Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Tesne pred hlasovaním mi dovoľte povedať, že ja som racionálny človek. Dnes dostanete dôveru a môžete pracovať. Keďže ja mám rád túto krajinu, tak budem vám držať palce, aby sa vám v dobrých veciach darilo, v tých zlých projektoch aby sa vám nedarilo. Ak budete dobrá vláda, tak si zaslúžite aj poriadnu opozíciu, konštruktívnu, racionálnu a hlavne silnú. Jej systémom by mala byť racionálna opozičná politika, nie diverzné a záškodnícke akcie. Ja vám za seba môžem povedať, že takým systémom nepracujem. Čiže diverzné a záškodnícke akcie robiť nebudem. Nebudem urážať osoby, nebudem vám brať tvár, ako hovoria Číňania. Samozrejme, to isté očakávam od vás.
Ešte na záver mi dovoľte povedať, že jastrabi a žraloci sa skrotiť nedajú. A len aby sa nezabudlo, že ja za vaše programové vyhlásenie vlády nezahlasujem. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel vyjadriť uznanie pánu poslancovi Procházkovi. Možno som dobre nepočúval, ale tento prejav sa mi zdal najlepší alebo jeden z najlepších, ktoré hodnotili programové vyhlásenie vlády. Som veľmi rád, že je tu teraz toľko ľudí, keď sa bude možno hlasovať, sú tu médiá, naozaj to stojí za to, aby to zaznelo v čím širšej miere v médiách. Vnímam, že pán Procházka má určite pred sebou výbornú politickú perspektívu. V mnohom sa zhodujem s jeho názormi.
Možno by som vyzdvihol vetu, pri ktorej zaznelo, že súdržná spoločnosť a ďalšie ciele programového vyhlásenia vlády sú veľmi fajn, ale nepáči sa mu ten spôsob akým to chcete dosiahnuť. Veľmi podobne by som to hodnotil aj ja. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Ja keď som prvýkrát išiel za ten pult, tak som sa pýtal sám seba, či má zmysel za tým pultom niečo povedať, či sa niečo zmení. A pre mňa po tomto dlhom maratóne, často veľmi útrpnom, bol prejav pána Procházku naozaj veľmi príjemným osviežením. Prehovoril cnostne a múdry muž, z toho čo sa proste nedá naučiť, to musíte mať v sebe, keď to z vás tak ide. Takže ja mu týmto ďakujem.
A keby som sa vrátil. Tým som začal, či to má zmysel. Možno keby som nejakým nedopatrením bol poslancom strany SMER, tak po tomto prejave by som možno zneistel, a keby prišlo k hlasovaniu, možno by som sa zdržal hlasovania. Ďakujem.

Pán Procházka, chcem povedať iba jedno slovo: Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Viete, ja som s kolegom tiež Novotným v zdravotníckom výbore, tak my sme takí experti, že my hovoríme k tej širokorozchodnej trati, ak to vidíte, súvisí a v ďalšom výbore som pre kontrolu SIS, veľmi úzko súvisí so zdravotníctvom, ale to len tak ako na okraj. Netreba tu byť nejakým expertom a odborníkom a ja som to však pred dvoma dňami nepodal takú podrobnú analýzu ako pán kolega tuná pred chvíľou, ale logickým uvažovaním človek naozaj logicky na to príde. Ja túto problematiku širokorozchodnej trate tiež vnímam ako čosi negatívne pre rozvoj regiónov. Máte to v tom programovom vyhlásení veľmi pekne ako napísané a zdôrazňované, ten rozvoj regiónov. Ale tých 1 500 pracovných miest, ktorých je tam na východnom Slovensku a v Čiernej na Tisou, bolo by dobré, aby sa to zachovalo. A je to obrovský rozdiel, lebo je to z dlhodobého hľadiska je to tam zachované. Aj keď budeme vyrábať, ja neviem, vagóny alebo čosi také a prinesie to krátkodobo aj nové pracovné miesta, čo bezpochyby áno, čo by bolo aj pri budovaní tejto trati, ale z hľadiska budúceho, čo sa týka pracovných miest a regionálnych ako pracovných miest, naopak, prídu mnohí ľudia o túto prácu a dlhodobo. Pretože Viedeň, pokiaľ viem, tak nie je na Slovensku a neriešime ako regionálnu politiku v susednom Rakúsku.
Čo sa týka ešte zdravotníctva, tak chcel som tiež to ako podporiť a naozaj myslieť ako na ten rozvoj ako práve tých regionálnych nemocníc a tie Rázsochy, ja som vo svojom príhovore to tam spomínal. Nemôže to tam byť na úkor iných nemocníc a zdravotníckych zariadení v rámci ako Slovenskej republiky, lebo pripomínam Slováci žijú aj na východe Slovenska. Poprosil by som, aby sme aj o ich dbali. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Takže budem sa venovať len jednej záležitosti. Tá úvodná orientácia, nechajme to tak, to je na širšiu debatu.
K pánovi poslancovi Podmanickému. Ďakujem za vašu reakciu a chcem veľmi jasne povedať, že predsa človek má riešiť to, čo má na stole. Ja som počul o daňových riaditeľstvách, ja som počul o nástenkových tendroch. Je to sila médií? Je to zlomyseľnosť? Je to proste, neviem. Ale veci o ktorých rozprávam mi prešli pracovným stolom. Veci o ktorých rozprávam som klopal na dvere generálnych riaditeľov a ministrov, aby som ich bez toho, aby som to medializoval, bez toho aby som to nejakým spôsobom nafukoval, riešil ľudsky. Takže preto hovorím o tom, čo mi je známe, čo poznám, čo jednoducho doslova mi prešlo stolom, čo mi spôsobovalo traumu, čo ma zahanbovalo, a preto o tom rozprávam. Aj keď už, samozrejme, táto éra, bude ju treba uzavrieť. A preto sa nevenujem nástenkovým tendrom ani daňovým riaditeľstvám, ale tomu, čo som osobne zažil. A súhlasím, že treba sa venovať ozaj nielen jednému obdobiu. Ešte som poriadne ani nepodpísal papier o prevzatí dekrétu poslanca a som reagoval v Hospodárskych novinách.
Chcem vás upozorniť napríklad na vec, ktorú tiež budem prosiť pána ministra Jahnátka, aby ju dotiahol. Bolo to jedno možno z prvých jeho vyhlásení, keď povedal, že tá zámenná zmluva medzi Lesmi Slovenskej republiky a tou jednou súkromnou eseročkou musí byť anulovaná. Ja s tým naprosto súhlasím. Mal som aj výmenu názorov s pánom exministrom Simonom. Aj budem trvať na tom, aby teda pán minister určite toto svoje prisľúbenie dotiahol do konca, pretože to je vec, ktorá tentokrát padá na obdobie, ktoré ste, pán Podmanický, spomínali. Dokonca je to zmluva, ktorá deň pred voľbami sa veľmi rýchlo presúvala z Bratislavy do Banskej Bystrice a potvrdzuje sa teda, že skutočne, ten podnik je bohatý, pokušenia veľké a je s čím bojovať. Ale to, čo mám konkrétne na stole, nie to, čo som počul. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja som chcel tie percentá ako upresniť, aspoň štatistiky, čo uvádzajú. Reagujem k tej úvodnej časti pána Mičovského. Tak sa štatistiky uvádzajú ako 4 %. Samozrejme, mohli by sme viesť o tom ako polemiku. K tomu chcem ako toľko dodať, že na tie práva. Ku pánu kolegovi Igorovi Matovičovi chcem zase reagovať, aby sme pamätali aj na deti, že aj ony majú práva. Ako prídu k tomu deti, ktoré by boli adoptované u dôchodcov alebo u dvoch matiek? Tak ako kolega Vašečka to spomenul, že vychováva a formuje ako svoje deti a tá priorita je predovšetkým ako v rodine. Ja sa pýtam, dvaja muži ako vychovajú, ako chlapca? Ako bude orientovaný? Ale dve ženy? A podobne. Nedá sa s tým ako súhlasiť. Naozaj mne sa páči v programovom vyhlásení vlády tá orientácia ako na tú rodinu. A heterosexuálnu rodinu. My sa stále tuná už dlhé roky zaoberáme 4 %. Nechcem ich ako podceňovať. Ja som sa trošku zamotal ako predchádzajúce. Ale svetová organizácia WHO, tak oni vyňali spomedzi duševných chorôb práve toto ochorenie. Kedysi to tam bolo. Homosexualita ako duševná choroba. Ja si dovolím povedať, že to je chyba. Naspäť to tam patrí. Týmto ľuďom sa špecificky treba venovať. Máme tuná psychiatrov, liečebne. Určite by sa našli ďalší ako odborníci. Netvárme sa, že sú to ľudia, ktorí nepotrebujú ako pomoc. Potrebujú ju. Ja nimi nechcem ani opovrhovať, ani ich dehonestovať, ale je to skupina ľudí, ktorým sa treba ako špeciálne ako venovať. K tým ostatným otázkam, ktoré spomenul pán Mičovský, pre krátkosť času, žiaľ, nemôžem reagovať. Tak ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Ja potom spomeniem, že tak ešte je tu jedna menšina na Slovensku, ktorú reprezentuje aj tuto pán Mičovský, a to je menšina utláčaných ľudí, ktorí jednoducho si nemôžu pomôcť voči tým, ktorí majú moc v rukách. A takto vzniká arogancia moci. Takže ja opätovne poďakujem pánovi poslancovi Mičovskému, že sa dokázal v minulosti postaviť a nebáť, a už nás k tomu vyzýval zakladateľ česko-slovenského štátu pán Masaryk, aby sme sa nebáli a nekradli. Či naopak to hovoril? Nekradli a nebáli sa ? Takže zdôraznime to na Slovensku a vyzvime skutočne nás všetkých. Dajme príklad ľuďom a buďme, že dodržiavať zákonnosť je imperatívum. Dodržiavať zákonnosť je imperatívum a majme teda súcit s tými utláčanými na Slovensku, ktorí jednoducho hovoria, že proti mocným sa nedá nič. Viete, to musí vyjsť z tejto budovy, že tí mocní sa nebudú správať arogantne a nebudeme jednoducho poskakovať len pod taktovkou nejakých finančných skupín. Však stále sa o tom hovorí, že nejaké finančné skupiny. Ja vlastne neviem pochopiť, prečo to tak vlastne môže byť? Prečo to tak vlastne môže byť, že niekto stále potrebuje kradnúť peniaze na Slovensku? Tak ak je to zase naivná otázka, tak ja som pochopil a myslím, že dosť ľudí na Slovensku to pochopilo, že peniaze nie sú večné, že večné a teda dôležité a skutočne hodnotné sú iné hodnoty. A ak si niekto chce predávať charakter, česť a dobro svojej rodiny alebo svojho života za peniaze, tak je to v podstate veľmi nízke. Tak ja opätovne vyzvem, ďakujem pánovi Mičovskému za príklad, a znovu poviem. Ľudia, páni poslanci, vláda, ministri, ľudia v moci postavení, buďme príkladom príkladov. Jednoducho buďme ľudmi dôstojnými a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Janko, ako lesník výborne. Lesy sa mi páčia, ale nevyznám sa v lesníctve, ale ako moji predrečníci, ma podvihlo, keď si hovoril o tom ako otec a hovoril si o sexuálnych orientáciách. Takže sa vrátim k tej kratučkej prvej časti. Ja mám dvoch synov. Jedného som dneska spomínal. Ten najstarší má 14 rokov. Nemyslím si, že orientácia sa nejak sama od seba vykryštalizuje. Ja svoje deti formujem osobne a s mojimi synmi rozprávam. Mám mladšieho syna, ktorý má 7 rokov a veľmi otvorene sa rozprávame o týchto veciach. A je to veľmi vážna a dôležitá vec. Pred chvíľou som reagoval na jedného tak súkromne, že problém nie je v tom, že by sexuálne menšiny nemali práva. Ony chcú privilégiá. Budem bránim ich práva, aby mali presne také isté práva ako jednotlivci, ako ktorýkoľvek občan Slovenskej republiky a budem prvý, ktorý budem zdvíhať hlas proti tomu, ak im budú ubližovať. Ale nesúhlasím, aby mali privilégiá ako manželstvo a rodina. To je môj postoj a nielen môj. Možno prečo sa tu nestrhla taká diskusia, lebo tu nie je nikto z KDH, čo mi je osobne veľmi ľúto. Nielen kvôli tejto téme. Ďalšia vec. Nemyslím si, že toto je vec orientácie alebo nejakej menšiny. Ja, vo všetkej úcte, poviem, že je to deformácia, úchylka, je to škodlivé. To ma však nevedie k nenávisti, ale k tomu, nech si tieto veci realizujú v súkromí. Proti tomu nič nenamietam. Ďakujem.

Najprv teda k tej prvej téme, k menšinám. Zaznelo tu taký výpočet, teda, že či je štyri, päť percent alebo koľko vlastne je homosexuálnej menšiny na Slovensku. Tam to ja osobne cítim, že vlastne menšina je preto menšina, lebo jednoducho je v menšine a nie je podstatné, či to je štyri, päť alebo naozaj 0,001 %. A vždy by sme sa mali snažiť všetkým ľuďom na Slovensku dať rovnaké práva, ale nemali by sme sa schyľovať k tomu, aby sme pod rúškom akože antidiskriminačného správania zrazu zaviedli diskrimináciu prirodzeného vzťahu muža a ženy. A tak mi niekedy snaha proregistrovaných partnerstiev aktivistov pripadá, že nakoniec cieľom ani nie je vyzdvihnúť vzťah toho homosexuálneho páru, ale potlačiť vzťah muža a ženy do ústrania. Čo sa týka názoru na anonymné podania, tam, Janko, s tebou nezdieľam názor, že nie je správne, aby sme vlastne reflektovali nejaké podnety na základe anonymných podaní. Bohužiaľ, v štáte, kde políciu, prokuratúru, súdy de facto ovládajú politici, lebo tí nominujú tých kľúčových ľudí na týchto pozíciách alebo vytvárajú pravidlá ako tieto organizácie fungujú. Je veľa ľudí, ktorí nedôveruje týmto organizáciám alebo inštitúciám a tým pádom by sme ich mali chrániť. A to si povedal aj ty potom v ďalšej vete, že mali by sme chrániť ľudí, ktorí sa dokážu postaviť proti korupcii. A ja si myslím, že práveže aj anonymná forma alebo možnosť anonymne podať nejaký podnet, je forma chránenia tých ľudí, ktorým záleží na boji proti korupcii. A možno raz dospejeme do štádia, kedy toto chránenie budeme môcť zrušiť. Ale zatiaľ na Slovensku asi chrániť musíme.