Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som vlastne chcel možno sa pripojiť k pánu poslancovi Štefancovi s tiež takým, s navrhovaným pozmeňujúcim návrhom k tomuto zákonu. Tiež nesúhlasím s tým spoplatnením pri prvom zápise vozidla v Slovenskej republike, pretože tak ako som sa rozprával napríklad aj s ľuďmi, ktorí majú napríklad autobazáre tak, že je to pre nich likvidačné, ale je mi jasné, že do štátneho rozpočtu je potrebný nejaký príjem, takže nebudem nerealisticky navrhovať úplne zrušenie tohto bodu, ktorý teda kategorizuje tie poplatky do tých výkonov, teda podľa výkonu motora. Ale dovolil by som si jeden taký malý drobný pozmeňujúci návrh, ktorý by sa týkal áut, ktoré majú šesť a viac miest na sedenie. Dôvod je taký, že taký typický príklad niekoho, kto si kupuje také auto, opakujem, ide o osobné auto, nejde o M1, to znamená, že autá na podnikanie. Kto si kupuje takéto auto, je nejaká rodina, ktorá má štyri a viac detí, pretože proste keď máte tri deti, do kombíka sa s nimi už nezmestíte, potrebujete niečo väčšie. Ak máte väčšie auto, tak máte aj väčší motor, ktorý má väčší výkon. Úplne bežný výkon týchto áut je okolo tých 90 - 100 kW, a to hovorím o tých základných motorizáciách, nie o nejakých tých najvyšších alebo vyšších. Takže ja navrhujem, aby sa zmenil tento zákon takto.
V čl. I v 32. bode v sadzobníku správnych poplatkov v časti VI - Doprava, v položke 65 sa v písmene a) za slová "výkon motora do 80 kW vrátane" vkladá čiarka a slová "prvý zápis držiteľa motorového vozidla kategórie M1 s najmenej šiestimi miestami na sedenie, ak je výkon motora do 110 kW vrátane".
2. V čl. I v 32. bode v v sadzobníku správnych poplatkov v časti VI. - Doprava, v položke 65 sa v písmene b) za slová "najviac tromi miestami na sedenie" vkladajú slová "a kategórie M1 s najmenej šiestimi miestami na sedenie, ak je výkon motora do 110 kW vrátane".
Verím, že, že aj v prípade vládnych poslancov je priestor pouvažovať nad touto zmenou a prípadne ju podporiť pri hlasovaní, aby sme možno uľahčili sociálny dopad, zvlášť na rodiny s viacerými deťmi. Ja by som ešte možno chcel uviesť taký konkrétny príklad, o čom hovoríme. Možno to niektorým nie je celkom jasné. Ak kupujete nové auto, ktoré má v tejto kategórii cenu povedzme nejakých, najmenej tých 15 do 20 tisíc eur, tak nejaká položka alebo príplatok na cene vo výške nejakých 300 - 400 eur nie je taký významný. Ale v prípade, že si doveziete auto v slušnom stave, ktoré má viac rokov, a jeho cena je povedzme okolo 5 tisíc eur, tak navýšiť cenu o nejakých 400 eur je dosť významná položka, zvlášť pre rodiny s viacerými deťmi, ktoré majú zvýšené náklady. Takže by som vás chcel požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, pouvažovať nad ním, nemyslím si, že výpadok, a som presvedčený, že výpadok tých príjmov, predpokladaných príjmov pre štátny rozpočet by bol nejaký vôbec merateľný, ale naopak, pre tie rodiny by to mohlo byť významné.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pán spravodajca, chcel by som v téme zákona o organizácii činnosti vlády a organizácie ústrednej štátnej správy sa zamerať na pôsobenie Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, keďže predkladaný návrh hovorí o tom, že úlohy tohto úradu budú zverené pod novokreované, alebo novonazvané, a s novými kompetenciami, ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Mám za to, že v niektorých bodoch sa stráca akoby taká trošička terminologická nevyváženosť, a mám na mysli pojmy koordinácia, tvorba a výkon.
Chcel by som povedať, že záverom môjho vystúpenia by som chcel predniesť pozmeňujúci návrh, ktorým by sa mohlo vo vyššej miere zadefinovať základné vymedzenie pôsobnosti jednotlivých orgánov, a to, aby bolo dôsledne aj na základe platného zákona o Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí jasné, kedy sa jedná o koordináciu, kedy o tvorbu politiky týmto úradom a kedy o výkon.
Chcem podotknúť začiatkom vystúpenia, že ten predmetný pozmeňujúci návrh vychádza z filozofie návrhu novely a viac-menej ju nemení, jedná sa v podstate, ak to môžem označiť za viac-menej legislatívnu technickú úpravu, ktorá má za cieľ doplnenie a možno odstránenie medzier návrhu novely, a to v zmysle, aby ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí dostalo skutočné právomoci pri určovaní, tvorbe, koordinácii a výkone zahraničnej politiky vo vzťahu k zahraničným Slovákom.
Podľa súčasného znenia návrhu novely o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy budem používať pojem kompetenčný zákon, aby som nebral cteným pánom kolegom čas a pánovi ministrovi, by kompetencie podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorého funkciu sa vláda rozhodla neobsadiť, mali prejsť na viacerých členov vlády. Rezort diplomacie by teda mal zastrešiť štátnu politiku vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.
Aby som sa dostal k meritu veci, myslím si, že tak ako som z predmetného návrhu pochopil, účelom predloženého návrhu zákona v čl. I je predovšetkým reagovať na skutočnosť, že vo vláde sa teda nepočíta s funkciou podpredsedu vlády, ktorá by strešne zastrešovala problematiku, ako tu aj predrečníci spomínali, ľudských práv, ale v niektorých bodoch sa podľa mňa nedostatočne a možno aj nie úmyselne nevenuje práve zosúladeniu fungujúceho zákona o Úrade pre Slovákov žijúcich v zahraničí a predkladaného návrhu kompetenčného zákona.
Presunúť právomoc podpredsedu vlády, ktorý neriadi ministerstvo v oblasti podpory kultúry národnostných menšín, a Úradu vlády Slovenskej republiky v oblasti rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, si myslím, že by bolo vhodné, ale k tomu pozmeňovák nesmeruje.
V ostatných oblastiach, ktorým sa pozmeňujúci návrh bude venovať, by som chcel, aby sa možno poslanci s ním stotožnili. Jedná sa hlavne o to, že tá krajanská problematika je veľmi špecifická téma, ktorá v oblasti kompetencií prešla za posledné desaťročie viacerými zásadnými zmenami.
Úrad samotný bol vytvorený v roku 2006 a jeho ambíciou bolo zjednotiť dovtedy veľmi roztrieštenú agendu, ktorú čiastočne zastrešovalo ministerstvo zahraničných vecí, v oblasti vydávania osvedčení ministerstvo kultúry, ktoré zastrešovalo organizáciu kultúrnych podujatí na Slovensku prostredníctvom Domu zahraničných Slovákov a Úradu vlády Slovenskej republiky, koncepčná činnosť prostredníctvom splnomocnenca vlády Slovenskej republiky a jeho generálneho sekretariátu.
A k týmto úlohám v oblasti tvorby a výkonu štátnej politiky bolo potrebné v tom čase pridať aj koordináciu krajanskej agendy, a to vo vzťahu k jednotlivým ministerstvám, čo práve predstavovalo, a myslím si, stále predstavuje pridanú hodnotu samotnej existencie úradu.
Pokiaľ viem, vláda sa nezamýšľa, alebo nedeklarovala ambíciu zrušenia úradu, takže jeho existencia by mala práve túto koordinačnú funkciu nejakým spôsobom mať zachytenú aj v predkladanej novele kompetenčného zákona.
Chcem konštatovať, že na zabezpečení tvorby a výkonu sa zahraničné politiky voči zahraničným Slovákom, podieľajú okrem spomínaných ministerstiev doteraz aj iné ministerstvá, ktorých agenda nemá zahraničnopolitický, ale vnútroštátny charakter. A to je ministerstvo školstva, ktoré hovorí o krajanských štipendiách, alebo  ministerstvo vnútra, ktoré hovorí o migrácii aj v tejto konkrétnej otázke zahraničných Slovákov, ktorí žijú mimo hranice a ďalšie.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí si myslím, že nikdy nevisel vo vzduchu, ako to tvrdil minister Lajčák, a myslím si, že aby sme ho nezavesili zo vzduchu do vzduchoprázdna, bolo by dobré, aby sme sa zamerali na definovanie tých konkrétnych pojmov, kto koordinuje, kto vykonáva a kto tvorí štátnu politiku voči zahraničným Slovákom.
Predchodca ministra v podobe generálneho sekretariátu splnomocnenca vlády, myslím už predchodca z hľadiska kompetencií, ktoré mu chce novela pridružiť, bol zastrešený podpredsedom vlády pre legislatívu, čoho pozostatky možno nájsť v stále platnom štatúte tohto úradu schváleného aj Ficovou vládou.
Následne si túto agendu formou uznesenia vlády Slovenskej republiky privlastnil bývalý podpredseda vlády Čaplovič a po ňom ju zdedil aj podpredseda vlády Chmel, kým si agendu nevzala pod patronát samotná predsedníčka vlády Radičová a nezverila ju vedúcemu úradu vlády koncom roka 2010.
Ak sa teraz navrhuje presun tejto agendy pod ministerstvo zahraničných vecí, tak v duchu doterajšej koncepcie, nie preto, že ide o ministra zahraničných vecí, ale z dôvodu, že minister je zároveň aj podpredsedom vlády Slovenskej republiky.
V takomto duchu si zamýšľaný presun zachováva svoju logiku, a to aj z dôvodu, že ide o primárne zahraničné záležitosti. S týmto sa dá súhlasiť. Preto hovorím, že v rámci toho pozmeňujúceho návrhu a v rámci tej logiky, ktorú by som chcel predložiť, sa s týmto dá súhlasiť, a preto by som chcel, aby kompetencie ministerstva boli určené v tejto oblasti jednoznačne.
Preto aj hovorím o negatíve, kedy možno vnímať fakt, že Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa ako keby odnímala pridaná hodnota, ktorou doteraz bola tá spomínaná koordinácia vo vzťahu so slovenským zahraničím na vnútroštátnej úrovni, čo predznamenáva postupnú likvidáciu, možno, úradu v tejto oblasti, alebo možno tam vidím snahu, v lepšom prípade, aby sme z úradu neurobili len nejakú servisnú organizáciu ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Je zjavná, podľa mňa, väčšinová politická vôľa posunúť veci smerom k tomu, aby úrad túto kompetenciu nejakým spôsobom nemal, a ja celkom vnímam a oceňujem, že ministerstvo chce robiť koordináciu v oblasti zahraničných Slovákov pod svojou gesciou. Na druhej strane si myslím, že návrh v nedostatočnej miere definuje práve túto oblasť. Čiže ak ministerstvo chce, aby koordinovalo a tvorilo politiku, treba to v kompetenčnom zákone priznať, a aby to tam bolo explicitne uvedené. Myslím si, že ďalej, keďže zjavná väčšinová politická vôľa hovorí, alebo ju vnímam tak, že by chcela posúvať veci odnímania niektorých právomocí toho fungujúceho úradu, možnože sa otvorí aj otázka, a dnes to bolo aj na výbore pre médiá a kultúru, že príde k novelizácii zákona o fungovaní úradu, myslím si, že by bolo dobré, keby sa tieto dva procesy zladili, ale v súčasnom stave to ja neviem posúdiť. Nakoľko k zmenám v zákone príde. Preto si dovoľujem požiadať o podporu pozmeňujúceho návrhu, kde si myslím, že je potrebné ponechať úradu kompetencie podieľať sa na tvorbe štátnej politiky a zabezpečenia jej výkonu, keďže výkonné kompetencie mu predložený legislatívny návrh síce neodoberá, ale nie je presne jasné, čo ministerstvo zahraničných vecí v tejto logike bude robiť.
Ak by som teda mohol zhrnúť, pozmeňujúci a doplňujúci návrh nemení filozofiu návrhu novely, je len, ako som spomínal, legislatívno-technickou úpravou, ktorá sleduje doplnenie medzier v návrhu novely, sústreďuje sa na zákonné vymedzenie pôsobnosti jednotlivých orgánov rozlišujúcich medzi pojmami koordinácia, tvorba, výkon.
Náš návrh, alebo môj návrh a návrh pána poslanca Hraška, ktorý spolu predkladáme, tento pozmeňujúci návrh, ktorý následne prednesiem, hovorí o tom, že koordinácia a tvorba na ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí podľa zákona č. 575/2001 Z. z. bude podieľanie sa na výkone podľa zákona o zahraničných Slovákoch, už v zmysle platného zákona teda zostáva úrad, podieľanie sa na tvorbe už je v návrhu novely a zabezpečuje ad jedna výkon, navrhuje sa mu pridať tú výkonnú právomoc práve pozmeňujúcim návrhom.
Štátna politika, starostlivosť o Slovákov žijúcich v zahraničí vychádza z Ústavy Slovenskej republiky, ktorá štát zaväzuje, aby posilňoval národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí. Nemala by byť marginalizovaná. Štát by mal podporovať ich organizácie a inštitúcie zriadenia a zabezpečenia tohto účelu, aby posilňoval vzťahy medzi týmito komunitami a materskou krajinou.
Podľa platného znenia zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a doplnení niektorých zákonov štátna podpora Slovákov žijúcich v zahraničí by mala byť zameraná na vzdelávanie, vedu, výskum, kultúru, informačnú pôsobnosť a oblasť médií.
V súčasnosti má úrad Slovákov žijúcich v zahraničí na starosti koordináciu, tvorbu a výkon politiky voči krajanom žijúcim v zahraničí, ktorú definuje predmetný zákon, ktorý som spomínal. A ministerstvo zahraničných vecí sa podieľa na tvorbe a výkone, pričom gesciu nad grantovou schémou má samotný úrad.
V novele kompetenčného zákona je vládou navrhnuté preniesť výkon na ministerstvo zahraničných vecí a mení sa rozpočtové napojenie úradu na ministerstvo zahraničných vecí.
V čl. IV sa úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí napája na rozpočet ministerstva zahraničných vecí. V tejto súvislosti sa zároveň ministerstvu v čl. I dopĺňa kompetencia výkonu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. My navrhujeme iba doplniť pôsobnosť ministerstva o koordináciu a tvorbu, pretože už samotný výkon má podľa platného takzvaného krajanského zákona.
V tomto bode by som si dovolil predniesť predmetný pozmeňujúci návrh, keďže sa jedná o súboj slovíčok medzi koordináciou, tvorbou a výkonom. Ambíciou, ktorá smerovala k vytvoreniu tohto pozmeňujúceho návrhu je, aby ministerstvo malo skutočné nástroje na tom, aby úrad nevisel vo vzduchoprázdne, vo vzduchu, slovami ministra, alebo teda po novom, vo vzduchoprázdne.
Čiže navrhujem pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Jozefa Viskupiča a Igora Hraška k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej správy a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto.
Po prvé. V čl. I v bode 9 v § 14 sa odsek 2 dopĺňa písmenami h) a i), ktoré znejú: "h) koordináciu a tvorbu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, i) koordináciu presadzovania obchodno-ekonomických záujmov Slovenskej republiky v zahraničí a jednotnú prezentáciu Slovenskej republiky v zahraničí." Odôvodňujem túto zmenu tým, že to navrhované znenie nie je v súlade s § 3, ods. 3, zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí. Doterajší systém štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí spočíval v tom, že vláda určuje východiská a zásady štátnej politiky v tejto oblasti podľa § 3. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zabezpečuje koordináciu, proces tvorby a výkon štátnej politiky na základe uvedeného zákona, alebo z poverenia vlády Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 6 písm. a) zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a ministerstvo spolu s ostatnými orgánmi štátnej správy. Navrhované znenie novely kompetenčného zákona ustanovuje, že ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí bude zabezpečovať výkon štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom a § 4 ods. 6 písm. a) zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí sa mení tak, že Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa bude iba podieľať na zabezpečení tvorby štátnej politiky. Takéto znenie spôsobuje nesúlad medzi kompetenčným zákonom a zákonom o Slovákoch žijúcich v zahraničí a zároveň zakotvuje nesystémové riešenie vzťahu Slovenskej republiky k Slovákom žijúcim v zahraničí. Ak bude schválené iba navrhované znenie novely, v prvom rade chýba subjekt, ktorý bude koordinovať a zabezpečovať tvorbu štátnej politiky v tejto oblasti. Preto, spomínal som to viackrát, by bolo veľmi dobré, keby tá koordinácia smerom k ministerstvu zahraničných vecí bola jasne zadefinovaná aj v kompetenčnom zákone. Logicky by ním malo byť ministerstvo zahraničných vecí podľa navrhovaného znenia. Podľa návrhu však tak nie je a cieľom tohto pozmeňujúceho návrhu je preto zakotvenie postavenia uvedeného ministerstva ako subjektu zodpovedného za koordináciu a tvorbu štátnej politiky, čo je aj v súlade s programovým vyhlásením súčasnej vlády.
V § 14 ods. 2 písm. h) kompetenčného zákona pritom nie je potrebné uvádzať, že ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí zabezpečuje výkon štátnej politiky, keďže v skutočnosti výkon zabezpečuje Úrad pre Slovákov podľa citovaného § 4 ods. 6 písm. b) až j) zákona o zahraničných Slovákoch.
Ministerstvá a ostatné orgány štátnej správy sa v rozsahu svojej pôsobnosti podieľajú na tvorbe a výkone štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a na realizácii štátnej podpory. Ak bude schválené navrhované znenie, pôjde o nepriamu novelu zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, čo je v rozpore s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov, ktoré sú v zmysle § 69 rokovacieho poriadku pre navrhovateľa zákona záväzné. Zároveň si myslím, že bude absentovať právomoc Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí zabezpečovať výkon štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, ale tento nedostatok odstraňuje pozmeňovací a doplňujúci návrh uvedený v bode 3, ktorý následne prečítam.
V čl. IV bod 1 v § 2 písm. c) sa slová "ako súčasť štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí" nahrádzajú slovami "ako súčasť štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí". Odôvodňujeme to tým: Navrhované znenie je zásadnou zmenou v poskytovaní štátnej podpory Slovákom žijúcim v zahraničí a nie zosúlaďovaním pojmov s predmetom úpravy zákona. Súčasný model štátnej podpory pozostáva z rôznych opatrení, z ktorých sú verejnosti najznámejšie osvedčenia Slovákov žijúcich v zahraničí a dotácie na projekty na udržiavanie národného povedomia a kultúrnej identity v súlade s čl. 7a Ústavy Slovenskej republiky.
Predmetom úpravy zákona je práve naopak, zakotvenie takého systému opatrení štátnej podpory, ktorá je v súlade so štátnou politikou vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí, keďže štátna podpora napríklad vo forme dotácií je nástrojom štátnej politiky, a nie akýmsi bianco šekom, ktorý umožňuje Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí udeľovať dotácie bez akýchkoľvek kritérií, respektíve ako dar alebo formou odškodnenia. Štátna podpora sa aj v minulosti, pred vznikom úradu, pred rokom 2006, udeľovala ako súčasť štátnej politiky, a to v súlade s dokumentmi, ktoré prijala Národná rada alebo vláda. K takýmto dokumentom patrí Deklarácia Národnej rady k Slovákom žijúcim v zahraničí alebo Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 625 zo 17. novembra 2008, ktorým bola schválená koncepcia štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015. V súlade s uvedenou koncepciou ako základným dokumentom vyjadrujúcim politiku štátu vo vzťahu k Slovákom v zahraničí sa do roku 2015 zrealizujú všetky opatrenia štátnej podpory, napríklad v súlade s koncepciou sú nastavené aj spomínané dotačné pravidlá, kritériá posudzovania projektov a podobne.
Ak bude schválené navrhované znenie novely, bude to nielen v nesúlade s predmetom úpravy zákona, to jest presný opak toho, čo hovorí dôvodová správa k návrhu novely zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ale tiež nebude možné napríklad overiť hospodárnosť udeľovania dotácií, keďže udeľovanie štátnej podpory nebude musieť byť v súlade so štátnou politikou vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Mám obavu, že vznikne stav, na ktorý upozornila už finančná kontrola úradu vlády vo svojich správach č. 3/2009 a opätovne č. 5/2011, keď konštatovala, že v rokoch 2006 až 2010 nebolo možné overiť hospodárnosť udeľovania dotácií poskytnutých Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Myslím si, že takýto legislatívny návrh nie je v súlade so zákonom č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, požiadavkou na účinnosť, efektívnosť a zákonnú zodpovednosť nakladania s verejnými financiami.
Pozmeňujúci návrh teda, ak by som ho mal zhrnúť, v tomto bode smeruje, aby bola rešpektovaná filozofia a predmet úpravy zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, pričom formulačne sa prihliada na znenie navrhovateľa, ktoré zavádza v čl. IV v bode 2 v § 3 zákona, predmetný § 3 zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí.
Bod 3. A tým bodom by som skončil. V čl. IV v bode 5 v § 4 ods. 6 písm. a) znie: "a) podieľa sa na zabezpečovaní tvorby štátnej politiky a zabezpečuje jej výkon vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí." Odôvodňujeme to tým: "ako je uvedené už v bode 1 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Doterajší systém štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí spočíva v tom, že vláda určuje východiská a zásady štátnej politiky v tejto oblasti podľa § 3 ods. 1 zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí zabezpečuje koordináciu, proces tvorby a výkon štátnej politiky na základe uvedeného zákona, alebo z poverenia vlády Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 6 písm. a) zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a ministerstvá spolu s ostatnými orgánmi štátnej správy v rámci svojej pôsobnosti sa podieľali na tvorbe a výkone štátnej politiky v tejto oblasti podľa § 3 ods. 3 predmetného zákona. V tomto ohľade je nová právomoc Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí podľa § 4 zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí, ktorá spočíva v podieľaní sa na zabezpečení tvorby štátnej politiky duplicitná s právomocou, ktorú má tento úrad ako orgán štátnej správy podľa § 3." Na druhej strane si myslím, že absentuje právomoc Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí zabezpečovať výkon štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí. Nechcem sa k tomu vracať, odargumentoval som to predtým.
Navrhované znenie, si myslím, že nie je v súlade s § 4 ods. 6 písm. b) až j) platného zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a ani s filozofiou a predmetom úpravy zákona, ktorý predkladáte. Cieľom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je odstrániť tieto nezrovnalosti a nesúlad navrhovaného znenia s inými ustanoveniami zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí.
Myslím si, že nad týmto neexistuje žiadne nejaké obrovské politikum. Snažil som sa venovať krajanskej otázke aj v predchádzajúcom volebnom období v snahe určiť strechu, ktorá nad úradom má byť, ak bola táto právomoc priznaná ministerstvu zahraničných vecí, po novom európskych záležitostí, bolo by dobré, ak by malo skutočne priznané právomoci, ktoré by mu nespochybniteľne zabezpečovali koordinačnú, tvorivú aj určujúcu funkciu presne. Myslím si, že tento, podľa môjho názoru, vecný pozmeňujúci návrh by mohol získať podporu, aj keď vás tu je veľmi málo, kolegyne, kolegovia, čím aj za kolegu Hraška vás o ňu prosím.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. My sme taká zvláštna krajina, my tu máme ten prah citlivosti na vnímanie niektorých skutočností postavený strašne nízko, respektíve vysoko, podľa toho, ako sa na to pozeráme. A v zmysle zásady, že bolesť vlastného zubu vás trápi viac ako hladomor v Sudáne, tak aj v zmysle tejto zásady pravdepodobne konalo a koná ministerstvo zahraničných vecí. V prípade, teda nechcem, aby to, že som upriamený na seba, nie som, ale to je podľa mňa exemplárny prípad vnímania toho, že ako štát sa má starať o svojho občana, že ministerstvo zahraničných vecí nepociťovalo ani trochu a ani náhodou, že to, ako sa ku mne správali v Bruseli, že sa k tomu treba riadne postaviť.
Predchádzajúci minister, pán Dzurinda, sa k tomu postavil naozaj ako rovný a čestný a veľký chlap, veľký, myslím teda obrazne, a neriešil to vôbec. Teraz mi prišla taká, taká odpoveď z nového vedenia, že, teda taká vajatavá, taká diplomatická. Nuž, ja som teda človekom, ktorý sa vie tešiť aj z mála, alebo bude sa tešiť z toho, alebo umenie toho možného, čo bude a nastane, takže zdá sa, že hlasovaním toto prejde. A poviem si, teda to dobré na tom budem hľadať, že to ministerstvo sa preto k tomu tak stavalo, ako sa stavalo, lebo neriešilo ľudské práva, hej. Čiže to preto mi dávali takéto odpovede. A kdežto tu mi svitá nádej, že keď sa presunie táto agenda pod ministerstvo, tak mi svitá nádej, že konečne dostanem z ministerstva zahraničných vecí odpoveď, s ktorou budem spokojný. Už keď veľká Rada Európy sa mi dokázala ospravedlniť, tak očakávam od nášho ministerstva, že sa k tejto záležitosti postaví čelom a naozaj tak, ako má, obzvlášť keď teraz do referátu dostane ľudské práva.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za pripomienky. K pánovi poslancovi Lebockému. Nešlo by o to vytvárať napríklad v prípade TANAP-u novú organizáciu, keďže organizácia, príspevková organizácia ministerstva životného prostredia, Správa Tatranského národného parku jestvuje, išlo by len o to presunúť kompetencie z rezortu pôdohospodárstva na rezort životného prostredia, a teda vybaviť príslušnými kompetenciami Správu TANAP-u. Samozrejme, by si to vyžadovalo presun v rámci rozpočtu a ďalšie, ďalšie operácie, to je nepochybné, ale nejaký zásadný problém v tom nevidím. To, že som sa zmienil o tom, že ministerstvo pôdohospodárstva, rozvoja vidieka je prioritne hospodársky rezort, to je fakt a tým pádom u neho je priorita generovanie zisku, nehovorím, že nemá aj iné funkcie, ale z logiky vecí vyplýva, že keď rezort životného prostredia má zapísaný aj v tomto platnom kompetenčnom zákone, dokonca na prvom mieste, ako kompetenciu ochranu prírody a krajiny a keď národné parky sú akýmsi vrcholným stelesnením ochrany prírody a krajiny na Slovensku, a nielen na Slovensku, tak je už z logiky vecí jasné, kam by mali patriť. A znova sa odvolám aj na tú situáciu v okolitých krajinách, kde je to takmer bez výnimky takto, takže buď sú scestné prístupy tých okolitých krajín, alebo je scestný ten súčasný prístup náš, a nie ten môj návrh. Ak dovolíte, ďakujem za podporu pánovi exministrovi Nagyovi v tom jednom bode. V tom druhom by som si dovolil nesúhlasiť, pretože naozaj, tá prvá kategória udržateľného rozvoja je síce veľmi široká, komplexná, ale práve ide o to ustrážiť tie vzájomné vzťahy. Keby sme ich rozdrobili do jednotlivých odvetví, tak to celé stratí zmysel. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predseda, ďakujem za slovo. Chcem povedať, že s tou radou by som problémy nemal, ale čo sa týka samotnej zmeny správy chránených území, tam ako lesník a teraz poslanec musím povedať, že by som s tým problém mal, Maňo, ten problém je spôsobený tým, že je problém oveľa hlbší, ako sa zdá na prvý pohľad. Samozrejme, že dá sa to predstaviť ako, aj technicky aj ekonomicky že by to bolo možné pri istom presune kompetencií, len som presvedčený, že samotní lesníci s tou svojou historickou pozíciou by nemali prísť teraz o právo spravovať toto územie aj v národných parkoch, ale ten problém je hlbší, lebo do istej miery sme sa my, lesníci, pričinili istou stratou kreditu o to, že dnes takáto polemika je vôbec možná, pretože, to chcem povedať veľmi otvorene, mnoho vecí sme v posledných rokoch nerobili tak, ako bolo robiť treba a ako sme to robiť mali.
Ale aby som bol vecný. Vedel by som si predstaviť kompromis v tvojom návrhu, a to taký, že päťky, kde ozaj som za to, aby boli päťkami a aby do nich sa nezasahovalo v žiadnom prípade, to znamená, to more výnimiek aj mne vadí. A možnože absolútna výnimka by mohla byť len v prípade havarijných stavov, ktoré ohrozujú život, keď tam padne lietadlo, alebo ja neviem, keď vznikne veľký požiar, inak absolútne bez výnimiek, tie by som kľudne si vedel predstaviť, že by mohli byť v správe aj rezortu životného prostredia. Ale pri národných parkoch hovoriť o tom, že je tu možné len teda to presunúť na rezort životného prostredia, sa mi zdá nevhodné z obidvoch strán. Skutočne, životné prostredie na toto nie je vybavené ani personálne, ani ekonomicky a spôsobilo by to obrovské problémy. Preto som za to, aby ostali chránené územia v správe, ale s istou zmenou.

Vážený pán predseda, pán minister, dámy a páni, ja mám podobne ako môj predrečník taktiež dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k tomuto návrhu zákona. Prvý sa týka doplnenia niekoľko rokov jestvujúcej a pred časom zrušenej Rady vlády pre trvalo udržateľný rozvoj a druhý sa týka zmien v kompetenciách ústredných orgánov štátnej správy na území národných parkov.
Takže začnem tým prvým. Začnem stručným zdôvodnením, ak dovolíte. Na konferencii Organizácie spojených národov o životnom prostredí a rozvoji v júni 1992 prijala bývalá Česká a Slovenská federatívna republika záväzok vytvoriť pri vláde subjekt nadrezortného charakteru, ktorý bude koordinovať aktivity v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a pomáhať vláde plniť úlohy v tejto oblasti. Zároveň malo ísť o partnera Komisie Organizácie spojených národov pre trvalo udržateľný rozvoj na národnej úrovni. Tento záväzok Slovenská republika splnila k 1. 1. 1999, kedy bola vytvorená Rada vlády Slovenskej republiky pre trvalo udržateľný rozvoj. Ďalej budem používať len skratku "rada".
Členmi rady boli relevantní členovia vlády, ministri a predstavitelia niektorých ďalších ústredných orgánov štátnej správy, prednostovia krajských úradov, predseda Konfederácie odborových zväzov, predseda Slovenskej akadémie vied, rektor Univerzity Komenského, reprezentanti ZMOS a Únie miest Slovenska, ako aj zástupcovia tretieho sektora. Spomínaná rada jestvovala a viac či menej efektívne fungovala až do roku 2011, kedy bola v rámci reformy poradných orgánov vlády zrušená. Vláda tým prišla o jeden z dôležitých poradných, iniciačných a koordinačných nástrojov a Slovenská republika prestala plniť svoj medzinárodný záväzok z roku 1992.
Cieľom pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je obnoviť Radu vlády Slovenskej republiky pre trvalo udržateľný rozvoj z vyššie uvedených dôvodov. Predkladateľ pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu si je vedomý, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní uplatnilo viacero pripomienkujúcich subjektov návrhy na doplnenie iných, nemenej dôležitých poradných orgánov vlády priamo do návrhu zákona, napríklad Rada vlády pre podporu exportu a investícií alebo Rada vlády pre rodovú rovnosť. Predkladateľ návrhu zákona takéto návrhy zamietol s odôvodnením, že poradné orgány vlády možno kreovať aj formou samostatného uznesenia vlády bez toho, aby sa museli uvádzať priamo v znení zákona.
S takýmto odôvodnením však nemožno celkom súhlasiť, keďže sa priamo v znení zákona uvádzajú aj iné poradné orgány, či už je to Legislatívna rada vlády Slovenskej republiky, Hospodárska rada vlády Slovenskej republiky alebo Rada vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. A selektívne sa priamo do znenia návrhu zákona touto novelou dopĺňa ďalší poradný orgán, Rada vlády SR pre vedu, techniku a inovácie, ktorý je svojím významom podobne dôležitý ako Rada vlády Slovenskej republiky pre trvalo udržateľný rozvoj. Čiže máme tu určitý precedens.
A teraz veľmi stručne, ako to navrhujem riešiť. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I druhý bod znie: "V § 2 ods. 3 sa za slovom "republiky" slovo "a" nahrádza čiarkou. Na konci sa bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "Rada vlády Slovenskej republiky pre vedu, techniku a inovácie a Rada vlády Slovenskej republiky pre trvalo udržateľný rozvoj."
Podotýkam, že tento návrh ste dostali v dvoch podobách. To nové znenie je len kozmetická úprava na odporúčanie nášho legislatívneho odboru, čiže v tom novom znení, ktoré ste logicky dostali neskôr, sa nič podstatné nemení.
A teraz ten druhý návrh, trošku obšírnejší, ale len nepatrne, ktorým chcem riešiť organizáciu činnosti vlády a organizáciu ústrednej štátnej správy tým, že by sa doplnili do tohto návrhu zákona dva body. Cieľom tohto návrhu je odstrániť súčasný nežiaduci stav, kedy lesné hospodárstvo na lesných pozemkoch vo vlastníctve štátu a lesných pozemkoch prenajatých štátu, ktoré sa nachádzajú na území národných parkov, vykonávajú príspevkové organizácie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. V zmysle § 19 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov je ochrana prírody v národných parkoch nadradená nad ostatné činnosti.
Z dôvodu zachovania samotného zmyslu ochrany prírody sa navrhuje, aby lesné hospodárstvo na lesných pozemkoch bližšie definovaných v ustanovení § 16 písm. a) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov bola presunutá z pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky na Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Navrhovanou právnou úpravou sa tak zabezpečí logický súlad medzi kompetenciami jednotlivých ministerstiev, nakoľko ústredným orgánom štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia vrátane ochrany prírody a krajiny je Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, a nie Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, hospodársky rezort, ktorého hlavným poslaním je generovať zisk, a nie chrániť prírodu.
K tomu len toľko. Pravdepodobne všetci v tejto sále, a nielen v tejto sále, sa nespočetnekrát stretli v médiách alebo na iných fórach s tým, že nám v národných parkoch vládne určitá schizofrénia, konflikt dvoch zákonov a organizácií, ktoré ich vykonávajú, a táto schizofrénia má veľmi neblahé dôsledky na stav ochrany prírody na Slovensku, ale celkovo aj na vznik rôznych zbytočných konfliktov, ktoré v okolitých krajinách majú ošetrené veľmi podobne, ako navrhujeme my, čiže Slovensko je dlhodobo anomália, a nikto sa neodhodlal navodiť v tejto oblasti nejaký logický právny stav, ktorý by bol v súlade s kompetenciami jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy.
Podotýkam, že rovnakým spôsobom je riešená správa národných parkov v právnej úprave Českej republiky, ale to je len príklad za mnohé. Podľa § 15 ods. 1 zákona Českej národnej rady č. 2/69 Sb. o zriadení ministerstiev a iných ústredných orgánov štátnej správy Českej republiky je ministerstvo pôdohospodárstva ústredným orgánom štátnej správy lesov, poľovníctva a rybárstva s výnimkou územia národných parkov. Kompetencie ministerstva životného prostredia sú vymedzené v § 19 ods. 2 predmetného zákona, v zmysle ktorého je ministerstvo životného prostredia ústredným orgánom štátnej správy pre poľovníctvo, rybárstvo a lesné hospodárstvo v národných parkoch.
Vzhľadom na to, že vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z., sa podľa znenia štvrtého bodu vypúšťajú poznámky pod čiarou s odkazom 1aa, 1ab, v predloženom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu zákona sa doplnené poznámky k odkazom označujú ako poznámky pod čiarou k odkazom 1aa a 1ab. To je len legislatívno-technická poznámka.
A teraz ten konkrétny návrh riešenia. Čiže ten návrh je taký, že v čl. I sa za 4. bod vkladá nový 5. bod, ktorý znie, citujem: "V § 9 ods. 1 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: "s výnimkou lesných pozemkov uvedených v § 16 písm. a)," koniec citátu. Doterajšie body sa teda následne prečíslujú.
V čl. I sa za 10. bod vkladá nový 11. bod , ktorý znie, citujem: "V § 16 písm. a) sa na konci vkladá čiarka a pripájajú tieto slová: "ktorá zahŕňa aj lesné hospodárstvo na lesných pozemkoch vo vlastníctve štátu a na lesných pozemkoch prenajatých štátu nachádzajúcich sa na území národných parkov a na maloplošných chránených územiach mimo národných parkov."
A teraz k tým poznámkam pod čiarou. Uvádzame tam ako príklad: "Napríklad nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 58/2003 Z. z., ktorým sa vyhlasuje Tatranský národný park alebo nariadenie vlády č. 47/1997 Z. z. o Pieninskom národnom parku." Podobne boli vyhlásené aj ostatné, ale vybrali sme si tieto dva najstaršie ako príklad.
A 1ab, teda poznámka pod čiarou: "§ 52 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, § 19 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení zákona č. 492/2006 Z. z."
Ďakujem za pozornosť a prosím vás o podporu k týmto dvom návrhom.

Vážený pán predseda, chcem požiadať Národnú radu, aby sme uvoľnili kolegu, poslanca Poliačika na dlhodobé neplatené voľno, tak aby sa takto mohol dostatočne venovať drogovo závislým deťom, ktoré podľahnú pokušeniu odskúšať si, podľa kolegu poslanca Poliačika, pre ich telo vraj úplne neškodný heroín. Upozorňujem zároveň kolegu Poliačika, že v prípade, ak ešte raz bude nabádať naše deti k užívaniu heroínu, tak aj keď bude na neho zákon krátky, moja ruka bude dostatočne dlhá.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, dávam tri návrhy na doplnenie programu, poprosím dať hlasovať o každom samostatne.
Prvý návrh do programu, aby správa o Gorile bola prednesená v konkrétny deň, v konkrétnu hodinu, podľa možností pána ministra vnútra, ale v konkrétny deň, v konkrétnu hodinu.
Druhý návrh do programu, aby minister dopravy predložil správu do parlamentu o tom, akým spôsobom smernicu Európskej únie, Európskej komisie o inteligentných dopravných systémoch aplikujú v iných európskych krajinách a s akými nákladmi počítajú, respektíve si v svojich rozpočtoch na túto záležitosť rozpočtujú.
A tretiu, som to avizoval aj minule, že to dám aj teraz, je čas, bude aj na ďalšej schôdzi, navrhujem do programu zaradiť bod výjazdového zasadnutia parlamentu v rómskej osade Letanovce.
Ďakujem pekne.

Ja by som vás chcela poprosiť, pán spravodajca, aby ste môj podpis z pozmeňujúceho návrhu poslanca Igora Matoviča k vládnemu návrhu zákona 461/2003 vynechali, vyškrtli.

Ďakujem, pán poslanec Mihál. Táto debata bola predznamenaná nejakým vystúpením na Facebooku a som skutočne smutný z toho, ako som to aj písal, do akých krajností vieš dotlačiť niekoho, ak neurobí to, čo ty od neho požaduješ. Igor spomínal vo svojom vystúpení to, že niektorí boli skeptickí s tým, že mali by sme ten SMER ešte teda pritlačiť. Veľmi korektne a zodpovedne som ti vysvetlil, že som v tom bol aj ja. A myslel som si, že náš doterajší vzťah pramení na tom, že si minimálne dôverujeme. Samozrejme, som z hľadiska hlasovania, ktoré spomínaš, bol presvedčený o tom, že spojenie hlasovaní nie je šťastným krokom, pretože vás tlačili k múru a vy ste tvrdohlavo trvali na svojom.
Miera zodpovednosti za moje hlasovanie. Tú, prosím ťa, nechaj na mňa. Za pád vlády, dobre to vieš, ste zodpovední len a len vy. Naše dôvody, prečo sme karty vytiahli, sme vám oznamovali. Bolo to práve spôsobené ako protest proti tomu, že ste sa nevedeli dohodnúť. My sme boli v celej situácii v bývalej koalícii považovaní za piate koleso na voze. A ty to dobre vieš. Ani do Zákonníka práce sa nám nedokázalo ani pri tvojej vláde potlačiť ani jeden náš návrh.