Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Áno, ja myslím, že mám taký istý názor, ako povedal teraz pán poslanec Baška. Som rád, že citoval tam jednotlivé expertízy, ako to bolo. Musíme si uvedomiť, že vlastne každý dopravný prostriedok je zároveň aj zbraňou. Zbraňou, ktorá pôsobí jednak na toho, kto ju vedie, ale aj toho, kto je účastníkom cestnej premávky. A pri našom naturele, myslím si, že keď sa povie, že niečo môžem, tak to niečo môžem bude krát desať, a potom zistíme, že budeme mať väčší problém. Takže môj názor je, že nie, nulová tolerancia, myslím, že je jednoznačná. Akonáhle budeme povoľovať výnimky, tak prakticky sa to bude míňať účinkom a náš, myslím, národ si nezaslúži, aby nehodovosť sa tu zvyšovala. Takže som jednoznačne proti takémuto zákonu.
Ďakujem.

vymazať

Ďakujem za slovo. Trošku sme sa tak zasmiali. Ďakujem aj za tie faktické poznámky, ktoré tu odzneli. Naozaj na to YouTube, to by som si mal asi pozrieť, že ako sa môžem opiť, keď si ostriekam predné sklá. Dúfam, že to nie je nemrznúca zmes, ktorá sa pridáva do českého alkoholu a že aj oslepnem zároveň. To už neviem. Ja skôr som chcel ako v tej rozprave povedať to, že ak teda máme byť ako tolerantní, tak voči všetkých účastníkom cestnej dopravy. Teda ja by som navrhoval, aj tuná pánovi Hrnčiarovi, aby to bolo rozšírené na všetkých účastníkov. Nemôže to byť len nejaká skupina uprednostnená, keď sú to aj len cyklisti. Potom by som aj chodcom mohli takisto, hej, pranierovať prechádzanie cez prechod pre chodcov alebo po chodníku, po krajnici idete mimo obce a takisto, hej, ste účastníkom cestnej dopravy, ale nemáte ten dopravný prostriedok. Teda tam tie riziká sú. Ale myslím si, že mohli by sme byť tolerantní. Myslím si, že mám morálne právo sa v tejto veci nejak zastať ako tých, ktorí naozaj sú fajnšmekri a, neviem, si dajú pri obede pohárik vínka alebo to jedno pivo. Ja som totálny abstinent, takže v podstate ja sa prihováram za skupinu, ktorá možno mne až nie je nejak tak extra veľmi blízka, ale skôr si myslím, aby cez to všetko ako kolega, keď to povedal, že čo všetko sa skúma pri dopravných nehodách, ale aj alkohol je jedna z vecí, ktorá sa takisto skúma. Aby tam nebol ten rozdiel medzi tým, tak ty si mal nula a ten mal 0,5 alebo čo mal 0,6, tak, aby to bolo stanovené potom pre tých všetkých účastníkov ako dopravy. Môžme o tom ešte diskutovať mimo. Ďakujem pekne. Do toho druhého čítania sa môžme ešte nachystať

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Štefan povedal, že je za to, aby tu bola istá rovnosť, a ja verím, že takto na záver dnešného pracovného dňa neprezradím nejaké štátne tajomstvo, ale istá rovnosť už dávno v kruhoch, v dopravnej polícii na Slovensku existuje. Predkladatelia hovorili niečo o tom, že sú tu určite dosť také fyziologické dôvody na to, aby bol obsah alkoholu zistený aj v prípadoch, keď človek alkohol nepožije. A práve v tom chcem spomenúť to tiché tajomstvo, ktoré už veľa rokov funguje v radoch dopravnej polície, ak človek nafúkal, taký majú pokyn interný, do 0,3 promile a nepovie, že pil, on povie, že: "Som nepil," má 0,3 - proste cukrovka alebo nejaký iný dôvod - tak skutočne vtedy sa nikdy pokuta a ani žiadne postihy nerobili. Takže ja si myslím, že práve pri tom by bolo treba ostať. Ozaj, neexistuje tu žiadne nebezpečenstvo, že by človek, ktorý nepil a mal tam nejaké do 0,3, že by mal z toho mať nejaké problémy. Takže riešenie v tomto smere by som nepodporil a bojím sa, že otváranie Pandorinej skrinky s tým, že istá skupina ľudí by si mohla trošinka vypiť, by bolo otvorením tej skrinky alebo vypustením takého džina z alkoholickej fľaše, ktorý by sa nám možno pri tom naturele, ktorý my tu máme, nemusel oplatiť. Takže pre nejaké roky by som ešte s týmto počkal.

To je taká krásna téma, tak dnešný večer by sme ňou mohli aj zavŕšiť, aspoň nejakou, nejakým tým príspevkom. Vážená pani predsedajúca, milí kolegovia, predkladatelia, a máme tu aj dve dámy. Taká milá komorná atmosféra je tuná, no tak dovoľte mi niekoľko slov, ja som pána kolegu Hrnčiara pozorne počúval, ale aj vnútorne som nad návrhom, sa úprimne priznám, tohto zákona rozmýšľal, že či teda aj ja pri hlasovaní podporiť tento zákon, alebo byť proti nemu. Aby ste ma tak celkom neodsudzovali, musím sa priznať, že patrím k abstinentom. Patrím k abstinentom, ale vo svojich úvahách chcel by som byť tolerantný aj voči tým, ktorý majú radi možno pivo alebo vínko. Ale ako kolega Janko to tu spomenul, veľmi vážne vnútorne naozaj ako naozaj s tým zápasím, pretože ako to by dopadlo asi u nás na Slovensku, tá 0,5 promile alkoholu v krvi. Tak to je, hej, tento návrh. Ak by sme mali byť spravodlivý potom k účastníkom konania, lebo pán kolega to spomenul vo všeobecnosti účastníkov dopravných situácii teda, pardon, tak k ním patria aj chodci, to nie sú len ako cyklisti. Ak by sme mali zaviesť, teda ak by sa uzniesla táto Národná rada v rámci nejakej tej tolerancie, aby sme akceptovali 0,5 promile alkoholu v krvi, zdalo by sa mi to dosť nespravodlivé, že by to mali len cyklisti. Predstavte si situáciu takú, že ja som šofér a ja mám 0,0 promile teraz stret je s takýmto cyklistom, ktorý má 0,5 promile, teraz je zrážka, smrteľná nehoda. Čo teraz? Zdá sa mi to trošku ako nespravodlivé a ktovieaké tie procesy, a ktovieaké spory by sa v tých daných situáciách viedli, a teda či to bolo únosné pre ten organizmus, alebo to nebolo únosné. Takže toto je taká dilema. A už, teda ak by sme mali o tak závažnej veci tuná teda rozhodovať, prepáčte mi, možno to bude veľmi smelý ako taký návrh, ale potom tých 0,5 percent, promile, tá tolerancia, nech je potom u všetkých účastníkov v rámci cestnej premávky, áno, ďakujem. Nemôže to byť jeden účastník cestnej premávky zvýhodnený oproti niekomu druhému. Myslím si, že by to prinášalo veľa konfliktných situácií. Chcem byť tolerantný aj voči tým, ktorí naozaj majú to vínko aj to pivo ako radi, áno aj ako to kolega spomenul vo Francúzsku, Nemecku, nespomínal krajiny, ale majú naozaj túto toleranciu. Myslím si, že tá, aj tie štatistiky verím, že môžu tak zodpovedať tomu. Takže ja z celkového obsahu by som chcel ako povedať to, že teda dovolil by som si to tak navrhnúť, ak teda má byť tolerancia, tak teda u všetkých účastníkov cestnej dopravy. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja nebudem dlhý, budem skôr veľmi stručný. Veľa vecí už povedal kolega Viskupič, autorský zákon alebo resp. táto novela, ktorú máme momentálne pred sebou, rieši akútny problém, ktorý vznikol v spoločnosti na základe toho, že jeden z autorských zväzov si nárokoval pravdepodobne veci, ktoré si nárokovať nemal, nemusel a okrem toho jednalo sa o podujatie v rámci samosprávy a ešte k tomu aj v rámci vzdelávania.
Žiaľ, inšpektori zrejme majú svoje inštrukcie, sú za to patrične odmeňovaní, a preto vznikla situácia, ktorá bola vyostrením sporu nielen obce Pohorelá, ale aj ďalších horehronských obcí, to znamená, že pravdepodobne sa jedná o jedného inšpektora, ktorý si plnil nad rámec svoje úlohy a hľadal zdroje aj tam, kde by ich hľadať nemusel. Takže vítame tento krok, takisto aj z mojej strany bude podporený tento zákon v prechode do druhého čítania. Kolega Viskupič už hovoril, že sa jedná o autorské práva, teda chránených diel, keďže som folklorista a viem, o čom je ľudová pieseň, ľudové tradície, tak práve tuná nastávajú konflikty, keďže tieto diela sú od autorov neznámych, koľko razy zozbierané v dávnej histórii a dokonca ešte aj v 19. storočí, takže už nepodliehajú autorských dielam, a okrem toho tí, ktorí ich zozbierali, mali ich od ľudí, ktorí ich už len interpretovali po svojom, tak ako ich počuli, predávali sa totižto ústnym podaním, žiadnym zápisom, potom boli zapísané, ale nie sú autormi týchto diel. To znamená, že je to dosť scestné vyberať peniaze za diela, ktoré sú prezentované, ktoré nemajú autorov. Určite starostovia a primátori obcí a miest uznajú, že za ľudovú kultúru by sa tieto poplatky v žiadnom prípade vyberať nemali. Tu sa, samozrejme, nejedná len autorov, autorský zákon musí komplexne riešiť ako autorov, tak aj interpretov, pretože toto je takisto dôležitá súťaž ochrany a takisto aj prevádzkovateľov. Niektoré podujatia, ktoré sa konajú, jednak to, že konajú sa spontánne povedzme a keďže tam bola striktne daná lehota 10 dní pred konaním podujatia, museli ohlásiť, ináč už platili sankcie, tak, žiaľ, niekedy sa to dodržať nedalo, pretože ako hovorím, vznikali akcie spontánnym spôsobom a dokonca pod lehotou kratšou ako 10 dní a automaticky už im boli vyrubené sankcie a pritom sa možno nejednalo o chránené diela.
Takže toto je dobrý návrh, ktorý, ako som hovoril, rieši akútnu situáciu. Vieme, že už ministerstvo kultúry pripravuje nové znenia autorského zákona, ako už tuná bolo spomínané, ktoré musí reagovať na súčasné trendy, moderné trendy, ktoré sa už vyskytujú v našej spoločnosti v rámci digitálneho obsahu a, samozrejme, aj digitálneho vysielania a sprostredkovania autorských diel týmito cestami. Takže vítame tento krok, určite v druhom čítaní prídu nejaké pozmeňovacie návrhy, samozrejme, budeme sa stavať k tomu konštruktívne, dúfajme že aj ostatní kolegovia sa k tomu postavia konštruktívne, pokiaľ to, samozrejme, budú rozumné návrhy, no a ide nám o to, aby skutočne autorský zákon bol vylepšený a neťahal veci smerom dozadu. Takisto sa budú musieť vyriešiť autorské ochranné zväzy, ktoré práve sme zistili, že niektoré zneužívajú svoj post a nekalým spôsobom vybrali poplatky a, samozrejme, bolo otázne, na čo boli tieto prostriedky potom použité, keďže mali ísť predovšetkým autorom, no ale vieme, že v mnohých prípadoch, že autorom ani nešli. Takže aj tieto veci sa budú musieť možno priamo do zákona zakotviť, aby si niekto z toho nemohol urobiť pre seba súkromný biznis, tak ako sa to v poslednom čase viackrát pri viacerých novelách zákonov uvádzalo.
Takže ďakujem pekne skupine poslancov, pripájam sa k podpore tohto zákona pri prechode do druhého čítania. Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, som trošku skeptický k tomu a možno aj smutný, keďže táto právna úprava a to, že ju tu máme predloženú, vyvolal verejný tlak a máme, myslel som, že bude väčšia účasť a viac ľudí sa zapojí do debaty o správe alebo kolektívnej správe autorských práv, ktorá svojho času, je to pár mesiacov, vyvolala pri tzv. kauze obce Pohorelá obrovskú diskusiu v spoločnosti o tom, akým spôsobom ochranky alebo kolektívni ochrancovia autorských práv, alebo vo verejnosti sú známe pod skratkami, ako SOZA, LITA, SLOVGRAM, OZIS a podobne, fungujú v správnom systéme Slovenskej republiky. Predkladaný návrh, ako bol odôvodnený pánom navrhovateľom, je podľa mňa veľmi, nedá sa s ním nesúhlasiť, čiastočne rieši, jedná sa o, ak to nepoviem právnymi výrazmi, ako pán navrhovateľ, ale preložím to do vykonateľnej reči možno podnikateľom, možno samospráv obcí, možno folklórnych súborov, ktoré prezentujú niekedy kultúrne obsahy, ktoré sú často, nepodliehajú autorsko-právnej ochrane. Jedná sa o to, že je skrátená lehota alebo ruší sa lehota, kedy je potrebné ohlásiť to, že niekto autorské, autorským zákonom chránené obsahy chce použiť alebo použil.
Zavádzame možno tým, tá diskusia bola obrovská, že samospráva nás, ako keby naše samosprávy, ktoré sú finančne poddimenzované nemali dostatočné finančné prostriedky na to, aby platili aj to, že nejaké malé deti v niekde v obci pri zorganizovaní večierku pre mamy platili poplatok, ktorý SOZA pri správe autorských práv vymeriava alebo podľa svojich cenníkov zverejňuje. Táto diskusia často, mali sme na výbore aj pozvaných zástupcov zo SOZ-y, zo samosprávy aj z dotknutej obce Pohorelá, dokonca pani poslankyňa Obrimčáková, ktorá má vzťah, bola účastná na tomto výbore, takisto prišiel pán minister a nakoniec vznikla iniciatíva skupiny poslancov, je to skupina poslancov zastúpených u nás na výbore za vládnu stranu SMER, ktorí predložili tento návrh, ako keby mal riešiť to, že lehota, ak sa odstráni dostatočne ten prísny režim, ktorý sa na samosprávy uplatňoval, odstraňoval ten základný problém. Myslím si, že bazálny problém nerieši lehota, či ohlásim 10 dní pred konaním akcie, alebo v deň konania akcie, ide o samotnú podstatu toho, čo a akým spôsobom ochranky fungujú. V tejto veci som interpeloval aj pána ministra a na základe tejto interpelácie viem, že k posunu v kolektívnej ochrane autorských práv a vôbec k posunu vytvorenia novej normy autorského zákona príde aj podľa programového vyhlásenia vlády v najbližších dvoch rokoch.
Ďalej táto, tento predkladaný návrh, ako keby chcel lepšie špecifikovať, a to, akým spôsobom sa bude prihliadať medzi ľudovými, prihliadať na ochranu autorských práv medzi ľudovými pesničkami a nejakými inými obsahmi. Podľa odborníkov na túto tému je veľmi sporné, že či týmto my na jednej strane samospráve ako používateľom autorských obsahov, na druhej strane folklórnym súborom a ešte obrovskej skupine iných používateľov pomôžeme. Z tohoto miesta chcem povedať, že túto iniciatívu vládnych poslancov vítam a pravdepodobne podporím návrh, aby prešiel do druhého čítania a v druhom čítaní aj po diskusiách na ministerstve kultúry a s ďalšími odborníkmi sa budeme možno snažiť predložiť návrhy, ktoré autorský zákon aj v tejto oblasti posunú trošička ďalej a možno aj téma, ktorá nesúvisí s kolektívnou ochranou, ale súvisí s verejnými licenciami, bude vsunutá a môže v právnom systéme Slovenskej republiky začať platiť. Myslím si však, že v tomto mohlo byť aj ministerstvo, v súčasnej nie odkazovať na to, že budeme riešiť v štvrtom kvartáli roku 2014 komplexnú úpravu autorského práva, i keď viem, že oblasť autorského práva, vôbec celá jemná pavučina okolo toho, ako sa autorské práva majú chrániť a nemajú, je predmetom obrovských diskusií, ale tu chcem uviesť, že na ministerstve kultúry aj za prvej Ficovej vlády alebo v rokoch 2008 až 2010 pracovala komisia, ktorá mala pripraviť úpravu autorského práva. Následne, teda po zmene ministrov aj za ministrovania pána Krajcera tuná z poslaneckých lavíc sme tlačili na to, že táto norma potrebuje úpravu, kde bol stanovený termín myslím štvrtý kvartál 2013. Na obhajobu toho režimu, že sa odsúval ten problém až do roku 2013 chcem iba povedať, že pracovná komisia mala zasadnúť v roku 2011 a celý tento výsledok nakoniec vyplynul do toho, že máme rok 2012 a platí nám tu autorský zákon, ktorý nepozná internet, ktorý nepozná digitálne prostredie, ktorý ustanovuje v rámci kolektívnej ochrany autorských práv také inštitúty, že dokážu ľudia potom protestovať pred "ochrankami" a volajú tieto "ochranky" ako výpalníci, ako tí, ktorí sa priživujú na samospráve, na kluboch, na ľudí, ktorí kultúru vytvárajú a vytvárať chcú.
Dúfam, teda že potom, ako sa dostaneme do druhého čítania a tejto iniciatíve napriek tomu, že ju považujem za nedostatočnú, držím palce a dúfam, že v druhom čítaní sa budeme môcť možno na výbore, po diskusii aj s pánom predsedom, ktorý zastáva takisto názor, pánom predsedom výboru Jarjabkom, ktorý tiež zastáva názor že mohli by sme ísť v tejto situácii aj ďalej, tak prídeme k nejakému konsenzu, ktorý ochranu autorských práv posunie ďalej, a príde možno ku konsenzu medzi používateľmi, samotnými autormi, samosprávami a všetkými dotknutými orgánmi, vrstvami, ktoré pri ochrane autorských práv môžme spomínať.
Na záver by som chcel poďakovať teda poslancom vo výbore, že prišli s touto iniciatívou a ako som spomínal predtým, bude mať moju podporu. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán Blanár, keď ste hovorili o tom, že my tu robíme politiku a nevenujeme sa "meritu" veci, tak vy ste práve predviedli naozaj obdivuhodnú politiku, klasickú politiku SMER-u, vynikajúco pripravenú, keď ste tak ako povedala pani poslankyňa Žitňanská, podsúvate veci, ktoré vôbec netvrdíme, o žiadnych zlých VÚC-kach netvrdíme niečo. Upozorňujeme na ten konflikt záujmov, ktorý môže nastať, ak by bol zákon schválený v takej podobe, ako ho predložila vláda.
A tiež sa úplne podpisujem po to, že práve táto debata pomohla tomu, že ste uvedomili si, uznali, že naozaj tie kritériá tam treba dať, ale je to len šité horúcou ihlou, aby sa to jednoducho vylepšilo, pretože skutočne by tento problém nastal.
A chcem ešte upozorniť na to, že jeden konkrétny príklad, keď ste hovorili, že tu boli verejné školy a potom vznikli plus navyše cirkevné a súkromné. Tak napríklad, konkrétne základná škola, na ktorú chodia moje deti, ktorú navštevujú moje deti v Žiline, vznikla transformáciou zo štátnej na cirkevnú, čiže žiadna nová škola nepribudla. Čiže nebolo to vo všetkých prípadoch tak, že tu bol nejaký počet a plus sa tu navyše objavili nejaké súkromné a cirkevné školy. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, ja mám dve interpelácie, jednu na pána ministra životného prostredia pána Žigu a druhú na pána ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pána Počiatka. Začnem tou na pána ministra životného prostredia.
Vážený pán minister, v priebehu leta som navštívil niekoľko našich národných parkov, a to, čo som v nich videl a počul, ma núti obrátiť sa na vás s nasledujúcou interpeláciou.
V prvom rade by som rád ocenil vaše nedávne pozitívne rozhodnutie o definitívnom zastavení ťažby dreva v národných prírodných rezerváciách Kôprová a Tichá dolina v Tatranskom národnom parku. Zároveň vás však musím upozorniť, že v ďalších chránených územiach v najvyššom stupni ochrany, napr. v Národnej prírodnej rezervácii Furkotská dolina, teda v bezzásahovej zóne, na ktorú poukazuje aj výrazné upozornenie Štátnych lesov TANAP-u, sa už dlhšiu dobu vykonáva ťažba dreva, a to takým spôsobom, ktorý je v priamom rozpore so zákonom o ochrane prírody a krajiny (okrem toho, že ide o ťažbu v bezzásahových územiach, kde by sa vôbec nemalo ťažiť, ide navyše o ťažbu, ktorá sa netýka len suchých či poškodených jedincov nachádzajúcich sa v blízkosti turistických chodníkov, ale o likvidáciu či poškodzovanie zdravých jedincov hlboko v lesnom poraste, devastáciu vegetácie a pôdneho krytu ťažkými mechanizmami, hlukové znečistenie a pod.), čím dochádza k zjavnému porušovaniu zákona o ochrane prírody a krajiny, ako aj ďalších právnych noriem.
Po druhé by som vás chcel upozorniť na stavebné a iné aktivity v priestore Jasná - Chopok - Srdiečko, teda v centrálnej časti Národného parku Nízke Tatry, ktoré sú absolútne nezlučiteľné s funkciou ochrany prírody a poslaním národného parku.
Moja interpelácia na vás, vážený pán minister, znie:
1. Ste dostatočne oboznámený s vyššie uvedenými aktivitami, ktoré sa v súčasnosti realizujú na území národných parkov v Slovenskej republike?
2. Ak áno, sú podľa vás v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny?
3. Realizujú sa zásahy do vegetačného krytu, terénne úpravy, stavebné aktivity a pod. v priestore Jasná - Chopok - Srdiečko v súlade so záverečným stanoviskom procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie?
Zároveň si vás dovoľujem požiadať o sprístupnenie všetkých relevantných stanovísk ministerstva životného prostredia, ako aj nižších zložiek štátnej správy pre životné prostredie, Slovenskej inšpekcie životného prostredia a Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky k vyššie uvedeným kauzám.
Teším sa na vašu operatívnu odpoveď a najmä na činy, ktoré zabránia pokračujúcej devastácii našich najvzácnejších chránených území. S pozdravom Mikuláš Huba.
A teraz tá druhá interpelácia adresovaná ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja:
Vážený pán minister, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako gestor procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (skrátene ElA), vydalo v roku 2002 záverečné stanovisko k posudzovaniu environmentálnych vplyvov plánovaného diaľničného úseku Turany - Hubová. V ňom odporučilo ako najlepší variant tunelový variant popod masív Kopy vo Veľkej Fatre, známy ako tunel
Korbeľka.
V nasledujúcom období sa na toto záverečné stanovisko akoby zabudlo a zainteresované subjekty začali presadzovať povrchový variant výstavy tohto úseku, ktorý by obetoval diaľnici väčšinu unikátnej Kraľovianskej úžiny s jej prírodnými, krajinnými a environmentálnymi hodnotami. Stalo sa tak bez toho, aby bol predchádzajúci proces ElA právne či odborne spochybnený a nahradený novým plnohodnotným procesom v zmysle zákona č. 127/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Vyššie uvedený prístup sa oprávnene stretol s odmietnutím v domácich odborných kruhoch, v prostredí environmentálnych mimovládnych organizácií, ale aj Európskej únie, najmä DG Environment Európskej komisie, ktorá má na starosti aj ochranu európskej prírody, lebo v prípade preferovaného povrchového variantu vedenia diaľnice sú ohrozené (aj) európske hodnoty, konkrétne biotopy a druhy európskeho významu i celistvosť území Natura 2000. Slovenskými úradmi preferovaný prístup je pre Európsku komisiu ťažko prijateľný aj preto, lebo jestvuje reálna alternatíva, ktorá je voči prírode a životnému prostrediu šetrnejšia a neohrozuje európsky významné prírodné a krajinné hodnoty, a tou je spomínaný tunelový variant s tunelom Korbeľka.
Na túto skutočnosť upozornil na pôde Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky počas svojej ostatnej návštevy Slovenska aj eurokomisár pre životné prostredie pán Janez Potočnik.
Napriek tomu sa ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja opakovane snaží čeliť výhradám expertov mimovládnych organizácií a Európskej komisie stereotypným navrhovaním tzv. zmierňujúcich opatrení vo väzbe na povrchový variant, ktoré sú možno schopné zmierňovať menej významné dopady výstavby a prevádzky diaľnice v tomto úseku, avšak nie principiálny problém, ktorým je povrchové vedenie diaľnice a tým vyvolaný devastačný vplyv stavby a následnej prevádzky na prírodu, krajinu a životné prostredie.
Vychádzajúc z uvedených skutočností si vám, vážený pán minister, dovolím adresovať' nasledujúcu interpeláciu:
1. Prečo váš rezort nerešpektuje skutočnosť, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v záverečnom stanovisku z posudzovania vplyvov na životné prostredie č. 1832/02 z 12. novembra 2002 odporučilo ako najvhodnejší tunelový variant s tunelom Korbel'ka?
2. Prečo váš rezort, aj napriek predchádzajúcim siedmim zlyhaniam, neprestáva presadzovať odborne zväčša nedostatočne podložené a viac-menej len kozmetické úpravy povrchového variantu vedenia trasy D1 Turany - Hubová, namiesto prijatia vhodnejšieho tunelového variantu?
3. Prečo sa v tejto súvislosti nerešpektuje požiadavka eurokomisára pána Potočnika zaoberať sa seriózne aj tunelovým variantom?
4. Prečo chcete znižovať kvalitu života obyvateľov a možnosti udržatel'ného rozvoja obcí Šútovo, Kral'ovany a Stankovany-Rojkov, keď sa tomu dá vyhnúť?
5. Aké sú hlavné dôvody preferovania povrchového variantu, keď ani rýdzo ekonomické analýzy nehovoria jednoznačne v jeho prospech?
Vopred vám, vážený pán minister, ďakujem za vecnú a konštruktívnu odpoveď a zároveň navrhujem prehodnotiť prístup k trasovaniu diaľnice D1 na úseku Turany - Hubová a vrátiť sa k tunelovému variantu v súlade s odporúčaním z citovaného záverečného stanoviska MŽP z roku 2002, ako aj s požiadavkami environmentalistov, ekológov, ochrancov prírody, krajinárov, časti miestnych obyvateľov a Európskej komisie. S pozdravom Mikuláš Huba. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca, svoju interpeláciu som predložil písomne v termíne, teda je už odovzdaná v parlamentnej pošte a teraz ju prednesiem, s vaším súhlasom, ústne. Je to interpelácia na pána ministra pôdohospodárstva, rozvoja vidieka pána Ľubomíra Jahnátka.
Vážený pán minister, dovolím si vás interpelovať v súvislosti s lesnou kalamitou ktorej spracovanie je sprevádzané v nezanedbateľnom rozsahu vykrádaním lesov. Úlohy lesníkov pri spracovaní lesnej kalamity spôsobenej podkôrnym hmyzom sú v poslednom desaťročí extrémne veľké. Spoločenský význam plnenia týchto úloh je mimoriadny a myslím, že bez ohľadu na konfrontačný tón, ktorý túto černosť dnes sprevádza, história dá napokon lesníkom za pravdu. To však neznamená, že by sme mali tolerovať závažný negatívny jav, o ktorého existencií sa presviedčam v lesoch na rôznych miestach Slovenska. Týmto javom je skutočnosť, že sa pod rúškom spracovania lykožrútovej kalamity smreka ťažia aj stromy, ktoré by ťažené rozhodne nemali byť, čím sa zaťaženie krajiny trestuhodne zvyšuje. Túto nelesnícku zvrhlosť, ktorá je motivovaná vysokým dopytom po smrekovom dreve uľahčuje skutočnosť, že hranica medzi výrubom, ktorý je zákonný a správny, a výrubom, ktorý je motivovaný len zištnosťou nie je vždy jednoznačná. Možno tu v skutočnom i v prenesenom význame použiť porekadlo, že: "Kde sa rúbe les, tam lietajú triesky." Napriek tomu nie je zásadným problémom určiť, kedy je ťažba ešte motivovaná snahou likvidovať kalamitu a kedy už snahou likvidovať zo zištných dôvodov les. Keďže ľudí, ktorí sú ochotní túto hranicu prekračovať, nie je dnes málo, je potrebné, aby štát na zákonnosť diania v lese dohliadol s osobitným dôrazom. S tým súvisí nielen otázka početnosti štátnej správy na úseku lesného hospodárstva, ale predovšetkým jej výkonnosť a nekompromisnosť. Ako príklad použijem jedno lesné spoločenstvo v krásnej, no chudobnej časti Slovenska, kde prebieha komplikovaný spor o vlastnícke, užívacie a rozhodovacie práva. Tento spor má viacero rovín, pričom nemožno vylúčiť, že je motivovaný aj finančnými tokmi, ktoré sú pri deciálnom predpise 90-tisíc kubíkov ročne nemalé. Zároveň tu rezonujú nejasné vlastnícke vzťahy spôsobené prechodom užívacích práv do zahraničných rúk z dôvodu možného obchádzania predkupných práv miestnych majiteľov. Na tomto majetku je vedených viacero súdnych sporov a zo strany štátnej správy tam bolo vykonaných mnoho kontrol. Ani spory, ani kontroly nie som oprávnený komentovať.
Čo však posúdiť môžem a musím je skutočnosť, že počas mojej nedávnej návštevy na predmetnom lesnom majetku som videl približne 300 kubíkov na odvoz pripravenej smrekovej guľatiny, na ktorej nebolo možné nájsť žiadne známky kalamitného poškodenia. Podľa mojej skúsenosti takéto prípady nie sú ojedinelé. Zneužívanie bielej farby, ktorou sa vyznačuje kalamitná ťažba, má na Slovensku charakter amorálnej epidémie, a to bez ohľadu na druh vlastníctva.
Na základe uvedeného vás prosím, vážený pán minister, o odpoveď, či je vám táto skutočnosť známa, a ak áno, či hodláte proti nej zaviesť do života okamžité a účinné opatrenia. Ďakujem. S úctou podpísaný Ján Mičovský. Ďakujem, skončil som.