rečníkom za podporu, za to, že vnímajú a cítia, a poviem už len na záver, odpustili sme, ale nezabudneme. Ja určite budem, kým budem dýchať, nezabudnem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Aj, vážený pán podpredseda, ďakujem ti za tvoje vystúpenie. Naviažem len na tú časť, kde hovoríš, kde si hovoril o tom, že boj nekončí, že stále vlastne tie zápasy prebiehajú a zrejme aj natrvalo prebiehať budú, a veľmi pragmaticky sa teda tu chytám tej časti jedného konkrétneho zápasu, kde vždy som stál tam, kde si to navrhoval alebo, naopak, kde sám som to navrhoval, mám na mysli jedny amnestie, ktoré tu kryjú zločin a ktoré sú istým symbolom toho, že ten boj naozaj má svoju kontinuitu a že to v tejto sieni, ho treba vybojovať, lebo tu je na to priestor.
Ďakujem.

Chcem sa len poďakovať, pán podpredseda parlamentu a predseda kresťanských demokratov, za to, že aj po vystúpení pani kolegyne Janky Šipošovej nastala zmrazujúca a na kosť otvárajúca atmosféra toho, že niečo nie je vyrovnané, niečo nie je dotiahnuté do stavu nastolenia spravodlivého konania.
Myslím si, že aj v duchu toho, že 17. november nie je tak ďaleko a jeho 26. výročie od nás, kedy mnohé parametre hovorili o tom, že v 89. bola nastolená demokracia a prichádza k nejakej dezilúzii z toho, a z tých všetkých debát okolo 17. novembra chcem spomenúť možno dve základné vety.
Prvá je o tom, že demokracia sa nenastoľuje, nastoliť sa nedá, pretože demokraciu sa musíme naučiť používať, pretože demokracia sa stavia, kultivuje, učí sa a zároveň nás musí učiť.
To je jedna veta a druhá je presne s odkazom na pamäť, akýkoľvek národ, ktorý zabudne na svoju vlastnú pamäť alebo ju stratí, je odsúdený svoju históriu si prežiť znova. A tým, že existujú rezíduá tej minulej moci až dodnes, je presne nevyrovnanie sa s jedným momentom, že tí, ktorí mučili a týrali, sú na tom lepšie ako tí, ktorí boli mučení a týraní. Podporou návrhu tohto zákona vieme túto spravodlivosť nastoliť tak, ako to demokracia vyžaduje.
Ďakujem.

Ďakujem. Obyčajne tu v sieni zákonnosti vnímame slová návrhov zákonov rozumom a sú možno vzácne chvíle, keď ich máme možnosť precítiť. A ja ti chcem poďakovať, Janka, že práve túto vzácnu chvíľu si nám ponúkla.
Ja si myslím, že asi neexistuje iná možnosť voľby pri hlasovaní, ako tú, ktorú si nemusela ani vysloviť. Predpokladám, že ak existuje svedomie, tak tá voľba je úplne jasná.