Videokanál klubu

Ďakujem. Pán poslanec som rád, že ste ma upozornili na fakt, že moje vystúpenie dokázalo vytočiť jedného z poslancov natoľko, že musel po absolvovaní faktickej poznámky vstať a odísť s trieskaním dverí. Pravdepodobne tuná vnímam jeden fakt, ktorý je príznačný pre túto diskusiu, pretože nemyslím si, že sú všetci poslanci tohto parlamentu absolútne presvedčení o tom, že treba k tomuto hlasovaniu prísť. Ak sa týmto predmetný pán poslanec demaskoval, som rád, že sa tak stalo a že možno aj k tomu to moje vystúpenie prispelo. To je to isté, ako ste spomínali aj pri poslancovi Gálovi, ktorý viac-menej vždy vystúpi k imunite s tou istou argumentáciou, že on rád za ňu zahlasuje, ale vieme, že tu nie je prvé volebné obdobie a že aj ten jeho hlas sem-tam pri rušení imunity chýbal. Ďakujem.

Ďakujem.
Pán poslanec Gál, nehovoril som o štyroch ani šestnástich ani v jednom momente. Hovoril som aj o štyroch a hovoril som, že existuje zhoda. A oceňujem aj prístup vládnej strany, aj všetkých predsedov poslaneckých klubov, ktorí sa pod to podpísali. Zároveň v duchu toho, ako som mal možnosť sledovať vývoj, keď vy hovoríte, že to bol vývoj, tak vývoj tejto debaty sa nepáčil. A sa nepáčil verejnosti ako aj mne. A ja si myslím, že tuná sme na jednej lodi, keď hovorím, že prichádza k zrušeniu a je to dobrý stav.
Pán poslanec Jánoš, málokedy sa mi stalo, že som tu počul po strašne dlhej dobe takéto slovné spojenie vytĺkanie politického kapitálu. Neviem, kto ho sem zaviedol. Mám pocit, že ste boli veľmi nekorektný v tom, čo ste povedali, pretože túto tému sme sem predložili aj my v roku 2011. Je to takmer identický návrh. Mali ste možnosť zahlasovať zaň, nezahlasovali ste zaň. Takisto ho predkladala predchádzajúca vláda. A takisto ste nehlasovali zaň. Takže tuná vyjadrenie k tomu, že tento bod podporíme, bol namieste. A myslím si, že to, že príde k zrušeniu imunity, je dobrá vec. Ostatné veci sa mi zdali ako podpásovky, ktoré ste použili. Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, vážené kolegyne, kolegovia, pán navrhovateľ aj spoločný spravodajca, pristúpili sme k rokovaniu o bode, ktorý, si myslím, od tohto parlamentu očakáva slovenská verejnosť už dlho. Málokedy sa stáva, že vzhľadom na to, čo chceme v parlamente reprezentovať, viem vystúpiť za klub s jednotným stanoviskom. Myslím si, že jednotné stanovisko ohľadom úpravy ústavy a nasledujúcich právnych predpisov v bode zrušenia trestnoprávnej imunity je presne tým momentom, kde sme vyvinuli aj my, možno v mojich očiach nováčikovia parlamentu, nemalé úsilie. Preto ma teší, že aj vďaka mobilizácii občanov, ich iniciatívam, ktoré vyvinuli spoločenský tlak na politikov, ktorí sú tu dlhšie ako my, a aj na nás, tu máme predložený tento návrh novely zákona, novely ústavného zákona a je podpísaný všetkými predsedami poslaneckých klubov, ktoré sú v šiestom volebnom období zastúpení v Národnej rade Slovenskej republiky. Môžem teda konštatovať, že pravdepodobne tu neexistuje žiadny poslanec, ktorý by mal, aspoň vyjadrené teda podpisom predsedov klubov, problém pri hlasovaní o zrušení trestnoprávnej imunity. Zároveň ma teší, že táto iniciatíva ide naprieč politickým spektrom a že aj strana, ktorá disponuje v Národnej rade najväčším počtom hlasov, ako i strany ktoré majú ten počet menší, sa k tejto iniciatíve pridali.
Osobne sa teším na moment, keď si z pohľadu zákona nebudú politici a občania tejto krajiny pripadať, že existuje meradlo rovný a rovnejší, ale trestnoprávna zodpovednosť sa bude vzťahovať na občanov rovnako a bez rozdielu. Imunita je v podstate vyňatie z môjho pohľadu zo zásady rovnosti pred zákonom. Táto nedotknuteľnosť politickej reprezentácie alebo v tomto prípade iba poslancov, pretože vieme, že neupravujeme imunitu súdnej moci, slúži pre slobodné vykonávanie mandátu a chráni poslanca pred zákonným stíhaním, pred trestným činom. Imunita z môjho pohľadu však neplnila tento účel mnohokrát a myslím si, že mnohokrát ukázala, že táto ochrana mu neprináleží a že ak spáchal čin mimo výkonu svojho mandátu, neexistuje opodstatnenosť výsady imunity a tým pádom nerovného stavu, ktorý takto v spoločnosti bol vnímaný. Myslím si, že občania už majú dosť neopodstatnene zákonom chráneného druhu papalášov. A preto dúfam, že konečne príde k historickému momentu a toto plénum schváli zrušenie trestnoprávnej imunity.
Rovnako ako môj predrečník spomeniem referendum z roku 2010, kde bola účasť 22,84 % voličov a až 95 % z nich vyslalo politikom jasný signál, že treba zrušiť v tom čase priestupkovú imunitu. Zrušená bola, nie síce týmto referendom, ale až následne, a to pod tlakom možno najväčšej občianskej vzbury od roku 1989 evidovaná pod označením kauza Gorila, ktorú spustila jednou stranou kritizovaný a jednou stranou odobrovaný spis, ktorý pod názvom Gorila všetci poznáme. Zrušená bola v predvolebnom období. A myslím si, že to bol ten tlak, ktorý bol vyvinutý na politikov, pretože v predvolebnom období sa veľmi ťažko bojuje s názorom voličov tým spôsobom, že budú sa tu diať, ako hovoril môj predrečník, marketingové hry, môžeme povedať, aj divadlo o tom, že existuje nejaká politická vôľa na úpravu parametrov výkonu mandátu poslanca ako voleného zástupcu zrušením akýchkoľvek výhod, ktoré my sme aj v tom čase považovali za veľký biľag pôsobenia parlamentarizmu v našej republike. Nechcem to používať ako dôkaz, ktorý môže platiť všeobecne. Ale myslím si, že uvedením tohto príkladu sa dá predpokladať, že táto požiadavka verejnosti nebola neopodstatnená, a takmer milión ľudí, ktorí sa vyjadrili k zrušeniu trestnoprávnej imunity, zároveň sa vyjadrovalo k tomu, aby aj privilégium trestnoprávnej imunity bolo odstránené, sa prejavila a dokážeme teraz tu rokovať skutočne o reálnej šanci toto privilégium z nášho právneho systému odstrániť.
Zároveň oceňujem aj prístup najsilnejšej politickej strany, ktorá viac-menej hneď pri prvom stretnutí po voľbách s opozíciou deklarovala záujem vyhovieť tomuto tlaku verejnosti, tejto požiadavke niektorých volebných programov niektorých strán. Takže bola vytvorená komisia, ktorá sa mala zaoberať cez politické spektrum úpravou ústavy alebo ústavných zákonov. A po niekoľkých rokovaniach, pre mňa až natoľko vyčerpávajúce neboli, myslím si, troch rokovaniach, veľmi rýchlo a veľmi rázne prišlo k dohode, že priestupková imunita bude zrušená.
Zároveň by som chcel troška naznačiť vývoj tejto debaty, ktorý spracoval aj parlamentný inštitút. A je to sedemdesiatstranová štúdia vývoja tejto otázky v tomto parlamente. Tak ako hovoril môj predrečník, existovalo, myslím, sedemnásť návrhov. Ak môžem, dovolím si odcitovať z tohto materiálu, ktorý sa vyčerpávajúco snaží osvetliť priebeh debát, ktoré sa tu diali od prvého volebného obdobia až po toto šieste volebné obdobie. A tuná sú uvádzané údaje o tom, akým spôsobom sa už Národná rada zaoberala otázkou riešenia imunity. Ak si môžem dovoliť zacitovať prehľad navrhnutých zmien poslaneckej imunity, z celkovo podaných návrhov boli v druhom volebnom období dva, v treťom volebnom období päť, vo štvrtom volebnom období šesť a v piatom. volebnom období štyri, boli schválené a neschválené časti, niekedy prišlo k nejakej miernej úprave, ktorú, myslím si, verejnosť veľmi neocenila, pretože celý čas čakala na narovnanie nezákonného stavu nerovnosti pred zákonom. Z hľadiska vývoja a celej histórie tejto debaty v tomto parlamente je dôležitý ten fakt, že tuná môžeme stáť skutočne pri reálnom rušení imunity. A som rád, že aj za náš poslanecký klub sa k tomuto bodu vie pripojiť šestnásť ľudí, ktorí v poslaneckom klube sedia. Ak by som to mohol kratučko pomenovať, pretože tá štúdia, ktorú som ukázal, má sedemdesiat strán, obsahuje okrem zadefinovania stavu poslaneckej imunity aj možný prehľad, a možno ju odporúčam aj niektorým kolegom z klubu, a môžem si dovoliť možno ju odporučiť aj niektorým ďalším, je to skutočne zaujímavé čítanie, akým spôsobom je upravovaná imunita v iných štátoch Európskej únie a miestami aj sveta. Myslím si, že nerobíme nič, čo nie je štandardné. Mňa zaujal napr. spôsob upravenia tohto inštitútu vo Veľkej Británii, ktorú mnohí považujeme za kolísku parlamentarizmu a nastavovania niektorých inštitútov, ktoré máme aj my v našom právnom a ústavnom systéme. A tu sa málokedy viac-menej spomína to, že napr. vo Veľkej Británii nedisponujú žiadnou inou ochranou alebo trestnoprávnou imunitou volení zástupcovia proti občanom krajiny Veľkej Británie. Ak odcitujem, žiaden člen parlamentu v Anglicku nemá trestnoprávnu imunitu, v trestnoprávnom konaní má postavenie ako ostatní občania, obe komory parlamentu využívajú právo upravovať svoje vnútorné záležitosti nezávisle, toto v sebe však nezahŕňa právo na to, aby bolo vytvárané alebo porušované, alebo zneucťované nejaké pravidlo, a vytváranie nadprivilégií parlamentu, členovia parlamentu sú braní na zodpovednosť ako ostatní občania za všetko konanie mimo parlamentu, dokonca aj vtedy, ak ide o konanie majúce súvis s výkonom jeho mandátu ako napr. povinnosť poslanca voči voličom obvodu, za ktorý bol zvolený, preto aj listy napísané v mene svojich voličov adresované ministrom, ministerstvám a iným orgánom štátnej správy by pravdepodobne súdy neposudzovali ako spadajúce pod parlamentnú imunitu, ale môžu byť toho názoru, že sa na ne vzťahuje tzv. qualified privilege podľa zvykového práva. V tejto štúdii sú vlastne rozobraté všetky štáty Európskej únie. A nemyslím si, že je priestor na citácie do tejto miery. A nebudem sa venovať tomu podrobnejšie. Myslím si, že daný materiál je z hľadiska vypracovania prípravy pre tento bod a kvalifikované hlasovanie veľmi dobrý.
Na záver by som sa chcel zastaviť pri možnej definícii tohto pojmu, pretože často sa stretávam s tým, že neexistuje skutočný názor, čo to tá parlamentná a poslanecká imunita je. Doteraz bolo nahliadané na imunitu ako neoddeliteľnú súčasť poslaneckého mandátu. Imunita v právnom zmysle podľa definície v podstate je vyňatím zo zásady rovnosti pred zákonom. Imunita však nie je právom poslanca a neznamená jeho osobnú beztrestnosť. Jej podstata, zmysel a cieľ bol v chránení zákonodarného zboru tak, aby mohol plniť svoju funkciu a ústavné úlohy, a to aj prostredníctvom ochrany poslancov. Chráni sa tak sloboda rozhodovania parlamentu, a nie osobná sloboda poslanca. Ide o nástroj proti prípadnému neodôvodnenému šikanovaniu či politicky motivovanému vydieraniu. A malo ísť o ochranu zo strany výkonnej moci, súdnej moci. A nemôže mať charakter osobnej výhody poslanca. Inštitút poslaneckej imunity však prešiel historickým vývojom. Jeho pôvodným účelom bola ochrana členov. Avšak v histórii sa vyskytli prípady, keď bola nadmierou zneužívaná, preto ten názor verejnosti, preto ten tlak verejnosti, aby toto privilégium poslancom nepatrilo. Pre výkon mandátu zostáva kľúčové, aby poslanec v parlamente, a mnohokrát to zdôrazňujeme, hlasoval a vystupoval a konal slobodne podľa svojho vedomia a svedomia, podľa stupňa ochrany. Teda imunita rozlišuje tzv. vnútornú imunitu alebo indemnitu, hmotnoprávnu, exempciu, absolútnu a bezpodmienečnú beztrestnosť, ktorú nemožno odňať, a tzv. vonkajšiu imunitu, nestíhateľnosť, čiže procesnoprávnu ochranu. Trestné stíhanie sa vylúči, ak naň parlament nedá súhlas. Vnútorná imunita bezprostredne súvisí s výkonom parlamentnej práce poslanca. Mala by zostať a do bodky byť chránená výroková imunita v parlamente, takisto pri hlasovaní a nielen v parlamente, ale aj v orgánoch. Myslím si, že z hľadiska tejto definície a histórie zneužívania inštitútu, keď sa poslanci viac-menej k tomuto inštitútu stavali tak, že to tvorí súčasť ich osobnej ochrany, sa táto téma natoľko sprofanovala a stala toľkokrát predmetom politického boja, že je dobrý moment, ak verejnosti vydáme signál, že táto imunita bude zrušená.
Na záver by som chcel poznamenať, že ak sme čo len trošku prispeli k tomu, že vo februári 2012 bola zrušená priestupková imunita a dnes tu rokujeme o zrušení trestnoprávnej imunity, môžem vyjadriť osobnú radosť a potešenie, že bola obetovaná časť úsilia, námaha, aby sme aj my v pôvodnom parlamente štyria a dnes šestnásti prispeli k tomu, že tento inštitút bude odstránený z právneho systému Slovenskej republiky. Preto za seba aj za poslanecký klub vyjadrujem podporu a budeme hlasovať za zrušenie, za predložený návrh, ktorý tento inštitút z právneho systému a ústavného systému Slovenskej republiky odstraňuje. Ďakujem.

Daniel, ja by som chcel iba pripomenúť, lebo myslím si, že úplne tak to nezaznelo, si hovoril o tom, že v referende vlastne ľudia povedali, aký majú názor na otázku imunity, ale strana SaS organizovala referendum iba o zrušení priestupkovej imunity, nič viac.

Ďakujem, pani predsedajúca. Keďže som posledná v tejto debate, tak sa pokúsim nejako dôstojne ukončiť túto debatu.
Chcela by som, dúfam, že teda bude pokračovať teda ďalej v širšom kruhu, reagovať na pána poslanca Gála v tom zmysle, že nemyslím si, že keď teraz by náhodou ten zákon neprešiel v prvom čítaní, že sa táto téma zablokuje a že nič iné nebude. Myslím si, že práve týmto ste otvorili túto diskusiu a že je potrebné veľmi veľa v tom zákone zmeniť. Nemyslím si, že by to bolo vhodné robiť v druhom čítaní.
Myslím si, že na financovanie športu sa skutočne treba pozrieť komplexne, tak ako aj minister školstva vyhlásil na zasadaní nášho výboru, že nepustí sem ani jedno euro, kým nebude šport zastrešený jednou organizáciou, ktorá ho bude financovať. Myslím si, že v prvom rade by sa mala riešiť táto otázka. Toto mi príde ako taký zúfalý výkrik o pomoc, že treba niečo s tými športovcami robiť, treba na to poukázať. Ale zdá sa mi, že sa to rieši veľmi nekoncepčne. Čiže sama keď takéto návrhy prídu, podporím akýkoľvek vlastne dobrý návrh, ktorý bude motivovať športovcov, aj deti, aby športovali. Ale myslím si, že to treba robiť ozaj koncepčnejšie. Okrem toho viem aj o názore niektorých odborníkov, ako napr. je aj Klub športových redaktorov Slovenského syndikátu novinárov, ktorí sami sa vlastne postavili odmietavo k tomuto z toho dôvodu, že práve to, čo hovorili mnohí kolegovia, je diskriminačné pre viacerých športovcov. A myslím si, že by to mohlo ozaj pôsobiť demotivujúco. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Musím, aby ma niekto nezastal, vzácne, ale vzácne mimoriadne súhlasiť s pánom Osuským, že tuto zaznieva v tých diskusiách, že keby sme to riešili komplexne, tak z toho nič nebude. Čiže to asi fakt tak môže skončiť. Čiže je dobré, že tento návrh zákona je tu predložený, aj jeho názov je dobrý, všetko sedí. Trošku sa bojím, že aj keby sa posunul do druhého čítania, tak tam vzniká taký ten záväzok toho vyplácania tých rent. A keby sa aj v tom druhom čítaní výrazne pozmenil, tak pri tej zatrpknutosti tých ľudí, ktorých sa to týka, povedia, aha, že iba to skúšali a nakoniec nám nič nedali. Čiže by sme ich nejakým spôsobom nabudili a potom by sme ich museli prudko schladiť. Čiže ja s tým nemám principiálny problém.
Skôr si naozaj myslím, že treba hovoriť aj o určitej morálnej satisfakcii. Však naozaj ľudia nešportujú len kvôli peniazom, keď sa rozhodnú, že idú športovať. Čiže možno aj to je pre nich ocenenie. Podľa mňa tam je silne deficitná spoločnosť voči nim. To je dôležité.
A potom, znova zopakujem to, čo som povedal. Hovorme o záchrannej sociálnej sieti pre bývalých športovcov. A pokiaľ by sa takéto niečo v tom návrhu zákona objavovalo, tak, znova opakujem, nemám s tým najmenší problém. Naozaj, urobme to, lebo je nedôstojné, keby človek, ktorý vlastne odovzdal tomuto štátu dosť v podobe, že uspel, musel zbierať ponožky alebo resp. nejakú inú nedôstojnú činnosť vykonávať. Čiže to je aj znakom vyspelosti toho štátu, že proste má takúto sieť, ktorá ho zachytí.
Čiže toto sú moje dva návrhy, keby sa tam niekde objavili, tak nielenže budem za ne, ale koho stretnem, toho budem o tom presviedčať. A určite sa k tomu zaväzujem. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega, nezabíjam zákon, takže len hovorím, že ho treba urobiť komplexnejšie. Takže ja som nehovoril, či ho treba podporiť alebo nepodporiť. Myšlienka je veľmi dobrá, lebo skutočne kto reprezentuje Slovensko, zaslúži si nejakú odmenu. No a v tomto prípade baleťáci, to bol tak trochu nešťastný príklad. Tí skutočne už vo svojom vyššom veku nemajú veľa možností na uplatnenie. A balet je v podstate všade vo svete, má rovnaký základ, takže sú tam len výnimky, ktoré svietia na umeleckom nebi. A teda aj on je reprezentatívny, ale nie až tak ako, povedzme, trebárs tie iné žánre. Takže skutočne treba, tak ako aj pred chvíľou kolega Kuffa mi zobral slová z úst, aj oddeliť tých, ktorí za svoje úspechy už berú nejaké odmeny. A rádovo sú to dosť vysoké čiastky. A či takíto ešte skutočne si zaslúžia ešte nejakú rentu od štátu? Áno treba dať im ešte aj nejaké iné odmenenie alebo ocenenie, ale skutočne treba rozlišovať, kto teda tieto odmeny dostáva a kto nie a komu teda by mali prislúchať a komu nie. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Teší ma, že to, že je taký veľký záujem o šport aj v Národnej rade, určite áno, je to veľmi ako potrebné a nevyhnutné, aby nemusela v televízii bežať reklama Zober loptu a nie drogy. Treba naozaj myslieť na ten aktívny šport, určite vedieť to aj doceniť aj finančne.
Myslím si, že ten úmysel predkladateľov zákona je ten najlepší, aj keď si dovolím povedať ako bývalý vrcholový športovec, že financie a finančné prostriedky nemôžu byť len to, čo motivuje športovca, aby športoval. Myslím si, že väčšinu športovcov motivuje víťazstvo v športe. Teda robím niečo pre radosť a zároveň ak dosahujem veľmi dobré výsledky aj v tom športe, tak som hrdý na to, že môžem aj reprezentovať svoju vlastnú krajinu. Určite treba vedieť doceniť aj tých športovcov, hlavne na dôchodku, tak, ako to bolo spomenuté, aby naozaj neživorili. Zas na druhej strane myslím si, tak ako to odznelo tuná od kolegov, treba niektoré veci dobrúsiť, aby naozaj sme nepodporovali niekoho, kto tých finančných prostriedkov má nazvyš, ešte nejakou tou rentou.
Čo sa týka veku, ten vek 35 rokov mne osobne sa zdá nízky, to si dovolím takto komentovať, mohol by byť vyšší, ale to, samozrejme, je na takú dlhšiu diskusiu. Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Ako dlhodobý športovec veľmi oceňujem úpravu, ktorou plánujete motivovať športovcov do budúcna. Vlastne toto priznávate aj v dôvodovej správe. Dovolím si však povedať dve také zásadné výčitky, ktoré tam vidím ja aj moji kolegovia. Tou prvou je, že chýbajú tam niektoré športy, ktoré by tam podľa názoru viacerých mali byť. A tou druhou je, že tento zákon nediferencuje medzi športami, ktoré sú schopné úspešných športovcov živiť aj po skončení vlastne športovej kariéry, či už je to hokej alebo futbal, kde sú tie zárobky naozaj rozprávkové. Možno navrhovateľ napadne, že takáto úprava by bola diskriminačná. Ja si to nemyslím, ale viem si predstaviť úpravu, ktorá by diskriminačná nebola. Je to vlastne iba otázka techniky.
Na záver iba toľko, že vraj ten úmysel nie je dobrý. Podľa mňa je výborný a treba oceniť ľudí, ktorí sa zaslúžili o dobrú reprezentáciu Slovenska v zahraničí. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Nebol som od začiatku pri tomto predstavovaní návrhu, takže ak to niekto povedal, a je dosť možné, že to niekto povedal, lebo to je logické, tak sa ospravedlňujem, lebo ja mám logické veci rád. (Smiech v sále.) Kolegovia, nechajte ma dohovoriť.
Nemusí byť hneď absolútnou pravdou, že peniaze sú všetko, lebo ako dobre vieme, ešte sú cenné papiere, zlato, pardon, teraz žartujem. Vidíme, aké sú názory. A uvedomujeme si, že tento zákon bude ťažko spravodlivý, lebo ak by mal byť spravodlivý, asi by sme mali predať štátne lesy. Dám však na zváženie to, aby naši športovci dostali takú trebárs morálnu satisfakciu, mohli by dostať vyznamenanie, plaketu, mal by ich prijať prezident, možno štát by mohol ročne robiť nejaké rekondičné pobyty vo svojom zariadení v Častej pre tých športovcov, ktorí budú mať o to záujem. Ja viem, že to nie je veľa, ale aj málo sa ráta a je to určitá satisfakcia pre týchto ľudí. Čiže z toho mála by bolo aspoň niečo. Čiže nemusíme hneď ísť natvrdo na výsluhové dôchodky.
A možno ďalší návrh, aj v súvislosti s tým, čo povedal pán Galis, k čomu by som sa kľudne pridal, na nejaký taký koncept o nejakej záchrannej sieti pre bývalých športovcov, aby sa nestalo to, čo spomínal, že pán Popluhár zbieral ponožky. A dobre vieme, čo také ponožky vedia spôsobiť po dlhom zápase. Čiže to je naozaj smutné. A by som išiel do toho všetkými desiatimi, nie tak, ako pomaly keď predáme štátne lesy kvôli športovcom, ale tak, že vytvoríme záchrannú sieť, do ktorej keby niekto spadol, tak ten štát sa o toho človek čiastočne postará, aby tie ponožky zbierať nemusel. Ďakujem.