Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pred 22 rokmi som patril k iniciátorom toho, aby sa každoročne vypracúvala správa o poľnohospodárstve, potravinárstve, lesnom a vodnom hospodárstve a aby sa táto správa, ktorá sa zvykne v skratke nazývať aj zelená správa, následne prerokúvala v pléne Národnej rady. Aj keď v tomto štáte máme veľa ďalších problémov, asi sa zhodneme na tom, že problematika poľnohospodárstva patrí k tým najvážnejším už aj preto, že sme na nej, bez preháňania, existenčne závislí. Teda patrí k takým problémom, o ktorých by tento parlament určite mal rokovať a mal im venovať zvýšenú pozornosť. Ja viem, že nie každého v tejto sále táto téma zaujíma, a preto by som aj vedel pochopiť, keby napríklad z prostredia výboru pre kultúru a médiá prišiel návrh, aby už v budúcnosti tento bod programu na programe rokovaní schôdze Národnej rady nebol. Ale to, že tento návrh prišiel z prostredia práve výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, to naozaj, podobne ako môj predrečník, pochopiť neviem. Veď práve tento výbor by mal byť ten, ktorý by sa prvý dožadoval toho, a teda členovia a členky tohto výboru by mali byť prvé, ktoré by požadovali, aby sa k problematike, ktorá je objektívne vážna, ale pritom prehliadaná, venovala maximálna pozornosť.
A preto podporujem návrh, aby sa ten bod 20 vyňal zo spoločnej správy a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, hostia, svoje vystúpenie rozdelím do takých troch častí.
A v tej prvej sa budem venovať ešte chvíľku práve tomu, čo naplnilo túto sieň celkom zaujímavou diskusiou, a to je otázka Vojenského obvodu Javorina. Nedokážem obohatiť túto diskusiu nejakým množstvom nových poznatkov, skôr len poviem, že to je klasický príklad toho zle zapnutého kabáta. Ja viem, nie je to originálna myšlienka, ale naozaj tu teraz platí. Kedysi sa urobila chyba a teraz sa snažíme bez odstránenia pôvodnej chyby doriešiť tento prípad tak, aby sa doriešil k spokojností všetkých. Ale ono sa to už nedá, jednoducho to už v tejto chvíli nie je možné, pretože raz sa urobili chyby pri prvých zapínaniach kabáta a my by sme očakávali, že teraz prídeme ku koncu, keď ten kabát bude dobre zapnutý. No nebude. Ak niektorí majitelia sú spokojní a dostali podiely, ktoré síce im voľakedy nepatrili, ale teraz sa im podarilo získať podiely, ktoré si myslia, že sú celom fajn, a urobili sme súčet a zistili sme, že sú tu majitelia, ktorí už nemôžu si hovoriť, či sú spokojní alebo nespokojní, lebo na nich nezvýšilo nič.
Je potrebné asi jednu vec uznať, že z tej diskusie, ak vyplýva nejaký rozumný záver, tak je ten, že treba sa vrátiť na začiatok, neriešiť to malými písmenkami v zmluvách, alias pozmeňovákmi k iným zákonom, ale pokúsiť sa to ozaj bez politikárčenia vyriešiť tak, aby sa celý ten priestor identifikoval. Aby sa zistilo zo všetkých podkladov, ktoré sú k dispozícii, kto kde čo vlastnil. A aj keď si pripusťme, že ideálne riešenie už asi nebude k dispozícii, aby to riešenie bolo čo najspravodlivejšie voči tým, voči ktorým spravodlivé má byť, voči pôvodným majiteľom. To by mal byť cieľ.
A preto si myslím, vážený pán minister, že tie výzvy k vám, že by sa to malo riešiť nie pozmeňovákom, ale serióznym prepracovaním ešte všetkých dostupných podkladov a vytvorením normy, ktorá by mala byť pre tento účel tým najlepším riešením. Ale možno je to aj otázka, že nie novej normy, možno je to otázka práve aj vrátenia sa k tomu, že noriem máme dosť, len kdesi sa stala chyba. Pán poslanec Fecko povedal jednu vetu, ktorá ma zaujala: začo sme to doteraz platili? Lebo na zelenej lúke, neboli tu žiadne zákonné opatrenia, žiadne normy? No boli. Len zrejme sa neurobili dôsledne. A teraz hovoriť, že či to urobil nedôsledne pán minister Simon, pán minister Jahnátek alebo niektorí z iných ministrov? No, čerta to pomôže pôvodným majiteľom, keď zistíme, že kto bol väčším vinníkom alebo väčším dobrodincom. Takže poctivý návrat k prvej gombičke a pozapínať kabát poriadne.
Ja sa vrátim ale k samotnému zákonu s tým, že by som sa teda nevenoval tomuto pozmeňovaciemu návrhu, ale chcel by som prejsť k vlastnému pozmeňovaciemu návrhu. A bude sa týkať len veľmi jednoducho jedného § č. 3 ods. 2, ktorý sa zaoberá otázkou pozemkov, pozemkových úprav v prípade, že sa jedná o lesné pozemky. Je úplná pravda, že mnohokrát doteraz pri pozemkových úpravách bol použitý postup, že sa rešpektovali nie vlastnícke hranice, ale že sa rešpektovali tie lesnícke hranice. To je, lesníci to ovládajú, to je taká skratka, ktorá iným veľa toho nepovie, JPRL - jednotky priestorového rozdelenia lesa. To sú hranice, ktoré nemaľujú ľudia ani geodeti, to sú hranice, ktoré maľuje príroda, a taxátori ich len rešpektujú. Sú to hranice vytvorené geografiou terénu, hranice vytvorené morfológiou, hranice vytvorené vekom porastov, zložením porastov. Jednoducho sú to ozaj hranice, ktoré vytvorila príroda. Stávalo sa doteraz pri pozemkových úpravách pomerne často, nie je to správny výraz, stávalo sa, neviem povedať ako často, že, ale určite to nebolo v zanedbateľnom rozsahu, že sa zobrali do úvahy nie vlastnícke hranice pri takýchto úpravách, ale že sa zobrali do úvahy práve tieto pekne vykreslené, prírodou vytýčené hranice v lesných pozemkoch medzi jednotlivými porastmi, porastami. A čo sa tým stalo? No to sa tým stávalo, že sa často potom nerešpektovala majiteľská, vlastnícka hranica. A nejakým spôsobom, niekedy presnejšie, niekedy menej presným, niekedy spravodlivejším, niekedy menej spravodlivým, sa ten vlastnícky celok takto rozsekol.
Ja oceňujem práve v pozmeňovacom návrhu, ktorý predložila, teda ktorý, preto aj oceňujem zákon, ktorý je predložený predkladateľom, ministerstvom, že sa snažili s touto vecou vysporiadať. A to tak, že naozaj, nadväzuje to vlastne aj na to, čo tu pekne zdôraznil pán poslanec Fecko, že na vrchole tej pyramídy, o ktorej sa bavíme, je vlastníctvo, potom užívanie a potom až nejaké úpravy. Takže na vrchole tejto pyramídy skutočne musí byť vlastníctvo. A preto predkladateľ napísal, že pri lesných pozemkoch, vkladá to do tohto svojho návrhu novely zákona, musí byť rešpektované skutočne vlastníctvo na prvom mieste, a nie tie prírodné hranice. Takže sa vieme dopracovať k takému poznaniu. Ak si zoberieme, že toto tu, tento blok A4 (vystupujúci ukazuje dokument A4) je jednotkou priestorového rozdelenia lesa, ale vlastnícka hranica prechádza krížom, tak už nebude možné pri pozemkových úpravách si povedať: no dobre, rešpektujme túto JPRL-ku, túto prírodnú hranicu, a dajme to všetko pri pozemkových úpravách jednému alebo druhému majiteľovi, posuňme to, ale bude treba rešpektovať práve tú hranicu, ktorá prechádza touto prírodnou jednotkou, a to hranicu vlastnícku.
Takže vlastne nebol by dôvod ani o tom podrobnejšie rozprávať, pretože je to dobré opatrenie ministerstva, dobrý návrh. Ale ja k tomu v tomto pozmeňovacom návrhu spolu s kolegami Hubom a Feckom dokladáme jednu dôležitú vec, že v prípade, ak teda vlastnícka hranica, ktorú uznávame a ktorú dobre povýšilo ministerstvo do tohto znenia, ak roztne jednotku priestorového rozdelenia lesa, tú prírodnú hranicu, tak, že sa musíme pozrieť aj na autora programu starostlivosti o les, toho bývalého lesného hospodárskeho plánu, tej záväznej normy, ktorá je vytýčená taxátormi, ktorá vyplýva z histórie slovenského lesníctva a ktorá je, chvalabohu, veľmi správne, že sa uplatňuje dodnes v rámci našich lesov, že je potrebné sa pozrieť, čo sa udeje na takejto jednotke priestorového rozdelenia lesa práve s tými dvomi časťami, ktoré vzniknú z tejto jednej. No to sa udeje, že autorské právo taxátora, ktorý ten predpis urobil, je dotknuté, a že by sa mal niekto spýtať autora, odborníka, špecialistu, taxátora lesného: a čo teraz? Ostávajú tie predpisy úplne rovnocenné? No nemôžu, lebo aj tá jednotka má rôzne zákonitosti, o ktorých teraz nebudem dopodrobna rozprávať. Ale zhodnime sa na tom, že autor vytvoril dielo, ktoré bolo touto hranicou narušené. Takže chceme, a to bude aj predmetom pozmeňovacieho návrhu, aby takto pozmenené dielo opäť prišlo autorovi na stôl a aby ten upravil predpis v rámci programu starostlivosti o les na obidve novovzniknuté časti takejto jednotky. Keďže som povinný v rámci odôvodnenia to aj prečítať, rád tak urobím.
Pozmeňujúci návrh vychádza z toho, že, teda pôvodne, ešte trocha do histórie, pôvodne bolo znenie nasledovné: "že takéto hranice možno určiť aj s prihliadnutím na ucelené časti lesa, ktorými sú jednotky priestorového rozdelenia lesa.". Táto novela to nahrádza takýmto znením: "sa takéto hranice určia pri lesných pozemkoch s prihliadnutím na vlastnícke celky tak, aby tieto mohli byť vlastníkom alebo správcom lesného majetku vo vlastníctve štátu racionálne obhospodarované.".
A teraz čo k tomu dodávame? Dodávame k tomu nasledovné znenie: "Úpravy ucelených častí lesa, ktorými sú jednotky priestorov rozdelenia lesa podľa osobitného predpisu, ktoré budú takýmto postupom dotknuté, vykoná vyhotovateľ schváleného programu starostlivosti o lesy."
Odôvodnenie: Program starostlivosti o lesy je dielom, ktoré je povinne vypracované odbornými autorizovanými organizáciami pre všetky lesy. Tento program obsahuje dôležité údaje pre odborné obhospodarovanie lesov, ktoré sú vždy stiahnuté ku konkrétnym jednotkám priestorového rozdelenia lesa, ktoré rešpektujú prírodné reálie. V prípade, ak sa pri pozemkových úpravách konkrétna jednotka priestorového rozdelenia lesa rozdelí novou vlastníckou hranicou, je nevyhnutné, aby došlo k jej odbornej úprave, a to tak, aby vlastníkom lesných pozemkov boli práva a povinnosti vzťahujúce sa k týmto pozemkom jasné. Takúto zmenu vykoná organizácia, ktorá je autorom pôvodného programu.
To je všetko k tomuto pozmeňovaciemu návrhu. Budem veľmi rád, ak sa teda takýto návrh zváži ako vyslovene odborná poznámka, ktorá vychádza z rešpektovania vládneho návrhu a dopĺňa ho o vetu, ktorá zase pripomína, že treba rešpektovať nielen vlastnícke hranice, ale potom v druhom slede aj hranice prírodné. A na tie prírodné hranice treba naviazať paragraf starostlivosti o les takým spôsobom, aby tie novo vzniknuté časti boli rozumne v takomto programe upravené. To bola druhá časť môjho vystúpenia v tejto rozprave.
A v tretej časti sa chcem venovať niečomu, čo tu ešte nezaznelo a čo určite z hľadiska dôležitosti, významnosti toho predmetu rokovania nie je ani na prvom, ani na druhom mieste, napriek tomu ma to prekvapilo, že niečo také je možné, a vyjadril som sa k tomu aj na výbore a využijem aj tento priestor v pléne.
Pani poslankyňa Košútová, podpredsedníčka nášho výboru, je aj predkladateľom pozmeňujúceho návrhu, ktorý má vyriešiť jednu zaujímavú vec. Nie významnú, ja pripúšťam dopredu, ale prekvapivú a takú pre mňa dosť smutnú. Rieši to, aby sa zelené správy, ktoré sú pomerne známym predmetom rokovania parlamentu z hľadiska každoročného prerokúvania toho, čo významné sa stalo na pôdach Slovenskej republiky, lesných i poľnohospodárskych, aby sa to už v tomto pléne neotváralo. Je to zvláštne. A dokladám k tomu, že pre mňa je to aj nepochopiteľné. Aj keď na výbore sme si to vydiskutovali, pán minister dokonca povedal, že vie si predstaviť, že to je správny návrh, aj keď ste povedali, pán minister, že možno nebol diplomaticky odôvodnený. Ale ja sa vás, vážený pán minister, spytujem, že prečo vy s takýmto návrhom súhlasíte? Veď je to škoda. Veď vy máte na starosti obrovský rozsah územia Slovenska. Množstvo problémov sa tam zbiehajú, skutočne je to niečo, čo presahuje možno aj predstavu väčšiny ľudí, ktorí sa zamýšľajú nad vašou prácou. A vy máte možnosť raz do roka tu v sieni zákonnosti dať taký koncentrovaný prehľad o tom, čo dobré, čo zlé, čo vážne, čo menej vážne sa udialo na pôdach Slovenska, na pôdohospodárskom sektore. A vy súhlasíte. Ja neviem, či to prišlo od vás z ministerstva, alebo je to ozaj návrh dobrovoľný a samostatný, nezávislý, pani poslankyne Košútovej. Vy prichádzate s návrhom, aby sme takúto vec neriešili už tu v pléne, pretože ako keby nás to malo svojím spôsobom zaťažovať. Vy by ste mali byť podľa mňa posledný človek, ktorý by povedal, že ja nechcem, aby sa o tom, čo sa stalo dôležitého v mojom sektore, v mojom rezorte, prestalo rokovať v tejto sieni. Naopak, vy by ste mali byť prvý, ktorý povedal, chcem, pretože viem, že tieto diskusie sú dôležité, že sú sledované a že je potrebné o nich rozprávať aj tu.
Veľmi zaujímavé je odôvodnenie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Mičovský, opýtam sa vás, aké máte ešte dlhé vystúpenie?

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Ja by som to vari aj skrátil kvôli tomu, ak mi dáte minútku.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Dobre, nech sa páči. Poprosím vás, páni poslanci, o pokoj, aby pán poslanec mohol dokončiť.
Nech sa páči, pán poslanec.

Mičovský, Ján, poslanec NR SR
Veľmi zaujímavé je odôvodnenie, ktoré je spojené práve s týmto predmetom návrhu, a to je to, počúvajte, že "o rokovanie o tomto materiáli v pléne Národnej rady Slovenskej republiky nie je veľký záujem". To je argumentácia k tomu, aby sme sa zeleným správam, či už lesníckej, či poľnohospodárskej, nevenovali. No, trocha s iróniou, keď to zoberiem, ak by sme tento argument uplatnili na množstvo iných predmetov rokovania, museli by sme povedať, že môžme celkom pokojne nechať väčšinu vecí na výbory, pretože účasť tu v pléne veľmi ľahko dá možnosť povedať záver, že nie je záujem o práve prerokovaný bod v rámci zasadnutia. Takže ak je toto použité ako argument, tak potom si treba povedať, že potom by sme sa mohli vrátiť do výborov s množstvom iných vecí a nezaťažovať plénum.
Som presvedčený, že je to, vážený pán minister, predovšetkým pre vás škoda. A ja osobne navrhujem, a tým končím, aby sa tento bod pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Košútovej vyňal na osobitné rokovanie, pretože ja s tým nesúhlasím a myslím, že bude takých viac. Pritom tie ostatné návrhy, by som vedel si možno predstaviť aj ich podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, páni kolegovia, pani kolegyne, že ste na mňa reagovali. So Zsoltom Simonom, myslím, že iba súhlasiť. Proste áno, tak ako si to citoval, takže je tam potrebné riešiť to samostatne.
Pán Galko, samozrejme, že nezľahčujem. Akurát nevidel som ten posun pri vrátení vlastníctva, keď sme zrušili ten vojenský obvod, že by ľudia proste si mohli vydýchnuť, že áno, pozrite, už sa to aj pohlo, už aj ide všetko, hej. Žiaľ, to som nevidel a neviem, či to zaregistrovali kolegovia vlastníci. Ja momentálne ako nie, keď som tu už nejaké, hovorím tie tri roky, či tri a pol roka. Takže nechcem to zľahčovať. Samozrejme, že každé, každý úkon, ktorý umožní vlastníkovi dostať sa k svojmu majetku, či na liste vlastníctva, respektíve do jeho užívania, iba podporím. To znamená aj všetky obmedzenia, ktoré dáva štát na vlastnícke pozemky, budem samozrejme rád, keď nebudú tam.
Pani Gibalová, samozrejme, v strehu musíme byť, lebo život nás učí, nie iba vo vojenských priestoroch, ale v celej republike sa začína veľký boj o pozemky. A nechcem hovoriť, čo bude po 1. máji 2014, hej, to ani nechcem precizovať, ako nás tu budú rozoberať, keď prestane tá, to 10-ročné moratórium nákupu pôdy pre cudzincov.
Pán Lebocký, popis hraníc chcem preto tam, aby bolo jasné, že nebudeme robiť pozemkové úpravy na nejaké malé franforce, že to musí byť ucelený celok. Toto je ten prvý dôvod prečo. Lebo niekto si príde a povie, že budeme robiť pozemkové úpravy tak, že budeme mať 30 rôznych častí v tých územiach. Nie, to musí byť celok. Tak preto ten popis, aby tam bol. Čo sa týka, štátne podnikanie, áno, som hovoril, že je to v zákone o štátnej službe a máme na to špeciálny zákon, tento náš a špeciálnu štátnu správu, proste ja to beriem, aby to tam bolo. Aby nový riaditeľ, ktorý tam príde a je väčšinou politický nominant, aby vedel, na akom je poste, lebo mnohí to potom hovoria, že to iba v štátnej službe, to není u nás. A my tam máme ešte aj verejných, nemáme iba štátnych, máme aj verejných zamestnancov, žeby to bolo jasné. A predĺžiť to už nestihnem, sorry.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte pár slov aj mne k tomuto, môžem povedať, že dosť zapeklitému problému, ktorý nám tu vyvstal. A jedno môžem povedať, som rád, že sa vôbec ide riešiť, pretože doteraz sme iba asi prešľapovali na mieste a zatiaľ ľudia ťahali stále za kratší koniec.
Ako tu už spomenul kolega Zsolt Simon, musíme si uvedomiť, že sú tam vlastníci a reštituenti. To znamená, nejaké dve kategórie, ktoré, ako hovorí, že sa navzájom bijú. Tak aby sme si ujasnili, táto zelená knižočka (vystupujúci ju ukazuje plénu), zákon 229 o pôde, ktorý v deväťdesiatom prvom roku ešte ako federálny zákon vyšiel, hovorí o tom, kto si môže uplatniť reštitúciu. Kto si môže uplatniť a na čo sa vzťahuje. Vzťahuje sa na rozhodné obdobie, 25. február 1948 – 1. 1. 1990. Ešte raz opakujem, 25. február 1948 – 1. 1. 1990. Nič viacej, nič menej.
To znamená, v § 5 ods. 3 zákona o pôde, dvestodvadsaťdeviatky, sa hovorí: "Povinná osoba", to znamená, tá, ktorá je oslovená pri vracaní majetku, "odo dňa účinnosti tohto zákona", a to je 24. jún 1991, "nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného." Takéto právne úkony sú ne-plat-né. To znamená všetci, čo si uplatnili reštitučný nárok a  neboli vyriešení, a teraz tam príde, neviem kto, aký developer, neviem aký, aká vyššia moc ľudská, keď niečo sa urobí, je to ne-plat-né. Môžete si pozrieť aj nejaké rozsudky súdov, koniec, verdikt. Nemám o čom debatovať.
Druhá možnosť, kedy si môžu reštituenti uplatniť nárok, bola v zákone 503/2003, kde prakticky, je to zase § 4 ods. 2 to isté znenie. Aby bolo jasné, že reštituent, ktorý si uplatnil, nemôže prísť o tento majetok. To je jedna kategória, ktorú tu máme.
Áno, jak som povedal na začiatku tohto volebného obdobia, že, pán minister, bol by som veľmi rád, keby za vašej vlády, pretože my sme to nestihli za pani Radičovej v tom krátkom období, aby sme mohli urobiť fajku, reštitúcie vybavené. Vy ste povedali, že to nezvládneme, alebo nezvládnete ako rezort, tak ja hovorím, že napnime sily. A je to hanba, že 20 rokov ľudia musia čakať na reštitúciu. Takže to na úvod, aby sme si ujasnili, kde sme, kto sme.
Samozrejme, takýto chaos v "C" registri, ako ho spomínal pán Simon, že vojaci urobia z toho céčko jedno veľké a tie malé pôvodné parcely, éčkové terajšie, sú mimo, sa nerobilo iba vo vojenskom priestore Javorina. Ja vám poviem ďalší taký istý prípad, vojenské priestory v Malom Šariši u nás v okrese Prešov. To isté. Detto. Jeden veľký blok a zrazu každý hovorí: však vy tam máte iba podiel. No žiadny podiel, ideme do pôvodných vlastníckych hraníc. Zabudnite na to. Vybielil? Nevybielil? No neviem, keď si my tu momentálne identifikujeme z 19. storočia mapy, a z nich sa vychádza v mnohých prípadoch, nechcite mi povedať, že ten vojenský kataster tak urobil proste, že nevieme sa dostať, kde sme. Keď už bude najhoršie, tak vedia ľudia presne, kde mali tie parcely a môže sa to presne zrekonštruovať naspäť, či už do užívacích alebo do vlastníckych vzťahov, ako to má byť. Či už bol tam kataster, alebo pozemková kniha.
Takže myslím, že je to iba o tom, táto novela, ktorá bola teda daná na tom našom výbore, a ja by som bol veľmi rád, keby tak veľký problém, ako už bolo predo mnou spomenuté, bola riešená samostatne a s príslušnou dobou, kedy sa budú môcť dotknuté osoby a účastníci konania k tomu vyjadriť. Lebo je to o našich ľuďoch, je to o krivde štátu, ktorá bola spôsobená našim ľuďom, a ja sa hanbím ako poslanec Národnej rady, ktorý v tom čase tu nebol, je tu tri a pol roka s topánkami, ako sa hovorí, aby sme s tým nepohli a nešli trošku ďalej.
Ako som si všimol, na stole už máme pozmeňujúci návrh cez 15 podpisov poslancov, ktorý áno, ktorý trošku pozmeňuje tam jednu vetu a hovorí, že ten register bude podkladom pre reštitučné konanie. No to je tá identifikácia, ktorú mal zabezpečiť kataster alebo správa katastra, keď sa reštitúcia ide riešiť. To znamená, mal si ujasniť, čo ide zapisovať. Pýtam sa, ako mohlo byť, že kataster zapísal rozhodnutie, ktoré prevyšovalo 100 percent? Toto mi teraz vysvetlite. Akým spôsobom, áno, sa pýtam ja, to sa pýtam ja, ako je to možné, a teraz neberiem, či to bol ten minister, alebo ten minister, proste všeobecne, ako je možné, že takýmto spôsobom sa mohol urobiť zápis v katastri nehnuteľností, ktorý hovorí o vlastníctve k pozemkom. To je nonsens! Neprijateľné. Nebudem hovoriť už o odovzdávaní, nebudem hovoriť už o užívacích vzťahoch, lebo čo som sa včera dozvedel, mne je z toho zle. Mne je z toho zle. Pretože keď hovoríme, že no, je toho veľa, čo by som vám chcel povedať a musím tie myšlienky nejako zladiť, pretože v prvom rade je vlastníctvo, v druhom rade je užívanie a v treťom rade sú aj nejaké pozemkové úpravy možno, aby sme to nejako scelili dokopy. Zákony na to máme. Od roku ´91 sú tu. Nemáme s tým problém. Máme aj inštitúcie, pozemkový úrad, pozemkový fond, kataster. Sú tu.
Pýtam sa, ako je možné, že keď hovoríme, že pozemkové úpravy nemôžme robiť v lesných pozemkoch, lebo tam máme problém s cenou, že ako vyhodnotiť adekvátnu cenu pred a po pozemkových úpravách, pýtam sa, ako je možné, že sme vydávali náhradné lesné pozemky v lesných obvodoch? Toto mi teraz vysvetlite. Toto mi teraz vysvetlite niekto. To znamená, les je o hodnote majetku a hlavne o tom poraste, ktorý na tom je, dúfam, že mi každý uzná. To není poľnohospodárska pôda, ktorú za rok môžte obrobiť a hotovo. To je storočný proces, z ktorého niečo bude. A preto keď sme išli do pozemkových úprav, tak každý hovoril: lesný pôdny fond nie, tam je problém s cenou, ako to oceniť. No ja sa teraz dozviem, že proste bolo tam odovzdávané užívacie právo do náhradného užívania. Veď to je nonsens, ľudia boží, sa spamätajme.
To, že keď niekto povýši, jak to tu bolo povedané, užívacie právo nad vlastnícke, tak to sme znovu v rokoch päťdesiatych. To sme zase niekde inde. Kolega Mičovský to minule pekne vysvetlil. Proste, že chceme, aby tie jednotkové, teda priestorové rozdelenie toho lesa, tie jednotky boli, tie dielce nejakým spôsobom rozseknuté, tie drobné vlastnícke vzťahy. Potom, samozrejme. A už nehovorím o tom, že tam bolo napísané, že bez vytýčenia hraníc, hej? To už, to už, ja už ani, toto už ani ja nechápem. To proste, nehnevajte sa, kolegovia, to nechápem, pretože do roku 2008 na trovy štátu sa mohli zameriavať tieto vlastnícke hranice, nie formou geometrického plánu, ale formou vytýčenia vlastníckej hranice s presnosťou geometrického plánu. Takže kto ste v tom robili a kto možnože ste mali v tom, mali trošku jasno, tak toto nemôžte poprieť. To znamená, aj v týchto priestoroch vojenských lesov sa mohli tieto pozemky pekne vymeriavať. Takže verte takto, že ja tvrdím, že tu nieže máme hrušky s jablkami, tu máme bataty s nejakými grapefruitmi a ešte k tomu máme slivky naše, hej? Proste to je, to je nonsens.
Ďalšia vec. Samozrejme, pozemkové úpravy nemôžte robiť, pozemkové úpravy to je vlastne sceľovanie pozemkov, nemôžme robiť tam, kde nemáme register, overovaná evidencia pozemkov. Nemôžme, lebo nemáme, koľko máme parciel, koľko máme vlastníkov, to je, dúfam, každému jasné. Preto tých 500 území, respektíve 600, ktoré ešte nie sú ukončené a prakticky čakajú na dokončenie, a medzi nimi aj tých 24, respektíve 26 území aj z tohto vojenského priestoru. Beriem za to, že tá ROEP-ka, ktorá sa robí, teda ten register, samozrejme, že má ísť do minulosti, má lustrovať pôvodné stavy, ktoré v štyridsiatom ôsmom boli prestrihnuté. Musí ísť do minulosti, či sa niekomu páči, alebo nepáči. Ako fungovali komisie, ako fungovali rady starších v jednotlivých katastrálnych územiach, to už nechám na svedomie a vedomie jednotlivých starostov, členov komisií v ROEP. Ale hovorím jedno, že pokiaľ by sme tu išli robiť klasickú ROEP-ku, tak tu vlastne sa nám bije, pretože tu máme aj reštitučné tituly, ktoré boli ukončené, to znamená, vlastník už tam je, sú reštitučné tituly neukončené, to znamená živé, a zvyšok, samozrejme, je štát, ktorý má tam tiež nejaký podiel, alebo neznámi vlastníci ešte k tomu. A tým pádom proste to máte všetko v jednej kope. Takže môžem povedať, že zatiaľ z môjho hľadiska pozemkové úpravy Levočských vrchov, zabudnite, pokiaľ tam nebude urobený ROEP, teda register, ktorý by tam ako mal ísť. Tá identifikácia, ktorá mala byť pri reštitúciách ukončená, pýtam sa, registrácia, identifikácia parciel: kto je za to zodpovedný? Kto? Že takýmto spôsobom sa to riešilo a nepostrehol, že ten percentuálny podiel je nad tú výmeru, ktorá mala ísť? To je nonsens.
Riešil som takéto prípady nie vo vojenskom priestore, ale v iných priestoroch, a musím povedať, že videl som, že kataster nám niektoré veci vrátil, keď neboli v súlade s možnosťou zápisu do katastra nehnuteľností.
Aby sme si ešte ujasnili, akým spôsobom vlastne ten zákon, lebo my teraz hovoríme, že mali si uplatniť, nemali si uplatniť, vedeli o tom, nevedeli o tom. No, hovorím, dva tituly boli, 220-ka a 503-ka, termín 220-ky bol do konca roku 2002, urbárnici do roku 2003, podľa 503-ky to mali do roku 2004 akože uplatniť. Takže pokiaľ si to uplatnili, klobúk dolu, a malo by sa to doriešiť. Samozrejme, problém je teraz čo s tými ostatnými, ktorí si neuplatnili, a ako povedal pán Zsolt Simon, boli tam urobené dedičské konania, ktoré zase sa pýtam, akým spôsobom mohli byť robené, keď aj pri iných právnych tituloch, ktoré boli v reštitučných konaniach, nemusel byť zápis v pozemkovej knihe robený a súdy to potvrdili, že je tam prepadnutie majetku ako takého, či už konfiškácia, stoštvorka alebo iné, tým pádom bez pardonu všetky majetky išli. Všetky majetky išli. A keď si pozrieme ten zákon, ktorý hovorí o vojenských obvodoch, na základe ktorého to išlo, tak ja to budem citovať, pretože nemám rád, že niekto povedal, ale radšej nech to je zo zákona. Takže aby bolo jasné. Dňom určeným podľa ods. 1, odsek 1 hovoril, že "dňom určeným vyhláškou v úradnom liste krajským národným výborom po tom, keď boli podobne vytýčené hranice obvodu, prechádzajú do odboru verejnej správy nehnuteľností a práva na vody na území obvodu, ktoré náležia štátu, čítajúc do toho majetok, ktorý štát nadobudol konfiškáciou, znárodnením alebo podľa predpisov usporiadaných podľa súkromného vlastníctva k pôde". Citujem zákon o vojenských obvodoch 169/1949, § 8. "Po zoštátnení podľa § 8 ods. 2 upovedomí vojenská správa doterajších vlastníkov nehnuteľností. Ak vznikne spor o predmete a rozsahu zoštátnenia, rozhodne o ňom okresný národný výbor." Toto zákon, ktorý hovoril o tom, akým spôsobom by sa malo s týmto majetkom zoštátneným nakladať, keď teda bol tento zákon prijatý.
Tvrdím, že, ako už bolo predo mnou spomenuté, nemalo by to byť iba pozmeňujúcim návrhom, lebo je to tak komplikovaný prípad, že musíme si na to podľa mňa, kolegovia a pán minister, sadnúť a rozdiskutovať so všetkými účastníkmi, ktorých sa to dotýka, pretože sa nám tu bijú rôzne tituly a neviem, či o tom by nemal nejaký Najvyšší súd alebo neviem kto proste rozhodnúť, aby, ako vlastne to posúdiť, lebo to je veľká, by som povedal, že doslova pozemková prekáračka jedných, druhých, kto má väčšie právo, kto nemá väčšie právo.
To, že sme zrušili vojenský obvod a bola veľká sláva v roku 2011, ja sa pýtam: no dobre, zrušili sme vojenský obvod, to bolo asi tak všetko, hej? Proste nič viacej, nič menej. Tam ešte to máme možnože 10 stupňov ku zlatej, k tomu možno prvý stupeň a tam ešte treba kopu vecí robiť. Nechcem hovoriť, že teraz proste ako, keď sme tam boli na tom prieskume poslaneckom, ako sú tam tie lesy vymydlené a momentálne neviem si predstaviť, čo vlastne bude štát odovzdávať, keď ten reštituent už bude teda poriešený, aké bude to odškodnenie. Pretože aj zákon reštitučný hovorí, že pokiaľ nedostanete adekvátny porast, ak tento porast je rúbaň, už vám nemôže byť odovzdaný. Musí zostať porast adekvátnej hodnoty, zabezpečený, kolega Mičovský ma môže opraviť, že ako by to malo byť, ktorý prakticky je v takej istej hodnote, ako vám ho brali v tom roku ´49, alebo kedy to bolo brané. To znamená, to je ďalšia komplikácia, ktorá vyvstane a na ktorú my momentálne ani, možnože sa o tom nedozvieme, aké tam sú veľké problémy. Ale to je, hovorím, už o tom užívacom práve. Bodaj by sme to vlastníctvo už mali, aby ľudia boli spokojní. Takže, pán minister, tiež sa prihováram za to, aby sme to nejakým spôsobom komplexnejšie a, ako vy stále hovoríte, alebo vaši poslanci, že treba to komplexne, systematicky a neviem ako odborne, tak myslím, že toto tu takýmto rýchlym spôsobom by to nemalo prebiehať.
Samozrejme, myslím, že aj register o nás bez nás by tiež nemal ísť. Takže ja by som veľmi apeloval na tých ľudí, ktorí budú dotknutí a budú účastníkmi konania, aby keď už, alebo uvidíme, aké naše apely, ako na úrodnú pôdu padnú, ako nepadnú, keď už by teda nepadli na úrodnú pôdu, že by sme to neriešili komplexne, tak chcel by som vás veľmi pekne poprosiť, vlastníci, aby ste boli aktívni a všetky tie vaše výhrady, ktoré akože máte, aby v daný čas na danom mieste boli podané, aby ste sa vedeli o ne oprieť.
Neviem teraz, sa pýtam takto, v úvodzovkách, nevedome, vlastne za čo potom tie peniaze sa brali, keď sme sa dostali do takéhoto štádia? Amorálneho, by som povedal, že vlastne nevieme po nejakých 20 rokoch vôbec to pohnúť. A tento titul bol reštitučný aj v jednom, aj v druhom zákone, to mi nikto neodškriepi, čo sa potom, spravilo sa, že tie, že sa spravil nejaký ten vojenský kataster, to je druhá vec. Ale hovorím, že tu tá identifikácia je nájditeľná, ako majú vyzerať tie pozemky, a myslím si, že pokiaľ toto nerozsekneme, tak my si tu môžme hovoriť o čom všetkom možnom, o nejakej demokracii, o neviem akých ľudských právach, to nebude pôsobiť vierohodne a by som povedal zmysluplne pri takomto ťažkom prípade, ako je vojenský priestor Javorina.
Ja myslím si, že nemáme hľadať dôvody, prečo sa to nedá, ale spôsoby, ako sa to dá. Kde je vôľa, je aj cesta. Takže dajme hlavy dokopy a nie iba nejaký mesačným pozmeňujúcim návrhom, ale aspoň polročnou debatou, ako by to malo ísť, aby sme to nejakým spôsobom vyčíslili.
Chcem sa opýtať, ako budú, keď hovoríte, že pôjdete do roku ´48, to znamená tie listy vlastníctva reštitučných titulov už ukončených, ako budú v tom ROEP-e vystupovať? Budú tam nejako zohľadnené? Nebudú? Samozrejme ROEP sa nezapíše do katastra. To znamená, budeme tam robiť ešte jeden ROEP potom, keď budeme to mať nejako ukončené, alebo nejak tak? Lebo toto u mňa není ROEP. Toto je u mňa identifikácia pozemkov k reštitučnému titulu, nič viacej, nič menej, čo mala byť urobená v tomto režime. Lebo keď si pozriete zákon, jeden, druhý, správne orgány spolupracujú pri identifikácii, je to bezplatne a všetko možné, hej? Tu už ideme na peniaze. Tu už ideme na peniaze, že budeme musieť za tie ROEP-y nejakej tej firme zaplatiť. No tak dúfam, že sa to vysvetlí, áno. Takže dúfam, že to bude v takomto duchu. Lebo len nevolajme to ROEP. Neviem, mali sme to nejako ináč volať. No ROEP to nevolajme, lebo ROEP-ka to je niečo iné, to sa musí zapísať, hej, do katastra, to nemáme z tohoto. Takže berte to tak, že toto by som tiež rád nejako ujasnil, ako to bude.
Takže, vážení, toľko ku vojenskému priestoru Javorina, tiež sa prikláňam k tomu, aby to malo byť samostatne a možnože aj v zákone, či už o tých reštitúciách, alebo inom, kde by sme prakticky venovali samostatnú pasáž, možnože aj niekoľko paragrafov, kde by boli jasné pravidlá hry, ktoré by neboli nikým spochybniteľné, ani úkonmi po 91. roku, ktoré tento štát v demokracii cez svojich ministrov a cez svojich nejakých vládnych, vládne garnitúry robil a spochybnil ako také vlastníctvo, ktoré ústava nespochybňuje a garantuje. To znamená, bol by som veľmi rád, keby to bolo jasne zadefinované, že predsa my nemôžeme robiť reštitúcie v demokracii. Však to je volovina, nehnevajte sa. Predsa v demokracii by nemohli byť nejaké ešte reštitučné nové. Tak potom neviem, aký zmysel potom mali tie bývalé, keď máme ešte aj teraz tu, by som povedal, že nejakú porobu, čo sa týka vlastníckeho práva. A užívacie právo nemôže byť nad vlastnícke právo. A to som už hovoril pri každom mojom, rozprave, ktorú tu vediem k pozemkovým nejakým zákonom, pretože inak sa vraciame do päťdesiatych rokov, a to nemá nič spoločné s demokraciou a s vrátením vlastníctva našim ľuďom, našim okradnutým ľuďom, ktorí momentálne, žiaľ, dostanú iba holé vývraty a holé holiny bez stromov.
Takže, vážení, potom dúfam, že budete si pýtať, vážení občania, aj náhradu príslušnú v danom poraste, ktorú štát by mal zabezpečiť. To by som vás chcel vyzvať, aby to takto bolo, lebo ináč to bude veľmi zle. Hlavne čo sa týka tých reštitučných. Lebo tam, kde reštitúcie neboli a neboli uplatnené, tam ja mám pochybnosti, akým spôsobom by sa k tomu malo pristupovať, to nech si právnici tam rozdiskutujú a súdy, ako tie dedičské konania. V Malom Šariši sa tieto dedičské konania nebrali do úvahy, poviem otvorene, reštitučné tituly sa brali, a tak sa to vracalo podľa podielov, ktoré boli uplatnené, respektíve celý podiel sa vydal vtedy. To iba na ilustráciu, ako to bolo tam.
A teraz poďme k novele zákona, ktorá teda je tu už v druhom čítaní, a môžem povedať, že ešte sme tu nemali tento zákon, takže je to prvýkrát. Je dosť obsiahla, to už som v prvom čítaní nejakým spôsobom prešiel a to, že sú tam niektoré dobré veci ako jednoduché pozemkové úpravy. Samozrejme, že vzniká tu spor, o tom nepochybujem, pretože keď umožňujeme investorom začať jednoduché pozemkové úpravy, rôznym developerom, tak samozrejme, že to bude, to budú dobré fukoty, koľko sa možnože tých ľudí do tých asi päťdesiatich hektárov nejakého územia sprace a bude sa snažiť tam tie pozemkové, respektíve komasácie urobiť. Aby sme rozlišovali pozemkové úpravy a komasácie, to sú dve rôzne veci. Dve rôzne veci. A tak by som povedal, že tie pozemkové úpravy sú aj s tými zariadeniami spoločnými. Takže neviem, verím, že tí súkromní investori budú aj tie spoločné zariadenia nejakým spôsobom vo svojich rozpočtoch plánovať, aby sme z toho nespravili iba technokratické dielo, ktoré nám tú krajinu nejakým spôsobom iba zastavá bez nejakých tých odvodňovacích, protipovodňových, ekologických a ďalších prvkov, ktoré pozemkové úpravy ako celok takto riadia.
Mnoho vecí, ktoré sú tam, môžem povedať, že moje svedomie neodporuje, ale predsa len dovolím si podať pozmeňujúci návrh aj s kolegom Mičovským, aj s kolegom Hubom, kde niektoré veci sa nám zdajú, že by sme mali vrátiť späť, tak ako je to v tomto znení zákona, doteraz platnom. Hovorím o zákone 330 o pozemkových úpravách, a konkrétne sa jedná o nasledovné: aby bol jasne ohraničený obvod pozemkových úprav, ktorý momentálne v tomto znení zákona je. My ho nevylučujeme. Po ďalšie, aby ak je nad 50 % účastníkov, 50 účastníkov konania, aby až vtedy sa verejnou vyhláškou doručovalo; do 50 % každému do vlastných rúk. Ďalej aby pracovníci pozemkových úradov, teraz sú to okresné úrady, odbory pozemkové a lesné, aby ostalo zachované, že nemôžu podnikať v pozemkových úpravách, ktoré vlastne objednáva ministerstvo, respektíve okresný úrad v tejto veci, v tomto predmete pozemkových úprav. To, čo ste mi hovorili, že je to v zákone o štátnej službe, neberiem, pretože je to špecializovaná štátna správa predsa len, a tak jak je to teraz definované, myslím, že je to správne.
Ďalšie, aby účastníkom konania bol aj ten, ak hovoríme o pozemkových úpravách, pri obnove a zlepšení funkcie ekonomickej stability a územného systému a celkového rázu poľnohospodárskej krajiny. Teraz ho vyhadzujeme, že není účastníkom konania, pokiaľ by z takéhoto dôvodu sa pozemkové úpravy robili, a ideme iba na nejaké územie, ktoré sa vykonávajú, keď dochádza k nejakej investičnej výstavbe. Myslím, že není to správne, malo by to ostať tiež rozšírené aj o toho, keď ideme robiť pozemkové úpravy, čo sa týka ekológie a ekologických úprav.
Ďalšia vec, ktorá v pozmeňujúcom návrhu je, aspoň takto telegraficky, potom prečítam celý pozmeňovák, aby som urobil zadosť zákonu, je aj to, aby sme ponechali na ľubovôli toho vlastníka, účastníka konania, že pokiaľ jeho vyrovnanie je plus-mínus v nejakých intenciách aj väčších, ako pripúšťa zákon, pokiaľ s tým súhlasí, aby viac-menej to vyrovnanie bolo brané s jeho súhlasom, že môže byť v konaní použité. Vy ste zas tu dávali 200 metrov, my tých 200 metrov štvorcových vypúšťame. Je to myslím, že širší rámec, a myslím, že je to demokratické, že pokiaľ aj tá väčšia plocha alebo menšia, tak nech sa páči, môže byť.
Ďalšie, čo tu ešte dávam, chcem, aby sme možnosť odvolania sa po schválení registra, vy to dávate z troch na päť rokov, ja to dám až na desať rokov, a k tomu súvisí aj činnosť tej komisie, ktorá proste až po desiatich rokoch by sa tým pádom mohla rozpustiť a zrušiť.
Takže dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Martina Fecka, Jána Mičovského a Mikuláša Hubu k vládnemu návrhu, v skratke, o pozemkových úpravách.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, sa dopĺňa mení takto:
Po prvé, v čl. I sa vypúšťa bod 6. Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhuje sa ponechať platné znenie § 4 ods. 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, ktoré definuje obvod projektu pozemkových úprav a jeho ohraničenie. Obvod pozemkových úprav je teda ohraničený hranicou, ktorá oddeľuje súvislé územie pozemkov patriacich do pozemkových úprav od súvislých území s pozemkami vyňatými z pozemkových úprav a od pozemkov, ktoré neboli zahrnuté do pozemkových úprav.
Bod 2. V čl. I bode 7 v § 4 ods. 5 v tretej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „ak je v konaní viac ako päťdesiat účastníkov a ak sú pozemkové úpravy nariadené, rozhodnutie sa účastníkovi oznamuje verejnou vyhláškou. Odkaz na § 6, na bod 6."
Odôvodnenie: V § 4 ods. 5 sa navrhuje doplniť časť ustanovenia o doručovaní rozhodnutia o zmene obvodu projektu pozemkových úprav dotknutému účastníkovi konania, ktorého cieľom je odstrániť prieťahy spojené s doručovaním veľkému počtu účastníkov konania, a to najmä z dôvodu naplnenia zásad správneho konania, rýchlosti a hospodárnosti. Verejnou vyhláškou sa bude doručovať v prípade, ak počet účastníkov konania, ktorých sa zmena obvodu projektu pozemkových úprav dotkne, bude vyšší ako päťdesiat.
Obdobné riešenie sa uplatňuje aj pri rozhodnutiach o povolení alebo nariadení pozemkových úprav podľa § 8 ods. 7 zákona. Ak je v konaní menej ako päťdesiat účastníkov konania, pardon, rozhodnutie o povolení alebo nariadení pozemkových úprav sa im doručí do vlastných rúk. V ostatných prípadoch sa rozhodnutie oznamuje verejnou vyhláškou.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh však pri doručovaní rozhodnutia o zmene obvodu projektu počíta s doručovaním prostredníctvom verejnej vyhlášky len v prípadoch, ak ide o rozhodnutie o zmene obvodu projektu pozemkových úprav, ak sú pozemkové úpravy nariadené, a to z dôvodu, že v takýchto prípadoch je vylúčená možnosť účastníka podať opravný prostriedok. V prípade rozhodnutia o zmene obvodu projektu pozemkových úprav, ak sú povoľované, sa navrhuje zachovať doručovanie do vlastných rúk aj v prípade počtu účastníkov konania nad 50, aby im bola zachovaná reálna možnosť zoznámiť sa s obsahom rozhodnutia a prípadne proti nemu podať opravný prostriedok.
Bod 3. V čl. I sa vypúšťa bod 10. Doterajšie body sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhuje sa ponechať súčasné znenie § 5 ods. 6 zákona, ktorým sa zamestnancom okresných úradov v sídle kraja, okresných úradov a ministerstva zakazuje výkon prác súvisiacich s pozemkovými úpravami alebo ochranou poľnohospodárskej pôdy, ktoré ministerstvo, okresný úrad v sídle kraja alebo okresný úrad objednáva, a to za účelom získavania peňažných príjmov. Tu musím povedať, že by bola veľká možnosť korupcie, a to by som nerád, tak preto to nechávame tak.
Bod 4. V čl. I bod 12 znie:
"12. V § 6 ods. 1 písm. e) sa slová „§2 ods. 1 písm. d)“ nahrádzajú slovami „§2 ods. 1 písm. c) a d)“.".
Odôvodnenie: Vládny návrh zákona navrhuje zo súčasného § 6 ods. 1 písm. e) vypustiť zaradenie investora medzi účastníkov konania v prípade, ak ide o konanie o pozemkových úpravách, ktoré sú potrebné v záujme obnovenia alebo zlepšenia funkcie ekologickej stability v územnom systéme a celkového rázu poľnohospodárskej krajiny. Zároveň priznáva investorovi postavenie účastníka konania v prípade, ak má dôjsť k investičnej výstavbe, ktorá podstatne ovplyvní hospodárenie na pôde alebo životné podmienky v obvode pozemkových úprav alebo jeho ucelenej časti.
Navrhuje sa ponechať investora ako účastníka konania pri vykonávaní pozemkových úprav v záujme obnovenia alebo zlepšenia funkcií ekologickej stability v územnom systéme a celkového rázu poľnohospodárskej krajiny, pretože konanie týkajúce sa ochrany krajiny a prírody je rovnako dôležité a s investorom bezprostredne súvisí, respektíve sa ho týka.
Bod 5. V čl. I bod 40 znie:
"40. V § 11 ods. 4 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie:
„Pri vzniku rozdielnej hodnoty pozemkov v obvode projektu pozemkových úprav si môžu vlastníci určiť rozdiel hodnoty pôdnych pozemkov a nových pozemkov až do výšky 25 % v zásadách pre umiestnenie nových pozemkov.“.". Koniec citátu.
Odôvodnenie: Pozmeňujúci a doplňujúci návrh preberá úpravu vládneho návrhu zákona s výnimkou pripojenia vety týkajúcej sa výmery do 200 metrov štvorcových, pretože prekročenie prípustného rozdielu v neprospech vlastníka je už zakotvené bez ohľadu na výmeru v platnom znení zákona, zákona teraz platného.
Bod 6. V čl. I bod 41 znie:
"41.V § 11 ods. 5 v prvej vete sa slovo „desať“ nahrádza slovom „päť“.".
Odôvodnenie: Ide o vypustenie zmeny výrazu "vrátane pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia" jeho nahradením výrazom "po odpočítaní podielu pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia" navrhované vládnym návrhom zákona. Zmenou by totiž došlo k situácii, kedy by rozdiel výmery pôvodných a nových pozemkov v sebe nezahŕňal pozemky alebo ich časti potrebné na spoločné zariadenia a opatrenia, ale tieto podiely alebo ich časti by sa od-po-čí-ta-vali.
V ostatnom pozmeňujúci a doplňujúci návrh preberá úpravu vládneho návrhu zákona, podľa ktorého sa sprísňuje limit pre výmeru pozemkov, § 11 ods. 5, na plus-mínus 5 % z pôvodných 10 %, nakoľko tolerancie je možné bez problémov dodržať, avšak s výnimkou znovu pripojenia vety týkajúcej sa výmery do 200 metrov štvorcových, pretože prekročenie prípustného rozdielu v neprospech vlastníka je už zakotvené bez ohľadu na výmeru v platnom znení zákona.
Bod 7. V čl. II bod 3 v § 4 ods. 6 sa slovo „piatich“ nahrádza slovom „desiatich“.
Odôvodnenie: V súvislosti s úpravou navrhovanou v bode 9 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu bolo treba upraviť aj funkčné obdobie komisie, aby mal kto prípadný návrh na zmenu schváleného registra posúdiť pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu.
Bod 8. V čl. II v bode 6 v § 7 ods. 3 sa vypúšťa veta: „Rozhodnutie o schválenie registra sa doručuje verejnou vyhláškou.“.
Odôvodnenie: Takýto spôsob doručovania správny poriadok pripúšťa, nejaví sa byť náležitým, keďže schválený register môže predstavovať zásah do vlastníckeho práva účastníka konania, ktorý ho môže dať následne preskúmať súdom v zmysle platného aj nového znenia § 7 ods. 3. Preto je dôležité, aby sa vlastník, ktorý má často trvalý pobyt mimo obce, kde konanie o obnove evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim prebieha, mohol o rozhodnutí dozvedieť včas a prípadne aj sa domáhať svojich práv, ktoré by mohli byť poškodené na súde.
Posledný bod 9. V čl. II v bode 7 v § 7 ods. 6 sa slovo „piatich“ nahrádza slovom „desiatich“.
Odôvodnenie: Navrhuje sa predĺžiť lehotu na rozhodnutie o zmene údajov schváleného registra do katastra nehnuteľností vzhľadom na dĺžku iných súvisiacich a prebiehajúcich konaní, ktorých výsledok by mohol mať vplyv na údaje o vlastníckom práve zapísanom na základe takého registra do katastra nehnuteľností.
Toľko k prvému pozmeňujúcemu návrhu, to je ten dlhší. Tu si, vážení, napíšte, to je pozmeňovák č. 1, lebo mám ešte jeden pozmeňovací návrh, ktorý je podstatne kratší, takže ten dlhší, to je č. 1. A pani spravodajkyni potom odovzdám, ako chcem o ňom dať hlasovať. Takže hlasovať budeme o 7 a 9 spolu, 5 a 6 tiež spolu a samostatne bod č. 1, bod č. 2, bod č. 3, bod č. 4 a bod č. 8. Toľko k prvému môjmu pozmeňujúcemu návrhu.
A druhý, to je ten kratší, takže môžte si tam dať hore, kolegovia, č. 2. Ospravedlňujem sa, že sme to takto neupravili už v rovnopise.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka, Jána Mičovského a Mikuláša Hubu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky, Slovenskej národnej rady č. 330, tlač č. 833.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, sa mení takto:
V čl. I v bode 56 v § 13 ods. 5 sa slovo „nevyriešia“ nahrádza slovom „nevybavia“.
Odôvodnenie: Ide iba o terminologické spresnenie ustanovenia vzhľadom na ustanovenie § 13 ods. 6 vládneho návrhu zákona a súčasné znenie § 13 ods. 4 zákona 330/1991. Proste iba legislatívna úprava, aby to bolo jednotné, nevyriešia, vybavia. Toto je pozmeňujúci návrh č. 2, ktorý sme si dovolili predložiť k tomuto vládnemu návrhu zákona, a chcem veriť, že aj napriek rôznemu politickému spektru, toto není o politike, toto je o veci. Toto je o vlastníctve, toto je o vlastníctve, ktoré hovorí o tom, že nemá byť scudziteľné a nemôžme oň pripraviť ani v roku 2005, ani 2014 našich vlastníkov a našich občanov.
Takže, vážení, chcel by som vás poprosiť, aby tie apely, ktoré tu išli, aby sme si k tomu sadli a urobili to komplexne, ako vy radi hovoríte, aby to bolo, a by som povedal, aj s dlhším časovým rámcom, aby sme sa k tomu vojenskému priestoru Javorina vrátili tiež.
Navrhujem bod 19 na samostatné hlasovanie, pani spravodajkyňa, ako pán Zsolt Simon. Takže v takomto duchu by som na vás chcel apelovať, aby sme tento zákon v tejto veci doslova preorali ešte raz. Zároveň naše pozmeňujúce návrhy, myslím, že tiež sú, iba vylepšujú a precizujú kvalitu predloženého vládneho návrhu, kde aj staré veci niektoré myslím, že boli precíznejšie vyprofilované. Tak myslím si, že malo by to mať podporu aj u vás, ak hovoríte o veci a o skvalitňovaní zákonov.
Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Kolega Simon, naozaj urobili ste dobrý exkurz. A opäť je tu jeden zo zákonov, ktorý je relatívne v pohode, ale opäť cez výbor, cez pozmeňovák sa tuná vkráda niečo, čo môže spochybniť transparentnosť celého procesu vysporiadania s pozemkami. Obzvlášť, keď sa jedná o bývalý Vojenský obvod Javorina, kde ľudia ešte nemajú uspokojené všetky nároky. Áno, už sa na tom pracuje, už niečo je, niečo ešte nie je, niečo ani nebude, ale opäť je tu niečo také, že tento jeden pozmeňovák mi pripomína tak trochu schizofréniu. Na jednej strane deklarujeme navonok, že ideme ochraňovať našu pôdu aj povedzme pred cudzincami, ale na druhej strane ju v podstate berieme našim občanom. Teraz vystáva otázka, že komu ju chce následne štát prideliť. Naozaj by bolo dobré, keby neboli tuná vnášané takéto zmeny legislatívy, ktoré vnášajú pochybnosti o tom, ako sa bude s tou pôdou hospodáriť. A preto naozaj, ak niekto poukáže na to, ako vy, kolega Simon, že tento bod nie je dobrý, treba naozaj zvážiť jeho odsúhlasenie a naozaj diskutovať tak, ako nám to vždy kolega Číž opakuje dookola, diskutovať a naozaj po širokej diskusii pripraviť naozaj to znenie také, ktoré bude vyhovujúce v prvom rade pre občanov Slovenskej republiky a tým pádom aj pre štát.
Ďakujem.

Ďakujem. No ja sa tiež chcem pár slovami vyjadriť, že, ľudia, pozrime sa zase, čo sa tu deje. Toto je proste nespravodlivosť voči, poviem to takým slovom, voči bedači. Proste ľudia, ktorí ledva majú na to, aby si tu kúpili normálne jedlo, častokrát sú naozaj ľudia v problémoch až takto ďaleko. Veľakrát sa ľudia nevedia slušne obliekať, možno to trošinku, trošinku exegerujem, ale naozaj je to nespravodlivé. Ľudia zasa trpia, zasa sa niekto bude sťažovať, mne to pripadá ako vzájomné zdieranie. Jak keby na Slovensku zase niekto došiel na to, ako dobehnúť ľudí, zarobiť. Zase je to taký slovenský prejav vzájomného zderstva. Zasa nechutná zločinnosť sebe navzájom. Niekto proste prišiel na to, ako vytrieskať z toho peniaze.
Asi by sme menej voči tomu sa búrili, keby sme vedeli, že tie príjmy idú na zveľadenie nemocnice. Ale parkoviská sú verejné. O dvoch bratislavských parkoviskách mám vlastnú skúsenosť. Aj v ružinovskej nemocnici som prežíval so svojím synom niečo veľmi ťažké, bol som tam niekoľko hodín. Vtedy to bolo zdarma. Na Antolskej som tri mesiace mal syna v inkubátore, každý jeden Boží deň som tam išiel, aby som bol pri ňom, koľko by ma to bolo stálo? Naozaj si myslím, že toto je nespravodlivé.
Jednoducho tie parkoviská majú byť verejné a nesúhlasím s kolegom, že tam parkoval hocikto a ťažko sa to dá odlíšiť. Nemala by ísť skôr naša vláda, my tu proste hľadať, ako pomôcť ľudom, ktorí majú nejaké finančné problémy? V Británii, keď bolo obdobie chudoby po vojne, tak ja viem o tom, videl som to na vlastné oči, že vláda vymyslela program výroby lacných áut. To boli také trojkolesové autá, aby si to chudobní ľudia mohli kupovať a mohli sa pohybovať. My čo sme tu zasa vymysleli?
Takže ja ďakujem kolegom poslancom, že sa do tohto pustili a že to... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ja len toľko, že potom treba dobudovať tie parkovacie miesta, keď ich je málo, prepáčte mi taký vstup. Ale, no hej, na jednej strane Ústava Slovenskej republiky deklaruje to, že zdravotníctvo je zadarmo. Ale ono je to naozaj len v tej deklaratívnej forme, lebo to zdravotníctvo u nás dávno nie je zadarmo a to už bolo, nebolo zadarmo ani vtedy, keď tie Zajacove dvadsaťkorunáčky sa zaviedli a päťdesiatkorunové poplatky, ale dneska keby sme naozaj mali zaplatiť 70 halierov, hovorím v eurách, 70 centov, kolega to povedal, že ruky by sme bozkávali. Naozaj sa platia, drahé sú lieky, aj poplatky a ešte takú absurdnosť, ako platiť za parkoviská.
Ja podporím tento návrh zákona. Tak som sa, keď kolega to uvádzal, som sa tak trošku preniesol do susedného trošku vzdialenejšieho Nemecka alebo Švajčiarska, tam nie sú tieto poplatky. Ale aj tie zdravotnícke služby sú na vysokej špičkovej úrovni, aj tie služby samotné, aj samotné to zariadenie. To naozaj, keď už len vojdete do toho vstupného vestibulu nemocnice, spomeniem také malé mestečko Marburg, bol som z toho úplne unesený, hej. A mali ste k dispozícii tam aj prepravný vozík, ktorý keď potreboval imobilný tento pacient, tak mohol ho použiť, krásnej zelenej, žltej farby boli, nič nebolo spoplatňované.
Vychádzať v ústrety, naozaj myslím si, že ľudia majú dosť problémov, lenže ono na Slovensku je ten systém taký, že aj tie zákony prijímame, je to smutné, že to musíme hovoriť v Národnej rade o tom a predkladať tuná zákon, lebo naozaj sú špekulanti, ktorí zneužívajú ako tieto veci. Sú to verejné parkoviská, patria obci, VÚC-kam, alebo sú to štátne, tak v podstate naozaj nemajú byť spoplatňované. Áno, aj ten pacient nie je obslúžený v priebehu pol hodiny, ale niekedy to vyšetrenie trvá aj niekoľko hodín. (Potlesk.)

Ďakujem za reakciou. V podstate ty si mi dal aj otázku, aj si si na ňu zodpovedal, bolo to úplne super. Áno, toto je jedna z ciest, pôsobiť aj ako na misiách v rómskych komunitách.
Ale vráťme dôstojnosť týmto ľuďom. A my im túto dôstojnosť nevrátime tým, že im budeme ponúkať tuná vnútromaternicové teliesko a takýto spôsob antikoncepcie. Ale dôstojnosť im vrátime skrze prácu. Dajme im prácu. A ona klesne, tá pôrodnosť tam. Ja som o tom presvedčený, že aj to klesne. Lebo keď ten muž príde taký zmordovaný, urobený z tej práce a naozaj bude ako viac vyťažený, lebo ničnerobenie, no tak. Viete, ja som sa tak usmial, že k tomuto reprodukčnému zdraviu patrí pravidelný sexuálny styk. Ty si sa, pán doktor, usmieval tuná popod nos. Ale k tomu zdraviu patrí, ja si dovolím tak povedať, a to patrí aj opak, aj to je zdravé, a mať nepravidelný sexuálny styk. Je či nie?
Viete, ono to nie je len tak, že, prepáčte, keď teraz takto poviem, že kedy si zmyslím, vtedy môžem sexovať. Nie je to tak. Ani v manželstve to tak nie je, ani nikde to tak nie je. Lebo to potom by sme redukovali sex len na niečo živočíšne a pudové. Ale to je čosi, no, to by som musel ako dlho o tom rozprávať. Sexualita je jedinečná, neopakovateľná a túto nie je možné vidieť ani v inom živočíšnom druhu. Živočíšny druh sa správa naozaj pudovo, kdežto človek, tu to má byť sprevádzané predovšetkým láskou. A manželstvo, to je spoločenstvo lásky. Ak niet spoločenstva lásky, tak potom v podstate neprichádza ani to druhé. Neprichádzajú ani deti, lebo som egoista. Ale keď je spoločenstvo, tam, kde je spoločenstvo lásky, manželia sú otvorení aj pre prijatie detí. A plodom tohto ovocia, plodom lásky sú deti. A toto treba mať na pamäti, nie živočíšne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán podpredseda, dovoľte mi ešte niekoľko slov. Neboli faktické, no som myslel, že budú nejaké na kolegu.
Pekne si to povedal, aj pekne si to zhrnul. Aj to tvoje vyznanie oceňujem a je to aj také obdivuhodné, jak jedným dychom dodávaš, že praktizujúci katolík, zároveň aj obhajuješ vnútromaternicové teliesko, antikoncepciu. Ale dával som pozor a pekne si to, kolega, rozprával, tá nidácia je pre teba problémom vo svedomí. Áno, to je pravda, ja som to tak spomínal, ty si to tak trošku odbornejšie ako pomenoval, ale tá zygota, ktorá je oplodnená už práve vo vajcovode, a ty, pán doktor, to vieš veľmi dobre, o čom hovorím, a to je v podstate niekoľko dní pred tým, a to je nejaký proces, keď to vajíčko prichádza do tej maternice a v podstate to vnútromaternicové teliesko pôsobí tak, že už oplodnenému vajíčku, teda tej zygote, to vajíčko je delené, samozrejme, tie bunky sa delia, teda je to počatý nový život, je tam človek a to vnútromaternicové teliesko pôsobí miniaborčne, teda bráni uhniezdeniu toho oplodneného vajíčka, teda toho, možno to tak, aby to ľudia pochopili, dieťatka, počatého nového života, bráni uhniezdeniu, tej nidácii, v maternici a toto je ten vážny problém. Toto je naozaj vážny etický problém.
To, že niekto má tú antikoncepciu a rozhodol sa pre ňu, prosím, je to jeho slobodná voľba. Ak má to vedomie a ide touto cestou, ale my to nepredkladajme ako zákon, že my tuná teraz budeme to predkladať, že to je čosi dobré, čosi pozitívne a dokonca že to budeme hradiť z verejného zdravotníctva.
Znova zopakujem, plodnosť nie je chorobou. Ak je ktosi neplodný, či už muž, alebo žena, a hradí sa takýto zákrok z verejných zdrojov zo systému zdravotníctva, je to namieste. Ale niekoho o tú plodnosť v podstate oberať. Koľkokrát sa stáva v živote tak, že práve dôsledkom užívania antikoncepcie, nechcem nikomu do svedomia tuná vstupovať, ani tým ženám, jak možno kolega Kaník to tu spomínal, išiel, odbehol vonku, že jakí sme to kresťania, lebo odsudzujeme tieto ženy. No, ja to vám poviem takto, aby ste to tak pochopili, ja neodsudzujem a neodsúdim ani prostitútku. Tá, ktorá, hej, predáva svoje vlastné telo. Neodsudzujem ju. Ale nepoviem, že robí správne. A v tom je ten zásadný problém. To, že to robí, robí čosi, s čím ja nesúhlasím, a je to nesprávne a dovolím si to povedať. No skús ty slúžiť so svojím telom niekomu druhému. Tuná kolega Novotný, kolega Kaník, že či by to robil, alebo kolegyňa Horváthová. Je to ťažké. A teraz odsúdiť toho druhého, lebo to robí a sa dal na tú prostitúciu, tak to je naozaj čosi, čo nie je v poriadku, ale neodsudzujem toho človeka, hej. Niekedy človek môže akurát tak vzbudiť si nejak tak možno tú ľútosť a poľutovať toho človeka. Ale nepoviem mu, že si na správnej ceste.
A my sa bojíme tuná práve aj mladých ľudí vychovávať a viesť k tomu, aby v podstate viedli aj ten predmanželský život, aby bol zdržanlivý. Dneska je to staromódne a možno to vyznieva veľmi smiešne. Ale vidíte, takí Afričania to pochopili. Z tých, z ktorých sa smejeme a hovoríme, že to sú také rozvojové krajiny a koľkokrát tu dehonestujúco boli označené tieto krajiny, lebo majú vysokú pôrodnosť a tak ďalej, ale v boji proti AIDS, a to je svedkom tá Uganda, zopakujem to tretíkrát, tak sú úspešní, úspešní sú v boji proti chorobe AIDS, kde vlastne za 20 rokov bol pokles viac ako, no teda približne tie dve tretiny. Neni to vďaka tej antikoncepcii, lebo používali sa na to nízkoprahové, nízkoprahové programy, kde vychovávali tých mladých ľudí a deti, a teda aj manželov, aby žili v podstate zdržanlivo predmanželsky, ale aby nežili promiskuitným spôsobom života, to je problém tej Afriky. Tam je aj mnohoženstvo, je to veľmi ťažké, je to veľmi náročné.
Ale James Dobson to hovorí, nebojme sa týmto mladých ľuďom toto predostrieť, to je ten ideál. Ja viem, že sa ťažko dosahuje. Tak ako aj kolega Novotný to povedal, že ako kresťan a má s tým ako problém, však aj ten etický a zas na jednej strane obhajovať aj jedno, aj druhé, tak potom tí ľudia sú naozaj veľmi pomýlení z toho, že vlastne čo obhajujeme tuná.
Ja som sa prihlásil ešte raz do tej rozpravy, lebo ja som v tom prvom vystúpení, ja som, a dávam taký návrh v podstate v zmysle zákona o rokovacom poriadku, § 73 ods. 3 písm. b), aby sme nepokračovali v tomto rokovaní, pretože je si myslím, že je to, práve tento zákon by bol diskriminačný, diskriminačný voči tým všetkým ľuďom, ktorí platia do verejného zdravotného poistenia a z našich peňazí teda, aj z mojich peňazí majú byť platené v podstate antikoncepcia, ktorá veľakrát neraz spôsobuje aj trvalú neplodnosť, ale spôsobuje zdravotné problémy a zas len zaťažuje tento systém.
Kto sa, ešte raz hovorím, zopakujem, ak sa niekto rozhodne pre takýto spôsobom antikoncepcie, prosím, je to jeho slobodná voľba. Ale predostierať to tuná, že koľko kolegýň by tu zdvihlo v tejto sále a používa antikoncepciu ako vnútromaternicové teliesko a možnože by sa priblížilo k polovici, ako to kolega Kaník povedal, no ja si myslím, že toľko rúk by tuná sa nezodvihlo. A teraz že poslanci na to majú a manželky poslancov na to majú, parafrázujem kolegu Kaníka, a tí chudobní ľudia na to nemajú.
No ja som si položil takúto otázku. No to je, to sú také paradoxy, hej, že teda na poslancov poukážeme, tí na to majú finančne, ale tí chudobní na to nemajú, preto im to hraďme vo výške 200 eur z verejného zdravotníctva. Ale tí istí chudobní, a to viete veľmi dobre, kolegovia, aj keď ste spomínali tie rómske osady a ako Rómovia žijú a to je ich životný štýl, a ja sa pýtam - odkiaľ majú na alkohol, odkiaľ majú na drogy, odkiaľ majú na hráčstvo? A tu nie je ten problém. Áno, aj mne je to veľmi ľúto, že sa tieto deti rodia do blata. Ale my vylievame špinavú vodu z tej vaničky aj s tým dieťaťom. A to je problém. Treba sa zamyslieť nad tým, ako to blato z tej ulice odstrániť, teda odstrániť tú chudobu, tú biedu. A toto je cesta.
Spomínaná Lomnička, Rakúsy, však ja som z východného Slovenska a sú mi to blízke ako obce. Ale choďte sa pozrieť do tej Lomničky. Tam sa začal taký projekt veľmi nenápadnou formou, sú to rehoľné sestry, ktoré priamo v misijnej službe slúžia ako týmto ľuďom, a sú tam zapálení kňazi, ktorí sa stávajú jedni z nich a slúžia týmto ľuďom. Ale ten proces sa neukáže zajtra, o týždeň, o mesiac, ale je to proces ako dlhodobý. Dlhodobý. Ja viem, že je veľmi náročný, ale toto je spôsob, toto je cesta. To nie sú menejcenní občania, Rómovia, nie sú menejcenní. Treba ich vychovávať aj vzdelávať, aby boli naozaj užitoční a potrební pre túto krajinu. Je ponižujúce pre každého človeka, nielen Róma, pre každého toho, kto nemá prácu. Tá práca, to nie je len mať peniaze, ale pozdvihuje tvojho ducha. Napĺňa ťa vnútornou aj silou, aj uspokojením. A to je to, že ja som užitočný aj pre tých druhých. Čím? Svojou prácou a prikladám v podstate ruku k dielu.
Zareagujem tuná aj na kolegu Hlinu. Nakoľko Dodo to tu opakuje, tak aj ja sa vrátim ako k tomu, maternica ako výrobný prostriedok. No ja to poviem a dám, skúsim to dať na správnu mieru. Ja si dovolím povedať, že, chvalabohu, maternica u nás na Slovensku stále nie je, nie je tým výrobným prostriedkom. Výrobným prostriedkom maternica je vo svete. A to je to, kedy sa už prenajímajú maternice a kupujú sa, hej, že vynosia to dieťa, objednám si ženu a tú maternicu a donosí a porodí dieťa úplne iná žena. Je to výrobný prostriedok a to je biznis. To je naozaj hnusný biznis.
Ale tak jak som to povedal, znova to zopakujem, ak si myslí, že toto je biznis, no tak prijmi nejakých sedem, osem detí. Máš na to odvahu? Však dostaneš aj ty tie peniaze, prijmi ich. Urobíš to kvôli peniazom? To je veľký omyl. To je určite veľký omyl, že len kvôli peniazom, aby títo ľudia prijímali tieto deti. Treba, aby títo ľudia mali naozaj prácu, dať im zmysel života. Toto je vážny problém a nad tým sa máme poslanci Národnej rady tuná zamýšľať a nepredkladať tuná takého návrhy zákona, ako je zákon tuná o vnútromaternicovom teliesku. Myslím si, že sme na omyle.
Mnohodetnosť že je prejavom chudoby, mám tu takú poznámku, no. Áno, môže byť, ale nemusí to byť. To neplatí to stále, hej. Ak máme na mysli, a to väčšinou máme na mysli, keď tu poslanci Národnej rady vystupujeme od toho rečníckeho pultu, tak to hneď mnohodetné rodiny sú rómske rodiny. To je ako také synonymum, to rovná sa, hej. Ale neni to stále tak. A to nemusí byť stále ako chudoba. Aj tam, kde je viac ako detí, naopak, to môže byť veľké, obrovské požehnanie pre danú tú rodinu. Je jednoducho, aj skúsenosť to ukazuje, že mnohopočetné rodiny, ktoré boli, tak skvelí, jedineční ľudia, práve z týchto početných rodín vyšli vynálezci, hudobníci a podobne. Myslím si, že nemusím tu byť taký, úplne ako prechádzať do detailov.
A to pochlebovanie, odpusť mi teraz, kolega, keď si to tak Dodovi Hlinovi povedal, že máš absolútnu pravdu. Nemá. Ani ja ju nemám, absolútnu pravdu. Absolútna pravda de facto neexistuje, absolútnou pravdou je len Boh.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán poslanec, za váš príspevok. S viacerými vecami, trošku ma prekvapilo, že ste smutný z toho, že sme tam dali aj niektoré medzinárodné dohovory. Táto dôvodová správa vôbec nemala za cieľ ideologicky sa venovať určitým veciam, ktoré ste tu spomenuli. Všeobecné odporúčania Výboru pre odstránenie diskriminácie žien č. 21 je tu spomenutý, tieto všeobecné odporúčania sú spomenuté len preto, že medzi nimi je ukotvené a my sme sa zaviazali, že sa budeme snažiť o dosiahnutie týchto cieľov a odporúčaní. Okrem iného je tu ukotvené aj dostupnosť bezpečných a spoľahlivých antikoncepčných metód. A my práve napádame dostupnosť pre určité skupiny žien, ktoré si nemôžu dovoliť isté formy antikoncepcie. Pre nič iné, nič viacej za týmto sme nevideli, ani preto sme to nespomínali, aby sme otvárali niektoré ďalšie témy. Chápem vaše obavy, ale myslím si, že v tomto prípade nie sú namieste.
A čo sa týka definície reprodukčného zdravia, máme ho tam aj zadefinované, že sa rozumie tým "stav úplnej fyzickej, mentálnej a sociálnej pohody a nielen chýbanie ochorenia alebo poruchy vo všetkých prípadoch, ktoré sa vzťahujú k reprodukčnému systému, k jeho funkciám a procesom".
Chcela by som vás tu trošku upozorniť na to, že reprodukčné zdravie, to nie je len sexuálne zdravie, schopnosť viesť uspokojivý, a teda pravidelný sexuálny styk a schopnosť plánovať si rodinu, tak ako si želajú tí partneri, mať deti vtedy, kedy chcú, ale sú to bazálne veci, ako je ochrana reprodukčných funkcií, ochrana pred infekciami, ochrana pred HIV, pred inými sexuálne prenosnými ochoreniami. A tu teda vám chcem pripomenúť, že toto veľmi vplýva na celkové zdravie v populácii. Čiže to reprodukčné zdravie má širší význam. A medzi jednu z týchto vecí patrí aj to, čomu sa venujeme v tejto novele zákona. Takže nie je to čisto obmedzenie len na... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)