Videokanál klubu

Vážená pani predsedajúca, milé dámy, milí páni, chcel by som k tomuto návrhu zákona hneď na začiatok povedať, že ho vítam. A budem tam mať jedinú vlastne takú nejakú iba výhradu, na ktorú by som chcel upozorniť, že tam môže prípadne nastať problém, a aby sa náhodou nestalo, že dosiahne možno trošku pravý opak.
Každopádne úpravy, čo sa týka striedavej starostlivosti, bezproblémové. Myslím si, že správne je tak isto zaradenie vlastne, aby aj príjem z dohody, 75 % príjmu z dohody bol zarátaný vlastne do príjmu, vlastne pri posudzovaní nároku na hmotnú núdzu. Správna zmena. A potom, aby sa odstránili vlastne, alebo aby sme neprihliadali na jednorázové alebo náhodilé príjmy pri teda posudzovaní hmotnej núdze. Tak isto správna zmena, lebo zbytočne to zaťažovalo pracovníkov, ktorí tú hmotnú núdzu posudzovali. Jednoducho dobrá, dobrá, dobrá, dobrá zmena.
Ale čo vidím teda problém, taktiež upravenie podmienok pri výkone aktivačných prác. Ale teda čo vidím problém, už teda tretíkrát hovorím, tak je upravenie podmienok, že kedy môže vlastne aktivačný príspevok poberať študent vlastne strednej školy alebo tá neplnoletá osoba. Že ten súčasný stav bol taký, že po skončení povinnej školskej prechádzky, dochádzky, pre niekoho možno prechádzky, tak, tak vlastne automaticky mohol, mohlo to dieťa vlastne, alebo ten, ten študent mohol zo školy odísť a vlastne v krátkej dobe sa mohol dostať k aktivačnému príspevku za vykonávanie aktivačných prác alebo teda menších obecných služieb. Čiže inak povedané, štát ešte aj dnes vlastne stále motivuje študentov, aby radšej neštudovali, lebo je to pre nich finančne výhodnejšie. Čiže radšej, aby zo školy odišli, vlastne prihlásili sa na úrad práce a takýmto spôsobom sa dostali k aktivačnému príspevku. Tým, že vlastne ste určili, alebo teda novela hovorí o tom, že posunieme hranicu, kedy bude môcť človek poberať aktivačný príspevok, tak človek v hmotnej núdzi poberať aktivačný príspevok nad 18 rokov, tak tomuto ako keby sme zabránili. Lenže je tam taký problémik, ktorý priznám sa, že sám neviem, ako vyriešiť úplne, ale treba sa podľa mňa medzi prvým a druhým čítaním ním zaoberať, a to je to, že umožňujeme vlastne čerpať aktivačný príspevok, ak neplnoletá osoba sa naďalej vzdeláva. A môže nastať vlastne taká paradoxná situácia, že týmto, touto novelou chceme zabrániť, aby decko alebo žiak zo školy neodchádzal na úrad práce a tým pádom, aby neuprednostnil aktivačný príspevok pred vzdelávaním, a povedali sme, že dobre, až keď dosiahne 18 rokov.
Ale zároveň hovoríme, že keď sa nedospelé dieťa bude naďalej vzdelávať, tak aktivačný príspevok vlastne môže dostať. Čo teda môže znamenať to, že vlastne vytvoríme takú zvláštnu motiváciu, že žiak strednej školy bude mať vedľa seba v lavici spolužiaka, o ktorom bude vidieť, že obidvaja sme vlastne v jednej lavici, ale ty máš aktivačný príspevok a ja nie. A ty si ho získal tým, že odišiel si zo školy, prihlásil si sa na úrad práce a potom sa začal externe vzdelávať na tej istej škole. Čiže vlastne vytvoríme motiváciu, alebo cestičku, aby sa tieto neplnoleté vlastne deti najprv zo školy odhlásili, prihlásili sa na úrad práce a potom hromadne sa prihlásili vlastne na externé vzdelávanie a takýmto spôsobom splnia podmienku, že budú môcť čerpať aktivačný príspevok. A toto, chcem na toto upozorniť, že tuto je problém. Že aby sa nám náhodou nestalo, že dnes nám podľa myslím si, že dôvodovej správy, nejakých 630 detí odišlo vlastne po skončení školskej dochádzky na úrady práce a vlastne uprednostnili peniaze, 63 eur, pred ďalším vzdelávaním. A aby sa nám vlastne nestalo, že do budúcna v podstate všetkým deťom, ktoré budú z hmotne odkázaných rodín, alebo z rodín v hmotnej núdzi, aby všetky tie deti vlastne neskončili školu a následne sa prihlasovali na inú formu štúdia, za účelom, aby získali tento aktivačný príspevok.
Možno, neviem, od pásu riešenie, že povedať, že keď, že sa to nebude vzťahovať, že táto možnosť príspevku za ďalšie vzdelávanie nebude pre deti, ktoré vlastne odídu už zo školy po platnosti tohto zákona, napríklad. Ale to už si myslím, že ministerstvo určite medzi prvým a druhým čítaním dokáže túto dieru nejakým spôsobom zalepiť.
Taktiež samozrejme vítam zmeny, čo sa týka príspevku pri bývaní, kde veľakrát prichádzalo tak isto k zvláštnej motivácii, kedy mohlo byť v podstate x príspevkov vyplácaných za prenájom de facto tej istej nehnuteľnosti. To sú všetko pozitívne zmeny, ktoré, ktoré systém upracú, a myslím si, že sú aj plne v súlade s tou rómskou reformou, ktorú chystá ministerstvo práce v spolupráci so splnomocnencom vlády pre rómske komunity.
Takže nezostáva mi nič iné, iba podporiť, ale teda poprosím pána ministra, aby teda na túto zmenu, túto zmenu konkrétne pri aktivačnom príspevku pre študentov stredných škôl sme nejako odstránili prípadnú tú chybu v zákone, ktorá by sa mohla takýmto spôsobom vyskytnúť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Aj kolegyni chcem poďakovať za návrh tohto zákona, lebo naozaj reálna prax prináša to, že tí veritelia dopredu vedia, že ten spotrebiteľ nebude schopný splácať tento úver, uzatvárajú tieto pôžičky, sú nevýhodné. Je to naozaj parazitujúce, úžerou, alebo až, ako to bolo už spomenuté, také predátorstvo, kedy v podstate títo navrhovatelia zarábajú na chudobe a nevedomosti ako iných ľudí.
Skúmanie bonity klienta je, je dobrým návrhom, aby predtým, než sa uzavrie takýto spotrebiteľský úver, aby veriteľ bol povinný skúmať túto bonitu. Veľakrát títo veritelia, oni vedia dopredu, že spotrebiteľ nebude schopný splácať ako tento úver, ale zas na druhej strane vidia, že sú vlastníkmi, alebo majú aj zistené, že sú vlastníkmi nehnuteľností, to je jedno, či už bývania alebo pôdy, dá sa to zistiť stále aj vopred. Stavajú na ich nevedomosti a cez to všetko im dávajú, dostávajú ich do takých komplikovaných pozícií.
Nemôže byť poskytovaný väčší úver, ako je spotrebiteľ schopný splácať, toto je naozaj tiež jedna z veľmi dobrých vecí. Tak ako pani kolegyňa Mezenská tu spomínala ten príklad toho Švajčiarska, myslím si, že aj u nás by sa mohol podobný, mohlo podobné čosi prijať, aby mnohí spotrebitelia sa nenachádzali v pasciach. Na druhej strane veľakrát práve exekútori sú tí, ktorí na tom participujú a zarábajú na nešťastí iných.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla v druhom čítaní môj pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka zákona o spotrebiteľských úveroch.
Ako som už uviedla v prvom čítaní, spotrebiteľské úvery sú výraznou záťažou a ťarchou pre celú spoločnosť a samozrejme, že aj pre finančný trh. V súčasnosti predstavujú neprimeranú záťaž pre mnohých občanov, spotrebiteľov, ktorí sa vďaka cieleným úverovým pascám a dlhovej špirále ocitli bezvýchodiskovej a neriešiteľnej životnej situácii.
Takto celoplošne rozšírený fenomén spotrebiteľských úverov nesie už aj spoločenský a sociálno-ekonomický rozmer. Štát do tohto procesu nevie účinne zasiahnuť a po preskúmaní dopadov vládneho návrhu ja mám pochybnosť, že nežiaduci vývoj bude možné na základe neho zastaviť. V reálnom živote sa negatívne dopady spojené so spotrebiteľskými úvermi prejavujú tak, že súdmi sú spustené spochybneniahodné exekučné procesy na stovky, tisícky, dokonca desaťtisíce spotrebiteľov. Predmetom týchto exekučných konaní je vymáhanie niekoľkonásobne navýšených dlžných čiastok oproti pôvodne poskytnutej istine. V mnohých prípadoch najväčší podiel na dlhu tvoria práve úroky z omeškaní. Mnohí ľudia túto situáciu nezvládajú a cítia sa byť vazalmi nebankových subjektov.
Neriešiteľnosť situácie má v mnohých prípadoch až tragické následky v osudoch a životoch mnohých ľudí, mnohých rodín. Pri snahe zastaviť tieto sporné exekúcie je preskúmavaná oprávnenosť stanovenej výšky dlhu a okolností, ktoré viedli k podpisu zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Vo väčšine prípadov sa pre neprimeranosť a neprijateľnosť postupu nebankových subjektov exekučné konania v prospech dlžníka zastavia. Problémom však je, že kapacity úspešnej celoplošnej obrany sú obmedzené, pre komerčne ladenú advokáciu tieto spory nie sú lukratívne a spotrebiteľské organizácie, ktoré by dokázali pomôcť a ktoré sa špecializujú na ochranu neeticky zadlžených občanov, pre poddimenzované financovanie a podvýživenie nemajú dostatočné personálne a technické možnosti pre účinnú pomoc a zásah.
Ako som už uviedla v prvom čítaní, aj keď vládny návrh zákona javí známky snahy o sprísnenie presnejšieho určenia oprávneného veriteľa a ustanovuje podmienky toho, kedy je spotrebiteľský úver bezúročný, z pohľadu praxe nie je dostačujúcim a adekvátnym nástrojom pre spravodlivé a korektné vysporiadanie a uzavretie vzájomných komplikovaných vzťahov medzi dlžníkmi a veriteľmi. Nevytvára reálne predpoklady pre praktické zníženie zaťaženosti a oslobodenie občanov z úžerne poskytovaných úverov.
Preto v predloženom pozmeňujúcom návrhu navrhujem do zákona zapracovať účinné nástroje vedúce k zamedzeniu tohto nežiaduceho rozmachu ťaženia z nešťastia ľudí, ktorým sú poskytované problematické úvery. Sú to v zásade dva nástroje, a to skúmanie bonity klienta a bezsankčná možnosť predčasného splatenia úveru do výšky 10 000 eur. Dovolím si prečítať celé znenie pozmeňujúceho návrhu.
V čl. I sa za bod 4 vkladá nový bod, ktorý znie:
"V § 11 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto vety:
"V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je."."
Zdôvodnenie: Navrhovaná zmena reaguje na skúsenosti z aplikačnej praxe pri poskytovaní spotrebiteľských úverov. V súčasnosti je zákonom o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 394/2007 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, uložená povinnosť pre spotrebiteľa spotrebiteľského úveru, aby skúmal spotrebiteľovu schopnosť splácať úver s odbornou starostlivosťou. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok nemožnosť požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie úveru. Táto povinnosť sa nejaví ako dostačujúca pri skupine obyvateľstva, ktorá má nízku bonitu, a z toho dôvodu sa stáva cieľom agresívnych obchodných praktík. Zámer finančného sprostredkovateľa je často presvedčiť nebonitného klienta, ktorý má problémy s kontrolou vlastných finančných tokov a hospodárením, aby pristúpil na úver, u ktorého je v mnohých prípadoch zjavné, že ho spotrebiteľ nebude vedieť splácať. Finančný spotrebiteľ, sprostredkovávateľ, prepáčte, je motivovaný zanedbať povinnosť skúmania spotrebiteľovej schopnosti splácať úver vidinou peňažnej prémie za sprostredkovanie a subjekt poskytujúci úver si je vedomý, že v prípade neschopnosti splácať úver môže siahnuť za pomoci štátneho donútenia na majetkové hodnoty dlžníka, napríklad na obydlie.
Prípadný argument zo stany veriteľa, že exekúcia majetku u nebonitných klientov je prirodzeným následkom nedodržania povinnosti splácať úver, neobstojí. Je tak z dôvodu, že v prípade hrubého porušenia povinnosti skúmať spotrebiteľovu schopnosť splácať úver veriteľom, z dôvodu vidiny majetkových hodnôt spotrebiteľa, vstupuje veriteľ do zmluvného vzťahu v zlej viere, keďže si je dopredu vedomý toho, že spotrebiteľ pri svojej úrovni bonity s veľkou pravdepodobnosťou nebude môcť splácať úver. Veriteľ si je teda vedomý faktu, že hlavnou časťou zmluvného plnenia, ktorú od spotrebiteľa obdrží, nebudú splátky úveru, ale poplatky za omeškanie platieb a uspokojenie z majetkových hodnôt spotrebiteľa v dôsledku spotrebiteľovej platobnej neschopnosti. Toto konanie podľa mňa má predátorský charakter.
Keďže systém finančného práva Slovenskej republiky je pomerne mladý a stále vo vývine, táto otázka doposiaľ nebola riešená. Ako predkladateľka pozmeňujúceho návrhu som podrobila skúmaniu právne poriadky krajín, ktoré majú v oblasti regulácie finančného sektora dlhoročnú tradíciu. Za úpravu, ktorá sa s problémom najlepšie vysporadúva, považujem úpravu švajčiarskeho zákona o spotrebiteľských úveroch z roku 2001. Tento zákon zakotvuje, že v prípade hrubého porušenia povinnosti posúdiť spotrebiteľovu schopnosť splácať úver, stráca veriteľ nárok na úroky a poplatky z úveru. Predložená právna úprava prispôsobená na slovenské pomery má výhodu, že umožňuje posúdenie, v akom rozsahu bola zákonom uložená povinnosť zanedbaná.
Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou alebo aj účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity klienta, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať. Zároveň úprava umožňuje sankcionovať ľahšie porušenia povinnosti iba podľa prvej vety ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.
Prípadná bezúročnosť úveru a jeho oslobodenie od poplatkov je dôležitým nástrojom ochrany spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že zákonom o spotrebiteľských úveroch bolo zrušené nariadenie vlády č. 338/2008 zákona, ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, v súčasnej dobe je teda maximálna výška poplatku za poskytnutý spotrebiteľský úver limitovaná jedine dobrými mravmi a definíciou úžery podľa Trestného zákona. V § 235 Trestného zákona sa uvádza, že úvery, pardon, úžery sa dopustí ten, "kto zneužívajúc niečiu tieseň, neskúsenosť alebo rozumovú slabosť alebo niečie rozrušenie, dá sebe alebo inému poskytnúť alebo sľúbiť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere, alebo kto takú pohľadávku uplatní alebo v úmysle uplatniť ju, na seba prevedie". Podľa judikatúry a názorov zúčastnených subjektov finančného trhu je hranica úžery od úročenia 24 až 30 percent za rok v závislosti od jednotlivých okolností prípadu.
V druhom bode chcem upriamiť pozornosť na čl. I, do ktorého sa vkladá za bod 5 nový bod, ktorý znie:
"V § 16 sa za odsek 5 vkladajú nové odseky 6 a 7, ktoré znejú:
(6) Veriteľ má nárok na náhradu nákladov, len ak výška predčasného splatenia úveru presahuje 10 tisíc eur počas 12 mesiacov,
(7) Veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu úrokov, poplatkov alebo iných nákladov v súvislosti s predčasným splatením spotrebiteľského úveru alebo jeho časti na podnet spotrebiteľa, ak k predčasnému splateniu spotrebiteľského úveru alebo jeho časti dôjde v súvislosti s uplynutím doby fixácie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru alebo v súvislosti so zmenou úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru. Veriteľ je tak povinný bezodplatne oznámiť spotrebiteľovi termín uplynutia doby fixácie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, a to najneskôr dva mesiace pred uplynutím tejto doby."
Zdôvodnenie: Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008//48/ z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ umožňuje členskému štátu stanoviť sumu, pri ktorej nie je možné pri predčasnom splatení spotrebiteľského úveru vyžadovať poplatok. Členské štáty môžu túto sumu stanoviť do výšky 10 000 eur splatných počas obdobia 12 mesiacov. Prihliadnuc k priemernej mzde v hospodárstve, sa mi ako predkladateľke táto suma zdá ako správna, keďže predstavuje zhruba 12,8-násobok priemernej mzdy v hodnote 781 eur podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok roku 2012.
Táto limitná suma teda umožňuje priemerne zarábajúcemu človeku vložiť svoje finančné prostriedky do predčasného splatenia nevýhodného úveru a zamedzeniu tvorby dlhovej špirály. Dlhová špirála spoločne s nízko stanovenou hranicou nepostihnuteľnej časti príjmov povinných osôb je jedným z hlavných dôvodov postupného zbedačovania slovenského národa, čo potvrdzujú aj posledné štatistiky, podľa ktorých je vyše sedemstotisíc ľudí na hranici materiálnej chudoby.
Nariadenie vlády č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia určuje ako nepostihnuteľnú časť 60 percent životného minima, čo znamená, že povinnému je nutné z jeho príjmu nechať minimálne 116,75 eur. Nad sumu 291,87 eur, čo je 150 percent zo sumy 194,58 eura, výška životného minima pre plnoletú osobu platná od 1. júla 2012, môže exekútor zraziť celý objem finančných prostriedkov.
Odsek 6 zakotvuje zákaz požadovania poplatkov, úrokov a iných nákladov spojených s predčasným splatením úveru v súvislosti s uplynutím doby fixácie spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 ods. 1 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení zákona č. 394/2011 Z. z., ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony.
Toto ustanovenie sa dotýka iba tých spotrebiteľských úverov, pri ktorých je stanovená doba fixácie. Úroková fixácia predstavuje pre veriteľa nástroj ako rozložiť svoje náklady a obchodnú maržu na určité obdobie. Po uplynutí tohto obdobia sa má zato, že veriteľ dosiahol zisk stanovený v úrokovej fixácii, a preto smernica umožňuje predčasné splatenie. V aplikačnej praxi dochádza k úverovej fixácii pri väčších spotrebiteľských úveroch, napríklad pri bezúčelovom úvere zabezpečovanom nehnuteľnosťou známom aj ako americká hypotéka.
Vážení kolegovia, ja sa chcem poďakovať zástupcom opozície, naprieč celej opozície zato, že tento pozmeňujúci návrh podporili. Ja som presvedčená, že oba navrhované nástroje nám pomôžu vysporiadať sa so záťažou finančného trhu a so záťažou, ktorú spotrebiteľské úvery pre mnohých občanov znamenajú. A chcem požiadať kolegov poslancov zo strany SMER, aby rovnako prispeli k istote, ako právnej, tak aj sociálnej, občanov, ktorí na túto pomoc od nás čakajú.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán predseda, ja chcem dať procedurálny návrh, aby fototermíny neprebiehali pred hlasovaním a počas hlasovania. Mňa to ruší, neviem sa sústrediť. Myslím, že ďaleko vhodnejšie budú fototermíny počas, keď nebude hlasovanie. Myslím, aj novinári budú mať ďaleko zaujímavejšie fotografie.
Ďakujem.

No to by som bol - ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca - by som chcel vidieť niektoré bývania vašich kolegov poslancov... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, reagujete nie na poslanca. Zoberiem vám slovo, pán poslanec. Takže reagujte na niekoho v rozprave!

Hraško, Igor, poslanec NR SR
Takže, pán kolega Kamenický... Môžete zvoliť aj normálny tón, pani predsedajúca. Pán Kamenický, hovorili ste o krajinách, ktoré majú rovnú daň, Bulharsko, Rumunsko a podobne. Hovorili ste, že to je nezdravé. Samozrejme. Ale tak ako povedal pán Kaník, tie krajiny sa potrebujú niekam dostať. A čo myslíte, čo sa stane, ak vy rozbijete náš daňový systém, ktorý mal určité výhody, ktoré ešte sme doposiaľ mali, a chodili sem investori? Áno, Rakúsko povedzme, má vyššie dane, ale tam majú podnikatelia určité garancie.
Takže čo keby ste začali ozdravovať naše podnikateľské prostredie? Odstránili korupciu, klientelizmus a skutočne vytvorili také prostredie, ktoré tuná aj naďalej bude držať investorov, a nepôjdu do toho Bulharska, Rumunska a podobne. Takže máte šancu, skúste to, ale začnite z inej strany, nie z tej, ktorá neozdraví naše prostredie.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, tá vaša prvá téza, to je, súhlasím, naozaj, že koncentrácia moci do úzkej skupiny ľudí nie je zdravá. To, s tým sa úplne zhodneme. Otázka stojí, že prečo teda niekto si môže myslieť, že častokrát závidí, ja nie preto, že by som závidel, ale preto, lebo to nikdy nedopadlo dobre, keď sa moc koncentrovala do úzkej skupiny ľudí. Čiže to je to, na tom sa zhodneme.
Ale potom, alebo obzvlášť potom sa čudujem, že prečo vy práve vytvárate podnikateľské nebo. Viete, že naozaj tu na Slovensku je podnikateľské nebo. Ľudia, ktorí sa tam dostali po rebríku, tak najskôr na tom rebríku boli šteble zo štátnych peňazí, teraz si robia šteble zo strednej vrstvy. A nakoniec tie šteble budú z chudoby, lebo, ako sa hovorí, na chudobe sa najlepšie zarába.
Takže toto je takým tým paradoxom, hej, že ja vám to verím, aj dokonca s tým súhlasím, možno u mňa je pohnútka iná, ale tie kroky vaše v zásade tomu odporujú. Takže aby sa prípadne, ak máte chuť, aby sme si obnovili vzájomnú dôveru, lebo u mňa je naštrbená v to, že veríme tomu, čo hovoríme. Tak som zvedavý na ten DPP, daň pre Pentu, alebo DPD, daň pre Dôveru, som zvedavý, že ako sa k tomu postavíte, že či zotrváte v tej polohe, ktorá tu prišla, v tej obludnej, brutálnej, súkromné dane pre súkromnú firmu, akože.
Ak vám záleží na tom, aby sme si obnovili dôveru a verili si navzájom, tak som zvedavý, ako budete hlasovať.
Ďakujem.

Dovolím si aj ja zaujať postoj k tomu, čo tu bolo prednesené pánom poslancom. Ja naozaj jeho prejav považujem ako moji predrečníci za veľmi pôsobivý, vášnivý aj plynulý. Avšak v rovine reči sa to naozaj veľmi dobre počúva a dá sa vnímať všetko to, čo rozprávate, akurát váš prejav naozaj je ideologický a je neúprimný, pretože ja vyhodnocujem súlad toho, čo hovoríte, s tým, čo robíte. A všetky tieto reči, tieto slová, ktoré tu boli prednesené, nie sú kryté reálnymi skutkami.
Naozaj aj v tomto parlamente je pripravených mnoho návrhov, ktoré sú ďaleko sociálnejšie v dopadoch, ako tie návrhy, ktoré pripravuje vláda a ktoré vy ako poslanci vládnej strany podporujete, a napriek tomu nie sú schválené. To znamená, pokiaľ váš prejav, vaše slová nebudú súladiť s tým, ako budete konať, takéto prejavy nás veľmi nezasiahnu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán kolega Číž, išli ste ako guľomet a bolo skutočne náročné sledovať, či zaznejú aj nejaké múdre myšlienky. Možno aj zazneli, len mne tam nejak nerezonovali, v mojich ušiach.
Ale hovorili ste o dialógu a o diskusii. Áno, tak by sa mali riešiť veci. Tak si najprv urobte poriadok vo svojich vlastných radoch. Vy prídete s hotovými riešeniami, ktoré sú samozrejme potom v rozpravách roznesené na kopytách, lebo sú zlé, škodlivé až devastačné. Tak ukážte, že chcete konštruktívne riešiť problémy! Povedzte mi, koľko pozmeňovákov ste od opozície pustili už za súčasného vášho vládnutia? To boli konkrétne riešenia, keď ste chceli konkrétne riešenia. Ale vy ste ich šmahom ruky zmietli zo stola. Tak o čom tuná rozprávate? O akej diskusii, o akom dialógu?
No a poprosil by som aj kolegov z vašej strany, ktorí reagovali na váš príspevok, aby nehovorili, že terajšia opozícia v privatizácii rozpredala majetok štátu. Vy všetci ste pri tom boli, ale ja som nič neprivatizoval. Takže poprosil by som, treba vážiť slová do budúcnosti, treba hovoriť konkrétne a nie na tých, ktorí sú tuná v poslaneckých laviciach prvýkrát.
No a už len jedna poznámka k diskusii, o tom, čo ste hovorili. Naozaj máte všetko načítané, ale ste tak neskutočne odtrhnutý od reality! Takže by som vás poprosil, že sa spamätajte, lebo vašimi opatreniami privediete Slovensko do hrobu.

Ďakujem za slovo. Chcem poďakovať pánu Čížovi a chcem sa vyjadrovať k obsahu, nie k nemu, aby to bolo také vecné.
Prvá vec je, Paul Johnson napísal knihu Intelektuálové, kde uvádza životy, záznamy a myšlienky rôznych intelektuálov z rôznych období a z rôznych strán. A jeho záver, aj môj po prečítaní tej knižky, je taký, že keď vytiahnete jednoduchého človeka z davu, máte väčšiu šancu, že dostanete normálnu a zdravú odpoveď, ako keď budete čítať rôznych takýchto intelektuálov. To je prvá vec.
Druhá vec je, že história je podľa niektorých ideológia aplikovaná na minulosť. Myslím, že ste to predviedli. To znamená, že to bola vaša ideológia, podľa ktorej ste si vykladali minulosť, a v takom historickom exkurze ste nám ju predstavili ako argument.
A ďalej ste hovorili o národných záujmoch. Ja vám môžem povedať ako občan, ktorý sa vôbec nechystal angažovať v politike ešte dávno predtým, ako som sa dostal do parlamentu, môžem povedať, že moja skúsenosť a moje okolie to tiež potvrdzuje, že moje záujmy boli najlepšie, alebo ja som bol najspokojnejší s ich zastávaním, boli za dvoch vlád pána Mikuláša Dzurindu a vlády terajšej pravice. Nie za vlády napríklad pána Fica a už vôbec nie za vlády pána Mečiara. A pokladal som za zázrak, že v roku 2010 po druhýkrát nevládol práve pán Fico a že sa podarilo poskladať vládnu koalíciu, ktorá, bohužiaľ, kvôli chybám pravicových strán a chybe aj istej sebareflexie, chýbajúcej sebareflexie skončila tak ako skončila. Dnes je opäť pri moci SMER, ľavica a vidíme dôsledky toho, aj ekonomické. A čo sa týka národných záujmov, ja osobne prežívam to, že národné záujmy zastáva úplne najslabšia a odovzdáva takým spôsobom suverenitu a ústretovosť voči Európskej únie, ako to doteraz nebolo.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, milí kolegovia, kolegyne, aj predrečníkovi chcem poďakovať za taký milý exkurz aj do histórie. Naozaj strieľal na nás ako z guľometu.
Niekoľko poznámok som si dovolil urobiť z toho jeho prejavu. Príkladom tu uvádzal európske krajiny, okrem iných Francúzsko, rok 1789, teda Francúzsku revolúciu, že bola kolískou buržoáznej revolúcie, to sú slová, ktoré tu ako spomenul. Áno, mali tu, niesla sa tá revolúcia v hesle a v duchu "bratstvo, rovnosť, sloboda". A okrem iného bolo tuná aj heslo: Rob, čo chceš, všetko je dovolené! Ale tiekli potoky krvi. Toto bolo "rob, čo chceš, všetko je dovolené". Bez zodpovednosti že by si si robil, čo chceš, to nie je možné. A Francúzsko nie je zrovna tou krajinou, ktorá by bola hodná nasledovania. Dovolím si povedať, že dodnes majú problémy práve aj sociálne, aj vďaka týmto postojom, ktoré tuná boli. Teda by som sa veľmi na to Francúzsko, možno ani Holandsko, ktoré bolo spomínané, sú to pre nás vzdialené krajiny aj v tej mentalite.
Nešiel by som tak ďaleko, čo sa týka ako daní, a bolo to v roku 1998 za prvej Dzurindovej vlády, kedy v podstate naozaj kapitálové spoločnosti mali daň 42 percent. Postupne sa to znižovalo na 38, 25 až konečných 19 percent. Naozaj túto históriu, skúsme sa na ňu pozrieť. A čo bolo dobré a čo bolo zlé, skúsme to vyhodnotiť.
Naozaj kapitálové spoločnosti sa správajú prirodzene normálne, ak je tá daň veľmi vysoká a neprimeraná, tak hľadia znížiť ten základ dane, aby ten základ mali čo najnižší. Vedie to potom k rôznym nekalým činnostiam. Daň krvi, tá bola veľmi vysoká, ale to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)