Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Peter, ja ti chcem veľmi pekne poďakovať. A prinútil si ma zase trocha zaspomínať. My máme pri Humennom osadu. Volá sa to Podskalka. Je to osada, ktorá nevyzerá vábne, a vy si ju asi viete predstaviť, ako málo vábne vyzerá. A mnohokrát, keď idem tam s nejakými známymi alebo aj sám, tak ma napadne, že proste, aká je to hrôza a ako je dobre, že ja som akýsi iný, akosi mimo toho. A pozerám sa na tých ľudí, ako keby ani nepatrili k tomu mestu alebo do jeho blízkosti.
A napadne ma tam ešte jedna vec. Že keby som sa tak ja ocitol možno ako nejaké dojča, pár týždňové, v tej osade so svojou genetickou výbavou, so svojimi predkami a so všetkým dobrým, čo akože tá genetika na mňa nalepila, ako by som asi vypadal, keby som pár rokov pobudol, vyrastal v tejto osade. No myslím si, že všetky gény, ktoré mám, by sa veľmi zo mňa, veľmi rýchlo zmyli a bol by som teda taký ako ľudia, nad ktorými občas ja alebo moji spoluobčania, tí belší, tak trošinka sa pozeráme ako keby zvysoka.
Ty si povedal dôležitú vetu a ja by som si ju zobral ako motto. Ta veta znela tak, že to nie je problém Rómov, ale je to problém Slovenska. Áno, nie je to problém Podskalky, je to problém nás, Humenčanov. Je to proste v prenesenom slova zmysle, ak sa nedokážeme na to pozrieť ako na svoj problém, tak ho nevyriešime. A ja som ozaj hrdý, že si ty tu pionierom, a verím, tak ako to zaznelo, že tvoje slová, tvoj príklad a tvoje pôsobenie určite nezmení svet ani nevyrieši samotnú rómsku otázku tak, že o štyri roky, že ti postavia pomník. Ale nepochybne na tento pioniersky krok sa nezabudne. A ja budem veľmi rád jeho aspoň malou súčasťou.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ja chcem tiež zdôrazniť, že je úžasné že tu bude teraz stáť človek, ktorý môže povedať také nové veci, ako teraz vyslovil. Že toto nie je otázka rómskej komunity, že tam sa to nejako vyrieši, že toto je problém Slovenska a Slováci si to už musia konečne uvedomiť. Naozaj sme doteraz na Slovensku hovorili, že nech to niekto rieši. Tak toto je to, čo my potrebujeme urobiť.
A ja vidím jeden chýbajúci segment v tejto práci, naozaj by som pánovi kolegovi rád dal podnet, a že, zdá sa mi, že chýba na, ja neviem, možno na katedre sociálnej práce alebo kde sa toto môže učiť, podnecovať ľudí, ktorí by boli priam zameraní, mal byť celý odbor o tom, ako pracovať v komunite Rómov. Takže nedá sa pristupovať z vonku a do toho niečo liať, ako sme tam stále liali peniaze. Viete, ja som nedávno staval dom a zavolal som si na to naozaj partiu Cigánov z Tatier a to bolo niečo úžasné. Ja som sa s nimi zblížil, sú to moji dobrí kamaráti teraz a rád chodím k ním. Ale viete, čo som sa ja dozvedel? Oni mi povedali, koľko peňazí sa nakradlo na tom, ako sa im stavali domy. A ja som si povedal, že aký skvelý paradox na Slovensku, aj bieli kradnú Cigánom. Viete, to je naozaj smiešne. A nie málo peňazí, pretože, ako to povedal Peter Pollák, tak to už povedalo kopec ľudí, ktorí robili s týmito vládnymi eurofondmi, že naozaj sa tie peniaze ukradli. A mne to pripadá naozaj zábavné. Alebo sme na základe tých akože rómskych projektov urobili nejaké dobré, kvalitné veci, ale neboli pre Rómov.
Takže, ako pán Pollák hovoril, že robil som nejaký projekt ako v škole pre Rómov, ale tam chodilo jedno rómske dieťa, ale urobila sa celá škola. Niečo v takomto zmysle. Takže ja myslím, že už to konečne musíme riešiť ako svoj problém. Ako náš problém.

Ďakujem. Pán poslanec Pollák, myslím si, že vaším vystúpením prišlo, tak ako hovorili moji predrečníci vo faktických poznámkach, k historickému momentu. To, že projekt nezávislých kandidátov, kandidatúr nezávislých kandidátov priniesol do parlamentu predstaviteľa tak masívnej menšiny, ktorú na Slovensku máme, a skutočne prvýkrát v histórii parlamentu pri rozprave o programovom vyhlásení budúcej vlády zazneli aj konkrétne predstavy, ktoré chceš a pravdepodobne budeš môcť reprezentovať na pôde parlamentu, je skutočne historickým okamihom.
Zároveň chcem zdôrazniť jeden moment, a to je, že preberáš obrovskú a neľahkú úlohu. Myslím si, že okrem toho, čo hovorili predrečníci z klubu, že si ako príklad alebo možno svetlá taká pochodeň, ktorá by mohla pôsobiť aj dovnútra komunity, ktorú reprezentuješ. Preberáš na seba možno úlohu akéhosi ľadoborca, ktorý prináša to, že ak majú byť nejaké riešenia správne riešenia, tak mal by ich aj z pôdy Národnej rady reprezentovať človek, ktorý do danej komunity patrí. Tým pádom si myslím, že možno aj pre danú komunitu budú uveriteľnejšie a budú zárukou toho, že sú robené pre nich a budú sa s nimi lepšie môcť stotožniť. Dúfam, že ich bude čím ďalej viac a dúfam, že budú uveriteľné a zrealizované. V tomto ti držím palce.

Ďakujem veľmi pekne. Ja znova, teda druhýkrát, ja si robím tú prípravu na zajtra o tom programovom vyhlásení a len z toho, čo si všimnem a súvisí s tým, čo hovoril kolega, naozaj rómska problematika dostala dôstojné posledné a predposledné miesto v programovom vyhlásení. Je naozaj znakom silného záujmu o túto tému. Ale nielen to. Počúvajte pozorne, čo zacitujem. Citujem teda: Stratégia inklúzie marginalizovaných rómskych komunít sa bude realizovať najmä prostredníctvom lokálnych stratégií komplexného prístupu a lokálnych partnerstiev sociálnej inklúzie. Preboha, kto toto napísal? Tomu nikto nerozumie. Však tomu nerozumie ani pán Poliačik a ten už rozumie všetkému. Takže. (Smiech v sále.) Naozaj, v dobrom sa pýtam, lebo naozaj je to náročné. A ten, kto to napísal, ten by podľa mňa mal odísť. Lebo čo to spôsobuje? Že všetky tieto krasorečnenia tu dlhé roky vypisujeme, nikto im nerozumie, nikto im nerozumie. Keďže nikto im nerozumie, tak pre istotu nič neurobia, aby nevyzerali za blbých, a potom to tak vyzerá, ako to vyzerá. Proste za dvadsať rokov sa s ničím nič neurobí. Problém sa nerieši, iba narastá. Choďte niekto, to som už tu čítal, vlastne toto, čo som čítal, povedať pánovi Dobrovodskému do Malaciek a počkajte, kam vás pošle. No to by ma fakt zaujímalo.
A ešte teda vítam pána premiéra a chcem povedať, že ruším monopol Coca-Coly v parlamente a nastupuje Pepsi-Cola.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Čiastočne budem možno opakovať môjho predrečníka. Tiež chcem vyjadriť veľké uspokojenie z toho, že po dvadsiatich rokoch existencie Slovenskej republiky tu máme aj prvého rómskeho poslanca. Ale dvojnásobne by som chcel vyzdvihnúť to, že ide o nespochybniteľného odborníka, vzdelanca, ktorý zároveň nestratil kontakt s prostredím, z ktorého pochádza. A táto kombinácia je, myslím, mimoriadne cenná.
Chcem využiť túto príležitosť, apelovať na všetkých z vás, ktorí sa s touto problematikou v uplynulých rokoch, či už vo vláde, v parlamente, alebo v pozícii splnomocnenca vlády, touto problematikou zaoberali a máte na ňu odlišné názory, aby ste dokázali prekonať niekedy možno, aspoň z môjho pohľadu, žabomyšie spory a na báze nejakého najnižšieho spoločného menovateľa sa pokúsili nájsť spoločnú reč a efektívne spolupracovať na riešení tohto problému. Samozrejme, netýka sa to len tých, ktorí s touto problematikou priamo robili, ale aj nás všetkých, ktorí sedíme v tejto sále, a navyše aj všetkých tých obyvateľov Slovenska, ktorí tento problém vidia, chápu jeho závažnosť a chcú nejako prispieť k jeho riešeniu.
Na záver možno trochu pateticky, ale úprimne. Je to obrovská výzva pre nás všetkých. A ako tu už aj bolo povedané, je to úloha, ktorú za nás nikto nesplní, a je to naša úloha, ktorá patrí medzi tie najdôležitejšie.
Ďakujem za pozornosť.

Peter, som veľmi rád, že si mi v podstate splnil sen. Keď som ťa prvýkrát videl, tak polroka pred, pred polrokom v podstate, pred voľbami na jednej diskusii so študentmi, tak si ma oslovil z hľadiska a pýtal si sa ma na môj postoj k Rómom, k riešeniu rómskej problematiky. A myslím si, že v podstate to v tej diskusii medzi nami iskrilo. Napriek tomu som videl, že máš úprimný záujem tento problém riešiť a ja som zase sníval o tom, aby po dvadsiatich rokoch existencie samostatného Slovenska konečne zasadol Róm do parlamentu. A stotožním sa s tým, aj to bol môj cieľ, aj s tým teda, čo ty si povedal, že nie všetci Rómovia na Slovensku sú rovnakí, a ja som práve tým, že chcel som umožniť, aby si sa sem mohol dostať, chcel tento odkaz vyslať slovenskej spoločnosti, že nie všetci Rómovia sú rovnakí. Čo si na tebe vážim, tak si myslím, že je, alebo to, čo si vážim, je tvoja schopnosť povedať aj Rómom do očí, že aj sociálne dávky nemôžu byť zadarmo, že musia byť podmienené. A dnes si to tu zopakoval. A v tomto si myslím, že je veľmi veľká tvoja devíza.
Taktiež si myslím, že je veľmi dobre, že Róm je v parlamente, že ľudia v osadách, tí, ktorí možno žijú, a hlavne tie deti potrebujú pozitívny vzor. Ja sa teším na to, že možno za dva, tri, štyri roky rodičia v osadách budú zapínať televízor miesto nejakých seriálov, bezprizorných, a budú ukazovať: Pozeraj sa tam na našeho Petra, uč sa a potom aj ty raz môžeš byť v parlamente. Toto bol môj sen a dnes si mi ho splnil.
Takže ďakujem za prvé vystúpenie Róma v slovenskom parlamente.

Vážená podpredsedníčka, páni ministri, kolegyne, kolegovia a hostia, dovoľte aj mne pár slov k programovému vyhláseniu vlády, aj najmä k časti programového vyhlásenia pod č. 7, ktorý sa dotýka rozvoja regiónov Slovenska, moje vystúpenie bude priamo namierené k riešeniu rómskej problematiky, o ktorej včera bola prvýkrát v tomto parlamente jeden a pol hodinová diskusia. Ja som veľmi rád, že konečne v parlamente bola dôstojná diskusia o tejto problematike a som veľmi rád, že k tejto problematike sa napríklad podpredseda vlády, myslím, že trikrát vyjadroval. A verím, že aj týmto gestom bude táto vláda napríklad riešiť rómsku problematiku oveľa lepšie, ako to robili predchádzajúce vlády.
V súvislosti s porovnávaním rôznych programových vyhlásení vlády od roku 2002 môžem povedať to, že všetky vlády od roku 2002 si dali za cieľ prioritne riešiť rómsku problematiku na Slovensku. Ani jednej vláde sa teda, ani jedna vláda sa k tejto téme prioritne nepostavila a ani jednej vláde sa nepodarilo vlastne aspoň kúsok posunúť túto problematiku dopredu. Ak by som porovnal dve predchádzajúce alebo predchádzajúce, teda programové vyhlásenie vlády s týmto programovým vyhlásením, tak samozrejme to predchádzajúce programové vyhlásenie vlády, ktoré som mal možnosť aj ja ovplyvniť, tak je v histórii všetkých programových vyhlásení vlád na Slovensku najambicióznejšie, ktoré teda súčasné programové vyhlásenie vlády zďaleka v podstate nepripomína v riešení rómskej problematiky.
Už tu bolo povedané to, že rómska problematika sa ocitla v podstate na predposlednej a poslednej strane tohto programu. A chcem veriť, tomu, že to nebol zámer. A pevne dúfam, že, že aj tou včerajšou diskusiou, aj tým prístupom podpredsedu vlády pána Kaliňáka, to nie je tak, nebol to zámer. A verím, že, že táto problematika sa v tomto období posunie oveľa ďalej.
A všetci občania na Slovensku si kladú otázku, prečo riešiť rómsku problematiku? A verím, že možno aj v tejto sále nájdeme ľudí, ktorí si túto otázku kladú. Ja nebudem používať humánne dôvody, lebo žijeme v období, kedy humánne dôvody v podstate mnohým nestačia a všetci hľadajú nejaké ekonomické dôvody, prečo túto rómsku problematiku, alebo prečo tento problém je nutné riešiť v tejto krajine. No ak hľadáme ekonomické dôvody, tak to sú jasné ekonomické dôvody celého Slovenska a musí to byť záujem Slovenska vyriešiť tento problém. A neriešenie tejto rómskej problematiky znamená pre Slovensko obrovské škody. Neriešenie rómskej problematiky znamená prehlbovanie tohto problému. Tento problém síce dnes nemusíme podľa mnohých riešiť, ale o pár rokov to budú riešiť naše detí, bude stáť oveľa viac financií, oveľa viac energie, oveľa viac času, a preto ekonomické dôvody sú dôvodmi na to, aby sme tento problém posunuli ďalej.
Ja nebudem v dnešnom mojom príhovore hovoriť o tom, že ako by sa tento problém mal riešiť. To, samozrejme, je úloha vlády. Ja na konci však samozrejme poviem, a teraz to teda pripomeniem a na konci to zdôrazním, ja som pripravený všetky moje skúsenosti z praxe odovzdať nie vláde, ale Slovensku na to, aby sa tento problém posunul oveľa ďalej, ako je to doteraz.
A predsa len v podstate budem citovať niektoré veci z programového vyhlásenia vlády, ktorá ma veľmi zaujali v časti rómska problematika. A je to prvý citát: Vláda zabezpečí podmienky pre sociálnu inklúziu marginalizovaných rómskych komunít do spoločnosti s využitím komplexných projektov a prístupov. V Európe aj na Slovensku už sme prišli na to, že riešenie vzdelávania Rómov nás neposunie dopredu. Len vzdelávanie riešiť v rómskych komunitách neznamená vôbec nič. Ak k tejto problematike nepristúpime komplexne, tak neurobíme žiadny krok dopredu a minieme neefektívne zase obrovský balík peňazí z verejných zdrojov, za ktorý  nedosiahneme žiadny výsledok. Preto oceňujem, že v tomto programovom vyhlásení vlády sa nachádza táto zmienka o komplexnom prístupe a oceňujem, že vláda naďalej chce pokračovať v tejto tradícii aj po predchádzajúcich skúsenostiach minulých vlád.
Taktiež som rád, že v programovom vyhlásení vlády sa nachádza ďalšia zmienka o Rómoch, aj keď ich tam nie je veľa, ale predsa len odcitujem tú ďalšiu zmienku: Cieľom programového riešenia rómskej problematiky bude z pohľadu vlády zvýšenie zamestnanosti a vzdelanostnej úrovne príslušníkov marginalizovaných rómskych komunít. Teší ma, že v tomto programe nie je zmienka len o vzdelávaní, ale je tam zmienka o zamestnaní. Je nutné urobiť všetko pre to, aby z najchudobnejších lokalít na Slovensku, bez ohľadu na to, či sú to Rómovia alebo nerómovia, ľudia dostali možnosť pracovať a riešiť si problémy sami.
A chcel by som sa vyjadriť momentálne k niektorým témam, ktoré sú vysoko aktuálne na Slovensku. Myslím si, že aj počas jeden a pol hodinovej diskusie, včerajšej, je potrebné k tomuto niečo povedať aj z mojej strany.
Sociálny systém. Včera som to povedal a dnes to iba zdôrazním, sociálny systém na Slovensku má svoje medzery, sociálny systém využívajú určité individuality na Slovensku, v sociálnom systéme, súčasnom, sa neoplatí pracovať, lebo zatiaľ sa na Slovensku, alebo neexistovala nijaká politická vôľa, alebo neviem, či boli neschopní ľudia, alebo neviem, prečo sa to tak stalo, jednoducho ten systém sa neposúva dopredu a samozrejme ľudia hľadajú medzery v tomto systéme. Nerád by som používal argumenty na to, aby sa spochybňoval tento systém etnického charakteru, zbytočne to robí napätie v spoločnosti, to napätie je už dnes nebezpečné a iba zbytočne posilňuje rôzne extrémistické skupiny, ktoré využívajú práve neriešenie tejto problematiky na to, aby sa posilňovali tieto extrémistické skupiny.
Druhá téma, ktorú chcem, iba okrajovo sa zmieniť o nej, sú nelegálne osady. Obrovský problém na Slovensku, dlhé roky neriešený, štát, to je jedno, aké zriadenie tu bolo, dlhodobo akceptoval tento problém, nijakým spôsobom nezaujal stanovisko k tomu, že jednoducho nelegálne osady ležia na cudzích pozemkoch bez toho, aby ľudia, ktorí vlastnia tieto pozemky, mali možnosť sa dostať k svojmu majetku. Samozrejme a som pripravený a som veľmi rád, že som v klube, ktorý teda vážne berie túto problematiku, a s mojimi kolegami som pripravený v najbližšej dobe predložiť vládnej strane SMER návrh zákona, ktorý túto situáciu bude riešiť tak, aby sa našiel kompromis vhodný pre Slovensko, nie pre Rómov, pre Slovensko. Táto problematika nie je o Rómoch, táto problematika je o Slovensku, a keď my všetci nepochopíme, že tento problém je o Slovensku, tak sa nepohneme dopredu. Ja na záver tu ešte raz teda zdôrazním, že prečo je teda táto problematika o Slovensku a nie o Rómoch.
Ďalšia téma, ktorá v poslednom období na Slovensku nejakým spôsobom otravuje ľudí, je problematika vzdelávania rómskych žiakov. Neskúšajme zlé a drahé riešenia, ak sme nevyskúšali tie dobré a lacnejšie riešenia. Nie je možné donekonečna v podstate otravovať spoločnosť internátnymi školami, keď vieme, že sú skúsenosti s týmto typom vzdelávania a nebude to fungovať. Chceme sa zase popáliť, tak ako sa popálili ostatné krajiny? Chceme zbytočne minúť obrovské množstvo, kvantum peňazí na to, aby sme postavili ďalšie budovy, zamestnávali ďalších ľudí? Ide o 24-hodinovú starostlivosť. Nebudem používať humánne argumenty, budem používať ekonomické argumenty. Máme na to dosť peňazí? Na to, aby sme to urobili, keď je tu alternatíva oveľa humánnejšia. A nehovoriac o tom, že je to ekonomickejšie pre Slovensko. Celodenný výchovný systém je spôsob, akým sa dá dosiahnuť úplne iná úroveň vzdelania rómskych žiakov na Slovensku. Samozrejme, bez povinnej predškolskej výchovy pre žiakov z najchudobnejších lokalít na Slovensku nie je možné posunúť túto problematiku dopredu.
A teraz chcem povedať jednu významnú vec. Fakt si myslím, že vyriešenie rómskej problematiky je prospešné pre Slovensko. Som o tom presvedčený. Som presvedčený o tom, že ak zamestnáme Rómov a budú platiť dane a budú platiť odvody a nebudú závislí na sociálnom systéme, tak celá ekonomika Slovenska pôjde dopredu. Bez toho, aby sme posunuli rómsku problematiku dopredu, sa Slovensku nebude dariť. Bez toho, aby sme zaujali zodpovedný a nie populistický prístup k tejto téme, tak sa táto téma nestane riešiteľnou témou v tejto krajine. Prestaňme sa populisticky správať k tejto téme, prestaňme experimentovať a hľadať každé štyri roky nejaký nový experiment, len aby sme upútali voličov, len aby sme získali ďalších voličov na to, aby sme sa dostali do parlamentu. Ak chceme byť zodpovední k Slovensku, nie k Rómom, tak sa postavíme čelom k tejto problematike, lebo Slovensko si to zaslúži. Ak už nie Rómovia, tak Slovensko si zaslúži, aby táto téma už neotravovala v podstate Slovensko a Európu.
A ja som hovoril, že nebudem hovoriť o riešeniach, ale predsa len poviem v podstate princípy, ktoré by sa mali v akomkoľvek teda riešení použiť.
Prvý princíp, ktorý je potrebné uplatniť v rómskej problematike, je princíp individuálneho prístupu. Nie všetci Rómovia sú rovnakí. Rómovia nie sú homogénnou skupinou na Slovensku, nikdy nimi neboli, ani nebudú homogénnou skupinou. Najzákladnejšíe rozdelenie, aké v rómskych komunitách je - Rómovia žijúci integrovane a Rómovia žijúci v chudobných rómskych lokalitách. Šesťdesiat percent Rómov žije integrovane, 60 percent Rómov tvoria hodnoty pre túto krajinu, platia dane, sú zamestnaní. Štyridsať percent potrebuje intervenciu na to, aby štát, alebo teda štáty, nejakým spôsobom ponúkli pomoc, ktorá je určená nie Rómom, ale odkázaným na túto pomoc. Preto je potrebné nezovšeobecňovať niektoré veci, ktoré sa dotýkajú výlučne chudobných rómskych komunít. Ešte raz opakujem, nie všetci Rómovia sú na Slovensku rovnakí.
Ďalší princíp, ktorý je potrebné uplatniť v akomkoľvek riešení rómskej problematiky, je princíp riešenia problému pri koreni. My nemôžeme zanedbávať tento problém. Akonáhle vypukne, tak ho musíme ihneď riešiť. Dôsledkom toho, že sme neriešili problém pri koreni, sú nelegálne osady. Toto je iba dôsledkom neriešenia problému pri koreni.
Ďalší princíp, ktorý teda je potrebné zohľadniť, je princíp nezanedbávania tohto problému. Dopady neriešenia tejto problematiky možno si dnes nedokážeme na Slovensku ani predstaviť. Tie dopady sú v ekonomickej sfére, môžu byť dokonca aj v bezpečnostnej sfére. Nemôžeme zanedbávať tento problém, lebo tento problém nás predbehne. Ak sa nepostavíme k tomuto problému zodpovedne, tento problém nás predbehne.
Ďalší princíp, ktorý je potrebné vlastne uplatniť v riešení v rómskej problematike, je princíp zodpovednosti Rómov samotných. Rómovia musia byť zodpovední za to, čo robia. Nikto v tejto krajine nemôže dostať nič zadarmo. Súhlasím s tým. Ani Rómovia nemôžu nič dostať v tejto krajine zadarmo. Všetko, aj pomoc štátu musí byť podmienená niečím. Aj pomoc sociálna musí byť podmienená aktivitou verejnoprospešného charakteru alebo napríklad zvyšovaním si kvalifikácie. Nedokázali sme to doteraz urobiť. Ja Róm to navrhujem, aby akákoľvek pomoc ľuďom odkázaným na pomoc štátu, bola podmienená činnosťou verejnoprospešného charakteru. Urobme to, nikto v tejto krajine nemôže dostať nič zadarmo.
No a posledný princíp, ktorý by sa mal uplatniť v riešení rómskej problematiky, je princíp efektívneho využívania všetkých prostriedkov, či už sú to prostriedky zo štátneho rozpočtu alebo prostriedky z Európskej únie. Aj mňa ako Róma trápi to, že strašne veľa peňazí sa minulo na túto tému bez toho, aby sme urobili akýkoľvek krok dopredu. Aj mňa to rozčuľuje a rozčuľuje to kopec ľudí na Slovensku. Ale, čia je to chyba? No naša, alebo, respektíve vaša, tí teda, ktorí ste boli pri moci, nikdy ste nenastavili programy tak, aby boli merateľné. Každý program musíme odmerať, musíme vedieť, za aký čas sme pokročili. Musíme vedieť, odkiaľ kam sme sa pohli. Ak chceme využívať akékoľvek verejné zdroje, nie je možné urobiť niečo bez pokroku. Obrovské množstvo finančných prostriedkov sa míňa bez toho, aby sme zabezpečili akýkoľvek pokrok. A to je jedno, či pozerám teraz napravo alebo naľavo, všetci ste to tak urobili. Nikto z vás nezabezpečil pokrok v tejto téme a všetci z vás ste míňali verejné zdroje bez toho, aby ste spôsobili zmenu na Slovensku.
Je čas to zmeniť. A ešte raz opakujem, moje skúsenosti, moje praktické skúsenosti, znalosti o tejto téme. Lebo mnohí sa tvária, že raz boli v osade a poznajú Orgovánovú, tak si myslia, že poznajú rómsku problematiku. Nepoznajú rómsku problematiku. Alebo niektorí napísali pár článkov o rómskej problematike, tak si myslia, že sú lídrami v tejto téme. Nie je to tak. Rómska problematika je veľmi náročná téma a bez poznania tejto témy sa nepohne Slovensko dopredu. Toto je päť princípov, ktoré je potrebné uplatniť v riešení rómskej problematiky.
Osobitnú pozornosť by som chcel venovať cirkevným spoločnostiam, spoločenstvám, ktoré majú veľký predpoklad k tomu, aby táto problematika sa posunula dopredu. Myslím si, že máme dobré príklady z praxe, či už sú to Saleziáni v Bardejove alebo či už je to gréckokatolícka cirkev v Čičave, alebo sú to iné, dokonca i neregistrované, malé cirkevné spoločnosti, ktoré vyvíjajú aktivity na Slovensku, napríklad v Spišskej Novej Vsi, a dokázali urobiť obrat a dokázali urobiť oveľa viac, ako urobil štát. Misijná práca je jedným z bodov, ktoré môžu ovplyvniť riešenie rómskej problematiky na Slovensku. Preto prosím vládu, aby vyzvala cirkev k aktívnejšiemu prístupu k tejto téme, aby cirkev sa viac zaujímala o riešenie tejto problematiky. Lebo, a hovorím to úprimne, cirkev je to dlžná Slovensku. Cirkev nech robí, by mala robiť všetko pre to, aby misijnú činnosť vyvíjala tu na Slovensku a nie niekde v zahraničí.
A ja verím, že sa posunieme v tomto volebnom období trošku ďalej, ak urobíme malý krôčik. Už som to raz povedal alebo už som to niekoľkokrát povedal, v podstate pri iných príležitostiach, tak urobíme veľký krok. Ak ukážeme ochotu a budeme mať politickú vôľu riešiť tento problém, tak urobíme veľký krok pre Slovensko. Nevnímajme rómsku problematiku ako problematiku Rómov. Nikto iný nám ju nepríde vyriešiť. Rómovia nikam neodídu. Rómovia sú tu doma, prišli sem v roku 1322 a nikam sa nechystáme odísť. My sme tu doma. Nikam nepôjdeme. A preto je dôležité, aby túto problematiku v podstate sme vnímali ako slovenskú problematiku, lebo fakt nikto iný nám ju nepríde vyriešiť. A ja prosím, spravme všetko pre to, aby sme sa k tejto téme postavili zodpovedne a nepopulisticky, lebo nemáme čas ani peniaze na to, aby sme sa k tejto problematike postavili ináč ako zodpovedne.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ďakujem, kolegovia, za vaše by som povedal, že vyjadrenia k môjmu vystúpeniu.
Pán Martvoň, áno, robil som, stovky rozhodnutí som vydal, to znamená, viem, čo znamená kapacita človeka za rok, koľko je stadiaľ reštitučných rozhodnutí. Ale musím vám povedať, keď v Bratislave z uplatnených nárokov 9 479, hovorím o pozemkovom úrade, je k dnešnému dňu nevybavených 5 448, sa pýtam, čo tam robili za dvadsať rokov? V Prešovskom kraji, v Prešovskom kraji bolo 16 907 a je nevybavených 5 960. To je nepomer. To je nepomer. Takže pána Geisbachera poznám, nie je problém, aj tých všetkých právnikov, je to dlhodobý proces, ale je to o tom, či človek, ktorý je tam zodpovedný za to, je v stave tú zodpovednosť prijať a ísť na súd a obhájiť tú svoju robotu v reštitúciách. Či podľahne lobistickým tlakom alebo nepodľahne. Je to o tom, pán kolega, žiaľ, a mnohí, musím priznať kriticky, sebakriticky do vlastných radov, nie sú v stave tú zodpovednosť prijať, tak ako im káže zákon. Takže toto je z môjho pohľadu, že dá sa to stihnúť. Je to dlhodobý proces. A ten dlhodobý znamená koľko, sto, päťdesiat, tristo rokov? To znamená, že my už nemáme judikáty. Máme dokonca aj Štrasburg, ktorý rozhodoval o niektorých veciach. To znamená, že sa dá už z čoho vychádzať. Takže asi tak.
Pani kolegyňa, áno, máte pravdu, jasne nemôže to stíhať šesťročný proces za štyri roky. Áno, beriem, ale myslím, že tých šesť rokov, to by bolo super, super termín. A to vyňatie z pôdneho fondu, stopercentne som, aby sa za to platilo, lebo keď stratíme pôdu, poľnohospodársku, tak stratíme všetko, lebo tam sa dorába svoj chlieb. Takže myslím, že nemáme sa o čom presviedčať ako poľnohospodári. Takže myslím, že vieme, kam chceme ísť.
Ďakujem všetkým za vaše podnety.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel poďakovať Martinovi za túto odbornú analýzu, ako tu zaznelo. Chcel by som možno zdôrazniť to, že ide naozaj o veľmi praktickú časť života ľudí, s ktorou sa stretávajú ľudia špeciálne na vidieku, ale nielen každodenne. Ja sám bývam na maličkej dedine pri Žiline, kde veľmi často prichádzame do styku s týmito problémami ohľadom pozemkov, ich vytýčenia a tak ďalej.
Ja by som len chcel pripomenúť, že navyše táto oblasť, ak sa niektoré veci dlhodobo neriešia, vytvára veľký priestor na korupciu. Práve teraz sa v Žiline udiala udalosť, kde pri odôvodnenej oprávnenej žiadosti o scelenie pozemku, ktorého celková hodnota už aj s tými poplatkami bola 100 eur, si vypýtal predstaviteľ Slovenského pozemkového fondu úplatok vo výške 1 000 eur. Našťastie, ten človek spolupracoval s políciou, ktorý bol žiadaný o úplatok, a tento človek bol zatknutý. Môžete si to pozrieť v médiách. Ak tu ale stále bude taká neurčitosť a širokosť, naťahovanie akýchkoľvek nárokov, teda priestor na nespravodlivosť, ľudia sa budú snažiť pomôcť si, ako vedia a ďalší iní ľudia, zvlášť predstavitelia týchto fondov verejnej správy budú môcť tieto veci zneužívať a vytvárať korupčné správanie.
Takže chcem poprosiť, apelovať, aby naozaj vždy, keď sa v týchto veciach dá vniesť priehľadnosť, aby sa prispelo k zamedzeniu korupcie a k spravodlivosti pre ľudí v oblasti pozemkového práva.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca, za slovo. A veľmi pekne ďakujem aj pánovi kolegovi za to, že nám urobil skutočne reprezentatívnu prehliadku všetkých základných problémov v pozemkovej držbe na Slovensku. Ja k tomu nemám čo iné dodať, len toľko, že v lesníctve to potvrdzujem naplno, a že v tejto chvíli máme ešte státisíce hektárov, ktoré sú neodovzdané. Samozrejme, nie sú to hektáre tie veľké, tých veľkých majetkov, ktoré už dávno ako atraktívne už prešli do buď pôvodných, alebo iných rúk. Ale sú to tisícky malých pozemkov, ktoré sú stále neodovzdávané kvôli tomu, že je to obrovský problém.
A chcem tu len zdôrazniť práve ten moment, že je potrebné zákonnou normou upraviť to, aby sa malí drobní vlastníci tých malých frčiek, ktoré vznikli skutočne v dôsledku toho uhorského dedičského práva, mohli združiť, a aby to mohli ucelene prevziať a aby to mohli dostať aj vytýčené od štátu s tým, že nebudú stavaní pred nejaké úlohy zaplatiť poplatky za geometrické plány, lebo v časoch, keď sa im to bralo, tak žiadne plány, ani žiadne zameriavanie nebolo potrebné. Tak je asi potrebné, aby sme my teraz urobili veľmi rýchlo v duchu týchto vecí, ktoré spomínal kolega Fecko, aj normu, ktorá umožní týmto tisíckam drobných majiteľov sa združiť a užívať zmysluplne ich majetok, pretože krajina bez gazdu je zle spravovaná krajina.
Ďakujem.