Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Nie som odborníkom, ani zďaleka, na vysokoškolský zákon, ale nedovolí mi nepovedať svoj názor. Som veľmi rád, pani kolegyňa, že ako nová poslankyňa, ktorá si v Národnej rade, ako sa hovorí, iba tri mesiace aj s topánkami, si okamžite reagovala na podnet občana. Tento podnet prišiel aj mne. A týmto si dala, dá sa povedať, tiež trochu punc tej novej politickej kultúry, aby naši občania videli, že ich podnet neskončí v koši a že s ich podnetom sa seriózne zaoberáme, pretože nechcel by som sa dožiť toho, čoho som sa dožil v minulom volebnom období, keď sa jedna pani poslankyňa pýtala, čo má robiť s týmito podnetmi, ktoré prišli od občanov za rok a pol. Takže som veľmi rád, že si takto zareagovala. A držím palce, aby takto pokračovali aj všetci poslanci v parlamente, lebo to je o tej viere, že podnet zospodu, resp. tá chyba, ktorá je v tej legislatíve, bude cez našu Národnú radu upravená tak, ako to má byť. Jednoznačne je diskriminácia v tomto konkrétnom prípade. Ja mám tiež neter, ktorá má ten istý problém. Takže budem veľmi rád, keď sa to ukončí. A dúfam, že dáte podporu tomuto. Hoci ide novela veľká vysokoškolského zákona, tak dúfam, že to zvládneme. Ďakujeme pekne. Toľko z mojej strany.

Ďakujem, pán predseda. Dovoľte mi, aby som vás z tohto miesta poinformovala o návrhu môjho zákona, ktorým sa otvára vysokoškolský zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách.
Táto novela zákona vznikla vlastne na základe podnetu jedného študenta, ktorý vyštudoval vysokú školu v Maďarskej republike. Tento študent sa uchádzal o vykonanie rigoróznej skúšky na vysokej škole v Slovenskej republike, no z dôvodu, že nemá nazývaný titul magister, nebol k nej pripustený. Jeho vzdelanie nadobudnuté v Maďarsku bolo pritom uznané za rovnocenné s príslušným vysokoškolským vzdelaním poskytovaným na Slovensku na základe dohody č. 328/2000 Z. z. a medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní vydaných v Slovenskej republike a v Maďarskej republike. Čiže takýto študent bol prijatý na rigorózne konanie, bolo mu teda uznané vzdelanie, ktoré získal v zahraničí, vykonal rigoróznu prácu, ktorú zoponovali dvaja oponenti, a nebol pripustený k rigoróznej skúške. Absolvent sa navyše obrátil so sťažnosťou, že mu nebolo umožnené vykonať túto rigoróznu skúšku, a teda že je diskriminovaný, na viaceré inštitúcie na Slovensku, ale tiež napr. na Európsku komisiu. Čiže minimálne tri inštitúcie sa museli zaoberať týmto podnetom bez možnosti riešenia v zmene legislatívy. Preto sme sa rozhodli, že predložíme tento návrh na otvorenie vysokoškolského zákona, kde by sme vlastne tento problém vyriešili. Čiže tento zákon predkladáme na základe potrieb, ktoré vyplynuli z praxe, pretože takýto študent nie je jediný. Viaceré osoby, ktoré nadobudli vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v zahraničí, mali záujem vykonať rigoróznu skúšku u nás. A nebolo im to umožnené, pretože podľa tohto zákona jednou z podmienok je mať udelený titul, nazývaný vyslovene titul magister. Pritom vlastne keď sa formovala predmetná požiadavka v zákone o vysokých školách, mal zákonodarca jednoznačnú vôľu zachovať možnosť vykonať po ukončení magisterského štúdia, a teda absolvovaní magisterského študijného programu rigoróznu skúšku a získať príslušný tradičný akademický titul, teda profesijný doktorský titul. Vyplýva z toho, že zamýšľanou podmienkou prijatia na rigorózne konanie nebolo nadobudnutie titulu magister, ale získanie druhostupňového vysokoškolského vzdelania s príslušným titulom, bez ohľadu na jeho názov.
Možno sa pýtate, prečo som sa rozhodla novelizovať tento vysokoškolský zákon iba čiastkovo, nepočkať na pripravovanú väčšiu novelu, ktorú už avizoval pán minister. Vzhľadom na rozsiahlosť pripravovanej novely vysokoškolského zákona možno dôvodne predpokladať, že si táto novelizácia vyžiada dlhší čas na jej schválenie naprieč celým legislatívnym procesom, minimálne pol roka.
Tento návrh novely zákona je veľmi stručný, je jednoduchší na schválenie, zákon sprístupní rigorózne konania všetkým absolventom druhostupňového vysokoškolského vzdelávania bez ohľadu na názov nadobudnutého titulu a krajiny, kde ho dosiahli.
Ak by nebola táto novela prijatá už teraz čiastkovo, viacerí uchádzači o rigorózne konanie by nemohli vykonať v nasledujúcom období potrebnom na schválenie túto rigoróznu skúšku, čo, si myslím, nerobí dobré meno našim vysokým školám, okrem iného prichádzajú aj o nemalé príjmy. A vlastne takíto študenti, ktorí rigorózne konanie vykonajú, často sa rozhodnú u nás pokračovať v štúdiu, v postgraduálnom štúdiu. A teda znamená to podľa môjho názoru aj prílev študentov kvalitných, ktorí vyštudovali aj na prestížnych univerzitách v zahraničí, aj na Slovensko.
Takže týmto sa uchádzam o vašu podporu a v pripravovanej novele, veľkej novele vysokoškolského zákona, som ochotná podporiť, a teda spolupracovať na tvorbe tohto zákona, a vylepšiť tie nedostatky, ktoré táto novela má. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, ja len krátko. Pán Galko, ja s vami súhlasím. A práve si myslím, že to združovanie tej spoločnosti je práve aj v tom tlaku, že sa ten tlak vyvinul a prejavil sa aj cez zástupcov v parlamente. Takže myslím, že v tomto sa zhodneme. Ďakujem.

Ďakujem. Áno, pán kolega, je to o tom, ako si hovoril, takže dá sa s tebou súhlasiť. A najhoršie je začať od samého seba. A to je o tom, či túto zodpovednosť si každý vezme za svoju. A potom budeme môcť hodnotiť, ako vlastne na našich poslancov, ktorí mali byť vzorom, toto zrušenie zapôsobilo. Toľko z mojej strany. Ďakujem.

Ďakujem. Pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, bola tu taká predtým ešte, keď ste sa tu tak zhromažďovali na hlasovanie, čiže zrazu tu bolo až 137 a možno aj viac ľudí, taká prestrelka medzi bývalými a terajšími ex, ja nie som žiaden ex, ja som tu prvýkrát a ja sa stále viac cítim ako občan a niektorým veciam ešte celkom nerozumiem, tým politickým hrám, takže by som chcel by som hovoriť za tých občanov, ako to vnímam ja a ako to vnímajú aj tí, s ktorými komunikujem.
Chcem povedať, že ten spoločný návrh na zrušenie trestnoprávnej imunity a ďalšie veci s tým zviazané sú dôležité. Ja by som chcel vyzdvihnúť jednu vec. Myslím si, že za tých 20 rokov to proste dozrelo do situácie, ako povedal pán Krajcer, že sa už nemusí báť, že keď to spadne, tak ho hneď niekto z opačnej strany, v tomto prípade z vašej, hneď čapne a zašije, ako sa hovorí medzi ľuďmi.
Ale chcel by som povedať, že možno taká dôležitá vec je, že pre mňa štát nie je len nejakou skupinou úradníkov, ale pre mňa je štát morálnou autoritou, či chceme alebo nechceme, a ovplyvňuje stav morálky na Slovensku, v našej krajine. Je to morálna autorita. Jeho predstavitelia sú vzor a príklad, dobrý alebo zlý. A v tom byť vzorom je aj zodpovednosť stáť zoči-voči následkom svojho konania, niesť následky. To znamená, ak vykonám niečo protizákonné, tak to budem niesť. Niektorí rodičia si myslia, že ak by si pred svojimi deťmi priznali chybu, tak sa zhodia, ale naopak, psychológovia aj pedagógovia hovoria, že je to veľmi dobrý moment, keď sa dá ukázať, áno, všetci robíme chyby, ale dôležité je, ako sa s nimi vieme vysporiadať. A tuto je príležitosť, že my navrhujeme, a zdá sa, veľkou väčšinou, azda aj všetkými hlasmi, že zrušíme takú akoby poistku, aby náhodou sa tie naše chyby a poklesky neriešili. Verím, že je to krok dopredu, krok k tomu, aby občania prestali vnímať poslancov Národnej rady ako privilegovanú beztrestnú skupinu, ktorá si kryje svoje kšefty a nezákonnosti. Bohužiaľ, musíme pripustiť, že vo veľkej časti spoločnosti takýto pohľad je a takáto mienka je. Takže toto je krok k tomu, aby sme ukázali, nie, nechceme kryť nič, chceme stáť zoči-voči následkom svojich činov, pretože táto vec mala a má demoralizujúci vplyv na spoločnosť, a to je najhoršie, tak ako povedal pán poslanec Martvoň, že vyrieši sa táto téma a bude čas na prácu. Ale práca poslancov Národnej rady je nielen o tom, aby sme odhlasovali takú parlamentnú tlač a taký zákon, také znenie, zmenili taký paragraf, ale aj o tom, čo som povedal, my reprezentujeme tento štát, sme morálnou autoritou, sme vzorom a príkladom, dobrým alebo zlým.
Takže tento návrh vítam. A, samozrejme, podporím tento zákon, ale chcem povedať jedno. Teraz by som poprosil o pozornosť, lebo toto je možno najdôležitejšie. To nestačí. Viete, ešte raz opakujem, ja som nebol 20 rokov tu v parlamente, som tu možno 3 mesiace, chcem povedať, že nemyslíme si, zahrniem teraz do toho už aj seba, že sme bohviečo záslužného a obdivuhodného, že sme konečne láskavo ochotní byť si v tomto rovní s občanmi, že to je nejaká veľká zásluha. To je samozrejmosť, to tak musí byť. Že to trvalo 20 rokov, dobre, dá sa to ospravedlniť nejakým verejným dozrievaním spoločnosti, ale nemyslime si že je to nejaká významná vec, že nám za to dajú nejaký metál. To je samozrejmosť, byť si rovný s niekým. A zároveň teda ak chceme ísť ďalej, tak je to osobná výzva pre každého z nás, aby sme boli pred občanmi nielen v tom, že sme nejakí privilegovaní, ale v prvom rade v tom, že budeme morálni, bezúhonní, že budeme charakterní a ochotní zodpovedne a pokorne niesť následky svojich činov. A v tom budeme dobrým príkladom a dobrým vzorom. To neurobíme len tým, že zmeníme literu zákona, že zasiahneme dokonca do ústavy, čo je významný krok, ale v prvom rade tým, že zmeníme svoje zmýšľanie a svoje konanie. Tak budeme naozaj morálnymi autoritami, vzormi a dobrými príkladmi pre občanov, ktorých zastupujeme, ale zároveň vedieme, či chceme, či nechceme, a to dobrým alebo zlým smerom. Až od takéhoto kroku očakávam pozitívny vplyv na našu spoločnosť. Ďakujem vám.

Ja len toľko, aby sa pán Martvoň necítil dotknutý, že som nereagoval, tak v zásade poviem, áno, možno má pravdu, že to sa zmení. Ďakujem.

Dobrý deň prajem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, bývalý predseda, vážení kolegovia, chcem povedať k tejto vážnej téme, konečne to už zrušme. Naozaj ma to otravuje, otravuje ma to už počúvať, že to a hento a tamto, otravuje má tá rétorika, že pomaly všeliekom pre Slovensko bude zrušenie imunity, otravuje má to podsúvanie, že babka vo Svidníku keď sa to dozvie, tak vybehne na námestie a bude kričať hurá, otravuje ma to, ako je to niekoho referátom, zrušme to a bude pokoj, bude kľud, prestane nás to otravovať. Za mňa môžem povedať, že ja s tým nemám najmenší problém, za to zahlasovať, aby sme to zrušili. Zrušme to a bude pokoj. A keď to zrušíme, tak zistíme, že sa nič zázračné neudeje. V deň, keď sa to zruší, nezatmie sa Slnko, nezlacnie benzín a ráno, keď sa ľudia zobudia, tak tí šťastnejší pôjdu do práce, tí menej šťastní na úrad práce, nič sa nestane. A ľudia to zistia veľmi rýchlo a potom konečne môžeme očistiť debatu od rôznych toxických nánosov a môžeme sa venovať práci. Zrušme to, aby sme sa už v nejakých televíznych príspevkoch nemuseli pozerať na rôznych exotov s priblblým úsmevom, ktorí hovoria, že majú imunitu. Zrušme to a, hotovo, uvidíme, ináč, aj potom, že zostane v palebných zásobníkoch niektorých našich kolegov. Ja sa totižto tiež ráno môžem zobudiť a chcieť, aby bolo nebo modrejšie, môžem chcieť, aby poslanci pracovali aj v nedeľu a KDH aj cez sviatky. Môžem to chcieť, to mi nikto nezakáže. Ale kto by tomu dal váhu? Váha vášho chcenia zodpovedá počtu hlasov, ktoré viete presvedčiť. Odmietam trávenie studne, že kto a kedy s kým prišiel ako prvý. Tieto preteky sú smiešne. Za to, aby tento návrh prešiel, musí zahlasovať ak sa nemýlim 90 poslancov. Postavte sa tu, prosím, tí, ktorí majú tú silu, že disponujú toľkými hlasmi. Ak tu niekto taký je, nech sa postaví za tento pult a môže kľudne povedať, vážení, ja a ľudia, ktorých som presvedčil, sme dokázali zrušiť imunitu. Ak tu takýto pán alebo dáma nie je, tak buďme pokorní, stíšme sa, zrušme to, zahlasujme, prípadne si potom podajme ruky, nehľadajme víťazov, nehľadajme porazených. Ďakujem.

Ak by sa SMER nerozhodol dnes, to treba uznať, alebo teda po voľbách, možno aj nečakane prísť s touto iniciatívou, že podporí takúto snahu, tak nečakalo by nás nič iné, iba štyri roky ďalšieho šaškovania takého, ako bolo doteraz, že raz to budú predkladať, že vždy v podstate opozícia bude bičovať za to, aby trestnoprávna imunita bola zrušená, a tá koalícia si bude hľadať nejaké výhovorky, že teda prečo zrušená nemôže byť.
Zároveň zajtrajšie hlasovanie alebo to, že vlastne takáto dohoda vznikla, považujem za dôkaz toho, že občiansky tlak má zmysel, lebo myslím si, že aj SMER dospel k tomu na základe toho, že ľudia na ulici hovoria, že asi nie je správne, keď politici sa povyšujú nad ľudí, nad svojich vlastných voličov. A postupne vytrvalo, ako kvapka keď padá na kameň, tieto kvapky nahlodali možno aj presvedčenie strany SMER. A nakoniec ste sa rozhodli urobiť podľa mňa veľmi dobrý krok.
Taktiež som vcelku rád, že verejná kontrola má zmysel, lebo práve verejná kontrola prinúti zajtra mnohých z nás hlasovať, tentokrát si myslím, aj proti svojmu vlastnému svedomiu a presvedčeniu. Naozaj vždy hovorím o tom, a omieľam to ako verklík, že poslanci by mali hlasovať podľa svojho svedomia a presvedčenia. A som presvedčený, že pri tomto konkrétnom návrhu budú viacerí z nás hlasovať proti svojmu svedomiu a presvedčeniu. Videl som to aj za predošlej koalície, keď vlastne tento návrh navrhovali vtedajšie koaličné strany a v kuloároch mnohí z poslancov, aj koaličných, hovorili, že najradšej by za to nehlasovali, ale podporiť to, to podporia. Čiže podľa mňa to boli také tančeky z jednej, druhej strany. Takisto aj pán predseda Paška svojho času možno tak zo žartu predložil návrh na absolútne zrušenie imunity. A myslím, že jeden jediný tuším zaň hlasoval. Ale dobre, sedemnásťkrát táto sála o tom hlasovala, sedemnásťkrát sa hľadali výhovorky, dnes konečne prišiel čas na chlapské slovo, chlapské slovo po voľbách prišlo. Dnes je všeobecný konsenzus, že trestnoprávna imunita bude zrušená. Mne nezostáva konštatovať nič iné, len, chvalabohu, ďakujem všetkým vám, že zajtra zahlasujete tak, ako sa patrí v správnej rodine.

Vážený pán predseda, milé dámy, milí páni, v prvom rade pri tomto bode si myslím, že sa patrí povedať jedno, že oceňujem prístup strany SMER, že pod dlhých, dlhých, dlhých rokoch, keď mohla hlasovať za zrušenie alebo mohla predložiť zrušenie trestnoprávnej imunity, sa strana SMER rozhodla podporiť alebo aj predložiť alebo spolu predložiť návrh na zrušenie trestnoprávnej imunity. Ešte raz hovorím bez akýchkoľvek emócií, oceňujem, a teda uznávam takéto gesto. Dúfam teda, že to je vlastne, alebo myslím si, že to je niečo v súlade s takou proklamovanou kultúrou. (Ruch v sále.) Poprosím diskusný klub hore, aby bol tichšie.

Vážený pán... (Ruch v sále.)