Videokanál klubu

Ďakujem, pán predseda. Ja by som chcel opraviť hlasovanie o návrhu pána Hrušovského. Omylom som hlasoval za. Chcel som hlasovať proti.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, chcel by som stiahnuť svoj pozmeňujúci návrh k tlači 187 zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch. Vzhľadom na to, že ministerstvo pôdohospodárstva ma upozornilo, že poslankyňa za Slovenskú republiku, podotýkam, Edit Bauer vyvíja nejaké iniciatívy ohľadne toho, že chce napadnúť tento zákon, že vraj je diskriminačný pre zahraničných dodávateľov potravín, a nechcel by som takýmto spôsobom po prijatí toho pozmeňováku dať ešte väčšie alibi, aby takýmto spôsobom ten zákon mohla opečiatkovať.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, koľko tam máte podpisov na tom? Pätnásť?
Matovič, Igor, poslanec NR SR
Šestnásť, sa mi zdá.
Paška, Pavol, predseda NR SR
Tak to ešte poprosím potom niektorých z navrhovateľov, aby stiahli svoj... (Výkrik v sále.) ...v rámci hlasovania. Ale poprosím potom, ak je tam viac podpisov, musia vyjadriť súhlas s názorom viacerí, aby nebola naplnená podmienka pätnástich navrhovateľov na hlasovanie. Ale to je technická záležitosť, pán poslanec. O tom nemusíme hlasovať.
Takže poprosím pani podpredsedníčku Jurinovú.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán predkladateľ, ja by som si dovolila k predloženému zákonu, ktorý sa týka ukončenia a spôsobu usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom, predniesť aj svoj názor, postoj.
A hneď v úvode si dovolím povedať, že pripravenú novelu zákona predloženú pánom poslancom Kondrótom, ja, na rozdiel od neho, nepovažujem za postačujúcu, ani za takú, ktorá by kompletne, komplexne riešila problém a riešila ho tak, aby boli z neho vyplývajúce vyvodené závery a aby sa uzavreli vzájomné problematické a niekoľko rokov pretrvávajúce vzťahy medzi nájomcami a vlastníkmi, prenajímateľmi reštituovaných domov.
Ak dovolíte, dovolím si vám zhodnotiť túto pripravenú novelu v kontexte s predtým vládnym návrhom, ktorý bol prijatý za vlády pani Radičovej. Pokiaľ vládny návrh prijatý za vlády pani Radičovej považujem za taký, ktorý ošetroval nevyváženie práva prenajímateľov, teda majiteľov týchto reštituovaných domov, a dovolím si to predniesť kvôli tomu, že v tomto návrhu bol uzavretý a zadefinovaný termín na to, dokedy majú byť týmito vlastníkmi nájomcom dané výpovede z nájmu, tento vládny návrh neobsahoval rovnako tak právne krytie a právnu istotu pre dotknutých nájomcov, ktorým by bol pridelený či už náhradný byt alebo finančná náhrada. Ak by tento vládny návrh bol myslený úprimne a vyvážene v prospech jednej a druhej strany, teda aj vlastníkov, aj nájomcov, tak by určite termín, zadefinovanie termínu, dokedy majú byť pridelené bytové náhrady, týmto termínom by bolo podmienené, podmienená možnosť výpovede z nájmu prenajímateľom.
V prípade predloženej novely pánom poslancom Kondrótom, ktorú ja považujem za hasenie požiaru, lebo naozaj týmto nájomcom v prípade, že nemali, nemajú, nebudú mať pridelený náhradný byt do výpovednej lehoty, ktorá by plynula v zmysle platnosti vládneho návrhu prijatého za pani Radičovej do dvanástich mesiacov, tak týmto nájomcom by potenciálne hrozila ulica. Pán Kondrót preto predložil návrh, ktorý ja vnímam ako chrániaci práve týchto nájomcov, zabezpečujúci im krytie, a to v tom zmysle, že je tam podmienenie. Nemôžu byť vyprataní z tohto bytu, pokým mesto nerozhodne o náhradnom, o oprávnenosti a o náhradnom bývaní pre týchto nájomcov. Avšak v predloženej novele ani v pôvodnom vládnom návrhu ja nevidím ochranu, právnu ochranu pre nájomcov a nevidím tam ani nástroj na to, akým spôsobom by sme vedeli, či už obec alebo štát, aktivovať v zabezpečení náhradného bývania. A riziko z tohto neriešeného stavu vyplýva, vidím v tom, že nemáme upravené to, čo reálne hrozí týmto nájomcom, že pokiaľ obec takéto byty nevystaví, ani nájomcom neodovzdá, tak medziročne im výška nájmu stúpne o 20 %, čo by v praxi znamenalo, že o takých päť rokov im ich nájom stúpne o 100 percent.
Ja som si dala námahu a komunikovala som o tomto pripravenom, o tejto pripravenej novele aj o pôvodnom znení vládneho návrhu, prekonzultovala som si to so zástupcami združenia, organizácie Právo na bývanie. Rovnako som túto vec konzultovala aj s predkladateľom novely. A viem vám povedať, že zo štatistických údajov, ktoré som pozbierala, sa to dotýka približne 900 rodín, z toho však 700 rodín predstavujú rodiny, ktoré sú v dôchodkovom veku. Takže si asi vieme predstaviť, aký je ich sociálno-ekonomický stav. Títo ľudia žijú z dôchodkov. Nemôžem preto súhlasiť s názormi, s ktorými som sa stretla aj pri zbieraní podpisov a podpory pre predloženie pozmeňujúceho návrhu, že sú to ľudia, ktorí žijú z nejakých luxusných príjmov, nadštandardných príjmov. Teda reálne, a preto som sa začala zaoberať podrobnejšie týmto zákonom, reálne mám obavy o to, že tak ako je vládny návrh nastavený, ako ho upraví aj novela, reálne to môže mať negatívny dopad práve na túto skupinu nájomcov.
Ak som mala ambíciu predložiť tento pozmeňujúci návrh, nie preto, aby som sa neprimerane, nadštandardne, nedajbože ako lobista, zastávala špekulantských záujmov dotknutých, dotknutej skupiny nájomcov, ale preto, že naozaj ten vládny návrh, ktorý bol prijatý a schválený za vlády pani Radičovej, nebol vyvážený a neupravoval práva, neupravoval dostatočne práva nájomcov. Takže ak aj dnes tento pozmeňujúci návrh nepredkladám, nepredkladám ho len s prísľubom samotného navrhovateľa novely pána poslanca Kondróta, že sa otvorí diskusia k tejto veci tak, aby sa novela zákona pripravila riadne, kompletne a tak, aby naozaj nám nechýbala koncovka, aby ak má tento zákon byť účinný a má byť vyvážený, má vyvážene, vyvažovať práva a povinnosti jednej, druhej strany, teda aj prenajímateľov, aj nájomcov, tak som presvedčená, že lehote, dokedy bude môcť prenajímateľ dať nájomcovi výpoveď z nájmu, tejto lehote bude predchádzať riadne vysporiadanie, či už finančné alebo bytové, pre dotknutých nájomcov.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, pani spravodajkyňa, ctené kolegyne, kolegovia, problematika, ktorou sa zaoberá táto správa, ktorá je zároveň tradične súčasťou tzv. Zelenej správy je nesmierne širokospektrálna a mimoriadne zložitá. Zodpovedá tomu aj rozsah správy, ktorý je taký, že aj niektorí členovia a členky nášho vecne príslušného výboru sa priznali, že ju celú nedokázali prečítať.
Ja patrím k tým nemnohým, ktorí tento materiál poctivo prečítali a okomentovali niekoľkými desiatkami poznámok a pripomienok, ktoré verím, že využijem pri rokovaniach s predstaviteľmi rezortu a väčšinou z nich vás v tejto chvíli nebudem obťažovať.
Pred viac ako 20 rokmi som bol jedným z iniciátorov toho, že sa tzv. Zelená správa do Národnej rady predkladá. Som rád, že za tých 20 rokov túto povinnosť rezortu a vlády voči Národnej rade nikto nespochybnil. Väčšinu doterajších zelených správ som čítal, pripomienkoval a verejne komentoval. Uplynulých 19 rokov už nie ako poslanec, ani nie ako nejaký mimoriadny expert na poľnohospodárstvo a potravinárstvo, ale ako environmentalista, krajinár, geograf a občan, lebo poľnohospodárstvo má obrovský vplyv na životné prostredie, krajinu, rozvoj, prípadne stagnáciu či úpadok regiónov a následne i na kvalitu života takmer polovice obyvateľov Slovenska, ktorá stále ešte žije na našom vidieku. Dosah potravín na náš život je ešte celoplošnejší a kvalita toho, čo každodenne jeme a pijeme, je jedným z dôležitých atribútov celkovej kvality života.
Moje komentáre k správe začnem tým, v čom sa necítim byť príliš expertom, a to ekonomickými ukazovateľmi a dovolím si jednu možno pololaickú, ale pre mňa zásadnú otázku. Ako je možné, že na jednej strane sa v správe konštatuje, že veľká väčšina poľnohospodárskych podnikov bola v minulom roku na Slovensku zisková a na druhej strane sa priznáva, že prakticky celé slovenské poľnohospodárstvo žije len vďaka dotáciám? To mi nápadne pripomína Kocúrkovo z čias socializmu, keď sme sa chválili mliekom za dve koruny, ktoré sme však dotovali na úkor iných odvetví hospodárstva a služieb. Ukazuje sa, že tento stav pokračuje, len dotácie nie sú zväčša domáce, ale európske. Je to realita, ktorá určite nie je dlhodobo udržateľná.
Takisto je neudržateľnou praxou a hazardom pokračujúci záber, neraz aj tých najúrodnejších poľnohospodárskych pôd na výstavbu, zatiaľ čo desiatky kilometrov štvorcových devastovaných plôch, tzv. brownfields ležia ľadom. Patria sem aj stovky dlhodobo opustených či poloopustených zariadení poľnohospodárskej veľkovýroby.
V minulosti sa správe venovala dosť veľká pozornosť vplyvom poľnohospodárstva na životné prostredie. Dnes ucelená kapitola venovaná tejto dôležitej problematike chýba. Na porovnanie analogická fínska správa za rok 2011 obsahuje samostatnú kapitolu poľnohospodárstva a životné prostredie so štyrmi podkapitolami a rozsahom väčším ako 10 % rozsahu celej správy o fínskom poľnohospodárstve a vidieckom podnikateľskom sektore.
Za nedostatok považujem aj skutočnosť, že Zelená správa sa nepredkladá v jej úplnosti, ale dosiaľ máme k dispozícii iba jej prvú časť. Poľnohospodárstvo a potravinárstvo má totiž veľa spoločného s ostatnými zložkami životného prostredia bez ohľadu na to, či na pôde rastie pšenica alebo les, nehovoriac o tom ako previazaná je pôda s vodou.
Vítam, že v správe sa pozitívne hodnotí úloha ekologického poľnohospodárstva, ale chýba mi tu návrh opatrení, ako život producentov biopotravín zlepšiť, napr. podpora výskumu v oblasti nových technológií ekologickej poľnohospodárskej výroby a vplyvu konvenčného verzus ekologického poľnohospodárstva, zložky životného prostredia na krajinu, na ľudské zdravie, nedostatočným investíciám, minimálne v porovnaní so susednými štátmi, Českou republikou, Poľskom, Maďarskom, o Rakúsku ani nehovoriac, do osvety v prospech bioproduktov a biopotravín, ako aj možnosti daňového zvýhodnenia, a to domácej teda slovenskej ekologickej poľnohospodárskej výroby, predaja z dvora či malých rodinných fariem.
V správe mi chýba aj ucelená stratégia podpory slovenských potravinárskych produktov, hoci v súbore odporúčaní sa, samozrejme, vyskytuje, ale bez toho žeby bola nejako bližšie rozpracovaná. Inak diskutujeme dnes o tejto problematike takmer celé popoludnie, ale v správe nie je dostatočne, myslím si, rozpracovaná.
Konštatuje sa pokračujúca kríza živočíšnej výroby vrátane poklesu v chove oviec a kôz. Chýba mi zdôvodnenie, prečo je to tak, keď prírodné podmienky pre chov oviec a kôz sú na Slovensku dobré. Ešte viac mi chýba komplexný návrh ako tieto trendy zvrátiť vrátane zohľadnenia multiplikačného efektu pri údržbe pustnúcich pôd poľnohospodárskeho pôdneho fondu práve pomocou oviec a kôz.
Ako spotrebiteľ, sa tiež pýtam, prečo na jednej strane na Slovensku každoročne zhnije obrovské množstvo kvalitného ovocia, a namiesto toho dovážame možno menej kvalitné a chemicky ošetrené ovocie niekde z južnej Ameriky.
Okrajovo sa spomínajú dokumenty a nástroje vo sfére ochrany prírody, napr. NATURA 2000, ale takmer úplne postráda zmienku o ochrane a udržateľnom manažmente krajiny, jej tradičného rázu i kultúrnej krajiny ako významnej súčasti ohrozeného kultúrneho dedičstva. Upozornil na to aj môj predrečník.
Úplne mi tu chýba odvolávka na Európsky dohovor o krajine, ktorý sa Slovenská republika zaviazala plniť už v roku 2005 a ktorý v sebe obsahuje celý rad usmernení a záväzkov.
Problémom správy je aj to, že sa venuje v prevažnej miere iba roku 2011, ktorý bol zhodou okolnosti pre poľnohospodárov pomerne priaznivý, a oveľa menej pozornosti sa venuje vývoju za celé to obdobie uplynulých dvadsiatich alebo možno ešte lepšie 25-tich rokov, aby sme vychytili aj východiskovú situáciu na sklonku éry socialistického poľnohospodárstva, mohli ju porovnať so súčasným stavom.
Celkovo na mňa správa pôsobí príliš konštatačným a málo analytickým dojmom. Pritom nemenej dôležité ako samotné fakty, sú vzájomné vzťahy a kauzálne teda príčinné súvislosti. Ak sa konštatuje negatívny trend, mali by sme otvorene hovoriť o jeho príčinách a dôsledne hľadať možné východiská.
Odporúčania v správe nechýbajú, ale nie sú komplexného charakteru. Pritom len uplatnenie stratégie dvojitých či viacnásobných víťazstiev, tzv. win-win stratégia, nás môže vyviesť zo súčasnej situácie a netýka sa to len poľnohospodárstva a potravinárstva. Sem by sme mali nasmerovať aj dotačnú politiku a koordinovať aktivity nielen v rámci rezortu, ale aj medzi rezortmi, okrem poľnohospodárstva aj životné prostredie, zdravotníctvo, kultúra, hospodárstvo a ďalšie. Tá, ľudovo povedané, metóda jednou ranou zabíjať viac múch a za tie isté peniaze vyriešiť niekoľko problémov naraz. Ja verím, že to ide, a vedel by som uviesť viacero príkladov, keby sme mali viac času.
Jedným z príkladov takéhoto prístupu je multifunkčné poľno hospodárstvo, ktoré v sebe okrem produkčného hľadiska optimálne integruje aj ďalšie dôležité funkcie vidieckej krajiny. Tiež by som privítal kapitolku venovanú tejto integrovanej problematike.
Nedostatočnú pozornosť venuje správa stavu a vývoju vidieckej krajiny. Konštatuje sa problém nezamestnanosti, ale malá pozornosť sa venuje napríklad fenoménu pustnutia časti vidieckych sídiel a krajiny, opäť sa môžem odvolať aj na môjho vzácneho predrečníka.
Záverečné konštatovanie: Z pohľadu vyššie uvedených pripomienok považujem správu v predloženej podobe, napriek jej vyššie uvedeným početným pozitívam, ktoré som spomenul v úvode, tak trochu za nevyužitú príležitosť. Ďakujem za pozornosť.

Dobrý podvečer, ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, ja k tej správe chcem doložiť jeden taký možno nie celkom poľnohospodársky, pôdohospodársky, ale skôr lesnícky pohľad.
Slovensko je krásna krajina, a keď sa hovorí, že je agrárna, tak je to určite pravda. Chcem upozorniť osobitne na jeden typ veľmi zaujímavý agrárnej krajiny, a to je oblasť slovenských lazov. Samozrejme, nie všade ich tak nazývame, máme niekde oblasť myjavských kopaníc, pritom v Podpoľaní sú to lazy, takisto krupinské, zase v okolí Kokavy nad Rimavicou by sme vedeli hovoriť o kokavských kolešniach.
Je to krásna krajina, je to nádherný typ krajiny a mňa trošinka ,ako to hovoril jeden z pánov, ktorý sem chodieval pred nejakými rokmi: "Dosť veľmi srdce z toho bolí," ako tá krajina práve v tom lazníckom sektore vypadá. Ja ju mám veľmi rád, dokonca už som sa dostal aj medzi pamätníkov, takže mám taký pocit, že už keď začnem porovnávať, tak vidím krajinu, ktorá tak trocha práve dodýchavala v rokoch 70-tych, potom prišiel úpadok, keď sa kolešne a lazy rozpadali a dnes je tam obnova, istá renesancia, ktorá však spočíva v tom, že do týchto objektov sporadicky prichádzajú nadšenci, chalupári, ľudia, ktorí čosi zrekonštruujú, nie je to celkom v súlade s pôvodnou architektúrou, a najmä tam nežijú, ale prichádzajú len v období nanajvýš občas tých víkendov do týchto kopaníc, lazov a kolešní.
Ja by som chcel navrhnúť a verím, že by to tak aj mohlo sa stať aj vzhľadom na to, že predpokladám, že nie je dôvod nesúhlasiť s krásou tejto práve krajiny, tohto typu, tejto časti agrárnej krajiny, aby sa na budúci rok pôdohospodárska správa alebo Zelená správa v sektore poľnohospodárstva aspoň jednou stránkou zaoberala aj tým, akým spôsobom sa nám darí spoločne v rámci tohto rezortu zvýšiť rating, hodnotu, schopnosť obsadiť múdrymi ľuďmi aj túto časť krajiny.
Ja tam totižto nachádzam dva typy ľudí. Nadšencov, ktorí prichádzajú ozaj cez svoj voľný čas s naštudovanými pôvodnými projektami a sú schopní vracať jednotlivým objektom pôvodnú architektúru, nadšencom, ktorí tam začínajú chovať dobytok, nadšencom, ktorí ozaj na úkor svojho zrejme aj finančného účtu vytvárajú pomerne krásne príklady. A potom je tam tá skupina tých ľudí, ktorí prichádzajú len s tým, aby tam urobili chatu, chalupu, ktorá sa mi veľmi nepáči. Určite to nie je jednoduché, ale navrhujem, aby sme možno našli spôsob, ako podporiť ľudí, ktorí majú chuť žiť trvalo v tejto časti krajiny, ktorá je tak hodnotná, a možno aj z pohľadu na to, že v budúcnosti možno práve produkcia týchto častí bude pre Slovensko dôležitá oblasť, dôležitejšia, ako je tomu dnes, možno to budú časy, keď už nebudeme voziť cesnak z Číny, ale budeme ho opäť musieť pestovať u nás, pretože kríza môže mať dôsledky oveľa fatálnejšie, ako to pociťujeme teraz. A možno potom tie lazy budú mať hodnotu nielen tú, ktorú som chcel zvýrazniť, tú krajinársko-ľudskú, ale vyslovene aj produkčnú.
Takže môj návrh znie, ktorý zrejme sa neočakával, lebo tu sa asi nejaké pozmeňovacie návrhy k správe nedávajú, aby budúce zelené správy venovali aspoň jednu stránku aj lazníckym oblastiam Slovenska a ich, našej schopnosti obsadiť ľuďmi, ktorí im dokážu vdýchnuť naspäť trvalý život.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Ja súhlasím s tým, že deklarácia alebo nejaké uznesenie by mohlo prísť. Myslím si, že aj či už pán predkladateľ, alebo pán spravodajca, ktorí tu vystupovali s rôznymi návrhmi k tomuto, by možno aj súhlasili, len keď neni predložené, tak nemôžme sa nad ním zamýšľať. Takže ak tu príde, tak viem si predstaviť podporu uznesenia v tom duchu, že ktorý ste sám predstavil, a možno, že aj to je nástroj, samozrejme, zákonná úprava je omnoho silnejším nástrojom. Ďakujem.

Premýšľam o tom, ale aj tak nie sme uznášaniaschopní.

Áno. Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcel by som požiadať vážené kolegyne a kolegov poslancov, aby nespomínali môjho syna v súvislosti s politikou a aby neťahali jeho meno na rokovania Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Milé kolegyne, kolegovia, vážení páni ministri. Moja interpelácia je adresovaná viacerým členom vlády, okrem pána premiéra aj ministrom rezortov životného prostredia, obrany, pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a zahraničných vecí. Dôvod prečo je tak, vyplynie z textu interpelácie. Ten je nasledovný:
"Vážený pán predseda vlády, vážení páni ministri, moja interpelácia sa týka zásadného problému tej časti Slovenska, ktoré je zaradené do Zoznamu svetového prírodného dedičstva pod názvom Karpatské bukové pralesy. Lokality svetového, prírodného a kultúrneho dedičstva, ktoré od roku 1972 vyhlasuje UNESCO, predstavujú panteón najhodnotnejších miest našej planéty. Dňa 28. júna 2007 boli Výborom svetového dedičstva UNESCO na rokovaní v Christchurchi na Novom Zélande k tomuto dedičstvu priradené Karpatské bukové pralesy, a to v zhode s dlhodobo deklarovanými cieľmi Slovenskej republiky. Zaradenie vzácneho územia Slovenska spoločne s ukrajinskými pralesmi do prvej svetovej ligy ochrany a propagácie klenotov ľudstva je veľkým úspechom našej krajiny, všetkých, ktorí sa oň pričinili. Je totiž známe, že pre vysoké požiadavky na výnimočnosť nominovaných lokalít uspeje spravidla len každá desiata z nominácií. Svetový úspech Slovenska má však kaz, ktorý ho môže veľmi vážne znehodnotiť.
Vzhľadom na vysoký kurz lokalít svetového, kultúrneho, prírodného dedičstva sa návštevníci každej krajiny celkom prirodzene zaujímajú predovšetkým o tieto miesta. Tí, ktorí sa rozhodnú navštíviť naše Karpatské bukové pralesy však majú problém. Nevedia presne identifikovať miesta, kde sa vzácne územie nachádza. Príčina nie je v tom, že by sme tabule s logom svetového dedičstva nedokázali osadiť, ale v tom, že v odborných kruhoch ani päť rokov po vyhlásení tohto územia za svetové dedičstvo nepanuje na jeho výmeru a lokalizáciu jednoznačný názor. Podstata spočíva v tom, že sme nominovali areál s výmerou 5 520 hektárov, no národných prírodných rezervácií na tomto území len 2 112 hektárov. O príčinách, prečo na výmere 3400 hektárov, 3408 hektárov, ktorá predstavuje matematický rozdiel oboch uvedených údajov ochrana zabezpečená doposiaľ nie je, možno len diskutovať. To však nezmení závažný dôsledok, ktorým je fakt, že na tejto výmere svetového dedičstva dnes panuje ruch lesnej výroby. Na tomto území by mal dnes už panovať celkom iný ruch, a to predovšetkým ruch cestovný, ktorý je schopný zvyšovať nielen kultúrny rating krajiny, ale významným spôsobom aj jej finančné príjmy. V tejto súvislosti je vhodné uviesť, že Ukrajina prispela k bilaterálnej nominácii karpatských pralesov výmerou približne 24 tisíc hektárov, pričom ochrana ukrajinských lokalít bola po zápise potvrdená prezidentským dekrétom. Na odstránenie uvedenej slovenskej anomálie sa hľadá riešenie už dlho, zatiaľ však úplne neúspešne. Akceleráciu do tohto hľadania vzniesla skutočnosť, že UNESCO v roku 2011 rozšírilo Karpatské bukové pralesy o nemeckú nomináciu s názvom Staré bukové lesy Nemecka. Aj keď tento fakt naznačuje, že aktivita Slovenska bola súčasťou medzinárodného úsilia, ktoré vytváralo, no zároveň aj limitovalo manévrovací priestor pri realizácii nominácie, dnes predovšetkým zväčšuje pravdepodobnosť toho, že naše pochybenie sa stane predmetom veľmi nepríjemnej medzinárodnej kritiky.
Tu, samozrejme, nejde o priestorovú orientáciu návštevníkov, ktorou som ilustroval úvod tejto interpelácie, ale o súvislosti oveľa, oveľa vážnejšie. Tie treba vidieť v tom, že nevyjasnenosť územia Karpatských bukových pralesov má zásadný dopad na jeho ochranu a využívanie, keďže jednotliví vlastníci pozemkov dnes nevedia, ktoré územie patrí a ktoré nepatrí pod značku UNESCO. Je teda viac ako pravdepodobné, že na oficiálne schválenom území Karpatských bukových pralesov sa dnes vykonáva činnosť, ktorá je so štatútom svetového prírodného dedičstva nezlučiteľná. Odstránenie uvedeného stavu je v záujme celej krajiny, osobitne slovenskej diplomacie, orgánov životného prostredia, obrany i lesného hospodárstva. Z odborného hľadiska je k tomuto riešeniu dobre pripravená Štátna ochrana prírody, konkrétne jej dve zložky: Správa Národného parku Poloniny a Správa Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat, ktoré pre kompetenčnú nevyjasnenosť neboli účastníkmi nominačného procesu. K tomu, aby mohla Štátna ochrana prírody svoju odbornosť, ako aj doterajšiu prípravu na riešenie uvedeného problému uplatniť, potrebuje jasný pokyn, pretože možných riešení je viac. Ako axióma bola pri doterajších rokovaniach stanovená potreba zachovania pôvodnej nominačnej výmery. Túto požiadavku je možné dodržať len vyhlásením novým národných prírodných rezervácií, ktoré sú už pripravené. No treba priznať, že účelovosť tohto riešenia prevažuje nad národnými potrebami ochrany prírody. Táto okolnosť má ešte ďalší rozmer, keď zistíme, že s inými územiami v tomto regióne, ktoré sú svojimi prírodnými hodnotami pre vyhlásenie nových prírodných rezervácií vhodnejšie, sa vôbec neuvažuje. Dôvodom je fakt, že sú od pôvodne nominovaného územia natoľko vzdialené, že by ich nebolo možné pričleniť tak, aby to aspoň opticky pôsobilo ako spresňovanie hraníc nominovaného areálu, a teda by museli vystupovať ako samostatné územné enklávy. Inak povedané, pri uplatnení takejto varianty, by bola nominačná chyba Slovenska zjavná už pri prvom pohľade na mapu. V iných prípadoch sa so zaradením takýchto území neuvažuje zase preto, že hoci by k tomu svojimi prírodnými hodnotami i svojou lokalizáciou vhodné boli, sú obavy, že ich vlastník nebude s takýmto riešením súhlasiť, a to kvôli obmedzeniu svojich hospodárskych aktivít.
Vážený pán predseda vlády, vážení páni ministri, na uvedený stav je potrebné zareagovať rýchlo a komplexne, pričom by mala byť uplatnená filozofia, že chyba sa nemá naprávať ďalšou chybou. Osobne by som preto dal prednosť takému postupu, ktorým priznáme súčasný stav a k existujúcim rezerváciám následne pripojíme územia vhodné na zaradenie do siete chránených území. Keďže v tejto chvíli nie je známe, ktoré územia budú vyhlásené za chránené, navrhujem, aby vláda do vyriešenia problému s okamžitou platnosťou pozastavila všetku ťažbu na území navrhovaných prírodných rezervácií Borsukov vrch, Černiny, Nežabec, Pramenisko Cirochy a Vihorlatské pralesy, čím si otvoríme cestu k riešeniu a zároveň znížime akútne riziko medzinárodnej blamáže. Naznačené alebo aj akékoľvek iné riešenie si vyžaduje v tejto zložitej situácii už politické rozhodnutie, pretože na dotknutom území sa zbieha priveľa záujmov. Práve z tohto dôvodu neinterpelujem len pánov ministrov dotknutých rezortov, ale aj vás, pán predseda vlády. Ďalšie odkladanie riešenia tejto situácie by viedlo k poškodeniu kreditu Slovenska, čo si nik z nás nemôže priať. Preto vás žiadam o odpoveď na otázku: Kedy a aký spôsob riešenia bude pre nápravu súčasného neudržateľného stavu uplatnený? Ďakujem. S úctou Ján Mičovský." Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Teraz sprostredkovane, pán minister je v Luxemburgu údajne, tak teda cez vás, dovolím teda položiť doplňujúcu otázku: Ak raz vlastník pozemku rozhodol, že súhlasí a uviedol dôvody iné a potom v ďalšom rozhodnutí povedal, že nesúhlasí, kde vznikol rozpor?
V ústave, ústava pozná niečo také že sa môžete vzoprieť, keď je na to dôvod. Môžeme o tom uvažovať.
A pán minister Žiga, ak mi chcete zobrať tu vlajku z Petržalskej strany Dunaja, máte dve možnosti, buď Kaliňáka, alebo Kotlebu. Ďakujem.