Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Martin, ja len toľko, že je to naozaj pekný pocit, keď vidíš, ako ti strom rastie pred očami. Ja si pamätám, ako som prišiel na základnú školu a my sme dostali vtedy pridelené, že vyberte si tuná nejaké malé stromčeky, tam sa osadila taká nálepka, resp. taký kus plastu s mojím menom, a my sme sa potom o tie stromy starali, aj sme to nejako oštikávali, aj to rástlo, ja som pridelený agát a naozaj som ho sledoval počas celého, celej školy ako rástol, dokonca ešte aj potom, lebo som býval neďaleko pri škole a tou cestou som chodieval dosť často. Je to naozaj pekný pocit. Dokonca som na Slovensku vysadil, sa mi podarilo vysadiť už viacero stromčekov, aj v Tatrách nejaké borovice sme sadili a dokonca sa mi podarilo vysadiť stromčeky aj v Mexiku v rámci jedného folklórneho festivalu nás tam nahnali na jeden kopec, no a akože symbolicky posadiť, no tak ostatné súbory naozaj len symbolicky a my sme to zobrali s takou bravúrou a vysadili sme im tam štvrť toho kopca. Takže je to naozaj príjemný pocit, len sa musím ísť potom pozrieť, ako to rastie.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predkladateľ, pán spravodajca, kolegyňa a kolegovia, vážení hostia, ja tiež voľne nadviažem na môjho predrečníka kolegu Hubu, kde ten význam lesa niekedy je veľmi podceňovaný a braný tak, že no veď my ho tu máme, tak čo sa deje, hej, je tu a hotovo. U mňa tiež není strom kubík dreva, u mňa tiež je strom zdrojom života, zdrojom nádeje, zdrojom budúcnosti a moje prvé slová, keď som sa mal tú česť stretnúť s ministrom životného prostredia ešte v minulej vláde, tak som sa ho opýtal, že čo je pre vás kubík dreva. Ak je to iba biznis, tak nemáte tu čo robiť a on povedal, že nie je to tak, tak som veľmi rád, že aj ministri si to v niektorých volebných obdobiach uvedomujú.
Ale poďme k veci. Som veľmi rád, že môžem tu byť spolupredkladateľom pri tomto podľa mňa veľmi významnom pozmeňujúcom návrhu ku zákone o lesoch, a ako tu už bolo spomínané, ten výberkový spôsob hospodárenia, to je nejaká nádhera, proste, to je krása. Tak si predstavujem tvorbu slovenských lesov v ďalšej budúcnosti, a ako tu bolo spomínané, kto nebol na tomto našom prieskume poslaneckom, ktorý sme teraz urobili, tak má čo ľutovať, pretože bolo to jedno z najkrajších takých lesných zákutí, ktoré ja som doteraz videl, a stopercentne, keď sa to už dostalo aj do zákona, ako to bolo tlmočené predkladateľom, tak je to veľká výhra pre budúcnosť Slovenska.
Chcel by som sa trošku podeliť s jednou mojou skúsenosťou, a to takou, že mal som, resp. mám knihu, ktorú mi darovala naša tajomníčka, ktorá, teraz voľne interpretujem, ktorá má názov Muž, ktorý sadil stromy. Je to veľmi zaujímavá knižočka, ktorú keď začnete čítať, tak ju musíte dočítať do konca. Není hrubá, ale odráža to, čo by mal človek robiť v postavení akože vládcu tejto Zeme a v postavení ku stromom a rastlinám ako takým. Voľná interpretácia moja asi bude, nebudem vás dlho zdržovať, proste na rozhraní Francúzska a Španielska, jak si dobre pamätám, bola nejaká náhorná plošina a hovoríme o období asi rokov 1905 až 1950, resp. nejakých '60 minulého storočia, kde prakticky nejaký turista zablúdil do lokality, do tejto náhornej plošiny, kde viac-menej vyprahnutá zem, nikde, nič, sem-tam nejaký kríček, sem-tam nejaká tráva a si predstavte, že to bolo tak vyprahnuté, že ani dejiny vojen, ktoré tam boli, aj prvá svetová, aj druhá svetová vojna, do tohto územia nešli, to znamená obišli to, lebo vedeli, že tam nič není, tam nič nerastie, tam je to doslova katastrofa. Na a si predstavte, že tento turista náhodný, ktorý viac-menej tento priestor objavil tiež náhodne a už bol na pokraji síl, našiel tam nejaký zrub, v nejakej tej rokline a zistil, že tam niekto žije. Bol to jeden človek, ktorý prakticky sadil tie stromy. Predstavte si, že tento človek celý svoj život zasvätil tomu, aby každé, väčšinou to boli žalude, teda duby, aby každé semienko teda, ten žaluď, aby proste prešiel, aby vedel, že musí ho zachovať, a sadil rok čo rok, deň čo deň, jeho náplň života bola sadiť stromy. A si predstavte, tento človek vysadil desaťtisíce stromov za svoj život v tejto náhornej plošine, ktorá bola pre ľudský organizmus neobývateľná v takej, v takom komforte, ako my si to predstavujeme, prakticky on urobil to, že po nejakých tých, po jeho životnom údele, ktorý mal, že sadil tie stromy, tak si vedel, že bude tie stromy tam sadiť, tak tá oblasť sa stala obývateľnou pre ľudskú spoločnosť a vznikli tam niekoľko desaťtisícové mestá, ktoré, žiaľ, si ani neuvedomujú, čo to bolo predtým, a to spôsobilo nič iné, len výsadba stromov a lesov. To znamená, to je taký fenomén, ktorý tu máme, ktorý mení ráz a možnosti aj ľudskej spoločnosti, kde môže obývať, kde nemôže obývať a môžem povedať, že Slovensko, chválapánubohu, má to zalesnenie také, aké má, a ja stále, aj ja som majiteľom lesa, stále, keď prídem do lesa, sa pokloním a vzdám mu hold, že česť a chvála, a bol by som veľmi rád, keby sme takto sa k našim lesom správali, ako to, čo tu máme dané, ktoré sme zdedili od našich predkov, a nemali by sme o túto krásu ochudobniť ďalšie generácie, ktoré prídu po nás. To je zmysel života, lesa na Slovensku podľa mňa, aby sa Slovák prebral a povedal, že áno, ten les tu musí prežiť aj mňa, a čo je krajšie, keď si môžete prísť, keď ho posadíte ako 20-ročný a prídete na sklonku života a zistíte, že ten strom má 70-80 rokov, a to ostane po vás, to vás prežije. Už nechcem hovoriť o stromoch, sú teda v exotických krajinách, kde máme 500-800-ročné stromy. U nás ja som zatiaľ registroval nejaké 300-400-ročné, ktoré máme plus-mínus, nech ma kolega opraví, ale myslím si, že tieto stromy, keby vedeli hovoriť, tak to by boli akože teda histórie, čo sa tu pod nimi dialo, čo v našich lesoch behalo, lietalo, takže myslím si, že to je tá história, o ktorú by sme nemali prísť a ochudobniť ďalšie generácie. Takže som veľmi rád, že takáto novela tu je a že som jej teda spolupredkladateľom s kolegom Mičovským aj s ďalšími našimi kolegami a kolegyňou, a verím, že poslanci vládnej strany SMER napriek politickému spektru dajú zadosť týmto našim návrhom, ktoré sme tu predniesli, a myslím si, že les si zaslúži aj po stránke iných funkcií, nie iba toho dreva, patričnú vážnosť, a ľudia si to musia uvedomiť, že keď tu nebudeme mať les, tak aj s ľudskou spoločnosťou na Slovensku bude už veľmi na pováženie, ako vlastne my tu budeme fungovať a ako vlastne naša krajina bude vyzerať.
Takže dovolím si požiadať o podporu tejto novely zákona. Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

Vážený pán predseda, dámy a páni, budem stručný. Uvažoval som, že aké motto by sme dali tomuto návrhu zákona, a napadlo ma, že by sa mohol volať Naše lesy sú oveľa viac ako len fabrika na drevo. V návrhu zákona, v súvislosti s ktorým mám byť tu česť byť jedným z predkladateľov, sa venujeme len trom z mnohých okruhov problémov, ktoré trápia a sužujú naše lesy, ako aj všetkých tých, ktorým na lesoch záleží a majú k nim pozitívny vzťah, či už ide o vzťah viac úžitkový alebo viac takpovediac duchovný. A všetky tieto tri okruhy problémov, ako už tu bolo veľmi jasne povedané predrečníkom a hlavným iniciátorom a autorom tohto návrhu, kolegom poslancom Mičovským, priam volajú, už dlhodobo volajú po riešení. Táto naša legislatívna iniciatíva aj v prípade, ak bude úspešná, nezmení veci a situáciu v našich lesoch zo dňa na deň. Takéto ilúzie si, samozrejme, nerobíme, ale napriek tomu s ňou prichádzame a prichádzame s ňou v presvedčení, že môže naštartovať pozitívne procesy a zmeny, ktoré našim lesom naozaj pomôžu.
Na tom, že budeme podporovať výberkový spôsob hospodárenia v hospodárskych lesoch všade, kde je to len trochu možné, sme sa zhodli po návšteve takto obhospodarovaných, priam vzorových lesov pod taktovkou pána lesníka Alcnauera a jeho nasledovníkov v smolníckych výberkových lesoch a nie náhodou práve skupina poslancov a poslankyne, ktorí sme boli účastníci toho nezabudnuteľného poslaneckého výjazdu do týchto lesov, sa stretla pod návrhom tohto, tohto zákona. V dôvodovej správe k tomuto návrhu sa odvolávame na troch pánov profesorov, ako tu už bolo povedané, Zachara, Papánka a Čabouna. Práce pána profesora Zachara sme na vysokej škole používali namiesto učebníc, veľmi často som ich citoval, používal som ich ako zdroj inšpirácie vo svojich prvých štúdiách a v diskusiách a polemikách s mojimi názorovými oponentmi a boli mi často veľkou oporou a práve možno povedať, najmä v tých oblastiach, ktoré sa, ktorých sa dotýka aj tento návrh zákona, a to pri obhajobe tých tzv. mimoprodukčných funkcií lesa. Uňho to bol najmä dôraz na retenčnú, teda pôdozádržnú, resp. protipovodňovú v dôsledkoch funkciu lesov a protieróznu funkciu a, samozrejme, aj komplex ekologických funkcií lesa. Ale oči - z hľadiska práve tej tretej časti tohto návrhu, teda z hľadiska toho, čo tu nazývame komplexné funkcie, ale predtým sa nazývali mimoprodukčné alebo tiež celospoločenské - mi otvorili najmä práce pána profesora Papánka, ktorý už pred niekoľkými desaťročiami definoval a vedecky zdôvodnil formulu, že tieto funkcie sú rádovo teda trojnásobne dôležitejšie ako samotná produkcia dreva. Ak to tvrdil pred niekoľkými desaťročiami, dnes to platí, odvážim sa povedať, dvojnásobne.
Iste môžme sa sporiť o tom, že nie každý les je rovnaký alebo nie je les ako les a že teda táto formula neplatí nejako rigídne a všade rovnako. Ale nespomínam si, že by niekto seriózne spochybnil oprávnenosť tohto tvrdenia o dôležitosti mimoprodukčných funkcií, ktoré je dokonca niekoľkonásobne väčšia ako, ako tá funkcia produkcie dreva. Všetci to teda viac-menej uznávame, nedávno sme na túto tému konala aj zaujímavá vedecká konferencia v blízkosti Zvolena, čiže nášho epicentra lesníckeho výskumu, čo som veľmi rád inak, opäť zúčastnil sa okrem iného pán kolega, pán kolega Mičovský a aj pán kolega Lebocký, takže mali sme zastúpenie aj náš výbor, aj Národná rada, aktívne zastúpenie, čo som veľmi rád. Takže nechcem upierať odbornej lesníckej komunite, že by sa týmto problémom nezaoberala. My sa tak nádejame trošku, že sme k tomu nepatrne prispeli našimi iniciatívami, ale veríme, že z týchto ad hoc podujatí sa naozaj stane nová filozofia, ktorou sa budú riadiť nielen odborníci v lesníckom výskume, ale najmä lesnícka prax.
Čiže v čom je problém, keď všetci uznávame dôležitosť týchto funkcií, že v praxi zväčša stále len pristupujeme k tým lesom ako k tej zásobárni dreva, a to napriek tomu, že opäť už dlhé roky tu máme aj kategórie lesov ochranných a lesov osobitného určenia, kde priamo už v názve týchto kategórií je zakotvené, že plnia aj alebo najmä iné funkcie ako len tieto drevoprodukčné.
My sme z takých didaktických dôvodov, ale myslím, že sme dobre urobili, doplnili do dôvodovej správy aj taký heslovitý výpočet toho, aké sú tieto mimoprodukčné funkcie. Vychádzali sme alebo teda po našom, alebo súc inšpirovaný práve profesorom Čabounom, používame ten terminus technicus komplexné funkcie lesov alebo komplexná funkcia lesa práve preto, že ako správne poukazuje pán profesor, aj mnohé iné funkcie majú charakter produkčných a takto sa dostávajú ako keby tým označením mimoprodukčné do nejakého defenzívneho postavenia.
Takže dobre, komplexné funkcie. A teraz vymenujem len niektoré z nich vybrané:
- pôdotvorná funkcia, čiže vplyv lesov na tvorbu pôdy, pôdu ovplyvňujúca funkcia, vplyv na vlastnosti pôdy, ďalej sú vypočítané, vyrátané tie vlastnosti pôdy, vplyv na produkčnú schopnosť pôdy, potom pôdoochranná funkcia, ktorá sa člení na protieróznu, protideflačnú, protizosuvnú, protitransportnú a brehoochrannú;
- atmosférické funkcie - vplyv na zloženie vzduchu, vplyv na čistotu ovzdušia, na vlhkosť vzduchu, ionizáciu vzduchu, svetelné pomery, tepelný režim, pohyb vzduchu;
- hydrické funkcie, čiže vplyv drevín a ich spoločenstiev na vodu, retenčná funkcia, čiže vplyv na zadržiavanie zrážkovej vody lesmi, akumulačná hydrická funkcia, vplyv na hromadenie vody, retardačná funkcia, vplyv na spomaľovanie odtoku - tak nesmierne aktuálnych súvislostí s povodňami v uplynulých rokoch, regulačná hydrická funkcia, vplyv na vyrovnanosť odtoku vody, detto súvislosť s povodňovým rizikom a ich zmierňovaním, vodoochranná funkcia, vplyv na kvalitu a hygienu vody, vplyv na mútnosť tokov a zanášanie nádrží.
Nechcem vás zaťažovať všetkými tými funkciami, nakoniec máte ich v tej dôvodovej správe, len obávam sa, že málokto ju tak dôsledne čítal, tak si dovolím predsa len vypichnúť niektoré tie funkcie, niektoré z nich si uvedomujeme, niektoré možno ani nie, hoci sú nemenej dôležité, napr. fytobiotické funkcie, vplyv na fytodiverzitu, teda na rozmanitosť rastlín, na produkciu rastlín, na kvalitu a kvantitu dendromasy, vplyv na vytváranie prostredia, potravinový vplyv na rastliny, vplyv na ekosystémové vzťahy, takisto vplyvy v oblasti zoodiverzity, vplyv na rozmanitosť živočíchov, produkciu živočíchov, potravinový reťazec a tak ďalej a tak ďalej.
Čo si takmer nikto z nás neuvedomuje, a je to nesmierne dôležité, sú mikrobiotické funkcie, čiže vplyv drevín a ich spoločenstiev na mikroorganizmy, opäť by som vás mohol tuná zaťažiť ešte pár minút výpočtom tých rôznych kategórií mikroorganizmov, ale nechcem, nechcem to robiť. Ja som to všetko zrekapituloval len preto, aby som naozaj zdôraznil tú rôznorodosť a obrovský význam komplexných funkcií lesa, ktoré naozaj často redukujeme len na tú jednu funkciu produkcie dreva, čím najmä v situácii, keď práve tie ostatné funkcie sú stále dôležitejšie a ten les je stále zraniteľnejší, čím ideme do slepej uličky, a možno povedať, že existenčne ohrozujeme nielen lesy, ale celú našu existenciu, ktorá je od nich do značnej miery závislá. Ďakujem pekne.

Ja sa ospravedlňujem, neviem, či ešte môžem, ale pri hlasovaní č. 256 som sa pomýlil a chcel som sa zdržať.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené kolegyne, vážení kolegovia poslanci, dovolím si uviesť zákon v mene skupiny poslancov, ktorý je novelou zákona o lesoch č. 326/2005 Z. z. s tým, že táto skupina poslancov je tvorená poslancami pánom Hubom, pani Mezenskou, pánom Kadúcom, pánom Feckom a mnou.
Ak by sme chceli v úvode povedať niečo jednoduché, tak asi toľko, že tento zákon je s istou súvislosťou so 700-ročnými tradíciami lesníctva, ktoré keď by sme chceli vyjadriť líniou, tak je to progresívna stále stúpajúca čiara, kde stredoveké poznatky postupne dostávali svoje nové a nové kvalitatívne vylepšenia. Niekdajší panovníci našej krajiny, resp. územia, na ktorom sa dnes Slovensko nachádza boli rozumní ľudia, ktorí vedeli celkom racionálne zvážiť, že riziká a straty, ktoré vyplývajú z hospodárenia v lesoch, sú hodné zreteľa, a na vrchole tohto prúdu rôznych poznatkov dnes stojí vec, ktorú dávame v našom návrhu novely zákona o lesoch do pozornosti ako špičkový spôsob hospodárenia, ktorý je možný po skúsenostiach s hospodárením holorubným a podrastovým považovať naozaj za vyvrcholenie, ktoré bude na dlhú dobu ovplyvňovať hospodárenie nielen lesníkov, ale aj všetkých, ktorí majú na starosti hodnoty krajiny pre 21. storočie.
Takže tá prvá časť nášho návrhu, by som si ju dovolil nazvať strategickou, týka sa spôsobu hospodárenia, ktoré je charakterizované výberkovým spôsobom. Keďže som o tomto spôsobe tu tu rozprával veľakrát, nebudem to teraz opakovať. Skôr je dôležité povedať niečo iné, čo veľmi rád zdôrazním. Keďže sa stalo, tak ako sa stalo, že na tejto schôdzi sa zbehli dve novely zákona č. 326, naozaj to nebola nejaká úmyselná kombinácia z našej strany, ale náhoda, tak sa stalo aj to, že niektoré veci sme riešili paralelne s vládnym návrhom, resp. vládny návrh prišiel v tom istom čase, keď prichádza aj náš poslanecký návrh, a ja by som v tomto čase chcel zdôrazniť jednu zásadnú vec a to je to, že sme sa obidve strany v tomto prípade - aj vládna, aj opozičná - zhodli v tejto zásadnej veci, ktorá vytvára prvú časť tohto návrhu zákona, a to je priorita výberkového hospodárskeho spôsobu. Ja viem, znie to trocha umelo, technicky, ale zdôrazním len to, čo je dôležité povedať. Je to hospodársky spôsob, ktorý zásadným spôsobom ovplyvní všetkých obyvateľov našej krajiny, zďaleka len nie lesnícku prácu, ale doslova všetkých obyvateľov pre celé 21. storočie, pretože rieši veľmi elegantným, efektívnym a naozaj múdrym spôsobom otázky, ktorým sa nevyhneme, otázky ekologické, ekonomické, klimatologické aj spoločenské, ktoré veľmi bezprostredne súvisia s hospodárením v lesoch. No a tá súvislosť tých dvoch zákonov je v tom, že keď som pred časom navštívil Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a požiadal som ich, aby skúsili sa pozrieť na tento výberkový spôsob ako na strategickú záležitosť, ktorá vysoko presiahne obdobie tohto zoskupenia politického alebo parlamentného a ktorá bude naozaj ovplyvňovať život v tejto krajine. Tak som rád, že táto vec bola vypočutá, pretože sa stalo to, že veľmi podobným spôsobom, ako to tam riešime v našom návrhu v prvej časti, už vložilo ministerstvo do svojho návrhu, ktorý sme tu prerokovali pred niekoľkými dňami, a tie rozdiely, ktoré tu sú, sú pomerne nenápadné. Jednoznačne výberkový hospodársky spôsob aj vládny návrh charakterizoval ako návrh, ktorý sa uplatňuje, alebo spôsob, ktorý sa uplatňuje všade tam, kde sú pre to vytvorené podmienky, alebo tam, kde takéto podmienky je možné vytvoriť, a to je teda skoro na celom území, v 41 % lesov, ktoré pokrývajú územie Slovenska. Nesmierne dôležitý fakt, dôležitejší ako možno v tejto situácii a v tejto chvíli sa domnievame, pretože ak by sme rozšírili tú nejakú predstavu grafickú, že kde všade sa môže ocitnúť lesný hospodár, od jedného extrému, keď povieme, že bez zásahu absolútne nechať lesy na matku prírodu, až po ten druhý extrém, hospodáriť vždy a všade so zámerom dosiahnuť maximálny zisk, tak tento výberkový spôsob je tým neuveriteľne efektívnym, ktorý dokáže uspokojiť tak ekológov, ľudí, ktorí ozaj veľmi citlivo vnímajú všetky zložité súvislosti lesného ekosystému, ale aj ekonómov, ktorí povedia, no, chceme mať nízke náklady a vysoké tržby. Tento spôsob je, ja si ho dovolím nazvať, aj keď to nebude presné skutočne, istým perpetuom mobile na rozumné hospodárenie na najbližších 100 rokov a je to teda v tejto chvíli oveľa väčšia vec, ako sa domnievate, resp. ako sa možno domnievať, že sme sa zhodli. To, že to teda bola naša istá aktivita poslaneckého klubu Obyčajných, že sme takýto návrh ministerstvu dali, to je polovica úspechu. Druhá polovica je tá, že takýto návrh bol vypočutý a zakomponovaný, takže ja skutočne považujem za svoju veľmi radostnú povinnosť poďakovať tým ministerským úradníkom ministerstva pôdohospodárstva, ktorí vypočuli náš návrh, a do svojho návrhu vládneho túto vetu zakomponovali. Takže prvý bod by sme mohli veľmi rýchlo uzrieť, poďakovaním, že keďže už to bolo aj predmetom vládneho návrhu, môžme sa domnievať, že či už z jednej, alebo z druhej strany, úspech v podobe presadenia výberkového hospodárskeho spôsobu v systéme práce lesníkov na Slovensku bude od tejto schôdze zabezpečený a je to niečo, čo naozaj dáva veľmi dobré perspektívy pre všetkých nadšencov, ktorí doteraz týmto hospodárskym spôsobom sa zaoberali, len ktorí to robili tak, ako keby to boli len nadšenci, ktorí majú svoje hobby, a teraz týmto požehnaním zákonným dostáva ich aktivita naozaj punc veľmi dôležitej, kvalitnej špičkovej lesníckej práce. Toľko k prvej časti.
V druhej časti nášho návrhu, túto by som už navrhol nazvať ani nie strategickou, ale veľmi aktuálnou a akútnou. Je to otázka spracovania náhodnej ťažby, ktorú riešime tak, aby paragraf č. 23 bol upravený, a to spôsobom, ktorý umožní lepšiu kontrolu orgánov štátnej správy na úseku lesného hospodárstva, kontrolovať oprávnenosť spracovania kalamity, teda tú náhodnú ťažbu. Máme za to, že aj keď absolútna väčšina všetkých lesných hospodárov a lesomajiteľov, povedzme 99 % hospodári tak, že nemusíme vyjadrovať obavu, že by práve kalamita bola práve predmetom akého si zneužívania, ale ostáva tu minimálne 1 % symbolické. Nie je dôležité, či je to jedno alebo desať, ale evidentne moje skúsenosti potvrdzujú, že vôbec nemožno takúto eventualitu vylúčiť, ľudí, ktorí dokážu kalamitu použiť na zištné ciele. A to, že zákon nedostatočne myslel na takýchto ľudí považujeme za chybu, a preto sme si dovolili navrhnúť v tomto druhom zásadnom bode našej novely to, že zákon je upravený v zmysle, že každý hospodár je povinný nahlásiť kalamitu nielen v tom rozsahu, ako je to doteraz, keď zasahuje viac ako 50 árov alebo viac ako 20 % aktuálnej zásoby porastu, ale každú kalamitu, ktorá vznikne na území spravovaného lesníckeho celku, resp. lesomajiteľského celku alebo jednotky priestorového rozdelenia lesa, aby sme boli úplne presní, lebo tá sa vzťahuje k týmto údajom, 20 % a 50 árov. Že je to potrebné, o tom svedčia skúsenosti tých, ktorí nás kontaktovali a ktorí poukazujú na to, že majú zlé skúsenosti a že zbytočne dochádza k veľkým únikom.
No a potom je tu ešte aj druhá akási argumentačná skupina v tomto bode, v ktorom si k sebe pomoc ozaj k prospechu lesov a nie k prospechu nejakých zištných krátkodobých cieľov, že orgán štátnej správy na úseku lesného hospodárstva má mať možnosť skontrolovať, že či ku kalamite naozaj došlo. Poviem to veľmi prakticky. Dnes je to tak, že ráno som zistil kalamitu, na obed môže vyrúbaná a večer, keby ma aj niekto chcel skontrolovať, nájde iba pne, s ktorých sa už nevyčíta, čo na nich rástlo. Zákon nemyslel na nejakú ochrannú dobu, tak ako to dávnejšie v minulosti bolo, že pozrieť sa na istý interval časový, ktorý umožní pracovníkovi, ktorý je poverený štátnym dozorom overiť, či nahlásenie sa zhoduje so skutočnosťou. A viete možno to treba trocha priblížiť takými praktickými číslami, ak zoberieme, že poraste bežne je zásoba 4000 kubíkov a ak každý kubík, ak by sme išli na jednoduché čísla predstavuje nie tržby, ale zisk 30-40 eur. No tak, ak by niekto mal zlý úmysel a rozhodol sa použiť kalamitu ako zdroj nezaslúženého nezákonného zisku, ktorý vzhľadom na dieru v zákone je možné relatívne ľahko vyrobiť, tak zoberte si len v jenom poraste, ak by sme zobrali, že má 4000 kubíkov, 20 % je 800 kubíkov, no tak len v jednom maličkom poraste 800 krát 30 eur, a to hovoríme o malom 10-hektárovom poraste možno, ktorý má takúto zásobu úplne primeranú. Už tu hovoríme o 1 000 eur, ktoré môžu nezodpovedných hospodárov zlákať k tomu, aby dali pokyn hospodárovi: "Vyrob kalamitu, veď štátny dozor, veď pracovníci štátnej správy na úseku lesného hospodárstva ani nemajú ani len teoretickú možnosť to skontrolovať. Vo chvíli, keď prídu do lesa už je neskoro, už je po." Preto tá ochranná doba, tak ako sme ju navrhli v tom druhom bode, kde sa zaoberáme § 18, a aby som v tomto úvode bol relatívne stručný, tak teraz zmienim sa o tom poslednom treťom bode, ktorý by som si dovolil nazvať, že je, ak prvý bol strategický, výberkový hospodársky spôsob, ak druhý som nazval vysoko aktuálny zásah do zákona, tak tretí a nebojím sa to povedať, je to naozaj možné použiť takýto neobvyklý prívlastok, je prelomový. Rozširujeme zákon o lesoch o § 55a, ktorý je novým paragrafom a ktorý hovorí o komplexnej hodnote lesa. Pri tomto sa prizastavím v tomto úvode trocha podrobnejšie, pretože tie predchádzajúce som už neraz spomenul v istom náznaku, ale toto je absolútna novinka, ktorá vychádza z obrovských vedeckých odborných tradícií lesníckej školy, lesníckych škôl na Slovensku. My naozaj máme špičkových odborníkov a nie je to len otázka súčasnosti, ale je to otázka istých tradícií, ktoré za posledné, nazvime to, storočie, aby sme nešli veľmi do hĺbky, sme si vytvorili veľmi primeranými, presnými a v európskom lesníckom meradle naozaj nevídanými lesníckymi poznatkami. Ja ich budem aj personifikovať. Spomeniem troch lesníckych profesorov, ktorí vytvárajú časovú radu: profesora Papánka, už blahej pamäti, profesora Zachara a profesora, pána profesora Čabouna, ktorí vytvárajú veľmi presvedčivý argumentačný rámec toho, že dokážeme pre naše lesy, pre ich skutočné hodnoty nájsť oveľa väčšie ocenenie, než ktoré sa spája s cenou dreva ako produktu, ktorý považujeme pre lesníctvo za základný, a je to veľmi nesprávne a nepresné nazeranie. Totižto je bežné, že hodnotíme hrubý domáci produkt a lesnícky podiel na ňom iba nejakými zlomkami percenta. Možno 0,20; 0,30 % HDP predstavujú lesy. Je to obrovská nepravda, je to fikcia, ktorá nezodpovedá skutočnosti, pretože podiel lesnej produkcie je výrazne väčší, nedokážem ho odhadnúť, ale keď by som povedal, že nie 0,30 % HDP, ale 13 % HDP, tak je to možno veľmi blízko k pravde. Hodnoty lesa sú dané práve všetkým iným, nielen tým drevom, ktoré je v menšine z hľadiska reálnych prínosov a môžme smelo povedať, že toto si treba už aktuálne uvedomiť, pretože ak by sme chceli hodnotiť lesy len cez drevo, dopúšťame sa krátkozrakosti, ktorá sa nám môže veľmi rýchlo vypomstiť. Ja viem na to, aby sme mohli uplatniť komplexné hodnotenie lesa, musí prísť spoločenská objednávka a tu by som povedal, že tu sú len dve možnosti. Buď bude katastrofická alternatíva, že sa udeje niečo, čo nás veľmi rýchlo privedie k poznaniu, že sme sa pozerali na hodnoty lesa krátkozrako, to si neprajme, aj keď vieme, že naša schopnosť vidieť do budúcnosti je veľmi krátka a veľmi malá, pretože ak by sme zobrali také poznatky, aké sú dané katastrofou v Černobyle alebo nedávno vo Fukušime, tak pochopíme, že i tie naše najlepšie úmysly, ako ohodnotiť budúcnosť, je, sú vždycky veľmi limitované. Preto bude oveľa lepšie, keď sa dohodneme, že chceme spoznať skutočnú produkciu lesov na základe uvedomelej spoločenskej objednávky a túto práve chceme v tomto treťom bode, ktorý je predmetom našej novely, vyjadriť zákonným spôsobom, čo je teda určite primerané tejto snemovni, a preto som veľmi rád, že došlo nie na základe toho, že sme si povedali, bolo by dobré priniesť niečo nové, ale, že sme to naozaj prekonzultovali práve so spomínaným pánom profesorom Čabounom, ktorý sa vlastne celý svoj aktívny život zaoberal problematikou oceňovania lesov, oceňovania skutočnej hodnoty lesov, že sme si toto s ním prešli, a náš návrh sme si overili naozaj s týmto pracovníkom špičkového lesníckeho pracoviska, ktorým je Národné lesnícke centrum vo Zvolene. A jednoznačne je možné povedať, že tie hodnoty, ku ktorým sme sa dopracovali, sú veľmi veľké. Ja vás nebudem tým teraz zaťažovať, len vás poprosím, a tým by som toto uvedenie zákona mohol aj ukončiť, aby ste prihliadli na skutočnosť, že na základe iba jedného jediného príkladu - pitnej vody.
Aké jednoduché, otočiť kohútikom, máme ju kvalitnú, dokonca sme sa tu už zaoberali a zrejme sa aj budeme možnosťou vývozu nadprodukcie pitnej vody zo Slovenska. Vôbec to nie je taká samozrejmosť, ako to môže vypadať. Obrovskú zásluhu na tom, že máme možnosť rozprávať o vode ako o niečom, čo je zdanlivo samozrejmé, majú práve lesy a lesníci. Je to obrovský omyl, ak sa niekto domnieva, že všetky zisky za vodu patria jednoznačne len vodárňam, vodárom. Tento zákon, táto časť nášho návrhu, ktorá hovorí o komplexnej hodnote lesov, jednoznačne poukazuje na možnosť sa dohodnúť, aká hodnota lesnej produkcie patrí vodárom a aká lesníkom. Lesníci dokážu nesmierne ľahko a jednoducho efektívne ovplyvniť kvalitu vody, nebudem teraz hovoriť o podrobnostiach, ale jednoznačne kvalitná pitná voda na Slovensku je nie samozrejmosťou a patrí veľký podiel práve lesníkom na tom, že je taká kvalitná, aká je. Keď sa pozriete do dôvodovej správy, tak k vode ako k jednému príkladu toho, čo patrí ku komplexnej hodnote lesa, je tam uvedených v ďalších možnože sto iných funkcií. A preto sme sa aj dopracovali k názvu komplexná hodnota lesa, pretože veľmi dlho, možnože 30 rokov najmenej sme nazývali tieto funkcie mimoprodukčnými funkciami. Prichádzame s novým termínom komplexná hodnota lesa, pretože hovoriť o produkcii vody, vzduchu, pôdy a ďalších tých súvislostiach, ktoré sú uvedené v zákone, ako o mimoprodukcii je nelogické, je to nesprávne, to je produkcia, dokonca to je podstatná produkcia lesov, a preto názov, ktorý sme si overili aj s kolegami na Národnom lesníckom centre, komplexná hodnota lesov oveľa lepšie vystihuje to, čo chceme týmto zákonom povedať, a to je skutočnosť, že dozrel čas, aby sme sa na to, čo predstavujú naše lesy, pozreli iným, úplne novým a oveľa potrebnejším pohľadom, ako to bol pohľad cez drevo, ktoré vytvára dojem, že je tou hlavnou tržbonosnou surovinou, ktoré lesy produkujú. Je to obrovský omyl. Toľko v úvode.
Vážená pani podpredsedníčka, skončil som svoju úvodnú reč k tomuto zákonu.

Ďakujem pekne, reagujem na, na kolegu Galka. Pán kolega, áno, máte pravdu treba prv upratať kataster, upratujeme už 20 rokov a stále je tam veľký problém, takže myslím si, že je to ten kameň úrazu, ktorý je potrebný tiež riešiť, aby sme vôbec vedeli, čo tu máme a čo tu nemáme.
Čo sa týka obnovy automaticky toho, tej doby nájmu, tak ja si myslím, že dobré by to bolo znovelizovať asi v takom duchu, aby užívateľ pozemkov mal povinnosť sa, dajme tomu ten rok, rok a pol predtým ohlásil u toho vlastníka a povedať mu, áno, končí vám, aby ste sa slobodne mohli rozhodnúť, pretože keď tu bude teraz 25 rokov, tak nikto si nebude pamätať, že 24 rokov sa má prihlásiť o nejaký nájom. Však to je nonsens. Takže ten termín 25, samozrejme, musí byť, teda mal by byť zmenený, lebo to je vôbec niečo celkom iné.
Ale, čo ma tu ešte zaráža. Zaráža ma tu a trochu komplikuje tento zákon, ktorý, myslím, že bol v dobre viere, v roku 2003 robený a v súčasnosti, keď som si ho prečítal, tak musím povedať, že tam vôbec není zosúladená terminológia. Máme tam užívateľa, nájomcu, vlastníka, prenajímateľa a stále nejak tu debatujeme. To znamená, že aj na to by sa, keď by to išlo do druhého čítania, bol by som veľmi rád, keby sme sa aj na to pozreli, lebo to bude veľmi komplikovať život obyčajnému bežnému človeku, ktorý tam príde, si to prečíta a nebude vedieť, čo je vlastne, kto je kto, kto za kým stojí. A tak ako som povedal aj predtým, veľký problém vidím v tom, že vlastník pozemku mal rozumný dôvod pochybovať, to je v tom § 13 ods. 3. No rozumný dôvod na pochybovanie, tak neviem, ako sa to bude dokazovať, keď budú nejaké súdne konania alebo nejaké prieťahy. Tak to by si, samozrejme, treba, bolo dobré tiež nejakým spôsobom premyslieť, nejak to majú vo vykonacej vyhláške, nejak dať k tomu niečomu vysvetlenie. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky. Moja interpelácia je adresovaná dvom pánom ministrom, a to pánovi Tomášovi Borecovi, ministrovi spravodlivosti a pánovi Ľubomírovi Jahnátkovi, ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Jej text je nasledovný:
"Vážení páni ministri, v novodobom dedičstve bremena bied, ktoré ťažia Slovensko, nachádzame aj prípad Slanských lesov. Podstata sporu začatého ešte v roku 1998 spočíva v tom, že občania tejto krajiny majú byť na základe pochybného príbehu ľúbostnej avantúry grófa Károlyiho chudobnejší o 64 mil. eur. Ide o sumu, ktorá vyjadruje úradnú cenu 6 600 hektárov štátnych lesov v okolí Slanca, ktoré sú predmetom tejto veľkorozmernej lúpeže. V marci v roku 2012 sa po sérii zložitých a často aj podivných rozhodnutí zdalo, že pravda konečne zvíťazí, pretože súd v majetkovoprávnej veci rozhodol, že štátny majetok je štátnym majetkom, a tí, ktorí sa snažili dokázať opak, sa budú za svoje podvody zodpovedať súdu, no tentokrát už vo veci trestnej. Dnes, 15 rokov po je to už zasa trocha inak. Výrok v trestnej veci sa odďaľuje s odvolaním na to, že najprv sa musí právoplatne vyriešiť majetkovoprávny spor, teda ak si pomôžem mierne preexponovaným príkladom vraha, síce už máme, no odsúdiť ho môžeme až potom, keď sa dorieši materiálna škoda, ktorú pri svojom čine spôsobil. Tým sa však výpočet súčasných podivností nekončí.
V lese totiž treba v nevyhnutnom rozsahu hospodáriť a vecne chybný proces prokurátora, ktorým napadol postup lesného úradu vo veci zabezpečenia úloh plánu starostlivosti o les, spôsobil, že vlastník, teda štát nemôže prostredníctvom svojej organizácie, ktorou je štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, tento plán uskutočňovať. Na túto chybu nadviazala ďalšia, keď lesný úrad uznal protest prokurátora proti neexistujúcemu rozhodnutiu, čo riadnu starostlivosť o sporný les dôsledne znemožnilo. Tento rozporuplný stav je umocnený skutočnosťou, že krajský lesný úrad rozhodol o vytvorení lesných územných celkov v prospech žalovanej strany, čím negoval platné predbežné opatrenie súdu ukladajúce Lesom Slovenskej republiky vykonávať činnosť, ktorá je z pohľadu zásad lesného hospodára dlhodobo neodkladná.
Vážení páni ministri, to, že štátny majetok, teda majetok nás všetkých je dlhodobo viac či menej sofistikovane rozšklbávaný, má veľa príčin i dôkazov, no predovšetkým veľa ťaživých dôsledkov. Jedným z najzávažnejších je ožobračovanie občanov a ich okrádanie nielen o reálne hodnoty, ale aj o vieru v možnosť spravodlivého fungovania nášho štátu. Maloverne sa domnievam, že ani vy dvaja zo svojim odborným personálom už nemôžete odhaliť všetky tristné súvislosti tohto 15-ročného sporu, ktorý dokázali pochybným spôsobom zamotávať nielen jeho hlavní strojcovia, ale aj niektorí z tých, ktorí majú vo vašich rezortoch s vysokým nasadením slúžiť spravodlivosti a zákonnosti. Avšak existuje krok, ktorý urobiť môžete, a myslím, žeby ste ho urobiť aj mali. Tým krokom je vydanie rázneho pokynu na ukončenie tohto sporu, ktorý sa nepredlžuje len z dôvodu spletitosti faktov, ale najmä kvôli spletitosti ľudských pohnútok, v ktorým často nechýba zištnosť. Vo vašich rukách je jeden z kľúčov k tomu, aby sa aj pomocou prípadu Slanských lesov začala dôvera občanov v konaní svojich vysokých úradníkov prinavracať. Preto vás prosím, konajte, touto interpeláciou vás žiadam o oznámenie postupu, ktorý chcete pre ukončenie 15-ročného sporu o Slanské lesy uplatniť. S úctou Ján Mičovský."
Vážení páni ministri, na dôvetok len toľko, že som si vedomý toho, že v našej krajine to nie je jediný fúzatý spor a že sú tú aj spory o veci vážnejšie. Napriek tomu si myslím, že práve v oblasti lesného hospodárstva azda neexistuje ťaživejší a starší prípad, ako je práve tento, ktorý má ozaj bizarné súvislosti a o ktorom sa možno oprávnene domnievať, že je príkladom zamotávania, ktoré nie je spôsobené zložitosťou prípadu, ale, tak ako som to napísal, zložitosťou ľudských pováh, a vy ako ministri disponujúci reálnou silou do niektorých vecí nazrieť aj tam, kde ostatní občania nemajú možnosť, by ste mali túto svoju dispozíciu naozaj využiť nie kvôli tomu, aby sme zistili všetko presne, ako to bolo, pretože to už naozaj nezistíte, alebo ak aj tak, vždy tam bude istý stupeň nepresnosti, ale kvôli tomu, aby si pravda konečne sadla aj v tomto prípade za vrch stola a aby ľudia, čo strávili kus zdravia a života, a ktorí urobili viacej, ako urobiť im ukladali ich povinnosti v tomto prípade, aby dostali satisfakciu, že ich úsilie malo zmysel. Verte tomu, že sú to nie vysokí generálni riaditelia ani vysokí úradníci, že tú to mnohokrát drobní lesníci, ktorí možno viac, ako by ste od nich alebo ktokoľvek z nás očakávali, ktorí sa možno mnohokrát báli, ktorí možno mnohokrát mali aj oprávnené otázky svojich príbuzných: "Stojí ti za to, čo ešte blbneš?" A im na, napodiv, stojí za to. V tejto krajine sú ešte ľudia, ktorým stojí za to biť sa o majetok, ktorý není na ich účtoch, na ich zápise v liste vlastníctva ani za ich plotom, ale ktorý je náš verejný. Ja si prosím, aby týmto ľuďom bola vzdaná úcta aj od vás, vysokých štátnych úradníkov práve tým spôsobom, že tento prípad dáte zodpovedať a že svojich úradníkov poučíte, že si želáte ten výsledok. Ja verím, že ak im to dostatočne dôrazne poviete, takže zmenia svoje úradnícke myslenie, ktoré vychádza z toho, že ministri prichádzajú, odchádzajú, ale my, my vysokí úradníci sme tu stále. Prosím vás, skúste im zmeniť túto ich filozofiu. Mám taký dojem, že je veľmi rozšírená. Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, milá verejnosť, dovoľte mi, aby som sa opätovne v mojej interpelácii a v mojom vystúpení vrátila k tomu, čo opakovane premiérom vlády, predsedom vlády Slovenskej republiky v otázkach súvisiacich so stavom a situáciou v Slovenskom plynárenskom priemysle neboli riadne zodpovedané. Opätovne recyklujem a znova vraciam na vybavenie interpeláciu, pretože na súbor konkrétnych otázok, ktoré som už po druhýkrát v rozšírenej interpelácii predložila, som nedostala žiadnu vecnú odpoveď. Odpoveď, ktorá mi bola doručená, má opätovne všeobecný, nekonkrétny charakter v rovine daných prísľubov, na ktoré sa ja ako občan a poslanec už vôbec spoliehať nemôžem. Takže dovolím si opätovne prečítať obsah mojich otázok a opätovne toto moje vystúpenie spájam s výzvou, aby mi tak, ako ich mám zoradené v podanej interpelácii, boli vecne, konkrétne a číselne zodpovedané.
Prvá otázka. Aký je skutočný objem záväzkov a zadlženia spoločnosti SPP, akciová spoločnosť?
Druhá otázka. Aká je podrobná štruktúra vzniku záväzkov spoločnosti SPP, akciová spoločnosť?
Tretia otázka. Akým spôsobom budú v budúcnosti tieto záväzky vysporiadané?
Štvrtá otázka. Žiadam o objasnenie potreby uskutočňovania súčasnej dividendovej politiky vyplývajúcej, vplývajúcej, pardon, na ďalšie stupňujúce sa a pokračujúce zadlžovanie spoločnosti SPP.
Po piate žiadam o vydanie verejného prísľubu, že v strednodobom až dlhodobom období nedôjde z dôvodu zadlženia spoločnosti SPP k navýšeniu cien plynu pre konečných odberateľov.
Šiesta otázka. Konkrétne sa vyjadrite k poklesu ratingu spoločnosti SPP označenému vami ako čiastková koreláciu ratingu a objasnite prípadné, prípadne vyvráťte prognózy a jeho, o jeho ďalšom negatívnom vývoji v budúcnosti.
Siedma otázka. Uveďte výhody zmeny a úpravy vlastníckych práv a štruktúr v spoločnosti SPP pre štát.
Ôsma, posledná otázka. Prosím o predloženie objednanej a prerokovanej štúdie o výhodách zmeny vlastníckych štruktúr pre štát.
Doteraz mi na tieto otázky nebolo konkrétne a vecne zodpovedané, nebola mi predložená žiadna prípravná štúdia, ktorá by poukázala a ktorá by ma presvedčila o vyrokovaní výhod, úprav vlastníckych štruktúr v SPP v prospech záujmov, v prospech ekonomických záujmov našich občanov.
Ďakujem za vypočutie. Ešte, pardon, číslo mojej interpelácie je 30.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení členovia vlády, dámy a páni, v uplynulom období som sa obrátil na členov vlády so štyrmi interpeláciami. V tom zozname odpovedí sú uvedené, teda odpovede na ne, aby som bol presnejší, pod č. 6, 20, 21 a 22.
Prvým tematickým okruhom, na ktorý som sa zameral, bolo avizované radikálne zníženie rozpočtu Slovenskej akadémie vied. Vo svojich interpeláciách analogického znenia, adresovaných pánom: predsedovi vlády, podpredsedovi vlády a ministrovi financií a ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu, sa píše, citujem, len, samozrejme, tú jednu z nich, keďže boli analogické, vybral som si tú, ktorú som adresoval pánovi predsedovi vlády. Citujem:
"Vážený pán predseda vlády, podľa stratégie EÚ Európa 2020 by mali členské štáty Európskej únie investovať do vedy, výskumu a vývoja minimálne 3% hrubého domáceho produktu. Na Slovensku sa táto hodnota dlhodobo pohybuje v závislosti na rôznych zdrojoch a metodikách výpočtu medzi 0,5% až 0,6% HDP, teda na úrovni 5 až 6-násobne nižšej v porovnaní so strategickým odporúčaním Európskej únie, čo nás radí na koniec rebríčka členských štátov EÚ. Tvárou v tvár tejto alarmujúcej situácii, ktorá je Vám iste dobre známa, medializované informácie o tom, že vláda Slovenskej republiky v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014 pripravuje ďalšie výrazné zníženie rozpočtovej kapitoly Slovenskej akadémie vied, pôsobia priam neuveriteľne.
Preto sa vás chcem v tejto interpelácii prvom rade opýtať, či sú informácie o navrhovanom výraznom krátení rozpočtu SAV na rok 2014 pravdivé.
Ak sú pravdivé, dovoľujem si Vás požiadať o informáciu, o koľko sa navrhuje znížiť rozpočet SAV na rok 2014 v porovnaní s rokom 2013. Zaujíma ma tiež vecné zdôvodnenie takéhoto postupu vlády Slovenskej republiky vo vyššie uvedenom kontexte a v situácii, keď vari žiadny vzdelaný človek na svete nepochybuje o tom, že práve vo sfére vedy, výskumu a vývoja sa v prvom rade rozhoduje o vyspelosti, konkurencieschopnosti i celkovej budúcnosti krajiny. Ako predsedu vlády sa Vás tiež chcem opýtať, či je takýto postup v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky.
Napokon ma zaujíma Váš postoj ako predsedu vlády i váš osobný k tejto citlivej problematike. Aby som bol konkrétny, hlasovali ste, resp. budete hlasovať za radikálne zníženie rozpočtu Slovenskej akadémie vied na rok 2014?" Koniec textu mojej interpelácie.
A teraz k tým odpovediam, autori všetkých troch odpovedí sa ma snažia ubezpečiť, že im záleží na rozvoji vedy a výskumu na Slovensku a že navrhované opatrenia nie sú namierené proti vede, výskumu a ich rozvoju. Samozrejme, rád by som takýmto víziám veril, ale dlhoročná skúsenosť ma presviedča o niečom inom a tak, ak dovolíte, myslím si o týchto ubezpečeniach svoje.
Oceňujem tiež, že na rozdiel od predchádzajúcich skúseností, keď som tiež použil túto metódu analogických otázok adresovaných rôznym členom vlády, mal som na to dôvod, tie odpovede boli zväčša analogické alebo sa odvolávali jeden, jeden na druhého, tak v tomto prípade tomu nebolo celkom tak a tie odpovede boli viac-menej autentické. Tie odpovede som dostal niekoľko dní predtým, ako sa návrh rozpočtu schvaľoval vo vláde, teraz už, keď vieme, aký je ten návrh rozpočtu, sme o niečo múdrejší, ale ja vychádzam, samozrejme, z toho znenia z tých odpovedí. Tam musím konštatovať, že ako pán minister financií, tak aj predseda vlády ma ubezpečili, že dôjde dokonca k miernemu nárastu rozpočtovej kapitoly SAV, čo sa nakoniec nestalo. Totiž fakt, že namiesto avizovaného poklesu o takmer 20 %, čo by bolo naozaj likvidačný počin, došlo napokon k poklesu o necelé 4 % alebo navrhuje sa tento pokles asi v takejto úrovni. Či je to teda úspech alebo neúspech vedeckej komunity a nás všetkých, to už nechám na posúdenie každému z vás a každému príslušníkovi vedeckej a príslušníčke vedeckej komunity na Slovensku.
Čo je podstatné v tejto chvíli, je to, že pre mňa je takéto pokračovanie v tom dlhodobom katastrofálnom trende financovania vedy a výskumu na Slovensku, ktorý sa projektuje dokonca aj na tie ďalšie dva roky 2015 a 2016, dôvodom na to, aby som požiadal ctenú snemovňu, aby sme hlasovali o mojej nespokojnosti s touto, s týmito odpoveďami na moje interpelácie, ktoré sú uvedené pod č. 20, 21 až 22.
No a v tej štvrtej poradí interpelácii som sa obrátil na ministra životného prostredia Slovenskej republiky, a to s ôsmimi otázkami, keďže som ich tu ešte nemal možnosť predniesť, tak by som si dovolil tú interpeláciu predniesť:
"Vážený pán minister, nové a nové alarmujúce informácie z médií, ale aj osobné skúsenosti z návštevy terénu potvrdzujú moje obavy o osud našich národných parkov, s ktorými som sa na vás obrátil už pred rokom a na ktoré ste reagovali veľmi benevolentne. Ešte vypuklejšie sa to prejavilo vo vašej reakcii na moju interpeláciu vo veci ambícií slovenskej vlády, ktorej ste členom, usporiadať environmentálne veľmi náročnú časť zimných olympijských hier práve na území našich národných parkov.
Aktuálne kauzy, ako napr. akútne ohrozenie Štrbského plesa, či chronické kauzy, ako napr. obrovské hlučné stavenisko, na ktoré sa premenila oblasť Jasná – Chopok – Srdiečko a tatranské osady, ktoré majú paradoxne dodnes štatút kúpeľných, plne potvrdzujú to, čo desaťročia tvrdia nielen ochrancovia prírody, ale aj veľká väčšina prírodovedcov, urbanistov a územných plánovačov, zaoberajúcich sa Tatrami, a to, že Tatry sa rozvíjajú bez koncepcie, stavebne, infraštrukturálne a prevádzkovo sú preťažené a veľká väčšina funkcií, ktoré stále viac a viac atakujú a devastujú územie TANAP-u i NAPANT-u, sa mala citlivým a rozumným spôsobom realizovať v ich neďalekom podhorí.
Rozhorčenie verejnosti nad devastáciou národných parkov, ktorej sa vláda i Váš rezort viac-menej nečinne prizerajú, stále rastie, čo opakovane dokazujú sociologické výskumy. Aj výzva vedcov z februára 2012 upozornila, že najsilnejšie negatívne vplyvy na prírodu Tatier majú veľké, nedostatočne posúdené a často krátkozraké projekty veľkých developerov. Takéto projekty profitujú hlavne z nečinnosti štátnych orgánov a organizácií, ktoré prehliadajú dostupné fakty, svedčiace proti nim. Deje sa tak napriek tomu, že tieto aktivity protirečia zo zákonu vyplývajúcej priorite ochrany prírody na území národných parkov, a zároveň dlhodobo nesľubujú zvýšiť kvalitu života miestnych obyvateľov a komunít, zato smerujú k nenávratným stratám biodiverzity a k narušeniu prírodných procesov, ktoré ju vytvárajú a udržiavajú a ktorých ochrana má byť zákonnou prioritou. Okrem týchto strát môžu významne znižovať aj dlhodobé perspektívne prínosy z udržateľného cestovného ruchu a z ekosystémových služieb.
Opätovne si vás preto, vážený pán minister, dovoľujem interpelovať v tejto záležitosti, ktorá neznesie odklad, a obrátiť sa na Vás s niekoľkými otázkami:
1. Ako je možné, že Vaše ministerstvo a ním riadená Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky mlčky akceptujú to, čo sa v súčasnosti odohráva na území našich národných parkov, pričom podotýkam, že sa to netýka iba TANAP-u a NAPANT-u?
2. Myslíte si, že autorita a reálne kompetencie Vášho rezortu a ŠOP SR sú dostatočné v konfrontácii s požiadavkami, záujmami a následne aktivitami developerov na území národných parkov? Ak to tak nie je, čo musí byť každému na prvý pohľad zrejmé, aké bezodkladné kroky koncepčné, právne, sankčné, personálne, organizačné a iné plánujete urobiť, aby sa situácia zásadne zlepšila?
3. Ako konkrétne ste zakročili alebo aspoň vystúpili proti vyššie uvedeným negatívnym trendom okrem vášho stanoviska k ťažbe dreva v národných prírodných rezerváciách Tichá a Kôprová dolina? Prosím uviesť konkrétne príklady.
4. Aké sú stanoviská vášho rezortu a ním riadených inštitúcií k vyššie uvedeným kauzám? Ako k nim vôbec mohlo dôjsť? Ako príklad za mnohé uvediem aspoň Štrbské pleso, Demänovskú dolinu s Jasnou či prakticky celoplošnú likvidáciu lesných porastov v širokom okolí Čertovice, teda v Národnom parku Nízke Tatry.
5. Nemyslíte si, že je najvyšší čas vyhlásiť embargo na novú výstavbu na území národných parkov, ako žiadala už spomenutá výzva vedcov z februára 2012, a iniciovať odstránenie všetkých zariadení a aktivít, ktorých prítomnosť na území národných parkov odporuje platnému zákonu o ochrane prírody a krajiny?
6. Aké zásadné opatrenia v prospech ochrany prírody a krajiny na území národných parkov má priniesť pripravovaná novela zákona o ochrane prírody a krajiny?
Prečo pri jej medzirezortnom prerokúvaní boli takmer úplne odmietnuté, resp. ignorované zásadné pripomienky mimovládnych organizácií i vedeckých inštitúcií smerujúce práve k efektívnejšiemu a systematickejšiemu výkonu štátnej ochrany prírody a krajiny?
7. Prečo sa dlhodobo ignorujú stanoviská vedcov a nezávislých expertov, poukazujúcich na neudržateľnú situáciu v našich najväčších a najvýznamnejších národných parkoch?
8. Sú stavebné a iné antropické aktivity prebiehajúce na území TANAP-u podľa vás v súlade s ochranou biotopov európskeho významu? Prečo sa adekvátna pozornosť nevenuje primeranému posúdeniu významnosti ich vplyvov na predmet ochrany území európskeho významu podľa čl. 6/3 smernice o biotopoch?"
Takže toľko k mojej interpelácii a teraz k tej odpovedi a tým budem končiť.
Na niektoré z mojich otázok odpovedal pán minister podrobne, na niektoré stručne a na niektoré vôbec alebo som aspoň z jeho reakcie nevyrozumel, že ide o odpoveď na moju otázku. Jedno, čo by som ocenil, je to, že pán minister spolu so svojím tímom si dali na odpovediach vcelku záležať, a keby autorom tejto odpovede alebo odpovedí bol napr. hovorca spoločnosti J&T, dalo by sa povedať, klobúk dolu, celkom dobrá práca. Problém je však v tom, že pod odpoveďou nie je podpísaný hovorca J &T ani inej finančnej skupiny podnikajúcej v našich národných parkov, ale minister, do kompetencie ktorého patrí aj ochrana prírody. Viem, že dlhé roky predtým, ako sa stal ministrom životného prostredia a tým aj ochrany prírody a krajiny na Slovensku, pracoval vo sfére, v ktorej sa šetrný vzťah k prírode príliš nenosí, ale keď už prijal post šéfa tohto rezortu ochrany a strávil v ňom viac ako rok a pol, mal by sa podľa mňa zasadzovať za ochranu prírody, a nie ospravedlňovať jej devastáciu.
Beriem aj to, že na svojom poste je nútený často robiť kompromisy, najmä keď štátna ochrana prírody požíva vo vzťahu k iným, najmä hospodárskym subjektom a rôznym lobistom, stále nižšiu autoritu. Ale to, čo nemôžem akceptovať, je fakt, že pán minister zväčša vystupuje ako advokát tých, ktorí chcú z prírody jednostranne ťažiť, a nie ako dôsledný advokát prírody a jej ochrany, ktorý môže byť z času na čas prinútený ku kompromisu alebo hoci aj prehrať, ale po statočnom boji. V opačnom prípade vysiela ako najvyšší predstaviteľ ústredného orgánu štátnej správy na poli ochrany prírody a krajiny, negatívny signál k smerom ku svojím podriadeným, ako aj k celej spoločnosti.
Nazývať to, čo sa deje v oblasti, to už budem parafrázovať tie odpovede, čo sa deje v oblasti Skalnatého plesa, Štrbského plesa či Jasná - Chopok nevyhnutnou modernizáciou zariadení cestovného ruchu, je eufemizmom, ktorý má asi tak ďaleko od reality, ako keď nazveme zbúranie rodinného domčeka a jeho nahradenie 20-poschodovým vežiakom púhou rekonštrukciou.
Pozoruhodné tvrdenie je aj to, že absolútne neúnosný stav, do ktorého sa v posledných rokoch dostali veľké časti našich národných parkov, je údajne výsledkom striktného dodržiavania ústavy. Ja som presvedčený, že je to práve naopak, výsledok sústavného porušovania ústavy.
Pán minister vo svojej odpovedi argumentuje aj tvrdením, že mnohým nežiaducim aktivitám sa podarilo zabrániť, len to nie je vidno. Ale aj na to som očakával odpoveď, ktoréže to boli aktivity a aký postoj k ním zaujal on osobne, aj keď nie je úradník, ktorý vydáva jednotlivé parciálne stanoviská, ale je najvyšší úradník vo svojom rezorte a od toho, aké postoje zaujíma, do značnej miery závisí filozofia, étos i fungovanie celého ministerstva?
Aby som bol konkrétnejší. Pán minister tvrdí, že všetky plánované i realizované aktivity v oblasti Štrbského plesa, medzi ktoré patrí aj výstavba nových dopravných zariadení a budovanie nových zjazdoviek na území národných prírodných rezervácií, prešlo riadnym posudzovaním vplyvov na životné prostredie, do ktorého sa mohla zapojiť verejnosť vrátane vedcov a občianskych združení. V tomto procese bolo vraj údajne preukázané, citujem: "Navrhovaná činnosť nebude mať negatívny vplyv na predmet ochrany chránených území, ako aj území patriacich do sústavy Natura 2000." Koniec citátu. To je asi tak pravdepodobné, ako keby sme pripustili náhradu polovice historického jadra mesta mrakodrapmi a tvrdili, že pamiatková podstata a silueta historického jadra zostali zachované.
Celkove môžem k tejto časti odpovede konštatovať, že je dôkazom aj toho, do akej formálnej až absurdnej podoby sa inštitút posudzovania vplyvov na životné prostredie u nás dostal. O tom, ako sa v tejto sfére rešpektujú názory vedcov a mimovládnych organizácií, viem svoje. Ak to mám vyjadriť úplne stručne, prakticky úplne sa ignorujú.
Argumentovať súkromným vlastníctvom zariadení cestovného ruchu v chránených územiach ako niečím, čo nie je možné reálne regulovať, je asi tak adekvátne, ako tvrdiť, že nemôžeme usmerňovať majiteľa súkromného motorového vozidla, lebo je to jeho majetok, s ktorým môže jazdiť, kde sa mu zachce, a ktoré môže umývať, kde sa mu zachce. Tí, ktorí kupovali zariadenia cestovného ruchu alebo sa chystali v tomto odvetví podnikať na území národných parkov či dokonca prírodných rezervácií, museli predsa počítať s prísnou reguláciou svojej činnosti. Ak k takejto regulácii v skutočnosti nedochádza, je to prejav rezignácie a zlyhania štátnej ochrany prírody a celého rezortu životného prostredia.
Pán minister, argumentujete tiež tým, že práce v zariadeniach cestovného ruchu alebo práca je často jediným zdrojom príjmu domáceho obyvateľstva. Máte spočítané, koľko celoročných pracovných miest je v takýchto zariadeniach na území TANAP-u či NAPANT-u a koľko by ich mohlo byť v prípade systematickej podpory trvalo udržateľného turizmu s minimálnymi negatívnymi dopadmi na okolitú prírodu? Voľakedy sme takéto prepočty robili a výsledky hovorili jasnou rečou v prospech diverzifikovaných zariadení v podhorí Tatier a v neprospech zariadení priamo v chránenej prírode národných parkov.
Nikdy sme nespochybňovali potrebu adekvátnej náhrady majetkovej ujmy vlastníkom lesov, kde je z titulu ochrany hospodárska činnosť obmedzená. Sme presvedčení, že štát za pomoci Európskej únie by mal byť schopný generovať zdroje na vykúpenie takýchto pozemkov. Veď okrem tých subjektov, ktoré sa na existenciu národných parkov takpovediac doplácajú, sú tu aj tisícky podnikateľov, ktoré z pôsobenia na území či v susedstve národných parkov profitujú, a milióny návštevníkov, ktoré ekosystémové služby národných parkov využívajú. Ak by bola skutočná vôľa, len títo čistí príjemcovia by dokázali v priebehu niekoľkých rokov vygenerovať potrebné zdroje na vykúpenie neštátnych pozemkov do vlastníctva štátu.
Vo svojej interpelácii nenavrhujem odstránenie všetkých zariadení z národných parkov, ako sa tvrdí v odpovedi, a nikdy som nebol vedúcim pracovníkom v decíznej sfére, ktorý by mal čo i len hypotetickú možnosť dať odstrániť čo i len jedinú čiernu stavbu z týchto území. To mi však nebráni žiadať, aby sa konečne prestalo s výstavbou - či už legálnou, alebo nelegálnou - v národných parkoch, keď všetky mne dostupné odborné štúdie, vypracované za posledných 40 rokov konštatujú, že neadekvátne aktivity treba presunúť z TANAP-u i NAPAN-tu do ich podhoria.
A celkom na záver, na aktivity uskutočňované v evidentnom rozpore s právnymi predpismi, ktoré som mal možnosť vidieť na vlastné oči, som upozornil vás, Slovenskú inšpekciu životného prostredia i médiá pred viac ako rokom. Odpoveď bola, žiaľ, podľa očakávania, žiadne porušenie predpisov sa nezistilo.
Takže celkom na záver už len stručne, navrhujem, aby sme aj o tejto odpovedi hlasovali podobne ako o predchádzajúcich troch, teda s vyjadrením mojej nespokojnosti. Ďakujem za pozornosť.

Dokončím to v tom duchu, ako som aj minule. Ja nevidím dôvod na to, aby som dával hlasovať snemovni o tom, že som nespokojný s odpoveďou, pretože to považujem za úplne zbytočné. Je to akt, ktorý aj tak viem, ako skončí. Takže nie, vážený pán minister, nedávam hlasovať. Ja som vlastne s vašou odpoveďou spokojný. Lebo vy ste mi tam napísali všetko, čo ste urobili. Všetky kroky sú tam vymenované. Ja som nespokojný s nemohúcnosťou, ktorá sprevádza túto odpoveď a ktorá sprevádza tento akt, ktorý, ozaj sa bavíme len o budove. Potom človeka napadne z hľadiska zdravotníctva. No, ak niekto povie, že nám zomierajú ľudia kvôli tomu, že nezafungujú nejaké prístroje, že nie sú v tej chvíli tam, kde majú byť, no tak je to ďaleko horšie, ako keď nám len nezafungujú naše ľudské možnosti, keď dávame búrať budovy. Furt je to menší problém, ako keď nám zomierajú ľudia. Ale napriek tomu prosím, mali by sme ho riešiť. Takže nie, neprosím hlasovanie v tomto zmysle.