Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, na odchode, chcel som ho pozdraviť. Vážená pani podpredsedníčka, milí kolegovia a kolegyne. Dovoľte mi, aby aj ja som sa po niekoľkodňovom maratóne vyjadril k tomuto problému, ktorý tu vznikol. Nemyslel som si, že začne takýto veľký boj, zdĺhavý, pri zákone o sociálnom poistení. Tak ako som to už vo faktickej poznámke spomenul, ide o veľmi vážny zákon, ktorý sa dotýka v druhom pilieri konkrétne 1,5 mil. občanov Slovenskej republiky. To, že je tu tak závažný zákon, ktorý sa prerokúva, a práve je to obdobie leta, bolo to na prelome júla a augusta, považujem za nie najlepšie a najšťastnejšie riešenie, pretože tak dôležitá vec, ako je zákon o sociálnom poistení, mali by na tom participovať občania Slovenskej republiky. Mnohí sme na dovolenkách, naozaj nesledujeme, čo sa robí, čo sa deje, tak považujem to za nie najšťastnejšie riešenie. Dovolím si citovať aj zákon o rokovacom poriadku, ktorý v § 89, odcitujem to presne, kedy je možné konať v skrátenom legislatívnom konaní. V skrátenom legislatívnom konaní teda možno konať za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd, alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, Národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona. Odsek 2, o skrátenom legislatívnom konaní môže Národná rada rozhodovať aj vtedy, ak si rozhodnutie rady bezpečnosti Organizácie Spojených národov o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydané podľa článku 41 Charty Organizácie Spojených národov vyžaduje neodkladné prijatie zákona. V sobotu, nedeľu som uvažoval nad tým, či skutočne je to oprávnená požiadavka vlády na skrátené legislatívne konanie, alebo nie. Pred nejakým časom pán minister hospodárstva predložil tu návrh na skrátené legislatívne konanie dotýkajúce sa poľnohospodárov. Tam sa dalo brať tie argumenty, že mohlo dôjsť naozaj k značným hospodárskym škodám, a to trvalým suchom, ktoré bezpochyby je od minulého roku od jesene, zima aj toto leto. Pousmial som sa nad tým a som sa zamyslel, odkedy pán minister vystúpil v Národnej rade, tak práve to Nitriansko a Topoľčiansko, ktoré spomínal, že najviac je postihnuté obdobím sucha, tak odvtedy stále prší. Pravidelne, minimálne jedenkrát za deň. Takže možno aj pominuli tie dôvody. Pán premiér operoval tým, minulý týždeň sme to počúvali, najprv pán minister financií, ktorý hovoril, že v štátnom rozpočte chýba 250 mil. eur. Niekoľko dní nato, alebo vzápätí hneď nato predseda vlády predstúpil aj tu pred nás v Národnej rade a hovoril o deficite alebo chýbajúcom objeme peňazí vo výške 500 mil. eur. Položil som si otázku v zásade asi takú, ako je to možné, že 500 mil. eur chýba v štátnom rozpočte? V tom istom štátnom rozpočte, o ktorom hlasovali ste mnohí tí, ktorí tu sedíte v Národnej rade, a možno vrátane aj pána premiéra, ale ten štátny rozpočet bol schvaľovaný aj vami. Myslím, že to bolo v počte sedemnástich poslancov. Tak veľké čísla a tak veľké cifry hádzať tu, či je to 250 mil. eur alebo 500 mil. eur, to ako keby bolo 250 korún alebo 500 korún. Aj to nie je malá suma, ale v miliónoch a v eurách, je to veľmi zvláštne, že odrazu sme až v júli na to prišli, že takáto sekera je v štátnom rozpočte. Ak by to aj bola pravda, stále tu nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie. Prečo? Ak by sa aj tento proces urýchlil, v podstate do štátneho rozpočtu pribudlo by v podstate 40 mil. eur. Nechcem to podceňovať, že je to málo, určite nie. Ale skôr si kladiem tiež otázku, že či vláda istôt naozaj vládu istôt oprávňuje to, aby sporiteľov vlastne o takýto balík peňazí obrala. Skrátené legislatívne konanie je veľmi vážnou vecou a skutočne by sa malo skrátené legislatívne konanie využívať len v mimoriadnych situáciách. Tie, ktoré som pred chvíľou citoval. Rokovací poriadok je rovnakým zákonom ako ktorýkoľvek z iných zákonov. Rovnako aj zákon o štátnom rozpočte. keď aj symbolicky, ale premiér Slovenskej republiky keď roztrhá rozpočet symbolicky pred očami občanov, nie je to správny signál. Ja sa pýtam, môžeme takto neúctivo sa správať k Ústave Slovenskej republiky? K symbolom našej štátnosti, vlajke, znaku, pečati? Nerobme to. Ak ľudia vidia predstaviteľa, vrcholného predstaviteľa štátu, že takto koná, v takejto závažnej veci, teda nerešpektuje zákon zjavne, aj keď by sa mohli naozaj viesť vážne diskusie a polemiky o tom, že či ten zákon bol dobrý, alebo nebol dobrý, či sa pamätalo na všetko v zákone o štátnom rozpočte, ale nikoho to neoprávňuje na to, aby zákon trhal. Ak by skupina poslancov podpálila zástavu Slovenskej republiky pred Národnou radou, neboli by sme z toho pohoršení? Ja si myslím, že určite áno. Ako poslanec Národnej rady nie tak dávno som skladal sľub Slovenskej republike, bolo to tu, bolo to veľmi dôstojné a slávnostné, kde som aj rukou, teda aj nonverbálne potvrdil to, že ten sľub beriem vážne, aj vyslovil som ten sľub s úplnou vážnosťou, že si budem ctiť ústavu tejto republiky, zákony. A vzťahuje sa to na všetkých, na všetkých vrátane predsedu parlamentu, predsedu vlády, nás poslancov. Ako my chceme vyžadovať dodržiavanie zákonov od bežných občanov, keď my sami nejdeme v tom vzorom?
Ak tento vzor ukazujeme naopak, nesprávny, aké máme morálne právo od bežných občanov, aby zákony sa v tejto krajine dodržiavali? Čo sa týka zákona o sociálnom poistení, nechcem zachádzať do tejto roviny, prihlásim sa v druhom čítaní, aby naozaj bolo to k veci. Ale mám a chcel by som, ak dovolíte ešte, tak na záver jeden taký kráľovský citát: "Pripadol mi diel v kraji prekrásnom a je to pre mňa znamenité dedičstvo." Dúfam, že vláda istôt neponúka tejto krajine a občanom tejto krajiny tento diel v kraji prekrásnom. Pýtam sa, to je to znamenité dedičstvo, ktoré sa sľubovalo pred voľbami? To je tá vláda istôt, to sú tie istoty, ktoré ste sľubovali? K naplneniu istôt treba naozaj ísť cestou zákonnosti, teda dodržiavaním zákonov a Ústavy Slovenskej republiky.
Ďakujem.
