Dobrý deň. Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, zdá sa mi neúctivé voči občanovi Slovenskej republiky, aby pri prejednávaní tohto zákona nezaznela dnes a práve v tejto súvislosti jedna pietna spomienka. Je to pietna spomienka na 75 mil. eur, o ktoré sme občanov, ktorých denne presviedčame o veľkej potrebe kryť schodok na regulárny chod tejto krajiny, pripravili...
Dobrý deň. Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, zdá sa mi neúctivé voči občanovi Slovenskej republiky, aby pri prejednávaní tohto zákona nezaznela dnes a práve v tejto súvislosti jedna pietna spomienka. Je to pietna spomienka na 75 mil. eur, o ktoré sme občanov, ktorých denne presviedčame o veľkej potrebe kryť schodok na regulárny chod tejto krajiny, pripravili práve v rokoch minulých, myslím, že to bol rok 2006 alebo 2007, keď v súvislosti s emisnými kvótami a ich predajom sa nám stratilo 75 mil. eur. Obrovská čiastka. Možno len aktuálne prirovnanie, práve toľko tuším chýba teraz na tých druhých 5 % pre učiteľov. Nechcem tu prihrievať politické polievočky. Chýba to aj na množstvo iných miest. Jednoducho tie peniaze patria občanom Slovenskej republiky a môžme sa spoločne spýtať, kedy ich dostanú.
Nie je možno dôležité rozprávať o samotnej obrovskej čiastke 75 mil. eur, ale možno o tom, že táto čiastka a súvislosti, ktoré sú s ňou spojené, symbolizujú tie stále viac a viac sa roztvárajúce nožnice medzi tým, čo je politik schopný peknými rečami občanom, ktorí mu dajú mandát, sľúbiť a medzi tým, ako reálne žalostne môže vypadať jeho konkrétna politická prax.
Ja viem, v tejto súvislosti určite by ste mi veľmi radi pripomenuli - a kľudne to môžte urobiť a ja s tým budem súhlasiť -, že vtedajší predseda vlády a zároveň súčasný pán premiér konal napokon rázne. Odišiel najprv pán minister životného prostredia Chrbet, za ním pán minister životného prostredia Turský a potom na chvíľočku nastúpil, ak si dobre pamätám, pán Čaplovič ako zastupujúci minister životného prostredia.
Bola to pekná forma, len ja sa spytujem: A aký ostal obsah po týchto, síce dôležitých, ale predsa len relatívne prázdnych politických gestách? No obsah je ten, že 75 mil. eur dodnes občanom ktosi dlží. Je to obrovská čiastka.
A ja si dovolím, nie je to asi zvykom vás poprosiť, aby ste ma nebombardovali vo faktických poznámkach tým, že predsa my sme tu zákonodarcovia a že výkonná moc patrí niekde inde a prečo by sme my tieto veci mali riešiť. Ja som presvedčený, že ten mandát od občanov Slovenskej republiky sme dostali práve preto a možno jedine preto, aby sme všetkými možnými spôsobmi hájili ich záujmy. A ja si myslím, že záujem, v dnešnej dobe zvlášť, nájsť 75 mil. podivne stratených eur v súvislosti s emisnými kvótami je skutočne legitímnym záujmom, a ja si myslím, že 150 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky je plne kompetentných nato, aby sa pokúsili tieto chýbajúce peniaze v každom prípade získať tam, kam patria, do štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Možno to nebude jednoduché, ale som presvedčený, že statočná a potrebná cesta je práve takáto. Nehovorte, na tom nezáleží, ale hovoriť o tom, že urobíme pre to všetko a že možno sem budú prichádzať páni ministri, ktorí politicky zodpovedajú za to, aby sa v tejto republike vykonávalo vyšetrovanie, tak ako sa má, a aby sa súdilo, tak ako sa má, dovtedy - pred všetkých stopäťdesiatich, nie pre ľavicu a pre pravicu, ale pred 150 zástupcov ľudu, ktorí budú pýtať pre svojich občanov 75 mil. eur naspäť, pretože taká je spravodlivosť a tak hovorí aj ľudskosť, logika a podstata tejto veci.
No dobre, to bol úvod. Ale ja, samozrejme, chcem sa vyjadriť aj k zákonu, ktorý teraz prerokovávame a o ktorom chcem povedať, že v zásade, keď som si ho prečítal, je relatívne zložitý, ale nenachádzam na ňom nejaké veci, ktoré by som chcel priamo považovať za nevhodné. Naopak, je tam kopa zmien oproti pôvodnému zneniu, ktoré sa mi zdajú správne, a chcem v tejto súvislosti oznámiť, aj v nadväznosti na to entrée, ktoré som pred chvíľočkou mal, len to, že pri druhom čítaní predložím pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu a bude sa to týkať § 33 ods. 8, ktorý hovorí o sankciách pre ľudí, ktorí sú zákonom pomenovaní ako zasvätené osoby, a to sú teda ľudia, ktorí požívajú vysokú dôveru ako štátni úradníci a ktorí majú možnosť v prípade, že by sa chceli vydať po stopách Jána Slotu, urobiť zase nejaké nepekné milióny mínusové pre občanov tejto krajiny.
Nuž aby sa tak nestalo, tak ja ďakujem autorom tohto návrhu, že už na to mysleli, že sankcie sú tam pomerne veľké, ale predsa len budem mať veľmi praktický a veľmi jednoduchý pozmeňujúci návrh práve k tejto osmičke, pretože tam sa hovorí, že osobám zasväteným, zodpovedajúcim za obchodovanie s týmito kvótami, je možné buď a) teda uložiť povinnosť vykonať nápravné opatrenia, alebo im udeliť pokutu do výšky 700 000 eur, alebo ich požiadať, aby škodu, ktorú spôsobili - alebo zaviazať, nie požiadať -, aj nahradili.
No zdá sa mi to paradoxné po tejto skúsenosti, ktorú republika má s postupom ministra životného prostredia za Jána Slotu, aby sme boli takí mäkkí v tejto osmičke v tej tridsaťtrojke, paragrafe, a hovoriť, že buď - alebo. Vážený zlodej, nuž, keď ťa prichytia, budeš musieť možnože vrátiť a možnože ti dáme pokutu a možnože len nápravné opatrenia. Môj pozmeňujúci návrh sa bude týkať jednoducho toho, aby zasvätená osoba, ktorá sa dopustí takého žalostného postupu, verme, že je to už potenciál, ktorý nehrozí, ale dobre, že na to myslíme, bola povinná urobiť nielen zákonné opatrenia, nápravné, ale aby aj bola povinná zaplatiť pokutu, možno od nuly, ale až do výšky tých 800-tisíc euru, a, samozrejme, aby aj láskavo vrátila ten lup, ktorý by svojím činom na majetku občanov Slovenskej republiky spôsobila.
A už budem končím len tým, že mi to pripomína vlastne aktivitu spred minulého týždňa, keď som s pánom kolegom Procházkom a Kadúcom predložil zákon o štátnom podniku, jeho novelu, kde sme veľkú pozornosť venovali práve zvýšenej zodpovednosti štátnych úradníkov za svoje činy, za svoje konanie, ktoré má ísť tak ďaleko, tá zodpovednosť, že v prípade, ak sa štátny úradník dopustí toho, že jeho pričinením sa spôsobí na úrade, za ktorý zodpovedá, škoda, nuž že je povinný nielen symbolicky zaplatiť nejakú tú pokutu a zaplatiť politickú daň, ale zaplatiť aj plnú škodu, ktorá jeho počínaním nenáležitým vznikla.
A vtedy mi odkázal pán minister Jahnátek, že nech si snívam tie svoje sny naďalej, tak ja si ich budem snívať a tvrdím, že takéto ustanovenie aj v súvislosti s týmto zákonom, ale, samozrejme, aj v celej šírke toho, čo tu riešime, bude musieť prísť, pretože to je riešenie, ktoré je správne. Ľudia, ktorí majú vysokú dôveru a vysoký mandát, musia mať aj vysokú zodpovednosť. A preto som hlboko presvedčený, že raz to skutočne, tento sen bude dosnívaný do reality a že aj v takomto prípade budeme musieť sa zhodnúť na tom, že taká vysoká sankcia v podobe náhrady celej škody je nutná.
Lebo niekto mi odpovedal vtedy tak zaujímavo, že - a kto by vlastne potom išiel robiť tú zasvätenú osobu v tomto prípade alebo do toho štátneho podniku, keď je tu taká veľká hrozba? Pôjde tam robiť každý slušný človek, ktorý bude vedieť, že má v takomto zákone oporu a že si povie, áno, som tu zaviazaný vysokou zodpovednosťou, a preto nemôžem si dovoliť žiadne úchylky, aj keď ma možno na to niekto bude nahovárať, čo býva, žiaľ, dosť častá prax z desaťročí posledných dvoch. Nuž a kto si povie, že to nedokáže, takúto ťarchu uniesť, nuž tak potom si bude musieť povedať, že radšej na ponuku takéhoto typu nebude reflektovať.
Takže predložím pozmeňovací návrh, ktorý sa bude týkať toho, aby tie tri body neboli alternatívne, ale aby boli jednotné, čo sa týka sankcií.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
