Videokanál klubu

Ďakujem. Pani poslankyňa, vďaka svojej konzervatívnej a ideologickej výchove ma učili, že nemám hodnotiť dámu na verejnosti, takže niečo, čo by som povedal kolegom, vám nepoviem. Budem sa naozaj venovať len obsahu.
Prvá vec je, že sa hlboko mýlite a zavádzate vo viacerých veciach. Napísal som toľko poznámok, že to, bohužiaľ, nestihnem vo faktickej povedať, takže sa prihlásim aspoň krátko ústne.
Ale chcel by som povedať, že čudujem sa, že taká supermoderná strana ako je SaS, v 21. storočí nevie marginalizovaným skupinám ponúknuť iné riešenie, napríklad ochranu pred znásilnením, ako zaplatiť nejaký lekársky zákrok, ktorý, mimochodom, nie je formou antikoncepcie, ale mrzačenie človeka, pretože ho zbavuje jeho reprodukčnej schopnosti, plodnosti, čo je vec zdravá, a nie chorá.
A ste púšťali video z predvolebnej kampane strany SMER, tak ja by som vám chcel pripomenúť vaše predvolebné heslo Práca namiesto dávok. A vy idete robiť úplne presný opak. Chcete dávať dávky, aby sme vyriešili takto ten problém namiesto toho, aby ste pracovali s tými ľuďmi.
A vaše narážky na vieru. Keby som bol veľmi vzťahovačný, tak poviem, že to bolo na trestné oznámenie za urážanie a znevažovanie náboženského presvedčenia. A to bolo absolútne nevecné, ale nebudem na to reagovať, pretože je to pod úroveň. Ďakujem.

Ďakujem za príspevok.. A takisto vážiac si, v tomto prípade morálnu autoritu dvojnásobného predsedu tohoto, tejto snemovne zákonnosti, ako hovorieva Janko Mičovský. Myslím si, že rešpektovať džentlmenské dohody treba. A vítam to, že príde k nejakej následnej dohode a nebudeme môcť otvárať, čo bolo najväčším strachom všetkých poslancov zúčastnených poslaneckého grémia, že ak sa otvorí rokovací poriadok, tak bude smršť pozmeňovacích návrhov. To, čo robíme my na úplne iných miestach, je, že otvára sa otázka, a otvoril ju aj sám súčasný predseda parlamentu, a je to otázka postavenia poslanca, ako si, pán poslanec, spomínal. A to je tým, že máme veľmi starú normu, normu z roku 1989, zákona o poslancoch. Táto norma je veľmi obsolentná a v mnohých bodoch nerešpektuje súčasnú realitu. Tým, že je ambícia vedenia parlamentu ju zmeniť a zmeniť ju na širokom politickom fóre, je toto dobre. A myslím si, že pracovná komisia, ktorá sa bude touto otázkou zaoberať, má priniesť nové otázky, ktoré môžu rešpektovať aj to, čo hovoríš, a to je, že postavenie poslanca v spoločnosti má byť upravené na základe jasných pravidiel. Zároveň jedna z tých otázok je aj vykonávanie poslaneckého prieskumu a v následnom bode tejto schôdze sa jej venujem tým, že som ju otvoril.

Ďakujem. Práve smerujúc k tým pravidlám, ja som to spomenul v rozprave, že existuje debata, ktorá vyplynula teda zo zasadnutia poslaneckého grémia, bola ustanovená komisia a tá sa má zaoberať aj postavením poslanca a predpokladám aj vykonávaním poslaneckého prieskumu, takže debata nad pravidlami je. Ja beriem tento návrh, myslím si, že sledujúc čas, sa dostaneme až, je to bod 51, bývalý, čiže pravdepodobne asi nebudeme potrebovať súhlas tohoto pléna na to, aby to bolo do pondelka. A beriem to, že ak si ochotný ten návrh stiahnuť, tak v pondelok môžeme aj s podporou niektorých poslancov, ktorí majú záujem sa tejto téme venovať, takže ten tvoj poslanecký návrh, ktorý sa bude venovať pravidlám poslaneckého prieskumu, podporíme.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, pani navrhovateľka, pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, keď som sa hlásil do rozpravy, myslel som si, že sa tu budeme baviť o džentlmenskej dohode, ktorá vznikla a hneď na prvom poslaneckom grémiu po voľbách s tým, že nastala neštandardná situácia, že máme vlastne jednu vládnu stranu a jej poslanecký klub by ju oprávňoval podľa súčasných pravidiel založiť možno osem poslaneckých klubov. Ale tým, že rešpektujeme to, že takúto ambíciu a takéto formálne pravidlo nie je treba napĺňať úplne do bodky a je teda potrebné pristúpiť k nejakej miernej úprave rokovacieho poriadku, to znamená, že sa zverujú niektoré konkrétne právomoci do rúk predsedu parlamentu, ktorý môže program schôdze, ak to poviem veľmi jednoducho, rozšíriť, ale nemôže ho zužovať alebo skracovať rozpravu, tak toto sa pretavilo do návrhu novely rokovacieho poriadku a po následných poslaneckých grémiách sme sa dohodli na kompromise. A chcel som v rozprave iba vyjadriť, že to, čo bolo prisľúbené pri prvom čítaní, že tie problematické časti o skracovaní rozpravy a vynímaní návrhov, čiže predmetný bod 2 a 3, ktoré následne pozmeňujúcim návrhom pán spravodajca vyňal, tak tuná chcel som iba deklarovať, že prišlo k dodržaniu parametrov džentlmenskej dohody a sme pripravení takúto zmenu rokovacieho poriadku podporiť.
Čo sa ale nestalo, prišlo k ďalšiemu pozmeňovaciemu návrhu. A tuná chcem upozorniť, že je to mimo dohôd poslaneckého grémia, keďže bolo, vznikol reálny a možno oprávnený strach z toho, že teda táto jedna téma, ktorá mala rešpektovať, a skôr ten strach smeroval, že prídu poslanci možno z vládnej strany, ktorí disponujú reálnym množstvom hlasov na to, aby si ten rokovací poriadok upravili, a prídu s množstvom pozmeňujúcich návrhov, tak sa teda uzavrelo na poslaneckom grémiu to, že žiadne iné pozmeňovacie návrhy, okrem tohto konkrétneho, neprídu.
Pán poslanec ale z, a budem troška asi krutejší, z najmenšieho politického subjektu, ktorý tu teraz práve máme, túto dohodu nedodržal a predložil poslanecký návrh o, alebo teda pozmeňujúci návrh o zmene poslaneckých prieskumov. Ja chcem iba upozorniť, že nasledujúci bod, normálny, regulárny bod sa týka zmeny rokovacieho poriadku v tom, čo pán poslanec Chren spomínal, a to je to, že by sme sa mohli zamerať na zmenu uplatňovania rokovacieho poriadku v zmysle vykonania poslaneckých prieskumov. Chcem upozorniť, že keď to, čo ohlasoval predo mnou v rozprave, že chce otvárať debatu a podobne, debata je otvorená. Debata je otvorená dávno. Tento návrh je už na druhej poslaneckej, druhej schôdzi parlamentu, keďže na minulej sme ho posúvali. Zároveň existuje takzvaná pracovná komisia, ktorá sa má zaoberať postavením poslanca. A možno parametre poslaneckého prieskumu budú upravené v nej. Máte v nej zastúpeného pána poslanca Poliačika. A myslím si, že bolo by vhodnejšie na to, aby sme nerušili džentlmenské dohody, lebo skutočne tu niekto vládnu väčšinu, alebo teda väčšinu v tomto parlamente má. Tak ja aj odporúčam, aby tento predmetný návrh bol stiahnutý, pretože možnože vecne s ním aj môžeme súhlasiť, ale nemôžeme porušiť elementárnu dohodu, a to je, že k tomuto návrhu poslanci nebudú dávať žiadne pozmeňujúce návrhy.
Riskovali sme tým, že sa hovorilo o nejakom bianko šeku, a vládna väčšina odolala pokušeniu meniť rokovací poriadok a najmenší politický subjekt dáva poslanecký návrh. Nie celkom tomu rozumiem, i keď vecne a v snahe vzbudzovať debatu nad tým, že v jednotlivých výboroch nemá, ani v jednom výbore súčasne v Národnej rade nemá opozícia väčšinu, takže teoreticky sme odkázaní pri uplatňovaní kontrolných právomocí Národnej rady na milosť a nemilosť vládnej väčšiny. A zrovna kontrolná právomoc niekedy nemusí byť po vôli vládnej väčšiny a vtedy by mohol byť výborom, alebo nemusel by byť vyslaný výborom poslanecký prieskum tam, kde je treba kontrolovať potrebný výkon orgánov verejnej správy.
Preto som ja prišiel s iniciatívou a zaradil som už do, už v augustovom termíne, dávno predtým, než prebehla debata o zriadení skupiny, ktorá okrem ústavných vecí sa bude zaoberať aj zákonom o výkone, alebo, no, o mandáte poslanca. Zároveň sú to ďalšie body tejto schôdze. Tak apelujem na dodržiavanie gentlemanských dohôd jedného člena poslaneckého klubu SaS, aby tento návrh stiahol z rokovania o zmene rokovacieho poriadku, ktorý vyplynul z rokovania poslaneckého grémia.
Chcel by som teda na záver poďakovať aj navrhovateľke, že dohoda bola dodržaná. Vieme deklarovať podporu presne v tom zmysle, že pán predseda parlamentu bude mať právomoc zaraďovať nové body do rokovania schôdze a zároveň teda nebude treba pri tom konkrétnom úkone súhlas troch poslaneckých klubov, ale dávam do pozornosti, že bude sa o tom musieť následne hlasovať. Zároveň teda to, ten 4. bod, ktorý tam je, že udeľovanie pauzy, samozrejme nemá s tým nikto problém, že sa dostáva.
Možno iba podotknem, keďže na grémiu sme sa bavili o § 29a, a zrovna aj pani navrhovateľka spomínala, že možno by sme mohli pristúpiť aj k úprave rokovacieho poriadku v tom zmysle, že predseda parlamentu by nedisponoval právomocami, ktorými súčasne disponuje, o skrátení rozpravy tzv. hodinami, ktoré sa rozrátavajú potom do poslaneckých klubov a podobne, je to § 29a, ktorý by mohol vypadnúť. Ale dúfam, že sa k tejto téme dostaneme na rokovaní komisie, ktorá sa má zaoberať teda postavením poslanca a zmeny rokovacieho poriadku. Týmto pádom hovorím za, keďže sme to na poslaneckom klube u nás preberali, s touto zmenou súhlasíme a aj z titulu predsedu poslaneckého klubu tomuto prisľubujem podporu. A chceme týmto dodržať gentlemanskú dohodu tým, že rešpektujeme realitu, ktorá v poslaneckej snemovni nastala po súčasných voľbách.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený Juraj, pán predkladateľ pozmeňujúceho návrhu, ja vítam túto iniciatívu, škoda, že prichádza teraz a z opozičných lavíc, keďže svojho času som spolupredkladateľa pozval a vzal na takzvaný "šachtág" v Kremnici, kedy jeden zo spolkov, ktoré si tu spomínal, má už vytvorenú a sprístupnenú časť jedného banského diela, ktoré funguje pod nejakými barličkami, aby mohli vlastne v rámci turistického ruchu ukazovať, ako sa banská činnosť na území Kremnice, ale, ako si spomínal, aj iných miest, Pezinok, Banská Štiavnica a podobne. Je len škoda, že sa toto nestalo predmetom aj vyššej činnosti alebo väčšej aktivity ministerstva kultúry za ministrovania spolupredkladateľa Daniela Krajcera, a pravdepodobne by táto bohumilá činnosť bola už dávno uzákonená.
A teraz si myslím a dívam sa na to skôr skepticky, lebo sme závislí od podpory inej vládnej strany, či to naberie podporu. Ja sa ale pripájam k žiadosti o podporu a aj vládnej strany, pretože rozvoj turizmu a tak isto hrdosť na históriu našich banských miest by mohla byť prezentovaná aj podporou tohto pozmeňujúceho návrhu z dielne troch poslancov za stranu SaS.
Ďakujem.

Ďakujem. Zámerne som sa pripra..., prihlásil do rozpravy písomne a neskôr ústne, aby som oddelil dve témy. Keďže ja sa dívam veľmi skepticky na to, čo povedal pán predseda výboru, že z autorského zákona sa niekedy stane Zákonník práce, možno aj potom, ako jednáme pri téme autorského zákona aj pri prvom čítaní, aj pri druhom čítaní vždy v piatkových poobedňajších hodinách, a pravdepodobne záujem o autorskoprávnu ochranu bude limitovaný množstvom autorov a možno aj do budúcna aj množstvom používateľov.
To, že teraz tu vybuchujú niektoré kauzy, ktoré sa dotýkajú kolektívnej ochrany, je spôsobené tým, že čím ďalej viac a viac ľudia vnímajú možno nejakú aroganciu a prístup k, nezdravého rozumu k vykladaniu súčasného znenia zákonov, zákona a pod témou detí, ktoré musia platiť autorské odmeny kolektívnym ochrankám, sa vzbudzujú nejaké vášne. Súhlasím s tým, že táto debata môže byť vášnivá, ale mala by byť zachovaná určitá miera zdravého rozumu. A oceňujem to, že ministerstvo zapracovalo, ad jedna, do programového vyhlásenia vlády a následne to pretavilo do legislatívneho plánu vlády, kedy sa bude zaoberať autorským zákonom komplexne.
Na tomto mieste by som zas chcel zdôrazniť to, že dostávame tu, dostávame sa do rámca, kedy sa kolektívnou správou autorského, autorských práv zapája čím ďalej viacej Únia. Autorské práva a práva súvisiace môžu byť uplatňované totižto individuálne a kolektívne. Únia sa teda rozhodla, že sa pozrie na kolektívnu správu autorských práv, a to hlavne preto, že deje sa jeden veľký, jedna veľká debata o tzv. zjednocovaní alebo iniciatíve o jednotnom európskom trhu. Práve jednotný európsky trh prináša obrovské benefity pre zainteresované členské štáty. Nie sú to, nie je to iniciatíva, ktorá hovorí o tom, že mali by sme tu cez všetky členské štáty alebo členov eurozóny solidarizovať nejakým spôsobom straty alebo dlhy, ale práve iniciatíva o vytvorení, skutočnom jednotnom trhu a v tomto prípade aj pozrieť sa na to, akým spôsobom budú kolektívne spravované autorské práva, je iniciatíva, ktorá je veľmi dobrá.
Čo sa však ale mne trošička nepáči, je, že k tejto iniciatíve, naše ministerstvo kultúry označilo túto iniciatívu ako stredne dôležitú, a Slovensko vo svojom stanovisku k iniciatíve úpravy kolektívnej správy autorských práv a poskytnutí multiteritoriálnych licencií, ja sa potom budem snažiť stručne vysvetliť, o čo ide, hovoríme, alebo naše ministerstvo, ústami ministerstva, alebo naše ministerstvo kultúry hovorí, že chceme dosiahnuť predĺženie transpozičnej lehoty z 12-ch mesiacov na mesiacov 24, keďže my tu máme zásadný problém, a to je zásadná zmena autorského zákona.
Ja si však myslím, že by sme mali ísť opačnou cestou a povedať, keďže Európska únia nás tlačí na to, aby sme náš autorský zákon upravili, a to, čo z Európskej únie sem príde, transponovali do 12-ch mesiacov, tak toto je ten skutočný dôvod, keďže tu vzniká aj európsky tlak na to, aby sme mali autorský zákon čím skôr. Tak aby sme tu na národnej úrovni zabrali a problémy, do ktorých nás tlačí nielen SOZA, ale aj všetky ostatné dotknuté organizácie, samotní autori a používatelia, tak aby sme aj v možnej 12-mesačnej transpozičnej lehote sa dostali k úprave našich autorskoprávnych pomerov. Preto ja si dovolím hovoriť, že, a pravdepodobne na európskom výbore nebudem súhlasiť s tým, aby sme súhlasili s návrhom ministerstva kultúry na predĺženie transpozičnej lehoty. Ak, ak je toto stanovisko, tak potom hovorím, že nie sme dostatočne aktuálni a nie smie dostatočne flexibilní na to, aby sme autorskoprávnu ochranu riešili čím skôr, ale žiadame ešte o jeden rok rezervy na to, aby sme sa mohli baviť o, a netvrdím, že nie sú to zložité otázky, ale aj zložité otázky potrebujú jedno a razantné riešenie.
Chcem hovoriť o tom, že čo je vlastne obsahom tej, multiteritoriálneho udeľovania licencií a čo by sme vlastne, v čom má Únia teda záujem, aby sme v kolektívnej ochrane, pretože o nej sa bavíme a bavíme sa o tom, že nejakým spôsobom posunutie lehoty, úplne malilinká miniatúrna úprava by mohla nejakým spôsobom vyriešiť obrovskú právnu neistotu organizátorov kultúrnych podujatí na Slovensku.
Organizátori kultúrnych podujatí, ako sú deti, ktoré vystupujú na vianočných večierkoch alebo letných besiedkach, študenti, ktorí chodia a zorganizujú si nejaké stužkové, ale vôbec aj tí veľkí producenti akcií pri jednotlivých koncertoch sú v prostredí obrovskej právnej neistoty. Toto rozpráva aj samotná SOZA. Samotné organizácie kolektívnej správy hovoria, máme zlý zákon, nemôžeme sa pohnúť. Neviem, samozrejme, že tuná idú protichodné záujmy kolektívnych ochraniek, autorov, používateľov samosprávy atď., a nájsť medzi týmto nejakým spôsobom modus vivendi je zložité, ale nemôže to byť zložité takým spôsobom, že desať rokov tu máme normu, ktorú v poslednom období kritizujú úplne všetci.
Chcel by som teda zamerať na, na to, čo, aby, aby to aj v pléne zaznelo, čo Európska únia si sľubuje od veľkého, veľkej zmeny v ochrane autorských práv medzi členskými štátmi Európskej únie. Predložený návrh je prvým pokusom riešiť kolektívnu správu práv na úrovni Európskej únie, pretože v súčasnosti existujú len špecifické právne úpravy jednotlivých členských štátov. Cieľom je zmodernizovať prácu organizácie kolektívnej správy a zvýšiť ich transparentnosť, veľmi dôležitý moment, aby držitelia práv mohli lepšie kontrolovať, ako je nakladané s ich dielami. Dôvodom sú výsledky verejných konzultácií Komisie s organizáciami kolektívnej správy, Komisie Európskej únie, a tiež stanoviská vyjadrené v rámci verejnej konzultácie - volala sa Obsah online v rokoch 2009 a 2010 - z ktorých vyplynulo, že fungovanie niektorých organizácií kolektívnej správy, Slovensko nevynímajúc, pokiaľ ide o ich transparentnosť, riadenie, zaobchádzanie s finančnými príjmami z práv vybraných v mene držiteľov práv, nedostatočná je predovšetkým zodpovednosť určitých organizácií voči ich členom, čiže autorom, a najmä spravovanie financií týchto organizácií.
Sťažnosti súvisia napríklad s tým, že organizácie nedokážu identifikovať, ktoré diela sa verejne použili, a ak tantiémy dostávajú aj autori, aj interpreti, ktorí by ich dostávať nemali. Spomína sa prípad talianskej organizácie kolektívnych správ, ktorá v roku 2008 stratila 35 mil. eur investíciou do dlhového nástroja Investičnej banky Lehman Brothers. A sme doma. Tuná je presne ten problém, ktorý veľa ľudí aj na Slovensku, či už autorov alebo používateľov, kritizuje: netransparentný kľúč prerozdeľovania a vyberania finančných prostriedkov. Čiže samotná Európska komisia vidí problém v transparentnosti v riadení a v zaobchádzaní s finančnými prostriedkami z práv vybraných v mene držiteľov práv. V mene držiteľov práv vystupujú tieto kolektívne ochranky. A my máme, nie je to ešte na európskej úrovni, ale my máme štyri príklady z posledného obdobia, kedy kolektívna ochranka uplatnila necitlivé alebo nerozumné alebo s určitou mierou nepoužitia zdravého rozumu, a niektorí to označujú omnoho tvrdšie, výkon práva kolektívnej ochrany takým spôsobom, že, nechcem použiť veľmi pejoratívne slovo, ale nasrdila doslova verejnosť a samotných autorov, ktorí hovoria, že týmto spôsobom ako keby nechceli byť reprezentovaní. Na druhej strane všetci vnímame, že pri subsumovaní práv pod nejaký kolektívny orgán budeme sa musieť na Slovensku dohodnúť, ako to má bežať.
Čo je teda v konkrétnom návrhu tejto európskej iniciatívy? Je, že organizáciám kolektívnej správy je venovaná druhá hlava návrhu, a tá upravuje členstvo v organizácii, jej kontrolu, spravovanie finančného príjmu z práv, spravovanie práv v mene iných, v organizáciách kolektívnej správy, vzťahy s používateľmi a transparentnosť a podávanie informácie samotným držiteľom práv. Podrobný popis jednotlivých ustanovení obsahuje stanovisko Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
Čo si myslím, že je dôležité k tejto téme povedať ako ad dva, čo znamená teda licencia alebo licenčná zmluva, ktorú udeľuje autor nadobúdateľovi. Udeľuje ním autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela za odmenu, ak sa nedohodnú inak. Pri kolektívne spravovaných právach poskytujú licencie organizácie kolektívnej správy. Historicky boli licencie vždy viazané na teritoriálne územie nejakého štátu, rovnako aj pôsobnosť organizácie kolektívnej správy práv. Multiteritoriálne licencie sú novým momentom, ktorý zavádza Európska únia na autorské práva pri hudobných dielach využívaných online. A sú teda absolútnou novinkou, ktorá doteraz nie je legislatívne upravená ani na úrovni EÚ, ani v žiadnom členskom štáte EÚ. Ich potreba vznikla rozvojom internetu, čo som spomínal pri predkladaní spomínaného pozmeňovacieho návrhu, s rozvojom internetu a poskytovaní služieb online, ktoré sú dostupné v celej EÚ bez ohľadu na hranice. Keďže multiteritoriálne licencie pre hudbu online budú udeľovať organizácie kolektívnej správy, je potrebné, aby všetky tieto organizácie v rámci EÚ fungovali na rovnakých zásadách. Tieto dve témy teda nemožno od seba oddeliť, preto boli spojené aj v návrhu jednej smernice.
Čiže otvoriť otázku kolektívnej správy práv na celoeurópskej úrovni a zároveň otvoriť otázku multilicencovania, sú spojené nádoby. V súčasnej praxi poskytovatelia online obsahu musia získať povolenie od každého jedného kolektívneho správcu práv v každej jednej členskej krajine, v ktorej je dielo dostupné, aby neporušili autorské práva. Tento systém je komplikovaný, finančne nákladný a podobne. Myslím si, že ak teda otvárame už tému kolektívnej správy práv z európskej iniciatívy, tak mali by sme sa dopracovať k tomu, že nežiadať Európsku úniu o dlhšie obdobie, ale urobiť všetku robotu v rámci možno 12 alebo 12-mesačného obdobia od potreby zapracovania tejto transpozície, pretože kolektívna správa autorských práv nás páli tu a teraz. Čiže chce to aj Európska únia.
Čo chcem spraviť pri, čo si myslím, že čo by sa zaviedlo novými pravidlami a je hodné to spomenúť a oceniť, je, že zmenil by sa spôsob, akým organizácie kolektívnej správy pracujú v celej Európy, a to tým, že sa zavedú nové požiadavky, ako napr. lepšia správa, ako sú napr. lepšia správa repertoáru, rýchlejšie platby členom, jasnosť tokov príjmov z výkonu práv, výročná správa o transparentnosti a dodatočné informácie poskytované priamo nositeľom práv a obchodných partnerom, napr. iným organizáciám kolektívnych správ. Členské štáty by museli zaviesť mechanizmy na riešenie sporov medzi organizáciami kolektívnej správy a nositeľmi práv. Cezhraničné udeľovanie licencií autorských práv pre použitie hudby na internete, pre iné fungovanie pre viaceré územia by sa uľahčilo, z čoho by mali prospech autori, poskytovatelia a samozrejme občania.
Stanovisko organizácie kolektívnych práv je v mnohom odlišné a môžeme sa im venovať. Neviem, či pri súčasnom zastúpení tohto fóra je teraz vhodné. Chcel by som iba spomenúť veľmi skratkovito doterajší vývoj tejto problematiky. Potreba zlepšiť fungovanie organizácie kolektívnej správy sa prejavila už v minulosti. Odporúčanie Komisie z roku 2005 o kolektívnej cezhraničnej správe autorských práv a s nimi súvisiacich práv na oprávnené online hudobné služby stanovilo viacero zásad, napr. sloboda držiteľa práv pri výbere organizácie kolektívnej správy. Organizácie kolektívnej správy sa v ňom taktiež vyzývali, aby používateľom poskytli pred rokovaním dostatočné informácie o tarifách a repertoári. Dokument obsahoval odporúčania týkajúce sa zodpovednosti držiteľov práv v rozhodujúcich orgánoch organizácie kolektívnych správ na riešenie sporov. Odporúčanie Komisie však nepredstavovalo právne záväzný nástroj a bolo obmedzené z hľadiska rozsahu.
Čiže chcem povedať, že túto iniciatívu vítam a privítal by som aj iniciatívu ministerstva, aby sme sa kolektívnou ochranou zaoberali, pretože, zaoberali tu a teraz a v 12-mesačnom horizonte a nie 24, pretože je to vhodná iniciatíva na to, aby sme vyriešili tie vypuklé problémy, ktoré tu čiastočne a veľmi minimálne upravujeme pozmeňujúcim návrhom skupiny poslancov z výboru médiá a kultúra.
Na záver by som chcel spomenúť, že užívatelia, ktorí sa v súčasnom stave dotýkajú kolektívne, alebo stretávajú s kolektívnou ochranou, nie sú spokojní. Európska únia nás do tohto problému, na vyriešenie tohto problému tlačí v rámci 27-ch štátov a mohli by sme náš národný rozmer zamerať čím ďalej viac na to, že transparentné nakladanie s vybranými prostriedkami určenými na kolektívnu správu autorských práv je vyslovene záujmom Slovenskej republiky, lebo ak to neurobíme, likvidujeme možné kultúrne podhubie. Pretože ľudia pri tejto právnej neistote nebudú mať ambíciu, ľudia, samosprávy, organizátori, žiaci, nebudú mať chuť organizovať nejaké kultúrne podujatia a navyše, ak ich zorganizujú, budeme od nich vyberať poplatky od buka do buka na základe toho, že nemáme dostatočne transparentné dosledované, čo sa s týmito finančnými prostriedkami deje.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Tak ako som spomínal v rozprave, pripravili sme tento návrh z dôvodu nutnosti priamej reakcie na to, aká ekonomická situácia na Slovensku je . A tým, že len skúsim doplniť a zvýrazniť to, že jedná sa o prevádzkovateľov alebo produkciu, ktorá ide z reprodukčných zariadení, a tam, kde sa nevyberá vstupné. To znamená, že tam, kde autorské kolektívne ochranky vyberajú podľa metrov štvorcových poplatky a v súčasnosti sú minimálne tri, ktoré v každom jednom podniku viac-menej tieto poplatky vyberajú, tak aby sa zohľadnil nejaký parameter. Zamysleli sme sa nad tým a ten parameter je výška nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch. Myslím si, že tomuto sektoru sa odľahčí. Samozrejme to, čo spomínal aj pán predseda výboru, tento návrh nemá, nemôže mať ambíciu riešiť situáciu komplexne.
Situácia, alebo komplexné riešenie môže predpokladať názory, ktoré hovoria, aby tieto zariadenia boli oslobodené an block a neplatili žiadne, alebo iný, transparentnejší, lepší a efektívnejší spôsob výberu, ktorý by bol presne identifikovateľný, ak od týchto platiteľov týchto poplatkov sú prostriedky vybrané, aby vedeli dohľadať to, ktorým umelcom na základe akého presného kľúča, transparentného, sa dostávajú.
To znamená, že snažili sme sa z hľadiska pôsobenia v opozícii vytvoriť predpoklad ten, že aspoň parciálne odľahčiť niektorým prevádzkovateľom v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou.
Ďakujem.

Ďakujem. Súhlasím s tým, že púšťať veľké vášne do tejto témy nie je dobré. Na druhej strane štyri kauzy, obrovské kauzy embedovaných stránok, obce Pohorelá, matičného spolku a súčasnej veľmi živej kauzy, tzv. stužkových, kedy SOZA sa rozhodla, alebo mala zato, že môže vyberať poplatky od študentov, ktorí si organizujú stužkové, sú veľmi nešťastné.
A my by sme sa tuná nemali pozerať iba na to, akým spôsobom si niekto vykladá zákon a na základe toho hasiť požiare. Mali by sme predvídať tieto situácie. A ja sa trošička, pán predseda výboru, dívam teraz na tento pozmeňovák, ako keby sme zjemňovali to, čo ste chceli predložiť pôvodne. Pôvodný zámer bol skrátiť dobu, alebo zrušiť desaťdňovú dobu, ktorú mali organizátori povinnú, zrušiť ju úplne. Teraz zavádzate, ak tomu dobre rozumiem, minimálne dva dni a zároveň hovoríte, že ak organizátor usporiadal akciu a má zato, že autorské diela, ktoré sú tam použité, musí sa viac-menej vyviniť z toho, že nespadajú pod autorskoprávnu ochranu. Myslím si, že váš pôvodný zámer šiel ďalej. A v tejto dobe skutočne nerozumiem, prečo by sme mali brať to, čo ste predložili ako iniciatívu výboru. Rozumiem tomu, že legislatívna čistota niekedy nepustí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za možnosť reakcie. Áno, Martin zhrnul hlavnú tú podstatu, ktorá nás tlačí, a to je ten ako keby internetový svet. Ja som vo svojom vystúpení sa snažil poukázať, že nie je to len on. Volá sa to síce, tá iniciatíva, anglicky, a sú licencie, ktoré sú známe z internetového sveta, ale nezabúdajme aj na organizácie, ktoré v súčasnom stave sa boria s problémom, ako nakladať s autorským právom, ako sú univerzitné knižnice a samosprávy, ktoré som spomínal úplne rovnako.
My v súčasnom stave, ako keby sme chránili autora pred šírením jeho vlastného diela. Ako keby sme chránili autora viac, ako chce on sám. Táto iniciatíva, ja som si preto dal tú prácu a našiel tie štáty, ktoré majú tento inštitút zavedený, a tento inštitút majú zavedené všetky štáty, ktoré rozvoj autorského práva považujú za dôležitý. To znamená, aby sme mali právnu istotu pri tom, ako autor so svojím dielom chce nakladať.
To, čo spomínal si ty, Martin, je, že napriek tomu, že nemáme kvalitnú zákonnú úpravu v tejto oblasti, sa napriek tomu tieto veci dejú. Čiže ako keby sme tolerovali porušovanie zákona a pri autorskoprávnej ochrane máme práve s týmto veľké problémy. Potom vznikajú problémy, že ľudia nevedia rozlíšiť, či Windows, ktorý majú doma, môže alebo nemusí mať kúpený legálne. Pretože my sami nevieme vytvoriť podmienky pre to, aby ľudia mali presne a jasne zadefinované, čo autor vytvorením svojho diela od nich chce.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Vážený pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, v druhom čítaní sa opäť zaoberáme problémom autorského zákona a novelou, ktorú priniesli moji kolegovia z výboru pre kultúru a médiá. V prvom čítaní som sa snažil upozorniť na to, že skutočne úprava autorského zákona v súčasnom platnom znení vyvoláva mnohé tenzie v spoločnosti. A jednou z nich bola pravdepodobne, a tak ako aj bolo ohlasované, vypuklý problém takzvanej obce Pohorelá, kde zákonodarci z výboru vlastne pristúpili k miernej úprave autorského práva v oblasti výkonu ochrany, takzvanej kolektívnej ochrany autorského práva. A urobili to spôsobom tým, že ak pri kultúrnych akciách je potrebná doteraz podľa platného práva desaťdňová lehota na oznámenie kultúrnej akcie, tak túto lehotu viac-menej skracujú na deň. A malo by to pomôcť predchádzať problémom, ktoré vznikli v obci Pohorelá.
Takisto som sa vyjadril, že túto iniciatívu vítam. Beriem ju ako čiastočnú. Zároveň aj v rámci mojich interpelácií pánovi ministrovi ohľadom problematiky ochrany autorského práva i výkonu kolektívnej ochrany autorského práva je obrovským problémom. Nie je tu nový. Vieme sami, že autorský zákon je normou, ktorá by potrebovala komplexnú novelizáciu. Možno celkový nový zákon.
A vnímam aj situáciu, ktorá je na pôde Európskej únie, čo znamená, že možno sa vyjadrím neskôr. Preberaná smernica o zrovna..., alebo práve o navrhovanej kolektívnej správe autorských práv na úrovni EÚ, druhá časť európskej iniciatívy ohľadom smernice Európskeho parlamentu sa týka poskytovania takzvaných multiteritoriálnych licencií pri hudobných dielach využívaných online.
Áno, je pravda, že náš autorský zákon akoby si nevšimol nástup internetu, čím vznikajú ďalšie možné problémy pri jeho uplatňovaní, a vítam tú iniciatívu, ktorá hovorí o tom, že ministerstvo sa v pracovných skupinách začalo zaoberať reformou, alebo, môžeme nazvať, celkovou komplexnou novelou autorského zákona.
Napriek tomu, že sme sa trošička v tejto otázke pohli a odstránením tejto desaťdňovej lehoty pri nahlasovaní kultúrnych akcií môžeme predchádzať niektorým problémom, myslím si, že sme mohli ísť aj kúsoček ďalej. A tak ako môj predrečník v rozprave, pán Beblavý, spolu s pani poslankyňou Žitňanskou sme pripravili taký pozmeňovací návrh k vašej iniciatíve, ktorá hovorí o tom, aby nielen skrátenie lehoty, ale presná špecifikácia skupiny ľudí, v tomto prípade žiakov základných škôl, bola vyňatá z kolektívnej autorskoprávnej ochrany, alebo spod pôsobnosti, ak to poviem jednoducho, SOZA, a aby večierky žiakov, a tam, kde sa výlučne zúčastnia žiaci, nepatrili pod kolektívnu ochranu autorských práv a nemohli byť teda následne vyberané poplatky pri tomto type akcií.
Na tomto mieste si však dovolím aj vyjadriť mierne kritický a veľmi skeptický názor k tomu, akým spôsobom tieto kolektívne ochranky na území Slovenska pôsobia. Po kauze takzvaných embedovaných stránok, to znamená, že ak niekto na svoju vlastnú stránku zavesil niečo z YouTubeu, a SOZA pristúpila alebo mala zámer pristúpiť k tomu, aby za toto platil nejaké poplatky, po kauze Pohorelá, po kauze takzvaného matičného spolku, je teraz úplne veľmi čerstvá ďalšia kauza takzvaných stužkových.
Myslím si, že ministerstvo by malo ísť v tomto prípade omnoho ďalej, a nie sa do nemoty spoliehať na takzvaný zdravý rozum, ak použijem alebo parafrázujem slová ministra kultúry, kedy hovoril o tom, že malo by sa pristupovať zo strany týchto ochraniek alebo zo strany SOZA, LITY, SLOVGRAM-u, OZIS-u a podobných organizácií citlivejšie pri aplikačnej praxi autorského zákona, je toto už troška malá, minimálne teda, alebo mierne povedané, malá ambícia. Nemôžeme sa po štyroch veľkých kauzách spoliehať na zdravý rozum, keďže myslím si, že v týchto ochranných zväzoch sa toho zdravého rozumu nedostáva. A vybuchuje nám tu jedna kauza za druhou a čím ďalej viacej poburujeme verejnosť. Dávam len do pozornosti to, že pred ministerstvom kultúry sa, teraz už pred ministerstvom kultúry sa konal protest proti ochranke SOZA.
Myslím si, že je konečne čas na to, aby sme sa zaoberali tým, či náhodou slovenský právny systém neznesie novú právnu normu, ktorá sa venuje autorskému zákonu, a inú právnu normu, ktorá sa bude venovať kolektívnej ochrane autorských práv. Inú samostatnú normu. A možno, že toto bude odpoveďou na to, akým spôsobom má byť kolektívna ochrana autorských práv vykonávaná.
Súčasný právny alebo súčasný stav, ktorý máme na Slovensku, je veľmi neblahý, pretože ani samotní umelci, ktorí by mali byť kolektívnou ochranou chránení, nie sú so stavom spokojní. Nie sú s ním spokojní ani používatelia. A to sú spomínané samosprávy alebo poriadatelia kultúrnych akcií, alebo ľudia, ktorí vlastnia nejaké podniky, kde sa prezentuje verejná hudobná produkcia, alebo v tomto prípade už aj samotné ministerstvo. To, čo som zachytil z vyjadrení ministerstva, aj ministerstvo samé je znepokojené, akým spôsobom sa kolektívne ochranky na Slovensku správajú.
Tak mi teda povedzte, dám to ako rečnícku otázku: kto je teda na Slovensku spokojný so súčasným stavom, okrem samotných ochraniek?
Netransparentný spôsob rozdeľovania a vyberania finančných prostriedkov, možný odhad, 20-percentný, ktorý vyberú od tých podnikateľov, ktorí usporiadavajú kultúrne akcie, alebo od samospráv, ktoré chcú, aby na Slovensku bolo viac kultúrnych podujatí, tak od nich vyberajú finančné prostriedky. A nie je celkom jasné, čo je použité na réžiu, čo je vyplatené autorom, čo je vyplatené skutočne hrajúcim a hraným autorom a podobne.
Tento problém sa mne zdá, že už je natoľko vypuklý, a možno práve preto, že sme od roku 2003 nepristúpili ku komplexnejšej reforme, teda novelizácii tohto zákona alebo k novému zákonu, tak sa nám tu stávajú presne tieto neblahé dôsledky. Preto by som chcel poprosiť v rozprave o podporu pozmeňujúceho návrhu, ktorý v tomto pléne predniesol pán poslanec Beblavý, a predkladáme ho spolu s pani poslankyňou Žitňanskou. A ja hovorím teda, že tento pozmeňujúci návrh presne definuje, ktorá skupina. Čiže žiaci základných škôl, ak zorganizujú večierok, nebudú môcť byť spoplatnení alebo zaviazaní odvodom do SOZA.
Ďalej by som chcel spomenúť zamýšľanú úpravu, ktorá takisto vedie k vyššej miere slobody autorov, volá sa, anglicky ten termín je, Creative Commons. A keďže otvárame autorský zákon pri príležitosti reagovania na nejaký, alebo hasenie nejakého požiaru, môžeme prechádzať tomu, aby sme nechránili autorov nad jeho mieru, a preto si, nad mieru, ktorú oni sami chcú, preto si dovolím predložiť aj pozmeňovací návrh, ktorý som predkladal v minulom volebnom období ako samostatnú novelu. A keďže využívam príležitosť, že autorský zákon sa otvára, tak by som si dovolil predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí o takzvaných verejných licenciách.
Pozmeňujúci návrh hovorí o tom, aby sme do nášho právneho systému zaviedli inštitút verejných licencií, a to tým spôsobom, že ak si zoberieme príklad z viacerých štátov, ktoré tento takzvaný systém Creative Commons aktuálne zavedený a funkčný majú, dostaneme sa do právneho režimu, kedy, ak to poviem jednoducho, bude môcť autor rozhodovať o svojom diele viac, ako o ňom rozhoduje v súčasnom stave. Akým spôsobom bude použité a akým spôsobom mu budú môcť jeho používatelia, pre ktorých ho vytvoril, s ním nakladať, by malo byť v absolútnej kompetencii samotného autora. Kompetentným orgánom pre tento, pre túto úpravu bolo alebo aj je ministerstvo kultúry. A táto úprava sa žiadnym spôsobom nedotýka, alebo nehovorí v žiadnom spôsobe v rozpore s koncepciou Európskej únie.
Ak by som sa skúsil veľmi stručne a v krátkosti vyjadriť ku inštitútu Creative Commons, je to, je to, na Slovensku je národné zoskupenie nasledujúce ciele americkej neziskovej organizácie pod týmto názvom. Naším zámerom je teda umožniť voľný prístup k autorským dielam, umeleckým výkonom a iným predmetom ochrany v rozsahu vôle nositeľa práv. Vďaka Creative Commons budeme mať možnosť spoločne zdieľať umenie, vedu a kultúru vnútri alebo vo vnútri nášho štátu a v celej našej spoločnosti.
Na webových stránkach Creative Commons si nositeľ práv môže vybrať z rôznych voľných licencií, ktoré týmto spôsob zavedieme, ktoré môže následne použiť pri sprístupnení svojho diela na webe. Creative Commons poskytujú aj RDF/XML metadáta, ktoré popisujú licenciu a dielo tak, aby bolo jednoduché automaticky spracovať a vyhľadať licencované diela a iné predmety ochrany. Toto viac-menej zavádza možný spôsob, nazveme ho, vnútorného marketingu diel vytvorených slovenskými autormi a týmto pádom sa môžu ľahšie dostať k svetovej propagácii svojich vlastných fotiek, hudobných diel, softvéru a tak ďalej a tak ďalej. Možno bude zaujímavé, ak spomeniem, aj samotnej literatúry.
Ďalšie informácie o Creative Commons sa dajú nájsť samozrejme na internete a kto by mal záujem o širší pohľad na tento problém alebo tento právny inštitút, ktorý by sme chceli do slovenského systému zaviesť, je možné sa dopátrať na spomínaných stránkach, ktoré hovorím.
Aby sme sa necítili nejakým spôsobom pioniersky alebo že tu vytvárame niečo nové, chcel by som vymenovať niektoré krajiny, kde systém Creative Commons je aktuálne zavedený a funkčný. A chcem upozorniť, že to je vo väčšine štátov sveta s rozvinutým autorskoprávnym systémom. Začnem, skúsim to veľmi rýchlo povedať, sú to štáty ako Austrália, Argentína, Belgicko, Brazília, Bulharsko, Kanada, Čile, Čína, Kolumbia, Chorvátsko, Česká republika, Dánsko, Ekvádor, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Guatemala, Hongkong, Maďarsko, India, Izrael, Taliansko, Japonsko, Luxembursko, Macedónia, Malajzia, Malta, Mexiko, Holandsko, Nový Zéland, Nórsko, Peru, Filipíny, Poľsko, Portugalsko, Portoriko, Rakúsko, Rumunsko, Srbsko, Singapur, Slovinsko, Južná Afrika, Južná Kórea, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko, Taiwan, Thajsko, Veľká Británia, Spojené štáty americké, dokonca aj Vietnam. Myslím si, sú v rôznych procesoch zavádzania. Tieto štáty som vymenoval iba preto, aby bolo jasné, že je ich obrovské množstvo. Nebudem tu unavovať ctených kolegov ďalšími, pretože sú v rôznom, v rôznej fáze zavádzania. My sme však úplne na začiatku a náš právny systém tento inštitút nepozná.
Chcem ešte spomenúť, pre koho to teda robíme. Jedná sa o autorov a umelcov. Ak ste autorom umeleckého diela alebo vedeckého diela, výkonným umelcom alebo zhotoviteľom databázy a chcete, aby vaše predmety sa používali s vašou vôľou, môžete využiť neportovanú verziu licencií Creative Commons, ak sa rozhodnete, ako sa váš predmet ochrany bude používať a podľa toho zvolíte vhodnú licenciu. Pri výbere licencií poskytnete takzvaný HTML kód, ktorý môžete používať pridaním informácie o licencii na vašu stránku a informáciu o tom, ako si vybrať licenciu na jednej z niekoľkých voľných hostingových služieb, ktoré majú inkorporované Creative Commons. Creative commons neregistruje vaše záznamy, ani neuchováva záznam o vašej voľbe.
Upozorňujeme, že licencie Creative Commons nie sú v súčasnosti na Slovensku portované a používať je možné len ich medzinárodnú verziu. To je ten konkrétny problém.
Čo získajú používatelia? Používatelia, ktorí majú záujem šíriť, spracovávať, verejne vykonávať alebo inak používať autorské diela a iné predmety ochrany, môžu čerpať z databázy Creative Commons, ktorá obsahuje okolo 400 miliónov chránených predmetov. Predmety sa môžu používať v rozsahu a za podmienok licencie, ktorou sú označené samotným autorom.
Čiže rozširujeme slobodu autora, to, čo tu minimálne doteraz osem rokov nikto neriešil.
Chcem spomenúť na záver k tomuto problému verejných licencií, možno z dôvodovky: Navrhovaná novela sleduje cieľ aj na Slovensku umožniť používanie takzvaných verejných licencií, Public License, inak povedané, dať autorom väčšiu slobodu pri nakladaní s ich autorskými právami. Verejné licencie sa týkajú všetkých druhov autorských diel - blogy, články, kresby, umelecké fotografie, softvér a tak ďalej. V prostredí informačných technológií, najmä pri sprostredkovaní informácií v sieti internet je na svete široko rozšírené, aby autor diela sám určil pravidlá, čo už som hovoril niekoľkokrát.
Verejné licencie umožňujú, aby, ak si to autor želá, umožnil použiť dielo v svetovom merítku bez toho, aby musel uzatvárať písomnú zmluvu s každým zvlášť a zároveň ho potenciálny používateľ bol povinný informovať o zámere jeho dielo použiť. Je celkom zrejmé, že v prostredí internetu, kedy dám napríklad fotografiu na takýto spôsob použitia, nedá sa podľa súčasného znenia uzavrieť písomná dohoda s každým jedným možným používateľom, či už je v Brazílii alebo v Japonsku, a zároveň s ním na základe tejto písomnej zmluvy uzatvárať to, akým spôsobom budem s touto fotografiou nakladať bez toho, aby existoval mechanizmus, že subsumujem pod jednu, jeden licenčný rámec. Aj ako autor týmto "vyzdobím" svoje vlastné dielo a pošlem ho týmto pádom do sveta. Doterajšia prax na Slovensku bola, že tento typ licencovania sa síce bežne využíva, a to aj napriek nekompatibilite viacerých prvkov s existujúcou právnou úpravou.
Medzi štandardné verejné licencie patria licencie odvedené zo schémy, ako som spomínal, Creative Commons, GNU licencie, GPL alebo GNU licencia, GPL, BSD licencia a licencia EUPL. Potrebu úpravy v tejto oblasti očakávajú vlastne všetci zainteresovaní, autori diel, používatelia a organizácie, ako sú napríklad univerzitné knižnice, celková štátna správa a vôbec ministerstvá.
Toľko k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý si dovolím v závere predniesť. Chcel by som na záver povedať, že sledujem aj návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o kolektívnej správe autorských práv a súvisiacich práv o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na využívanie hudobných diel online na vnútornom trhu. Na základe rokovania európskeho výboru som si dovolil požiadať európsky výbor, aby gesčný výbor pre média a kultúru bol oboznámený so stanoviskom ministerstva kultúry práve k tejto predmetnej úprave - čiže aby sme upravili kolektívnu správu autorských práv, alebo aby sme vedeli o stanovisku ministerstva pri kolektívnej správe autorských práv na Európskej únii - a zároveň stanoviskom k poskytovaniu multiteritoriálnych licencií. Myslím si, že na najbližšej schôdzi výboru sa k tejto informácii od ministerstva dostaneme. A keďže ministerstvo ohlásilo zámer vo štvrtom kvartáli 2014 prísť s novou úpravou, ktorá čaká na túto úpravu z európskej úrovne, tak dostaneme vyčerpávajúcu odpoveď, ako sa ministerstvo bude týmto zaoberať.
Chcel by som teda záverom vystúpenia pristúpiť k predneseniu predmetného pozmeňujúceho návrhu, ktorý hovorí o zavedení takzvaných verejných licencií. Takže toľko. Zároveň by som chcel požiadať kolegov o možnú podporu, pretože táto, táto téma nie je veľmi politická. A mám pocit, že od, mám pocit, že aj samotné ministerstvo by mohlo pristúpiť k úprave autorského práva týmto smerom.
Dovoľujem si teda predniesť doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča, Martina Poliačika, Jany Žitňanskej a Miroslava Beblavého k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským zákonom, s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.
Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov sa dopĺňa takto:
Po prvé. V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie:
"1. V § 40 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "to neplatí v prípade nevýhradnej licencie.".".
V krátkosti odôvodnenie: Cieľom predkladaného doplňujúceho návrhu je umožnenie používania takzvaných verejných licencií. Verejné licencie sa týkajú všetkých druhov autorských diel a v prostredí informačných technológií, najmä pri sprostredkúvaní informácií v sieti internet sú vo svete široko rozšírené. Toto odôvodnenie má, je dlhšie, ale mám za to, že poslanci majú rozdaný materiál v laviciach, takže celé odôvodnenia pre krátkosť času čítať nebudem.
Po druhé. V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie:
"2. V čl. 40 sa za ods. 2 vkladajú nové odseky 3 a 4, ktoré znejú: "(3). Návrh na uzatvorenie licenčnej zmluvy môže smerovať aj voči neurčitému okruhu osôb.
(4) Vzhľadom na obsah návrhu, zavedenú prax alebo zvyklosť môže osoba, ktorá má v úmysle návrh prijať, vyjadriť súhlas s návrhom na uzavretie licenčnej zmluvy uskutočnením určitého úkonu bez vyrozumenia navrhovateľa tým, že sa podľa nej zachová, najmä, že poskytne alebo prijme plnenie. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu uskutočnenia tohto úkonu.".".
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 5.
V krátkosti odôvodnenie: V novozavedených odsekoch 3 a 4 v § 40 autorského zákona sa navrhuje právna úprava zodpovedajúca zneniu českého autorského zákona v ponechaní obojstrannej flexibility zmluvných strán, kedy nadobúdateľ licencie môže byť prijímateľom, alebo naopak, navrhovateľom zmluvy; obidve tieto situácie sú v súčasnosti bežné, napr. pri využívaní služieb siete cez internet.
3. V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie:
"3. V § 41 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "to neplatí v prípade nevýhradnej bezodplatnej licencie.".".
Odôvodnenie: Navrhovanou právnou úpravou sa zavádza možnosť autora udeliť licenciu aj na spôsob použitia diela, ktorý nie je v čase uzatvorenia licenčnej zmluvy známy, za podmienky, že autor udeľuje nevýhradnú bezodplatnú licenciu.
Po štvrté. V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie:
"4. V § 44 odsek 2 znie:
"(2) Nadobúdateľ môže licenciu zmluvou postúpiť len s predchádzajúcim písomným súhlasom autora; to neplatí, ak licenčná zmluva nie je uzavretá v písomnej forme. Ak nie je dohodnuté inak, o postúpení licencie a o osobe postupníka je postupujúci povinný informovať autora bez zbytočného odkladu a súhlas autora sa nevyžaduje na predaj podniku, ktorého súčasťou je licencia; to isté platí pre samostatnú organizačnú zložku podniku, ktorej súčasťou je licencia.".".
Odôvodnenie: Inštitút postúpenia licencie je možné využiť aj pri verejných licenciách. V tomto prostredí je však spravidla možnosť informovať autora o postúpení výrazne limitovaná nedostupnosťou jeho adresy, na ktorú má byť informácia zaslaná, alebo dokonca nemožnosťou identifikácie autora. Oba tieto prípady však nastávajú v súlade s vôľou autora. Z tohto dôvodu je vhodné umožniť autorovi dať súhlas s postúpením licencie aj ak nebude spätne informovaný o vykonaní tohto postúpenia.
5. V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie:
"5. V § 60 ods. 1 písm. a) sa čiarka nahrádza slovami "bez súhlasu autora,".".
Odôvodnenie: V ustanovení § 60 autorského zákona je vytvorené na základe požiadavky Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti, ktorá však nevyžaduje ochranu iba v užšom rozsahu. V zmysle čl. 7 ods. 1 smernice zabezpečia členské štáty primeranú právnu ochranu proti akejkoľvek osobe, ktorá vykonáva vedome bez oprávnenia niektorú z činností špecifikovaných ďalej v predmetnom článku smernice.
Po šieste. V čl. I sa vkladá nový bod, ktorý znie:
"X. Za § 87b sa vkladá § 87c, ktorý znie:
"§ 87c Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. decembra 2012
(Tuná chcem upozorniť, že v laviciach je rozdaný materiál, kde je uvádzaný 1. november. Vzhľadom na posunutie rokovania, týmto upozorňujem na zmenu, platné znenie je od 1. decembra 2012.)
"Právne vzťahy, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na základe licenčnej zmluvy, sa spravujú podľa doterajších predpisov.".".
Odôvodnenie: Upravujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona.
Záverom vystúpenia by som chcel spomenúť fakt, že tento pozmeňujúci návrh prešiel, za predchádzajúceho, alebo takto pred rokom aj medzirezortným pripomienkovým konaním, kde nepadla ani jedna zásadná pripomienka. Viac-menej jedná sa o čisto odbornú zmenu, ktorá chýba, tak ako som spomínal, všetkým zainteresovaným autorom, používateľom, organizáciám. Bolo by teda možno vhodné, keďže veľmi veľké politikum sa na tejto téme urobiť nedá, aby sme systém verejných licencií, Creative Commons, do režimu ochrany autorského práva dostali. A tým, že tu máme príklady, že váhanie v tomto prípade spôsobuje problémy, či už na strane ochraniek, či už na strane používateľov, autorov diel, je možno vhodná situácia na to, aby sme tento problém raz a navždy vyriešili.
Chcem ešte upozorniť, že za iniciatívu poslancov alebo mojich spolupredkladateľov sme boli ocenení aj na úrovni Európskej únie. A táto iniciatíva v predchádzajúcom období, tak isto aj teraz má výraznú podporu aj orgánov Európskej únie. Neurobíme viac-menej žiadnu chybu, ak by ste sa rozhodli túto iniciatívu, síce v tomto prípade z opozičných lavíc, ale dajme politické tričká bokom, podporiť a uľahčili by sme život autorom, používateľom, organizáciám, univerzitným knižniciam, mnohým ministerstvám a samosprávam. A bolo by dobré, aby sme túto úpravu schválili tu a dnes.
Nakoniec si dovolím spomenúť iniciatívu, ktorú sme vypracovali spolu s pánom poslancom Ľudovítom Kaníkom, ktorý následne v rozprave pravdepodobne, ak sa ústne prihlási, predloží on. Ja by som si chcel dovoliť iba poznamenať ešte počas môjho vystúpenia, že kolektívna ochrana autorských práv má aj ďalší neblahý rozmer. A to je to, že sa uplatňuje výber poplatkov od prevádzkovateľov zariadení, prevádzkovateľov podnikov spoločného stravovania, akýchkoľvek iných podnikov, ak používajú technické zariadenia, ktoré reprodukujú hudbu alebo obraz. Čiže televízie alebo rádiá sú spoplatňované plošne a nezohľadňujú regionálne rozdiely. Naša iniciatíva smeruje k tomu, aby bol zohľadnený regionálny rozdiel, a to hlavne na princípe zohľadnenia vývoja nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch. Jednoducho povedané, kde je vyššia miera nezamestnanosti, by kolektívne ochranky ako SOZA, SLOVGRAM, OZIS, ktoré teraz do podnikov chodia a vyberajú poplatky, boli so zákona povinné poskytnúť zľavu. Myslím, že tento zámer je na súčasnú situáciu vhodný. To znamená, že ak je miera nezamestnanosti vyššia ako 15 %, bola poskytnutá zľava pri výbere tohto licenčného poplatku v miere 50 percent. Mám zato, že, ako sme sa bavili s poslancami, či už z vládnej strany alebo z iných poslaneckých klubov, je toto iniciatíva, ktorú si vieme všetci predstaviť, že zohľadniť regionálne rozdiely a množstvo nezamestnaných v jednotlivých regiónoch, aby bola nutná, alebo boli ochranky zaviazané poskytovať zľavu z vybraných prostriedkov. A aby všetky ochranky, ktoré pôsobia na území Slovenska, zohľadnili regionálne rozdiely podľa toho, ako sa vyvíja nezamestnanosť. Je vhodným momentom na súčasnú situáciu jednak ekonomickú a jednak tú, ktorú som spomínal úvodom môjho vystúpenia, a to je to, že nemáme dobrý mechanizmus prerozdeľovania prostriedkov medzi autorov a nevieme sa v súčasnom právnom režime dobre vysporiadať s tým, ako tieto ochranky na Slovensku pôsobia.
Chcel by som preto, ak pán poslanec Kaník predloží tento návrh, poprosiť o jeho podporu. A týmto by som vám poďakoval za pozornosť. A dúfam, že, keďže k hlasovaniu o tomto návrhu zákona príde až v pondelok, že vznikne vôľa a ja urobím všetko pre to, aby sme sa, či už s kolegami poslancami z vládnej strany, či už s predmetným ministerstvom, dohodli na tom, že tieto návrhy majú istú mieru zdravého rozumu a ratio a mohli byť zapracované do súčasného znenia platného autorského zákona.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť a prosím vás o podporu.