Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Ja ďakujem pánovi Kaníkovi za dnešné vystupovanie aj toto záverečné. Zvlášť som si ja sám uvedomil a chcel by som to ešte pripomenúť a poďakovať, že to on zdôraznil, že tu nejde len o 2. dôchodkový pilier, ale o mnohé ďalšie dôležité zmeny, napríklad zmenu práce na dohodu, ktorá sa naozaj dotýka mnohých, mnohých ďalších skupín obyvateľstva, ktoré sú príjmovo slabé a takto si môžu vypomôcť. Ja viem, že rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní, ale aby sme vedeli, prečo pokladáme tento návrh toho skráteného konania za tak závažný, pretože má taký široký dopad, preto chceme aby prebehol v riadnom legislatívnom konaní. Ďakujem.

Ďakujem. Na záver tejto debaty, myslím si, že si bol posledný prihlásený, pán poslanec Kaník, do nej, by som si dovolil len jednu vec doplniť, keďže sa tu deje skrátené legislatívne konanie a od toho uvedenia návrhu premiérom Slovenska až po tvoje vystúpenie odznelo fakt toho veľa. Ja si však nemyslím, že sa deje niečo úplné nové pod slnkom, keďže legislatívny proces od čias starého Ríma bol vždycky v snahe zahmliť nejakú skutočnosť, nejakú nepríjemnú skutočnosť poznamenaný tým, že sa spájali niekedy až nespojiteľné veci. Rimania niekedy vedeli spájať to, že keď sa hlasovalo o zvýšení daní, tak sa k tomuto prilepilo napríklad to, že bude zlacnené obilie. Tuná tá dymová clona bola vytvorená negatívnou správou. A to bola správa o akejsi 500-miliónovej sekere štátu. Myslím si, že keby táto snaha bola úprimná, nevznikla by tu takáto obrovská miera nespokojnosti s tým, že v tak krátkom a skrátenom legislatívnom konaní, ktorému tu teraz čelíme, nebude dostatočný priestor na vysvetlenie všetkým 1,5 mil. ľuďom, že strana SMER má dobré úmysly. A myslím si, že je to veľmi na škodu veci. Preto sa pripájam k tvojej výzve, aby pán minister zvážil to, aby skrátené legislatívne konanie nebolo posunuté na hlasovanie. Ďakujem.

Ja sa ospravedlňujem všetkým reagujúcim, že nebudem reagovať na nich, ale moju osobitnú priazeň si vyslúžil pán poslanec Podmanický. Takže chcel by som zareagovať na neho pri všetkých sympatiách, ktoré k nemu prechovávam.
Takže prvá vec. Dosť nevhodne ste urazili asi 55 000 učiteľov na Slovensku. To je práve taký ten hlúpy predsudok spoločnosti, ktorý panuje. Učitelia vás určite za to budú mať radi, že ste sa takto vyjadrili. Chcem povedať, že napríklad ja osobne som veľkú časť prázdnin trávil dobrovoľníckou činnosťou s mladými ľuďmi z tých sedem týždňových dovoleniek, ktoré som si musel vybrať v lete naraz.
A ďalšia vec. Som úplne spokojný s tým, že sme tu, ale nie som spokojný s tým, že sa rokuje o tak dôležitej veci.
Keď ste sa odvolávali na predčasné voľby a kolaps finančnej správy. Bežne bývali voľby aj v júni a bol zvyk, že jednoducho tam bola nejaká júlová schôdza a potom boli parlamentné prázdniny. Mne nechýbajú. Ja som s tým úplne, ako hovorí Lojzo, konformný. Ale ten kolaps finančnej správy, dneska keby som to rátal, ste ho dneska možno 50-krát spomenuli, je to možno jeden z hlavných argumentov, ktorý používate. Či je aj naozaj pravdivý a taký relevantný, to neviem.
Takže poprosím, aby sme naozaj sa snažili dohodnúť na spoločnom dobre všetkých občanov, lebo nám tu musí ísť o to, nielen o to, aby sa podľa nejakého vopred pripraveného plánu schválili z rôznych dôvodov naplánované vládne opatrenia, ktoré nemusia byť úplne najvhodnejšie. A práve o tom tu vedieme túto diskusiu. Ďakujem všetkým.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo. Rišo, veľmi pekne si to povedal.
A by som povedal, že hneď v úvode si pani Vaľovej vysvetlil, že skutočne čie sú tie peniaze, s ktorými narába štát. No a ak sa naozaj v zákone píše o osobnom dôchodkovom účte, tak to nie je štátny účet. Takže pani Vaľová by si mala prečítať ešte raz ten zákon, aby pochopila, že osobný dôchodkový účet je účet osobného sporiteľa, pretože akonáhle by sporiteľ, teda napríklad by som ja, ktorý si sporím do 2. piliera, zomrel, tieto peniaze okamžite dostáva moja rodina podľa zákona, kde je napísané, že sa okamžite dedia alebo sú priamo určené poberateľovi, ktorý je určený v zmluve. Čiže neprechádzajú štátu. To nie sú štátne peniaze, to sú peniaze mňa a mojej rodiny čiže osobný dôchodkový účet. Ďakujem.

Ďakujem. Vidieť v tvojom vystúpení, Richard, že bolo až tak spravodlivo zapálené. A pobadal som v ňom aj nejaký hnev.
To, že sme to tu preberali predtým, ako si vystúpil, že štát nemá žiadne peniaze a sú to peniaze občanov, si, dúfam, zdôraznil ako druhú vetu tvojho vystúpenia veľmi správne.
Ďalej som sa trošička zľakol, že keď si uvádzal, že máš jeden návrh, či ten návrh nebude ten, že nás tu budeš chcieť zavrieť a budeš nám znižovať prídavky potravy, kým sa nedohodneme. Viem, že je to úsmevné.
Ale vážne. Mali by sme sa pripojiť a pripájam sa so všetkým k výzve, aby pán minister aj vládna strana SMER stiahli tento návrh, pretože debata o ňom nie je len o vládnej strane SMER, o ich 1,1 mil. voličov, ale je to hlavne o peniazoch 1,5 mil. ľudí, ktorí sú v 2. dôchodkovom pilieri, a vôbec všeobecne o tom, aký dôchodkový systém na Slovensku bude mať akýkoľvek občan, lebo dôchodcami sa raz staneme všetci. Ďakujem.

Pán predseda, pán minister, pán spravodajca, kolegovia, kolegyne, ja by som najprv možno si aj vyprosil, aby dopredu ma tu pán Podmanický poučoval, o čom mám hovoriť. Myslím si, že je to drzé. Ďakujem.
Ďalšia vec. Pani Vaľová, že štát má peniaze. Štát nemá žiadne peniaze. Sú to peniaze občanov, o ktorých tu my debatujeme dneska celý deň. (Potlesk.) A mňa naozaj pramálo zaujíma, nie preto že by som nemal voči vám úctu, či je dobrý Kaník alebo Tomanová alebo Richter. Ja tu zastupujem občanov. Ide o ich peniaze, aj o moje peniaze. Ja mám takmer štyridsať rokov, o nejakých dvadsaťpäť, snáď tridsať rokov pôjdem do dôchodku, ale je tu kopa iných ľudí.
Ja by som chcel povedať jednu vec. Čo sa týka toho skráteného legislatívneho konania, ja som nevedel, prečo je taká neobvyklá vec pre mňa ako pre učiteľa, taká nezvyklá, že uprostred leta je zrazu schôdza. Pomaly to začínam chápať, treba to rýchlo urobiť, keď ľudia sú preč. A zdá sa, že vám to dobre ide. Možno ste aj dohodnutí s médiami, lebo obdivuhodne to ignorujú. Ja sa celý deň napríklad na SME-čku snažím nájsť nejaký článok o tom, aká sa tu vedie diskusia, ale zatiaľ som sa dočítal o dyme, o tom, že Poliačik nás chcel zachrániť pred dymom. Dal procedurálny návrh, aby sme sa tu nepodusili tí pätnásti, dvadsiati, možno že aj tridsiati, čo sme tu vtedy boli (Reakcia z pléna.), 27 nás bolo. Ďakujem. A takisto som sa dozvedel o tom, že pán Fico dostal prasa od SaS-ky, ale nič som sa nedozvedel o tom, že debatujeme o tak vážnej veci. Viete, naozaj mne sa veľmi páčia mnohé vystúpenia, aj z jednej aj z druhej strany, z toho hľadiska, že tí ľudia sa to snažia vysvetliť. Mnohí z nich sú naozaj odborníci. A prevažuje tam tá odborná vec. Ale fakt je taký, že ľudia občania od nás chcú, aby sme sa dohodli. Mne tak prišiel na um taký model, že keď sa volí pápež, tak je konkláve, zavrú ich tam a keď sa po nejakých troch dňoch nevedia dohodnúť, tak im začínajú znižovať prídel potravy. Proste sa musia dohodnúť. Ja chcem dať návrh, aby sa nerokovalo o tom, že bude tento návrh zákona prijatý v skrátenom konaní. Ale, naopak, je to veľmi vážna vec, na ktorej sa nutne musíme dohodnúť všetci. To sa týka celého štátu, všetkých občanov, nie toho, že raz-dva si tu niečo odbúchame, odhlasujeme tak závažnú vec. Ja protestujem proti tomu, že tu len preto, lebo z nejakých dôvodov, ktoré neboli celkom podľa mňa dostatočne ozrejmené, niekto chce ešte v priebehu tejto schôdze odhlasovať to, že zrazu sa zmení nejaké číselko na prvý pohľad, ale obrovský dopad na spoločnosť. Ja chcem, aby o tom prebehla celospoločenská diskusia, keď tu ľudia budú, keď sa vrátia z toho Chorvátska, ako to tu bolo spomínané, aby prebehlo riadne pripomienkovanie a aby sa o tom seriózne rozhodlo. A ako to tu už x razy zaznelo, je dosť možností, ako tie peniaze, ktoré budú chýbať a ktoré bude „stáť“ to normálne legislatívne konanie, sa dajú ušetriť inde. Takže ja vás naozaj chcem požiadať, zvlášť stranu SMER, pána ministra, aby sme nedávali tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní, ale v riadnom, pretože je to veľmi vážna vec.
A takisto navrhujem, bolo to tu už spomenuté, dúfam, že táto vec by mohla do budúcnosti prejsť, že táto vec by sa mala riešiť na úrovni ústavného zákona viac ako jednoduchou väčšinou, aby zostala stabilná, aby sa nemenila každú chvíľku. Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Ja som si myslel, že pán Podmanický vystúpi, pretože len ťažko mohlo byť toto vystúpenie, vystúpenie pána Škripeka, v súlade s tým, čo hovorí. Ale myslím, že nie iba pre mňa bolo za posledných dvanásť hodín toto celkom osviežujúce.
A ešte jedna poznámka. Pán Podmanický, na to, aby tu niekto upozorňoval rečníka, je tu predsedajúci, nie spravodajca. Poprosím vás, aby ste toto rešpektovali.

Ďakujem. Ďakujem za obe poznámky.
Ja vám prečítam jeden prastarý výrok. (Koho teraz, teológa alebo politika?) Je to výrok svätého Augustína: „Ak zo štátu odstránite spravodlivosť, čo iné ostane ako veľké lúpežníctvo?“
A po druhé. Pán kolega Kvasnička, dobre hovoríte, že toto nie je tak, ako ste nazvali tie dobré výrazy, že toto je politické miesto. Ale zároveň my nemáme odstrániť slušný vonkajší prejav, po prvé, a, po druhé, tie vnútorné úmysly alebo silu slov, výrazov, ktoré používame. My predsa nemôžeme v mene nášho cieľa použiť akékoľvek prostriedky.
A mňa prekvapuje, ale už pán Procházka to už raz povedal, keď sa ho pýtali, čo hovorí ako nováčik v parlamente, tak povedal, že bol prekvapený, že vlastne v slovenskom parlamente našiel taký normálny prierez celého slovenského národa, teda priemer, také niečo tam povedal. Mňa to zamrzelo, lebo si myslím, že tuto by mala sedieť špička, morálna, etická, odborná, z každej stránky. Ale to, čo vidíme za dvadsaťdva rokov slovenského parlamentarizmu a proste politického života, tak to je toľko stoky a nepekných vecí, čo sme tu videli, že sa za to hanbíme. A viete, my sa nečudujme, že tento národ nechce platiť dane. On nie je hrdý, tento národ, na túto krajinu. Ale keby mal zástupcov... A nebudem pokračovať.
Proste to, čo som tu citoval, ja si myslím, vyjadruje to, čo my by sme tu mali reálne robiť. Vlády vynášajú spravodlivé zákony, za mojej pomoci ministri dostávajú svoju... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, práve som pánovi Podmanickému povedal, že ma snáď nezastaví skorej, než vôbec niečo poviem. Takže ja vám chcem povedať jedno uvedomenie si z dnešného dňa, to sa týka celej tejto rozpravy a podstaty veci.
Dámy a páni, za posledných pár dní, keď tu hovoríme o tak závažných veciach, ktoré sa týkajú mantry ekonomiky, tak predovšetkým som tu videl hrozne veľa nepekných útokov jedných na druhých. Som tu štyri mesiace a vy, štátnici, politici, ministri, pán premiér, hovoríte jeden na druhého nepekne. A ja vám chcem povedať, že pozoruje nás celá republika, lebo tých ľudí to tu zaujíma. A hovoríme jeden k druhému tak, že sa navzájom napádame a zhadzujeme.
Nepodarilo sa mi zistiť meno tej pani poslankyne zo strany SMER, ktorá sa tu pomýlila pred krátkym časom. Viete, čo sa stalo? Tá reakcia bol výsmech. A ten výsmech, ja som sa pozrel, sa ozval prepáčte, z tejto strany. Bolo to, ako keby sme sa potešili, že konečne sme prichytili niekoho a zosmiešnime ho. Tak, po prvé, bolo totálne neslušné zosmiešniť dámu. Tá dáma bola zhodená. Po druhé, naozaj sa pomýlila, spravila chybu. Pán predseda jej vysvetlil teda, že sa stala chyba. A ju tak nasrdila tá naša reakcia, že sa otočila, ešte dokázala povedať: „Bavíte sa dobre? Aj vy ste začínali dokonale?“ Toto bolo úplne také ľudské prichytenie. A bolo to škaredé. Mňa to zamrzelo, pretože v ten deň pri modlitbe s niektorými kolegami poslancami sme čítali takzvaný Hymnus na lásku. A viete, tam sa hovorilo, že láska je láskavá, trpezlivá, nevystatuje sa, nevypína sa. A mňa napadlo, že z tejto strany, kde sedelo mnoho kresťanských poslancov, sa ozval prejav, ktorý nebol ani láskavý, ani trpezlivý, ani milý, ani príjemný. Viete, čo to znamená? Že my sa tu navzájom zhadzujeme. To, páni kolegovia a kolegyne, nie je v poriadku. Ak ste aj teraz zatlieskali, vy ste poslanci zo strany SMER, mnohokrát sa tu ozvalo to isté od vás. Reakcie sú zhadzujúce. Ja teraz nehovorím, konkrétne ste urobili vy toto a vy toto. Ale tu sú reakcie zhadzujúce.
Dnes som si prečítal toto, a tým teraz končím a by som poprosil, aby ste ma nezastavili. Takže citujem, viete, od nás tu národ očakáva múdrosť, spravodlivosť aj pokoru, aj príjemnosť a od tej múdrosti toto: "Ja som múdrosť a ja dávam bystrý dômysel. Bázeň pred Jahvem je nenávisťou voči zlu. Pýchu, bezočivosť, zlé mravy a prázdne reči, to všetko nenávidím.“ A teraz ide ten podstatný výrok, páni, štyri veci, „pýcha, bezočivosť, nemravnosť a prázdne reči“. Tak prázdne reči, to je niečo, čo nikoho nebaví, ani ľudí, ani Pána Boha. A teraz citujem ďalej: „Za mojej pomoci kraľujú králi a vlády vynášajú spravodlivé zákony,“ tak toto sa nás týka, „za mojej pomoci vlády vládnu, odo mňa dostávajú ministri svoju veľkosť.“
Dámy a páni, za celú históriu všetkých štátov keď sa národ pozerá na svojich vládcov a vidí, že vládnu hlúpo, tak ho budú zhadzovať a ponižovať. Keď bude vidieť, že vládnu múdro, tak tu je napísané, že ich nazvú veľkými. Ja si myslím, že na svojho premiéra, prezidenta, politikov, vládcov, ministrov potrebujeme byť hrdí v tomto národe. Ale ak nás tu vidia zhadzovať sa, urážať sa, nazývať sa rôznymi termínmi, viete, tento národ si to od nás odpozoruje, zanadáva na nás, rovnako sa bude správať a tak v tejto krajine bude vládnuť hrubosť. A hrubosť nie je ani múdra, ani spravodlivá, ani príjemná. A my dávame príklad tejto krajine. Ja si myslím, že by tu malo vládnuť viacej vnútornej úcty, nielen vonkajších slov. Ja nie som ekonóm a tá mantra ekonomiky, viete, ja som presvedčený, nás nezachráni. V tejto krajine ak nebude vládnuť morálka, bude sa kradnúť.
Takže ak aj vy alebo vy, alebo ktokoľvek odtiaľto dokáže už doniesť ten dobrý ekonomický systém, o ktorom tu všetci hovoríme. Teraz sa tu hádame o ten podstatný zákon, či tie peniaze z 2. piliera zoberieme alebo nie. Priatelia, ak to niekto ukradne za tri mesiace a ak my v nejakom výbore, ja si myslím, že sme zle rozhodli v jednom výbore, odhlasujeme, že nebudeme vyšetrovať nejakú kauzu, kauzičku alebo najväčšiu kauzu, jednoducho ak tu nebude vládnuť spravodlivosť, prepáčte, teraz som pánovi kolegovi Ficovi zo strany SMER hovoril, že mne sa zdá, že toto nie je parlamentarizmus, lebo my tu nič nezmeníme týmto rozprávaním v tejto krajine, ak nebude vládnuť morálka medzi nami v našom, vo vašom vnútri, ak si tu v kuloároch budeme nadávať, ak budeme kradnúť naďalej, naďalej a naďalej, neočakávam, že sa môžeme mať dobre. Takže múdrosť prichádza z Božieho slova alebo od Pána Boha a dáva ministrom veľkosť. Ja túžim, očakávam, že tu budú skutočne múdri ľudia. Doteraz tu vidím zmätok a odborníkov, z ktorých rozpráva každý z inej strany. A nedá sa v tom vyznať. Ja sa v tomto nevyznám. Ale urážať sa, zhadzovať sa navzájom, to nás nikam nepovedie. Ako to vidíte, kolegovia, vy? Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegovia, to skrátené legislatívne konanie môže sa konať, iba ak naozaj hrozia národohospodárske škody, vojna, živelná pohroma, pán Šebej to tu spomínal, pán kolega. Naozaj ja tu jeden a pol dňa počúvam tú rozpravu a sa zamýšľam nad tým, aká hrozba to tu hrozí. Naozaj doposiaľ som to nepochopil. Aj táto rozprava sa uberala celý čas iným smerom. A naozaj pán Šebej cez túto rozpravu to vrátil do tohto kurzu. Chcem mu za to poďakovať.
A bolo by dobré, aby tento návrh skráteného legislatívneho konania neprešiel. Ak aj kolegovia z ľavice, zo strany SMER, cítia tuná zodpovednosť aj v tomto zákonodarnom zbore, ja ich k tomu vyzývam, aby aj zodpovedne sa pri tom hlasovaní správali, keď budú hlasovať. Ďakujem pekne.