Videokanál klubu

Súvisí to s tým. No dobre. Čiže znova len poviem, zopakujem, aby sa nezabudlo, ten návrh dám a nechám to naozaj na vás, vážení, môžte tu na mňa sršať síru, liať vodu, hej, nechám to na vás, na vašom rozhodnutí, ako sa k tomu postavíte. Ďakujem.

Pán predrečník, asi znova spravil tú istú chybu, že bol v inom parlamente, lebo tuná kolega Matovič nesúhlasil v zásade s tým, čo som ja hovoril, čo bolo takým nóvom aj pre toto plénum. Čo je v zásade dobré a logické, že sú rôzne názory. Ja len zopakujem, aby sa nezabudlo, keď príde táto voľba, ja dám ten procedurálny návrh, že teda tento, ak už, znova len záleží na vás a ja som to povedal, keď chcete, znova to zopakujem. Nebudem tu ani apelovať ani na deti, ani na vnukov a ja neviem patetické nebo, hviezdy. Je to len na vás, či vám to tak stačí, alebo nie. Za seba hovorím, mne to nestačí, hej, a možno je to zvláštne, možno to vyznie komické, aj silnejšie výrazy, zdá sa, tu používajú.
Mám takú obavu, že tragédiou tohto návrhu je, že ho nenapadlo niekoho iného, ale nevadí, predsa len proste urobím to, čo urobím a ja viem, že keď budem búchať topánkou po stole, tak niekto si sakramentsky na tom zgustne. Ale znova je asi pravdou to, že možno sa niekto zamyslí, že či náhodou by to nestálo za tú zmenu a že či by nemali o tom uvažovať. A to, že sú na výboroch, sú na výboroch. Však to je logické, že sú na výboroch, ja len hovorím o elementárnom, o elementárnej slušnosti, o elementárnej štábnej kultúre, že niekto, za koho odo mňa sa očakáva, už to je jedno čo. A, nedajbože, keď sa čaká odo mňa, že mám byť za, hej, aby som ho poznal, aby som ho videl. Lebo áno, pán Kolesík, máte pravdu, ja môžem ísť na výbor, ale ergo to neznamená, že zrovna vtedy ja mám čas, hej... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďakujem. Chcem len potvrdiť tú ideu, že príliš formalizovaný proces parlamentnej rozpravy by pravdepodobne aj z môjho pohľadu nedokázal odhaliť to, čo by sme od daného kandidáta chceli zistiť. Myslím si, že naozaj v parlamente a v parlamentnej praxi fungujú nástroje, ktoré by sme mali ale podporiť a skutočne sa nad nimi zamyslieť, pretože rakovina spoločnosti, a to politické nominácie sú, sa dejú aj priamo teraz, aj dnešné ráno sme vlastne začínali politickou popravou jednej generálnej riaditeľky, kde v tajných voľbách bola odvolaná. Myslím si, že tento prvok síce nikoho z politikov nezaráža, zároveň verejnosti obrovským spôsobom vadí. Neodbornosť a obrovská miera lojality na úkor výkonu funkcie, ktorú má v štátnej správe konkrétny človek zastávať, sú priamo dane, ktoré platíme za to, že nevieme sa cez politické spektrum alebo v širšej diskusii dohodnúť nad tým, že by sme mali obsadzovať úrady odborníkmi a nie tými ľuďmi, ktorí sú loajálni a poplatní tej ktorej politickej garnitúre, ktorá je práve pri moci. Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, milé dámy, milí páni, v podstate vystúpením v rozprave chcem reagovať na Alojzu Hlinu a keďže by som to nestihol vo faktickej poznámke, tak som si dovolil túto formu, ale nebudem dlhý.
V druhých kluboch to asi nie je zvyčajné, ale u nás je to moderné alebo toto je to nóvum, ktoré sme do parlamentu doniesli, že v klube máme rozličné názory na rozličné veci a vôbec sa za to nehanbíme a možno z tohto pohľadu reprezentujeme tak trošku viacej, keď raz parlament reprezentuje názor ľudí na Slovensku, tak náš klub je taký trošku ako keby parlament v parlamente. U nás sú na niektoré veci aj iné názory a vôbec sa za to nehanbíme a nepovažujeme to za našu slabinu. Je tu niečo, tá vnútorná demokracia, ktorá dovoľuje ľuďom v klube vysloviť svoj názor a nebáť sa za neho. Niečo práve, čo nás robí vnútorne silným, že nedusíme ten svoj názor, nebojujeme proti jemu vlastnému a jednoducho u nás v klube je dovolené mať svoje vlastné svedomie, svoj vlastný názor.
A práve preto v tejto veci napríklad vyslovím názor, ktorý je iný, ako je názor Alojza Hlinu, a nehanbím sa za to. To, čo Alojz načal, že vystúpil proti politickým nomináciám, že sa mu nepáči, že tu máme hlasovať teda bez toho, aby sme toho človeka poznali, samozrejme, s tým súhlasím. My štyria sme v predošlom volebnom období veľakrát vystupovali proti politickým nomináciám, aj keď nikomu druhému to nevadilo a nazývali sme politické nominácie ako rakovinu slovenského politického systému. Naozaj si myslím, že každý z nás, keď si úprimne dá ruku na srdce, tak uzná že nie je pravdepodobne zdravé, lepšie povedané, je choré, keď po každej zmene vládnej moci nastáva zemetrasenie na úradoch a tisícky, pomaly desiatky tisíc ľudí vyvolane, následne musia zmeniť svoje zamestnanie a pomaly upratovačka sa bojí, aký šéf na úrad príde a ktorý nakoniec jej šéf ju vymení, lebo nebola niekomu politicky po vôli.
Pravdepodobne za tejto situácie, keď takto našej úrady fungujú, že vždy tí ľudia sa boja vysloviť názor, lebo by sa mohli dostať do politickej nemilosti svojho šéfa alebo teda svojho nadriadeného, tak pravdepodobne neprispieva ku kvalitnému výkonu práce úradníkov na úradoch. Čiže z tohto pohľadu ja pevne verím, že ktokoľvek v tejto sieni, kto naozaj to úprimne myslí so záujmami Slovenskej republiky, uzná, že politické čistky akejkoľvek vlády modrej, červenej, akejkoľvek, nie sú namieste, nie sú správne a mali by sme s tým niečo robiť. Toto bol aj cieľ náš, keď sme v minulom volebnom období na tento problém upozorňovali a aj do budúcna upozorňovať budeme. Len teraz je otázka to, že naozaj ako ho riešiť? Buď teda môžeme to riešiť tým, že tieto nominácie, ktoré teda napr. má parlament na starosti, že budeme si tých ľudí pozývať tu, aby za týmto pultom vystúpili, tu sa môžem zhodnúť s pánom Jánošom, myslím si to, bolo by to naozaj o 5-minútovom divadielku. Vieme sami, že keď vám príde aj na pohovor človek, ktorý je nabrífovaný od profesionála, ktorý mu povie, čo má rozprávať, tak päť minút vám bude rozprávať niečo a vyvolá u vás také pocity, že naozaj je fundovaný a je dobrý. Omnoho lepší podľa mňa spôsob je to, čo niektoré politické kluby alebo kluby politických strán aj využívajú, je prizvanie si prípadných kandidátov k sebe na klub. Čiže prizvať si ho, vyzvŕtať ho pol hodinu, hodinu, dve hodiny, desať hodín a pýtať sa na všetko možné a máte omnoho lepšiu možnosť poznať toho daného človeka v konfrontácii názorov.
Tretia možnosť je zrušiť politické nominácie úplne, ale dopredu uznávam, že asi to nie je reálna cesta. Možno, ak by sme sa dohodli na nejakom rozumnom kompromise, hovorím, dohodli možno v naivnej viere, ale pevne verím, že raz sa tento parlament na tom zhodne, že to nie je správne meniť tisícky ľudí a dohodneme sa na mechanizme, kde sa povie, že áno, o.k., zmení sa vláda, tak týchto dvesto pozícií automaticky si politická strana môže menovať a spadajú čisto, vlastne sú to nejaké politické funkcie, ministri, štátni tajomníci, ja neviem, vedúci úradov ministerstiev, naozaj títo ľudia, ale že bude to mať niekde určitú hranicu a tam povieme stop, ďalej to už bude o odbornosti a spravíme tú pevnú hranicu a necháme úradníkom, na úradoch, aby si žili svoj život a, samozrejme, budeme od nich vyžadovať, aby dodržiavali zákon.
Lebo naozaj sa mi nepáči to, keď veľakrát podľahneme takému, podľahneme hovorím podľahneme ako politici takej argumentácii, že veď je logické aby sme si dosadili svojich ľudí, lebo musia to byť ľudia sžití s našim volebnom programom a sžití s tým, čo presadzujeme, s našou ideológiou, aby napĺňali naše ciele, našu víziu. A to je hlúposť, by sme od úradníkov na úradoch mali vždy vyžadovať, aby dodržiavali zákon, nie aby dodržiavali alebo mysleli tak, ako myslí ich politický chlebodarca. Čiže v tomto určite nesúhlasím, lebo ak dáme úradníka vykonávať, ja neviem, post šéfa úradu práce a ten má dobre napísané zákony, kde nemôže, niečo nezáleží čisto od nejakého ľudského rozhodnutia, tak sledujme toho úradníka, či dodržiava zákon, nie že či je sociálny demokrat alebo nejaký pravičiar. A toto si myslím, že by malo byť našim cieľom, aby na konci takto sme pristupovali k úradom. Viem na druhej strane, že je veľmi také ľúbivé od politických strán mať túto moc dosadzovať si ľudí a takýmto spôsobom ťahať nitky na tých úradoch. Je príjemné, keď pochádzam z nejakého okresu a mám svojho kamaráta, svoju sesternicu alebo kamarátovu svokru šéfku daňového úradu. Vždy už tí moji známi pristupujú ku mne inak, ak vedia, že takúto nitku ťahám, ale nie je to fér. Nie je to fér voči tým úradníkom, keď úrad nevedie ten najlepší, ale vedie ten najlojálnejší alebo ten, ktorý je vždy teda prisluhovač danej politickej strany. A hovorím to na všetky politické strany, aby sme teda boli na istom.
Takisto si myslím v tejto súvislosti, že by sme mohli ukázať a urobiť také gesto, že začneme bojovať proti politickým nomináciám a jednu funkciu, ktorá je vrcholná ústavná funkcia, a to je funkcia prezidenta, že by sme ju nechali ľuďom k dispozícii. Že politické strany na prejav toho, že to myslia možno s bojom proti politickým nomináciám vážne, takže by sme sa navzájom dohodli a povedali by sme, nebudeme nominovať nikoho na funkciu prezidenta a necháme tento úrad naozaj občanom, nech si ľudia zvolia, nech si vyberú spomedzi seba naozaj skutočného občianskeho kandidáta, nemyslím takého teda, že ktorý niekedy politikom bol alebo dlhé roky je radovým členom politickej strany, rýchlo odovzdá stranícku knižku a bude sa tváriť, že je občiansky kandidát, ale naozaj skutočne občianskych kandidátov, ktorí medzi nami sú a ktorí by boli vhodní zastávať tento úrad a dali by sme túto najvyššiu ústavnú funkciu ľuďom na Slovensku. A myslím si, že by to bolo sympatické gesto od nás všetkých a žiadnej politickej strane nič by sa nestalo, ak by sme nemohli si povedať, že ten prezident je náš. A možno nesúvisiac, ale chcel som aj na tento problém upozorniť alebo teda dať vám myšlienku, na ktorú by som poprosil keby ste sa zamysleli, či by nebolo vhodné úrad prezidenta naozaj nechať ľuďom, nech si ľudia zvolia svojho prezidenta a politické strany by dali ruky od toho preč.
Keďže som tu vymenoval možnosti možno, ako sa postaviť voči boju proti politickým nomináciám, aj teda tuná alebo k takému zneužívaniu parlamentu na hlasovaciu mašinériu a keďže si myslím, že aj dnes existuje možnosť, ako poslanec môže si vypočuť svojho kandidáta, alebo kandidáta, ktorý je navrhnutý v pléne, a to je teda cez vystúpenia, alebo požiadať ho o vystúpenie na klube, tak si myslím že akékoľvek teátra typu búchanie po stole, nie je namieste. Jednoducho v prvom rade sa treba zamyslieť nad sebou, či sme využili všetky možnosti na to, aby sme si daného kandidáta vypočuli a ak sme ich využili, o.k., búchajme s topánkou po stole, ak sme ich nevyužili, nemáme na to morálne právo.

No priznám sa, neviem, ako reagovať, lebo mám pocit, že sme sedeli v inej sále, že ja som bol teleportovaný na nejaký iný parlament, to čo som hovoril, som hovoril iným poslancom a títo poslanci počúvali niekoho iného, lebo to absolútne nesedí s tým, čo som ja hovoril. Ale len zopár drobných poznámok, ja neviem, že volí sa v pléne, nevolí sa v klube. Parlament má aj také, by som povedal, také možno pre niekoho zvláštne veci, akože aj vlajka je tu potrebná, aj nejaká úcta k priestoru, proste to sú nejaké tradície toho parlamentarizmu možno dlhšie, takže neviem, že, samozrejme, možno že nájsť tú čistú logiku, ja tu mám študovať životopis. Ja si ho preštudujem, ale hovorím mám taký pocit, že sme sa asi nepočúvali navzájom, lebo argumentačne sa ani neviem poriadne k tomu vyjadriť, že či personálna agentúra. Nehovorím, že toto je personálna agentúra, však ja len hovorím, že keď rešpektujem dohody, aj tie čo boli, to znamená je to len o zodpovednosti toho nominujúceho, ak je to politicky dohodnuté, nie je problém, však to prejde. Ale ak sa tu postaví nejaká oštara a potom zistíme, že nevie pomaly z úst povedať ani dve súvislé slová, tak potom ten, kto ho nominoval, možno mu aj prejde, tak ten preberie zaňho zodpovednosť. Ja netvrdím, že to tak je, ale je to úcta k parlamentu, že človek, ktorý chce byť zvolený v parlamente, a to je aj úcta k nemu, že keď ho volí, tak má možnosť prísť pred, predsa mne to tak sedí, vnútorne to tak cítim. Samozrejme, môžete tu nájsť nejaké argumenty typu, ja neviem čo, ale však to je päť minút, päť minút, tu nikto nehovorí o personálnej agentúre, o ničom. Tu hovorí o krátkom predstavení sa a ja budem rešpektovať dohodu. Aj u nás v klube, keď bude nejaká dohoda, že sme sa dohodli, áno, ale to je elementárna slušnosť, to je štábna kultúra, že teda sa tu nejakým spôsobom vráti a že tu bude. To znamená, že bude tu niekto, za koho ja mám hlasovať. Mne hovoríte, že mám hlasovať za niekoho, koho som v živote nevidel, v živote som ho nepočul a odo mňa sa očakáva, že hlasujte. No nie, u mňa to tak nefunguje. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Alojz, my sa zhodujeme v jednom obrovskom balíku alebo to, čo sa snažíme prezentovať, a to je odstránenie z politického a verejného života politické nominácie. Skutočne rozumiem tomu, že vraví, že by ľudia, ktorí nemajú odbornosť, nemali vo verejnom živote pôsobiť. Čo však sa mi zdá trošička nedomyslené alebo možno v rámci toho surového nápadu, ktorý si povedal, je to, že plénum parlamentu by bolo podľa mňa, aj z rôznych týchto otázok by nemalo byť hlavne personálnou agentúrou alebo nejakým kádrovým oddelením, myslím si, že sú iné formy. Napríklad jedna z nich je predstavenie kandidáta, že by bola povinnosť, ak je taký záujem na poslaneckom klube alebo minimálne na výbore.
Nechce sa mi teraz v súčasnosti komentovať to búchanie topánkou po stole, pretože, to si myslím, že bolo už troška nad rámec toho, čo si chcel asi povedať. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, asi je pravdou, že vystúpiť v rozprave k takémuto bodu sa bude zdať zvláštne, aj som rozmýšľal, či vystúpim, alebo nie, ale nedá mi.
Hlasujeme tu o schvaľovaní určitých personálnych nominácií. Ja rešpektujem, že prebehli politické jednania, dohody, to rešpektujem, ale aj tak mi to príde zvláštne hlasovať za niekoho, koho som v živote nevidel. Minulý týždeň sme hlasovali do dozornej rady fondu a zistili sme, že okrem pána Lišáka, Krála sme schválili aj pána Végha, ktorý, my sme potom zistili o niečo neskôr , že je postavou v spise Gorila, čo teda ergo neznamená hneď nejaké k. o. kritérium ale je to minimálne politicky zvláštne, že v jeden deň odsúhlasíme to, aby minister vnútra predniesol správy o vyšetrovanie spisu Gorila a o štyri hodiny neskôr na základe nominácií schválime do ako predsedu Dozornej rady človeka, ktorý v spise figuruje.
Naozaj mi to príde zvláštne, akceptovať tento parlamentný úzus, i keď, zdá sa, funguje dlho. Prebehnú politické dohody a personálne nominácie sa normálne schvália v pléne. Ja s tým mám problém. Čo sa týka tej minulej nominácie, ja som ju ignoroval. Dohody sa nemusia meniť, dohody môžu zostať, čo je dohodnuté, je dohodnuté, ale poslanci by mohli vedieť o kom hlasujú obzvlášť, ak ho vôbec nepoznajú. Neviem, čo by sa stalo, neviem, či by z niekoho odbudlo, ak by sa nakrátko prišiel predstaviť do pléna a povedal: "Volám sa Ferko Mrkvička a som odtiaľto a chcem pre vás a pre túto krajinu urobiť toto." Celé by to mohlo trvať 5 minút. Ktovie, možno by sme zistili, že kto koho vlastne nominoval.
Teraz odbočím čiastočne, vystupoval tu minulý týždeň pán Šefčovič. Ja neviem, kto jeho nominoval, ale v tomto prípade to dopadlo dobre, naozaj pán Šefčovič je podľa mňa človek na svojom mieste a určite nám nerobí hanbu. To je ten dobrý stav. Môže sa však stať, že niektorá nominácia bude absurdná, poznáme z histórie, spomeniem takú slávnu Ľuptákovú svokru. Ona sa síce asi nevolila v parlamente, ale niektoré nominácie, ktoré sa volia v parlamente môžu byť teoreticky na úrovni Ľuptákovej svokry. Teoreticky môžu. Viete a v prípade, že by sme sa na niečom takomto dohodli a nastala by taká smutno-smiešna situácia a predstavila sa by sa taká pitoreskná nominácia v parlamente a la Ľuptáková svokra. Bolo by to aj vizitkou nominujúcich, lebo nominujúci preberá zodpovednosť. Ja nehovorím, že to tak je, ale teoreticky to tak môže byť. Môže sa stať, že sem príde nejaký totálny tĺk s politickou nomináciou, predstaví sa nám a hlasovaním prejde, lebo je to dohodnuté. Každopádne však tento mechanizmus, predstavenie sa kandidáta pred poslancami, bude pre nominujúcich pôsobiť filtračne. Čiže nominácie budú zodpovednejšie a poslanci budú mať lepší pocit alebo až dá sa povedať možno lepšie čistejšie svedomie, čiže to som chcel a dávam na zváženie, či sa tento dlho asi dlhoročný parlamentný úzus nemôže meniť.
A poviem vám aj môj ďalší postup, čo sa týka hlasovania o personálnych nomináciách v parlamente. Pri tejto voľbe dám procedurálny návrh, aby pred hlasovaním, aby sa prišiel kandidát predstaviť plénu. Ak neprejde, tak budem túto voľbu, ale aj ďalšiu dnešnú prípadne, ak bude ešte o niekom hlasovať, budem ignorovať mojim tichým protestom, a to tak, že nebudem hlasovať. Avšak pri ďalšej voľbe okrem tých dnešných, sa pokúsim teda dať znova procedurálny návrh, aby kandidát prišiel sa predstaviť plénu. Keď to neprejde, tak okrem toho, že tú voľbu budem ignorovať ju doplním o ďalší prvok, ktorý nie je až taký originálny a bol už použitý v OSN Nikitom Chruščovom, ktorý okrem toho, že bol komunista a bol aj sedliak hrubých spôsobov, Nikita Chruščov búchal topánkou v OSN o stôl a ja budem počas celej voľby búchať topánkou o moju poslaneckú ľavicu a dám si novú topánku. Chruščov protestoval proti nejakému Filipíncovi, že vytýkal Rusom, že majú v područí štáty strednej a východnej Európy. Doba sa zmenila a maximálne, čo ja mám s Chruščovom spoločné, je to, že som tiež sedliak a tu podľa niektorých mešťanostov, len nie sú tu, z Považskej Bystrice by som dojiť ovce a variť guláš. To jediné mám spoločné s Nikitom Chruščovom. Nie som ani komunista a protestovať budem preto, že ma nebaví, keď niekto zo mňa robí hlasovaciu figúrku.
Nemôžem zodpovedne hlasovať za niekoho, koho som v živote nevidel. Čo keď náhodou, keď ho uvidím, zistím a spoznám v ňom človeka, ktorý na mňa ako psychopat trúbil, keď skočila zelená, ja som o milisekundu neskôr zaradil? Čo keď v ňom spoznám človeka, ktorý končí, chodí venčiť psa pred náš dom a nikdy si kôpku svojho psa neodprace? A čo keď a čo keď? A môžme pokračovať. Samozrejme, trochu preháňam, ale v zásade je to tak. Ako môžem za niekoho hlasovať, koho som v živote nevidel, nepoznám. Vážení poslanci kolegovia, ak máte pocit, že je to takto v pohode a v poriadku takto voliť, a to, že kandidát by sa prišiel na krátko predstaviť je zbytočná len strata času. Tak môžem povedať len to, že nepoviem nič. Nebudem vám to vyčítať ani tu apelovať na nebo hviezdy, deti, vnukov, nepoviem nič. Len budem zvedavý, ako sa zachováte, ak by ma chcel predsedajúci za to, že budem búchať topánkou o moju lavicu, vyviesť zo sály.
Takže zrekapitulujem môj postup pre dnešné hlasovanie. Dám procedurálny návrh, aby sa kandidát prišiel predstaviť pred plénum, v prípade, že nie, tak voľbu ignorujem a tie ďalšie mimo dnešné voľby zvolím ten postup, ktorý som avizoval. Ďakujem veľmi pekne.

Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach je dosť nudný bod a je ťažko niečo k nemu povedať, ale niečo skúsim.
Existuje taká tenká, veľmi tenká hranica, medzi daňou z úspechu a progresívnou daňou. Veľmi tenká. Malú odbočku spravím, ale nemám je komu povedať, ale predsa len ju poviem. Že nič v zlom pre kolegov z SaS, možno tá ich konštrukcia je mimo chápania bežných smrteľníkov a možno aj mimo mojej mentálnej kapacity alebo tá ich šachová partia je na úrovni Kasparova. Ale je totižto absolútnym paradoxom až absurditou, keď tuná absolútni liberáli a vyznávači absolútnej slobody dajú návrh do parlamentu, ktorý je čistým zákonom, kde je úplne jasná daň z úspechu. Návrh z SaS, že strana, ktorá dosiahne nad desať percent dostane menej od štátu, je daň z úspechu ako vyšitá. A ak by ste v nejakom náučnom slovníku hľadali, že čo je daň z úspechu, tak kľudne tam môžte dať tento návrh. Áno, aj vládny SMER to pokúša, zdaniť, dodaniť všetko, čo sa hýbe. A niektoré návrhy z konsolidačného balíčka pre mňa sú na takej tej tenkej hrane, tenkej hrane medzi daňou z úspechu a progresívnou daňou. Už len dodám, že zdaňovať úspech je nebezpečné i keď lákavé. Samozrejme, neúspešní zdaňovaniu úspešných veľmi intenzívne tlieskajú, ale úspešní toto vnímajú, ako sa hovorí, s takými veľkými rozpakmi. Niektorí úspešní prestanú chcieť byť úspešnými, respektíve budú chcieť byť úspešnými v inom prostredí, v prostredí, kde sa úspech nezdaňuje.
Existujú také rady múdrych, rady múdrych starých obchodníkov. Áno, je ich viac a tá najcennejšia je, že zadarmo je najdrahšie. Ale sú aj iné a poviem jednu a je taká úsmevná, že ak chcete byť úspešní, čo pre niekoho znamená zarobiť peniaze, ale to nemusí znamenať to, takže musíte sa snažiť ráno skoro vstávať, neskoro chodiť spať. A znova snažiť sa pracovať od svitu do mrku a hlavne, vážení, hlavne musíte ťažiť ropu. Toto ponaučenie má v sebe taký kus trpkej pravdy. Nemôžme porovnávať odvetvia hospodárstva v regulovaných odvetviach s odvetviami bežného podnikania. Podnikanie v regulovaných odvetviach je pre mňa totižto ľahšie a ziskovejšie.
Ak sa na tomto zhodneme, tak potom bez výčitiek svedomia môžme zahlasovať o osobitnom odvode pre toto podnikateľské prostredie. Ja som jeden z posledných, ak nie posledný, ktorý by bol stúpencom dane z úspechu, dane z nenávisti alebo dane zo závisti, ale v tomto návrhu nemám problém zahlasovať za, ale, ale. Ale mám malý problém. Problém je v tom, že v tom návrhu zákona v § 12 ods. 4 sa píše: "Tieto aktíva sú účelovo viazané na podporu rozvojových programov vlády." Z toho mám strach. Samozrejme, menší strach, ako keby bol vo vláde Slota. Veď si to len predstavte, čo všetko by sa mohlo skrývať pod takouto formuláciou pre prípadných ministrov zo SNS. Predstavte si, čo ešte pre nich by mohli byť rozvojové projekty. No strach pomyslieť. Aj v tejto mocenskej konštelácii však mám obavu, síce menšiu, ale mám, čo by podľa tejto našej súčasnej vlády mohol byť ešte rozvojový projekt. Nevylučujem, že sa môžu snažiť, ale môže to znovu dopadnúť zle alebo tak, ako to spomínal kolega Beblavý, že: "Chceli sme to najlepšie a dopadlo to tak ako vždy." Citát, myslím, Černomyrdina.
Ak voláme po konštruktívnej opozícii, tak bude sa snažiť dať konštruktívny návrh, a to doplnenie do § 12 ods. 4 niekde s nasledovným textom: "O použití takto vybraných prostriedkov rozhodne komisia zložená zo zástupcov vlády a zástupcov podnikov, ktorých sa tento osobitný odvod týka. Podmienky rozhodovania budú upravené samostatným štatútom."
A ešte sa mi tam žiada doplniť textáciu: "Poverený minister o použití prostriedkov informuje Národnú radu Slovenskej republiky." Ja si myslím, že s takto formulovaným návrhom by nemal byť zásadný problém s ním súhlasiť, a keď tak len politický. Vecný nemôže byť.
A dovoľte mi ešte niečo povedať. Pani Žitňanská, Žitňanská Lucia urobila pred pár dňami peknú analýzu: má dať - dal. K nej len poviem, že poraziť rešpektovaného súpera je výzva, poraziť ho čestne je veľká výzva, poraziť ho malou lsťou je možné a pripúšťa sa. Minulý týždeň bol film Trója. Ten príbeh o trójskom koňovi je dobrý. Tuná však po analýze pani Žitňanskej je, zdá sa, urobená taká malá lesť a lesť na občanov. Vláda a banky, sa zdá, sa dohodli, povymieňali šuplíky, čo malo byť doma, je doma, čo malo byť vo fonde, je v rukách štátu a všetko sedí. Ešte aby to vyzeralo, že sa bojuje treba dať zopár bojových vyhlásení pre tlač, banky o tom, ako trpia a bojujú, a vláda o tom, ako bojuje za občana. Mám obavu, že aj v tomto zákone o regulovaní, o tom osobitnom odvode sa pustí, ako sa hovorí, že pustia chlp, ale výmenou za niečo. Možno telefónni operátori tu budú ako Sovietsky zväz dočasne a naveky a na to, aby pomíňali všetky tie zisky, čo majú, budú púšťať vianočnú reklamu už od augusta. Benzín, nafta bude stáť pomaly najviac v celej Európe a takto môžme pokračovať.
Ja budem korektný, lebo iba tak sa dá a bude dať pomôcť tejto krajine. Nebudem tu teraz vyskladávať konštrukciu populárnu, povestnú konštrukciu: lebo Fico, lebo SMER, lebo medveď. Budem však veľmi pozorne vyhodnocovať, či boj s monopolmi je boj s monopolmi, či hrdinstvo je skutočné hrdinstvo. Každopádne po zapracovaní môjho návrhu a zistení, či tam nie sú zakopané míny a či neprebehlo započítavanie súvahy má dať - dal nejako ináč, nemám problém zahlasovať za tento zákon. Ďakujem vám pekne.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, vážené dámy, vážení páni, opatrenia, ktoré navrhuje realizovať predkladaný návrh zákona majú podporiť rast našej ekonomiky. Rast však môže mať, ako vieme, rôznu podobu. Osobne mi je oveľa sympatickejší rast kvality ako kvantity. Nechcem v tejto chvíli príliš filozofovať, a to ani o tom, či je naša zaujatosť, iba fascinácia zaklínadlom rastu viac cestou do raja alebo do pekla. Nechcem sa, na obe tieto alternatívy, by totiž existovalo dosť príkladov z nedávnej i dávnejšej histórie, nechcem sa momentálne venovať ani kritike zavádzajúceho charakteru scestných indikátorov typu hrubý domáci produkt, ktorými rast či údajný rast meriame. Ale verím, že aj na takúto zásadnú diskusiu príde, napr. pri prerokúvaní návrhu štátneho rozpočtu na rok 2013 alebo pri iných vhodných príležitostiach, lebo o tomto všetkom by sa podľa môjho názoru malo oveľa viac hovoriť v porovnaní s tým, akú malú pozornosť týmto zásadným veciam venujeme.
Ale, samozrejme, nestačí o tom hovoriť v tejto snemovni ani v našej vláde, ale musí to mať rozmer širší, medzinárodný, európsky a podľa možnosti aj globálny. Chcem sa tentoraz venovať len tomu, čo bezprostredne súvisí s návrhom tohto zákona, a to je otázka, na aký typ rastu chce vláda prípadné zdroje, ktoré vzniknú v prípade prijatia tohto zákona a v prípade, že ten manéver, ktorý ten zákon predpokladá sa aj úspešne zrealizuje, tak ako sa tieto dodatočne získané zdroje využijú. Či pôjdu na podporu masívnych až megalománskych, neraz umelo predražených investičných veľkoprojektov, neraz adresovaných spriateleným firmám a navyše často realizovaných metódou za každú cenu, pretože na nedávno ukončenom summite Rio+20, ale aj v programovom vyhlásení súčasnej vlády sa zdôrazňuje aj priorita iného, takzvaného inkluzívneho, teda sociálne vnímavého zeleného rastu.
A preto navrhujem, aby sme schválenie tohto návrhu zákona podmienili tým, že prioritne sa zo zdrojov, ktoré sa ním plánujú vygenerovať, budú podporovať práve takéto projekty a takýto typ inkluzívneho zeleného rozvoja alebo rastu. Teda taký typ udržateľného rozvoja, ktorý je priaznivý ako z ekonomického, tak aj sociálneho a environmentálneho hľadiska. Jeho možnosti sa ponúkajú na každom kroku: od oblasti energetických úspor a rozumného využívania obnoviteľných zdrojov cez zber, separáciu a recykláciu odpadov, revitalizáciu remesiel a regionálnej či miestnej výroby, obnovu kultúrneho dedičstva, udržateľný turizmus až po alternatívne poľnohospodárstvo a opätovné intenzívnejšie využívanie pustnúcej vidieckej krajiny. Moja otázka znie: Či mi vedia takýto typ využitia prostriedkov v prípade prijatia tohto zákona predkladatelia garantovať? Opäť zdôrazňujem, že by to bolo v súlade s viacerými tézami programového vyhlásenia vlády.
A vás, vážené kolegyne poslankyne a poslancov si dovoľujem požiadať, aby ste zohľadnili túto moju požiadavku predtým, ako sa rozhodnete, ako budete hlasovať za tento zákon.
A za seba môžem logicky povedať, že pri hlasovaní o návrhu tohto zákona sa budem týmito kritériami, o ktorých som v predchádzajúcich minútach hovoril, riadiť. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil jeden poslanec, pán Simon, ale nepodal žiadny pozmeňujúci, ani doplňujúci návrh.
Takže, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Výročnú správu Slovenského pozemkového fondu za rok 2011.