Videokanál klubu

Ja už som sa pýtal na výbore, myslím, pani štátnej tajomníčky, že čo to je politický extrémizmus, lebo je tam možnosť vypnutia webu v prípade, že sa podnecuje násilné konanie, čo je úplne v poriadku, sloboda prejavu tak ďaleko nejde, pokiaľ podnecuje. Prejav násilné konanie podľa mňa nie je ústavou chránený. Ale politický extrémizmus môže byť čokoľvek v zásade, pokiaľ zákon to nedefinuje. Nehovorím, že to je nejaká veľká dráma, lebo si každý môže web stránku registrovať mimo Slovenska a je vymaľované, čiže to je tiež riešenie, ktoré podľa mojej mienky je zbytočné. Proste v dnešnom svete, v dnešnej situácii sa tváriť, že vypínanie web stránok na Slovensku niečo vyrieši, je ilúzia. Je ilúzia! Proste vypnúť stránku bodka sk, tak si zaregistruje stránku bodka eu, bodka or, to je úplne jedno, proste toto je znovu príklad toho, že to nie je reálne riešenie žiadne v dnešnej dobe internetu, to je len virtuálne riešenie, ktoré nič, nič neprináša.
A ešte raz, v tých zákonoch, samozrejme, že aj je pár vecí, ktoré sú, ktoré sú dobré, spomínal som, že práve väčšinou tie, ktoré SMER doteraz odmietal, ale zmena názoru sa vždy cení, len je to jeden balík. A to, ako k tomu pristupuje SMER, kedy doteraz tu boli možno dvaja-traja poslanci, dnes ich už tu je 10, kedy príde obhajovať tento významný balíček najskôr minister poľnohospodárstva, potom minister zdravotníctva, ja by som dal návrh ešte, že aby sme skúsili vymyslieť nejakých ministrov, ktorí tiež s tým nemajú nič spoločné, keby sa nám prišli ukázať, možno minister školstva, možno minister kultúry, možno minister životného prostredia. A že to nevadí vedeniu parlamentu za SMER, že to nevadí poslancom SMER-u, trošku svedčí o tom, že do akej úrovne ste parlament dostali.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, prítomní poslanci, dovoľte mi, aby som skôr, ako prednesiem svoj pozmeňujúci návrh k zmene Trestného zákona, aby som aj ja v krátkosti zaujala postoj k predkladaným a prerokovaným návrhom zmeny ústavného a Trestného zákona.
Hneď v úvode chcem podotknúť, že na rozdiel od mojich kolegov z opozície ja budem voči týmto zákonom viac zmierlivá, pretože naozaj mám ďaleko od toho, aby som spochybňovala potrebu vyhodnocovania bezpečnostných rizík v situácii, kedy v Európe čoraz viac čelíme nárastu terorizmu. Naozaj si myslím, že prípravu na protiteroristické zásahy nemožno v žiadnom prípade podceňovať ani znehodnocovať, nemala by byť určite ani predmetom nejakého politického boja alebo politických prekáračiek, už vôbec nie predmetom alebo nástrojom na politické zviditeľňovanie sa.
Je to veľmi vážna otázka, a preto v tých ustanoveniach, ktoré sa týkajú posilňovania bezpečnostných zložiek, ja sa hlásim ku všetkému, čo dobré tieto návrhy ústavného zákona a Trestného zákona prinášajú.
Čo však mňa znepokojuje a čo odznelo opakovanie aj v rozprave k obom zákonom, je možnosť zneužívania takéhoto balíčka protiteroristických zákonov. Z rozpravy a z postojov viacerých opozičných poslancov vyznela obava, že pod kepienkom alebo pod rúškom prijatých protiteroristických zákonov sa vysporadúvame, a je tu riziko, obava o to, že budú nejakým spôsobom zastrašovaní alebo prenasledovaní politickí oponenti.
Naozaj som si preskúmala, v Trestnom zákone sa viackrát spomína pojem, slovné spojenie "politický extrémizmus" bez toho, aby bol v základných terminologických pomenovaniach, v pojmoch tento politický extrémizmus zadefinovaný. Ja som na tento problém upozornila aj v rámci rokovania výboru pre európske záležitosti ministra Roberta Kaliňáka, že v situácii, keď nemáme jasne zadefinovaný pojem politický extrémizmus, v situácii, ak nemáme jasne určené kritériá, podľa ktorých budeme politický extrémizmus vyhodnocovať, nepovažujem za správne a považujem za veľmi citlivú otázku, akým spôsobom tento pojem zavádzame a ustanovujeme v prerokovaných návrhoch oboch dotknutých zákonov.
Naozaj, myslím si, že tá obava politických oponentov aj pánov z opozície, ale nielen ľudí z opozície, ale aj občianskych aktivistov, podľa ktorej môžu byť bezdôvodne a nemerateľne označovaní za politických extrémistov, táto obava je dôvodná.
V podstate pred tým, ako prečítam ešte tento pozmeňujúci návrh, chcem uviesť, že na výbore európskych záležitostí bol daný predbežný prísľub ministra Roberta Kaliňáka k tomu, že ak by nejakým zásadným spôsobom robilo toto ustanovenie a zavedenie pojmu politického extrémizmu problém až do takej miery, že by spochybňoval základný cieľ a úprimný zámer vypracovať a predložiť balík teroristických zákonov, takže je náchylný a je ochotný zvážiť, že takýto pojem, nie presne určený, politický extrémizmus z Trestného zákona vypustí.
Takže v takom duchu bol aj pripravený pozmeňujúci návrh. Chcem poďakovať všetkým kolegom, ktorí tento pozmeňujúci návrh podporili. Prečítam ho.
Pozmeňujúci návrh poslankýň a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Heleny Mezenskej, Janky Šípošovej a Igora Hraška k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2000 Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto:
1. V čl. III v bode 3 v § 2 ods. 1 písm. f) sa vypúšťajú slová "politickom a".
2. V čl. III v bode 10 sa v § 16a ods. 1 vypúšťajú slová "politicky alebo".
3. V čl. V v bode 3 v § 2 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová "politický extrémizmus alebo".
Odôvodnenie: Extrémizmom sa v odbornej literatúre zvyknú označovať vyhranené ideologické postoje, ktoré vybočujú zo základných zákonných ústavných noriem a vyznačujú sa prvkami intolerancie a útokmi proti základným a demokratickým princípom. Extrémizmus je fenomén súčasnej doby a jeho presné vymedzenie a opísanie, ktoré by bolo všeobecne akceptované, nebolo doteraz formulované.
Vzhľadom na viacvrstvový charakter fenoménu extrémizmus je veľmi zložité presne špecifikovať, kto je alebo kto nie je extrémistom, pretože hranice medzi radikalizmom, extrémizmom a normalitou sú zatiaľ veľmi tenké a nejasne formulované. Pojem extrémizmus nie je pevne stanovený a jeho definícia nie je jednoznačná.
Zároveň je potrebné dôsledne rozlišovať medzi politickým radikalizmom, ktorý predstavuje hlboké zmeny v demokratickej spoločnosti, nie však odstránenie demokracie, a politickým extrémizmom, ktorý predstavuje nahradenie demokracie totalitným autoritatívnym systémom bez rešpektu k ľudským právam.
Pojem politického extrémizmu sa vykladá ešte nejednoznačnejšie, ide o príliš vágny a ľubovoľne aplikovateľný pojem, ktorého výpovedná hodnota je prakticky nulová. Bez definície politického extrémizmu sa bude tento pojem vykladať v takom rozsahu a takým spôsobom, aký bude spravodajská služba pokladať za potrebný. Inými slovami, spravodajská služba si tento pojem bude môcť vykladať podľa svojej ľubovôle. Možnosť získavania informácií spravodajskými službami o politickom extrémizme umožní spravodajským službám sledovať de facto každého, koho politické názory sú rozdielne.
Ďakujem za to, že ste mi umožnili prečítať tento pozmeňujúci návrh, a verím, že bude spoločná vôľa tento pozmeňujúci návrh podporiť a tak vylúčiť akékoľvek pochybnosti o tom, aby politickí oponenti, ľudia s odlišnými názormi, v podmienkach nejasne špecifikovaného politického extrémizmu boli prenasledovaní a označovaní trestným stíhaním, kde by dochádzalo k zneužívaniu moci verejného činiteľa.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Možnože pár poznámok k tomu, čo pán poslanec povedal.
Po prvé, ja si myslím, že to je jeden balík. Áno, vieme, že jeden je novela ústavy, druhé sú novely zákonov a nemôže to byť v jednom, ale to je jeden balík, zlúčená rozprava, čiže tváriť sa, že ústava je niečo úplne iné ako ten balík, je proste, nie je celkom pravdou.
Naviac ja si myslím, že ak mal SMER záujem prijať tento balík, tak mal premiér rokovať okamžite. Aký to je kontrast oproti tomu, čo sa deje v iných krajinách, kde v Británii, keď schvaľuje parlament nálety v Sýrii, premiér príde, rokuje, diskutuje hodiny, hodiny v parlamente v priamom prenose s poslancami. Na Slovensku príde minister spravodlivosti, nevystúpi, nieže v rozprave nevystúpi, ani v záverečnom slove, lebo nemá žiadne argumenty. A potom namiesto neho pošle ministra poľnohospodárstva a potom ho vymení minister zdravotníctva. A ktorý príde minister ďalší si sem sadnúť? Minister životného prostredia? Alebo aký ešte nesúvisiaci rezort nájdete? Ministerstvo kultúry možno? Čiže to je podľa mojej mienky hlavný problém.
A vecne k tomu, čo hovoril aj pán poslanec Bugár, že takto, aby sme si rozumeli, ja nemám problém, myslím si, že dohovor umožňuje štvordňovú lehotu, ale tváriť sa, že to nás ochráni pred terorizmom, že do dvoch dní polícia nevie poskytnúť súdu adekvátne množstvo dôkazov na rozhodnutie o väzbe, je nepravda. Je nepravda, ešte raz to hovorím. Ak tu zatkneme teroristu zo zahraničia na základe zatykaču medzinárodného alebo európskeho, tak tam dôkazy už sú. My nemáme neobmedzenú jurisdikciu zatknúť kohokoľvek, ktorý je na Slovensku, ak spáchal trestný čin v zahraničí a nie je tam vydaný zatykač.
Čiže ani jedným slovom tu nebolo zdôvodnené, prečo tá štvordňová lehota, aj keď hovorím, že z pohľadu ústavného s tým problém ja nemám.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Zajac, hovoril si tuná, že by sme radi diskutovali. No radi by sme diskutovali, ale myslím si, že v prvom rade by mali byť radi, diskutovať vládni poslanci, resp. predkladatelia, čiže niekto z vlády relevantný. Ja možno by som sa opýtal pána ministra Jahnátka, že či má vôbec prehľad o tom, že čo v tom zákone napísané je, ak by mal diskutovať za vládu, čo, samozrejme, pochybujem, aj keď možno základný prehľad môže mať.
Ale opäť je to také typické smerácke, hej, a ešte ten, ktorý tuná vždycky hovorí najviac o tom, že treba v parlamente diskutovať a nielen kritizovať a robiť veci všelijaké a podobné, tak sedí zrovna za predsedníckym kreslom a ten má vždycky najviac rečí o tom, že diskutovať, a teraz nie je s kým. Nie je s kým diskutovať. A keď na to poukážeme, tak ešte chce vyskočiť div že nie dva metre dvadsať nad stoličku, že čo si to vôbec dovoľujeme, že tuná chcem mať príslušného ministra z daného rezortu, ktorého sa to vôbec týka.
Takže to je také typické smerácke a nemôžeme očakávať, že k tomu bude relevantná diskusia, aj keď to na druhej strane deklaroval. Však oni potrebujú podporu opozície na ústavný zákon! Ako ju chcú mať, ako ju chcú získať, keď tuná príde minister pôdohospodárstva, ktorý s týmito zákonmi nemá nič spoločné?
A okrem toho ja som hovoril, tie teroristické útoky tuná neboli prvýkrát v živote, boli tu už dávno. Veci sa mali dávno pripraviť, nie šiť horúcou ihlou, malo sa o nich diskutovať možno už štyri roky, odkedy boli teroristické útoky možno v Anglicku, možno v Španielsku. Ale nie teraz na poslednú chvíľu a hrať sa na záchrancu Slovenska, hrať sa na ochrancu a všade to vycapovať na bilbordy, ako ide niekto chrániť Slovensko! A, samozrejme, tuná lietajú vrtuľníky spoza východnej hranice, lietadlá - to je ochrana! To sú len prázdne reči, obyčajné prázdne reči a diskusia nula bodov. Minister nebol ani len ochotný vystúpiť v rozprave. Smerácky prístup, fuj!

Ďakujem. Pán podpredseda, chcem dať návrh, aby ste dali hlasovať o tom, aby sme prerušili rokovanie a odložili ho do prítomnosti niektorého naozaj z príslušných ministrov.
Odôvodnenie: Ja nemám nič proti pánu ministrovi Jahnátkovi, ale ako som povedal aj vo faktickej poznámke, podľa mňa toto nie je relevantný spôsob komunikácie, my máme jasné námietky, otázky, na ktoré nereagoval ani samotný minister spravodlivosti a nieto ešte ďalší ministri, ktorí tu ani nie sú prítomní.
Takže opakujem návrh, prosím vás, prerušte a odložte rokovanie o tomto bode, dokiaľ nezabezpečíte účasť týchto ministrov.
Ďakujem.

Len kvôli záznamu. Neviem, či niekto už vôbec nepočúva, ja som povedal - a trvám na tom a hovorím to opakovane -, že predseda vlády sem úmyselne priviedol vycvičených teroristov. To, že vy hovoríte, že predseda je terorista, to už si vyriešte v SMER-e, to už ja neviem, to už nebudem komentovať.
A poviem vám jednu vec, pán poslanec Bublavý. Ja mám rád Ameriku, študoval som v Amerike, ale nie som servilný pudlík, ktorý, čokoľvek Amerika povie, tak si myslí, že je správne. A podľa mňa je farizejské, čo robí Amerika pri Guantáname a Obamova vláda, keď prijme na jednej strane zákon, že nemôžu sa vrátiť do Ameriky väzni z Guantánama, a na druhej strane ich ponúka iným krajinám na prevzatie.
Áno, ja keď som bol minister vnútra, tak som povedal, my neprijmeme žiadnych ďalších väzňov z Guantánama. Neprijmeme! A vaša vláda ich prijíma.
A viete, kvôli čomu som to povedal? Kvôli skúsenosti, ktorú som s nimi mal ako minister vnútra. Osobnej skúsenosti. A som bol v šoku, že napriek tomu ste začali prijímať ďalšie skupiny kvôli predvolebným fotkám pred prezidentskými voľbami. To je hanba, pán poslanec Bublavý. To je veľká hanba!
A keď hovoríte o voľbách a marketingu, tak z celej témy utečencov a terorizmu ste urobili volebnú tému vy. Dobre to viete. A idete tak ďaleko, a považujem to už za naozaj, naozaj úbohé, že ešte aj tých niekoľko sýrskych rodín kresťanských teraz využívate vo volebnej kampani, aby náhodou proste nikoho nevyplašilo, že prídu sýrski kresťania do jednotlivých obcí v Nitrianskej diecéze.
Viete, čo si ale myslím, pán poslanec Bublavý? Môžem sa mýliť, samozrejme. Že to znovu presolíte. Ako ste presolili prezidentskú kampaň a antikampaň voči Kiskovi, že tak presolíte, lebo už neviete, čo so sebou, tak presolíte aj tieto témy. Takže myslím si, že sa to takto nakoniec stane a bude to, samozrejme, že aj dobré.

Ďakujem za slovo. Úplne súhlasím s pánom poslancom Lipšicom. Veľmi jednoduchá situácia. Máme tu navrhnutú zmenu ústavy, možno sa o nej bude o chvíľu hlasovať. Trestný zákon, ktorý premiér a vláda predstavuje ako kľúčový, ale v skutočnosti si z nás robia naozaj len nejakú rohožku. Ja si myslím, že je to urážka pána predsedu parlamentu. Je to vaša urážka. Jednoducho zariaďte to, zariaď to, my tu nemôžeme byť, máme nejakú poradu. Vybavte to. My si potrebujeme dať PR, potrebujeme si urobiť tlačovku, vy to tu doklapte, však máme 83-ku, spravme to. Presne tak to vyzerá. Ak to tak nie je, určite to tak vyzerá.
Ja som člen branno-bezpečnostného výboru, podobne s pánom Lipšicom, tieto zákony sa týkajú ministra obrany, ktorý je zodpovedný za Vojenské spravodajstvo, týkajú sa ministra vnútra, ktorý je zodpovedný za políciu, týkajú sa premiéra, ktorý je zodpovedný za SIS-ku, a, pochopiteľne, sa týkajú ministra spravodlivosti, ktorý je zodpovedný za Trestný zákon. Keby sme boli v normálnej, skutočnej, serióznej situácii, tak tu sedia všecia títo páni a odpovedajú na naše otázky, debatujú a potom sa môže prijať nejaký odborný zákon. Nehovoriac o tom, že už aj to by bolo s krížkom po funuse, pretože tu mali sedieť skôr a mali sa dohadovať predtým a rokovať aj o ústave, aj o Trestnom zákone.
Ďalšia vec je, keď sme boli na výbore pre obranu a bezpečnosť, tak úplne otvorene zástupcovia spravodajských služieb povedali, že veci, ktoré sa im nazbierali za niekoľko rokov a neboli priamo politicky priechodné, teraz využívajú príležitosť, aby to tam vsunuli. Takto to povedali, citujem ich. To znamená, že tu nejde teraz o nejaký boj proti terorizmu, ale o zámienku. Jednak politickú a možnože aj odbornú. Môžme sa o tom baviť, ale potom si to tu otvorene povedzme. Nato je Národná rada, nato je parlament, ak nie, tak nás potom urážajú a jednoducho robia spôsoby, ktoré sú nedôstojné a podľa mňa je to zneužívanie situácie.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, obávam sa, že aj dnešné ráno dokazuje, že tzv. protiteroristický balíček, ktorý predložila vláda Roberta Fica, je čistý marketing. Zastupuje tento balíček dnes na rokovaní Národnej rady pán minister pôdohospodárstva. Celkom nerozumiem, o čom rokujeme, či sa bojíme nejakých farmárskych teroristov, ktorí budú hádzať paradajky na Úrad vlády. Mne to príde naozaj smiešne. Nič voči vám, pán minister, ale tuná zasadá parlament, aby v skrátenom konaní prijímal legislatívu, ktorá má chrániť občanov v rámci volebného hesla vašej strany. Nepríde ani minister spravodlivosti, ani minister vnútra.
Ja sa jednak opýtam pána predsedajúceho, lebo zvyk na našich vlád bol, že boli presne určení ministri, ktorí mohli zastúpiť iných ministrov. Teraz to je tak určené, že ministra spravodlivosti zastupuje minister pôdohospodárstva? To je, to je teraz režim dnešnej vlády? Ja sa pýtam, lebo to bol spor, ktorý sme riešili. Vláda musí mať uznesenie, podľa ktorého rozhodne o zastupiteľnosti ministrov.
Tak ja sa pýtam, či rokujeme v súlade s tým. (Reakcia predsedajúceho.) A môžte nám dať nejaký, nejaký hint, že ktoré to je uznesenie vlády?

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Vážený pán poslanec, prosím, predneste v zmysle rokovacieho poriadku, ak máte, dáme hlasovať o vašom návrhu.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ja, ja vás... (Povedané súbežne s predsedajúcim.)
Pán predsedajúci, rokujeme o vážnej veci. Vláda si tu už robí srandu z parlamentu pomerne dlhú dobu, vám to možno nevadí, mne to vadí. Nielen to, že, že ministri ani, ani minister spravodlivosti, nie že nechce, nevie reagovať a nemôže reagovať na námietky opozície pri, pri prerokovaní tohto návrhu zákona, lebo je to absurdné, tam sú niektoré absurdné veci, sú tam aj dobré veci, pár, ale niektoré absurdné, hovoril som o nich. Vy sa hráte na to, že bojujete proti teroristom, pritom ich sem sami vozíte kvôli volebnej kampani, vycvičených teroristov.
A ja sa teraz vás pýtam, a dovtedy vlastne ťažko môžeme pokračovať, aby ste zabezpečil rokovanie schváleným rokovacím poriadkom a preukázali nám, pán minister alebo vy, že pána ministra spravodlivosti podľa uznesenia vlády zastupuje minister pôdohospodárstva. To je všetko. Ja také uznesenie vlády nepoznám, ale možnože existuje. Len sa pýtam, že či nám ho viete preukázať, to je všetko. Ja by som dovtedy počkal.

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Pán minister, viete, že hrubo porušujete rokovací poriadok...

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ja už nie som minister, ale...

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Hrubo porušujete rokovací poriadok...

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Neporušujem. Neporušujem.

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Predpokladal som, že budete uvažovať týmto spôsobom, že budete... Nedovoľte, aby som vás ako ten, ktorý riadi schôdzu, vyzval, aby ste pokračovali ďalej, pokiaľ nie, opustite, ukončite svoje vystúpenie, zaujmite miesto v poslaneckej lavici.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ja vás chcem požiadať, pán predsedajúci, aby ste preukázali snemovni uznesenie, čo je ako absurdné, ale možno existuje, aj keď je absurdné, že podľa rozhodnutia vlády Roberta Fica ministra spravodlivosti zastupuje minister poľnohospodárstva. Lebo za našich vlád aspoň bola taká ambícia, že bolo možné zastúpenie ministrov samozrejmé, ale väčšinou bola snaha, aby to boli príbuzné obory. Napríklad ministerstvo vnútra a spravodlivosti alebo vnútra a obrany a tak. Poľnohospodárstvo, to nás nenapadlo nikdy.

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Ešte raz by som vás vyzval, pán poslanec, aby ste buď pokračovali vo svojom vystúpení, alebo ukončili svoje vystúpenie a zaujali miesto...

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ja budem pokračovať vtedy, keď budem vidieť uznesenie vlády, čo možno kritizovať, ale budem ho rešpektovať akokoľvek absurdné a hlúpe, že, že ministra spravodlivosti bude zastupovať minister poľnohospodárstva. Je to aj prejav akejsi úcty voči parlamentu, si myslím, pán predsedajúci, na ktorej by ste vy mali trvať, aby boli jednak splnené náležitosti, ktoré sú ustanovené v rokovacom poriadku.
A po druhé, ak vláda rozhoduje tak, že umožňuje v závažnej legislatíve nahradiť ministra spravodlivosti ministrom poľnohospodárstva, tak to tiež o niečom svedčí, ako vážne, akú vážnosť tomu prikladá. Ak rokujeme o legislatíve v skrátenom konaní, lebo nie je čas, aby sme chránili Slovensko, kde je minister spravodlivosti? Na zahraničnej ceste? A na akej? A tá je prednejšia, ako chrániť Slovensko?! To je prednejšie? A minister vnútra je kde? A minister obrany je kde? (Reakcia z pléna.) Za ministra spravodlivosti.

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Ešte raz vás vyzývam, pán poslanec, pokračujte vo svojom vystúpení.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ešte raz, pán predsedajúci, ja som bol dvakrát vo vládach, vždy boli uznesenia vlády, musí byť aj teraz, predpokladám, ktoré určovalo zastupiteľnosť ministrov na rokovaní Národnej rady. Predsa to poznáte, nie?! Poznáte to. A ja sa vás pýtam, aké je dnes, to je všetko. Ak poviete, tu je vláda, poveruje ministra poľnohospodárstva. Môžem, hovorím, s tým polemizovať a myslieť si o tom niečo a ja poviem, čo si o tom myslím, ale rád by som to videl. Musím povedať, že...

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Ak máte, ak máte akékoľvek pochybnosti, že niečo, čo sa deje v tejto sále, nie je v súlade s rokovacím poriadkom, pán poslanec, rokovací poriadok určuje, aké máte k dispozícii nástroje. Nech sa páči, predneste takýto nástroj a pokračujte ďalej. Také uznesenie existuje a, samozrejme, nikdy ani to nebolo, pokiaľ poznám túto Národnú radu, aby niekto chodil poslancovi to niekedy ukazovať. Vzneste to, zaujme k tomu stanovisko buď vláda, alebo predseda Národnej rady v dohľadnej dobe.
Ale teraz pokračujte, prosím, vo vystúpení.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
Ale, ale v akej dohľadnej dobe? Pozrite, máme uznesenie vlády, lebo zákon, ktorý iniciuje, má vláda. V tom uznesení vlády vláda schvaľuje nejaký návrh zákona a poveruje konkrétneho ministra a žiadneho iného, aby návrh zákona uviedol v Národnej rade. To je platné uznesenie vašej vlády. Je to tak? Na tom uznesení nie je napísané ani pod tým zákonom, návrhom zákona nie je podpísaný pán minister Jahnátek. Ak, ak chce vláda, čo môže urobiť, mať zastupovanie ministrov, tak na to musí mať osobitné uznesenie. A je smutné, že vy ho nemáte, vy by ste ho mali mať v tom svojom šuflíku pripravené, tak ak ho máte a existuje. A pokiaľ neexistuje, tak ho treba prijať a to je všetko. Ak ho nemáte, tak to je vaša chyba ako predsedajúceho, že neviete preukázať, že legálne prebieha schôdza za prítomnosti určeného navrhovateľa! To nie je môj problém, ale váš problém. (Potlesk.)
Čiže dajte prestávku, ak chcete, kľudne, zistite si to, ale mne nerozprávajte, že, vy by ste mali mať to uznesenie k dispozícii.

Číž, Miroslav, podpredseda NR SR
Pán poslanec, nie je mi absolútne známe, že vy máte právo počas vášho vystupovania žiadať, aby vám osobne niekto preukazoval niečo. Je všeobecné známe uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 410 z 2. augusta 2012, ktoré znie:
A. vláda mení bod 6 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 172 z 9. mája 2012 takto: "Každého ministra ako ďalšieho alternanta na uvedenie alebo odôvodnenie materiálov vlády v Národnej rade za hociktorého člena vlády uviesť alebo odôvodniť v Národnej rade návrhy ústavných zákonov, vládne návrhy zákonov a návrhy vlády na skrátené legislatívne konanie."
Vy ale veľmi dobre viete, že takéto uznesenie existuje, pán poslanec, len vašou hlavnou úlohou je okamžite vzbudzovať týmito nekorektnými a neserióznymi prostriedkami verejnú pozornosť.
Preto vás vážne žiadam, pokračujte vo vystúpení, vo svojom, pokiaľ nie, ukončite a umožnite, aby vystúpili v rozprave ďalší poslanci.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
No viem, či také uznesenie je. Pán poslanec Bublavý tlieska, jemu sa páči, že ako ministra spravodlivosti zastupuje minister pôdohospodárstva, jemu sa to zdá byť adekvátne, jemu sa zdá, že tým sa posilní jeho pozícia ako poslanca, že si z neho nerobí niekto srandu, samozrejme. No, možno nie, no však okej.
A teraz vám poviem, prečo toto uznesenie ja považujem za absurdné, ani teda nevedel som o ňom, aj keď som ho predpokladal, musím povedať, lebo za vlád, v ktorých som bol členom, nikdy takéto uznesenie neexistovalo. Vždy zastupiteľnosť ministrov existovala, ale z príbuzných ministerstiev! To dáva logiku! Lebo ten navrhovateľ tu nie je preto, aby si tu sadol, pán minister má aj možnože zaujímavejšiu prácu na svojom ministerstve a bol tu, ale aby mohol s poslancami diskutovať o návrhoch zákonov. O tom je parlamentná demokracia! Preto bola snaha za našich vlád úplne logická a normálna, sedliacky rozum, aby ministrov zastupovali ministri z príbuzných ministerstiev, ktorí mali aspoň bledomodrý šajn o tom, o čom sa hovorí.
Ak vám nevadí, že v téme, ktorú vaša vláda považuje za prioritnú, s ktorou príde v skrátenom konaní, robí tlačovky, manévre, cvičenia, marketing, pán minister spravodlivosti má nejakú poradu zrejme. Toto nie je priorita? A teda keď nie pre neho, tak ani pre ministra vnútra? A keď nie pre ministra vnútra, ani pre ministra obrany? Traja ministri, ktorí zodpovedajú za boj proti terorizmu a ktorých zákony sú dotknuté, trestné kódexy, zákon o Policajnom zbore, spravodajské služby, Vojenské spravodajstvo. Ani jeden tu z nich nie je! Je tu minister poľnohospodárstva, lebo rokujeme dnes o ekoterorizme, asi, alebo neviem o čom.
To považujem za, ak sa vám to páči, páni poslanci vládnej strany, tak tým dehonestujete samých seba a svoje postavenie v parlamente, ale vám je to v princípe asi jedno.
Chcem povedať, že, a dokonca ešte vo veci, keď budeme hlasovať o 11.00 hod., kde teda potrebujete, ak to chcete naozaj v parlamente schváliť, podporu časti opozície pre novelu ústavy! Príde minister poľnohospodárstva.
Ja by som varoval aj iné opozičné strany, aby nepodľahli nejakému, nejakému tlaku schvaľovať ústavné zmeny. Ja si viem predstaviť len jeden prípad schválenia ústavných zmien, nielen keď vládna väčšina vyhovie námietkam opozície pri novele ústavy, ale námietkam opozície aj pri novelách zákonov, je to jeden balík. Jeden balík! Lebo ak pri novele ústavy, tak, áno, tá 6-dňová lehota, však to je blbosť, to dáme von a potom pri trestných kódexoch dáme, čo chceme. Tam dáme, čo chceme! Tak buď platí dohoda, že celý balík ako taký, alebo si z nás bude proste SMER robiť srandu. A kto s ním zahlasuje, neviem, dúfam, že nikto, ale ja si viem predstaviť dohodu na celom balíku, úplne kľudne, ide o vážnu vec, ale urobiť im ústupok, že urobia formálny ústupok v novele ústavy a schvália pomerne veľa aj zlých vecí - nielen dobrých, aj zlých vecí - už bez nás v novelách obyčajných zákonov, považujem za chybu v úsudku. Chybu v úsudku! Buď chybu v úsudku, alebo kalkuláciu s tým, čo bude po marci 2016, jedno z tých dvoch. Čiže by som varoval, aby, aby, aby každý z nás, každý z nás veľmi, veľmi obozretne toto vnímal.
A teraz sa vrátim k novele zákonov. Ja som hovoril v piatok na pléne pomerne rozsiahlo ešte pri druhom čítaní o novele ústavy, o dôvodoch, prečo si myslím, že tento balíček, už len ten názov evokuje marketing, je marketingový práve preto, že vláda Roberta Fica, v ktorej ste vy boli, pán minister, dvakrát členom, sem úmyselne a vedome priviezla vycvičených teroristov, ktorí ohrozovali bezpečnosť Slovenska, a nehovorím to z mediálnych zdrojov. Aby sme si rozumeli, ja som ešte v piatok mnohé veci, ktoré sú predmetom utajenia, nehovoril a nebudem hovoriť, moje osobné skúsenosti s tým, koho ste sem priviezli, ako sme ich museli riešiť, moje osobné skúsenosti ako ministra vnútra. Takže pozor na to.
Teraz prednesiem, pán predsedajúci, pozmeňovací návrh k novelám zákonov a potom by som ešte rád pár vecí k tomu povedal.
Vládny návrh zákona, to je pozmeňujúci zákon, ktorý predložím pani spravodajkyni, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. II sa vypúšťa bod 1.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Zdôvodnenie: Ide o úpravu súvisiacu s navrhovaným vypustením bodu 17 z čl. II.
2. V čl. II bod 6 znie: 6. V § 73 ods. 5 prvej vete sa za slovo "zločinoch" vkladajú slová "a trestných činoch terorizmu" a za prvú vetu sa vkladá nová druhá veta, ktoré znie: "Sudca pre prípravné konanie pri výsluchu zatknutého obvineného vždy zistí adresu na doručovanie písomností."
Zdôvodnenie: Tiež to je legislatívna úprava súvisiaca s navrhovaným vypustením lehoty 144 hodín na rozhodnutie sudcu o väzbe alebo o prepustení na slobodu zadržanej alebo zatknutej osoby.
3. V čl. II sa vypúšťa bod 11.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Tu navrhujeme vypustiť, aj v súvislosti s tou novelou ústavy, aj zmenou pravdepodobnou, ustanovenie, podľa ktorého má mať sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu o nevzatí do väzby obvineného z trestných činov terorizmu odkladný účinok. Ja už som tam spomínal, že táto úprava je v rozpore s čl. 5 dohovoru, najmä s rozhodnutím vo veci McKay proti Spojenému kráľovstvu, ktoré znemožňuje, aby sudca rozhodujúci o väzbe nemal možnosť rozhodnúť tak, že to rozhodnutie bude mať okamžitý následok buď vo forme väzobného stíhania, alebo prepustenia zo zadržania.
4. V čl. II bod 14 znie: 14. V § 87 ods. 2 prvej vete sa za slovo "zločinoch" vkladajú slová "a trestných činoch terorizmu".
Je to znovu legislatívna úprava, ktorá bezprostredne súvisí s navrhovaným vypustením lehoty 144 hodín na rozhodnutie sudcu o väzbe zadržanej alebo zatknutej osoby.
5. V čl. II sa vypúšťa bod 17.
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
To je, čo som už spomínal aj v prvom čítaní, a tu by som upozornil možno kolegov z opozície, že aké je podľa mňa neprezieravé na jednej strane podporiť novelu ústavu a potom nechať voľnú ruku a voľný štýl SMER-u pri tomto zákone. To s novelou ústavy nesúvisí, napriek tomu je to protiústavné a v rozpore s čl. 6 ods. 3 dohovoru, pretože toto ustanovenie umožňuje, aby kľúčová výpoveď svedka mohla byť vykonaná nekontradiktórnym spôsobom v rámci trestného konania, čo je v úplnom rozpore, prečítam ten čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru: "Každý, kto je obvinený z trestného činu, má toto právo vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe." To je základné právo, proste obvinený má právo, aby svedok, ktorý ho usvedčuje, prišiel, bol vypočutý a mal právo mu klásť otázky, to je základné právo trestného procesu. Konfrontácia so svedkami, ktorí vás usvedčujú, vy to navrhujete vlastne vypustiť. Čo nemusíme, ja už som to hovoril viackrát, ísť veľmi ďaleko, je v úplnom rozpore jednak s našou ústavnou, jednak s dohovorom s čl. 6, všetci to vedia. Dokonca ste sa uchýlili, už som to hovoril v piatok poobede, odborne k absolútnemu, neviem, skratu, alebo neviem, ako to už nazvať krajšie. Lebo keď ste jeden prípad, ktorý sa týkal úplne inej veci, prípad Fitt proti Spojenému kráľovstvu, interpretovali, že to ten prípad umožňuje vypočúvať aj, teda použiť aj svedeckú výpoveď svedka, ktorý nebol vypočutý, kontradiktórne, čo, samozrejme, ten prípad sa týka niečoho iného, týka sa identity informátorov policajných, vôbec nie terorizmu, proste úplne iný prípad. Ešte keď chcete citáciu, si ho pozrite, je to sťažnosť č. 2977/96, čiže ak je pochybnosť o argumentácii právnej, tak vám odporúčam si to prečítať.
A je mi ľúto, že sa k takýmto, neviem, ak to robia právnici, tak si myslím, že zhadzujú samých seba následne odborne, ale zrejme tuná už o odborné argumenty až tak nejde.
6. V čl. II bod 23 znie: 23. V § 494 ods. 2 sa za slovo "zločinoch" vkladajú slová "a trestných činoch terorizmu".
7. V čl. II bod 25 znie: 25. V § 505 ods. 1 prvej vete sa za slová "48 hodín" vkladajú slová "a pri trestných činoch terorizmu do 72 hodín".
Sú to tiež legislatívne úpravy súvisiace s vypustením lehoty 144 hodín na rozhodnutie sudcu pri trestných činoch terorizmu.
8. V čl. XIII bod 2 znie: 2. V § 15 ods. 2 v prvej vete sa za slová "48 hodín" vkladajú slová "a pri trestných činoch terorizmu do 72 hodín".
To je tiež úprava, ktorá súvisí s vypustením 144-hodinovej lehoty na rozhodnutie sudcu.
Ja by som potom ešte, pani spravodajkyňa, to vám dám k dispozícii, v rámci potom ústne prihlásených reagoval na to, že s ktorými bodmi spoločnej správy, ako navrhujem, ak na hlasovanie o nich. Pre tento účel zatiaľ navrhujem osobitne hlasovať o každom bode spoločnej správy a potom by som to špecifikoval v rámci ústneho prihlásenia sa do rozpravy.
Pán predsedajúci, na záver len také krátke zhrnutie. Ja som už spomínal pri prvom čítaní, že boj proti terorizmu je vážna vec, a myslím si, že je potrebné k tomu urobiť dve základné opatrenia.
Prvé je výrazne skvalitniť fungovanie spravodajských služieb. A ja sa obávam, že v posledných rokoch došlo k opačnému trendu, že sa zhoršovala kvalita spravodajských služieb. Aj kvôli tomu, že mnohé nominácie boli politické, kamarátske. A spravodajská služba je založená na kvalite spravodajských dôstojníkov. Ak budú nekvalitní, bude nekvalitný ich výstup, to je prvá poznámka.
Druhá poznámka je, ja nie som presvedčený o marketingových ťahoch zvyšovania počtu policajtov. O čom som presvedčený, že policajti potrebujú, poriadkových jednotiek, lepšiu výstroj, výzbroj a najmä lepší výcvik. Výrazne lepší výcvik, aby vedeli, boli cvičení, trénovaní, mali odvahu zasiahnuť v prípade teroristického útoku tak, aby to bolo bezprostredne po ňom. Pretože oni budú na tvári miesta tí prví, tam nebude prvá špeciálna jednotka, tam budú prvé hliadky poriadkovej polície. A pokiaľ aj nebudú vedieť eliminovať útočníkov, ale budú ich vedieť zadržať, zabrániť tomu, aby ušli, aby boli väčšie následky, to budú kľúčové prvé minúty.
Mechanické zvyšovanie počtu policajtov najmä na to, aby sme prijali ešte ďalších kamarátov do Policajného zboru, nebude mať absolútne žiaden efekt, a keď, tak minimálny, na ochranu ľudí pred terorizmom alebo pred inou násilnou trestnou činnosťou.
Vaše návrhy, aj keď niektoré parciálne, ešte raz, a ja s nimi súhlasím a teším sa, že SMER zmenil názor, že zmenil názor na Špeciálny súd, na korunného svedka, na agenta a teraz to chcú rozšíriť inštitúty, ktoré vždy, proti ktorým vždy bol SMER a tak aj hlasoval v parlamente. Fajn, každý môže zmeniť názor, to je v poriadku, to mi neprekáža.
Ale ďalšie veci sú zneužiteľné, možnosť vypínania webov, ktoré podporujú politický extrémizmus. Čo je politický extrémizmus? Teda tam je to tak definované, že ak podporujú, samozrejme, násilné konanie, jasné. Ale politický extrémizmus, čo to je? Čo znamená, že ak sa vám nebude nejaký web páčiť, tak ho vypnete? Vypne vám ho spravodajská služba, keď?
To sú nástroje, ktoré sú zneužiteľné, kde by som pred nimi veľmi, veľmi varoval. A tieto veci v kombinácii s tým, ako k tomu pristupujete, ma utvrdzujú v tom, že ide len o čisté marketingové riešenie. Idú voľby, je to téma, ktorá, si myslíte, podľa vašich spin doktorov vám pomáha, tak idete do toho.
A to, že dnes minister spravodlivosti tu nie je, že uprednostnil niečo iné, je tu minister pôdohospodárstva, tiež svedčí o tom, že ide len o marketing, nie o snahu prijať dobré zákony, nie o snahu počúvať rozpravu v parlamente, nie o snahu vylepšovať vaše opatrenia, ale o čistý marketing.
A posledná celá čerešnička na torte toho celého je, že, že považujem za absolútne farizejské, že ak vám vyhovuje kvôli politickým účelom a kvôli politickým kampaniam sem priniesť vycvičených teroristov, tak ich privediete kvôli čistej politike. Keď vám vyhovuje snaha budiť zdanie, že voči nim bojujete, tak voči nim bojujete. V každej kampani niečo iné, ako vám to vyhovuje, a to v tak závažnej veci, ako je boj proti islamistickému terorizmu, považujem za hanbu. Za zahanbujúce.
Ďakujem, pán predsedajúci. (Potlesk.)

Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte aj mne ako len jednoduchému poslancovi zareagovať na predložený návrh novely ústavy a novely Trestného zákona.
To je ten problém, pán predseda, je v tom, že ak vláda mala ambíciu prijať novelu ústavy, tak by som predpokladal, že v tak vážnej veci bude rokovať premiér krajiny, ktorý to vždy v minulosti vyžadoval, keď bol v opozícii, a išlo o novelu ústavy. To, že bude posielať pani Laššákovú za predsedami poslaneckých klubov, je milé a zaujímavé, ale skôr, ale skôr, skôr, skôr som mal pocit, že to tiež len potvrdzuje to, že ide nie o snahu vecne riešiť problém, ale skôr o také marketingové minipredstavenie. (Reakcia z pléna.) Mne to dneska pán predseda klubu Vašečka spomínal, že za ním bola pani podpredsedníčka Laššáková, takže ma neobviňujte, kto tu klame, poprosím vás, a nechajte ma hovoriť. (Reakcia z pléna.) A nechajte ma hovoriť.
S ostatnými klubmi kto rokoval, ja som nerobil tuná rešerš. Mne hovoril predseda môjho klubu, že za ním bola pani poslankyňa, podpredsedníčka Laššáková. Takže hovorím to, čo som dnes ráno počul, a vyprosím si, aby ste ma poučovali, kto tu klame a kto nie.
Budem pokračovať v Trestnom zákone. A musím povedať ešte druhú vec, čo som spomenul ráno pri novele ústavy, a to bolo, to bolo to porovnanie, a to ma aj primälo k tomu, aby som tu trošku porozprával o tom, kto tu dnes chráni Slovensko pred teroristami. Keď som pred dvomi dňami pomerne náhodne cez obednú prestávku počúval rozpravu v britskom parlamente o schvaľovaní útokov v Sýrii, kde premiér Cameron prišiel, vediac, že má väčšinu na schválenie vo svojej snemovni, a napriek tomu povedal, že nikdy to nevyhrotí do podoby, kto bojuje a nechce bojovať proti terorizmu, on si cení aj iný názor, dokonca aj poslancov, ktorí sú proti ... (pozn. red.: rýchlo povedané) v Sýrii. Nejde o to, že by nechcel proti terorizmu bojovať, ale ide o formu, on si myslí, že legitímna forma je v Sýrii zasiahnuť, môžu byť legitímne iné názory.
Aký rozdiel oproti tomu, čo predvádza premiér Fico, alebo dokonca vo veci, kde potrebuje aj časť opozície, tak preto mi príde, že niekto asi na niečom fičí, ale nebudem špekulovať, že na čom.
Ten problém, o ktorom dnes rokujeme, sa prejavil aj, aj, aj tým, že pri novele ústavy, ktorá je v skrátenom konaní, zástupca navrhovateľa minister spravodlivosti nevystúpil nielenže v rozprave, ani v záverečnom slove. A preto to potvrdzuje vo mne to, čo som spomenul už pri prvom čítaní, či nejde viacej o marketing, ako o snahu reálne riešiť problémy. A ja sa budem vyjadrovať detailne, aj prečo si myslím, že ide hlavne o marketing, aj keď som avizoval viackrát, aj konkrétne na viacerých veciach, že niektoré zmeny, niektoré zmeny v navrhovaných zákonoch sú správne a medzi nami mohli byť vykonané už dávno dozadu. Nebolo treba čakať na Paríž. A práve naopak, mnohé z tých zmien, ktoré si myslím, že sú správne, a mnohé inštitúty, ktoré dnes sa navrhujú rozšíriť, SMER v minulosti odmietal. Či išlo o otázku jurisdikcie Špecializovaného trestného súdu, či išlo už o otázku využitia agenta, ktorý nie je príslušníkom Policajného zboru, či už išlo o otázku spolupracujúceho obvineného, SMER v minulosti vždy tieto inštitúty odmietal.
Korektne musím povedať, že ich nezrušil, pretože prax ukázala, že sú veľmi dôležité pri odhaľovaní závažnej trestnej činnosti. To musím povedať, čo kvitujem.
Čo je však naj-, asi, -jednoznačnejším dôkazom o tom, že ide o najmä o cvičenie v marketingu, sú niektoré návrhy aj v trestných kódexoch, ale aj v ďalších zákonoch, ktoré žiaden reálny problém neriešia. Obávam sa, práve naopak, že problémy vytvárajú. A tá argumentačná núdza predstaviteľov vlády argumentovať, prečo je potrebné mať takéto, takéto zmeny, je až do očí bijúca. Do očí bijúca tak ďaleko, že ani minister spravodlivosti ani na pléne, ani v záverečnom slove nereaguje. Dúfam, že aspoň pri tomto reagovať bude.
Aj pri novele ústavy, o ktorej sme rokovali pred chvíľou, ja som povedal, že ja v princípe podporujem predĺženie lehoty zadržania na štyri dni pri teroristických trestných činoch. Ale očakával by som, že exekutíva príde so zmysluplným zdôvodnením tohto návrhu, keď povie, prečo je potrebné a nevyhnutné pri týchto trestných činoch predĺžiť lehotu zadržania z troch na štyri dni. A že povie viac - pre mňa za mňa aj na neverejnom rokovaní výboru - v druhom čítaní ako len všeobecnú frázu, že potrebujeme komunikovať so zahraničím. To je podľa mňa strašne málo argumentačne. Strašne málo!
S tým celým súvisí, a tým začnem, tá celková koncepcia zmeny rozhodovania o väzbe, ktorá je premietnutá v čl. II toho návrhu, teda v novelizácii Trestného poriadku.
Ten marketingový aspekt bol zvýraznený tým, že premiér Fico avizoval ešte pred týždňom, dvomi, že zavedieme obligatórnu väzbu, a keď bude niekto trestne stíhaný z trestných činov terorizmu a podobných, pôjde povinne do väzby.
Samozrejme, nič také v zákone nie je a ani byť nemôže, lebo podľa našej ústavy rozhoduje o väzbe súd. A keby, a obligatórna väzba znamená, že vyšetrovateľ niekoho začne trestne stíhať, vznesie obvinenie, určí v ňom právnu kvalifikáciu a v princípe príde na súd si pre pečiatku. To potom nie je rozhodovanie, potom by o väzbe nerozhodoval súd, ale vyšetrovateľ. A to je problém, samozrejme.
Čiže čo to bolo za výrok? Premiér Fico tvrdí, že on je trestný právnik, aj keď má teda docentúru z Policajnej akadémie, ale teda že je trestný právnik. To by mohol aspoň vedieť, čo je potom obligatórna väzba. A ja nechcem priviesť do rozpakov ministra spravodlivosti, aby plénu povedal, či navrhujú obligatórnu väzbu, alebo nie. Lebo on nenavrhuje, navrhuje ju len premiér! Ale nie v zákone, na tlačovke! Tiež to nie je veľmi inšpirujúce, akým spôsobom v tejto oblasti postupuje vláda.
Ale problém je, že tie návrhy, ktoré sa týkajú väzby, ako som spomenul, neriešia problém, ale ho vytvárajú. Poviem v čom. Už pri novele ústavy sa navrhuje predĺžiť tú sudcovskú lehotu zadržania kvôli tomu, aby sťažnosť prokurátora proti nevzatiu do väzby mala odkladný účinok. Ja by som sa rád pozrel, ale nechám to teraz tak, na hlasovanie poslancov SMER-u, keď sa zavádzal opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu o nevzatí do väzby, proti negatívnemu rozhodnutiu súdu. Lebo vtedy celá justícia, a dá sa to asi preveriť aj v parlamente, aké bolo hlasovanie, bola proti tomu, že sa nestihne, päťdňové lehoty na rozhodnutie o sťažnosti. Lebo v minulosti - pred niekoľkými rokmi dokonca, no, viac ako desiatimi, jasné -
bolo, ak súd nevzal do väzby prvostupňový, tak to bolo definitívne rozhodnutie, ktoré sa ani nezdôvodňovalo, ktoré nebolo robené ani formou uznesenia. Fajn, ideme teraz ďalej, už sme ďalej. A teraz riešime problém, ako naozaj zvýšiť pravdepodobnosť toho, aby obvinený z teroristických trestných činov, a teraz nám najakútnejšie hrozia prípady teroristov islamských, islamských fundamentalistov, aby naozaj boli vo väzbe.
A moja otázka znie: Naozaj si v tejto krajine niekto v rozumnom stave mysle, sa domnieva, že ak by sme na Slovensku zatkli islamského džihádistu, islamského teroristu, dajme tomu nad rámec tých, ktorých ste priniesli z Guantánama, že by niektorý súd ich nevzal do väzby? Je naozaj na Slovensku, a pýtam sa to opakovane, najväčší problém, že máme obavu, že islamskí džihádisti majú tak disproporčný vplyv na našu justíciu, že by si vybavili nevzatie do väzby? Niekto myslí tento argument vážne?
Lebo, áno, je pravdou, že mnohé rozhodnutia našich súdov o väzbe, nielen o vzatí do väzby, ale aj potom predlžovaní väzby a tak ďalej sú pomerne škandalózne. Ale ubezpečujem vás, že sa netýkajú islamských džihádistov, ale rôznych miestnych obvinených, ktorí majú takú moc a také bohatstvo, že majú pocit, že stoja nad zákonom.
Ja nechcem ako prvoplánovo tuná využívať, zneužívať a kopať si do nášho bývalého kolegu z Prievidze, je mi pomerne ukradnutý, ale nebolo to náhodou tak, že v jeho prípade, aj keď sa domnieval generálny prokurátor tejto krajiny, že sú splnené väzobné dôvody, do väzby nebol vzatý? Nebolo to v jeho prípade, že musel váš generálny prokurátor upozorňovať, že všetky úkony trestného stíhania boli robené na pokyn prokurátora, lebo Policajný zbor v Prievidzi bol nečinný? Nie je to náhodou takýto a podobné prípady, kedy bol aj podaný podnet na dovolanie ministrovi spravodlivosti, aby podal dovolanie do väzobného rozhodnutia, a ono nebolo podané?
Čiže fajn, že vytvárame hrozbu, že nezobereme islamských džihádistov, ale to nie je reálna hrozba. To nie je reálna hrozba. A naviac, ak si myslíme, že je problém v tejto veci, tak si myslím, že je väčší na Najvyššom súde, ktorý je druhostupňovým súdom v týchto veciach, ako na Špeciálnom súde. Pretože rovnako, ako môže teoreticky nastať situácia, že nevezme prvostupňový súd a druhostupňový to zachráni, môže byť aj úplne opačná situácia, že prvostupňový vezme, dokonca pravdepodobnejšia v tejto konštelácii, a v tom, že máme aj naozaj výnimočné senáty na Najvyššom súde na trestnom kolégiu, ktoré robia teda všelijaké rozhodnutia, že Najvyšší súd to rozhodnutie zruší a prepustí obvineného na slobodu. Čo ideme s tým robiť? Čo ideme s tým robiť?
Čiže ak by som mal čisto pragmaticky na to pozerať, ale naozaj pragmaticky, tak by som navrhol, aby v týchto veciach bolo pri rozhodovaniach o väzbe jednostupňové konanie. Ani ústava, ani dohovor nevyžaduje pri rozhodnutiach o väzbe dvojstupňové konanie, čiže to by bolo pragmatické riešenie. Nebolo by veľmi systémové, netvrdím, ale pragmatické a ústavné by bolo.
To, čo už som pri novele ústavy hovoril, je, a reflektuje to v Trestnom poriadku, aby sťažnosť proti rozhodnutiu o nevzatí do väzby malo odkladný účinok, je návrh, ktorý je v rozpore s čl. 5 ods. 3 dohovoru. Pretože sudca, ktorý rozhoduje, pred ktorého je ten obvinený predvedený, musí mať právomoc ho prepustiť alebo vziať do väzby. Proste musí mať tú právomoc. Nemôže byť závislá na tom, či prokurátor podá, alebo nepodá sťažnosť. Čiže to je problém.
A ja som na výbore, kde bola vaša pani štátna tajomníčka, ktorá je nota bene trestná sudkyňa, som teda vyzval aj pána námestníka Šufliarskeho, že ak sa ja mýlim, tak nech mi povedia nejaký prípad v Štrasburgu, ktorý by mi to potvrdil, teda môj omyl. Môžem sa mýliť. Odozva bola, že to je ich názor. To je celkom pekné a zaujímavé, že to je ich názor, ale pokiaľ nie je opretý o platné právo, ktorým sme aj my viazaní, a tým sú aj rozsudky štrasburského súdu v tejto oblasti, no tak tá zmysluplná diskusia potom ťažko môže nejako reálne pokračovať.
Zároveň pri väzbe, to je to, čo bolo mediálne nazvané obligatórna väzba, zákon vezme do väzby, som, a, samozrejme, že text iný. A text v tej podobe vzatia do väzby podľa mňa, a tam sa zhodneme, spĺňa parametre čl. 5. To znamená, že jediné, čo bude súd skúmať, je, že je dôvodné podozrenie u obvineného, čiže dôvodne bol obvinený z trestného činu terorizmu. Čiže preskúmajú právnu kvalifikáciu, či ten skutok napĺňa znaky daného trestného činu.
Problém je, že tento dôvod postačuje len na prvotné štádium väzby a pri ďalších štádiách väzby tento dôvod, k nemu musia pristúpiť niektoré z ďalších. Podľa nášho Trestného poriadku troch, podľa Štrasburgu môže byť aj dôvod štvrtý. A to je teda obava z úteku, z pokračovania trestnej činnosti alebo z kolúzneho konania.
Pán minister tvrdil, že jasné, jasné, veď to tak akože je naformulované. Potom som si to ja pozrel teda trochu bližšie a zistil som, že to tam nie je tak naformulované. A tá odpoveď, že ale veď súd, teda aj orgány činné v trestnom konaní musia stále preskúmavať dôvody väzby, že to tam je zahrnuté. Nie je. Lebo aj tento dôvod väzby podľa odseku 2 je v § 71 pod nadpisom Dôvody väzby. Čiže bude stačiť podľa zákona len tento na celé trvanie väzby.
Keď už sme si aj toto nejako vyjasnili, tak sme sa pohli o krôčik ďalej a vaši kolegovia na výbore hovorili: "No, tak nie je to tam, nie je to tam, veď keď predložíte nejaký návrh, tak my to schválime. My nemáme s tým problém." Ja neviem, proste ja som trošku skeptický, lebo minule sme mali na výbore zákon o prokuratúre, kde dokonca za vašej účasti, pán minister, ste sa vyjadrili, že jeden z pozmeňovacích návrhov, ktorý sa týkal stáží prokurátora na ministerstve spravodlivosti, jasné, podporujete. No a potom sme videli tuná hlasovanie open down. Čiže to je celkom pekné, takéto vyjadrenia, lebo pán námestník Šufliarsky povedal: Veď však, keď to je, my s tým súhlasíme, je to odborne dobré, no tak to hádam prejde. My naozaj tuná v parlamente hlasujeme podľa toho, čo je odborne dobré? No, asi nie.
A odpoveď na to na výbore pani štátnej tajomníčky bola, že veď súdy poznajú judikatúru štrasburského súdu, aj keď to nebude v Trestnom poriadku, tak to budú aplikovať. Koniec koncov súdy to už teraz robia napríklad vo veci podobnej, teda väzobnej, kedy napriek tomu, že Trestný poriadok nepripúšťa kauciu pri kolúznej väzbe, tak ju súdy pripúšťajú. Blahoželám! Pretože táto poznámka len dokazuje, žiaľ, situáciu, že súdy nepoznajú štrasburskú judikatúru. Pretože práve vo veci kolúznej väzby neexistuje žiadne rozhodnutie štrasburského súdu, že kaucia má byť umožnená aj pri kolúznej väzbe. Ono by to bolo aj nelogické. Kolúzna väzba znamená, že je podozrenie, že obvinený bude ovplyvňovať svedkov alebo spoluobvinených. Ak by tam bola kaucia, prepustený na slobodu ovplyvní svedkov spoluobvinených, potom už aj kaucia prepadne, ale je zmarené celé trestné konanie.
Čo povedal Štrasburg v jednom rozhodnutí vo veci Caballero proti Spojenému kráľovstvu, bolo celkom niečo iné. Povedal, že nemôže byť kaucia vylúčená len kvôli závažnosti stíhaného trestného činu. A kvôli tomu rekodifikácia? A to navrhujete pri terorizme a s tým nemám problém. Navrhujete, že, áno, kaucia je možná, ale len z výnimočných dôvodov. Ale pri kolúznej väzbe môže byť zakázaná. A je len jedno rozhodnutie jedného senátu Ústavného súdu, ktoré, áno, celkom nesprávne, a už o tom bolo aj dosť aj popísané, interpretovalo rozhodnutie Štrasburgu vo veci Cabalero.
A vaša vláda opakovane, myslím, Ficova vláda aj prvá, aj druhá tu navrhovala v parlamente, aby sa umožnila kaucia pri kolúznej väzbe. Vždy sme to namietli a celý parlament s tým našťastie súhlasil. Jednohlasne to bolo z vašich noviel vypustené. Opakovane.
Čiže tento prípad kaucie pri kolúznej väzbe dokazuje, že naši sudcovia teda nepozna..., mnohí, nehovorím, že, ne..., mnohí teda, žiaľ, nepoznajú štrasburskú judikatúru. To nebol dobrý príklad, ktorý si vaša pani štátna tajomníčka zvolila.
A preto si myslím, že je nevyhnutné, aby návrh obsahoval jednoznačné vymedzenie, že v ďalších konaniach o väzbe, v ďalších štádiách väzby, musia orgány činné v trestnom konaní a súdy preskúmavať dôvody väzby podľa odseku, aj podľa odseku 1, že proste k tým dôvodom väzby musí pristúpiť ďalší dôvod.
A ďalšia poznámka k tejto veci je tá, že si myslím, že by stálo za úvahu, ak ste už otvorili väzobné veci, a tam by som dokonca uvažoval, že aj nad rámec trestného činu terorizmu, aj keď v tých prípadoch by to možno bolo najviac využívané, by sa väzobné dôvody doplnili o štvrtý dôvod, ktorý štrasburská judikatúra akceptuje, a to bolo práve v prípade Lederer proti Francúzsku, a to je ochrana verejného poriadku. To my nemáme! A to znamená, že v princípe prepustením z väzby by hrozil, proste ohrozenie verejného poriadku. Čo si celkom viem predstaviť, že pri teroristických trestných činoch by to mohlo nastať. A myslím si, že by to mohlo v nejakej parciálnej veci posilniť bezpečnosť v našich uliciach. Do tohoto vôbec nejdete. To vám nejak úplne vypadlo. Lebo, lebo to by sa, samozrejme, že mohlo týkať aj iných trestných činov, nielen teroristických a tam sa vám asi zdá, že tak ďaleko poste u kriminality ísť nechcete, stačia tí islamskí džihádisti.
Už to spomínal pán poslanec Gál a to som už spomenul ráno, že mi je veľmi ľúto. Ja rád argumentujem a počúvam argumenty aj opačné. Ale rád argumentujem pravdivo, nerád si vymýšľam. A to, čo bolo včera na výbore, keď sme hovorili o kontradiktórnosti vykonávania dôkazov a čo uviedol námestník riaditeľa SIS, ktorý je právnik, a myslím, že je kompetentný vo svojej oblasti, to proste bola, bola, bola, hm, jak to nazvať, proste ten spôsob argumentácie, poviem aj, o čo presne išlo, považujem za tak falošný, že či to bolo z nedbanlivosti, alebo zámerne, toho by sme sa mali vyvarovať, ako teraz to poviem tak, že odborných klamstiev, aby sme dosiahli to, čo si myslíme, že je správne.
Poviem, o čo išlo. V bode 17 v článku II sa navrhuje, aby pri teroristických trestných činoch výsluch svedka mohol byť kvalifikovaný ako neopakovateľný úkon a následne aby tento úkon mohol byť vykonaný bez splnenia všeobecných podmienok v konaní pred súdom. To znamená, že mohla by byť prečítaná jeho výpoveď, zápisnica jeho výsluchu aj bez súhlasu procesných strán. Inými slovami, že by mohol byť vykonaný výsluch svedka bez toho, aby v ktoromkoľvek štádiu trestného konania ho mohla obhajoba vypočuť. V tomto nemusím ísť ani k judikatúre. Čl. 6 ods. 3 písm. d) Európskeho dohovoru znie, že každý obvinený má právo nechať vypočúvať svedkov proti nemu. To je proste jednoznačne dané právo a z toho judikatúra vyvodzuje veľmi jednoznačne pravidlo, že každý dôkaz, o ktorý je opreté uznanie viny, teda každý z tých kľúčových dôkazov musí byť aspoň v jednom štádiu trestného konania vykonaný kontradiktórnym spôsobom, teda aj za možnosti obhajoby tohto svedka vypočuť, klásť mu otázky.
Keďže nikto nič už nepovedal, tak sa prihlásil pán námestník a povedal, ale teraz sú také rozhodnutia a jedno z najznámejších práve v kontexte terorizmu je rozhodnutie Fitt proti Spojenému kráľovstvu. Dajte mi citáciu. Ja hovorím, no tam dokonca v tom rozhodnutí ten dôkaz nebol ani obhajobe sprístupnený. A ja hovorím, to myslíte vážne? Že to je nejaké divné, veď to by znamenalo, že čože a v rozsudku to bolo akože utajované, že toto bol taký dôkaz, na základe ktorého sme vás odsúdili, ale nepoviem vám, čo to bolo. No, tak teraz... Samozrejme, že ja ten rozsudok tuná mám. (Rečník zobral do rúk materiál, ukazujúc ho plénu.) Išlo o úplne iný prípad, ja som to už spomínal, ale trošku teraz aj odcitujem z toho rozsudku, aby to bolo už úplne jasné a aby sme sa k takýmto skratkám, hlúpym, odborným, už nevracali.
Išlo teda nie o terorizmus, ale, ako som už spomenul, o ozbrojenú lúpež poštového vozidla a išlo tam o to, že informátor policajtov informoval, že skupina páchateľov chce prepadnúť poštový voz, lebo bol nachystaný, a chytili ich rovno, jak to išli prepadnúť. A teraz otázka bola, keďže v Common Law je tzv. disclosure v trestnom práve, to znamená, že prokuratúra musí všetky dôkazy, ktoré zhromaždila, dať k dispozícii aj obhajobe, aj tie, ktoré neplánuje použiť. Takže či musia oni zverejniť obhajobe meno toho policajného informátora, ktorý ich informoval o tom, že sa uskutočňuje prepad. No, a tam vlastne nešlo o kontradiktórne vypočutie, tam rozhodol sudca ex parte, že nemusí. Ale to nebol dôkaz, na ktorom bola založená vina. Práve naopak.
Aby som to odcitoval, aby to bolo úplne jednoznačné a už aby sme sa k tomu nevracali. Tento dôkaz nebol nikdy predložený porote, ani nemusel byť, lebo dôkazov tam bolo veľa na rozhodnutie o vine. Čiže prečítam to: "Súd poznamenáva osobitne, že materiál, ktorý nebol obhajobe sprístupnený, v tomto prípade netvoril žiadnu časť obžaloby a nikdy nebol predložený porote." Ani nemohol.
Čiže som prekvapený, že v tak vážnej veci predstavitelia exekutívy, ak nemajú argumenty, tak sa uchyľujú aj k takýmto vymysleným tvrdeniam.
Ja by som teraz ešte prešiel k tým spravodajským zákonom a potom mám pozmeňovací návrh, pán predseda, ale tým, že je 14 hodín, tak ja by som tým pádom asi pokračoval v utorok o deviatej.

Ďakujem pekne. No, pán poslanec, pripájam sa k tomu, tiež mám veľmi intenzívny pocit, že tu sedia slepí, hluchí a neviem akí poslanci. A zdá sa mi to. No, je to, táto rozprava naozaj nie je diskusiou. Akokoľvek sa snažíme, akokoľvek chceme vysvetliť svoje pochybnosti, obavy alebo žiadame vysvetlenia, nedostávame odpovede. Je to ako, naozaj sa hovorí, že ja o voze a ty o koze. Takto to tu vyzerá a nielen v rozprave, ale aj vo verejných diskusiách.
A mám nepríjemný pocit, že akoby to tak bolo naplánované a že hráme, opozícia hrá cudziu hru. Že vlastne ide o to, aby sme my tu porozprávali, čokoľvek len chceme, ale aby to vyzeralo, že nechceme bezpečnosť občanov a nechceme bezpečnosť Slovenska. Takže vlastne akoby sme pomáhali vytvárať takýto obraz o opozícii.
A prvé pochybnosti o tom, ako je vedená diskusia alebo ako sa argumentuje, že to nie sú argumenty prijateľné pre mňa, bolo paradoxne vystúpenie pána poslanca Madeja v nedeľu v televíznej diskusnej relácii, kedy som sa tak započúvala a povedala som si, že to nemyslí vážne, alebo ak to myslí vážne, tak to je nekvalifikované. Tie vyjadrenia o tom, že počiatkom problémov vo svete bola migračná kríza, už len to samé sa mi zdalo na hlavu postavené, pretože migračná kríza nie je príčinou, ale dôsledkom. A teda ani neviem, či je taký rafinovaný, alebo, alebo naozaj to nebolo celkom odborne dobre zvládnuté.
Mám tu toho viacej, ale dnes ma tiež inšpiroval pán poslanec Madej, keď povedal vetu: "Tu sa riadene riadi neporiadok." A vedie to už len k tomu, že poďme riadiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)