Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Lojzko, ja ťa mám ľudsky rád. Ľudsky aj klubovo, jednoducho poznal som ťa dávnejšie z médií a teraz, keď ťa vnímam ako človeka, tak ja fakt nachádzam na tebe veľa, veľa rozmerov, ktoré tu množstvu našich kolegov chýbajú, a ak hovorím, že ťa mám rád, že si ťa vážim, tak to myslím vážne.
Akurát v tejto chvíli mi Jofo zobral to, čo som chcel povedať, lebo ozaj, neber to teda, že chcem do teba drgnúť nejak, ale asi fakt tá neistota, ktorá tu je, logicky vedie aj k takému záveru, ktorý si urobil, že by sme sa mali možno aj pre istotu zdržať, lebo tu fakt nikto nemá stopercentnú istotu.
Napriek tomu si myslím, že sedí to, čo povedal Jozef. My musíme sa rozhodnúť a bude to na nás a je veľmi dobré, ak to budeme zvažovať možno do poslednej chvíle. Ja som presvedčený, že to rozhodnutie je veľmi, veľmi dôležité. A ten smútok z toho, že táto snemovňa, táto sieň zákonnosti to vníma tak, že tu netreba byť, je pre mňa šokujúce, a ja verím, že sa to už nezopakuje pri podobných vážnych rozhodnutiach, lebo tomu nerozumiem.
A možno ešte, predsa len by som povedal aj niečo, kde by som bol viacsúhlasný tentokrát s tebou. Keď si spomenul to, že ty nechodíš jesť chlebíčky do Bruselu, tak fakt si mi pripomenul z minulých rokov spústu relatívne vysokopostavených ľudí, ktorí do toho Bruselu chodili veľmi, veľmi často. A možno to boli mnohokrát kultúrne, oddychové akcie skoro za odmenu, pretože tie delegácie boli vyberané tak, aby to bolo za odmenu. Ja sa ozaj spytujem, aký majú tí ľudia dnes, dnes názor? Ozaj cítia tu zodpovednosť, ktorá by tu mala byť na nás? Neviem. Chcel by som, aby tak bolo. A veľmi si želám, aby sme sa zajtra, tí stopäťdesiati mínus chýbajúci, rozhodli dobre.

Ďakujem. Pán poslanec Hlina, musím povedať, že možnože, bohužiaľ, z tvojho pohľadu nie som odborník ani na hokej, ani na futbal, a nikdy som sa do takejto pozície nestaval. A na londýnskom starostovi závisia hlavne Londýnčania a od nášho rozhodnutia závisia Slováci.
A to vyviňovanie alebo ten postoj, ktorý si hovoril smerom k tomu, akú máš alebo nemáš zodpovednosť za súčasný stav z minulosti, je možno správny, ale dnes je ten moment, tak ako si hovoril, kedy tú zodpovednosť preberáš.
Čiže od zajtra, od 11.00 hodiny to už bude aj na tebe a na tvojej zodpovednosti a na tvojom rozhodnutí. Vždy prichádza, či si tu dva dni aj s cestou, alebo dvadsať rokov, vždy prichádza ten zlomový moment a myslím si, že ja nemám osobne tú schopnosť odľahčiť situáciu, ako si to odľahčoval na začiatku tvojho vystúpenia, ale argumenty, ktoré som sa snažil ja zozbierať, nemajú ísť v miere tej, že niekto komentuje futbalový zápas alebo hokejový zápas.
Myslím si, že moje rozhodnutie netrvalo týždeň, netrvalo mesiac, je to čas, kedy som sa snažil hľadať argumenty z jednej, z druhej strany, a tak ako sme mali jedného ekonóma na klube, ktorý vravel za, tak sme mali aj ekonóma, ktorý vravel proti. Myslím si, že rozhodnutie je teraz na nás, a myslím to do bodky a do písmena. To rozhodnutie. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Príjemný podvečer prajem. Pani podpredsedkyňa, vážený pán minister, vážení trpezliví kolegovia, ja už som aj pomaly rezignoval a povedal som si, že nevystúpim, však načo. Aj som chcel, teda dodám, ale mi to, ma predbehol pán Osuský, začem bukvy, vsjo jasno, tak to už len opakujem. Po všetkých tých patetických výzvach, ktoré tu zazneli, po tých morálnych apeloch, silných apeloch, odvolávkach na deti, na vnukov, som sa zľakol. Bola taká scéna v jednom filme, taký tajomný hlas sa pýtal: A čo si robil, Bohouši, vtedy, čo si robil? A ja som sa zľakol, že aj mňa sa niekto bude pýtať: Alojz, a ty si čo robil? (Smiech v sále.) Čo si robil 21. 6. 2012, keď sa prijímalo euro? (Pozn. red.: správne má byť "euroval".) Kde si stál? Na ktorej strane valu, Alojz, kde si stál?
Zľakol som sa tohto hlasu, a tak som tu. A dovoľte aj mne niečo povedať.
Prepáčte mi tento mierne zosmiešňujúci vstup, ale po tom všetkom, čo tu zaznelo, je toto už na uvoľnenie, taký odvar z babského ucha.
Kolega Vašečka by ako učiteľ možno začal tým, že by povedal, vážení, zdvihnite ruky, ktorí ste si to prečítali, všetko, čo tam máte o tom eurovale. Zdvihnite ruky.
Asi by sme aj povedali to, čo povedal, a teraz prvýkrát budem súhlasiť s pánom Sulíkom, že ako on predpokladá, ja predpokladám, že málokto. Ja si to tiež myslím.
A nasledovala by možno ďalšia otázka, koľkí z vás, ale aj koľko ľudí v uliciach Slovenska tomu rozumie. A tu už by sa zdvihli všetky ruky. Je naozaj smutno-smiešne, koľko sa nám tu vyrojilo všelijakých odborníkov na euroval. Všetky tie mechanizmy, budúcnosť, všetko, čo s tým súvisí. Toľko, ako expertov na hokej, na futbal.
Som rád, že nastal v tej diskusii, a tu aj zaznel taký argumentačný posun, že to už neni tučný Grék a banka, ktorá financovala Messiho, ale že, že sa tu objavili aj slová ako geopolitika, stratégia, ba dokonca Čína, keď nezaznela tu, tak u nás včera na klube zaznela.
Čína, vážení, to nie sú šľapky na trhovisku, to si niekedy mýlime. To je to, čo v tomto rozmere mne čiastočne chýba, že tieto, týchto slov zaznieva málo a že o aký kontext sa v tejto veci jedná, čo je kľúčové.
Ako to povedal jeden ekonóm včera v našom klube, že na londýnskom starostovi záleží viac ako na Slovensku pre svetové trhy. To je fakt, asi, pán Mikloš ma prípadne doplní, ale myslím, že veľký rozdiel tam nebude. Čiže v niektorých veciach sa nepreceňujme, aby to nevyznelo tak trošku aj smiešne.
To, kam sa Európa dostala, je problém. Je problém pre nás, pre celú Európu. A tu znova, ale nakoniec budem súhlasiť s pánom Sulíkom, je to preto, lebo sa nedodržiavali pravidlá. A, vážení, kto nedodržiaval pravidlá, ja? Poslanci z nášho klubu, čo ja s tým mám?
Pravidlá nedodržiavali predstavitelia Európskej únie, pravidlá nedodržiavali politici. Ako dneska pán Bugár povedal, ja som tu dva dni aj s cestou, on je tu dvadsaťdva rokov. Nuž, aj on teda je zodpovedný za to. Aj politici SMER-u, aj politici SDKÚ, aj politici KDH, a teda, samozrejme, aj politici MOST-u.
Koľkože to bolo radosti, keď sme sa dostali do EÚ, koľkože to bolo tlačoviek, prezentácií, kamier, koľko ciest do Bruselu, do Štrasburgu. Kde je zodpovednosť?
Ja som bol v Bruseli raz, jedenkrát za svoje peniaze, a nedopadlo to dobre. Bol som tam pomaly vyhlásený za personu non grata.
Zodpovednosť za súčasný stav je na politikoch a opakujem, na politikoch SMER-u, SDKÚ, KDH a MOST. Teda v tom našom slovenskom kontexte, samozrejme, nie v európskom. Nie moja, dovolím si tvrdiť, že nie ani nášho klubu, a áno aj, nie je ani zodpovednosťou SaS. My sme totižto, teda ja určite nie, som do Bruselu chlebíčky jesť nechodil.
Preto čiastočne oceňujem, že zodpovední si uvedomujú túto situáciu a majú snahu hľadať riešenie. Oceňujem, že SMER a SDKÚ sú za euroval. Ja nie som predsedom fan klubu eurovalistov a nie som ani predsedom akčnej skupiny nepriateľov tučného Gréka. Som otvorený argumentom a som si aj vedomý sily svojho hlasu, symbolickej sily.
Nepripúšťam si však ofenzívnu argumentáciu kolegov z SaS o tom, že naše deti, naši vnuci a tak ďalej, a tak ďalej. A že keď zahlasujete za euroval, tak a potom ide ten frontový nálet, nakoniec to zaklincuje pán Osuský. Takto problém nestojí.
Ja si uvedomujem tú situáciu, v akej je Európa, v akej sa ocitla, a opakujem, ja som ju nespôsobil. Nebudem však hľadačom riešenia, demagogický, ofenzívny, pomaly ich citovo vydierať, že deti a vnuci a tak ďalej. Nechám ich, a tak vlastne aj rozhodli naši voliči, tak to chceli voliči aj tejto krajiny, nechám ich, nech preberú zodpovednosť a nech nájdu riešenie. A za to riešenie nech preberú zodpovednosť.
Takže keď sa ma bude niekto pýtať, že kde som bol dvadsiateho prvého, tak poviem, bol som tam, v ten pamätný a povestný deň. Keď sa ma bude pýtať, ako si hlasoval, odpoviem, zdržal som sa.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedajúca, milé dámy a milí páni, ktorí ste tu ešte zostali. Chcel som trošku dlhšie, budem veľmi stručný. Viete o tom, že dnes je najdlhší deň v roku, takže možno preto nám tu kolegovia zo SMER-u dopriali, aby sme tu boli do noci, lebo rátajú s tým, že vlastne asi keď odtiaľto odídeme, tak či tak ešte bude svetlo.
Každopádne si myslím, že je nedôstojné od vás, nehnevajte sa, odhlasovať to, aby sme možno najdôležitejší zákon a najdôležitejšiu rozpravu, jaká v tomto parlamente zaznela za posledných možno desať rokov a jaká zaznie za budúcich desať rokov, posúvali naozaj do týchto večerných hodín. A je to nekolegiálne a myslím si, že nie je to fér. Takisto nie je fér od pána prezidenta, že nás takýmto spôsobom možno stresuje nepriamo a my tu skáčeme podľa toho a tento najdôležitejší zákon prejednávame podľa toho, že či pán prezident niekam na nejakú návštevu pôjde alebo nie.
To je všetko.

Ďakujem za faktické poznámky. Ja len doplním, skutočne sa mi zdá, že je to nedôstojné, a ten moment tejto nočnej rozpravy považujem aspoň za malé víťazstvo toho, že názor, ktorý ide proti tomu, aby sme tento mechanizmus prijali, musí byť diskutovaný aj po devätnástej hodine a dúfam, že svedomie a presvedčenie ľudí, ktorí nás posunuli do tejto hodiny aj v duchu toho, že pravdepodobne sa chystajú tento mechanizmus podporiť, bude skúšaný nie nami, ale budúcnosťou, a že odpoveď na ňu im dlho a dlho vo svedomí nedá spať.
Ďakujem.