Videokanál klubu

No ja hlavne zareagujem na to, čo tu uviedol pán poslanec Simon vo vzťahu k tomu článku alebo bodu 76 spoločnej správy. Chcem vás touto formou vyzvať, pán minister, aby ste sa vyjadrili k tomu podnetu a podozreniu, ktoré uviedol pán poslanec. Lebo ak je to skutočne tak, že skôr ako ministrom a ochrancom našich hospodárskych záujmov ste advokátom finančných skupín, tak je potom veľmi vážne sa zamyslieť nad tým, či ďalej ste oprávnený zotrvať v svojej pozícii? Budem rada, ak sa mi objektívne, vecne k tomuto vyjadríte, lebo nemám dôvod po tom všetkom, čo sme tu zažili, či s vodou, či s pôdou, pôdou nie, ale tými dotáciami aj pre U. S. Steel a tak ďalej, mám naozaj dôvod sa domnievať, že to podozrenie, o ktorom dnes hovoril a na ktoré upozornil pán poslanec Simon, je dôvodné. Vyzývam vás touto formou, aby ste sa k tomu vyjadrili.
Aj z poznania ľudí, ktorí sa venujú oblasti cestovného ruchu v Tatrách, mám svoje poznatky aj podklady k tomu, že dochádza k prepojeniu medzi finančnými skupinami a zástupcami vládnych strán pri obhajobe ich záujmov. A to je nežiaduce. My sme zástancami verejného záujmu. Máme chrániť verejný záujem, nie záujmy finančných skupín. A je to smutné, že ja ako radová poslankyňa vás na to musím upozorňovať.
Ďakujem.

Tak ja len na pripomienku pani Košútovej, ja som veľmi rada, že ma teda upozorňujete na to, že pôdu v podstate, ktorú zase nemáme, to vidím ako protirečivé, môžu využívať ľudia na nepodnikateľské účely. Tak teraz by som bola rada, že by ste to aj v rámci vášho vystúpenia uviedli na správnu mieru, lebo v takejto podobe, priznám sa, pani poslankyňa Košútová, tomu celkom dobre nerozumiem.
Ďakujem.

Spomenutý zákon o nadobudnutí poľnohospodárskeho pozemku, ktorý sme tu pred nedávnom mali, pán minister, ja som vtedy tak veľmi aktívne vystupoval proti. No dúfam, že ste mi to už aj odpustili medzi tým, ale dodnes s ním nemôžem súhlasiť a nemôžem sa s ním stotožniť, pretože tak ako kolegyňa Helenka Mezenská to tu spomenula, že cieľom bolo ako zamedzenie predaja poľnohospodárskej pôdy cudzincom, a tá hystéria, ktorá nás tu zachvátila, túto krajinu, ja som ju považoval za hysterickú. A z jednoduchého triviálneho dôvodu. Ten dôvod je taký, že tí, ktorí, tí cudzinci a Angličania či Holanďania alebo Belgičania, Francúzi, tú poľnohospodársku pôdu, pán minister, majú. Ale tento zákon v podstate ten cieľ, ak bol tento úmysel, tak ho neplní. Neplní ho. Opak je pravdou. Pravdou je to, že poľnohospodársku pôdu nemôžu nadobúdať naši ľudia, naši ľudia. A keď, tak len strašne komplikovane, tak komplikovane, že je to takmer nenadobudnuteľné. Pán minister, ono keď tí ľudia budú postupne na to prichádzať, aj tí, ktorí budú chcieť predať pôdu, a tí, ktorí budú chcieť kúpiť pôdu, ja som to povedal, budú nadávať na nás, na poslancov, na všetkých, aký to zákon ste prijali. Ten zákon nie je dobrý. Treba ho naozaj zmeniť. Ja si dovolím tu povedať, aj to dokonca tvrdiť, že tento zákon je protiústavný, ale je to môj osobný názor a taký ho môžem mať.
A pozemkový fond keď zverejňuje na webovom sídle zoznam mladých poľnohospodárov a potom zase pozemkový fond mladého poľnohospodára zo zoznamu vymaže po uzavretí nájomnej zmluvy a opakovanom odmietnutí, to je dobre. Jedna podmienka mi tam chýba k tomu bodu 1, a to viazanie na špeciálnu či už živočíšnu alebo rastlinnú výrobu. Tak isto to obmedziť tou dobou určitou, kedy vlastne uplynie tá doba, aby ten mladý poľnohospodár nebol na celý ten nájom viazaný tou špeciálnou výrobou... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, prítomní poslanci, dovoľte aj mne vyjadriť sa svojím postojom aj možným návrhom k predkladanému a prerokovávanému návrhu zákona o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch a s tým súvisiacim zákonom o nájme poľnohospodárskych pozemkov.
Mňa na obsahu aj forme v rozsahu predloženého zákona najviac mrzí to, čo sa nepodarilo v zákone obsiahnuť, a to je integrácia aj iných alternatívnych, nie neformálnych, neinštitucionalizovaných foriem možnosti využívania poľnohospodárskych pozemkov. V rámci takej neformálnej exkurzie alebo aj misie nás, poslancov, mňa a pána Mičovského, myslím aj pána Fecka, sme sa zúčastnili obhliadky už teraz existujúcich foriem voľného hospodárenia mnohých rodín, ktoré majú záujem využívať pôdu, rozvíjať rastlinnú a živočíšnu produkciu nie za účelom podnikania, ale za účelom sebestačného zabezpečenia chodu svojej rodiny. Hlavne teraz, keď prežívame, Slovensko prechádza krízovým obdobím, v štádiu, keď vlastne vláda upozorňuje na problémy nezamestnanosti, na problémy spojené s potrebou zabezpečenia energetickej a aj potravinovej sebestačnosti, vzhľadom aj na to, že aj v tomto materiáli sa poukazuje na nevyužitie a záujem správneho racionálneho efektívneho využívania voľnej poľnohospodárskej pôdy, by som chcela dať do pozornosti prípravu projektu, ktorý by akceptoval takúto spoločenskú požiadavku mnohých rodín, ktoré už do foriem rozvíjania a udržiavania tzv. rodových osád jednoducho nabehli.
Takéto rodiny máme, máme príklady takýchto osád. Spomenula by som napríklad osadu Zaježovú, prípadne osadu, ktorá sa nachádza pri Prešove, pri obci Malý Šariš. My sme sa mali možnosť pozrieť na to, ako žijú títo ľudia. V prevažnej miere ide o práve nezamestnaných ľudí, ktorí nemajú dostatok peňazí, ktorí poukazujú na to, že z objektívnych dôvodov pre obmedzené objektívne podmienky, možnosti majú problém sa zamestnať. Ja si myslím, že v kontexte snáh vlády, verím, že aj ministra práce, sociálnych vecí, ministra pôdohospodárstva, ministra hospodárstva, a ak naozaj medzi priority rozvoja hospodárstva patrí aj rozvoj poľnohospodárstva, rozvoj domácej produkcie, udržateľnosť rodiny, záujem v čo najväčšej miere využívať poľnohospodárske pozemky, myslím si, že naprieč týmito ministerstvami by bolo potrebné zaoberať sa možnosťou prípravy, ale aj uskutočnenia projektu, kde by takéto požiadavky a potreby ľudí, ktorí sú v núdzi, ktorí sú nezamestnaní a ktorí vzhľadom na to, v akom teritóriu sa nachádzajú, nemajú ani možnosť sa rýchlo zamestnať, by sa pripravil takýto a naplánoval takýto proces, takýto projekt, ktorým by sa umožnilo prispieť jednak k potravinovej sebestačnosti, jednak k zvýšeniu zamestnanosti a jednak aj k čo najefektívnejšiemu a racionálnemu využitiu pôdy.
Ja si rovnako myslím, že tento zákon skôr, ako mal byť predložený do pléna na prerokovanie a mal naozaj byť uskutočniteľný, reálne uskutočniteľný, mal obsahovať nejakú dopadovú štúdiu, ktorá by obsahovala ďaleko viac podrobných konkrétnych údajov. Naozaj aj ja sa domnievam, že sú tu reálne obavy o to, na, čo naznačili opoziční poslanci, ktorí tento návrh zákona podriadili kritike. A síce poukázali na to, že ten cieľ umožnenia a vytvorenia priaznivých podmienok pre sprístupnenie poľnohospodárskej pôdy od veľkých poľnohospodárov, od veľkých podnikov k tým malým poľnohospodárom, mladým poľnohospodárom, mikropoľnohospodárom, bude ťažko uskutočniteľný. Ja sama neviem, asi akej rozsiahlej cieľovej skupiny sa to dotkne. A som presvedčená o tom, že ak hlavne kolegovia upozorňovali na to, že záťaž administratívna a možno aj daňová je, sa predpokladá, že bude neúnosná, je dosť možné, že tento zákon bude mať skôr deklaratórny ako praktický konkrétny prínos.
Ja sa teda v tomto mojom vystúpení nezastávam iba toho, aby sa vytvorili čo najoptimálnejšie, najpriaznivejšie podmienky pre prevod poľnohospodárskej pôdy od veľkých poľnohospodárov k tým malým, prípadne mikro, ale prihováram sa z tohto miesta aj za podporu práve tých mladých rodín, možno aj rodín v strednom veku, ktoré sú v núdzi a ktoré už teraz podnikli túto cestu vytvárania tzv. rodovej osady, ktorá by nijakým spôsobom nezaťažovala štát. To znamená, v prípade tých malých poľnohospodárov, stredných poľnohospodárov alebo mikrohospodárov, ktorí by užívali, či už požívali, či už finančnú alebo inštitucionálnu pomoc zo strany štátu, súhlasím, nech sa páči, nech sú podporení, nech sú viazaní aj záväzkami štátu, čo sa týka daní, čo sa týka odvodov. Ale v prípade tých skupín núdznych, nezamestnaných, ktorí by mali byť zahrnutí do zoznamu uchádzačov o voľnú poľnohospodársku pôdu, v prípade ich záujmu žiť neformálne, neinštitucionálne, ale to neznamená, že živelne, v súlade samozrejme s rešpektovaním všetkých prírodných cyklov, procesov, prírodných zákonov, sa veľmi prihováram, aby sme takéto spoločenské objednávky akceptovali, aby sme ich zahrnuli do prípravy zákonov.
Naozaj tieto skupiny obyvateľstva reálne existujú, poukazujú a preukázali sa vlastným úsilím a snahou robiť všetko pre to, aby mohli existovať a sebestačne žiť, aby boli spôsobilí aj formou rozvoja permakultúry, či už zabezpečovať chod svojej domácnosti energeticky aj potravinovo sebestačne. Myslím si, že takéto príklady rodín môžu byť vzorom pre celý rad nezamestnaných skupín obyvateľstva, ktoré by sa chceli v našej krajine vydať takouto cestou. A pritom chcem upozorniť na to, že štát by to nijako finančne nezaťažovalo, hlavne keď apelujeme a stále poukazujeme na to, ako je obmedzená možnosť štátnej podpory, ako máme obmedzený štátny rozpočet pre podporu takýchto programov. Hlavne v situácii, keď nemožno rátať ani s európskymi fondmi, pretože pre to, aký stupeň korupcie sa v nich preukázal, sú tieto fondy nedostupné. Aj práve preto, že viem si predstaviť, aké úsilie musí vyvinúť naša diplomacia, respektíve naši politickí predstavitelia v Bruseli, aby zrovnoprávnili možnosti finančnej podpory a pomoci pre poľnohospodárov v našej krajine oproti predimenzovanej a možno v niektorých prípadoch preexponovanej, nerovnomernej, nerovnocennej podpore v iných starých, tzv. starých členských krajinách. My určite takýto návrh do druhého čítania pripravíme, návrh, ktorý by vytvoril podmienky pre inštitucionálnu a legislatívnu, myslím nie finančnú, podporu už aj vytvorených rodových osád, neformálnych rodových osád. A touto formou verím, že sa nájdu prostriedky a nástroje, ako budeme môcť motivovať k takémuto spôsobu sebestačného zabezpečenia rodín aj ďalších možných uchádzačov z radov nezamestnaných.
Ja ešte na záver a na okraj chcem podotknúť, že aj petičná akcia, ktorá prebiehala na prelome jari a leta, keď sme prerokovávali zákon o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskej pôdy, pri prerokovávaní tohto zákona bola spustená petičná akcia, ktorej ústredným a takým hlavným cieľom bolo zamedziť predaju rozsiahlych poľnohospodárskych pozemkov cudzozemcom, cudzozemným subjektom, ale v podstate takým pridruženým, ak nie práve rovnocenným zmyslom, úmyslom a cieľom tejto spustenej petičnej akcie bolo aj vzhľadom na to, že zabránime, v dôsledku toho, že zabránime rozpredaju našej pôdy cudzozemným subjektom, vytvoriť priaznivé podmienky pre čo najprístupnejšie a čo najmenej záťažové využívanie poľnohospodárskej pôdy našimi občanmi. A v zásade je to jedno, či ide o malých, stredných, alebo mikropoľnohospodárov, je jedno, či v tomto smere by išlo aj o podporu a pomoc ľuďom, ktorí sa rozhodli pre neinštitucionalizované, neformalizované, voľné využívanie poľnohospodárskej pôdy a sebestačné zabezpečenie chodu rodín a sebestačné zabezpečenie samotného vidieka alebo vzniknutej osady. Tieto formy hospodárenia sa nedajú vylúčiť.
Ja viem, že sa im nevenuje pozornosť v tomto našom inštitucionálnom svete. Viem, že sú to v mnohých prípadoch možno až revolučné návrhy. Inovatívne, ja ich považujem samozrejme za inovatívne, priekopnícke a novátorské. To však, že im nevenujeme pozornosť, neznamená, že o takéto formy sebestačného zabezpečenia chodu rodín, života ľudí v našej krajine nebude vzrastať záujem. V mene týchto ľudí ja dnes predstupujem pred vás, pán minister, a touto, týmto mojím vstupom vás chcem uviesť do možnosti podpory prípravy návrhu, pozmeňujúceho, doplňujúceho návrhu, ktorý verím, že bude zapracovaný aj do predkladanej a prerokovávanej novely.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega Mičovský, myslím, že áno. Ja hovorím o správnej miere. Tiež som za to, že heslo, že štát nebude vedieť gazdovať a všetko to porieši trh, sme sa dostali tu, kde sme sa dostali. Takže myslím si, že musí to byť nejaká reciprocita, koľko štátnych, koľko tých súkromných. A, žiaľ, ja iba konštatujem, že u nás máme podnikavcov, nie podnikateľov. A to nekonštatujem ja, to konštatujú múdrejší odo mňa, ekonómovia. A my musíme našich podnikavcov naučiť, ako sa podniká. Pretože vyzerá, že momentálne je to klondike, je to úžerníctvo a bojím sa, ja som síce nebol podnikateľ, ale dostávajú, mám kolegov, ktorí v tom robia, mnohých, však aj vy máte, samozrejme, a musím povedať, že nehľadíme na človeka a sme ochotní ho zdrieť do krvi iba kvôli svojmu biznisu. Ale o tom to neni, takto nemôže predsa fungovať podnikanie na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ďakujem ti, aj tebe, Martin. Som rád, že si ma teda zaradil medzi tú kategóriu, ktorá by pri zmenách, ktoré navrhuješ, mala tiež právo sa uchádzať o pôdu, ale to len tak na úsmevný okraj.
Ja skôr chcem zareagovať na to, že si reagoval aj na kolegu Kuffu. A chcem teda využiť a trocha zneužiť práve tvoje vystúpenie na to, aby som zareagoval naňho, pretože chytala sa ma hrôza, keď som počúval o tom, že treba všetku pôdu dať do rúk súkromníkom, lebo štát je a priori ten najhorší hospodár, akého si len môžeme predstaviť.
Tu sa stále mystifikuje, že súkromníci sú tí vzorní a štát musí byť ten lump. Nie je to tak. Ak sa do štátneho podniku dostanú lumpi, bude lumpársky hospodáriť. Ak sa medzi súkromníkov dostanú lumpi, tak tiež budú lumpáriť. My sme povinní nerozdeľovať tu veci na štátne a neštátne, ale na férové a neférové, a tak nastavovať aj zákony. Tak sa ohradzujem voči tomu, aby sa tu jednoznačne tvrdilo, že štátne lesy sú hodné len na to, aby sme ich rozpredali medzi súkromníkov. Chráň pánboh túto krajinu, keby sa také niečo stalo, pretože príkladov o tom, že ani súkromníci nespasia lesné hospodárstvo, je strašne veľa.
A ja využívam prítomnosť pána ministra, aby jednoducho práve pod takýmto terminologickým slovníkom nikdy na ministerstve neuvažovali. Treba rozdeľovať na dobré a zlé a nie na štátne a neštátne.

Ďakujem, pani predsedajúca. Pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som aj ja trošku prispel v rozprave k predkladanému návrhu zákona o pozemkových úpravách.
Dobrá myšlienka, pán minister, kvitujem, ja tiež hovorím, že poľnohospodárstvo by sa malo pozviechať. Myslím, že to chceme všetci v našom rezorte. A na akú pôdu, ak nie na štátnu a štátom spravovanú má dosah štát? Na inú nemáme dosah, na iné formy vlastníctva k pôde dosah štát nemá.
Takže v prvom rade, ak to myslíme úprimne, tak samozrejme s tou pôdou môžme niečo robiť. To, čo chceme s ňou robiť, ste deklarovali týmto návrhom zákona, ako by ste si to predstavovali. Ja tvrdím, že všetka pôda by mala byť zo Slovenského pozemkového fondu dávaná tým, ktorí na nej chcú gazdovať, by som povedal, úprimne, so srdcom, nie iba koristnícky. Nechcem hovoriť, že všetky poľnohospodárske subjekty, ktoré teraz existujú na Slovensku, sú koristnícke, ale, žiaľ, mnoho je takých, ktoré, ako povedal kolega Hlina, narodili sa v zlatej kolíske a v tej kolíske chcú byť naveky vekov. Áno, boli pri transformácii v družstvách, boli pri privatizácii štátnych majetkov a teraz majú tisíce hektárov, ktoré, žiaľ, v mnohých prípadoch nemôžu byť rozdelené iným, ktorí možnože by mali ten vzťah k pôde trošku iný. Ale dobre, je to tak, takže dúfam, že sa to do budúcnosti zmení.
Pán minister, samozrejme, že dávate tu zákon 330-ku o pozemkových úpravách, takže prv sa budem jej venovať, a síce, že rozširujeme možnosť robenia pozemkových úprav aj o vlastnícke a užívacie vzťahy v súvislosti s rozsiahlou zmenou štátnej hranice. Takže ďalší dôvod, kde by sme mohli teda pozemkové úpravy robiť, asi nariaďovať, nie povoľovať, takže dobre. Vyzerá, že asi aj štátna hranica nejakým spôsobom môže byť dotknutá týmito pozemkovými úpravami. Beriem.
Nakoľko máme samozrejme, že katastrálne územia rozpracované, kde idú pozemkové úpravy a územia, kde pozemkové úpravy vôbec nie sú, tak samozrejme, že logika dávala, že museli ste to zmeniť aj v zákone 504 o nájme poľnohospodárskej pôdy a poľnohospodárskych podnikov. Takže je to vyprecizované, že každé katastrálne územie prakticky je možné dať do užívania mladým, respektíve mikro a malým podnikom.
Ako tu už bolo spomenuté, nebudem sa opakovať, lebo veľa vecí už kolegovia povedali predo mnou, a som rád, že máme rovnaké myšlienky a ich zdieľame. Samozrejme, aj mňa zaujíma kvantifikácia 28 hektárov. Prečo? Či je to ten najrentabilnejší sebestačný podnik, alebo nech mi niekto vysvetlí, budem veľmi rád, takže zdupľovávam aj moju požiadavku, aby 28 hektárov bolo vysvetlených. Potom, prečo sme nebrali do 100 hektárov? Prečo z tohto portfólia nájomných zmlúv sa žiadne percento nebude uberať? Neviem, či je ich až toľko veľa alebo toľko málo, ale myslím si, že malo by to byť tiež zdôvodnené, prečo stohektárový, do 100 hektárov nájomných zmlúv s fondom nebudú dotknutí, že z ich portfólia sa nebude môcť brať. Čo keď v nejakom okrese nebude iný, iba do 100 hektárov na podpísanú zmluvu s SPF? Neviem, aký je tam stav, ale môže byť aj takéto. Takže myslím si, že aj títo možnože by mohli byť zabratí.
Ďalej bolo tu spomenuté, že viac-menej dávame iba mladým poľnohospodárom, malým podnikom a mikro. Tí, čo chcú začínať a nemajú vôbec nič, samozrejme, že sú spomenutí. Už nechcem hovoriť o tých, čo nechcú podnikať, čo nechcú podnikať, ale chce byť samozásobovateľom svojej rodiny iba. Nič viacej, nič menej. A chcel by na tú pôdu ísť. To bude asi kolegyňa Mezenská sa k tomu vyjadrovať, takže nechcem viacej to rozvíjať. Ale to by prakticky tiež mal byť záujem, keď to myslíme teda seriózne v rámci nejakého toho rozvoja nášho poľnohospodárstva, aj v takýchto formách, nie všetko iba cez podnikanie. Áno, samozásobovanie mali sme za socializmu. Pre niektoré krajiny to bolo nevysvetliteľné, že prečo si samozásobovaním aj naši ľudia tie potraviny dorábali, ale áno, u nás takto sme boli, takže z toho sa nejakým spôsobom nevyzujeme.
Ďalej to, čo tu už bolo spomenuté, tiež tú konkrétnu realizáciu, keď už raz ten Slovenský pozemkový fond bude musieť v tých percentách, ktoré sú tu spomínané, bude musieť tú pôdu vymerať, no chcel by som teraz vidieť tú metodiku, akým spôsobom, pretože zmluvy v mnohých prípadoch nie sú špecifikované na parcelné čísla a nájomné zmluvy sú aj na pôdu, kde sú fyzické osoby, nie je tam Slovenský pozemkový fond, a zahŕňa tá zmluva tú celú výmeru veľkú, kde sú aj fyzické osoby. Takže neviem, či to máte domyslené, dúfam, že áno, akým spôsobom sa tam bude kreovať tá výmera fondárska už priamo v reálnom teréne a na aké trovy sa vyčlení. Lebo vieme, že od 2008. roku už pätnástka nefunguje, to znamená, ani finančné náklady na vyčlenenie pôdy nebudú, takže neviem, či tým bude zaťažený štát, alebo ten mladý farmár, alebo kto vlastne. Či PPA-čka dá nejaké fondy zvláštne, alebo neviem kto. To by som bol tiež veľmi rád, keby ste aj túto otázku nejakým spôsobom zodpovedali, aby bolo jasné.
Samozrejme, podmieňujeme to, alebo teda podmieňujete to tou špeciálnou výrobou, či už rastlinnou alebo živočíšnou. Poďme na ten prípad, že by išiel na živočíšnu výrobu ten začínajúci farmár, alebo teda mladý a mikro a malý podnik, ako sa dostane k budovám nejakým? Teraz berme tú atypickú situáciu, chcem ísť a, dobre, nejakú pôdu mám a chcem živočíšnu, budovu ako získam? Keď to myslíme úprimne s rozvojom týchto, tak toto asi, úprimne asi tak nebude, pokiaľ sa to takto nezrealizuje, pretože keď si prejdeme po hospodárskych podnikoch a hospodárskych dvoroch, teda poľnohospodárskych, tak je to o ničom a mnohé budovy chátrajú. Možnože z týchto chátrajúcich budov by niektorí tí mladí a začínajúci farmári, možnože by aj mali chuť niečo s tým urobiť, ale, žiaľ, sa k tomu už nedostane. Už sa k tomu nedostane, už to rozkradli buď rómski spoluobčania, alebo to chátralo a ostalo tak. Hlavne, že je tam nejaká OBS-ka a vás nepustí, ale to už je druhá vec, hej, že ako to funguje. Takže ja by som sa aj na to chcel vás opýtať, akým spôsobom príde k nejakej budove, kto chce živočíšnu špeciálnu výrobu?
Tá špeciálna rastlinná výroba, zistil som, medzi špeciálnou je aj pestovanie zemiakov. To ma trošku prekvapilo, ale dobre, nie iba ovocie a zelenina, aj zemiaky už sú pod špeciálnymi plodinami, takže okej, keď takto už je to zadefinované, tak to beriem. Pýtam sa, pokiaľ mladý farmár alebo začínajú..., začínajúci nie, mladý, lebo tak to definujete, mladý, mikro a malý podnik, ktorý už má nejakú pôdu a už gazduje, pokiaľ on musí deklarovať ku žiadosti buď list vlastníctva na pôdu, na ktorej gazduje, alebo nájomnú zmluvu, na ktorej gazduje, prečo to nie je vo všeobecnosti? Prečo to nemusia dávať tí, čo čerpajú dotácie? Aby na PPA-čku som ten zákon tu dával, a nebol schválený, prečo oni nemajú tú povinnosť, nieže môže kontrolovať PPA, či má tú nájomnú zmluvu, ale musí kontrolovať, či má vlastnú pôdu alebo v nájme. A teraz tu mladému a mikropodniku a môjmu podniku, ktorý proste bude fungovať, tomu dávame podmienku, že musí to tam mať. Keď nebude mať, má problém. Veľké, ktoré nemajú podpísané zmluvy a čerpajú eurodotácie, stačí čestné vyhlásenie na PPA-čke. Tak toto mi vysvetlite, teda prečo týchto chceme podporovať, tak im dáme ešte prísnejšie, ako tým veľkým, ktorí fungujú, a nemusia?
A ja ten zákon znovu budem dávať a budem ho dávať do konca, pokiaľ tu bude nejaký poslanec Obyčajných ľudí, tak budeme ho stále dávať, pretože toto, hovorím, je veľká krivda.
Ďalej. Samozrejme, ten vzťah k pôde sa stratil. K pánu kolegovi Kuffovi, myslím si, že Švajčiarsko je v nejakých iných vzťahových veciach k pôde ako naši občania. Naši mladí ľudia už momentálne vôbec nechcú pracovať na pôde. Musím povedať, že najradšej by mali, keby z ničoho dostávali peniaze. Aj teraz som bol na stretnutí s agropodnikateľmi a povedali, že áno, tých mladých musíme nejako motivovať, aby do tej rehole poľnohospodárskej išli, ktorá je veľmi ťažká, a nemotivovať tým, že im budeme ešte klásť nejaké väčšie problémy, ako tým, ktorí možnože sprivatizovali alebo stransformovali družstvá, a tí si proste už teraz vegetujú a žijú, ako sa im patrí a vôbec ich nezaujíma, že tam nejaký drobný by mohol možnože tú pôdu lepšie využívať.
To, že není obrobená pôda, ako tu bolo spomínané, zákony na to máme. Zákony na to máme. Je tu zákon o ochrane pôdy. Pýtam sa, budem možnože aj interpelovať pána ministra, koľko z pokút za neobrobenie pôdy sme vybrali v minulom roku? To nech mi niekto povie, pretože iní rezortní ministri sa chvália tým, že koľko na tých pokutách do rezortu prinesú peňazí. Tak sa pýtam aj ja, koľko za neobrobené pôdy bolo daných pokút v roku 2013 u nás v Slovenskej republike a ako sme si tú pôdu hájili, aby obrobená bola? Sú na to úrady, berú za to plat, tak verím, že to aj urobia.
Dobre. Myslím si, že nebudem viacej, bolo možnože by tam viacej k tomuto, asi v druhom čítaní dám aj nejaký pozmeňujúci návrh, ale, pán minister, aspoň na tieto otázky, ktoré som dával, bol by som veľmi rád, keby sme to mohli odpovedať.
A ešte jednu vec na koniec, ma teraz napadla, tie sídla, čo spomínal kolega Hlina, že do sídla pozemkového fondu. Pán kolega, neviem, či to všetci budú počúvať, alebo nie, lebo tak sa nám stalo napríklad, že sme uplatňovali reštitučné nároky v roku 1991, že to prišlo niekde inde, na iný úrad v lehote, tento iný úrad to neodstúpil, reštitúcia prepadla. A teraz neviem, či mnohí nebudú dávať na regionálne odbory. To znamená, že prinesú to do Prešova, do Žiliny, do Trenčína, nepošlú to do Bratislavy. Takže bojím sa, že aj tam budú nejaké prepadnuté žiadosti, ktoré potom ako sa to, tak by som chcel, bol veľmi rád, keby sa aj toto vysvetlilo, pán minister, v rozprave, že to sídlo, či to je tá Búdková, alebo či to je regionálny odbor v príslušnom okresnom meste alebo krajskom, kde máte, je ich myslím, že 24 po tom znížení, ktoré teraz bolo na Slovenskom pozemkovom fonde.
Dobre, chcem veriť, že, pán minister, sa zamyslíte na týmito otázkami, ktoré sme tu dávali už aj viacerí. Ja nechcem ich znova zopakovávať, a že bude to zákon, ktorý doslova pomôže tým mladým a mikro a malým podnikom, ale aj začínajúcim. Ja stále pripomínam, že aj začínajúcim, ktorí chcú. Pretože keď päťdesiatnici sú najviac problematickou oblasťou na zamestnanie, čo sa týka ľudí, tak prečo by oni, keby sa chceli k tej pôde dostať, nemajú nič? Prečo by sme im nemali dať šancu, aby možnože aj cez tento zákon mohli ísť a nebyť na bedrách štátu, ale urobiť niečo a byť možnože aj aktívni v poľnohospodárskej činnosti?
Ďakujem veľmi pekne a dúfam, že v druhom kole to spresníme tak, aby to malo ten, tú razanciu a ten účinok, aký si to mladí farmári, malí farmári a začínajúci predstavujú. Ďakujem pekne.

Áno, vysporiadanie starých bolestných vecí a krívd, nemôžeme to riešiť ďalšou krivdou, samozrejme. Musíme vysporiadať tie veci, ktoré v minulosti, a sú veľmi bolestivé, naozaj mnohí ľudia dodnes nemajú vysporiadané. Áno, ja z toho vychádzam, to beriem ako samozrejmosť, ako samozrejmú vec, lebo spravodlivé je dať každému to, čo mu patrí. A keď mu patrí tá pôda a bol vlastníkom tej pôdy, štát je povinný vrátiť.
Ale inak stojím si za tým. A ešte raz, ja tak, ja si dovolím obrátiť sa aj na pána ministra, štát pôdu nepotrebuje. Štát naozaj nepotrebuje. Lebo ak potrebuje vyvlastniť, však sme prijali ešte aj ďalší zákon, ale vo verejnom záujme štát má právo vyvlastniť pôdu. Ale dokonca už dneska aj súkromná osoba, ak má investíciu nad 300 mil. eur a vytvorí 300 pracovných miest, aj takýto investor môže tú pôdu vyvlastniť, s čím ja veľmi nesúhlasím, lebo to už je otázne, že či to je, nie že veľmi nesúhlasím, s tým nesúhlasím, lebo nie je možné to vyvlastniť, čosi. To ako keby sme sa vracali do minulosti, ktosi kde má silu peňazí a kapitálu, tak vyvlastní niekoho druhého, ktorý má možno iný zámer, má nejakú pôdu, má rolu, na nej chce hospodáriť, na nej gazdovať, a ktosi povie, že si tam postaví, ja neviem, logistické centrum alebo podobne. Ale naozaj štát nemusí mať ani pôdu, nemusí byť vlastníkom, lebo nedokáže na nej hospodáriť, dokáže ju len prenajímať, nedokáže na nej hospodáriť. Je to jednoducho tak. Štátne majetky sa zrušili, kedysi to bolo, štát hospodáril, dnes nie. A rovnako aj lesy, toto, čo Janko Mičovský tu často plače nad štátnymi lesmi. Štát nepotrebuje lesy. Treba dať aj lesy ľuďom a vodu takisto. Všetko treba dať pekne ľuďom, uvidíte, aký bude poriadok. Takýto poriadok jak v Švajčiarsku. Ja verím, že my máme tento potenciál, naša krajina, aj my takouto krajinou, ukážkovou, môžme byť jak na fotkách.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja by som iba jednu vetu k tomu tvojmu vystúpeniu. A síce áno, keď štát si poplní všetky povinnosti, ktoré má voči našim občanom, čo sa týka pôdy, a budem sa stále opakovať, to znamená pri reštitučných konaniach, pri pozemkových úpravách, pri záhradkárskych osadách, ak všetko už tým našim občanom vysporiada zo štátnej pôdy, tak potom nech tú pôdu teda môže aj predávať, nech ju nevlastní. Beriem. Ale prv musí tie krivdy, ktoré socializmus spôsobil na pôde vlastníkovi, vysporiadať z toho portfólia štátnej pôdy, ktoré má. Momentálne je to nejakých 135-tisíc hektárov, keď si dobre pamätám. To znamená, pokiaľ to bude prevyšovať tú potrebu, ktorú musí voči občanom diskriminovaným za socializmu a má im dať tú pôdu zo štátnej, tak áno, nech to predáva, ale nie ináč, nie vopred, aby nebola ďalšia krivda.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, ja už aj pomaly chronicky sa vyjadrujem k týmto poľnohospodárskym témam, lebo ako občana tejto krajiny naozaj ma to trápi, keď vidím, že to poľnohospodárstvo naozaj by mohlo byť na veľmi slušnej a dôstojnej úrovni. Veľmi často to prirovnávam k susednej krajine, to je Rakúsko, možno Nemecko, ale Švajčiarsko je typické tým, že aj tým reliéfom tá krajina sa veľmi podobá našej krajine. Dokonca aj rozlohou v kilometroch štvorcových, myslím, že je tam 6-tisíc kilometrov štvorcových. Naša krajina je väčšia. A keď stačí mi len privrieť oči a vidím, v akých ťažkých podmienkach pracujú poľnohospodári vo Švajčiarsku, a musím povedať, že oplatí sa im poľnohospodáriť, tak ako je to možné? Bohatým Švajčiarom sa oplatí v ťažkých podmienkach pracovať a tuná nám, chudobnejším, v úvodzovkách chudobnejším, Slovákom v lepších podmienkach a neoplatí sa poľnohospodárčiť? Niekde naozaj musí byť v tom zádrheľ.
Čo sa týka 28 hektárov, ktoré pán minister tuná ako predkladá. Ja som sa nad tým zamýšľal, že prečo je to práve 28 hektárov. No ale tak niekde tá hranica musí byť stanovená. Či je to veľa alebo málo, pán minister nám to vysvetlí. Ja si myslím, že mohlo by to byť aj optimálne, lebo keď som mal možnosť rozprávať aj cez toto leto s farmármi vo Švajčiarsku, pýtal som sa: na koľkých hektárov hospodáriš? Tak mi povedal ten konkrétny gazda, mal kravy, povedal, že na 16 hektároch. Koľko môžeš mať kráv na 16 hektároch? Hovorí, že: na jeden hektár môžem mať len jednu kravu. To je podmienka vo Švajčiarsku. A pýtam sa, ty máš šestnásť? Nie, ja mám viac. A ako je to možné, že máš viac? No v tom kantóne, jak je horská oblasť, horská, nie podhorská oblasť, tam už by som to dal na úrovni možno pomaly Skalnatého Plesa, tí, ktorí poznáte trošku Tatry, tak sa na takej úrovni pásli kravy, aj vo vyšších nadmorských výškach, 2 500 metrov nadmorská výška bežne. My máme končiare tatranské 2,5-tisícové. A v takýchto ťažkých podmienkach. Ale táto pôda patrí kantónu. A on hovorí, že on si časť pôdy teda prenajíma, teda v lete pasú sa tie kravy hore v týchto podmienkach a tým pádom on môže mať viac tej dobytčej jednotky. Hovorí, že tam má ešte jalovicu, už presne si tie kusy nepamätám. Ale moja otázka ďalšia znela: a vyžiješ z toho, z tých 16 hektárov? Povedal mi, že áno. Vyrábaš syr? Povedal nie, predávam len mlieko. Bolo mi to divné, lebo väčšinou tí farmári vo Švajčiarsku vyrábajú aj tie výrobky a naozaj sú finálne. Len my sme zabudli už pracovať na tej pôde a stratili sme, žiaľ, vzťah k pôde.
Pán minister, ja sa obávam, že toho 2. januára na SPF-ko, na tú Búdkovú nepríde nikto, ale dal by Pán Boh, aby tam bola šora tých mladých ľudí. Lebo zas na druhej strane, keď sa stretávam s ľuďmi, tak mladí ľudia, teda začína sa prebúdzať záujem o to poľnohospodárstvo, ale naozaj je veľký problém dostať k pôde. Je to obrovský problém.
Mesto Kežmarok tu bolo spomenuté predchádzajúcim ministrom pôdohospodárstva. Ja som Kežmarčan a naozaj je pravdou, je to, že u nás, v našom chotári je pôda, je veľmi rozdrobená, pán minister. Je veľmi rozdrobená a Slovenský pozemkový fond je naozaj spolupodielovým vlastníkom v mnohých parcelách, ale nie v hektároch alebo v hektári, ale sú to tenké remenice a sú to, naozaj veľakrát sú to dvetisíc, tritisíc, štyritisíc, päť až do jedného hektára strašne veľa rolí, strašne veľa pôdy. A tá pôde je naozaj rozdrobená.
Ja si dovolím takú malinkú vsuvku a ono to súvisí aj tuná s tým. Ale aj prijatý zákon o nadobudnutí poľnohospodárskeho pozemku, pán minister, tá blokáda, ktorá tuná je, ja by som vám vrelo odporúčal, aby ste zvýšili aspoň tú výmeru z 2000 aspoň na 5000 štvorcových metrov, aby bez tých peripetií a tých všetkých prekážok mohol poľnohospodár nadobúdať do vlastníctva pôdu. Prečo? Je to jednoduchý prozaický dôvod. Spomenul som to a zopakujem to znova. Na to, aby si bol dobrý gazda, dobrý hospodár, ty potrebuješ vlastnú pôdu, ty potrebuješ vlastniť pôdu, aby si ty na nej zodpovedne hospodáril. Ty keď túto pôdu budeš vlastniť, budeš sa k nej zodpovedne správať. Žiaľ, musím povedať, veľakrát je to tak, že k prenajatému, alebo tak sa hovorí, že z cudzieho krv netečie. Aj k prenajatej pôde sa tak mnohí možno správajú, aj tak macošsky. Ale vlastnú pôdu, to si budeš opatrovať a naozaj si ju neotráviš a budeš hľadieť na ňu, aby si ju zveľaďoval.
Čo mne chýba, pán minister, v tomto návrhu zákona. Ja by som ešte odporúčal, skúste sa nad tým zamyslieť, ak dávate tú poľnohospodársku pôdu tým začínajúcim mladým farmárom, aby oni v tých zmluvách okrem tých obmedzení, ktoré tam majú, ešte sa k tomu dostanem, naopak, mali aj výhodu.
Výhoda by mohla byť taká, že by mali predkupné právo, ak sa raz bude do budúcna predávať táto pôda, štátna pôda. Pán minister, štát pôdu nepotrebuje. Bola tu pani riaditeľka Slovenského pozemkového fondu na minulej schôdzi. Štát naozaj pôdu nepotrebuje. Ak by to bola moja kompetencia, pôdu, všetku pôdu štátnu dal by som do rúk ľuďom, gazdom, hospodárom. Predať túto pôdu, rovnako les a rovnako aj vodu. A toto je najlepší hospodár. Štát nie je takým dobrým hospodárom. Aj keď pani generálna riaditeľka hovorila, že za minulý rok to bol zisk 10,5 mil. eur. Cez to všetko, ja som sa tak opýtal, tak humorne, koľko zeleniny ste, pani riaditeľka, vypestovali, koľko pšenice ste dopestovali? Štát nedopestuje nič, len prenajíma tú pôdu.
To, čo zaznelo tuná kriticky voči Slovenskému pozemkovému fondu, že prenajíma tú pôdu možno za, za nízke ceny alebo možno menej výhodné, tak ja to nevnímam ako negatívnu vec. Ja skôr by som to vnímal ako pozitívnu vec, hej, že ten štát v podstate sa snaží o to, aby tá pôda nestála ladom, ale jednoducho je lepšie, ak ju ktosi, túto pôdu, prenajatú má a na nej hospodári. Určite je to výhodnejšie, ako keď mnohé poľnohospodárske pozemky dnes zarastajú naozaj invazívnymi rastlinami v našom regióne. Ale keď by sme zobrali aj ten stred a sever Slovenska, tak naozaj mnohé poľnohospodárske pozemky, v úvodzovkách, sa stratili. Dneska je to les, alebo nevieme to ani identifikovať, kde bola tam orná pôda. Rastú tam naozaj stromy, kriaky. Kde boli lúky, pasienky, takisto sú zarastené. Aj s týmto treba sa vysporiadať a naozaj to dať na poriadok. Sú to častokrát, sú to proste rastliny, ktoré síce boli tak v tom regióne, ale keď sa tá poľnohospodárska pôda intenzívne obhospodarovala, trnky a šípky v takom rozsahu, v akom rastú teraz, tak sem-tam na nejakej medzi boli, ale dnes sú celé, celé plochy, obrovské, zarastené v podstate tými krami. Toto by sme určite nechceli.
Ja chcem povedať, pán minister, len toľko, však nebudem už veľa rozprávať, ale že tento návrh zákona ja vnímam, že naozaj je tu dobrý úmysel, aj keď v podstate môžme mať na to rôzny názor. Aj ste boli predmetom kritiky tuná. Ja ho v prvom čítaní podporím, budem hlasovať zaň, lebo ho vnímam ako úsilie, ako naozaj vyjsť mladým poľnohospodárom v ústrety.
Čo vnímam ako dosť vážnu záležitosť, alebo, nechcem to povedať, prekážku, ale je to do istej miery, je to prekážka, že sú tu dve podmienky, ktoré ste aj v tej svojej dôvodovej správe, pán minister, tuná predniesli. A to je, že mladý poľnohospodár sa bude musieť zaoberať špeciálnou rastlinnou výrobou, to znamená, že bude musieť pestovať zeleninu, čo je do istej miery, viem, zase vás chápem, že vy potrebujete, v podstate, hej, tento problém, ktorý na Slovenku tuná máme nejak riešiť, lebo pestovaniu zeleniny a ovocia sa tuná málokto venuje. Áno, ten, ktorý pestuje ovocie a má tých do päť hektárov, tak ako to bolo tu spomenuté, tak je ziskový, a potom od 50 hektárov vyššie, to je, keď pestuje pšenicu alebo podobne. Ale pre mladého začínajúceho farmára naozaj to môže byť veľmi, veľmi náročné. Možno v našich podmienkach, podmienkach podtatranského regiónu by tento problém až nemusel taký byť, lebo viem si predstaviť, že mladý začínajúci poľnohospodár by začal pestovať zeleninu a tou zeleninou sú zemiaky. My sme boli zemiakarská oblasť. Dnes tie role, kde sme ešte pred dvadsiatimi piatimi rokmi alebo dvadsiatimi rokmi pestovali zemiaky a naozaj tam boli vysoké výnosy a veľmi slušné, dneska sú zarastené. Naozaj, to už aj je ťažko identifikovať, že kde tie role ako boli.
Tak humorne spomeniem. Spomínam si na predsedu družstva, ktorý, ktorý, môžem spomenúť, však aj obec, v Ihľanoch, a teraz oni tam pestovali v tej oblasti zemiaky. A odrazu prišiel rok, kedy nezasadili zemiaky. Rómovia zo susednej osady prišli za predsedom družstva sa sťažovať, že: pán predseda, jak to, že ste nezasadili toho roku zemiaky? Tí Rómovia boli naučení chodiť v podstate na tú poľnohospodársku, alebo na to družstevné pole ako na svoje. Možno za tých dvadsať rokov sa, nastal posun. Tiež som sa nad tým zamyslel, hej, a naozaj nevieme sa správať, že človek si myslí, že: však čo, všetko patrí nám, a môžem si ísť nakopať tie zemiaky, kde chcem. To neni správne, neni to správny postoj. Ale toto sú, toto je jeden z problémov, ako v podstate jednak dopestovať ako tú zeleninu, pán minister, a konkrétne zemiaky, a keď dostanete tú pôdu v blízkosti tých rómskych osád, ja sa teraz nechcem Rómov nejak dotknúť, ale je to vážny problém, poľnohospodári u nás, v našich, v našom regióne a v našich podmienkach prestali sadiť zemiaky v blízkosti týchto osád. Bol to obrovský problém. Dokonca Rómovia boli tak naučení alebo tak nastavení, že sadbu, ktorú zasadili, zemiaky, tak v noci zmizla, aj sadba sa vykopala, nielen zemiaky, ale aj zasadené zemiaky.
Druhá podmienka, ktorá je tuná stanovená, ktorú ste, ste uviedli, pán minister, že mladý začínajúci poľnohospodár nesmie túto pôdu prenajať ďalej. Tuná myslím si, že nemám výhrady, ak teda chce vykonávať podnikateľskú činnosť, v poľnohospodárskej činnosti, myslím si, že je to okej, dostal si tú pôdu na to, aby si na nej hospodáril, aby si sa učil. Ja by som to tak povedal, tých 28 hektárov je pre mladého začínajúceho farmára pôda, na ktorej by sa učil.
Čo si myslím a obávam sa jednej veci, ktorá tuná môže ako nastať, a to môže byť to, čo kolegovia tu kriticky naozaj hovorili, ale, pán minister, by som poprosil, ak by ste nám podali tu to vysvetlenie k tomu, že naozaj keď v tých regiónoch by prejavili o tú pôdu viacerí mladí začínajúci farmári, akým kľúčom sa bude vyberať alebo ako tú pôdu, jak prenajať. Áno, tie percentá tam sú uvedené, od 100 hektárov 3 percentá. Jak to tam je? Až do 5 % nad 1 501 hektárov, alebo teda 10 percent, hej, nad 1 501 hektárov, 701 až 1 500 je 7 percent. No ak nebude dostatok tej pôdy v tom danom regióne a bude tam viac ako záujemcov, tak asi to bude ten poradovník, ktorý tu spomínal kolega Hlina, a 2. januára, keď si to vystojí na tej Búdkovej, alebo si to nevystojí.
Ja na záver by som len toľko povedal, že ja som sa, tak ako kolegovia tu spomenuli, ja som sa veľmi potešil, že máme tuná tento návrh zákona a ktorý myslí ako na poľnohospodárov. Minimálne vnímam to pozitívne aj z toho pohľadu, že otvárame tento problém, lebo ja ako osoba aj ako poslanec Národnej rady, ale aj ako občan tejto krajiny, naozaj ma trápi to poľnohospodárstvo, v akom stave u nás je. Musím povedať, že je kopec, veľmi veľa, kopec, prepáčte, no tak to už je taký terminus technicus, je veľmi veľa tej pôdy, ktorá je naozaj nevyužitá, je reálne nevyužívaná, respektíve nie je efektívne využívaná.
Na záver ešte spomeniem znova to Švajčiarsko. V oveľa ťažších podmienkach, vo veľkých strmých svahoch pasú sa nielen ovce. Tu ani ovce sa nepasú na takých svahoch, na akých svahoch sa pasú vo Švajčiarsku kravy. My, pán minister, tuná, ak naozaj toto podporíme, a bude to aj tá živočíšna výroba, ja verím, že na Slovensku sú dostatočne šikovní a schopní ľudia, aby sme my vyrábali kvalitné a ekologické potraviny. Ja som to istého času, pán minister, povedal, že my máme rezervy na naše, v našej krajine 100 % alebo až 140 percent. Je rezerva v poľnohospodárstve a tam sú skryté pracovné miesta, pracovné príležitosti. Keď teraz je naša krajina v sebestačnosti na úrovni 40 %, 60 % nám chýba do 100 %, aby sme to dorovnali, a 40 %, aby sme vyvážali. Alebo že by sme vyvážali 60 % potravín, kvalitných, ekologických, na to nič netreba extra veľké. Švajčiari dorábajú tieto, tieto výrobky ekologické. Lebo ten syr, keď si kúpite od toho gazdu, tam naozaj nie sú umelé hnojivá používané, ani nie je možné ich tam používať, lebo tam sú tak ťažké podmienky, že tam ani poľnohospodárske stroje do tých výšok nevyjdú. A to mlieko aj tá čokoláda, však o švajčiarskej čokoláde vám nemusíme rozprávať, že aká je kvalitná, aká je super a je špičková, dalo by sa povedať, v celom svete.
Ďakujem pekne za pozornosť.