Videokanál klubu

Pán poslanec Hlina, s celým vaším vystúpením až na jednu vec sa dá nepochybne súhlasiť, ja s tým súhlasím, ale čo sa týka toho etického kódexu mali ste úplne nepochopiteľnú proste motiváciu si do mňa kopnúť. A zrejme je to preto, že ste nepochopili to, čo som povedal.Ale zároveň vám dodávam jednu vec, a to by tu nemalo byť tabu, ten etický kódex, pán Hlina, sa prijíma hlavne kvôli vám. A nebudem ja vyčítať alebo vymenovávať to všetko, čo sa tu stalo za vášho pôsobenia, iba poviem jeden príklad. Na jednej strane pánovi Čížovi hovoríte, aby s vami nekomunikoval, na druhej strane vy komunikujete s niekým úplne druhým, spravodajcom. Toto je fér, toto je nejaká norma etického správania? Podľa mňa to nie je to. A ja vám fakt nerozumiem, lebo toto vaše opozičné správanie nepomáha opozícii už vôbec, a to je ten egoizmus lídrov, ale pomáha vládnej strane. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Hlina, ty sám často tu zdôrazňuješ a pripomínaš, a to celkom pravdivo, že niektorí páni poslanci sú takí, že už aj od tej kľučky vyžadujú, aby im priala dobrý deň. A ja si naozaj myslím, že postavenie poslanca sa dostalo do situácie, keď sa považuje za nedotknuteľné a akési také, že ten mandát ti dáva právo bezprizorne na všetko, a ty vlastne všetky metódy, ktoré používaš, nemyslím tým konkrétne teba, ale poslanca, používaš ich v súvislosti s dobrými cieľmi. Takže, pozor, si to povedal bravúrne, ale aby tu náhodou nedošlo k situácii, tej tradičnej vaničky a dieťaťa, aby sme to nevyliali nejako spolu odrazu.
Súhlasím s tým, že si aj dobrým spôsobom takisto ako aj pán poslanec Beblavý poukázal na množstvo vecí, ktoré v tomto etickom kódexe nesedia, pričom treba ich dopracovať, opraviť, len aby náhodou z toho nerezonovalo to, že Etický kódex poslanca v tejto krajine nepotrebujeme. My ho potrebujeme až príliš, pretože naozaj niektorí s tou kľučkou by si to radi tak rozdali, ako si povedal. Tak potom prosím ťa pekne, aby si touto svojou bravúrnosťou naozaj nevylial to dohromady, to dieťa spolu s vodou z vaničky. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem pánovi poslancovi. Bol to celkom zaujímavý vstup do konkrétneho ustanovenia tohto etického poriadku, ja sa s tým stotožňujem, a myslím si, že poukázal na niečo, čo určite nedá trocha pokoj jeho autorom. A myslím si, že neopraviť túto vec by bolo zjavne v rozpore so základným logickým prístupom k téme darov.
A to čo, chcem povedať, ma naozaj zaráža, je otázka toho § 139, kde sa hovorí o tej spomínanej pokute 500 eur za porušenie etického kódexu. Ja si myslím, že aj toto bude treba zmeniť v súvislosti nielen s článkom IV o daroch.
Ale ak teda poviem, že celkom sa mi pozdáva, aby tu etický kódex bol, ja to považujem za správne, tak rovnako považujem za správne, aby v prípade, že sa zjavne ukáže, že poslanec porušil tento kódex, sme sa tu nehrali s nejakými 500, tisíc alebo 2-tisíc eurami, tobôž keď vieme, že za zabudnutie majetkového priznania, jeho predloženia, 24 hodín poslanec alebo ústavný činiteľ dostáva pokutu vo výške niekoľkých platov. Tak v tomto prípade si myslím, že ak dôjde k preukázanému porušeniu etického kódexu, tak by Národná rada mala hlasovaním vyzvať poslanca, nemôže ho donútiť, ale vyzvať, aby odstúpil zo svojej funkcie, pretože ak už bude porušovať etický kódex poslanec, tak potom v tejto krajine môže porušovať každý všetko. A myslím si, že toto nikto nechce. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky.

Janko Mičovský, ty nezdieľaš teda to, čo som povedal ohľadne vlády strany SME. Bohužiaľ, ja to musím zopakovať, že egoizmus niektorých lídrov je taký, že nemajú záujem sa integrovať a spájať, a preto si myslím, že vládna strana, ktorá je aktuálne, opäť bude vládnou stranou, opäť vyhrá voľby. A, pán poslanec Hlina, k etickému kódexu. Bez toho, aby sa som urážal, ja pokúsim sa vám vysvetliť, čo som sa ja pokúšal povedať. A to je, že minimálne zavedením tohto kódexu vnímam ten úmysel ako dobrý. Ten obsah je, vy ste to povedali, primeraný. On je vágny. A to je veľmi zlé už len z dôvodu toho, že sa tam zvyšujú pokuty a pri parlamentnej matematike môže byť z toho veľký problém pre niektorých poslancov.
Pani poslankyňa Žitňanská, jasné, je to prvok kampane a tiež nerozumiem tomu, prečo nebola táto vláda schopná zladiť rokovací poriadok a Zbierku zákonov, prečo nebolo možné si sadnúť za jeden stôl a pripraviť naozaj komplexnú právnu úpravu, ktorá by pomohla tomuto legislatívnemu procesu.
Pán poslanec Susko, ja som, po prvé, povedal, že sa to nemá týkať interpelácií, ale hodiny otázok, a zhodneme sa minimálne v tom, že v prípade koaličnej vlády majú interpelácie, aj keď som o nich nehovoril, hovoril som o hodine otázok, iba pre opozíciu, čo sa toho týka, svoje opodstatnenie. Lenže tu to ukazuje prax, a tá prax je tu tri-štyri roky, že máme jednofarebnú vládu, a preto treba s týmito inštitútmi určite niečo zásadnejšieho urobiť, aby plnili svoju funkciu, pretože ak by sme ďalšie štyri roky v prípade opäť jednofarebnej vlády, hoci si nemyslím, že to bude, tu mali opäť taký stav, že kontrolná právomoc parlamentu proste bude nulová, bude neefektívna, bude neúčinná, tak si myslím, že by to neprospievalo, toto by neprospievalo žiadnej krajine.

Ďakujem za slovo. Stotožňujem sa, pán poslanec Kadúc, s tvojimi videniami tohto návrhu, možno okrem tej poznámky, ktorá zaznela akosi nad rámec, že teda si presvedčený, že SMER nám tu bude aj v budúcom volebnom období vládnuť. Ja osobne nezdieľam toto presvedčenie, aj keď chápem, že matematika ťa k tomuto navádza.
Ale k tej podstate. Chcem zdôrazniť tvoju výhradu, ktorá naozaj je z hľadiska nie interného fungovania Národnej rady, ale z hľadiska externých možností poslanca zásadná. A to je otázka poslaneckého prieskumu. Neraz sme sa snažili my opoziční poslanci ísť na poslanecký prieskum a plniť to, čo nám ukladá mandát. Nikdy, aspoň v rámci nášho výboru, sa nestalo, aby sme dostali takéto poverenie. A ja tu opäť čítam v § 63a, že teda poslanec tam môže ísť aj sám, nemusia to byť najmenej traja, ale musí im to schváliť výbor, čo teda považujem len za opakovanie doterajšieho stavu, že opozičný poslanec oficiálne na poslanecký prieskum podľa tohto znenia rokovacieho poriadku opäť nepôjde. Ďakujem.

Prajem všetkým dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, dovoľte mi vystúpiť v prvom čítaní k novelizácii rokovacieho poriadku.
Ešte predtým mi dovoľte aj napriek nejasnosti jedného článku, konkrétne článku 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu oznámiť, že mám verejný záujem na tom, aby bol tento návrh prerokovaný, takže, aby bolo všetko kóšer.
Predtým, ako sa dostanem k tomu, čo je podľa mňa v tomto vystúpení zásadné, treba povedať, zopár vecí.
Tento návrh nás posúva maličkými krokmi vpred. Je to zmena rokovacieho poriadku, ktorá má zabezpečiť, aby aj v tejto sále bola dôstojnejšia kultúra, aby návrhy zákonov boli prerokovávané v prostredí, kde sa zabezpečí dialóg a konštruktívna diskusia.
Určite ak môžem vypichnúť niektoré veci z tohto návrhu, ktoré sa javia podľa predkladateľa ako zásadné, tak to je úprava inštitútu späťvzatia návrhu ako reakcia na prax, že niektorí poslanci opakovane zobrali návrh späť a potom ho opakovane predložili v tom istom znení. Tá úprava je dobrá vec, ktorá sa žiadala už niekoľko rokov.
Tu určite stojí za to, hodnotiť pozitívne miernu úpravu hodiny otázok, keď sa zavádza ten časový limit z 15 na 5 minút, to sa týka hlavne premiéra pri otázke od vládneho poslanca, som sám prekvapený, že ste prispeli k takejto úprave, aj keď viem si predstaviť ďaleko, ďaleko dôraznejšiu úpravu hodiny otázok ako jedného zo základných inštitútov kontroly vlády, nepochybne posunom vpred je aj poslanecký prieskum a javí sa, že posun vpred je aj etický kódex.
Teraz by som ale skončil, pretože ďalšie pozitíva v rokovacom poriadku nenachádzam, skôr si myslím, že by sme sa mali zaoberať tým, čo táto novela neobsahuje.
My sme počas leta s pánom podpredsedom rokovali, zastali sme podľa mojich vedomostí jediné pripomienky k tomu, čo by mal rokovací poriadok upravovať. Nebolo na ne reflektované, aspoň v tomto návrhu to nevidím.
A len pre záznam a zároveň pre ambíciu toho, aby boli tie pripomienky zapracované v druhom čítaní, si dovoľujem povedať, čo neobsahuje táto predložená novela.
Určite neobsahuje táto novela podľa mňa dve zásadné veci, a to, čo má plniť parlament primárne, a to je kontrola vlády, a teda dva základné inštitúty, a to je hodina otázok a interpelácie. Tak ako sa dnes vykonávajú tieto dva právne inštitúty, tak by to nemalo proste fungovať. Nemôže sa stať, že na hodine otázok, keď majú členovia vlády byť konfrontovaní množstvom otázok, útokmi, by som povedal, ale v tom dobrom slova zmysle, aby sme sa posunuli vpred, aby vláda začala robiť to, čo ľuďom sľúbila, aby plnila to, čo má plniť. A to je výkonnosť, ktorá je kontrolovaná parlamentom, pretože v tejto sále je to známe, ale opäť pre záznam aj pre občanov treba povedať, že stáva sa, že 83 poslancov strany SMER nemá problém napísať po jednej otázke, prípadne tých otázok je vždy ďaleko viacej od vládnych poslancov ako od opozičných. A potom pri žrebovaní, samozrejme, vyjde to, že pán premiér dostane prvé tri otázky od vládneho poslanca, čo largo znamená, keďže má obmedzený čas 15 minút, že na opozičnú otázku, teda na tú najzákladnejšiu otázku, na tú kontrolnú, pretože vládni poslanci zjavne nekontrolujú výkonnú moc a svoju výkonnú moc svojho premiéra, nezostane proste priestor. Toto nepovažujem za správne, boli tu rôzne diskusie o tom, či rozdeliť otázky na vládne a opozičné v rovnakom pomere, si stále nemyslím, že v tejto kultúre, v tejto sále to plní kontrolnú funkciu. Dokonca si myslím, že hodina otázok by mala slúžiť vyslovene iba pre opozíciu.
Podobne sa to týka interpelácií. Mikuláš Huba by vedel určite rozprávať, aké odpovede dostáva na svoje desiatky interpelácií, že tie odpovede nestoja za nič. A pritom je povinnosťou člena vlády odpovedať na to, na čo sa poslanec pýta, ale odpoveď, ktorá neobsahuje elementárne prvky odpovede a iba konštatuje nejaké fakty, nie je možné považovať za riadnu odpoveď v zmysle toho, čo káže členovi vlády ústava. Neexistuje žiadna sankcia za porušenie inštitútu interpelácií, ale iba sľub člena vlády, ktorý má dodržiavať zákony a ústavu. Ja sa pýtam, ak člen vlády nedodrží to, čo mu káže ústava, porušil alebo neporušil sľub? Dovolím si odpovedať, že, áno, porušil ho.
Ďalej, dlho sa tu stretávame s inštitútom mimoriadnej schôdze. Stáva sa to pravidlom, že vládna väčšina mimoriadnu schôdzu neodsúhlasí, jej program neodsúhlasí, mimoriadna schôdza aj keď je zvolaná dostatočným počtom poslancov, proste sa nekoná. Osobne si myslím, že ako nástroj politického boja to má svoj význam na obidvoch stranách, ale určite stojí za diskusiu hovoriť o tom, že zamietnutie návrhu programu schôdze by malo byť podľa môjho názoru aspoň kvalifikovanou väčšinou. Vtedy budeme môcť hovoriť o tom, že mimoriadna schôdza nemá žiadny význam, lebo je to politikum, ak to povedia tri pätiny všetkých poslancov. Takéto hlasovanie nie je ničím výnimočným. A myslím si, že mohli by sme určite o tom diskutovať.
Myslím si, ďalej, že účasť na rokovaní Národnej rady by mala byť napríklad pre verejného ochrancu práv ako ústavného činiteľa zabezpečená rokovacím poriadkom. Dnes to je možné, ale nie je to povinnosť tohto pléna. To, myslím si, je škoda.
Rovnako schválenie trojpätinovou väčšinou podľa mojej mienky vyžaduje aj naše rokovanie po 19.00 hodine. Je nielenže nedôstojné, ale určite to neslúži verejnej kontrole, ak sa rokuje cez noc. Je niekoľko stovák, tisícok možno desaťtisíc občanov, ktorí sledujú rokovanie parlamentu a určite mi dajú za pravdu, že po 19.00 hodine majú nášho rokovania plné zuby. A to je vlastne cieľ toho, rokovať proti noci len preto, aby bola verejná kontrola obmedzená. Nepovažujeme správnu takú úpravu, pomocou ktorej čo i len jednoduchou väčšinou viete odhlasovať pokračovanie schôdze aj po 19.00 hodine.
Určite za úpravu stojí inštitút poslaneckého prieskumu, ktorý vy, áno, posúvate vpred, ale musí tam byť poverenie výboru. Inými slovami, ak sa väčšina vo výbore zhodne, že neodsúhlasí ten prieskum, tak nebude.
Takto by som mohol pokračovať, tých pripomienok, pán podpredseda parlamentu mi dá isto za pravdu, sme mali niekoľko, ale spomeniem ešte tri z nich.
Skrátené konanie. Skrátené konanie v tomto parlamente opakovane prešlo bez toho, aby na to bol čo len deklarovaný a vysvetlený dôvod. Osobne si myslím, že ak § 89 rokovacieho poriadku, ktorý dáva prísne kritériá toho, kedy môže byť skrátené konanie, uvádza tieto kritériá, majú byť naplnené v odôvodnení predloženého návrhu na skrátené konanie. Nepamätám si riadne odôvodnené skrátené konanie.
Rovnako mali ste tu problém s predsedom NKÚ, s jeho voľbou len z toho dôvodu, že rokovací poriadok neupravoval povinnosť robiť opakovanú voľbu. Bývalý predseda NKÚ nadsluhoval takmer tri roky. Tu máte jasný dôkaz toho, že rokovací poriadok má proste medzery. Veď prijmime úpravu, ktorá povie, že ak niekto presluhuje svoje volebné obdobie, je povinnosť predsedu parlamentu vyhlásiť voľbu, dokonca na každej ďalšej schôdzi až do zvolenia, lebo očividne tuto politická kultúra nie je tak zrelá, aby dokázal vyhlásiť voľbu na každej schôdzi. Museli sme tri roky čakať na predsedu NKÚ.
Ja teda som veľmi nešťastný, keď vidím že niektoré materiály sa vytláčajú v stovkách výtlačkov a väčšina z nás, som presvedčený, drvivá väčšina z nás tie výtlačky zahadzuje do koša. Sme v modernej dobe, v modernej spoločnosti, každý z nás má počítač. Prečo neposielame dokumenty elektronicky? Myslím si, že toto stojí za úvahu, v rokovacom poriadku v § 145 vieme dať aj prednosť elektronike. Každý z nás ovláda počítač, predpokladám. A myslím, že keď sa teraz pozriem okolo seba, tak som o tom presvedčený.
Teraz sa vyjadrím k tomu zásadnému, prečo nebudem môcť hlasovať za tento návrh zákona. Viete vy prichádzate podľa môjho názoru s politickým riešením namiesto toho, aby ste prichádzali s vecným riešením, a to ešte aj ku koncu volebného obdobia, čo sa nejaví úplne správne, úplne pokojne to mohlo byť na úvod volebného obdobia. Ja si pamätám, že už v prvom roku pán predseda Paška zriadil parlamentnú komisiu pre zmenu rokovacieho poriadku, okrem iného aj pre zmenu ústavy. Tri roky to stálo, tri roky sme pozerali, ako rokovací poriadok nefunguje. Nič sme s tým neurobili. A myslím si, určite mi budete oponovať, že toto je rokovací poriadok pre budúce volebné obdobie. No minimálne podľa účinnosti od 1. 1., toto volebné obdobie sa končí až niekedy na jar, stále to bude platiť pre toto volebné obdobie. Ale aj napriek tomu, dovolím si povedať, že toto je rokovací poriadok, ktorý sa bude týkať výlučne strany SMER alebo aj jeho koaličného partnera. Podľa mňa iba veľký optimista si myslí, že po nasledujúcich voľbách nebude SMER vládnuť. Vzhľadom na, musím to povedať, egoizmus niektorých lídrov, bohužiaľ, vládu strany SMER tu budeme mať opäť a tento rokovací poriadok sa bude týkať hlavne strany SMER. A preto ja sa bojím, že my prejdeme do druhého čítania, ale niektorí obchodníci so svedomím si vyrokujú také podmienky, že ten rokovací poriadok prejde aj celým legislatívnym procesom, prejde aj s podporou niektorej opozičnej strany a budú tam len úpravy, ktoré môžu opozíciu zatlačiť do ešte väčšieho kúta. To, si myslím, nemôžeme dovoliť.
Váš návrh je, pán podpredseda parlamentu, neúprimný minimálne zo štyroch dôvodov, a to, že počas troch rokov ukazujete, že proste neplníte svoje sľuby, ktoré ste dali voličom, a iba lepíte diery, ktoré vám postupne sa ukazujú, po druhé, že s tým návrhom ste určite mohli prísť skôr, tá pracovná skupina bola už v prvom roku, teda v tom roku 2012, po tretie to je otázka, ako môže niekto pokúšať sa novelizovať rokovací poriadok, keď ho sám nedodržuje, ako som povedal, pri skrátených konaniach, dokonca pri Zbierke zákonov, ktorá ma zakazovať prílepky na tejto schôdzi, zajtra budeme mať prílepok o dépeháčke, doteraz nevieme, na čo bude znížená, pričom vy deklarujete už neviem koľko, že sú nie dobré prílepky, nepriame novelizácie, vy to aj tak robíte, a pritom to zavádzate na tej istej schôdzi, a, po štvrté, nemáte problém, nerozpakujete sa nedodržať 6-mesačnú lehotu na predloženie zákona. V preklade to je, že ak je zákon neschválený, vy nemôžete počas šiestich mesiacov predložiť ten istý zákon. Pri ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu vy ste nedodržali tú 6-mesačnú lehotu a bez rozpakov ste ho skôr predložili do tohto pléna. A pritom ešte zavádzate etický kódex, čo je úplná pikoška, vy chcete etické normy, keď nedodržujete zákon.
Z týchto dôvodov považujem vašu snahu za neúprimnú a nemôžem ju podporiť a tak v prvom čítaní sa nepochybne zdržím hlasovania a budem presviedčať všetkých členov nášho klubu, aby urobili to isté.

Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím, že si vyjadril aj moje presvedčenie v tejto veci, myslím si, že mali by sme si to pripomínať, lebo tam boli životy, ktoré by nemali padnúť navnivoč a zadarmo. To znamená, my teraz tu môžeme byť, ďalšia generácia. A každý národ by mal vedieť skade prišiel, čo je, aby vedel, kam chce ísť. Takže ďakujem veľmi pekne a budem tiež za to. Ďakujem.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Možno by tu stačila aj faktická poznámka, ale keďže teda nebolo na čo reagovať, dovolím si využiť možnosť vystúpiť v rozprave.
Ja si myslím, že v jednoduchosti je často krása, a myslím si, aj tento návrh pána poslanca Jasaňa je jednoduchý, ale svojím spôsobom keď trocha budem taký eufemistický, tak je aj krásny, pretože naozaj, keď sa človek zamyslí nad tou podstatou, teda je to síce len malá zmena, ktorá, myslím si, ale môže mať veľký význam pre to, aby sme svoju históriu vnímali lepšie, a ja si myslím, že je to návrh naozaj v súvislosti s našou úprimnou snahou nezabúdať na vývoj našej krajiny a mnohé tŕnisté utrpenia, ktoré v minulosti musela zažiť, kým dosiahla dnešný stupeň rozvoja. Je to správne. A z hľadiska istého sebavedomia národa sa mi zdá možnosť nahradiť slovo obeť slovom hrdina nie patetická, ale úplne rozumná a potrebná. Takže to je len toľko.
Akurát som si ešte v tejto chvíli uvedomil, že neviem, Maňo, či máme v Bratislave Most hrdinov Dukly. Alebo už to nie je, je už Prístavný. Znovu takže vlastne keď to tak zoberieme aj z hľadiska istej geografickej terminologickej zhody, je celkom správne, že keď máme v Bratislave Most hrdinov Dukly, tak máme teda aj pamätný deň, Deň hrdinov Dukly. V opačnom prípade by možno niekto navrhol, že treba aj ten most premenovať na Most obetí Dukly. A už by to asi nebolo celkom tak, ako si to človek tak aj zvukomalebne, aj obsahovo predstavuje.
Takže ja ďakujem za tento jednoduchý návrh a podporím ho.

Naopak, ku výchove patrí aj trest. Je tu aj pán minister spravodlivosti a on to vie veľmi dobre, hej. A to jak je to u dospelých, tak je to aj u detí. Samozrejme, má to byť stále primerané. Aj trest má výchovný moment.
Ale tu sa deje taká vec, že my kazíme našu mládež a v tom je ten problém. Takzvaní možno tí, ktorí by chceli vzdelávať naše deti alebo mládež o sexuálnej výchove, sami nemajú to jasno vo svojom živote a takýto človek nemôže viesť druhých. Slepý, keď bude viesť toho druhého alebo slepého, obidvaja padnú do jamy. A v tom je ten zásadný problém.
Aj keď tuná niektorí kolegovia protestovali a vykrikovali tuná z lavice, aj ja mám osobnú tú skúsenosť s tým, že odoberajú sa tie deti v tom zahraničí. Dejú sa tieto veci a naši ľudia, musím povedať, aj ja to poznám aj z regiónu prípady také, kde so strachom a utekali z toho zahraničia z obavy pred tým, aby im neodňali tieto deti.
Ten trest vždycky, teda je výchovný vtedy, ak je primeraný. Ak by som používal neprimerané tie tresty, tak to je niečo, s čím sa nedá súhlasiť a to nie je potom výchovné, ale devýchovné.
Čo sa týka predkladanej správy, tak to sexuálne vykorisťovanie nadoberá alebo nadobudlo znepokojujúce rozmery na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni. Dá sa s tým súhlasiť naozaj. Aj zneužívanie tých detí a pornografia detská, ktorá tuná je, a vidíme aj tie snahy možno, poviem, skazených ľudí alebo spoločností, ktoré jakosi nabúravajú tento detský svet. Ak zabiješ detskú dušu, tak nikto ju už viac nevzkriesi. Deti sú veľmi citlivé na túto oblasť.

182.
Pán kolega, naozaj je to pravda. Žiaľ, ten zákon o verejnom obstarávaní má negatívny dopad na rozvoj regiónov, ale aj ich obyvateľov. Ale to dlhodobo, to nielen teraz, ale dlhodobo. A to nie je len ten negatívny dopad, ktorý si spomínal, možno v lese alebo v dochovaní, alebo v dopestovaní. To, čo sa v regiónoch dochovalo, dopestovalo, dnes treba dovážať. Ale to je aj oblasť stavebníctva. Vyhrávajú tie verejné obstarávania firmy naozaj tak, ale aj v stavebníctve, ktoré nemajú mechanizmy, ktoré nemajú zamestnancov. Tak ako to bolo spomenuté, vyhrávajú firmy tie, ktoré sa vedia zorientovať v zákone o verejnom obstarávaní, a nie tie, ktoré majú naozaj aj schopnosť vykonávať ten súbor tých prác.
Ten zákon je veľmi nespravodlivý a ochudobňuje mnohých ľudí v regiónoch. A ja sa s tým stretávam. A nie raz sa zamýšľam nad tým, a tak ja si všímam tie stavebné firmy, prečo mnohé stavby realizujú firmy, ja neviem, možno z Bratislavy alebo z Košíc, alebo z veľkých vzdialeností, keď máme zručných remeselníkov aj vo vlastnom regióne.
Myslím si, že, pán minister, ak vás tuná máme, v podstate ja som to tak spomenul pri inom zákone, ale poviem to aj tu, čím jednoduchší bude tento návrh zákona, tým bude lepší.
Ja som sa sám zamýšľal nad týmto zákonom o tom verejnom obstarávaní. Je dobré alebo je lepšie, keď ho tu máme, alebo by bolo lepšie, keby sme tento zákon o verejnom obstarávaní vôbec tuná nemali. Ja si dovolím povedať, že v mnohých prípadoch je diskriminačný voči bežným občanom tejto krajiny. Potláča ich práva možno mať tú zákazku vo svojom regióne a vykonávať aj mať podiel práce na tom.